33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel pripomenúť, že, áno, my sme rozprávali v tom čase, keď sa podával tento návrh, že podporíme v prvom čítaní. Druhé čítanie ešte nevieme, závisí, ako sa budú vyvíjať veci.
Chcel by som reagovať na to referendum, najmä povedali ste, že väčšie, má väčšie riziká, ako výhody. Neviem, či väčšie, má určite svoje riziká.
A takisto by som chcel povedať, že v žiadnom prípade nerezignujem a nechcem, aby iní rezignovali na svoj mandát a na prácu Národnej rady. Ide mi naozaj o vyváženosť. Momentálne referendum a možnosti priamej demokracie sú veľmi nízke. Všetko je v prospech zastupiteľskej demokracie. Jeden príklad za všetky. Voľby do VÚC Banskobystrický kraj. Nie je tam žiadne kvórum a prinieslo to výsledok, ktorý rešpektujem, lebo je demokratický, ale mnohí majú s tým problém. Napriek tomu v referende udržujeme to 50 % kvórum, lebo tam vidíme to riziko. Áno, riziká sú, ale aj vo voľbách do VÚC, a nedávame tam kvórum.
Myslím si, že v týchto veciach, načo referendum, keď je to v Národnej rade, no, zdá sa, že ľudia sú niekedy troška pružnejší, ako je politická vôľa. Politická vôľa je na to, aby sa dostali do ústavy dve veľmi dobré vety, ktoré ale neriešia všetky problémy, ktoré máme. Jasné, to nie je chyba. Vyriešime to, čo môžme, ale práve preto si myslím, že referendum má svoj význam, a preto sa k nemu hlásime. A myslíme si, že nie je dôležité len v otázkach etických a kultúrnych, ale aj v sociálnych, politických. A myslím si, že sa ním môže posunúť oveľa viac, a to nielen v prípadoch, keď ho vyhlasuje niekto, kto ním chce presadiť svoju vôľu, ale vždy, keď je dobré, aby sa občania vyjadrili. A myslím si, že za to aj stoja tie peniaze, ktoré sa do toho referenda investujú.
Ďakujem.

Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo. Ja tiež sa prikláňam skôr za riešenie veci, tak ako je to tuná teraz v pléne Národnej rady, aby sme prijali ústavný zákon. Ak my sa vieme tuná poslanci Národnej rady zhodnúť, keď by sme boli cez stovku, tak to by bolo úplne super, hej. A to je vlastne prejavená vôľa ľudu. Neni potrebné tuná konať referendum. Navyše inštitút referenda museli by sme zmeniť, lebo nie je záväzné pre Národnú radu. My máme akurát povinnosť prerokovať ako tie veci, ale my nemusíme to prijať, čo v referende prijmú ľudia, teda ľudia ako z ulice. Museli by sme v skutočnosti zmeniť zákon, aby ten inštitút referenda fungoval ináč. Stále nie sme švajčiarskou krajinou, kde to referendum má inú váhu a oni ku každým alebo všetkým vážnym témam vyhlasujú referendá. Aj už veľakrát podľa kantónov alebo za celú tú krajinu. Ale je to iná kultúra a iná história, ktorá tam je.
Ja si myslím, že teraz tento zákon na ochranu rodiny a manželstva tuná máme a je tu politická zhoda, teda dovolím si povedať, viac ako 90 poslancov Národnej rady. Je to jedinečná príležitosť, ktorú nemáme zahodiť ako takú šancu. V Košiciach naozaj sme boli svedkami toho, že či už 80- alebo 100-tisíc ľudí, môžme tak už sa prieť o tom, ale bola tam veľká skupina ľudí, ktorá jasne demonštrovala, že si želá, aby rodina bola tuná chránená. Naopak, aby tie registrované partnerstvá tuná neboli. Ja nie som rodič jedna, rodič dva, boli tam takéto heslá. Ja nie som dedko jedna a babka dva a podobne. Myslím si, že to je vôľa ľudu a treba ju rešpektovať. A treba ju rešpektovať a mať nastavené uši a tu ako poslanci aby sme prijali takýto ústavný zákon na ochranu rodiny.

Nech sa páči, Monika Gibalová.

Ďakujem pekne. Pán predseda klubu Hrušovský, no ja si myslím, že isté referendum tu už bolo a bolo roku 2012. A v tomto referende, v parlamentných voľbách ľudia dali dôveru každej strane v rôznej, v rôznom počte teda dali im rôznu silu. A aj z ústavy nám vyplýva, a je to aj obsahom nášho poslaneckého sľubu, že chcú tí ľudia, aby sme túto dôveru, aby sme tu konali v ich mene. Všetci, každý osobitne, sme sľubovali na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike a svoje povinnosti sme sľúbili plniť v záujme jej občanov.
