33. schôdza

Pán poslanec Nagy, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec, tento zákon zreje už pomaly dva roky. Mňa by zaujímalo, že či, koľko by sme mali čakať, aby to nejak dozrelo v radoch vašich, že teda naozaj ste ochotní nejakú relevantnú verziu predložiť, o ktorej by sa dalo hovoriť, a nečakať na to, aby sa zomieľala opozícia s týmto. A čo sa týka toho, že dávate podmienky typu každá politická strana, ako toto neviem proste, jednoducho vysvetliť. A vy ste to tak odôvodnili, že najprv ste povedali, že lebo povedal Richter, a potom, o minútu neskôr, ste povedali, no preto, ako som vysvetlil, že to bolo odôvodnené už na začiatku. A ja si myslím, že prečo potom nie každý poslanec? Veď každý poslanec tu dostal mandát, máme tu kopec, pomaličky už 1/3 sály. Oni by nemali nejako tiež svojím mandátom prispieť k tomu? A viete dobre, že to, čím viac nereálnych podmienok budete dávať, tým viac-menej dôveryhodné celé vaše konanie bude. A áno, v niektorých prípadoch meníte naozaj ústavu a v takých veciach, ktoré niektorých ľudí naozaj môžu uraziť, naozaj môžu zneistiť, a napriek tomu to urobíte, len kvôli nejakým povedzme, že politickým dohodám, a tu zrazu potrebujete alebo vyžadujete päť politických strán.
A na záver, čo sa týka toho sľubu, tak dneska sme mali tú možnosť, strana MOST - HÍD, zažiť pri hlasovaní o zákone o dráhach o používaní jazyku národnostných menšín, ide o asi 300 tabúľ, či sa to, namontovať, aj keď zákon na to je a toto treba len vykonať, a videli sme, že ako sa dá spoľahnúť na sľuby SMER-u pri takomto pohybe.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ten váš príspevok, pán predseda výboru, bol taký pozitívny, tak ste sa tu až dušovali, že ako ste naozaj za to, aby bol takýto ústavný zákon prijatý, čo ma veľmi, veľmi potešilo na jednej strane. Hovorili ste tu o tej stabilite, ktorú som vlastne aj ja spomenula vo svojej faktickej poznámke o tej kontinuite, že ako naozaj, že máte záujem, aby teda ten druhý pilier pokračoval, hej, už v akejkoľvek forme alebo aspoň v takej forme, ako ho teraz poznáme. Ale mi to nejako nekorešponduje s vyjadreniami vašich kolegov, ktorí tuná predtým vo faktických reagovali. Veď tí mali diametrálne odlišný názor. Tak teraz ja nerozumiem tej schizofrénii, že či nie ste dostatočne naškolení, alebo tiež máte takú slobodu, že neviete, čo hovoríte? Ja neviem. Že som z toho prekvapená. Ale teda teším sa, že stále máte záujem ústavný zákon prijať a teda asi len teda ste možno, že nešťastní a ješitní a možno, že ste príliš pyšní na to, aby ste prijali len opozičný návrh.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán kolega Podmanický, čakal som teda na vaše vystúpenie a priznám sa, že pôsobilo na mňa dobre. A dá sa povedať, že s väčšou časťou vášho vystúpenia sa nedá nesúhlasiť. Len slová a skutky sú dve rozdielne veci. Ja naozaj dúfam a ostáva nám veriť, že vaše slová o diskusii sú naozaj úprimné a že tu ide naozaj o riešenie pre občanov, a teda nie pre politické strany, pretože my sme tu ako zástupcovia občanov. Tuná nejde o to, že ako sa dohodnú politické strany, tuná ide o to, aby sa dohodli politické strany, aby to bolo dobré pre občanov. V tomto teda sa dá s vami súhlasiť. Aj naozaj to vystúpenie bolo také prívetivé. Len ako už aj kolegyňa Jurinová spomínala, vaši kolegovia rozprávajú niečo úplne iné. A v tomto je trošku rozdiel. A potom aj tá úprimnosť toho, naozaj, že tie diskusie, či sú naozaj vedené úprimne, že teda ideme diskutovať, ale ideme dospieť k spoločnému záveru, alebo ideme teda len diskutovať a pokiaľ nepripustíte toto, tak to neprejde. Máme už tie skúsenosti proste. A ja to takto cítim, že naozaj, že rozpráva sa jedno a potom sa na druhej strane robí niečo úplne iné.
