2. schôdza

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tomanová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No určite má pán Brocka nesklamal a musím úprimne povedať, že veľmi stručne, rozširovanie kolektívnych zmlúv je absolútne namieste. Ak by boli pokrytí zamestnanci kolektívnymi zmluvami, tak ako sú v severských štátoch, tak vôbec nemusíme hovoriť, že musíme vstupovať do Zákonníka práce a podobne. Lenže pán Kaník, jemu sa úplne podarilo pomaly zlikvidovať pokrytie kolektívnymi zmluvami zamestnancov. Takže, pán Brocka, to necháme. Pán Brocka, ja kvitujem platenie odvodov za matky určite do prvého piliera a určite som ich aj podporila, keďže som, prv sa mi podarilo presadiť, že platíme nielen počas poberania rodičovského príspevku za neodvody, ale aj počas materského a taktiež sme ich poistili aj pre účely nezamestnanosti. Takže to je jedna vec. Druhá vec je, platenie do druhého piliera. Zo štátneho rozpočtu peniaze, ktoré tam platíme, a stŕhajú nám z nich poplatok za vedenie účtu, za správu fondu a musím povedať, že aj ďalšie skryté poplatky, a na druhej strane na týchto peniazoch prerábame. Je to totálne neefektívne vynakladanie peňazí do druhého piliera. Ja som nepovedala do prvého. Každý z nás vie vypočítať, aký dôchodok budú mať z prvého piliera. A teraz to, že vám vlastne vám nezáleží na matkách, pán Kaník v predchádzajúcom období predkladal návrh zákona o novele o rodičovskom príspevku, kde chcel znížiť pre matky, ktoré nepracovali a nemali dobu poistenia zo 190 eur rodičovský príspevok na 95 eur. Skúste mi vysvetliť, o čo išlo, keď deti sú malé a sa narodia, im neumožníme s matkami prežiť a na starobu im odkladáme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej, pán poslanec Kuffa, s faktickou poznámkou.

Ďakujem pani predsedajúca. Ja tiež by som sa chcel dotknúť aspoň trochu toho materstva. Pán poslanec zrejme to tak povedal, že materstvo rovná sa práca. Ja by som to trošku si dovolil ako doplniť, je to predovšetkým povolanie a poslanie, materstvo. A naozaj si zaslúži mimoriadnu pozornosť v spoločnosti, ale aj zároveň spoločenské ako docenenie. Veľakrát si myslím, že práve toto materstvo je málo doceňované spoločnosťou, ale aj finančne ako ohodnotené. Chcem podotknúť, ja som si aj pozorne čítal, to programové vyhlásenie vlády, tak tam máte krásne o tej rodine spomenuté tieto pasáže. Ak sa to podarí naplniť, tak držím vám palce. Ale pri tejto príležitosti, keď mám slovo, ja som chcel reagovať celkom na ten úvod, ktorý tuná odznel pánom poslancom Brockom, chcem mu poďakovať aj predovšetkým za to, že spomenul takúto osobnosť ako bol Vladimír Jukl, ktorý naozaj teraz ako nedávno ako zomrel, chcem aj tomuto človeku poďakovať za orientáciu a smerovanie aj v tomto čase ako Slovenskej republiky. Okrem iného dnes dopoludnia zomrel emeritný biskup spišský František Tondra, ak dovolíte, aj jemu touto cestou chcel by som vyjadriť úctu a slová vďaky, zvlášť to, čo urobil pre slovenskú ako diecézu, trikrát myslím, že trikrát bol šéfom KBS-ky - Konferencie biskupov Slovenska, a pán premiér, ako to tu spomínal, že tá spolupráca s cirkvou zvlášť katolíckou a evanjelickou, že bude fungovať na dobrej úrovni. Ďakujem.

