33. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová a poslanci Rudolf Chmel, Peter Šuca, Marian Záhumenský.

Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie novely ústavy (tlač 921) a návrhu poslancov Figeľa, Hrušovského, Bugára, Vašečku, Mikuša a ďalších na vydanie novely ústavy (tlač 891). V piatok 21. marca 2014 bola zlúčená rozprava k týmto bodom programu vyhlásená za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán predseda Národnej rady ako predkladateľ? Áno.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.


[Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921)

a

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 891).]

Pekné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov návrhu zmeny ústavy zaujal stanovisko k rozprave.
Hneď na úvod chcem povedať, že samotný priebeh rozpravy a dĺžka rozpravy počas dvoch dní ukázala, že témy, ktoré sme sa pokúsili otvoriť, naozaj zaujímajú nielen poslankyne a poslancov, ale i ľudí na Slovensku, a že hlad po riešení problematiky a okruhov, ktoré sme navrhli na riešenie, je zo strany ľudí na Slovensku výrazný.
Hneď chcem ale aj poznamenať, že napriek dvojdňovému záujmu ma desivo prekvapila časť atmosféry, ktorá nepatrí, a dúfam, že už nikdy nebude pri prerokovaní návrhov na zmenu ústavy. Všetkým tým kritikom, ktorí sa obuli od začiatku do návrhu a ktorí používali od biblických výrazov až po vulgarizmy široký expresívny rozsah vyjadrovania, chcem odkázať, že stačilo veľmi, veľmi málo – pozrieť sa do histórie novodobého Slovenska, do histórie slovenskej ústavy a boli by pochopili, že všetky zmeny Ústavy Slovenskej republiky od samotného počiatku jej vzniku, cez menšie novely až po zásadné novely, vždy boli výsledkom akejsi tenzie prirodzeného tlaku a potrieb spoločnosti. Samotný vznik slovenskej ústavy v roku 1992, ako keby predznamenal budúcnosť a naformuloval zásadné atribúty a hodnoty, ktoré aj potom počas ďalších noviel jednoducho boli tabu, a nikto si nikdy ani na laickej, ani na odbornej úrovni nedovolil taký spôsob ataku a taký spôsob napádania, akého sme boli svedkom počas tých dvoch dní.
Nakoniec aj tá najzásadnejšia novela v roku 2001, ktorá mala za cieľ potvrdiť ambíciu Slovákov v európskej integrácii a vysporiadanie sa s obdobím rokov 1994 - 1998, bola výsledkom širokej dohody. A všetkým tým, ktorí tu kritizovali akési politické obchody a dohody, dávam do pozornosti, že bola výsledkom aj vtedy dohody od konzervatívnych predstaviteľov KDH cez stredopravé SDKÚ-DS, ale aj nenahraditeľnej podpory strán Strany demokratickej ľavice, Sociálno-demokratickej strany Slovenska a Strany občianskeho porozumenia. Aký kšeft? Bola to jednoduchá politická dohoda, pretože doba si to vyžadovala a ústava to potrebovala.
Preto som veľmi nešťastný, akým spôsobom niektorí kolegovia túto rozpravu uchopili a obzvlášť, a tu použijem aj meno pána Matoviča, ktorý podľa mňa svojím vystúpením zdehonestoval nielen samotnú ústavu, nielen hodnoty rodiny, manželstva a potrebu reforiem v justícii, ale zdehonestoval celý parlament. Jeho výrazové prostriedky (potlesk a výkrik v sále), jeho expresivita, jeho expresivita prekročila všetky miery slušnosti a jeho vulgarita, dúfam, dá ľuďom na Slovensku odpovedať na otázku, kto to je, aké hodnoty reprezentuje a koho tento človek podporuje. Nech si ľudia urobia vlastný názor. Ale ja verím, že stále je v Národnej rade Slovenskej republiky väčšina kolegýň a kolegov takých, ktorí vedia, čo je náš hodnotový základ, a vedia, akým spôsobom aj kontroverziu a svoj názor vyjadriť tak, aby to bolo argumentačne prijateľné pre ich prívržencov, pre ich sympatizantov, pretože to je prejav demokratického parlamentného politického systému. Dúfam, že politický zabávač, ktorý sa objaví v žiari kamier, aby dourážal ústavu, ľudí na Slovensku, aby predviedol slovník, ktorý zrejme používa, už nebude postupne hrať významnú úlohu ani v tomto parlamente. Je zaujímavé, že človek, ktorý, a ja si to pamätám, tu kedysi sedával od rána do večera, dnes ho nevidíte na rokovaní, zbadáte ho len vtedy, keď potrebuje zaujať takýmto nechutným spôsobom.
