32. schôdza

Ďakujem. Tiež som zachytil tento výrok. A ja mám pocit, že tu začína nejaký frontálny útok v definíciách štandardu a neštandardu. A neviem, nechcem sa púšťať do nejakých hlbších analýz, ale toto sa dá aj vnímať z takého pohľadu, jednoducho povedané, že existujú v našej nedávnej minulosti príbehy smrteľného bozku Fica, keď vybozkával HZDS a SNS. A mám pocit, že nie sú tu. A teraz, a preto by som bol aj opatrný, páni z Ľudovej platformy, mám pocit, že aj tuná náš veľactený predseda parlamentu sa sem-tam púšťa do týchto politologických definícií a dokonca síce na bratskom, ale napriek tomu medzinárodnom poli stretnutí s premiérom Českej republiky si posteskne, že nevie politologicky uchopiť najsilnejší, nech to rátam akokoľvek, opozičný poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Napriek očakávaniu v rôznych interpretačných rovinách a akokoľvek sa na to pozerám, nemyslím si, že definícia štandardu aj v duchu tejto schôdze hovorí o niečom peknom. Ak má teda štandard znamenať emisné kauzy, tak neprosím si. Ja som rád neštandardný.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem vám pekne. Ja by som len prípadne doplnil, že vtedy, keď sa teda toho pamätného dňa, keď sa ohlásila tá skvelá správa pre Slovensko z budovy starej Národnej rady, ja som tam bol tiež, priznávam kolegom. Mňa nepozvali dnu, ja som bol vonku s banerom, že či SMER podporuje úžerníkov. Čiže to teda by sme, keď sa teda, že kde bol, kto bol kde, ja som tam bol tiež teda, ale vonku.
Mňa tak napadlo, a to prípadne aj potom pána predsedu sa spýtam, moja manželka je v takej samospráve, čo sme v bytovom dome, a už ju to nebaví. Povedala, že ju to obťažuje, a vyzerá, že sa vzdá funkcie. Tak rozmýšľam, že by som si prípadne, či by sa to dalo, že by ohlásila teda paradoxne, že sa vzdá tej funkcie šéfky tej samosprávy na tom Župnom námestí. Tak ja by som prípadne za vami, za vami, pán predseda, prišiel, že či by ste mi v tom vedeli pomôcť.
A ešte jednu vec sa chytím. To posledné, čo v zásade kolega spomínal, že áno, stal som tu tri hodiny a domáhal som sa toho, čo je v zákone. To ja som sa nedomáhal ako malé decko, ktorému zobrali hračku. Ja som sa domáhal, aj vidíte jak, koľké prekvapenie tu bolo, to, čo je v zákone. A prípadne to zmeňte. Ale chcem povedať jednu vec, že ak premiér nie je schopný plniť si povinnosť, ktorú má zo zákona a voči parlamentu, čiže zo zákona a voči parlamentu, a parlament, ako isto možno viacerí uznáte, má aj určité historické súvislosti, nejako vznikal a neviem čo, čiže má to, to nie je kultúra v Čremošnom, tak ako bude sa starať o záujmy babky z Malužinej alebo, ja neviem, dedka z Hornej Potône, hej? Čiže to by som potom aj ľuďom dal do pozornosti, že keď je povinnosť, ktorá je vyžadovaná zákonom v parlamente, tak je nenapĺňaná, čiže potom nejaké proklamácie, že jak budú stáť a prikrývať a zakrývať a ochraňovať babku z Malužinej, tak minimálne tú kritičnosť myslenia ľudia by si mali pripustiť, že pozorne počúval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem. Pán Bugár, ja vás vôbec neupodozrievam z toho, že ste sa s pánom premiérom dohodli. Tie bozky smrti nebývajú vypýtané, ony väčšinou ako prídu z poza rohu. Takže ja iba, ja sa to snažím iba pochopiť, ja mám záľubu v tom, že riešim niekedy takéto hádanky. A toto je jedna, ktorej popravde nie úplne rozumiem. Tak som to spomenul. Možno mi s tým niekto pomôžete.
K ostatným reakciám. Je to proste tak, premiér tejto krajiny si urobil z celého aparátu štátu svoj vlastný piár nástroj a podriaďuje tomu všetko. A my sa na to buď budeme pozerať, alebo budeme kričať, že to v poriadku nie je. Nemáme dostatok hlasov na to, aby sme to prehlasovali, ale myslím si, že by bolo mimoriadne veľkou chybou mlčať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vopred sa ospravedlňujem, ale jedna reakcia, nemám tu nikoho, kto by ma zastúpil. Povedal by som vám to, pán Viskupič, pán Poliačik, otázka štandardov k tomu, čomu sa hovorí demokracia západného typu, to som nevymyslel ja. Treba, viete, kedysi klasik hovoril: učiť sa, učiť sa, učiť sa. Ja vám doporučím: čítať, čítať, čítať.
Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte pán navrhovateľ, pán poslanec Frešo. (Reakcie z pléna ohľadne prihlásenia sa do rozpravy. Výkriky v sále.) Jasné, jasné, nech sa páči, to nemá... Poprosím, pán poslanec Frešo. Do rozpravy, kto má záujem ústne v rozprave, poprosím, kolegyne, kolegovia. Končím možnosť sa prihlásiť. O slovo požiadal pán navrhovateľ, on má právo kedykoľvek.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sú také chvíle, ktoré ma aj trochu mrzia, ale toto zdá sa, že je taká drobná rodinná vec. Nebude to dlho trvať. Vybavíme si to v opozícii, tak poprosím chvíľku strpenia.
