2. schôdza

Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, len k dvom veciam by som chcel reagovať.
To prvé je, že zákon je nezrelý. No, my sami vravíme, veď tie ďalšie zákony, ktoré bude treba pomeniť, na to máme vyše troch rokov času. Čiže keď je čo len trochu vôle, tak nemôže byť problém teraz schváliť túto v podstate drobnú zmenu. Chcel by som teda povedať, že tu nemá čo byť nezrelé, to je len zmena čísla na dvoch alebo troch miestach, ale tie všetky ostatné zákony, tie predsa majú vyše troch rokov času.
A druhá vec je, vraveli ste, že prečo napríklad nie je senát na Slovensku. No áno, staršie demokracie veľakrát senát majú, ale poznám aj niekoľko demokracií, ktoré by sa ho radi zbavili a nevedia ako, a nie sú ním príliš šťastní, lebo vedie to k blokovaniu rozhodnutí, hlavne keď v jednom parlamente je koalícia, v senáte opozícia a podobne. A ja si osobne myslím, že kebyže zriadime druhú komoru na tomto malom Slovensku, že by sme si riadne zavarili a vyrobili veľa, veľa problémov.
Ďakujem.

Pán poslanec Zajac.

Ďakujem ti pekne, Jozef, za tvoje vystúpenie. Chcem len, si dôkazom toho, že aj v tvojom požehnanom veku patrí ti miesto v tomto parlamente. Na margo toho včerajšieho môjho vystúpenia, keď štátostrana nominuje, do štátnej a verejnej správy nominuje ľudí v dôchodkovom veku. Teba do tohto parlamentu dostali občania aj prekrúžkovaním.
Chcem zvýrazniť, občania požadujú viacej volebných obvodov. Pán Sulík, treba ísť mimo Bratislavu, ľudia to chcú, nechcem tu nijakú roztržku vyvolávať a takisto chcem podotknúť a zvýrazniť tvoje vystúpenie a podporu systému jeden mandát stačí. Naozaj tu nejde len o plat. Naozaj sa dá robiť takáto zodpovedná robota iba jedna, viac týchto prác sa nedá stihnúť zodpovedne.
Ešte jednu vec si spomenul, ktorú aj ja som na klube spomínal, a to je pri znížení počtu poslancov v takom pomerne výraznom, o jednu tretinu, môže v budúcnosti dochádzať k rozdielu medzi vládou, vládnou koalíciou a opozíciou oveľa tesnejšie. To znamená, môže stáť v budúcnosti vláda na jednom, dvoch poslancoch a môže to vyvolávať aj politickú krízu a prípadné parlamentné, predčasné parlamentné voľby, ako sme toho síce aj pri 150 poslancoch boli svedkami, nám nepomôžu v nejakej ročnej úspore na poslancoch, lebo jedny parlamentné voľby, viete dobre, že nás stoja 200, 250 miliónov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Mikloško, chcete reagovať? Áno. Nech sa páči.

Pánovi Jarjabkovi chcem povedať to, že ústava, ktorá je tu dvadsať rokov, a samostatný štát, samozrejme, vysoko pozitívne, len vtedy bola naozaj rýchlo urobená, mnohé veci zostali nedotiahnuté. Za tých dvadsať rokov sme videli, že koľko je tam nedotiahnutých vecí, rozporov, ktoré potom prichádzajú nečakane a proste není to ešte tak vymakané. Ak by tam iná ústava, ktorú, si myslím, že by mala zahájiť nejaká komisia, po celonárodnej diskusii mala byť, no.
Pamätáte sa na tie hektické časy. Vtedy platila ešte federálna ústava, prišla zvrchovanosť za platnosti federálnej ústavy, prišla ústava. V iných krajinách, na Balkáne, potom už len referendum a mnohé iné problémy balkánske, u nás toto snáď až tak nehrozilo, ale proste to, keby sme vtedy vo Federálnom zhromaždení, keby sa neschválilo kultúrne rozpojenie Československa, tak nemáme postupnosť, nemáme platnosť zmlúv, nemáme uznanie diplomatické a tak ďalej. Čiže vtedy bolo treba radšej pokojnejšie ísť, ako rýchlo, no.
Čo sa týka jedného mandátu, stačí, sa teším, že Obyčajní ľudia sa k tomu pripájajú, a nevedel som, že aj ich iniciatíva bola o tom jednom plate.
