32. schôdza

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Vážený pán premiér, namiesto toho, aby ste hovorili o emisnej kauze, kvôli ktorej tu dnes sme, opäť nám prišiel iba veľmi, treba povedať, aj chabý politologický rozbor. Tak ale, keď ideme na túto úroveň teda politologického rozboru, tak ja vám poviem, prečo som podpísal návrh na túto schôdzu. Vy ste totiž v dnešnej dobe, ak by ste boli chlap, už nemali byť premiérom. V momente, keď ste ohlásili svoju prezidentskú kandidatúru, ste mali odstúpiť z pozície premiéra. Nemali ste zneužívať peniaze daňových poplatníkov tejto krajiny na svoju vlastnú prezidentskú kampaň. Nemali ste rozdávať rezervu predsedu vlády na to, aby ste si kupovali hlasy voličov. A z toho dôvodu dnes budem hlasovať za to, aby vám bola vyslovená nedôvera. Je nedôstojné robiť z parlamentu slúžku predsedu vlády a jednej politickej strany. Je nedôstojné v čase, keď zasadá parlament, aby ste si vy v historických priestoroch Národnej rady otvárali svoju prezidentskú kampaň a všetkých poslancov ako psíkov zavolali do tejto svojej sály v tomto istom čase, keď sa majú schvaľovať zákony. Vy ste z najvyššieho zákonodarného orgánu spolu s predsedom tohto parlamentu urobili piár nástroj jednej strany. Vy ste pošliapali základné demokratické princípy tejto krajiny. Vy si robíte z celého chodu štátu nástroj svojej vlastnej prezidentskej kampane. Ak toto nie je dostatočný dôvod na vaše odvolanie, tak už neviem, čo by malo byť.
Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, procedurálny?
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja chcem v zmysle rokovacieho poriadku, podľa ktorého teda rokujeme, aj naším zákonom vyzvať, aby sa dodržiaval § 32 ods. 1, ktorý znie: "Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci." Prosím vás, aby ste aj v prípade pána premiéra a možno špeciálne v prípade pána premiéra aplikovali aj do budúcnosti, pretože sa o to opakovane pokúša. Bohužiaľ, ste znova podľahli pokušeniu vytvoriť mu priestor na kampaň, keď hovoril absolútne od veci tejto schôdze. To, že zvoláme schôdzu a hovoríme po tom o niečom inom, neznamená, že je všetko v poriadku. Takže ešte raz apelujem, prosím vás, dodržujme rokovací poriadok.
Ďakujem.

Teraz o slovo požiadal podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák v súlade s rokovacím poriadkom.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážení, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi vláda vníma ako snahu otvoriť prípad predaja emisných limitov spred piatich rokov, ktorý sa týkal vtedajšieho koaličného partnera Slovenskej národnej strany, s cieľom zneužiť tento prípad na útok proti predsedovi vlády Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico v roku 2009 vyvodil politickú zodpovednosť a prezidentovi Slovenskej republiky podal návrh na odvolanie dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu a na základe politického rozhodnutia bol rezort ministerstva životného prostredia odobratý z gescie Slovenskej národnej strany.
Od toho času sa uskutočnili dvoje voľby. Takmer dva roky bola vo vláde opozícia, ktorá mala priestor na to, aby prípad vyšetrila, alebo zverejnila zoznamy firiem, ktoré v predaji emisií figurovali. V tomto období sa však v predmetnej veci nevykonalo nič. Na základe parlamentných volieb bola 4. apríla 2012 vymenovaná nová vláda na čele s jej predsedom Robertom Ficom. V tomto kontexte dôvody podania návrhu skupiny poslancov na odvolanie predsedu tejto vlády, ktorý bol doručený predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky 7. februára 2014, teda päť týždňov pred prezidentskými voľbami, vláda považuje za vykonštruované a nepravdivé, ako snahu poškodiť kandidáta strany SMER - sociálna demokracia. Na základe toho vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Dovoľte mi ešte dva dodatky. Považujem to za naozaj aj vcelku vyznamenanie tejto vláde, že snažíte sa túto vládu odvolávať za kauzu bývalých vlád alebo bývalej vlády, čo je zaujímavé. Je to asi historicky prvýkrát, pretože v zásade vyslovujete nedôveru formálne inej vláde. Ale to je asi štandardné, pretože táto vláda zjavne neurobila žiadnu chybu a nemáte jej teda čo vyčítať, že za čo ju odvolávate, čo je veľmi dobré a ďakujem pekne.