Objavilo sa aj množstvo iných prejavov, ale to už ponechajme, ako som povedal, na ľuďoch. Patrí to, ja som sa nikdy netajil tým, že uprednostňujem súboj a konflikt v parlamente a nie na ulici, a je len a len na kolegoch alebo kolegyniach, akým spôsobom budú vystupovať.
Chcem sa zmieniť, alebo chcem uchopiť aj takú tú ďalšiu rovinu, ktorá sa tiahla ako niť tou rozpravou, a to bolo samotné spochybňovanie potreby a najmä ukotvenia a posilnenia inštitútu manželstva ako elementárneho predpokladu pre ďalší rozvoj štandardnej rodiny.
Všetkým tým, ktorí hovorili - a načo a čo si to tu robíte za kampaň a komu to treba? - , chcem položiť niekoľko otázok.
Páni a dámy, vy, ktorí nechápete, čo je to základná hodnota, čo je to naše kultúrno-civilizačné pozadie, čo je to hodnotový fundament, ktorý máme, položím jednoducho otázku. Načo je v ústave potom Cyril a Metód? Tak navrhnite, navrhnite budhizmus. Alebo navrhnite čokoľvek, sekty, čokoľvek tam chcete, môžte tam mať.
Načo je v ústave slovenský národ? Tak vymeňme slovenský národ! Načo, načo, aký to má praktický význam?
Hovorím to preto, lebo všade vo svete je ústava základným rámcom, je akousi bibliou hodnôt s odkazom na pôvod, s odkazom na prirodzený kultúrno-civilizačný vývoj aj preto, aby všetky následné akty, ktoré sa dejú v tomto veľkom rámci, nikdy nemohli prekročiť to, čo považuje národ za svoj fundament. A my, bohužiaľ, a to je ďalšia odpoveď všetkým tým, ktorí spochybňujú návrh na posilnenie inštitútu manželstva, dnes čelíme tendenciám, ktoré sú nespochybniteľné, nepopierateľné, sú prirodzené, pretože sú prejavom názoru, sú prejavom občianskej slobody. Ale práve preto, práve preto, nie preto, aby bol sankcionovaný ten, čo má iný názor, alebo aby sa vytvorila bariéra pre tých, čo majú inú predstavu, ale práve preto, aby nespochybniteľne ďalšie generácie Slovákov žili v rámci hodnôt, ktoré sa stáročia vytvárali. Je naša povinnosť, aby sme týmto tendenciám čelili úplne prirodzeným spôsobom. A niet prirodzenejšieho spôsobu, ako posilňovanie hodnôt v Ústave Slovenskej republiky ako v zákone zákonov.
Preto, dámy a páni, ešte raz, ktorí pochybujete, prečo takýto návrh, odpovedajte si na otázku: Prečo Cyril a Metod, prečo slovenský národ v Ústave Slovenskej republiky?
Chcel by som sa, samozrejme, vyjadriť aj k samotnej podstate. Tá hodnota manželstva a jej posilnenia, ako som ju naznačil v predchádzajúcich slovách, je prirodzeným vyjadrením skutočne dlhodobého záujmu. Netreba snáď ani hovoriť aj o všeobecnej verejnej mienke, kde ľudia aj v prieskumoch na jednoduchú otázku odpovedali veľmi jasne. Preto bolo veľmi dôležité a možno práve v tomto období, kedy sa ľudia rozhodujú a kedy by mala rozhodovať naozaj hodnota, kedy by mala rozhodovať vec, ako je charakter, ako je schopnosť byť konzistentný, byť kontinuálny, nie skákať raz tak, raz tak: raz budem podporovať registrované partnerstvo, potom budem kresťan, potom budem to, potom budem to.
