2. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, my sme si už viaceré tie veci vydiskutovali aj včera v televízii, takže len doplním krátko.
Hovoríte o tom, že Slovensko by malo byť kamienkom, čo spustí lavínu, to sedí, to je v poriadku. Len mám skôr pocit, že vy sa snažíte byť lavínou, čo spustí kamienok. To znamená, áno, máme ovplyvňovať veci a máme byť aktívni, ako hovoríte, ale to sa dá robiť aj inteligentne, bez toho, aby sme robili veľké ramená, veľké svaly na celú Európu, ako to bolo za bývalej vlády. Dá sa to robiť tak, že naozaj vláda získa dôveru, získala ju, pán minister financií bude zastupovať naše záujmy určite rozhodne inteligentnejšie, ako to robili jeho predchodcovia alebo jeho predchodca. A mám pocit, že tie riešenia, ktoré môžeme priniesť, sú potom efektívnejšie a nie sú také ťažkopádne, ako navrhujete vy.
Ale čo ma najviac mrzí na tom vašom návrhu, na tom uznesení je určitá schizofrénia, pretože keď bol ministrom financií pán Mikloš, vtedy ste nežiadali o takéto uznesenie. Keď zasadá Medzinárodný menový fond a prijíma nejaké pôžičky a prijíma nejakú pomoc, nežiadate takéto uznesenia a ide o ten istý mechanizmus. Čiže nerozumiem celkom tomu vášmu návrhu a tejto schizofrénii.
A posledná poznámka, veď v eurovýbore je možnosť tieto veci prediskutovať, nie je tam žiaden problém. Pán Štefanec, ktorý sedí vedľa vás, vám to určite vysvetlí. Tam problém neexistuje. To znamená, že mám pocit, že vykopávate otvorené dvere, ale očividne chcete vyslať nejaký politický signál, v poriadku, ale neviem, či toto je tá vhodná forma. Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, vy ste povedali, že treba také inteligentné riešenie, nie také, ako navrhujem. Tak ja sa len spýtam, či v Nemecku sú blbci, a nie inteligentní, keď tam o tom diskutujú v pléne, dokonca v obidvoch komorách parlamentu. Neviem, či práve toto slovo bolo to správne, ktoré ste použili.
A z hľadiska toho, že sme to nenavrhovali v predchádzajúcich diskusiách. No to nie je pravda, že sme to nenavrhovali. My sme práve v okamihu, keď sa lámalo to, či bude vyslovená dôvera alebo nedôvera vláde, či padne alebo napadne, ponúkali práve ako riešenie strane SaS, ktorá vtedy mala zásadný postoj, že nielenže budeme o tom diskutovať, ale že jedna strana bude môcť zablokovať akékoľvek rozhodnutie, keď s tým nebude konsenzus. Takže my sme ponúkali omnoho tvrdšie riešenie, ako ho teraz navrhujeme. Teraz navrhujeme diskusiu v pléne, kde, samozrejme, väčšina nakoniec prijme rozhodujúce stanovisko. Takže to nie je to, že by sme zrazu na niečo prišli .
A tá situácia, Medzinárodný menový fond a iné veci. Naozaj všetci sa určite zhodneme na tom, že situácia je úplne iná a zo dňa na deň horšia, že naozaj stojíme možno na prahu ďalšej veľkej krízy. A preto musíme sa k tomu vedieť zodpovedne postaviť a zapojiť sa do toho všetci. Veď my vám podávame pomocnú ruku.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, opäť raz tu máme tému slovenských peňazí odtekajúcich do Grécka alebo niekam inam. Počuli sme od môjho predrečníka Ľudovíta Kaníka, že EFSF, teda dočasný euroval, nebol vytvorený, aby sa zachraňovalo Grécko. Tak poďme sa teda na to pozrieť.