Teraz aj pán poslanec Mikloško povedal, že vlastne sú veci, ktoré vymenoval pán predseda, dobré a o tých viete a za to vládu chválite. Za to sa chcem poďakovať, pán poslanec. A je to vlastne aj to, o čom hovorím, že táto vláda teda zjavne aspoň sčasti napĺňa predstavy aj opozície, čo nebýva úplne zvykom.
Dnes tu vystúpilo aj vo faktických poznámkach veľa ľudí a ja sa ešte k tomu presne vrátim. Pán Sulík niečo hovoril, ja som naozaj si urobil taký drobný rešerš, čo za tie dva roky, čo bol vo vláde a kedy vlastne častokrát hovoríte o demokracii, ale vtedy parlament tiež nevládol a vládla koaličná rada. Asi si to nebudete pamätať, pán poslanec Frešo, ale vládla koaličná rada. Vec, ktorá nie je ani v ústave, ani nikde, ani v žiadnom zákone, nikde neexistuje. A štátu vládla koaličná rada. Vtedy vám to nevadilo? Vtedy nebola, nebol parlament slúžkou koaličnej rady? Bol. A to je vec, ku ktorej sa samozrejme ťažko vyjadrovať. A ťažko preto, že každý, kto by tu chcel niečo povedať, by musel naozaj byť morálne čistý v tom, že by ste sa museli vysporiadať s vecami, ako bola 7-miliardová kurzová strata pri predaji SPP, nízka cena, daňové riaditeľstvo, z ktorého ste sa nevysporiadali. To sú všetko veci, ktoré sú mladšie, mladšie ako, ako, samozrejme, samotná kauza emisií. Myslím si, že v tomto prípade naozaj zodpovednosť bola vyvodená.
Ale ja sa opýtam, naozaj, keď je taký veľký záujem práve dnes, pán Frešo, čo vy ste konkrétne vykonali v rokoch 2010 - 2012, keď ste boli pri moci, pre to, aby ste tú kauzu objasnili? Čo konkrétne?
Aspoň tlačovečku. Aspoň tlačovú správu, keby ste urobili. Ale ani žiadnu otázku. Ani nič. Vtedy, keď ste boli pri moci. Ani prvé dva roky tejto vlády, ani telefonát, ani žiadosť, ani tlačovka, nič. Čiže seriózny záujem, štyri roky, kedy ste mohli, ste nekonali. A teraz ste sa rozhodli, päť týždňov pred prezidentskými voľbami. Tomu by naozaj nikto neuveril. (Potlesk.) Tomu by naozaj nikto neuveril.
Pán poslanec Matovič, známy svojimi dobrými vystúpeniami len vtedy, keď sú v zábere kamery. Pán poslanec Matovič, čo presne ste spravili počas dvoch rokov, čo ste boli súčasťou vládnej koalície? Koľko otázok ste položili vtedajšiemu ministrovi vnútra, alebo vtedajšej premiérke, alebo vtedajšiemu ministrovi životného prostredia? Koľkokrát ste mu napísali list, aby ste sa zaujímali o tie srdcervúce príbehy, o ktorých ste tu pred chvíľou hovorili? Čo ste pre to urobili? Nič. Jediná tlačovka, pričom vy ste známy množstvom tlačoviek, nič. Ani dva roky tejto vlády, nič. Päť týždňov pred prezidentskými voľbami? To áno. To už je zaujímavé. Samozrejme, to je vec. (Potlesk.)
Pán poslanec Bugár, momentálne tu nesedí, nakoniec je tu len 30 poslancov zhruba z opozície, aj to prejavuje ten záujem, aký teda máte o tú schôdzu, ale pán poslanec Bugár, čo konkrétne urobil dva roky počas toho, čo bol podpredseda parlamentu? Koľko otázok položil jednotlivým predstaviteľom vlády? Žiadnu.
Pán poslanec Abrhan, ste tu. Koľko iniciatívy ste vyvinuli počas dvoch rokov, čo ste boli vo vláde? Koľko otázok ste položili vláde? Švajčiarskym orgánom? Podľa informácií, ktoré vydala Generálna prokuratúra, všetky informácie boli k dispozícii v roku 2010 - 2011. Čo ste robili v tom čase, keď ešte informácie vlastne ste mali k dispozícii? Chceli ste šetriť SMER? Viete, že tomu neuveríte ani sám. Čo teda tie informácie potvrdili? To, že proste nemáte pravdu.
Pán poslanec Figeľ, tiež tu hovoril, pán podpredseda parlamentu. Tiež sa pýtam, koľko tých iniciatív urobili? Koľko tých vecí bolo vykonaných na to, aby za tie štyri roky, čo ste mali možnosť, ste nejakú informáciu podali alebo získali? Žiadnu.