A hovorili ste ešte o určitých hodnotových nastaveniach v porovnaní trebárs so SaS-kou a tak ďalej. Tu nejde ani tak o hodnotové nastavenie nás, politikov, ktorí sme tu v rokovacej sále alebo v parlamente, tu hovoríme o dôchodkoch a nemôžeme my určovať hodnoty iným. Takže aj toto treba zohľadniť. Naozaj tu nejde o naše vlastné hodnoty, tu ide o nastavenie hodnôt pre občanov a jedná sa o ich dôchodky. Takže skutočne ak bude tá diskusia úprimná a naozaj dozrie ten čas, ktorý už naozaj dozrieva, teda naozaj dlho, dozrie naozaj na to, že budeme konštruktívni a dospejeme ku konštruktívnemu riešeniu pre občanov, bude to skvelé. Dúfam, že sa tak stane.

S reakciou pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja som, pán poslanec Hraško, myslel, že pri ústavnom zákone o rodine a justícii, hlavne pri tej rodine to bola skôr otázka hodnotová, kde niektoré tie politické strany sú tak navzájom vymedzené, že tam sa ani teoreticky nedá predpokladať dohoda. A porovnal som to práve s týmto ústavným zákonom, kde by to mala byť skôr dohoda racionálna. Matematická, racionálna, ktorá povedie k nejakej dohode, ku ktorej v podstate nikto nemá nejakú teoretickú predispozíciu povedať nie. Takže preto tu vidím možnosť, že sa dohodneme aj s MOST-om - HÍD.
No a máte pravdu, je to tak zložitá téma, ku ktorej je toľko názorov aj u nás, že prebiehajú aj u nás v SMER-e diskusie, to je predsa normálna vec. Ale nemal som pocit, zrejme ste mali na mysli vystúpenie pani poslankyne Vaľovej, že bolo až tak kontradiktórne voči môjmu vystúpeniu. Možno, že to povedala ohnivejšie, ale ona nevylúčila podporu tomuto ústavnému zákonu. Nevylúčila, aspoň čo som ja teda zachytil jej vystúpenie. Takže ja chcem v podstate na záver povedať, že dohody o takejto téme, ktorá je v podstate kontroverzná, sa rodia ťažko. A ústavný zákon o takejto otázke sa preto bude rodiť oveľa ťažšie.
A nemyslím si, že teraz by sme to, že sme sa ešte nedohodli, že by sme mali zhadzovať toto úsilie zo stola. Tým odpovedám pánovi poslancovi Nagyovi. Ja si myslím, že sme už pred finišom. A možno, že to bude ešte trvať nejaký ten mesiac, možno áno. Ale ja verím tomu, že dospejeme k takej dohode, ktorá bude akceptovateľná pre všetky politické strany a bude stabilná, bude základom pre stabilitu dôchodkového systému do budúcnosti bez ohľadu na to, kto bude vládnuť.

Vyhlasuje všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno. Prekvapivé (vyslovené s pobavením).

Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi krátky a naozaj veľmi pozitívny. Už sme si tu povedali toho veľa. Som rád. A všetkým ďakujem, čo sa do tej diskusie zapojili, lebo toto je naozaj dôležitá vec pre budúcnosť celého Slovenska, pre verejné financie, ale hlavne pre dôchodky jednoduchých občanov.
Na záver len malá ešte reakcia, ale naozaj nekonfrontačná, na otázku pána Józsefa Nagya, čo získa sporiteľ, ak by sa prijal tento zákon? No sporiteľ získa tú istotu, že nepríde o tento pilier a že príspevky do neho sa budú zvyšovať. Presne bude vedieť ako, akým tempom a že budú minimálne na tej úrovni ako zákon predpokladá, to znamená, môžu byť aj vyššie. To znamená, vydá sa po ceste daným smerom, k lepším svojim dôchodkom a bude mať ústavnú istotu, že to má garantované.
Mnoho sa tu hovorilo o kompromisoch a naozaj asi viem najlepšie o nich hovoriť ja, pretože už len prijatie prvotného zákona pred desiatimi rokmi stálo obrovské množstvo úsilia, obrovské množstvo rokovaní, prijímala ho koalícia zložená z viacerých politických strán. A kto to zažil, vie, že to nie je jednoduchá vec dôjsť k dohode. Množstvo koaličných rád, množstvo stretnutí, množstvo rokovaní, množstvo ciest, dokonca až do Čile, kde som zažil aj zhodu s poslancami opozičného SMER-u, a potom ich hlasovanie proti tomuto zákonu. Jednoducho politika taká je, ale ten zákon sa nám podarilo prijať. Ale poviem úplne príklad, aby sme rozumeli, že ten kompromis je niekedy nevyhnutný.