Práve dnes je to veľmi dôležité, aby sme takýto akt urobili. (Potlesk.) A som presvedčený, že ak si ľudia dajú odpovede na otázky, a to  –je to téma, ktorá vás zaujíma, máte s ňou zásadný hodnotový problém?  – drvivá väčšina ľudí povie: nie, nemáme, toto je spôsob, akým chceme žiť. Lebo tak žili naši rodičia, naši prarodičia a chceme, aby tak žili naše deti a naši vnuci.
Ak si dáte, ak si dajú otázku k justícii a spýtajú sa  – chceme, aby sme mali dôveryhodné, efektívne súdnictvo, aby sudca, ktorý rozhoduje možno aj v môj neprospech, pretože tak to jednoducho v súdnych sporoch chodí, bol autoritou?  – všetci odpovedia áno. Preto som nechápal aj niektoré nezmyselné ataky, ktoré smerovali k druhej zásadnej časti alebo k druhému základnému okruhu, zásadnému okruhu, ktorý sme v návrhu predostreli, a to bol návrh na zmeny v systéme súdnictva naformulované tak, aby výsledkom bolo to, čo som zmienil: spokojný občan, ktorý má dôveru v autoritu súdnictva alebo autoritu sudcu.
Bol som veľmi prekvapený, že začala v niektorých návrhoch alebo k niektorým návrhom dezinterpretácia, ktorá ma zarážala. Musím zopakovať, že tento návrh bol výsledkom dohody. Politickej dohody, ale s veľmi jednoznačne definovaným cieľom. Musím na úvod ale povedať, že stav justície nie je výsledkom, ako to tu odznievalo od opozičných niektorých poslancov, fungovania vlády SMER-u – sociálnej demokracie. Ale paradoxne tí, ktorí tu predvádzali vo svojich vystúpeniach veľké kotrmelce, ako pán Lipšic alebo, ktorý bol minister spravodlivosti, alebo pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti, potom ministerkou spravodlivosti, a ktorí takisto nieže niesli zodpovednosť, ale boli autormi formulácií, ktoré dnes v širokej politickej zhode chceme zmeniť, a sú to práve oni, ktorí návrhy, ktoré vzišli zo širšej politickej dohody, spochybňovali a atakovali. Veď to bolo niečo neuveriteľné, čo tu predvádzali! A pre mňa bolo šokom a musím to povedať a každý vie, že tá personalizácia alebo personifikácia pri tvorbe niekde od roku 2002, kde bol aj pán Lipšic zodpovedný ako minister spravodlivosti a potom pani ministerka Žitňanská v rokoch 2010 – 2012, mali jednoznačne politický zámer a boli prejavom politického záujmu. A niet lepšieho dôkazu ako formulácie, ktoré tu odzneli. Napríklad k inštitútu šéfa Súdnej rady alebo kreovaniu Súdnej rady, keď paradoxne sme hľadali spôsob ako v rámci vysokej autonómie súdneho stavu a rešpektu k našim medzinárodným záväzkom vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol efektívny, ktorý by bol vnútorne sebakontrolovateľný, prišla kritika na veci, ktoré sme ani nečakali. Navrhli sme: dobre, bude menovať šéfa Súdnej rady pán prezident Slovenskej republiky. Úha, to ide si Fico posilňovať kompetenciu, lebo čo keď to nevyjde a nebude pán Kiska prezident?! Ale nie, lebo to si posilňujete moc. Však vy ste roky po tom volali, aby sa to oddelilo aj, a máme to nakoniec v návrhu  – šéf Najvyššieho súdu, a šéf Súdnej rady. Tak sme povedali: dobre, tak bude to Ústavný súd. Úha, no nie Ústavný súd, lebo prečo by to mal byť? A kto to Ústavnému súdu dá? A kto ovláda súdnu moc a kto ovláda Ústavný súd? Niet, dámy a páni, lepšieho dôkazu, ako tieto vystúpenia o tom, že pôvodné nastavenie, ktoré vtedy vyhovovalo, pravicová vláda, potom pravicový zlepenec, samozrejme zákon ušitý. Nuž, ale časy sa menia, ľudia rozhodli pre iný typ vlády, tak zrazu bolo treba všetko zmeniť, pretože ten nevyhovuje, ten nevyhovuje, ten nevyhovuje.