Najprv dovoľte mi, aby som vám priblížil celé to trápenie s Gréckom. V januári 2010 došli prvé nejaké obláčiky, kde sa začalo teda hovoriť o tom, že Grécko bude v platobnej neschopnosti. Hovorilo sa krátko na to najprv, že to zvládne samo, ale potom krátko na to o 30 mld., potom 60 mld., potom 110 mld. To bol ten prvý balík, kde táto Národná rada mala odvahu povedať nie. A slovenským daňovníkom tým ušetrila takmer 800 mil. eur. Bola to zrejme iba nejaká svetlá chvíľka, lebo potom sa už nálady začali meniť. A podaktorí mali dojem, že musia byť tí dobrí Európania, lebo dobrí Európania, skrátka, sú solidárni a posielajú peniaze aj do štátov, ktoré šafárili od buka do buka a ktoré sú ďaleko bohatšie. Počuli sme napr. aj od pani premiérky prísľuby, že do Grécka nepôjde ani cent. To sme počuli aj od bývalého ministra financií. Dňa 1. júla minulého roku sa však situácia zmenila. Tu v Národnej rade sme počuli, dobre, nepôjde naďalej ani cent, vystavíme záruky 350 mil. Dňa 21. júla minulého roka to nebola pravda, bol daný prísľub v Bruseli, že záruky budú 800 mil. eur. Ani nie štyri mesiace neskôr 26. októbra na samite v Bruseli zástupcovia Slovenska schválili 1,155 mld. eur. To je to, čo táto vláda teraz musí šetriť. Tam sme sľúbili záruky do Grécka. V skutočnosti v januári nakoniec Slovenská republika súhlasila so zárukami vo výške 1,3 mld. Zároveň sme boli ale ubezpečení, to sú len záruky, to je len papier, to je v podstate nič, ani nedôjde k ich naplneniu. Pripomínam, že tieto záruky sú neodvolateľné a bezpodmienečné. A to, že sa nejedná len o nejaké papieriky, potvrdzuje aj to, že slovenský štátny dlh kvôli zárukám, ktoré sme vystavili z dočasného eurovalu pre Grécko, stúpol zo 47 % na vyše 50 %. Toto je holý fakt a netvárme sme a neklamme sa, že Slovensko neplatí do Grécka. Ako vieme, v Grécku boli prednedávnom voľby, ani na štvrtýkrát sa nepodarilo zostaviť vládu. A je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k novým voľbám. A keď sa toto stane, tak je vysoká pravdepodobnosť, že strana, ktorá získa najviac poslancov, bude združenie SYRIZA, ktoré odmieta úsporné tie austerity programy, úsporné programy Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, tzv. trojky. Čo potom? Potom možno Grécko vystúpi z eurozóny, možno bude musieť vystúpiť a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyhlási platobnú neschopnosť. Keby Grécko bolo vyhlásilo platobnú neschopnosť pred dvomi rokmi, mohlo mať to najhoršie za sebou, Európa mohla mať ušetrených veľa, veľa peňazí a veľa, veľa problémov. Dva roky sa tu samituje, dvadsaťštyri mesiacov, za túto dobu bolo 23 samitov, desiatky špičkových top predstaviteľov Európy sa venovalo jednému Grécku, dva roky riešime krízu a všetky podstatné ukazovatele sú horšie. Dlhy v Grécku sú oveľa vyššie, v celej eurozóne alebo v Európskej únii sú vyššie, nezamestnanosť je vyššia v Grécku, 25 %, v Španielsku tiež, ratingy sú nižšie a riešenie krízy je v nedohľadne.
Dovoľte mi teraz povedať pár slov k tomu, keď Grécko vyhlási platobnú neschopnosť, čo nás to bude stáť. Je to suma 2,3 mld. eur. A skladá sa z piatich položiek. Prvá pôžička Grécku, tá, ktorej sa Slovensko nezúčastnilo, medzičasom je to 72 mld. eur, ktoré budú platiť krajiny eurozóny, nákup dlhopisov, ktoré nakúpila Európska centrálna banka v rozpore s platnými predpismi, 45 mld. eur, Slovensko bude znášať podiel na strate, ktorá z tohto vznikne vo výške 318 mil. eur, zúčtovací systém TARGET2, o ktorom drvivá väčšina ľudí nemá ani poňatie, že existuje, vygeneruje stratu 103 mld., podiel Slovenska 1,58 mld. eur, druhý program, záchranný program pre Grécko z dočasného eurovalu, o ktorom som práve hovoril, medzičasom čo už stihli Gréci za tú krátku dobu vyčerpať, 77,2 mld. eur, podiel Slovenska 824 mil. eur, a tam až v trvalom eurovale bude to dočasné zníženie, tu zníženie nemáme žiadne, a posledná položka ručenie cez Medzinárodný menový fond 48 mld. eur. Dokopy budú náklady na výstup Grécka 347 mld. eur, to je, samozrejme, nepredstaviteľná suma, to je päťkrát toľko, čo Slovensko vyprodukuje behom jedného roka. A náklady Slovenska budú 2,3 mld. eur, to je 420 eur na každého jedného obyvateľa. Tomuto sme sa mohli vyhnúť, keby bolo bývalo dovolené Grécku skrachovať hneď na začiatku pred dvomi rokmi, ako kríza začala, keby Grécko skrachovalo v súlade s článkom 125 Lisabonskej zmluvy, ktorý vraví, že za svoje záväzky si ručí každá krajina sama.