Jeden z takých nevyhnutných, aj keď v tom prvom kroku, určite zlých kompromisov, bola požiadavka Ruskovej strany ANO, teda konkrétne pána Ruska, ktorý jedného pekného dňa prišiel s požiadavkou, že 80 % prostriedkov musí byť investované na území Slovenska, aj keď tu tie investičné príležitosti neboli, a že keď to nebude, nezahlasuje jednoducho jeho strana za ten zákon. Mal som vtedy v zmysle principiálnosti, József, povedať, že tak ja na to kašlem? Buď to tam nebude, alebo zhodím zákon zo stola? Nie, no videl som, že jednoducho niet s ním reči, tak sme povedali, no dobre. Tak sme to tam zakomponovali, aj keď som bol vedel, že to je hlúposť, že to je hlúposť neuskutočniteľná, že tie peniaze budú ležať na bankových úložkách, pretože není do čoho investovať. Za tri mesiace bola príležitosť novelizovať tento zákon a stlačili sme tú podmienku na 50 percent. A už to bolo rozumnejšie a pri tretej novelizácii sme posunuli túto podmienku na 30 %, a potom vypadla zo zákona úplne, pretože bola proti pravidlám Európskej únie. Ale keby som to vtedy tvrdil na začiatku a trval na tom, tak sa rozbijeme o útes a není nič. Jednoducho tie kompromisy niekedy sú nutné.
K výške príspevkov, ktorými sa tak oháňa Ivan Švejna. Moja predstava o tom, aké majú byť príspevky, bola 10 %, s tým som išiel, s tým som bojoval s ministerstvom financií, ktorému sa to zdalo veľa. S mojím ministerstvom financií, s Ivanom Miklošom a jeho ľuďmi, s Ľudom Odorom, ktorý dneska sedí v rozpočtovej rade, a po dlhých rokovaniach a bojoch sme sa dohodli na kompromise, ktorému ja som bol rád, 9 percent. A teraz som, som mal zasa buchnúť, som principiálny, buď to bude 10 % alebo nebude nič? Lebo to dneska navrhujete, buď to bude 9 % alebo nech není nič, možno s tým rizikom. To není principiálnosť. Principiálnosť neznamená ísť do rizika zániku. To je nanič principiálnosť. Principiálnosť je hľadať cestu, ktorá niekedy má aj odbočky, okľuky, ale smeruje stále dopredu. Pokiaľ smeruje dopredu, je to vždy správna cesta. A ešte som nevidel cestu životom, ktorá ide priamočiaro a bez prekážok. Dobre, takže toľko len k takému malému zhrnutiu.
A na záver veľmi by som chcel oceniť vystúpenie pána Podmanického. Áno, ja som pozitívny človek a ja verím, že tie slová boli myslené úprimne. Verím tomu, že naozaj ten priestor pre dohodu tu je. Veď naozaj dva roky na tom pracujeme. Úprimne hľadáme riešenia. A všetkých opäť vyzývam, aby sme v tej ceste pokračovali, aby sme to politicky nezabíjali, ako som už počas rozpravy vyzval trošku možno prchkejších kolegov alebo s horúcejšími hlavami, a vrátili sa k racionálnemu, pokojnému hľadaniu tej najlepšej cesty a na to, pretože ja tú šancu stále vidím. To, že ten zákon je dnes na rokovaní, je preto, lebo jednoducho museli sme to predložiť, aby sme tú diskusiu posunuli zasa o krôčik ďalej. S MOST-om, som sa snažil ich presviedčať, od predsedu po Ivana Švejnu, minimálne od zimy. Pamätám sa, ako na stretnutí novoročnom na hrade som Bélovi Bugárovi vravel, že nech sa porozpráva s Ivanom Švejnom, že to je posledná prekážka, ktorá stojí v ceste k úprimnej a komplexnej dohode, a viackrát sme sa k tomu vracali. Takže naozaj dlhé, dlhé úsilie. A ja napriek tomu, čo tu bolo povedané, lebo politika, nemáme byť v politike ješitní a vzťahovační, verím, že aj MOST by mohol ešte zvážiť a že by sme sa mohli nad tým zamyslieť, hľadať nejaké cesty prieniku a toho, aby ten zákon bol dobrý. Takisto verím, že aj poslanci SMER-u na základe slov pána Podmanického, že vidia cestu, že vieme sa dohodnúť a že môžme sa dohodnúť.
A v mene tohto cieľa sťahujem tento návrh zákona z rokovania Národnej rady so súhlasom ďalších predkladateľov tak, aby sme mohli o ňom rokovať ďalej a aby sme ho mohli spoločne predložiť, najlepšie, ako už bolo povedané, ako návrh výboru pre sociálne veci a rodiny, pod ktorým budú podpísaní všetci poslanci, prierezovo všetkých politických strán, alebo aspoň tých, ktorí chcú, aby taký zákon bol prijatý, aby sme dali istotu ľuďom, že ich dôchodky budú bezpečné.
Takže ešte raz, aby to bolo jasné a dobre zachytené, sťahujem tento návrh z rokovania. Ale ďakujem všetkým za rozpravu a za čas, ktorý tomuto venovali.