30. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Hrušovský, ja nebudem hodnotiť štátnicky alebo štátnickosť tohto prejavu, ale som v Jiříkovom videní, ako hovoria bratia Česi.
Tak vlastne SMER je problémový v tom, že schôdzu, ktorú ste zvolali, že ju schválil.
Vzápätí som sa dozvedel, že, a to hodnotím pozitívne, že je Národná rada absolútne nepripravená prispieť ničím k zložitému a veľmi zložitému javu, ktorý na Slovensku je.
Ak sme chceli byť zdržanliví a vo verejnosti asi sme vedeli, že nenájdeme, a už v prostredí parlamentu vôbec nie, riešenia, že naozaj je to tvrdá mravenčia každodenná práca, postupné zlepšovanie prostredia, ale hľadanie, hľadanie východísk zo závažného civilizačného stretu. Máme tu skupinu obyvateľstva, ktorí žijú v iných civilizačných formách ako my. Formálne právo zlyháva. Narážajú na toto po celom svete. Jak vyzerajú Spojené štáty? Detroit vyprázdnený, celé veľké oblasti miest, do ktorých nemôžu vstúpiť policajti! O toto tu ide?! A ten mechanizmus hľadania a toho stretu formálneho práva a toho nájsť, vytvoriť elementárne podmienky pre napríklad obyvateľstvo, ktoré žije v tom dotknutom území a ktoré sa dostáva do neriešiteľných vecí, ktorí nemajú peniaze. (Reakcie z pléna.)
Takže, vážený pán kolega, obávam sa, že celé toto vystúpenie smeruje len práve k tej politizácii, od ktorej si sa dištancoval. Nie je to tak. Je to čisto politické. Pani ombudsmanka, bohužiaľ, hľadá strety s vládou, nie riešenia problémov. (Reakcie z pléna.) Hľadá strety s vládou, vyrába tie problémy a organizuje ich. A v tom je ten zásadný problém.
Vytvorili sme vám priestor, aby ste presvedčili verejnosť, že to je nejako inak. Len obávam sa, že tento typ organizácie diskusie na túto tému veci ale absolútne nepomôže. Naopak, problém zhorší.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hrušovský, chápem, že ste v predvolebnom období na post prezidenta Slovenskej republiky a využívate tento priestor a dnes ste to vlastne elegantne predostreli poslancom Národnej rady. Snažíte sa do spoločnosti vniesť nejakú takú informáciu, že sa tu búra nejaká ústavnosť a právnosť niektorých štátnych orgánov a vy ako prezident, vy to napravíte a spravíte tu poriadok.
Ale takto to vôbec nie je, pretože vy ste zároveň aj členom ľudskoprávneho výboru. Tvrdíte, že pani ombudsmanka nemala priestor. Ja to budem donekonečna a dokedy neskončí táto schôdza, budem opakovať, že to nie je pravda. Je to lož, je to zavádzanie!
Pani ombudsmanka mala priestor dostatočný, neobmedzený na ľudskoprávnom výbore. Kde inde by mala komunikovať? Podľa môjho názoru to je tá pravá pôda, kde mala komunikovať a kde aj mala priestor vytvorený na to, aby odkomunikovala svoje postoje, svoje názory. Ešte raz opakujem, bola zoči-voči ministrovi vnútra. Čo sa tu snažíte vniesť? Ako ja nechápem.
Vymkla sa vám táto schôdza z rúk, to chápem, pretože sa to otočilo úplne proti vám. To ste nečakali, hej. A snažíte sa teraz vniesť do spoločnosti niečo iné. Ale tak to nie je, pán Hrušovský. Nie je to tak. Smejete sa, smejete sa. Presne, presne tak.
Ešte raz. Mala dostatočný priestor a vystúpila na našom výbore. Boli ste účastný aj vy, pán Hrušovský. Tak neviem, prečo zavádzate spoločnosť dnes spred Národnej rady?
Ďakujem pekne.

