Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som k prerokovávanej problematike uviedol nasledovné.
Najprv k tomu, čo hovoril pán kolega Štefanec z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, ak si tak pochvalne zhodnotil tú podporu klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a označil to za dobrý začiatok. Ja mám skutočne vážne ale obavy, že tento dobrý začiatok bude mať možno v dohľadnej dobe zlý koniec. A poviem, prečo ich mám.
Najskôr chcem skonštatovať, že európski lídri sú skutočne vystrašení výsledkami parlamentných volieb v Grécku. Tie dopadli tak, že mierne navrch majú strany, ktoré odmietajú ďalej pokračovať v úsporných opatreniach, ktoré odmietajú naďalej podporovať program, ktorý im naordinovala trojka: Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia. S vysokou mierou pravdepodobnosti budeme svedkami zopakovania gréckych parlamentných volieb. Nechcem nič prebiehať, nechcem nič prejudikovať a nepatrí sa vyjadrovať vôbec k vnútorným záležitostiam inej krajiny. Preto hovorím podmieňujúcim spôsobom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti sa grécke voľby zopakujú. Ak sa toto stane a zvíťazia strany, ako som už hovoril, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných opatrenia a v reformách, priamym následkom bude vystúpenie Grécka z eurozóny. A teraz nechcem špekulovať o procedurálnej stránke veci, že zdá sa, že ani po právnej stránke maastrichtské dohody neumožňujú vystúpenie a nepoznajú paragraf vystúpenia z eurozóny, to znamená, že Gréci by najskôr museli vystúpiť z Európskej únie a potom následne by mohli vystúpiť z eurozóny. Ale nechcem ísť do týchto debát, nech sa im venujú právnici. Ja nie som právnik. Ale finančný svet hodnotí vystúpenie Grécka z eurozóny 75-percentnou mierou pravdepodobnosti. Vyjadrujú sa k tomu mnohé relevantné svetové banky. Napr. toto číselko, že tá pravdepodobnosť je na úrovni 75 %, uviedli analytici Citigroup. Poznáme aj vyjadrenia napr. ministra financií Nemeckej spolkovej republiky, ktorý povedal, pán Wolfgang Schäuble, že nemecká vláda sa musí pripraviť na alternatívu vystúpenia Grécka z eurozóny. Skutočne, situácia je vážna a každým dňom a každým týždňom naberá na obrátkach.
V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že takmer presne pred rokom, bolo to 1. júla 2011, sme sa pokúsili tu v tejto snemovni obmedziť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi na rokovania o poskytnutí druhého záchranného balíka pre Grécko z eurovalu vo výške 130 mld. eur. A ja len pripomeniem cteným dámam a pánom, pretože mnohých z vás som videl sedieť tu v tejto miestnosti aj v júli roku 2011, že sme vtedy diskutovali o piatich kľúčových podmienkach.
Prvá podmienka bola silná účasť súkromného sektora, podčiarkujem, áno, priznávam, že sme navrhovali silnú účasť súkromného sektora v takej miere, ktorá by po prvé umožnila Grékom sa jedného dňa vrátiť na finančné trhy a refinancovať sa štandardnými metódami, teda umiestňovaním svojich dlhopisov na finančných trhoch, a súčasne do takej miery tá účasť súkromného sektora, to hovorím pre tých z vás, ktorí sa touto nepochybne zložitou témou nezapodievajú, ide v princípe o odpustenie časti dlhov súkromných investorov Grécku, tak by mala byť, aby to v konečnom dôsledku znamenalo riadený bankrot Grécka. A Grécko dnes v bankrote de facto je, len si to nechce nikto z nás priznať. Bol to minister financií Mikloš, ktorý v takých neoficiálnych diskusiách rád hovorieval o tom, že slovíčko bankruptcy alebo v slovenčine bankrot nemá nikto z bruselských úradníkov rád. A preto je takmer nemožné velebiť toto slovo. Ešte pred pár týždňami, pred pár mesiacmi nebolo možné takéto slovo (bankrot) použiť na úrovni bruselských vyjednávačov. A preto jedného dňa ktosi múdry prišiel a vymyslel slovíčko PSI (private sector involvement alebo účasť súkromného sektora), prosím vás, nedajte sa nikto pomýliť, to je to isté ako bankrot. Len slovo bankrot je nepopulárne. Ľudia, ktorých prípadne jadrovou témou je ekonómia, sa zapodievajú inými témami, bezpochyby dôležitými, tak chcem len pripomenúť, že bankrot je úplne prirodzenou súčasťou akéhokoľvek subjektu , ktorý sa pohybuje v reálnej ekonomike, v reálnom svete, či je to rodina, poznáme prípady bankrotu rodín alebo privátnych osôb, poznáme prípady, keď bankrotujú firmy, a poznáme aj prípady bankrotu štátov, len, opakujem ešte raz, eurosocialisti takýto pojem nemali radi a nikdy ho do svojho slovníka nezaviedli.