A myslím, to je vlastne všetko. Ďakujem pánu Zajacovi aj Sulíkovi za konštruktívne pripomienky, aj keď som za zmenu ústavy zásadnú a nie už iba maličkými novelami, ktoré môžu byť rozbuškou pre budúcnosť tak, ako sa už párkrát ukázalo.

Dávam slovo pánovi poslancovi Šebejovi, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegyne, kolegovia, chvíľu som váhal, či mám k tomuto návrhu zákona, teda zmeny ústavy vystúpiť, alebo jednoducho hlasovať proti, ale rozhodol som sa, že možno tých pár vecí, ktoré sa chystám povedať, stoja za to, aby zazneli.
Predovšetkým si myslím, že, a to som bol pri, chcem pripomenúť, že som bol osobne prítomný aj pri tvorbe ústavy, nie tej slovenskej, ale ešte tej federálnej v ´90-91. roku, aj pri ďalších zmenách. Chcem povedať, že toto nie je spôsob, ako vstupovať do ústavného zákona, ktorý je jeden, nieže jeden, je absolútne najdôležitejší v celom právnom systéme krajiny. Toto jednoducho nie je spôsob.
Keď sme v ´90. roku prijímali federálnu ústavu, v ktorej sa po prvýkrát ocitla Listina ľudských práv a slobôd, tak tomu predchádzalo proste dlhé obdobie stretávania sa a vážnej práce ústavných právnikov, tých najlepších, ako v tom, ktorých v tom čase Československo malo. Jeden z nich je dodnes sudcom českého Ústavného súdu, mám na mysli Pavla Holländera.
Zmeny ústavy by mali prichádzať čo najmenej, čo najzriedkavejšie a len po dlhom a dôkladnom uvažovaní a predovšetkým po hľadaní zhody a dohody medzi jednotlivými politickými subjektmi. Toto nie je ten prípad. Toto je prípad, by som povedal, jednorazového avanturizmu, ktorý sa prieči všetkým zvyklostiam proste ústavnej demokracie. Takto sa nemení základný zákon štátu! Toto nie je spôsob.
Američania svoje vlastenectvo odvádzajú od svojej ústavy. Ich vlastenectvo je ústavné vlastenectvo, nie je to etnické vlastenectvo. Američania sú mnohoetnický, politický národ, a ak sa k niečomu hlásia, tak to je ich ústava, ktorú už nemuseli meniť nejakých tých 220, či koľko rokov, teda od jej napísania. Nemenia len tak ústavu, iba prijímajú k nej amendments. Ale to je, to je niečo iné, ale literu ústavy nemenia.
My sa tu chystáme meniť literu ústavy len tak, že však máme väčšinu alebo nemáme väčšinu, zahlasujme si o tom. Toto sa nerobí, ak máme v úcte vlastný štát a vlastný ústavný poriadok.
Áno, naša ústava možnože je zrelá na isté zmeny. Už dvadsať rokov patrím medzi tých, ktorí vravia, že napríklad tá hlava ústavy, ktorá definuje prokuratúru, nie je dobrá, že možnože by bolo lepšie mať namiesto prokuratúry Vyšinského typu štátne zastupiteľstvo. A nemať jednoducho štyri piliere moci namiesto troch v štáte. Ale v živote by mi nezišlo na um, že toto predložím ako ústavný zákon do parlamentu bez rozsiahlej diskusie so všetkými relevantnými politickými stranami, teda s tými, ktorí majú o tom rozhodovať. Nezišlo by mi to na um, pretože jednoducho na tele ústavy sa nemajú páchať avanturizmy. Toto je avanturizmus.
No a teraz prejdem k samotnému meritu veci. Podstatou parlamentnej demokracie je, že sa jedná o reprezentatívnu demokraciu. Výsledok parlamentných volieb, ak teda si myslíme, že politické strany sú proste občianske združenia, ktoré sú inštitúciami nejakej predstavy o svete, nejakého politického programu, tak parlamentné voľby, ich výsledok sú vlastne ako taká, taká momentálna snímka, časová snímka, momentálna, preferencií spoločnosti, preferencií osobných, ale predovšetkým preferencií ideových, názorových. Nech už sa nám to páči, alebo nie, výsledok parlamentných volieb je akoby digitálna snímka toho, čo v danom okamihu tá spoločnosť chce. A počet mandátov v parlamente je v podstate počet pixelov digitálnej snímky. Je to rozlišovacia schopnosť tej snímky. Je to, by som povedal, koeficient reprezentatívnosti tých volieb. A čím je tých pixelov menej, tým je hrubozrnnejšia, tým je, tým má nižšiu rozlišovaciu schopnosť.