Pán Hrušovský, som zvyknutý na váš korektný prístup. Ale miešať pri tejto otázke voľbu prokurátora, ktorú ste mohli ľavou zadnou zvládnuť, pokiaľ by ste sa boli medzi sebou dohodli ako bývalá koalícia. Tak by som poprosil, keby ste... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ja vám neskáčem do reči. To je jedna vec.
Pokiaľ sa týka rómskej problematiky a pokiaľ sa týka správy pani ombudsmanky, mala možnosť to vysvetliť a boli na výbore minimálne dvakrát rokovania za prítomnosti ministra vnútra, za prítomnosti policajného prezidenta. Keby tá správa bola objektívna, pretože rómska problematika na Slovensku je veľmi zložitá, ani jedna vláda na Slovensku nevenovala jej dostatočnej pozornosti. Čiže tá problematika prerastá do takých rozmerov, že slovenský občan už, samozrejmá vec, musí byť napálený. A napálený, to svedčí aj o tom, že prečo sa dostal Kotleba v tom kraji za župana. Zvážte veškerú záležitosť... (Reakcia z pléna.)
Pani Vášáryová, ja by som vás poprosil, nikdy som vám neskákal do reči.
Takže nevyhovárať sa na to. Táto problematika je ďaleko širšia a treba ju celkom ináč riešiť.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Hrušovskému za to, že hovoril o pani ombudsmanke tak, ako hovoril.
Podľa môjho názoru sme na Slovensku v tomto úrade ešte nemali takú kompetentnú osobu, aká je súčasná ombudsmanka. Ja osobne si myslím teda, že s nástupom pani Dubovcovej sa ukázalo, prečo je dôležité mať inštitút ombudsmana na Slovensku, prečo je dôležité, aby ombudsman zastrešoval a dozeral na to, ako sa dodržiavajú u nás ľudské práva. A z mojej strany jej za to určite patrí obdiv a vďaka. Škoda len teda, že to úplne nechápe a nedoceňuje vláda Slovenskej republiky.
A nedá mi nezareagovať ešte na to, čo tu odznelo vo faktických. Že ja som celkom rada, že máme túto schôdzu, lebo konečne sa teda ozývajú aj takí kolegovia zo SMER-u, ktorí tu dva roky spali.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať kolegovi Paľovi Hrušovskému, že poukázal práve na to, prečo sme dali podpisy a zvolali túto schôdzu. Nie kvôli samotnej akcii, tú musia posúdiť kompetentní v zmysle či trestnoprávnych, alebo iných súvislostí, ale kvôli štýlu alebo vzťahu medzi ústavnými orgánmi, čo už je aj naša zodpovednosť, lebo sme parlamentnou demokraciou.
Ak to prezidentovi nevadí, pretože on je zodpovedný za chod ústavných orgánov, a ani sa neozval, tak my sme sa ozvali. Pretože ak je jeden z takýchto predstaviteľov nevypočutý ani slovom na úrovni vlády Slovenskej republiky, je to arogancia moci, je to proti politickej kultúre, je to istá forma ignorancie, ktorá vedie k intolerancii, a potom už nasledujú len radikálne alebo extrémne pohľady a postoje. A toto treba zastaviť. Toto nie je cesta pre Slovensko.
A preto návrh, páni kolegovia, dámy, je o tom, aby sa o tom rokovalo na pôde parlamentu, keď na úrovni vlády nie je možné, a prijali sa aj súvislosti, ktoré sú v samotnom návrhu uznesenia. Tam bude možné vyjadriť postoje nielen vo faktických, ale hlavne v hlasovaní.
Ja teda chcem len oceniť tú líniu, ktorá je podstatná. My neriešime obsah, ale formu a vzťah medzi ústavnými orgánmi, pretože to nie je dôstojné Slovenskej republiky, ak sa hlásime k základným hodnotám a k demokracii európskeho typu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega Hrušovský, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Ja som z tvojho vystúpenia zobral asi to jadro a som rád, že si poukázal na to, že dnes sme tu preto, lebo najväčší problém súčasnosti v tejto krajine je asi skutočnosť, že vládne politická strana SMER v samovláde so svojimi finančnými skupinami v koalícii. Urobia len to, čo pre nich je dobré. Nemajú vnútorného partnera, s ktorým by viedli diskusiu.