Bolo to pre mňa veľmi prekvapujúce, ale napriek tomu chcem zdieľať optimizmus a som presvedčený, že sú tu v Národnej rade ľudia, ktorí ,jednak oni sami, ale najmä aj ich odborné pozadie a odborné tímy, sú a budú schopné pripraviť spoločne návrh, ktorý, ak ho v druhom a treťom čítaní táto Národná rada prijme, naplní ciele. A tým cieľom, zopakujem, je spokojný občan s efektívnym a dôveryhodným súdnictvom a preverený, dôveryhodný sudca ako autorita, ktorý rozhoduje naozaj na základe práva a povinností. (Potlesk.)
Chcem na záver povedať všetkým tým, ktorí, samozrejme nepochybujem, budú ďalej atakovať, ďalej spochybňovať najmä hodnoty rodiny, najmä hodnoty manželstva, najmä tým, ktorí budú naďalej vŕtať do akýchkoľvek mechanizmov, ktoré sa v záujme cieľa budeme pokúšať formulovať, dať odkaz, že táto Národná rada už takéto časy prežila, ale, chvalabohu, máme za sebou niektoré aj ústavné zmeny, alebo aj niektoré zákony, ktoré boli a sú výsledkom naozaj korektného politického dialógu, pretože sú v tejto Národnej rade ešte stále, chvalabohu, štandardné politické subjekty, ktorých programová a ideová čitateľnosť je ich hlavným cieľom. A preto som presvedčený, že sa nám podarí v spolupráci, tak ako sme prijali zmeny v ústave, keď išlo o Európsku úniu v roku 2004, alebo keď sme menili ústavu z pohľadu rušenia trestnoprávnej imunity, alebo keď sme schvaľovali niektoré zásadné európske akty a niektoré zmeny v medzinárodných zmluvách, ktoré definujú našu európsku budúcnosť, že tak nájdeme aj počas druhého a tretieho čítania, pretože nepochybujem, že tento návrh prejde do druhého čítania, zhodu, aby sme ľuďom na Slovensku ukázali, že okrem zabávačov, ktorých výrazové prostriedky patria všade, len nie do Národnej rady, ktorých spôsob urážania, osobných atakov, ktorých ideová a programová nečitateľnosť je zrejmá, nemajú a dúfam, že nebudú mať navrch ani v Národnej rade Slovenskej republiky, ale ani v živote ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Chce k rozprave zaujať stanovisko podpredseda Národnej rady Figeľ? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, kolegovia, kolegyne. Keby to človek plánoval, tak mu to možno nevyjde, ale keď koná v dobrej vôli to, čo je potrebné, rozumné, zodpovedné, tak akoby to až súvislosti podčiarkovali, že treba vydržať. Dnes je 25. marec. Je to Deň zápasu za ľudské práva, deň ochrany počatého života. Každý z nás, ktorý je narodený, bol aj počatý a zároveň potrebuje chrániť svoje práva a povinnosti, tak aby život bol dôstojný. Náš osobný, ale aj spoločný. A nielen tu na Slovensku.
Spomínam to preto, lebo všeličo tu zaznelo za dva dni diskusie rozpravy o novele ústavy. Štvrtok a piatok tu bola diskusia aj seriózna, aj emotívna, dôstojná, aj menej dôstojná. Taký je obraz slovenského parlamentu. Niektorí chceli bojkotovať alebo organizovať bojkot opozície pri rokovaní o novele ústavy. Ani to nevyšlo. Spomínam to preto, aké úmysly sa tu vyskytovali a vyskytujú, keď ide o tak vážne veci, ako je manželstvo a rodina plus spravodlivosť na Slovensku.
