33. schôdza

Hej, toto je super podnikanie, len vyberať peniaze a rátať, koľko na tom účte. Ja by som mal také, ja podporím tento návrh zákona, určite áno. Ja by som mal ešte také, možno sa usmejete, riešenie. Máme aj ekonóma, aj právnika. Ja by som elektronické mýto zrušil. Úplne zrušiť na celom Slovensku, zrušiť mýto, nech je to bez mýta. Poplatky sú za diaľnice. Myslím, že to dostatočne postačuje. Mali by sme vyriešený aj problém, II. a III. triedu ciest, ktoré sú naozaj v dezolátnom stave.
Na východe Slovenska, to keď by ste po niektorých cestách jazdili, to je hotový tankodrom. To je samá diera, samé prepadlisko, sa to nedá ani obísť. Sú úseky cesty, ktoré najlepšie sa im vyhnúť a vôbec po nich nejsť. Sú totálne v dezolátnom stave.
Ďakujem.

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Zajac, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán kolega. No, je to takto v tej zmluve ešte, že samozrejme, nás to napadlo zrušiť takúto zmluvu počas vlády Ivety Radičovej. Zmluva je zabetónovaná týmto spôsobom, že áno, štát môže zrušiť túto zmluvu, ale celých 850 mil. eur by tejto firme musela zaplatiť. A bolo to nepriestrelné. Čiže zrušiť nie je problém, alebo štát môže prebrať celú tú technológiu na seba, ale tie peniaze komplet aj s penálmi by tejto firme musela zaplatiť.
Čo sa týka elektronického mýta, samotný systém výberu elektronického mýta nie je zlý, veď ako aj iné krajiny v Európskej únii používajú tento elektronický výber mýta, dokonca naša technológia je veľmi kvalitná, moderná. Minule tu bola návšteva z francúzskeho parlamentu, ktorí sa zaujímali o tento náš elektronický výber mýta. Problém je v tom, že bola od začiatku neskutočne predražená. Aj keď sme to posudzovali s tým, čo nám hovorili Francúzi, koľko to bude stáť vo Francúzsku, tak to porovnanie vychádzalo, že na Slovensku je elektronický výber mýta neskutočne predražený od samotného začiatku. V tom je celý problém. A ak by bolo to vysúťažené za iné ceny, tak elektronický výber mýta je v podstate dobrý a prinášal by oveľa väčší efekt pre tento štát.

Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť.
Máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi stručne aj na reakciu na pána poslanca Zajaca a pána poslanca Kuffu, ale možnože aj na niektorých, apel na niektorých vládnych poslancov. Elektronické mýto asi je, je ako systém, ktorý funguje vo väčšine krajín v zásade správny. Problém je, že u nás, ako mnohé veci, sa naozaj vybral v tom tendri najdrahší. Najdrahšia ponuka previazaná na finančnú skupinu konkrétnu, ktorá je blízka tejto vláde, je blízka konkrétnym ministrom, tá to vyhrala. Veď to bol jeden z najväčších škandálov prvej Ficovej vlády.
Robert Fico hovorí, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. Ale všetky veľké biznisy idú finančným skupinám. Z toho niekedy je človeku zle. Robert Fico zahájil boj proti monopolom, ale zabudol, že prevádzkovať elektronické mýto je tiež monopol. Ten tam zrazu chýba. Tam ako monopoly sú iné, ale tuná. Čiže je to naozaj absurdná situácia, kedy, kedy štát z toho má absolútne minimálny prínos a najväčší prínos má z toho súkromná spoločnosť.
Štát vybral, len na porovnanie, na diaľničných známkach pred zavedením elektronického mýta rovnakú sumu, ako dnes po odpočítaní toho, čo dáme SkyTollu, štát má a ryžuje na tom v obrovských množstvách len súkromná spoločnosť. Približne to poviem z hlavy, že v minulosti mal štát z diaľničných známok, lebo však aj tam bola nejaká, nejaká, nejaká časť, keď sa predávali, nejaká marža, ale dajme tomu, že 90 % z toho, čo predal na diaľničných známkach, bol príjem štátu. Teraz z toho mýta má tretinu štát? Tretinu? To je biznis, to je biznis, ale nie v prospech štátu a ľudí, ale v prospech konkrétnej finančnej skupiny. To je úplne choré.