SMER dnes funguje tak, že Robert Fico rozkáže a ono sa to udeje. Robert Fico nechcel, aby sme diskutovali o tejto problematike s ombudsmankou tu na pôde Národnej rady tak ako si na to poukázal. Nechcel, aby sa o tejto téme diskutovalo na pôde vlády, kde tiež je priestor na to, aby sa diskutovalo. Arogantne, bezočivo ju odmietli. Zaradili materiál do programu vlády a následne jej neumožnili vystúpiť a povedať svoje argumenty. To sa v demokratickej spoločnosti nerobí.
Ale táto vláda a Robert Fico deklaruje aj iné veci. Na konci prvej Ficovej vlády Robert Fico bol takto malinký, aj s celým SMER-om, keď sme menili zákon kvôli 113-tisíc občanom, ktorí podpísali, že nechcú ťažbu uránu na Jahodnej, nechcú geologický prieskum. Ten proces sa zastavil. V druhej Ficovej vláde opäť nepozeráme na to, že ľudia v Košiciach taktiež nechcú geologický prieskum, nechcú tam ťažbu uránu, vyjadrujú sa negatívne na základe zákona, ktorý sme zmenili, a minister tejto vlády s úsmevom na tvári povolí pokračovanie ťažby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Výkrik v sále: "Neklam! Ako Košičan ti to hovorím.")

Ďakujem. (Ruch v sále.) Ďakujem. Chcel by som povedať, že v jednom tom bode, ktorý, ktorý si presne povedal, ja už som ho tu raz hovoril, že sú, sú niektoré veci, ktoré sa dostávajú do Národnej rady a sú obludné.
Je podľa mňa absolútne obludné, že musíš zvažovať presne to, čo si zvažoval a si to pomenoval, myslím, slovami: „Nechoď vystupovať, lebo ti to poškodí.“ Toto je asi najhorší signál, ktorý teraz toto plénum a táto Národná rada vydáva do spoločnosti, pretože ľudia, ktorí sa chcú a môžu postaviť na ochranu ľudských práv, zvažujú alebo môžu zvažovať, či im to poškodí.
Ja oceňujem ten prístup, že nakoniec si povedal, že toto nie je teraz podstatné a nie je podstatné, že túto schôdzu schválil SMER na to, aby mohol minister Kaliňák vystúpiť a porúvať sa o percentá, ktoré im kradne Kotleba, a dať tu presne nastaviť mechanizmus tejto schôdze tak, aby sme sa o tom bavili, a ty si napriek tomu povedal, že nie. Podstata je inde. Niekto tu je arogantný, nechcel vypočuť ochrancu ľudských práv, a preto je dobré, aby toto plénum sa zaoberalo. Sú aj riešenia, kolega z klubu povedal, že toto sa dá riešiť úplne jednoducho bez nároku na veľké finančné prostriedky, a preto odvaha, kedy jej ju treba prejaviť, ja v tomto prípade oceňujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Páni kolegovia, nikto z nás nie je taký, s prepáčením, hlúpy, aby túto ťažkú a silnú emočnú politiku zneužíval na svoje či už osobné, alebo stranícke ciele.
Pán kolega Jánoš, tebe to hovorím, nevystúpil som preto, že kandidujem na prezidenta Slovenskej republiky. Vystúpil som preto, lebo cítim, že ten štát začína pokrivkávať. Ako vy to tak necítite?
Sila zastupiteľskej demokracie je v tom, že v týchto vážnych politikách dokážeme diskutovať bez ohľadu na opozíciu, koalíciu, bez ohľadu na to, či súhlasíš, alebo nesúhlasíš s mojím názorom. V tom je sila demokracie.