Druhou podmienkou, ktorú sme tuto podrobne prediskutovali, myslím, že tá diskusia vtedy trvala tri alebo štyri dni, sme definovali podmienku kolaterálu, to znamená, aby Gréci odložili svoj dlh voči eurovalu zábezpekou, presne takou istou zábezpekou, akú poznajú tí z vás, ktorí majú obyčajný hypotekárny úver v banke. Tak tiež vám tá banka neposkytne peniaze na základe bianko šeku, ale si zriadi záložné právo spravidla na predmet tej hypotéky, teda na byt, ktorý ste si za uvedenú hypotéku kúpili. Boli tu rôzne návrhy, a tu musím objektívne priznať, že s jedným takým v tej dobe prišiel aj kolega Kaník z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, potvrdí to aj bývalý minister zahraničných vecí pán Dzurinda, keď sme diskutovali na tému zriadenia nadnárodného majetkového holdingu, do ktorého by Gréci vložili svoje aktíva, či už sú to účasti v štátnych podnikoch alebo štátne finančné aktíva, alebo menové rezervy, zlaté tehly a prúty, svoj majetok s tým, že v prípade, že Grécko nebude schopné splácať svoje záväzky voči eurovalu, veritelia na tento majetok siahnu. To znamená, že kolaterál sa uplatní. To znamená, že záložné právo sa zrealizuje presne tak, ako hocikomu z vás, kto má spomínanú hypotekárnu pôžičku z banky a jedného dňa či už zo subjektívnych alebo objektívnych príčin sa stane insolventným, tak banka ten majetok predá.
Treťou podmienkou, ktorú sme tu prediskutovali intenzívne v lete v snahe obmedziť mandát ministra financií Mikloša, bol záväzok privatizácie. Záväzok privatizácie je taký, aby Grécko v nasledujúcich rokoch predalo tú časť štátneho majetku, a upozorňujem, že Grécko je jednou z najbohatších vlád v eurozóne, teraz nemám na mysli absolútne čísla, hovorím o štrukturálnom podiele štátneho a súkromného majetku, ktorý sa podieľa na tvorbe HDP v Grécku. To znamená, stále obrovská časť majetku sa nachádza v štátnych rukách. Podotýkam, že sa nikdy neplnil plán privatizácie, plán privatizácie, ktorý podpísali Gréci spolu so spomínanou trojkou, teda Medzinárodným menovým fondom, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. A ten privatizačný plán sa neplnil nikdy ani v čase dohodnutých míľnikoch časových a neplnil sa nikdy ani vo finančnom objeme. To znamená, pokiaľ ide o výťažok z predaja privatizovaného majetku, dokonca v týchto dňoch prenikajú správy, že privatizácia v Grécku bola zastavená úplne.
Štvrtou podmienkou, ktorú sme prediskutovali, bol tzv. cross party agreement, alebo dohoda, ku ktorej by pristúpili, podčiarkujem, všetky relevantné grécke politické strany tak, aby po parlamentných voľbách v Grécku naďalej niesli na sebe písomný silný vymožiteľný záväzok pokračovania v úsporných programoch a v napĺňaní toho memoranda, ku ktorému sa prihlásili v dobe, keď získavali spomínanú pôžičku z eurovalu. Takto cross party agreement nikdy do dnešného dňa nevznikol. Ak by totižto takáto zmluva existovala a bola vymožiteľnou, tak by sa nemohlo stať, že po parlamentných voľbách v Grécku, ako som spomínal v úvode môjho vystúpenia, majú navrch strany, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných programoch.