Ďakujem. Nie, to už bolo záverečné slovo. Takže, chce sa pán spravodajca vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 913, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 921.
Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte vlastný návrh.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 913.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte, aby som uviedla za skupinu predkladateľov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Martina Fronca návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním, o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Vážení prítomní, tento návrh zákona KDH predkladá už opakovane v tomto volebnom období. Konkrétne sme ho predkladali na októbrovej schôdzi v roku 2012. Boli sme veľmi potešení, že bol schválený do druhého čítania a nasledoval potom proces komunikácie s Ústavným súdom a odborná diskusia. Po prerokovaní návrhu v druhom čítaní v máji roku 2013 sme boli sklamaní jeho odmietnutím. Domnievame sa ale, že dozrel čas odkrojiť z bochníka privilégií, ktoré Ústavný súd má a ktoré, žiaľ, využíva niekedy neštandardným spôsobom, strkaním hlavy do piesku a nevšímavosťou voči právam dotknutých v podaniach.
Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli podať návrh novely zákona opätovne, opakovane. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd príjme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 ústavy môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania, pričom návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré poukazujú, že, a preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením.
Dovoľte mi, aby som uviedla aspoň niektoré štatistiky podania rozhodovaní, ktoré som čerpala z oficiálnej stránky Ústavného súdu. Tak napríklad podanie pod spisovou značkou PLÚS 15/06, ktoré podal 13. 9. 2006 generálny prokurátor a tiež uplatnil návrh na pozastavenie účinnosti. Išlo o zákon o strelných zbraniach a strelive. O tomto pozastavení účinnosti bolo rozhodnuté o 223 dní. Ďalej, generálny prokurátor v októbri roku 2006 podal ďalší návrh. Bolo to o obecnom zriadení, kde opäť navrhuje aj pozastavenie účinnosti. Ústavnému súdu rozhodnutie o tom, či pozastaví alebo nepozastaví účinnosť, trvalo 118 dní. Ďalej, generálny prokurátor opäť podal na Ústavný súd v júni 2006, kde napadol zákon o ochrane prírody a krajiny. Tam to Ústavnému súdu trvalo 370 dní. Ďalej, skupina poslancov v roku 2007 podala návrh alebo podnet na preskúmanie o súlade s ústavou zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam to trvalo 263 dní, kým súd rozhodol o návrhu na pozastavenie účinnosti. Ďalej to bolo v roku 2007, generálny prokurátor v novembri podal podanie pri, o súlade v súvislosti so zákonom o cenách. Tam to trvalo Ústavnému súdu 225 dní. Ďalej súdy dali v roku 2008 v januári zákon o strelných zbraniach a strelive. Tiež podanie na pozastavenie účinnosti a rozhodovanie trvalo 469 dní. Ďalšie podanie bol zákon o sociálnom poistení. Skupina poslancov v auguste 2008, 242 dní. Ďalej kolektívne vyjednávanie v roku 2008, 92 dní. Skupina poslancov v roku 2009, zákon o sociálnych službách, 142 dní. Zaujímavé je podanie skupiny poslancov, kde bolo tiež navrhnuté pozastavenie účinnosti a týkalo sa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic. Tam rozhodovanie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Sociálne poistenie z júna 2011, tam rozhodnutie o pozastavení účinnosti 120 dní. Potom september 2011 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov 235 dní. Daň z príjmov 11/2011, 193 dní. O štátnej pomoci v roku 2011 z decembra, rozhodovanie o pozastavenie účinnosti trvalo 227 dní. Z novembra 2012 je ďalšie konanie a pozastavenie účinnosti trvalo 254 dní.