Súhlasím s tým postojom, že referendum nemá v našom právnom systéme takú silu, aby mohlo referendum niečo zmeniť, ale aj keby malo takú silu, pán predseda Hrušovský, v súvislosti s referendom ste mohli postaviť otázku pánu Vašečkovi, že v tom prípade ľudia mohli by byť až natoľko pružní, že napríklad v referende by žiadali zrušiť dane. Ja viem, že to je extrémny príklad, ale chcem tu poukázať na to, že tak, ako to je v našom právnom systéme, je to postačujúce.
A tiež by som očakávala vo vašom vystúpení, pán predseda Hrušovský, že spomeniete, ak pán kolega Vašečka hovoril o tom, že nechce, aby sa tu robila kampaň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Už uplynul čas, pani kolegyňa. Pán Hrušovský? (Reakcia poslanca.) Nie. Dobre, tak ideme ďalej v rozprave. Mojmír Mamojka nie je prítomný v sále, stráca poradie. (Reakcia z pléna.) To už druhýkrát. Viliam Jasaň takisto. Miroslav Číž. (Reakcie z pléna.) Utvorte mu priestor alebo aj koridor.
Pán Číž, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel pripomenúť, že prerokovávame dva také veľmi dôležité materiály. Jeden sa dotýka inštitútu manželstva, ktoré chceme, aby sme ho chránili aj prostredníctvom ústavy, a potom súbor opatrení, ktoré majú v konečnom dôsledku meniť inštitucionálne pomery v justícii, a pokúsiť sa vytvoriť priestor, aby sme mohli teda opäť vytvoriť taký mechanizmus, s ktorým bude ešte širšia spokojnosť, pretože tento zrejme takým nie je.
Tú rozpravu, ktorú počúvame, tak ako dôsledne veľká časť obchádza tento typ. Máme za sebou veľmi intenzívnu prezidentskú kampaň a máme za sebou spôsoby, ktoré predviedol pán, práve tu pán predseda poslaneckého klubu OĽaNO, opäť transparentný, urážka politických súperov, a to poviem, urážka veľmi hlúpa. A zároveň nepodložené obvinenia spôsobom, ktorý obvykle slušná spoločnosť neakceptuje.
Som presvedčený, že treba niečo robiť. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z klubu OĽaNO, kde teda je najširší okruh a už toľko tém, ktoré otvorili, pripomenúť niektoré veci. Európsky parlamentarizmus rešpektuje to, a obvykle býva v dobrej viere rešpektované aj v tomto parlamente a bolo to tak, verte mi, som tu od 25. novembra ´89, brázdim chodby slovenského parlamentu, a takýto rozsah pre mňa nepochopiteľných vecí, ako sa tu odohráva, tu som to ja ešte nevidel.
Je obvyklé a že nás je tu 83 členov klubu strany SMER, k takto dôležitému zákonu vystúpili doteraz dvaja, ja som tretí. Vážené kolegyne, kolegovia, sú poslanci, ktorí sú tu sami za seba, niektorí vystúpili, dvakrát vystúpia, dvakrát budú, samozrejme, absolútne kategoricky urážať, budú robiť celý ten cirkus a podobne.
Európsky parlament rokuje tak, že podľa veľkosti a počtu hlasov v parlamente je pridelený čas na rozpravu. Ak sa povie, že rozprava k takémuto závažnému bodu bude mať osem hodím, tak sa v Európskom parlamente rozdelí podľa počtu poslancov, 83, a každý si ho vyčerpá. Vážené kolegyne, kolegovia, racionalita konania je veľmi významným znakom dobrého konania a zmysluplného konania. My pravdepodobne pre našu verejnosť...
No ešte poslednú vec k pánovi predsedovi klubu OĽaNO. Pozorne som počúval, čo povedal k tým dvom veciam, teda k inštitútu zavedenia ochrany inštitútu do ústavy. Či je dôležitý alebo nedôležitý, to sme tu počuli minimálne 50-krát v tom istom duchu. Ale že teda prečo ho dávame do ústavy? Aké sú vlastne kontexty? Ako to vidíme my, ktorí sme povedzme socialisti. Ako je to s obranou ľudských práv v danom prípade, ktorú preferujú liberáli? Prečo chceme tak alebo onak vstupovať do prostredia? Do akej miery chceme chrániť individuálne právo každého človeka? Do akej miery chceme, do istej miery vtláčať spoločenskú morálku aj jedincovi? To sú základné filozofické otázky, ktoré, si myslím, že ja môžem sa mýliť, ale zdá sa, že asi nie v danej veci. O tom ani slovo.