A nakoniec tou podmienkou, ktorú sme uvádzali, bola účasť Medzinárodného menového fondu v takej miere, v akej sa Medzinárodný menový fond podieľa na všetkých záchranných stabilizačných finančných schémach v eurozóne. Tu by som chcel povedať, že naša snaha o obmedzenie mandátu vtedajšieho ministra financií Mikloša bola márna. Náš návrh stanoviska k predmetnej problematike podporili tridsiati piati poslanci. Všetci poslanci strany SMER – sociálna demokracia nehlasovali. Áno, svojím spôsobom niekto tomu hovorí, že nemá názor, niekto iný tomu hovorí alibizmus, ale nevyjadrili žiaden názor, ani za, ani proti, ani sa nezdržali hlasovania. Jednoducho o tak závažnej téme nehlasovali. No a poslanecké kluby SDKÚ – DS, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD až na malé výnimky sa hlasovania zdržali. Teda tento náš návrh nepodporili. V tej dobe ho podporovali, áno, aj štyria z neskorších Obyčajných ľudí v našom klube, komplet celý klub SaS, štyria vtedajší poslanci z OKS a, myslím, pár jednotlivcov z SNS. Prečo to hovorím? Dňa 16. júna po tom, čo tento náš návrh nebol úspešný v uplynulom roku, som na jednom serveri napísal, že naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý by aj im samotným vytváral isté krytie, a aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu pre Grécko, totiž do dnešného dňa platí tento stav, môže podpísať v mene Slovenskej republiky aj vyšší štátny úradník. Donedávna to bol pán Bruncko, myslím, teraz, pán minister ma iste opraví, ak sa mýlim, je to novovymenovaný štátny tajomník na ministerstve financií. Ja sa teda pýtam, dokedy budeme všetci mĺkvo akceptovať takýto stav, keď vyšší štátny úradník akokoľvek s mandátom ministra financií robí právne akty v organizácii, ktorá sa volá EFSF European Financial Stability Facility (Európsky finančný stabilizačný nástroj), o maličkú chvíľu to bude v ESM, to znamená, v tom trvalom eurovale budú podpisovať miliardové záväzky v mene Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, už socialista na čele Európskeho parlamentu pán Schulz povedal, že vzniká, a to už je čo povedať, na úrovni eurozóny a Európskej únie veľmi nebezpečná situácia takzvaných bezparlamentných zón, citujem predsedu Európskeho parlamentu, vznikajú tu bezparlamentné zóny, sme svedkami stavu, ktorý sa nazýva samitizácia, donedávna to bol merkozy, keď lídri dvoch krajín v Európskej únii spravidla mali hotové riešenia a potom následne formálne prebiehali akty pristupovania k tomuto politickému záväzku, no a teraz jeden z tejto dvojice, z toho dvojzáprahu sa nám vymenil a tomu novému dvojzáprahu sa hovorí pán Hollande, takže merkland alebo nejako tak.
No takže teraz celkom vážne naspäť k tému. Vznikajú nám tu mimoparlamentné zóny. A preto ja na jednej strane vítam, čo predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Štefanec, spomínané stanovisko, aby o použití akýchkoľvek finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov rokovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ale chcem vás sklamať, pán poslanec Štefanec, ten váš návrh uznesenia je skutočne amatérsky, zlý, a slabý. A zdôvodním vám to, aby to neostalo v polohe takýchto nežných úsmevov. Ide naozaj o veľa, ide o miliardy eur, keď by úsmevy mali ísť bokom. Smejme sa vtedy, keď Slovensko vyhráva na majstrovstvách sveta v hokeji, ale keď sa bavíme o miliardách peňazí slovenských platcov daní, tak, poprosím, správajme sa úplne s plnou vážnosťou. No tak včera mi kolega Kaník zaslal návrh textu uvedeného stanoviska, ku ktorému sa tak vehementne prihlásili ďalšie kluby, KDH, Obyčajných ľudí a strany MOST – HÍD. V tomto texte sa ešte hovorí o tom, pán kolega Kaník, že Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky prerokovávať použitie finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov v pléne Národnej rady. Prosím vás pekne, v texte návrhu uznesenia alebo stanoviska, ktoré máme všetci v laviciach, už slovíčko zaväzuje sa nahrádza slovíčkom žiada. Opravte ma, ak sa mýlim, predpokladám, že ten text ste obdržali všetci a máte ho vo svojich laviciach. To znamená, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby... a tak ďalej, nebudem sa znova opakovať. Chcem sa vás opýtať, páni kolegovia z SDKÚ – DS, čo urobíte v prípade, že sa rozhodne rada guvernérov trvalého eurovalu, že jedného dňa takto navýši základné imanie, pretože euroval bude inkasovať straty. Aby sa dodržala kvóta alebo pomer medzi základným imaním a objemom aktív, ktoré euroval emituje, potrebuje doplniť základné imanie, alebo jednoducho budú zinkasované straty, opäť sa musí zdvihnúť základné imanie. Čo urobíte vtedy? Na tento stav váš návrh uznesenia vôbec nemyslí. A každý z vás, kto by prečítal zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme, tak mi dá za pravdu, že do siedmich dní po výzve je povinná každá členská krajina, ktorá ratifikovala takúto zmluvu, my by sme ju mali ratifikovať na budúcej schôdzi, pán minister, predpokladám, dopredu avizujem, že klub SaS nepodporí pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, v ľubovoľnej výške, podčiarkujem, sumu prostriedkov, ktorá bude v uvedenej výzve na doplnenie kapitálu, zaplatiť, a teraz to podčiarkujem stokrát, v hotovosti do Bruselu. Na tento moment prednesený návrh stanoviska, ktorý vám pred chvíľočkou predniesol kolega Štefanec z SDKÚ – DS, nepamätá. Hovorí len o použití finančných prostriedkov z eurovalu.