Keby bola vláda alebo plénum tejto Národnej rady preto, lebo spomínaš, o všetko som vedel. Áno, ja áno, ale moji kolegovia, ktorí nie sú členmi výboru pre ľudské práva, rovnako chceli mať takú istú informáciu ako ja, preto sme ten bod chceli zaradiť na decembrovú schôdzu. Mohlo to byť tu prerokované. Vy ste to odmietli.
Po druhé, pán kolega Muňko, nikto doteraz, žiadny ústavný orgán Slovenskej republiky nespochybnil, že voľba kandidáta na generálneho prokurátora bola v rozpore so zákonom. Nikto. Ak niekto sa postavil proti nám všetkým a odmietol rešpektovať naše slobodné rozhodnutie, bol v tejto chvíli Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky. Je tomu tak.
Takže o tomto treba diskutovať preto, lebo ak pustíme opraty z rúk ešte viac, kone sa rozbehnú tak, že nás to všetkých zmárni, priatelia, a toto hádam nechceme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca, a teda osobitne by som chcela poďakovať aj pánovi poslancovi Čížovi, že mi láskavo vytvoril priestor.
Pán predseda, kolegyne, kolegovia, táto debata začala emotívne a potom sme sa dostali do takej, označím to, ako keby poloodborno-korektnej roviny a dokonca v tejto debate odzneli aj veľmi často poznámky, aby ako keby sa tá téma nepolitizovala. A ja cítim potrebu na to zareagovať, pretože znovu musím pripomenúť, že toto je parlament Slovenskej republiky, 150 poslancov zvolených občanmi Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení na to, aby robili politické rozhodnutia. Čiže my tu robíme politiku a je to naša práca, aby sme tu robili politiku. A prvý, kto tu dnes robil naozaj politiku, bol predsa podpredseda vlády Robert Kaliňák. Lebo však o čo išlo dnes na začiatku tejto schôdze?
Včera vyšiel prieskum, Kotlebovi rastú preferencie, no tak podpredseda vlády dal politický prejav a tým odštartovala táto schôdza. A dal veľmi populistický politický prejav, veľmi populistický politický prejav. A je mi ľúto, pán podpredseda vlády a minister vnútra tu momentálne nie je, ale ja by som mu chcela povedať, že žiaden minister vnútra, ani minister vnútra Kaliňák, nikdy nebude môcť urobiť také opatrenia, aké dokáže Kotleba sľúbiť. A preto je to chyba... (Potlesk.) Preto je to chyba, keď v tejto téme pristupujeme takto. Pretože to je presne tá chyba, o ktorej hovoril predseda výboru Rudolf Chmel, keď povedal, že nad extrémizmom sa nedá zvíťaziť s tým, že sa vydáte tým istým smerom. A túto chybu urobil dnes na začiatku podpredseda vlády Kaliňák.
Možno ešte jednu poznámku. Áno, táto debata je politická, pretože my hľadáme politické riešenie. My tu dnes nehľadáme pravdu, my tu dnes neskúmame, čo sa stalo v Moldave. Na to sú iní, aby vyskúmali, čo sa stalo v Moldave. My sme tu dnes preto, aby sme diskutovali a hľadali riešenie, ako nastaviť systém a vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a ostatnými štátnymi orgánmi, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam o tom, že všetci konajú v súlade so zákonom, a ak náhodou nie, existujú mechanizmy na nápravu. To je naša rola, o tom sa rozprávame, a na túto rolu, proste absolútne túto rolu odignorovala vláda, keď sa odmietla rozprávať o správe ombudsmanky, ktorá v tej správe nerobila nič iné, iba upozornila na systémové problémy a navrhla riešenia pre prípad, keď vzniknú pochybnosti, aby sme tú situáciu vedeli riešiť a pochybnosti vyvrátiť.
Takže tá debata sa vedie podľa mojej mienky nesprávnym, nesprávnym smerom. To je moja reflexia na tú debatu, ktorá tu už prebehla, a musím povedať, že za toto obdobie sa mi to už stalo opakovane, že sa tu na pôde Národnej rady hlásim k tomu, že, áno, som politik, ktorý tu robí politiku. Pretože nejak sa nám tu rozmohlo, že ako keby to bolo niečo veľmi škaredé a fuj, a keď sa začneme tváriť, že tu vedieme odborné debaty, že vtedy sme o niečo lepší. Nie sme, robme si svoju robotu podľa mojej mienky. Inak aj Robert Kaliňák si ju dnes robil, akurát že si ju robil zle.