Teraz máme na stole zmenu Lisabonskej zmluvy a to článok 136, aby mohli vzniknúť záchranné mechanizmy. Tento článok je nutný preto, aby mohol vzniknúť trvalý euroval. Garantujem vám, že keď vstúpi Slovensko do trvalého eurovalu, tak sa definitívne stalo vazalom Bruselu, nepodceňoval by som to, ale my tu nebudeme rozhodovať v podstate o vôbec ničom, čo sa bude týkať peňazí. Takmer celý rozpočet bude dedikovaný, bude skrátka posunutá kompetencia o rozhodovaní slovenského rozpočtu do Bruselu. Z tohto parlamentu bude zoskupenie bábok. Upozorňujem na to, že trvalý euroval na čele s človekom, ktorý bude mať absolútnu imunitu, je mimoriadne nebezpečná vec. Trvalý euroval bude použitý na to, aby boli napr. zachraňované súkromné banky v Španielsku, možno vo Francúzsku, aby boli zachraňované nejaké iné krajiny. A pripomínam, Slovensko zachránilo svoje banky samo. Stálo nás to 12 % HDP. Tam nám nepomohol nikto. Celé tie reči o solidarite sú jednoducho chlácholenie, hráme sa tu na dobrých Európanov, rozprávame si, ako musíme byť stabilný a zodpovedný partner. A rútime sa rovno do priepasti ,a to ešte aj s najväčším podielom. Slovensko v porovnaní so svojimi priemernými mzdami platí na záchranu Grécka úplne najviac. V trvalom eurovale sa to zmení iba dočasne na dobu 9 rokov, potom budeme musieť spätne všetko doplatiť.
Veľmi ma prekvapuje, že ľuďom ktorí inak majú plné ústa rečí o národno-štátnych záujmoch, toto vlastne nič nerobí, ktorí skrátka sú servilní voči Bruselu, ktorí si nedokážu nič iné predstaviť, ako poslušne na všetko, na čokoľvek, čo z Bruselu príde, povedať áno. A dnes vieme, že sú veci, ktoré nám škodia, ktoré reálne našej krajine škodia, celkový dlh stúpol zo 47 % na vyše 50 %. Nieže tu maľujem čerta na stenu, toto je skrátka holý fakt. Slovensko ešte štyri roky dozadu malo jeden z najnižších štátnych dlhov v Európe, 27 %, dnes ho máme vyše 50-percentný aj vďaka tomu, že sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko, ktoré je dva roky v krachu, a tvárime sa, že všetko je v poriadku, že to musíme urobiť pre stabilitu eura, a pritom okrem toho, že mrháme peniazmi slovenských daňovníkov, likvidujeme našu vlastnú menu euro, robíme všetko preto, aby euro zaniklo.