Pán poslanec Brocka bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

Áno, ďakujem pekne. Som rád, že som niektorých nesklamal, a som rád, že som niektorých zaujal napriek únave, ktorá tu v sále, už som cítil, že je. Na faktické poznámky, ktoré tu odzneli, myslím, že si musím pripraviť samostatné vystúpenie, ale aspoň na jednu vec, na materstvo, ako som ja ho teda spomenul vo svojom vystúpení a čo sme zaviedli do dôchodkového systému, že sme starostlivosť o deti povýšili na takú úroveň, že to nie je z hľadiska budúcich dôchodkových nárokov stratené obdobie. Proste ženám sa starostlivosť o dieťa do troch rokov alebo do šesť, ak je žena domáca a stará sa celodenne o dieťa, tak sa jej to ráta ako odpracované roky do dôchodku. Ale keďže nemám toľko času, aby som na iných reagoval, len na pána Jarjabka, lebo on mi pripomenul, že ani v tom aute som nepovedal, že programové vyhlásenie nepodporím. (Potlesk.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán premiér, vážený pán vicepremiér, vážené členky, členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci, stretáme sa tu pri dokumente, ktorý definuje, kam bude smerovať táto socialistická vláda, ktorá má veľmi vysokú väčšinu v parlamente. Svoje vystúpenie som rozčlenil na niekoľko častí, ktoré hovoria o tom, čo je v tomto programovom vyhlásení pekné, čo menej pekné, čo jej chýba, čo zlé a čo sú praktické návrhy, o ktorých si myslím, že by malo samo osebe obsahovať.
To, čo považujem za pekné alebo dobré, je prihlásenie sa k fiškálnej zodpovednosti ako konsolidácii verejných financií. Hovoríme o 3 % deficitu v roku 2013, nehovoríme síce, ako si to predstavujeme ďalej, či táto vláda má ambíciu ešte znižovať tento deficit, prípadne či pôjde svojou cestou vyrovnaného rozpočtu, ale už len samotné prihlásenie sa k tomuto, napriek tomu, že nám to ukladá Európska únia, považujem za správne.
Takisto považujem za správne podporovať prorastové opatrenia a rád poviem, že pokiaľ budú mať hlavu a pätu, tak si myslím, že aj v našom klube nájdu, nájdu oporu.
Eurofondy a ich čerpanie považujem za kľúčové, to je niečo, čo táto krajina potrebuje dokázať, že na rozdiel aj od našich susedov, ktorí to považujú za absolútnu prioritu, tak čerpanie eurofondov je jeden z mála investičných prostriedkov, ktoré táto krajina môže mať k dispozícii a rovnako environmentálne, zelené vlastne riešenia rastové znejú veľmi, veľmi dobre, s tým, že pokiaľ sa podaria dodržať, tak si sľubuje vyššiu kvalitu života ľudí.
Rovnako považujem za správne, že bol tento dokument prejednaný so sociálnymi partnermi, za menej správne považujem, že sme ho dostali ako opoziční poslanci pomerne neskoro.
To, čo je menej pekné, je ohlasovaný rast daní. Nevidím tam žiaden strop. Nevidím tam strop, ako tie dane budú rásť. Samozrejme, predpokladám, keďže to bolo úsilie aj bývalej vlády, aj predošlej vlády, že sa bude zlepšovať lepší výber daní, kde naozaj tie daňové úniky sú veľké hlavne na nepriamych daniach samotných. Ale chýba mi, že za ten rast daní, čo vlastne dostanú ľudia priamo v území, či sa to nedotkne práve menej rozvinutých regiónov a či tam naozaj takýto rast daní nevznikne ako problém. Zároveň je tam taký otáznik, ktoré síce s podnikateľským prostredím, že rovná daň bola istým lákadlom, ale veľmi by ma zaujímalo, pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím o pokoj v rokovacej sále.

... by ma zaujímalo, či máme teda nejaký náhradný plán, teda keď rovná daň, rovná daň je problémom, taký, ktorý by neohrozil podnikateľské prostredie, a teda tých, ktorí vytvárajú pracovné pracovné miesta. To, čo považujem za chýbajúce alebo zlé, je taký klasický inžiniersky prístup, a to, že je tam pomerne málo merateľných cieľov, to znamená, čo urobíme a dokedy to urobíme, tak, aby sme vedeli, že programové vyhlásenie vlády plníme alebo neplníme, prípadne kde treba pridať alebo čo sa nám už podarilo. Lebo niektoré z tých formulácií sú skutočne tak vágne, že závisí od uhlu pohľadu, či náhodou už nie sú už v tejto chvíli splnené. Hovoril som o tom vo svojej faktickej poznámke, že ak existuje vláda, ktorá ma tak obrovskú dôveru obyvateľstva, myslím si, že by mal existovať aj istý ambicióznejší plán vyorať hlbšiu brázdu. Možno s tým prídete, zatiaľ v tomto programovom vyhlásení nevidím, rozumiem tomu, že ešte nie sme von z krízy, ale myslím si, že niečo naozaj ambiciózne by tam byť malo, možno niečo v tých praktických návrhoch aj zohľadnené aj z vašej strany a možno si dovolím niektoré návrhy dať aj ja sám.