Ja sa pokúsim pozrieť na ten problém, o ktorom dnes hovoríme, z troch pohľadov. Samozrejme, dotknem sa aj otázky správania sa vládnej moci k ombudsmanke, ale hlavne budem chcieť hovoriť o tom, aký signál vyslali najvyššie ústavné orgány k radikalizujúcej sa spoločnosti, a v krátkosti sa dotknem toho, čo som dnes už spomenula, a síce, že minister vnútra nám v tejto pozícii zlyháva.
Dámy a páni, ombudsmanka Dubovcová si poctivo a dôsledne robila svoju prácu. Obrátili sa na ňu dotknutí občania, vykonala šetrenie, zistila v rámci svojej kompetencie nezrovnalosti, napísala správu a požiadala kompetentných o prijatie opatrení. Kompetentní nereagovali náležite, konkrétne hovorím o Prezídiu Policajného zboru. Obrátila sa na ministra vnútra, nereagoval podľa jej mienky náležite, vyšší nadriadený orgán neexistuje, tým je len vláda, preto sa v súlade so zákonom obrátila na vládu. Konala v súlade so zákonom a na rozdiel od tých, ktorí ju z toho obvinili, neklamala.
Ombudsman, ombudsmanka si svojich klientov nevyberá, oni prídu. Obracajú sa na ňu všetci tí, ktorí majú pocit, že boli porušené ich práva a nemôžu sa domôcť nápravy alebo sa nedomohli nikde inde nápravy. To znamená, oni prídu, a to je jedno, raz sú to Rómovia, raz je to niekto iný. A ombudsmanka je povinná konať. Aj koná.
Je to dnes asi posledný človek vo verejnej funkcii, ktorého nenominovala táto vláda, a tak premiér Fico aj minister Kaliňák a s ním aj celá mrčiaca vláda vrátane ministra zahraničných vecí, ktorý má na starosti aj agendu ľudských práv, ako keby zacítili príležitosť ukázať tu, kto je tu v tejto krajine naozaj pánom.
Ja musím povedať, že nie. Ak to bolo ich cieľom, tak neponížili ombudsmanku Dubovcovú a asi ani ten úrad, ale v zásade ponížili tých, ktorých zastupuje, pretože sa odvrátili od ľudí, ktorí sa obrátili v bezmoci na verejnú ochrankyňu práv. A zároveň tým aj ukázali, že to je vlastne podstata vládnutia tejto vlády: namyslenosť, bohorovnosť, arogancia, pocit nedotknuteľnosti. A to je to, o čom by sme mali dnes rozprávať.
K tej druhej, druhému okruhu, o ktorom chcem ohovoriť, tak ja musím spojiť dva prípady, aby sme si nejak zásadne dokázali uvedomiť, s akou nebezpečnou hrou sa tu vlastne hrá. A spojím prípady policajného zásahu v Moldave nad Bodvou a zásah tých skínov, alebo čo to boli, v Nitre. Pretože spolu to dáva komplexný obraz. Aby som to zhrnula.
Plánovaná pátracia akcia v Moldave, v rámci ktorej 60 kukláčov nenašlo ani hľadané osoby, ani hľadané veci, skončila po použití donucovacích prostriedkov predvedením, ja neviem, viac ako 10 občanov na policajnú stanicu, aby sa preverila ich totožnosť, a dvomi ľuďmi vo väzbe, z ktorých jeden bol mentálne postihnutý. Na to inak pán minister vnútra zabudol, že ho tam trošku dlhšie zabudli v tej väzbe, kým sa nespamätal prokurátor. A podľa všetkých dostupných informácií dnes z tej akcie je výsledok: jeden priestupok sa šetrí. To sú dostupné informácie.