Na záver mi dovoľte povedať pár slov k návrhu našich ctených kolegov z opozície. Samozrejme, tento návrh je správny, už či v nejakej silnejšej alebo slabšej forme, určite je to správny smer, ktorým sa treba vybrať, a to preto, aby z tejto Národnej rady nebola rada bábok, ale aby tu padali tie dôležité rozhodnutia. Aj keď chápem, že momentálne na základe demokratických a legitimných volieb má strana SMER veľkú väčšinu, napriek tomu je dobré, aby tu v parlamente sa o tom diskutovalo a sa to tu rozhodlo. Preto vo svojej podstatne tento návrh podporujeme. Na druhej strane keď to naozaj nemá byť iba nejaký bezzubý tiger, tak je dobré spraviť takýto návrh, remeselne správne vypracovaný. Je nutné zmeniť zákon č. 397/1994 Z. z. A nesúhlasím s argumentom, pán Fronc to bol, že na slovo zaväzuje nemáme ústavnú väčšinu. Pán Fronc, tvárite sa, ako keby na zmenu zákona sme mali potrebnú väčšinu, nemáme väčšinu na vôbec nič. Preto si myslím, to nemá byť argument. Poďme meniť len zákon, lebo s našimi 67 hlasmi to vieme „ukočírovať“. Spravme to rovno poriadne. A myslím si, že keď to bude poriadne spravené, tak aj kolegom zo strany SMER sa to bude veľmi ťažko odmietať. A preto by sme im nemali dávať zámienku nás vysmiať, že sme došli s "diletantično" vypracovaným návrhom, ktorý patrí do úplne iného zákona. A preto navrhujem, tento návrh, Ľudovít, aby sme vypracovali spoločne a predložili ho, keď budeme rokovať o zmluve k trvalému eurovalu, lebo takto len dávame úplne zbytočnú zámienku nás vysmiať, že predkladáme neodborne zle návrhy, i keď s dobrou myšlienkou, a blížime sa práve k tomu, že akurát len politikárčime. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Ja som veľmi rád počul, že tento návrh je správny, že ideme správnou cestou a že treba takýmto spôsobom ísť, to je podstata veci. Nemyslím si, že je akýmkoľvek spôsobom neodborne alebo akokoľvek inak pripravený. Je to uznesenie, ktoré má väčšiu, tvrdšiu formuláciu alebo mäkšiu formuláciu, závisí od toho, čo nám súčasne platná legislatíva umožňuje. Prijatie tohto uznesenia nijakým spôsobom neobmedzuje to, čo, Richard, si navrhol, poďme vypracovať novelu zákona a tak ďalej. Veľmi to vítame a určite sme za to, ale to sú kroky, ktoré nijako sa nevylučujú vzájomne. A je dobré, že dneska o tom rozprávame, pretože sa naozaj reálne ukazuje silná potreba venovať sa tomuto problému, riešiť tento problém a hľadať cesty a riešenia, pretože keď sa tak vrátim trošku, keby v tom čase, ktorý tak podrobne opísal Jozef Kollár pri tom zužovaní mandátu, bola vôľa na kompromis, lebo naozaj tam išlo len o nesúlad v jednom bode, tak ten mandát mohol byť veľmi výrazne zúžený. Ale práve neochota na akýkoľvek kompromis spôsobila, že nebolo prijaté nič, že niekedy treba vedieť ísť pekne krok za krokom, aby sme sa nakoniec dostali tam, kam chceme, do cieľa.

Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, podľa mňa váš príhovor bol dôkazom toho, aké je dobré, že nám nevládnu účtovníci, pretože na vládu je potreba štátnikov a politikov, pretože keby o všetkom rozhodovali iba účtovníci, dopadlo by to tak, že vy by ste si pred dvoma rokmi povedali, že treba, aby živelne skrachovalo Grécko. A podľa vašich predstáv by ste si len vyčiarkli účtovnú položku Grécko. No ale tak to nefunguje, vy ste nezarátali politické náklady, sociálne náklady, ekonomické náklady, aké by to malo na eurozónu, vy ste si len vyčiarkli položku Grécko. To už je len úžasná úvaha, naozaj klobúk dole, nazval by som to vašimi slovami, "diletantično" vypracovaná.
No a čo sa týka toho, čo ma naozaj mrzí, to je to, že slovenskí liberáli a liberálne strany, veľmi významný prúd v európskej politike, sa dneska dávajú do jednej rodiny s takými politikmi ako Le Pen, talianski fašisti, zo Zlatého úsvitu v Grécku, Praví Fíni a podobne. Je naozaj na zamyslenie celý slovenský liberalizmus. Ďakujem.