To prvé úplne praktické , bolo to už v tejto našej Národnej rade na debate a myslím, chýbalo tomu nejaký alebo dva hlasy, aby to existovalo, je z oblasti životného prostredia. Zažili sme to traumu s ťažbou uránu, kedy sme sa konečne zhodli vtedajšia opozícia a koalícia na tom, že keď sa ide ťažiť niečo tak nebezpečné, čo ľudí vyrušuje, že by bolo dobré, aby existovalo prosté hlasovanie obce v ktorej to súvisí a prosté hlasovanie župy, kde sa to súvisí. Myslím si, že nič nebráni, aby v tomto programovom vyhlásení vlády bolo, bol podobný záver pre prípad skládok s nebezpečným odpadom. Je to rovnaký problém, ľudia sa ho boja, v Pezinku sme to zažili, nič nebráni tomuto mechanizmu, keď ho máme pri uráne, môžeme ho mať aj pri nadregionálnych skládkach a môžme ho mať úplne kľudne aj pri skládkach nebezpečného odpadu. Je tam ambícia vstúpiť do stavebného zákona, takisto nie je dôvod, aby pri veľkých developerských projektoch práve takéto prosté hlasovania zastupiteľstiev, to znamená ľudí, ktorí sú priamo zvolení v tom-ktorom území, prípadne ich mestských alebo župných orgánov do toho dokázali vstúpiť. Inými slovami, aby nie komplikovaným a plným právnych kľučiek procesom rôznych územných plánov pri veľkých veciach ľudia skutočne rozhodli, či chcú, aby tam mali niečo megalomanské postavené. To by nútilo developerov k tomu, aby sa správali priateľsky k ľuďom, a myslím si, že si to po 22 rokoch od revolúcie ľudia skutočne zaslúžia.
Téma živnostníkov, respektíve malých podnikov, práve idem z kongresu živnostníkov a malých podnikateľov a musím povedať, že chýba mi tu záväzok, ktorý hovorí, že keď niekto má jedného, dvoch, troch zamestnancov, nebolo by celkom férové, keď má niekto úplne rovnaké podmienky ako niekto, kto má tisíc, 2-tisíc, 5-tisíc zamestnancov. Vnucovať týmto ľuďom, že si musia zamestnať účtovníčku, prípadne mzdárku, je podľa mňa veľmi nezodpovedné a brzdiace podnikanie. Inými slovami, ak máme spoločný záujem, a ja na to verím, že ho máme, aby nám klesala nezamestnanosť, a naopak rástla zamestnanosť, tak by sme mali konkrétne v skupine živnostníkov a malých podnikateľov výrazným spôsobom uľahčiť v administratíve nielen pri zakladaní tých firiem samotných, ale aj počas celého behu firiem ako takých. Ja si pamätám, keď sme ako prvú spoločenskú zmluvu písali, tak sme ju písali len zo zákona obchodného, nebol s tým problém. Keď sme už robili opravy, museli sme volať právnika a stále to bolo viac a viac zložité, táto ambícia je úplne namieste, lebo si neviem predstaviť nič motivujúcejšieho pre absolventov škôl, ktorých máme vyše tretiny nezamestnaných. Ako to, že keď má niekto dobrý nápad, tak nech idú podnikať, ale nech je to pre nich jednoduché a nech je to pre nich jednoduché nielen pri začiatku, ale nech je to pre nich jednoduché aj počas celého celého fungovania. Myslím si, že nebolo správne, keď sa vôbec plánovali zmeny v odvodoch tak, že sa dávali na roveň živnostníci s podnikateľmi, pardon, živnostníci so zamestnancami, a myslím si, že toto bol krok, ktorému by sme sa mali už nabudúce vyhnúť, lebo mnoho týchto ľudí, ktorí boli strednou vrstvou, tým veľmi trpelo, mne sa to samému vracalo vo volebne kampani a myslím si, že túto sme dlžní isté aj ospravedlnenie, lebo týchto ľudí to výrazne, výrazne vystrašilo.
