33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán minister. Napriek tomu teda, že zastupujete pána ministra školstva, ťažko je vám položiť doplňujúcu otázku. V každom prípade, keby tu bol pán minister Čaplovič, tak by som sa ho spýtal, či naše vysoké školy nemajú dostatočné kapacity a fundovaných ľudí na to, aby dokázali zriadiť povedzme či už detašované pracovisko, alebo akúkoľvek inú fakultu s podobným zameraním. Pokiaľ, samozrejme, pán minister naozaj tvrdil, že nepodpíše žiadnu ďalšiu novú súkromnú vysokú školu na Slovensku. Takže ono trošku si to odporuje. V každom prípade ďakujem aj za odpoveď, len trošku sa mi tam niektoré tie veci bijú v tej odpovedi, a teda nie, nie som dostatočne spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:58
Takže obmedzím sa už len na záverečné konštatovanie a apel na vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedané metaforicky, máte druhý opravný termín na to, aby sme napravili spoločnými silami to nedopatrenie, ako to nakoniec nazval aj kolega Hlina, ku ktorému došlo v rámci novely zákona v novembri minulého roku. A nehnevajte sa, ale použijem možno trošku tvrdší výraz alebo slovné spojenie, že ak nevyužijeme ani tento druhý opravný termín, tak naozaj budem nútený konštatovať, že tam, kde stúpi noha SMER-u - SD, tam ani tráva 100 rokov neporastie.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Ja len chcem konštatovať veľmi stručne, keďže podobný návrh zákona trošku širšie poňatý som tu predkladal pred necelým týždňom. Nechcem sa opakovať, tak som sa zameral na to, že som si vybral z internetu a z facebooku niekoľko desiatok citátov od rozhorčených občanov, ktorí podobne ako kolega Hlina, ja a niektorí ďalší v tejto sále s veľkým znepokojením vnímajú to, čo nastalo po prijatí novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku. A keďže som sľúbil, že budem stručný, nebudem dokonca ani citovať tieto rozhorčené stanoviská občanov, prípadným záujemcom ich môžem dodať. Majú spoločného menovateľa v tom, že konštatujú, že od 1. januára, kedy zákon nadobudol účinnosť, sa veľmi rapídne zvýšil rozsah a početnosť výrubov stromov vo voľnej krajine, a to, čo zaznieva z týchto ohlasov, ktorých sú naozaj desiatky, môžem nazvať ako doslova také verejné pohoršenie.
Takže obmedzím sa už len na záverečné konštatovanie a apel na vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedané metaforicky, máte druhý opravný termín na to, aby sme napravili spoločnými silami to nedopatrenie, ako to nakoniec nazval aj kolega Hlina, ku ktorému došlo v rámci novely zákona v novembri minulého roku. A nehnevajte sa, ale použijem možno trošku tvrdší výraz alebo slovné spojenie, že ak nevyužijeme ani tento druhý opravný termín, tak naozaj budem nútený konštatovať, že tam, kde stúpi noha SMER-u - SD, tam ani tráva 100 rokov neporastie.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
13:55
Vystúpenie v rozprave 13:55
Robert KaliňákNeprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho pán minister Počiatek, pán minister...
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho pán minister Počiatek, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho pán minister Ľubomír Jahnátek, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, nie sú naňho otázky, a pán minister kultúry Maďarič, tiež naňho nie sú žiadne otázky.
Pekný deň. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho pán minister Počiatek, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho pán minister Ľubomír Jahnátek, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, nie sú naňho otázky, a pán minister kultúry Maďarič, tiež naňho nie sú žiadne otázky.
Autorizovaný
13:55
Vystúpenie v rozprave 13:55
Robert KaliňákVážený pán poslanec, skôr, ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, rád by som sa dotkol vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. S uspokojením môžem konštatovať, že v súčasnosti sú na dobrej úrovni a obe krajiny sa usilujú vzájomný dialóg naďalej rozvíjať. Vychádzame pri tomto tvrdení najmä z nasledovných údajov:
- zo zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou...