A potom tu máme vyšetrovanie toho, čoho sa dopustili tí, ktorých sme videli na videu, na stránkach tlače, ktorí boli nahratí a identifikovaní pri tom, keď brutálne zbili a dokopali občanov v Nitre, a vidíme, že to trvá viac ako tri mesiace, kým sa s týmto prípadom niečo naozaj začalo diať. Pretože dovčera nebol nikto zadržaný, nikto obvinený a nikto nie je vo väzbe. Dnes, po tom, čo ten prípad bol zverejnený spolu s tým videom, máme obvineného, ale kým to nebolo zverejnené, nič z tohto sa nestalo.
Spájam nespojiteľné? Som presvedčená o tom, že nie. Pretože čo je toto za signál? Je to totiž signál, že polícia chráni selektívne a že vládna moc takýto prístup toleruje a v horšom prípade kryje.
Naša spoločnosť sa radikalizuje a naozaj sme svedkami rastúcej podpory extrémizmu. Terčom útokov extrémistov nie sú len Rómovia, ale hocikto, kto svojím zjavom alebo správaním sa prieči ich predstave o fungovaní sveta. Ak vládna reprezentácia aj naďalej ukazuje, že sú kategórie občanov, ktorých si nie je schopná vypočuť, nie to ešte prípadné porušenie ich práv riešiť, dáva tým zároveň signál práve extrémistom, že sa nemusia obávať zobrať spravodlivosť do vlastných rúk.
Keď sa dnes niekto zastane Róma, stráca politické body, pretože vzorom, ako ich získať, je dneska Kotleba. Povedať, že ľudské práva znamená vlastne vyslúžiť si nálepku - minule mi niekto napísal - pseudohumanistu, prípadne kaviarenského intelektuála. To mi dnes píšu na Facebooku ľudia. Takže to som si nevymyslela, tieto pojmy. Aj pán minister vnútra tu hovoril dnes o nejakých tých, čo sedia za stolom v Bratislave.
Takže, dámy a páni, som pseudohumanista, som kaviarenský intelektuál z Bratislavy. Ak je toto nálepka pre človeka, ktorý vníma svet cez dodržiavanie základných ľudských práv, hrdo sa k tejto nálepke hlásim.
Môžme si, samozrejme, spytovať svedomie, kto môže za tento stav, v akom je dnes naša krajina, a musíme si aj potom úprimne povedať, že zlyhali elity vrátane politických a s veľkou pravdepodobnosťou naprieč v poslednom období.
Ale zároveň, dámy a páni, ste 21 mesiacov, ak dobre počítam, pri vláde, to je skoro dva roky, takže dnes nesiete najväčšiu zodpovednosť za vývoj krajiny vy, pretože vy vládnete. Či chcete, alebo nechcete, nesiete zodpovednosť za ekonomiku, nesiete zodpovednosť za vymáhateľnosť práva, ale nesiete zodpovednosť aj za mentálny stav tejto krajiny. A to je možno to najdôležitejšie do budúcnosti.
Ak použijeme neúmernú a pochybnú silu na tých, ktorí sa nedokážu brániť a podporu nenájdu ani v spoločnosti, tak potom mlčky sledujeme, ako skupiny holohlavých indivíduí, inak nápadne sa podobajúcich svojou vizážou na tých chlapcov, ktorí strážia v tričku Banskobystrický samosprávny kraj, tak potom kam sme sa to dostali? Pred kým, a musím sa to pýtať, títo chlapci strážia Banskobystrický kraj, keď zasadá zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja? Pred nejakým zlým študentom, takým nejakým podobným, ako bol v Nitre, že možno donesie nejakú petíciu pánovi Kotlebovi?
Takže prizeráme sa demonštrácii sily a potom sa nemôžeme čudovať, keď tu nemáme dôveru, základnú dôveru v inštitúcie tohto štátu, keď tolerujeme, ako sa demonštruje sila proti Rómom v osade, študentom v aute na diaľnici. To znamená proti tým, ktorí sa nemôžu brániť. A to je podľa mojej mienky veľmi nebezpečný signál, ktorý dávame do spoločnosti.