Znižovanie počtu mandátov v parlamente znamená ad absurdum, keď to poženieme ďalej, že budeme mať len jednu nediferencovanú šmuhu. Ale spoločnosť je strašne pestrá. Aj ľudské túžby, ľudské preferencie, to, aké majú predstavy o tom, ako má spoločnosť vyzerať, ako má byť riadená, ako majú byť spravované verejné statky, to je proste strašne pestrý svet, ktorý musí nájsť svoje vyjadrenie v parlamente. Lebo my sme parlamentná demokracia.
A teraz sa dostávam k niečomu, čo ešte treba povedať na pôde parlamentu a čo sa zdá, že niektorí tuná ešte nepochopili. Toto je aj odborné teleso, preto máme 19 parlamentných výborov a preto sa dohadujeme na začiatku každého volebného obdobia o tom, že ako jednotlivé strany obsadia jednotlivé výbory po odbornej stránke. Aj tak sa môže stať, že niektorá strana proste v niektorom výbore proste svojho človeka mať nebude. Aj tak sa musí stať, že niektorí z nás sú vo viacerých výboroch, pretože jednoducho na to, aby boli poslanci špecializovaní, proste tu nie je dosť poslancov. Ja nehovorím, že ich má byť viac, len hovorím, že toto je odborné teleso. Ak si nemyslíme, že Slovensko je schopné nájsť 100 alebo 150 polyhistorov, ktorí budú rozumieť absolútne všetkému, tak musíme pripustiť, že každý z nás má istý typ proste odbornosti a sú veci, ktorým nerozumie. Sú tu ľudia, ktorí rozumejú zdravotníctvu a strašne by sa trápili v pôdohospodárskom výbore. A sú tu ľudia, ktorí rozumejú financiám a rozpočtu a cítili by sa stratení vo výbore pre školstvo alebo vo výbore pre kultúru. Jednoducho, nie sme univerzálni. Ak má niekto o sebe pocit, že rozumie všetkému, tak ho upozorňujem, že pravdepodobne nerozumie ničomu. To je druhá vec, ktorú som chcel povedať.
Tretia vec je, že skutočne som pobúrený, keď sa tu argumentuje názorom väčšiny. Dvaja americkí srandisti robia občas srandistické výskumy verejnej mienky. Jeden z tých výskumov, ktorý sa dá vidieť aj na videu, nájdete si to niekde na internete, proste zastavovali ľudí, nie ľudí v nejakom slame, ale pred univerzitou, nie proste nejakých očividných nevedomcov, ako sa to deje v programe Čo dokáže ulica, ale zjavne teda študentov vysokej školy a kládli im otázku: "Čo na to poviete, že na tú látku, ktorú vedci zistili, že sa nachádza vlastne v každej rieke, v každom potoku, v každom jazere, dokonca v mori, dihydrogénoxid, proste je všade prítomný. Nemalo by sa s tým niečo robiť?" No a veľa vecí, veľa z tých ľudí, ktorí boli opýtaní, tak uvážlivo potriasli hlavou a hovoria, áno, no tak to som nevedela, to je nebezpečné, s tým by sa fakt malo niečo robiť. A potom vysvitlo, že dihydrogénoxid sa píše H₂O.
Verejná mienka je strašne zaujímavá, ale vrtkavá vec. Verejnosť je nedobrý adresát na riešenie proste zásadných otázok ústavnosti, napriek tomu, že sa jedná o základný zákon, ktorý definuje náš život, tak referendum nie je spôsob, ako ho formovať ani meniť. To, že milión ľudí súhlasí s tým, už to tu niekto povedal, myslím, Andrej Hrnčiar, že je potrebné redukovať počet poslancov, nemá nijakú výpovednú hodnotu, pretože keby ste sa toho istého milióna ľudí opýtali, či tu chcú mať 20 poslancov, alebo žiadneho, tak pokojne budú súhlasiť. Lebo načo sú vlastne politici, nie? Vládnime si priamo, vládnime rovno referendami. To je lacné, to je nepoctivé, nečestné, proste oháňať sa výsledkom referenda v tejto konkrétnej veci, pretože jednoducho to nie je spôsob, akým sa dopracovať k dobrému riešeniu, čo sa týka ústavnej konštrukcie štátu.