A o justícii, či sa bozkáva a nebozkáva premiér s niekým, týmto hlúpym spôsobom, podľa môjho názoru, ani slovo. Či je dobré? Zlé? Treba nejako inak? A ak teda je to zlé, klub OĽaNO navrhuje takéto riešenie. Ani veta. Ani veta, ale do aleluja všetko to, čo je vyčítané z novín, skúsenosti, ktoré principiálne nepresahujú prečítanie čo len jednej politologickej knižky alebo čo len jednej knižky o ústavnom práve, o fungovaní parlamentu a o parlamentarizme.
Toto slovenský parlament brzdí a ho hlavne diskvalifikuje v očiach verejnosti. My máme byť elitnou spoločnosťou v danom prípade v tom zmysle, že minimálne musíme mať ambíciu sprostredkovať dosiahnutý stupeň spoločenského poznania a prezentovať ho tu, dávať ho navzájom do rôznych súvislostí, lebo nepochybne aj ten proces toho spoločenského poznania je zložitý.
Obávam sa, že v danom prípade dramaticky neplníme túto úlohu, vážené kolegyne, kolegovia, a to, čo naozaj potrebujeme nájsť, primerané miesto pre inštitút manželstva v spoločnosti, že tam sme nepokročili ani o centimeter. Som presvedčený.
Dovoľte mi niekoľko, teda skúsim vecne, aby som sa nevenoval týmto okrajovým veciam. Medzinárodné prostredie. Nepochybne, problém tradičných inštitúcií jednotlivých národných štátov Európskej únie je vystavovaný tlaku. Je vystavovanému tlaku takzvaných i ochrane takzvaných všeobecných občianskych práv, ktoré, ako Briti tvrdia, sú, kdesi skryte visia a my ich máme objavovať a že ony sú vlastne prirodzené a my ich vlastne musíme plniť. Vo Francúzsku majú problémy s tým, že či môžu, alebo nemôžu nosiť burku? Otázku homosexuality riešime dokonca v celej Európe. Zistili sme v 80 krajinách, homosexualita je trestne stíhaná a v niektorých krajinách, ako v Ugande, dokonca aj odmenená trestom smrti. Nepochybne situácia v tomto prípade nie je jednoduchá. Nepochybne sme, napríklad SMER, súčasťou socialistických strán v Európskej únii a nepochybne práve socialistické strany v minulosti boli nositeľmi ochrany individuálnych ľudských práv.
Ochrana rodiny je výborná vec. Hlboko ju rešpektujeme, lenže poznáme rôzne fázy aj fungovania a aj cirkevného vnímania tohto problému. Jak v tom 11. storočí sme povedali, že teda áno, tá rodina je základom. Ten postupný vývoj bol ale taký, predsa si pamätáme dlhé obdobia, keď sme jednoducho tí, ktorí sa nenarodili v manželstve, tie deti sme neuznávali za plnohodnotné, nemohli byť súčasťou dedenia. Ako sa správala ešte v 30. rokoch minulého storočia a možno ešte aj dnes naša spoločnosť v istej časti, keď sa teda narodilo dieťa mimo manželstva? Neboli tam samovraždy, vraždy? Neboli tam dokonca vraždy detí z titulu obáv a podobne?
Zoberme si otázku rodiny a otázku rozvodov. Neni predsa len zložitá? Máme za sebou obdobie, kde iba králi mohli žiadať o dišpenz, kde boli zakázané rozvody. Zoberte si situáciu v Taliansku. Obrovský občiansky tlak. V Írsku donedávna bol rozvod zakázaný. Tiež ho pred pár rokmi iba zrušili.