Podotýkam, že vo všetkých prípadoch, kde je podaný návrh na preskúmanie súladu s ústavou a zároveň sa navrhuje pozastavenie účinnosti, takýto návrh musí obsahovať presnú konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Zo všetkých týchto štatistík, na ktoré som poukázala, len v jednom prípade Ústavný súd zastavil konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Čiže všetky ostatné podania spĺňali zákonom predpísané náležitosti.
Z tohto, z tejto krátkej a stručnej štatistiky je vidieť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, má svoje opodstatnenie a preto sme sa rozhodli, že navrhneme zmenu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od začatia konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zohľadňuje aj prípady, v ktorých začal Ústavný súd konanie do 1. júla 2014, pretože navrhujeme účinnosť od 1. júla 2014. V týchto prípadoch začne plynúť 90-dňová lehota dňom účinnosti novely bez ohľadu na skutočný termín začatia konania pred Ústavným súdom.
Chcela by som povedať, že tento návrh zákona, upozorniť, keď si prečítate doložku alebo vyjadrenie ministerstva financií, nemá žiadne nároky na štátny rozpočet. Ale nielen preto chcem poprosiť a obraciam sa, aj keď nie prítomných, ale verím, že počúvajúcich poslancov SMER-u, aby, a prosím ich, aby podporili tento návrh zákona, pretože si myslíme, že tento návrh zákona je dobrý. Pomôže spružniť rozhodovanie Ústavného súdu a ak by ste mali výhrady alebo nejaké pripomienky vecné, legislatívne, podporte ho, prosím, do druhého čítania a v druhom čítaní opäť bude priestor na odbornú diskusiu o tomto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 921 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť lehotu 90 dní odo dňa začatia konania pre rozhodnutie Ústavného súdu o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo ustanovení v konaní o súlade právnych predpisov.
Pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľka to mala pripravené veľmi dobre, by som povedal, že nie je čo doplniť. Vytiahla aj štatistiku, kde nám ozrejmila, že aké sú lehoty, v koľkých prípadoch vlastne nedošlo k pozastaveniu účinnosti zákona. Ja len pripomeniem dve také témy. Ešte prízvukujem. Ona ich asi v tých svojich štatistikách uviedla. Jednak to bol zákon o vyvlastňovaní, kde došlo k vyhláseniu tej spornej úpravy ako za neústavnú a pritom už mohli prebehnúť vyvlastnenia v rozpore s ústavou, na ktoré sme vtedy poukázali. Bohužiaľ, Ústavnému súdu trvalo rok a pol, kým sa pohlo a rozhodlo o veci.
A druhá vec je zákon o štátnom občianstve, kde dennodenne nejaký ten občan Slovenskej republiky prichádza o svoje štátne občianstvo kvôli tomu, lebo v 2010 SMER, SNS a HZDS potrebovali si posilniť svoje postavenie pred voľbami parlamentnými a dodnes na to doplácajú občania. Ústavný súd nepozastavil účinnosť toho zákona, aj keď bolo to navrhnuté. Je tu obrovské právne vákuum, lebo podľa nášho názoru, ten zákon je v rozpore s ústavou. Občania sú poškodení s tým, že strácajú slovenské štátne občianstvo, nemajú voličské právo a Ústavný súd nepozastavil ani účinnosť tohto zákona. A jednak hlavne, že nerozhodol. Nerozhodol napriek tomu, že na 26. februára odročil vyhlásenie svojho rozhodnutia v tejto veci, ktoré potom odročil a odvtedy je ticho. Asi kvôli parlamentným voľbám, ale už je po parlamentných voľbách. Takže dúfam, že sa aj tohto rozhodnutia dočkáme. Nebolo by, to rozhodnutie by nebolo také bolestivé, že sa to odkladá, kebyže je pozastavená účinnosť toho zákona, preto veľmi vítam tento návrh poslancov KDH a predovšetkým aktivitu pani poslankyne.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu, hlási sa pán poslanec, pán poslanec Mikloško, mal problém so zariadením. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam zároveň priestor pánovi poslancovi Mikloškovi.
Nech sa páči.