Čo sa týka takých tých ambicióznejších cieľov, našiel som tam jeden a ten je práve pri verejnej správe. Tam mám takú poznámku, že župy, však kolegovia niektorí aj župani tu v sále to dosvedčia, sú v stave prebrať kopu tých krajských kompetencií a kopa z nich je v tejto chvíli zdvojená. Nechcem povedať, že to rovno zajtra, ale je to otázka možno pár mesiacov, kedy také veci ako Krajský školský úrad, ktorý má svoj náprotivok v župe, takisto cestný úrad, keď už máme drážny úrad, sa dá veľmi rýchlo prebrať. Sú to praktické veci, ktoré treba urobiť. A tam nepomôže okrem tohoto zoštíhlenia tej štátnej a verejnej správy, nepomôže len to samotné, to zlúčenie, pomôže aj zníženie zbytočnej agendy, lebo v skutočnosti vy nemôžete prepustiť úradníkov, keď zákon vám prikazuje nejakú agendu robiť, a toto považujem za pomerne vážny cieľ, lebo tam narazíte na tak obrovský odpor, v tomto zmysle ja musím povedať, že toto by bol naozaj výrazný cieľ, ktorý by nás posunul dopredu.
Takisto si myslím, že tam chýba jeden cieľ, a to ten, že nie je možné, aby tento štát obciam, mestám, župám prikazoval obligatórne výdavky, ktoré nemajú oni sami v rozpočte. Považujem to za zlé, viem, že na sklonku pri debate o daňovom mixe na ministerstve financií vtedajší štátny tajomník Tvaroška a koniec-koncov aj Ivan Mikloš ako minister sa postavili proti tomu, a povedali, že áno, treba to riešiť, lebo nie je normálne, aby zákon prikazoval župe uzavrieť nejakú zmluvu, keď ju nemá schválenú v rozpočte. Bijú sa tam dva zákony, ja nemôžem podpísať niečo, čo nie je v rozpočte, a zároveň nejaký iný zákon mi to prikazuje podpísať. Takisto starostovia sú na tom veľmi podobne, takisto primátori, jednoducho túto anomáliu treba dostať zo života, je to praktický cieľ a bol by som rád, keby si ho vláda dokázala osvojiť.
Doprava a infraštruktúra, čerpanie eurofondov, jeden z mála investičných zdrojov externých, ktorý keď nebudeme čerpať, tak budeme mať obrovskú hanbu zoči-voči našim najmä dvom susedom, ktorí sa idú a idú skutočne vynaložiť všetko možné úsilie, aby vyčerpali do posledného centu eurofondy, dokonca troch by som vedel uviesť a ďalej tam vidím pomerne málo ambiciózny cieľ a pomenovaný, toho, čo chceme v rokoch 2014 - 2020 v tom období vyjednať pre Slovensko ako také.
Poslednú vec, ktorá si myslím, že je taká bezsporná, je oblasť verejnej dopravy. To znamená tam ťahajú či župy, či štát ťahá zoči voči súkromným dopravcom za kratší koniec, platíme tam obrovské peniaze. Bolo by dobré, keby mal štát v tomto ďaleko silnejšie nástroje, aby mohol previesť skutočnú integráciu verejnej dopravy. Lebo ľuďom je v zásade jedno, ako sa dopravia, či to bude autami po diaľniciach, alebo verejnou dopravou po vlakoch, ale skutočnú integráciu verejnej dopravy nemôžete v súčasnom prostredí prakticky nijako vnútiť, môžte s nimi rokovať, ale ubezpečujem vás, tie rokovania sa dejú nie že roky, ale pomaly desaťročia a integrácia verejnej dopravy vždy zlyhá na nejakom konkrétnom súkromnom záujme, lebo neexistuje zákonný nástroj, ako to vyriešiť.
Na záver mi dovoľte povedať, že toto programové vyhlásenie vlády nepodporím, lebo sa mi zdá málo ambiciózne, málo konkrétne. Ale som presvedčený, že pokiaľ tieto návrhy a ďalšie praktické, ktoré uľahčia ľuďom priamo v území ich život, tak tieto návrhy určite aj opozícia podporí, lebo je to náš spoločný záujem, je to naša spoločná krajina, raz vyhrá jeden, raz vyhrá druhý, ale tá stopa zostáva spoločná. Ďakujem pekne, všetko dobré vám prajem.(Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a poprosím pána poslanca Hubu.
Nech sa páči, máte slovo v rozprave. Nie je tu, stráca poradie. Ja... a, prepáčte, vás nevidím. Á, hm.