Dovoľte mi ešte, aby som na chvíľočku sa zastavil pri udalostiach, ktoré nasledovali krátko po návrate vtedajšej premiérky Radičovej zo samitu, kde sa práve rozhodlo o spomínanej úverovej linke z eurovalu pre Grécko. Vtedy pani premiérka povedala, citujem, že tie peniaze im nepomohli, absolútne im nepomohli, všetci to vedia. Tie úvery, ktoré sa teraz poskytujú, nepomôžu, povedzme si to priamo. Tie krajiny, to znamená veriteľské krajiny, sa skladajú samy na seba, peniaze nie sú pre Grécko, nech vás to nemýli, a stále pokračujem v citovaní vtedajšej predsedníčky vlády. Okrem štyroch percent, to je pokračovanie toho citátu, idú všetky peniaze na sanáciu bánk, je to spôsob na saturovanie toho bankového sektora, ktorý má šancu prežiť. To je celý príbeh, koniec citátu. Ja sa pýtam, páni z SDKÚ – DS, čo sa stalo, že zrazu je takéto dvojité salto s trojitým vrutom. Preto som vtedy na túto tému napísal jeden krátky článok, ktorý sa volal Saltá sa robia v gymnastike, nie v politike. Najskôr ste boli proti bilaterálnej pôžičke Grécku, potom ste boli za navýšenie eurovalu jednotky aj za cenu pádu vlády a teraz prichádzate s návrhom na prijatie stanoviska, aby sa predmetná problematika prerokovávala v pléne Národnej rady? Ja sa pýtam, kde ste boli dva roky, prečo ste sa nepridali k nášmu návrhu spred roka. Už som spomínal päť podmienok, o ktorých sa vtedy štyri plné dni diskutovali tu v tejto miestnosti, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Čo sa stalo, že teraz rozdávate v poslaneckých laviciach svoje návrhy uznesení a hovoríte, citujem kolegu Štefanca, že to bude dobrý začiatok? Takže konštatujem, že situácia v eurozóne sa natoľko zhoršila, že ani trvalý euroval nič nezachráni. Naopak, povedie k zničeniu našej spoločnej meny a to je aj naša mena euro. Preto odsúhlasenie článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie klub SaS nepodporí a považujeme to, a by som parafrázoval pána poslanca Dzurindu, za krištáľovo čistú asistovanú samovraždu. Preto odsúhlasenie článku 136 znamená podporu ekonomického vazalstva. A na takomto niečom sa poslanci za stranu Sloboda a Solidarita nebudú podieľať.
Ale napriek tomu, páni z SDKÚ – DS a ostatných klubov, podávame predsa len návrh na spoluprácu a ponúkame vám spoluprácu na novele zákona č. 397/2004 Z. z., pán kolega Kaník, ktorý sa volá zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Skúsme dať hlavy dokopy, teraz, keď tá odvaha zlacnela a budeme predkladať návrhy a predbiehať sa, čo všetko teraz v záchrane obyvateľov Slovenska urobíme, pre tú záchranu, skúsme pouvažovať nad novelou spomínaného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. A keď pán minister financií Kažimír na budúcu júnovú schôdzu príde s ratifikáciou zmluvy o ESM, teda so žiadosťou o pristúpení Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, skúsme predložiť komplexný spoločný návrh na túto tému. Áno, obsahovo máte pravdu. Poznám obsah diskusií v Nemeckej spolkovej republike na túto tému, keď ešte stále to nie je úplne jasné. Ale smeruje to týmto smerom, že obidve komory nemeckého parlamentu ako Bundesrat, tak aj Bundestag budú to schvaľovať, ale nie použitie prostriedkov z eurovalu, ale aktiváciu akýchkoľvek peňazí, ktoré pôjdu z Nemeckej spolkovej republiky do ESM. A to je jedno, či to bude na pomoc niektorej individuálnej krajine, ktorá o pomoc požiada, alebo či to bude na doplnenie a navýšenie základného imania, ako som o tom hovoril pred chvíľou. Takže ponúkam spoluprácu v tejto oblasti novely zákona č. 397/2004 Z. z. a navrhujem, aby sme toto prediskutovali a spoločne predložili na budúcej schôdzi, keď pán minister nás bude presviedčať, ako je dobré ratifikovať pristúpenie Slovenska k ESM.
Nakoniec ale konštatujem, že napriek tomu som rád, a teraz nech mi to všetci odpustia, že občianka Slovenskej republiky pani Radičová, ale aj občan Slovenskej republiky pán Kaník pochopili, že situácia je naozaj vážna a stáva sa z mesiaca na mesiac stále vážnejšou. Čím viacej takýchto uvedomelých občanov bude Slovensko mať, tým je väčšia nádej, že dokážeme aj na malom Slovensku povedať jedného dňa nie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