Nechcem hovoriť o všetkom znovu, ale zareagovať na podstatu alebo ako jeden z predkladateľov na to, čo je dôležité z rozpravy. Manželstvo z hľadiska definície a podpory plus ochrany zo strany štátu, štátnej moci do ústavy patrí. Ak je niečo základné v spoločnosti a to druhé je základ pre štát, základný zákon štátu, tak to k sebe patrí. My sme nezískali tému. Myslím, že kolega Kadúc, nie je prítomný, to povedal. My sme posunuli túto tému ako hnutie, ako predstavitelia, zvolení s mandátom napĺňať program do parlamentu, čo je primerané a potrebné. A som presvedčený, že spolu to dokážeme posunúť do ústavy.
V podstate z diskusie, z rozpravy vyplýva obraz, ktorý hovorí, že okrem strany SaS všetky ostatné kluby viac-menej túto tému a riešenie podporujú. Je jednoduché, zrozumiteľné, výstižné, krátke. Tie dve vety do ústavy evidentne patria aj z hľadiska politických názorov v tejto snemovni. A ja som veľmi rád. Samozrejme to môže potvrdiť až hlasovanie a následne až druhé hlasovanie, ktoré príde na rad na budúcej schôdzi. Ale konsenzus pre manželstvo a pre rodinu je v národe a spoločnosti veľmi potrebný a veľmi dôležitý. Lebo ak je, tak sa problémy riešia, ak nie je, tak sa odkladajú, politizujú a prehlbujú. Buďme radi, že aspoň na tejto téme máme konsenzus. Tak ako pred pätnástimi rokmi pri Európe a dnes je to samozrejmosť, ale nebola, tak verím, že o pätnásť rokov niekto bude spomínať, že sme to zvládli, keď bol konsenzus. Že sme to nepokazili. Lebo budovať konsenzus je náročné, ťažké, ale potrebné.
Opakujem to, čo hovorím aj z hľadiska politiky, aj z hľadiska štátu. Lebo je to výhra pre zdravý rozum a výhra pre budúce generácie. Politici myslia na najbližšie voľby a konajú podľa toho. Ale štátnik myslí na budúce generácie a koná podľa toho. Buďme štátnikmi! Toto je potrebné, toto je zrelé. Aj keď voľby sú, boli a budú, stále sú nejaké voľby, lebo demokracia je inštitucionalizovaná nestabilita. Stále sa niečo a niekto niekde volí. A to je dobré, lebo to znamená odtiaľ-potiaľ a prídu ďalší. Ale myslíme viac na budúce generácie a vyriešime aj to, čo je treba pre nás.
Na tých dvoch vetách, ktoré sú v návrhu novely, teda v obidvoch predkladaných textoch, sa dá stavať veľa. Dá sa na tom stavať prorodinná politika. Lebo tá definícia a povinnosť štátu chrániť a pomáhať alebo podporovať manželstvo, ktorého hlavným cieľom je založenie rodiny a výchova detí, je o tom, dá sa na tom stavať lepšie, a výchova mladých pre zodpovednosť v živote a pre zodpovedné rodičovstvo. Dá sa na tom stavať rozumná, zodpovedná, adopčná politika v najlepšom záujme dieťaťa, ako o tom hovorí medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Dajú sa na tom stavať a majú sa na tom stavať lepšie sociálne, zdravotné a ekonomické opatrenia pre mladé manželstvá a mladé rodiny.
Čo sa týka justície, ako tu aj odznelo, to nie je pohľad, že buď jedno alebo druhé, ale riešme aj jedno, aj druhé. Ak je príležitosť, ak je možnosť, tak sme za to zodpovední, za využitie tejto príležitosti, lebo najhoršie by bolo nerobiť nič. Najhoršia alternatíva je komentovať, lamentovať, nadávať, kritizovať, ale nič pre zlepšenie neurobiť. Práve druhé čítanie, ktoré umožní dnešné hlasovanie, verím, je priestorom na vylepšovanie, o ktorom tu hovorili viacerí odborne, erudovane, na doriešenie všetkých súvislostí včítane previerok, respektíve preverovania spôsobilosti, odbornej a morálnej spôsobilosti kandidátov na sudov, ale aj súčasných sudcov. Majú veľkú moc, majú mať aj veľkú zodpovednosť pred ľuďmi.