A pár slov možno k tomu, v akom stave je naša polícia. Pretože to je veľmi vážna vec. Polícia potrebuje, aby sme jej mohli dôverovať. A ja som hlboko presvedčená, že si to naša polícia aj zaslúži. Ale zároveň, tak ako som to už dnes povedala, myslím si, že minister vnútra robí našej polícii medvediu službu, pretože chráni svojich policajtov aj vtedy, keď to nie je namieste. Za políciou treba stáť, ale ten, kto je za políciu zodpovedný, teda minister vnútra, musí dokázať vyvodiť zodpovednosť vtedy, keď polícia urobí chybu, lebo len vtedy dokážeme všetci polícii aj dôverovať. To je proste základný princíp demokratického štátu.
A preto podporujem, koniec koncov my sme to aj spolu už predkladali, ten návrh, s pánom poslancom Fedorom, to, aby prácu polície nekontrolovala polícia, ale aby vznikla nezávislá inštitúcia, ktorá bude kontrolovať všetky ozbrojené zložky v tomto štáte. Pretože, jednoducho, ako môže inšpekcia posúdiť nezávislé zlyhanie polície, keď deň po zákroku samotný minister vnútra tento zákrok odobrí a povie, že bolo všetko v poriadku?
Považujem to za veľmi dôležité a mali by sme to urobiť čím skôr. Skôr než bude neskoro, skôr než sa rozšíria rady tých, ktorých polícia neochránila alebo, naopak, priamo prispela k ich perzekúcii, či už omylom, alebo vedome. Či u študentov na diaľnici, návštevníkov kaviarne v Nitre, Hedvigu Malinovú alebo Rómov z Moldavy nad Bodvou.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Odpustite mi, vážená kolegyňa, ale musím ja zareagovať na to, čo sme počuli.
Hovorili sme o tom, že teda táto schôdza, jej zmyslom je to, že máme analyzovať teda existujúci stav, vôbec stav spoločnosti v tejto súvislosti a že teda výsledkom tejto práce nášho parlamentu bude výstup nejaký, ktorý by mal zlepšiť situáciu. Ja som vás veľmi pozorne počúval ako a ja som tie komponenty tam nenašiel v tom vašom vystúpení. To, že vy ste teda hrdá na to, že budete chrániť teda predovšetkým akože bité menšiny, ak som tomu dobre rozumel, to beriem na vedomie. Len to asi nerieši ten celkový kontext problému, v ktorom sa pohybujeme.
Dosť dlho ste hovorila o pani Dubovcovej. No tak máte k nej osobný vzťah. Rozumiem tomu, že ste vystúpila, len aj teda že, len pani Dubovcová bola zvolená na poslednej schôdzi, pomaly, ak si dobre pamätám, z predchádzajúcej vlády a následne tá vláda skončila. Ten problém toho podozrenia z politizácie sme cítili, ale sme dúfali, že predsa len pri tom vlastnom výkone bude skôr ten nezávislý a celospoločenský rozmer dominovať pri výkone tejto funkcie. Obávam sa, že v danom prípade vidíme dramaticky skôr pokus o konflikt s vládou.
Viete, odznelo tu totiž z úst podpredsedu vlády tvrdenie, že porušila kompetencie, prekročila kompetencie, ktoré má, a nepostupovala v zmysle kompetenčného zákona, ktorý upravuje jej právomoci. Čakal som analýzu, že vyvrátite toto tvrdenie ministra, toho ste sa ani nedotkli, pani kolegyňa.
Takže za týchto okolností potom skôr sa zamýšľame nad tým, že problém neprispôsobivých občanov, problém sociálnych nepokojov, ktorými sme vystavení a budeme vystavení do budúcnosti, a tie riziká sa pravdepodobne zvyšujú, som presvedčený, že vyžaduje dramaticky iný spôsob uvažovania a dramaticky iný typ spôsobu spolupráce.
Mne dovoľte môj osobný pocit, že takú nepripravenú opozíciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)