Preto vás, kolegyne a kolegovia, vyzývam, jednoducho nedovoľme týmto spôsobom zasahovať do nášho ústavného systému, ak máme štipku úcty k tomu. Už sa mi vôbec nechce zaoberať tým, že by sa jednalo o významnú úsporu financií v tomto štáte. Preboha, veď živíme desiatky príspevkových organizácií, u ktorých je ťažko sa dopátrať, že čo vlastne robia. Mohol by som ich menovať. Je ich mnoho. Rezortných výskumných ústavov a iných vecí, o ktorých je ťažké sa dopátrať, čo robia. Živíme armádu byrokratov, ktorá by sa pokojne dala redukovať. A my v parlamentnej demokracii cítime potrebu práve zredukovať počet zástupcov ľudu? Z ekonomických dôvodov? No to je ten úplne najhorší dôvod, aký si viem vymyslieť.
Ešte jednu vec potrebujem dodať. Keď sa pozriete, jako, samozrejme, že argumentovať tým, že Nemcov je 80 miliónov a majú len štyrikrát viac poslancov ako my, Nemci ich možno majú priveľa, ale nemecké voľby a nemecký volebný systém je úplne iný, je komplikovanejší, samozrejme. My máme pomerný systém, a keď sa pozriete na parlamenty iných štátov v Európskej únii, tak zistíte, že na Slovensko by vzhľadom na počet obyvateľov a vzhľadom na počty členov parlamentov v iných krajinách vyšlo tak asi 170 - 180 poslancov, nie 150.
Opakujem znovu, ani by mi nezišlo na um navrhovať zvýšiť počet poslancov, proste je to tak, ako to je. Ak prevládne na politickej scéne, ale prevládne názor, že to treba urobiť, a ak sa k tomu dopracujú reprezentanti politických subjektov, relevantných, po vzájomnej diskusii, ak sa k tomu dopracujú ústavní právnici, prosím, ale nie takto.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s reakciou osem pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, staviaš to do polohy, ako keby my sme si včera ráno zmysleli, alebo minulý týždeň zmysleli znížiť počet poslancov a zrazu sme to teda dali ako návrh. Ešte raz pripomínam, ten návrh je, má už vyše 3 roky, kedy sme to nastolili ako referendovú otázku. A nepodceňoval by som aj úsudok, aj počet 926 tisícov ľudí a určite by som nejak nemával nad tým rukou, že oni vlastne nevedia, čo chcú, a to sa ich nemôžme takéto veci pýtať. 150 alebo 100 poslancov, dovolím si tvrdiť, nie je dehydrogénoxid, ale je to niečo ďaleko jednoduchšia predstava, ľahšie predstaviteľnejšie. Nemyslím si, že kebyže sa týchto ľudí, som presvedčený, že kebyže sa týchto ľudí spýtame, či chcú zrušiť parlament, že by hlasovali proti, že by nechceli zrušiť parlament. Ale viem si veľmi živo predstaviť, že chcú znížiť počet poslancov, keď veľakrát vidia, akí niektorí poslanci akým sú prínosom, keď niekto behom jedného roka nemá ani jednu faktickú poznámku, ani jeden zákon nepredloží, nikde, veď sme to tu už počuli. A určite by tá selekcia bola náročnejšia, keby nás bolo iba 100, a som presvedčený, že kvalita, no, možnože by dokonca ešte aj stúpla.
Teraz obvinil si nás z toho, že chceme to robiť nejako lacno a takto sa to nerobí, čo bolo, a že teda už vonkoncom nesmie byť argument finančný. Zmrazenie platov bolo čo? To bolo populistické a lacné, takisto to bolo len divadlo pre ľudí a tam to bolo v poriadku? Ja si myslím, že zníženie počtu poslancov má svoj reálny základ, je nás úplne zbytočne veľa.
Ďakujem pekne.