Gábor Gál tu povedal: "Justičný raj tu nenastane." Áno, tú vetu som citoval, je pravdivá, justičný raj tu nebude, aj keď zmeníme ústavu. Ale zmena je potrebná, je možná a je dôležitá, lebo znamená základ pre zlepšenie. Dnešný stav je neprijateľný a prehlbuje aj ekonomické, sociálne, ba aj spoločenské problémy na Slovensku. Potrebujeme dôveryhodné súdnictvo, vyššiu vymožiteľnosť práva a účinnú spravodlivosť. A to je aj naša zodpovednosť, nielen sudcov alebo ďalších orgánov.
Otázka časovania. Viacerí to tu kritizovali, ako keby najväčší problém, že prečo teraz, prečo nie potom, prečo nie predtým. No, aké jednoduché pýtať sa prečo! Ja som presvedčený, že tu a teraz sa dá čosi urobiť a my sme zodpovední tu a teraz konať. Igor Matovič tu povedal kriticky voči KDH, že prečo nie po Košiciach. No chcem mu odkázať, že my sme tento proces začali ešte pred Košicami, teda myslím pred Národným pochodom za život. Veď dostal 10. septembra list, list odo mňa podpísaný, nech si ho pozrie. Dokonca, keď bol s nami v koalícii, sme to otvorili v roku 2010, v lete 2010. Už budú tomu štyri roky. Ale vďaka vtedajšiemu klubu SaS to nebolo možné dostať do programu vlády, vládnej koalície. Výsledkom bolo status quo, status quo vďaka pozícii klubu SaS.
Kolegyne a kolegovia, vždy sme pred nejakými voľbami. A to je dobré, že na voľbách záleží. Hovorím to preto, lebo demokracia a voľby patria k sebe. A zároveň môžem povedať, ako predstaviteľ, dnes predseda strany, hnutia, ktorá funguje 25. rok, že vážne veľké veci sa lámu pri voľbách, pred voľbami alebo po voľbách. Tak to história potvrdzuje, tak to jednoducho je. A preto je rozumné a zodpovedné aj toto obdobie využiť na potrebné zmeny pre ľudí. Veď to nie je o stranách, to nie je o pocitoch nejakých jednotlivcov, politikov, ale o tom, či treba, alebo netreba. Ak treba, tak poďme to riešiť! Veď dnes sa to neuzavrie, dnes sa to posunie, otvorí do druhého čítania.
Chcem zareagovať na tému obchod, kšeft. Lebo ak nebudeme vážiť slová, tak stratíme nielen zmysel, ale aj charakter politiky a charaktery ľudí. My nie sme obchodníci. Ja nie som obchodník. Jeden z tých predsedov, s ktorým som rokoval, môžte tipovať asi ktorý, povedal, že možno aj všetci z jeho strany by to podporili, nemajú problém povedať, čo je manželstvo, ak KDH podporí ľahšie rozvody, takzvané notárske rozvody cez zmluvu. Toto by som nazval kšeft. Toto by som označil za obchod. Ale my nie sme obchodníci. My nie sme obchodníci. Dohoda k politike patrí aj ako umenie, aj ako nástroj. A takto sme postupovali pri špeciálnom súde, špeciálnej prokuratúre, eurovale, dlhovej brzde, pri iných témach. Možno teraz aj vďaka kolegom sa dohodne ústavná ochrana druhého piliera. Je to kšeft? Je to podvod? Je to špina? Priatelia, ak sa stratí zmysel slov, bude ohrozená naša sloboda. Vážme slová! Lebo ak nebudeme vážiť slová, čo potom budeme vážiť? Len matériu?
Pán Poliačik povedal, že KDH stráca alebo stratilo svoju historickú úlohu. Neviem, čo všetko tým myslel, ale KDH tu a teraz potvrdzuje svoju historickú úlohu. Potvrdzuje, napĺňa. Veď my tu nie sme kvôli pocitom alebo nejakým spomienkam, my sme tu kvôli zodpovednosti aktuálnej a do budúcnosti. Ale to hovorím neprítomnému spravodajcovi, lebo nie je tu teraz, ale používal tu také termíny, že diabol sem, diabol tam, zmluva s diablom. Základný zákon štátu je zmluva s občanmi, že štátna moc im bude slúžiť a riešiť problémy.