Richard, ďakujem za veci, ktoré si povedal, lebo vracajú vlastne ten problém, ktorý teraz rezonuje v celej Európe, naspäť tam, kde sme ho videli predtým, než sa na základe neviem čoho, ale nakoniec rozpadla naša bývalá vláda. Mnohí ľudia vrátane našich bývalých koaličných partnerov už chápu, že my sme vtedy mali pravdu, že veci, o ktorých sme hovorili, sa stanú. Keď zástupcovia Európskej únie a Európskej komisie rozprávali o tom, že Grécko podržíme za každú cenu, nie je šanca, že by vypadlo z eurozóny, a my sme vtedy tvrdili, že sa to musí stať, tak už dnes všetko napovedá tomu, že sa to nakoniec stane.
Je zaujímavé rozprávať možno ústami niektorých našich kritikov o tom, že by nemali vládnuť účtovníci. Ja často súhlasím s tým názorom. Ale na druhej strane aj politik alebo štátnik by mal vždy myslieť na to, že má iba obmedzený rozpočet, obmedzený počet peňazí a akonáhle začne svojimi politickými a štátnickými krokmi míňať viac, než si môže dovoliť, tak smeruje presne do toho marazmu, v ktorom je teraz Európska únia a na ktorý mieni naša sociálnodemokratická vláda nastúpiť do vlaku, ktorý sa volá európska cesta. A napriek tomu, že všetci vidíme, že ten vlak sa rúti do nie do pekných miest, tak len kvôli tomu, že má na sebe nápis európska cesta a toto je európska cesta a toto je európsky spôsob rozmýšľania, tak my naň naskočíme a do tých nepekných miest sa na ňom so zbytkom Európy budeme viezť. Výborne.

Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, neviem, či to je dobrá cesta, ktorá sa tu deje, že opozičné strany medzi sebou hrajú pingpong. No tak do toho sa nemienim zapojiť celkom iste. Ale ja vysvetlím, keby tam zostalo to slovo zaväzuje, tak musíme, aby sa dalo to naplniť, zmeniť aj zákon, a to dokonca ústavný zákon, pokiaľ tam bude to slovo žiada, tak to je slabé. A ja s vami súhlasím, že je to slabé, ale je to prijateľné. A nemám problém, ak dáte návrh ústavného zákona, taký ústavný zákon podporiť v tomto smere. A jednoducho, keď prejde, budem rád. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Najprv na kolegu Kaníka. No to navrhované uznesenie už je bezzubé len preto, lebo nahradzuje slovo zaväzuje slovom žiada. Pán poslanec Fronc práve teraz vysvetlil, prečo to je. No len pripomínam, 13. či 14. októbra minulého roku sme behom dvoch hodín dokázali zmeniť ústavu. A keď bola teda všeobecná vôľa všetkých, čiže keby naozaj vôľa bola, toto určite problém nie je. Myslím si, že mali by sme predkladať veci, ktoré sú po odbornej a aj po účtovnej stránke v poriadku a obstoja a nedávať dôvod na to, aby na nás mohli kolegovia ukazovať prstom, že skrátka bezzubé, "diletantično" vypracované návrhy predkladáme.
No a ešte teraz pár slov k pánovi Blahovi. Ale sa nedá dívať na to z pohľadu účtovníka, lebo že som nezohľadnil náklady ekonomické a sociálne, tak som vás teraz citoval. No je jedno, čo ste tým mysleli. Ale, pán Blaha, viete, hráte sa na veľkého štátnika a zabúdate, že o peniaze ide až na prvom mieste. A slovenskí ľudia keď jednoducho budú mať menej peňazí preto, lebo ich postihnú tie vaše istoty, ktoré ste im nasľubovali, tak potom im bude úplne jedno, že vy ste boli za veľkého fešáka v Bruseli a tam sa nechali tľapkať po pleci a veľmi štátnicky ste povedali, že my budeme krvácať kvôli Grékom. Ide vždy o peniaze.
No a posledné sekundy využijem, aby som ešte reagoval na rečníka jednou krátkou poznámkou. Ten § 136 vlastne vytvára predpoklad na prijatie trvalej zmluvy, trvalého eurovalu. A to je čistá záhuba pre celú menu. A preto nebudeme súhlasiť s tým, ani s tým § 136.