Pán poslanec Poliačik, poviem to úplne normálne, otvorene a jasne: to, čo tu predviedol pán premiér, vy ste pomerne dobrý psychológ, bola snaha odviesť pozornosť. Od čoho? Od emisií. Úplne jasne hovoril o všetkom možnom. Ja sa priznám, že polovicu som počúval na pol ucha. Zachytil by som, keby hovoril o emisiách. Zachytil som, že hovoril aj o štandardných stranách, ale poviem otvorene, nie veľmi som sa tomu venoval. Prečo? Lebo som zodpovedný poslanec Národnej rady a viem, že ho chcem dnes odvolať za emisie, aj za tie ďalšie veci, mimochodom, ktoré pán predseda Richard Sulík pospomínal. Ale tie emisie sú naozaj kór, na ktorom chcem ukázať ako predkladateľ, že tu existuje istý vzorec chovania. Považujem to za veľmi dôležité tak to pomenovať, lebo veľmi podobný proces, to znamená, riešenie marginálnych vecí, ktoré s tým nesúvisia, viedol aj k pádu vlády Ivety Radičovej. Hovorím to úplne otvorene. Hovorím to úplne jasne, nejak sa s tým netajím. A myslím si, že keby dnes tá vláda tu bola, tak by sme boli v situácii, že by sme ten zoznam mali podstatne kratší, toho, čo na Slovensku vadí, podstatne kratší. A myslím si, že tu sa treba vrátiť z kratšej cesty. Ja nechcem teraz rozoberať, jak to presne celé bolo. Lebo naozaj tam bolo pomerne, pomerne veľa faktorov, ktoré k tomu viedli, ale ak jeden viedol, tak to bol ten, že sa nechali sami seba rozoberať. Sami seba rozoberať. Toto je tá chvíľa. Toto je normálne tá chvíľa. Dôjde sem premiér, ktorý mimochodom, ja neviem teda ako vás, ale trochu nás aj urazí, že odíde, ani si nevypočuje faktické, a my tu rozoberáme jak písmo sväté nejaký jeho šplech, nech je šiesty, siedmy, ôsmy, desiaty. Veď ich vyskúša všetky, ktorý z nich zaberie. Veď to jednoduché, to je jednoduchý normálny model. To ste nikdy nevideli vo svojej praxi nejakého žiaka, ktorý niekde dobehne a vyhovára sa? No ja hej. Tak toto bolo ono.
A ja teda naozaj hovorím, veľmi skromne: nerobme to! Je to úplne zbytočné. Je to úplne zbytočné. Možno páni za nami uzatvárajú stávky, že na čo sa chytíme. Možno uzatvárali stávky. Možno toto malo dobrý kurz, možno zlý kurz. Ale na čo to robíme? Ten zoznam, pán poslanec Zajac ho veľmi dobre ukázal, je dosť dlhý a, poviem to otvorene, dosť drahý a príliš drahý na to, aby my sme tuná si dopriavali ten luxus, že si tu budeme vzájomne vysvetľovať, čo, kto, jako pomenoval a tak ďalej. Verte mi, keby sa nám darilo lepšie, to znamená, že sme údernejšia opozícia, tak donesie iné šajby. Donesie ďalšie. A vyskúša to rozobrať, či to zaberie. Začne takto pomenovávať všelijakých ľudí a začne tu vyťahovať niečo, nejakú špinu. Určite by to spravil, lebo doteraz to vždy fungovalo a špeciálne za minulé tri roky. A ja by som chcel apelovať na to, preto som použil výraz "rodinná vec": nerobme tieto chyby! Tak buď sme dospelí ľudia a ktorí vedia toto zadanie si prečítať, riešime emisie, tak vyriešme emisie. Riešime to, že zoznam je dlhý a drahý, uznávam, tak ho proste normálne vyriešme pri odvolávaní. Riešime to, že parlament stráca kontrolu nad vládou, ale nerobme to, že naskakujeme na to, že sa niekto vykrúca do roztrhania tela.
Chcel by som naozaj na to apelovať, nie je to nijak myslené, nijak politologicky, čisto, by som povedal, ľudsky a zodpovedne. Dospelí ľudia sa nenechajú odkloniť od svojej témy. A veľmi pekne poprosím, ktokoľvek ďalší má záujem o nejakú politologickú diskusiu, kedykoľvek, ale nie vtedy, keď to pomáha premiérovi, ktorý tu nie je, nie vtedy, keď mu to pomáha vykrútiť sa z odvolávania, nie vtedy, keď to rozbíja to, čo chcem občanom tejto krajiny povedať.
Ďakujem veľmi pekne.

Faktická poznámka, dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Poliačik.

Pán Frešo, veď ja som sa celý čas, čo som rozprával, v zásade držal témy, a to je dôvod, prečo si myslím, že by mal byť premiér odvolaný. Ten začiatok mal byť ako anekdota, ktorú som teda zažil v priebehu dnešného dňa. Ale ešte raz hovorím, vôbec to nepovažujem ako niečo, čo by ste s ním mali dohodnuté. Skôr to berte ako varovanie, že s vami na takúto, s takouto vecou môže v budúcnosti vyrukovať znovu.
A súhlasím s tým, že tých dôvodov na odvolanie je niekoľko. Ja som mnohé z nich teda zhrnul do tých troch vecí, ktoré som povedal na konci svojho príspevku. Tá prvá je, že prispieva k ekonomickému úpadku tohto štátu. Druhá je, že prispieva k úpadku občianskej a demokratickej spoločnosti na Slovensku. A tá tretia je, že zneužíva celý štátny aparát na svoju vlastnú kampaň. Ak sa na tomto dokážeme zhodnúť, tak nevidím dôvod, prečo by opozícia nemala hovoriť jedným hlasom.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.