Ešte si dovolím jednu politickú poznámku, lebo to tu lietalo a niektorí nám gratulovali, že sme rozbili Ľudovú platformu. KDH Ľudovú platformu nerozbilo ani nerozbíja, ale plní jej programové ciele. Lebo ochrana manželstva a rodiny a takisto účinná spravodlivosť a justícia sú súčasťou programu, ku ktorému sme sa odhodlali a ktorý nesieme ako presvedčenie, ako ponuku, ako záväzok voči občanom. Ktosi iný rozbíja alebo nie je zrelý na plnenie toho, čo znamená program a zodpovednosť, pretože politický zápas neznamená nejakú umelú rovinu, alebo bitku medzi pravicou a ľavicou ako samoúčelnú, samu osebe. To nedáva zmysel nášmu konaniu. Pretože zmysel politiky je služba spoločnému dobru. Je ochrana, podpora dôstojnosti každej ľudskej osoby, muža a ženy a presadzovanie spravodlivosti. Toto je zmysel politiky a zároveň aj zápasu, ktorého sme súčasťou. Každý jeden z nás jednotlivo aj spoločne. Nie zápas pre zápas, ale zápas o dobro a pre dobro.
Chcem povedať na záver, že získať druhých pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. Túto myšlienku kedysi povedal Martin Luther King, zaplatil za ňu najvyššou cenou, ale zmenilo to Ameriku. Dokonca tak, že dnes je Afroameričan prezidentom, opakovane zvoleným prezidentom Spojených štátov Amerických. Hovorím to len ako príklad, ale aj ako inšpiráciu pre politiku. Získať toho druhého pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. A ja som presvedčený, že víťazom tu je zdravý rozum, zodpovednosť a ľudia na Slovensku.
Ďakujem všetkým, ktorí chápu, že v tomto zápase ide o viac solidarity a viac spravodlivosti. Verím, že hlasovanie dnes o jedenástej potvrdí túto líniu alebo situáciu v slovenskom parlamente a bude veľmi silným odkazom pre ľudí, že je tu reálna nádej na pozitívne zmeny, že 25. marec nie je len starý nejaký historický spomienkový dátum, ale veľmi aktuálny zápas o ľudské práva a dôstojnosť každej ľudskej osoby.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa, pani poslankyňa Vitteková? Nechce. Pán poslanec Poliačik, tu nie je, takže prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 819, spoločná správa výborov má tlač 819a.
Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, divadelná činnosť je v súčasnosti upravená zákonom o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov. V právnom poriadku Slovenskej republiky však absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu hudobný umelec a, ako ukazuje aplikačná prax, s odstupom rokov je potrebné nanovo upraviť, respektíve doplniť aj niektoré ustanovenie týkajúce sa divadelnej činnosti.
Predložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorby pre občanov v rôznych regiónoch Slovenska. V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenia týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s ministerstvom práce sociálnych veci a rodiny.
Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledku osobitého procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavenia a činnosť divadiel a pracovno-právne vzťahy divadelných umelcov. Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitný príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií ,a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu.
Navrhovaná právna úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako aj na divadlá, hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov alebo aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 819a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1004 z 30. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne okrem Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci, ktorý rokoval o uvedenom vládnom návrhu zákona až po rokovaní gestorského výboru a prijal uznesenie č. 100 z 18. 3. 2014. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 394 z 11. marca 2014 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 130 z 11. marca 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v spoločnej správe v časti č. IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 140 z 18. marca 2014.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Viskupič Jozef. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, k zákonu alebo k vládnemu návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti som sa vyjadroval aj v prvom čítaní. Napriek tomu by som si dovolil pár poznámok. Chcem dopredu avizovať, že nebudem v tejto chvíli predkladať pozmeňujúci návrh, urobím tak až v nasledujúcom zákone.