Ja sa vrátim k tomu, že každý z poslancov Národnej rady, nielen koaliční, ale aj opoziční, väčšina z nich má kontakty na nás, na ministrov, väčšina z nich nás môže stretnúť tu v parlamente, položiť otázku, pýtať sa. Nielen vtedy, kedy sú médiá, nielen vtedy, kedy sú objektívy kamier. Sú poslanci, ktorí to naozaj robia. A naozaj sa dostávajú aj k otázkam, aj k odpovediam, keď ich to naozaj úprimne zaujíma, že nejaký problém chcú riešiť. Toto tým, že nikto k tejto otázke ani nezavolal, ani sa o ňu neinformoval, ani to neriešil, ani v čase, kedy bol vo vláde, naozaj iba potvrdzuje fakt, že celá táto schôdza je len a len o prezidentskej kampani a len a len o politikárčení. A to je fakt a to je pravda.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami osem pánov poslancov, deväť pánov poslancov. Ešte vás poprosím, posuňte. Posledný je pán poslanec Štefanec, pred, pred ním je pán podpredseda Figeľ. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Vážený pán nádejný, možno budúci premiér sociálno-demokratickej vlády, tie otázky sú relevantné a súhlasím, že to načasovanie môže a nemusí súvisieť s prezidentskými voľbami. Ako som ja povedal, pre mňa veľmi súvisí. A hlavný dôvod pre podpísanie zvolania tejto schôdze pre mňa bol to, že vidím dennodenne prezidentskú kampaň hradenú z peňazí daňovníkov Slovenskej republiky. Že vidím, ako rezerva premiéra tohto štátu je rozdávaná po celom Slovensku a kupujú sa za ňu hlasy slovenských občanov do prezidentských volieb. Že vidím, ako úrady, ktoré sú obsadené smeráckymi nominantmi, sú teraz obiehané a úradníci podpisujú zoznam pre podporovateľov prezidentskej kampane. Toto sú veci, ktoré podľa mňa súvisia takisto s výkonom premiérskeho postu, s výkonom práce premiéra. A preto tvrdím, že premiér v momente, keď ohlásil svoju prezidentskú kampaň, mal buď delegovať všetky svoje právomoci na niekoho, napríklad na vás, a venovať sa len prezidentskej kampani, alebo mal úplne odstúpiť a ísť s kožou na trh do prezidentskej súťaže. Je nefér a absolútne neštandardné, teda keď sa rozprávame o štandardných a neštandardných postupoch v politike, aby úradujúci premiér využíval svoju pozíciu a chodil po celom Slovensku a tváril sa, ja nerobím kampaň, ja slúžim národu, a z toho potom ťažil v prezidentskej kampani. Keby bol fér a keby bol chlap, odstúpi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kaník, nech sa páči. Nie je prítomný.
Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Pár poznámok. Ja sa vyjadrím ešte k vyšetrovaniu samozrejme v rozprave, ale poviem pár vecí. Vyšetrovanie za našej vlády prebiehalo a poviem vám jednu vec. Bol som presvedčený o tom, že pokiaľ by nedošlo k zmene vlády, dneska sú konkrétne osoby obvinené. (Smiech a ruch v sále.) Ja sám som urgoval právnu pomoc z viacerých štátov. A teraz vám poviem ďalšiu vec. Naozaj si myslíte, že v spise boli všetky veci? Nie je to náhodou tak, že niektoré veci v spise nemuseli byť, lebo ich bývalé vedenie Generálnej prokuratúry do spisu nezaložilo? Nie je to náhodou tak, že to bol váš nominant, ktorého ste vy navrhovali, pán Trnka, ktorý v tom čase stál na čele Generálnej prokuratúry? Aj kvôli tomu ste ho potom navrhovali?
Spomínali ste, pán minister, že nikto sa v tejto veci vás nepýtal na túto kauzu. Je to naozaj tak? Je to naozaj tak? Vy to verejne poviete takýmto spôsobom? By som si dával pozor na takéto vyjadrenia.
A posledná poznámka moja je, áno, je to, je to samozrejme v čase prezidentskej kampane. A čo tu počúvame? O čom hovorí pán premiér? Hovorí o tom, že akým spôsobom 50 mil. získame naspäť? Ako ich zdaníme? Nie. Hovoril o troch veciach: o sebe, o sebe a o SMER-e. Nie o ľuďoch, nie o tom, že chýbajú peniaze na zdravotné sestry, na učiteľov a uchádzajú nám peniaze na takéto kšefty, hovorí len a len o sebe, len a len o sebe, o svojom sne stať sa prezidentom. To je problém podľa mojej mienky.