Na druhej strane aké má miesto v spoločnosti? Nepochybne je negatívnym. Pán poslanec Kuffa, rešpekt, počúval som vás pozorne, len problém je, že na druhej strane stojí iná chránená hodnota, právo na to, prežiť život zmysluplne a dôstojne a s niekým a s človekom, s ktorým žiť môžem, s ktorým môžem vytvoriť prostredie pre výchovu toho dieťaťa. Lebo predsa vám každý psychológ povie, že je obrovské množstvo prípadov, že kde zotrvávanie v manželstve, kde vzniká domáce násilie a všetko ostatné, že vznikajú problémy. A my chceme poctivo hľadať vzťah medzi týmito dvomi hodnotami, ktoré chránime. My vieme veľmi dobre v SMER-e, že predsa rodina je to, na čo je naviazaný celý sociálny systém, ktorý tu máme. Dokonca neoliberálny koncept, ktorý tu chránia teda aj tu neoliberáli zo SaS-u, predsa stojí na tom, že sa má aj každý postarať sám o seba. A keď nie on, tak sa má oňho postarať rodina.
Vieme veľmi dobre, že aj otázky sexuálneho správania sa človeka je veľmi zložité. Nepochybne tu máme odchýlky v tomto prípade, kde jednoducho tú ochranu spoločnosti žiadať to individuálne konanie nemôže. To sú tie zoofílie, čokoľvek a tak ďalej. Nechcem ani zďaleka porovnávať tieto veci s homosexualitou. Nezabúdajme ani na to, že tá homosexualita je súčasťou našich dejín ako už dobrých 2 000 rokov. Predsa si pamätáme, že za Cézara sa vykrikovalo, skovávajte mladé dievčatá aj mladých chlapcov. Ona bola veľmi intenzívnou súčasťou kdečoho. Nepochybne spoločnosť s tým bojovala, pretože naozaj tá rodina bola chránenou hodnotou. Na druhej strane postupne sa vytvárajú a liberalizujú podmienky pre to, aby naozaj na druhej strane aj ten individuálny pocit, individuálne videnie, aj ten menšinový dokonca pohľad spoločnosť zohľadnila aspoň potiaľ, pokiaľ je to pre tú spoločnosť možné, aby teda ten hlavný chránený rozmer udržala. A v tomto sa pohybujeme.
Nepochybne je aj v hodnotení týchto javov a procesov vývoj. Postupujeme. V každom prípade medzinárodné súvislosti nepochybne SMER má a cíti tlak svojich kolegov v Európskom parlamente, ktorí tam sú. Na druhej strane si všímame aj to, však bolo teraz nedávno referendum predsa v Chorvátsku na túto tému. A otázka rodiny, otázka individuálnych tém, v otázkach práv, ako je rodina, manželstvo a udržať ho v polohe, že o ňom môže rozhodovať národný štát, je predsa dôležitá tu a teraz. Nepochybne ďalší vývoj ešte bude. Toto riešenie nie je definitívne a konečné. Uvidíme, jak to bude vychádzať. Ako naše deti budú vnímať, akú mieru tolerancie budú hľadať a ako ju budú nachádzať.
Preto to ale považujeme za dôležité naozaj, že my všetci v SMER-e a bez problémov, keď sa otvorila táto otázka, že ideme riešiť túto otázku bez problémov. A aj u nás boli aj iné názory. Napriek tomu sme sa dohodli. Budeme konať jednotne a nemáme problém.
Jednoducho otázka rodiny tu a teraz na najbližšie obdobie, to, čo ideme urobiť, že chceme vlastne len sprísniť, sprísniť možnosť zmeny tohto inštitútu a že si bude vyžadovať do budúcnosti ústavnú väčšinu. Ak tá ústavná väčšina vznikne, no tak sa zmení. Pokiaľ nie, chráňme inštitút rodiny, pretože je nesmierne dôležitý vo väzbe na sociálne väzby a podobne. Na druhej strane udržme celý ten priestor liberálny, ktorý je možný a ktorý tomuto hlavnému účelu v zásade nebráni.
Chápeme a myslíme si aj ďalšiu vec. Politika je predsa nielen to, čo tu Poliačik, že čo si on myslí, to chce celá spoločnosť. Politika je služba občanom. A my predsa jednoducho v SMER-e vnímame, že je tu 80 % registrovaných občanov, ktorí sú príslušníkmi cirkví. No tak a tí ľudia to nejako cítia. Pre nich to manželstvo tou sviatosťou jednoducho je. Takže ten politik predsa nemôže nevidieť tento moment. Tak sme to urobili. Urobili sme to.
Len, samozrejme, čo bolo doteraz? Desať individuálnych návrhov pána Lipšica. Všimli ste si jeho vystúpenie, o čom rozprával? Nie teda o tom, že ja som to uvítal, konečne sa vytvoril priestor, aby sme mohli teda tento inštitút spraviť. Nie. Nastúpilo toto, čo tu počúvame v podstate druhý deň. Miesto toho, že by sme oslávili, teda pokiaľ je všeobecná vôľa v tomto parlamente, v takom prípade jednoducho schváľme transparente, podľa možnosti, kto to ako cítime, tento zákon jeden a druhý, rovnako chceme počúvať k nemu výhrady. Ak budú výhrady, budeme ich vnímať. Ak bude treba niečo zmeniť a vieme sa na tom zhodnúť, tak to urobíme.
No, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj bolo by dobré, aby sme nespochybňovali inštitút nevyhnutnosti zásadných politických dohôd tam, kde ide o veľmi dôležité záujmy našej krajiny. Toľko negatívnych konotácií vo vzťahu k tomu, že jednoducho je potrebné, aby sme hľadali koalično-opozičné kontakty, pokiaľ je to možné, aby sme vytvárali aspoň trošku atmosféru spolupráce. Koľko ľudí tu vykrikuje, SMER nechce schvaľovať pozmeňujúce návrhy a podobne, ale akýkoľvek náznak o pokus o korektnú spoluprácu vo veciach, ktorých objektívny obsah má celospoločenský dosah, koľko sme tu počuli doteraz? K čomu to prospelo? To znamená, máme to robiť ako OĽaNO, že sme ako fanúšikovia, tí Ultras, že ani nie je dôležité, ako prebieha zápas, ani či moje mužstvo vyhrá, ale aby som si mohol udrieť. Lebo to je obrovská radosť. Takto sa má robiť politika?!
Vážené kolegyne, kolegovia, skúsme, naopak, hľadať pozitívne veci. Toto, čo sa tu prejednáva dneska, by mohlo byť, naopak, signálom k tomu, že sú veci a že zvlášť tam, kde naozaj nejde o zásadné odlišné hodnotové spory, že máme hľadať naozaj konštruktívnu zhodu. Ale musíme mať vždycky empatiu aj k tomu druhému. Tak my k vám, tak aj vy k nám, vážené kolegyne, kolegovia.
SMER už niekoľkokrát v tomto volebnom období podal ruku. Volili sme nekonfrontačné riešenia prakticky vo všetkých zásadných veciach oproti vám. Zoberte si mediálne prostredie, jak sme ho vytvárali a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Tak bolo by naozaj prospešné a jedine tak ľuďom pomôžeme, keď budeme rozmýšľať týmto spôsobom a, naopak, naučíme sa aj tešiť sa z toho, že sme schopní niečo urobiť aj spoločne.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána kolegu Číža je jedna faktická.
Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Pán kolega, prepáčte mi, že na vás ako reagujem, ale aj na ten záver chcem zareagovať a chcem vás ubezpečiť, že mám dostatok empatie a prejavím ju hlasovaním, že podporím v hlasovaní tento ústavný návrh zákona. Aj jeden, aj druhý. K tomu druhému som mal trošku takú výhradu, čo sa týkalo tej imunity, ale, samozrejme, chcem jednu aj druhú vec podporiť.
Inak vás sa naozaj veľmi ťažko ako sleduje, lebo ten rýchly sled myšlienok, aj tej komunikácie, tak je to veľakrát veľmi, veľmi ťažké ako udržať to tempo, ale súhlasím. Áno, však ste to veľmi pekne povedali. Nikoho nemožno nútiť, aby s niekým žil, hej. Ja si myslím, že sme normálna, kultivovaná spoločnosť a to aj rešpektujeme. Aj veľmi pekne ste to tak podčiarkli, aj zvýraznili tú skutočnosť. Ak po nás prídu tuná poslanci Národnej rady a uznesú sa na niečom inom, ale žijeme teraz dobu takú, kde my pokladáme manželstvo za niečo posvätné, a rodinu, preto to chceme prijať v ústavnom zákone a prijať ústavný zákon. Ak bude tu raz plénum Národnej rady také, ktoré spochybní tento inštitút alebo ho oslabí, prosím, budeme musieť rešpektovať aj túto vec. Ale teraz je tuná tá chvíľa a ja sa teším, že je tá chvíľa, a chcem veriť a aj úprimne verím, že tento návrh zákona prejde aj druhým, aj tretím čítaním a naozaj 1. septembra bude mať tú účinnosť tak, ako je to navrhnuté v návrhu zákona. Bude to také symbolické, zároveň aj sviatok. Myslím si, že táto krajina aj tento ľud si zaslúži takýto pekný, milý darček. Ďakujem. V podobe ústavného zákona.

Novely ústavy. Ďakujem pekne.
S reakciou Miroslav Číž.