Často sa stáva, že napriek procesu medzirezortného pripomienkového konania a procesu medzi prvým a druhým čítaním prídu, alebo odborná verejnosť, alebo aj celkovo verejnosť sa zameria na niektoré zákony, až keď neviem ako to povedať, hrozí ich prijatie. Preto mám len možno jednu výtku a možnože by bolo dobré pre ministerstvo, ak by sa na tento problém zameralo následne. A to je to, že okrem tých vecí, ktoré som spomínal v prvom čítaní, kde som videl možné riziká, alebo pýtal som sa na to, akým spôsobom bude financovaný sociálny systém, ktorý sa zavádza týmto zákonom, a viac-menej som ho vítal, a či ministerstvo má zdroje, a bolo mi odpovedané, že nehrozí alebo nebude to vytvárať nejaký veľký tlak na rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry a ministerstvo to zvládne. Prišiel aj podnet, ktorý hovorí o tom, že tento zákon sa zaoberá aj pôsobnosťou na úseku divadelnej a hudobnej činnosti orgánmi samosprávy.
Všeobecne nazvané, ako keby návrh zákona zmäkčoval niektoré povinnosti, ktoré podľa súčasného znenia pred tým, ako sa tento zákon prijme, ako keby tieto povinnosti sa menili zo zámeru "musí" na "môže". A uvediem niektoré príklady.
Myslím si, že napríklad v § 4 sa hovorí o tom, že sa ustanovujú oprávnenia a povinnosti samosprávneho kraja na úseku divadelnej a hudobnej činnosti a pre zriaďovateľa divadla a hudobných inštitúcií, ktorými sú samosprávy a obec, na ktoré prešla zriaďovateľská funkcia, pôsobnosť k týmto divadlám a hudobným inštitúciám z orgánu štátnej správy, je povinnosť iba vyžiadať stanovisko ministerstva k zrušeniu alebo zlúčenia divadla alebo hudobnej inštitúcie. Zdá sa mi, že v rámci celkovej tej koncepcie, ktorú som aj hovoril v predchádzajúcich novelách alebo zákonoch, že ministerstvo by malo mať ambíciu byť naozaj strešnou organizáciou, ktorá bude pôsobiť či už predtým v galerijnej činnosti, teraz v divadelnej alebo hudobnej. Môžem privítať to, že si zriaďovateľ bude žiadať nejakým spôsobom stanovisko ministerstva. Chcel by som však, alebo nie je mi celkom jasné, čo ak to stanovisko ministerstva napríklad v tejto konkrétnej veci bude odmietavé, a ako sa ministerstvo vysporiada s tým, že napriek tomu príde buď k zrušeniu, zlúčeniu alebo teda k zániku takejto inštitúcie, aj keď ministerstvo súhlasiť nebude. Viem, že mi môže minister oponovať s tým, že sme sa raz rozhodli, niektoré kompetencie posúvame zo štátnej úrovne a dávame ich teda na územnú samosprávu alebo vyššie územné celky a mali by sme sa týmto momentom uzmieriť alebo vysporiadať. Napriek tomu si myslím, že, zopakujem to, že strešná organizácia, ktorá by mohla určovať alebo byť takým tým trendsetterom v niektorých veciach, by sa nemusela niektorých kompetencií zbavovať.
V dôvodovej správe je uvedené, že ministerstvo dbá na to, aby štát udržal kontinuitu umeleckých činností a inštitúcií s cieľom zachovania žánrovej rôznorodosti a dostupnosti ku kultúrnym hodnotám v regiónoch Slovenska. Ja si myslím, že presne, ak sa bavíme o zlučovaní alebo zániku, by túto kompetenciu mohlo mať aj vyššiu. A koniec koncov aj finančné prostriedky, ktoré používajú vyššie územné celky alebo samospráva, sú predsa prostriedkami z verejných zdrojov.
Chcel by som povedať záverom, tak ako som hovoril v prvom čítaní, že to, že zákon si všimol aj okrem divadelnej činnosti, aj hudobnú činnosť a budeme mať legislatívnu úpravu, je ten moment, ktorý sa zákonom a zákonne dá overiť. Toto, túto výtku alebo tento moment možno znesie nejaké vysvetlenie k zámerom, ktoré ministerstvo malo. A ja si myslím, že z hľadiska toho, ako bola táto norma pripravená, je hodná podpory. A takisto, ako som sa vyjadroval v prvom čítaní, myslím si, že nebude problém. A dúfam, že tento zákon nebude musieť byť v nejakej dobe novelizovaný a skutočne bude pôsobiť tam, kde pôsobiť má.
Ďakujem.