Vážený pán poslanec, skôr, ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, rád by som sa dotkol vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. S uspokojením môžem konštatovať, že v súčasnosti sú na dobrej úrovni a obe krajiny sa usilujú vzájomný dialóg naďalej rozvíjať. Vychádzame pri tomto tvrdení najmä z nasledovných údajov:
- zo zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a z výsledkov práce príslušných bilaterálnych zmiešaných komisií,
- zo spojeneckého vzťahu a totožnosti záujmov oboch krajín v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,
- zo spoločného záujmu o súčinnosť v rámci regionálnej vyšehradskej spolupráce s cieľom spoločného vytvárania posilnenej a konkurencieschopnej strednej Európy,
- z presvedčenia, že úspešná prihraničná spolupráca medzi susednými regiónmi a ich obyvateľmi, teda aj medzi príslušníkmi národnostných menšín, je dôležitým činiteľom pozitívneho rozvoja slovensko-maďarských vzťahov.
Pred necelými dvoma rokmi, konkrétne 2. októbra 2012, sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Mlynkoch a spoločne sa dohodli, že obe krajiny sa v bilaterálnych vzťahoch sústredia predovšetkým na posilnenie hospodárskej spolupráce s dôrazom na rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry. Som rád, že naďalej pokračujeme v tomto trende, a Slovensko je pripravené ísť touto pozitívnou a konštruktívnou cestou aj v budúcnosti.
V júli minulého roku sa uskutočnilo historicky prvé spoločné zasadnutie predstaviteľov vlád Slovenskej republiky a Maďarska, počas ktorého bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi vládami oboch krajín. Slovensko i Maďarsko považujú rozvoj hospodárskej spolupráce, najmä v sektore malých a stredne veľkých podnikov, za kľúčovú oblasť, ktorá prispieva k rastu konkurencieschopnosti a, samozrejme, zvyšovaniu zamestnanosti.
Rovnako sa pozornosť sústredila aj na snahu o maximálne využitie možností cezhraničného rozvoja, ktoré vyplývajú z členstva našich krajín v Európskej únii a schengenskej zóne. Obe krajiny sa zhodli na tom, že Slovenská republika a Maďarsko počas programového obdobia Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 z celkového zoznamu vyše 60 projektov vytypovaných maďarskou stranou vybudujú aspoň 25 nových verejných komunikácií pri využití zdrojov Európskej únie. Osobitnú pozornosť aj tzv., venujú aj tzv. väčším projektom, ako je napríklad vyriešenie financovania plánovaného nového dunajského mosta medzi Komárnom a Komáromom. Treba oceniť veľmi dobrú úroveň spolupráce v tejto oblasti vrátane činnosti zmiešanej komisie pre otázky dopravy, spojov a infraštruktúry.
Pokiaľ ide o cezhraničné projekty, vlády oboch krajín sa dohodli, že bude potrebné posúdiť príslušné štúdie realizovateľnosti a ďalej napredovať v súlade so štandardnými postupmi Európskej únie vrátane možností ich financovania.
V kontexte aktuálneho stavu cestných prepojení medzi obidvoma krajinami bolo konštatované, že ich súčasný počet 28 vzhľadom na populáciu žijúcu na oboch stranách hranice - takmer 2 mil. obyvateľov - je nízky a nedostačujúci. Poukázalo sa na potrebu výstavby nových, resp. obnovu existujúcich cestných prepojení. V tomto kontexte sa diskutovalo o príprave štúdií uskutočniteľnosti pre 46 nových a 14 existujúcich projektov cezhraničného prepojenia.
Prirodzeným pokračovaním procesu rozvíjania spolupráce s naším južným susedom je i uzavretie memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, ktoré premiéri oboch krajín podpísali v maďarskej obci Szada minulý týždeň, konkrétne 27. marca 2014. Stalo sa tak po predchádzajúcich konzultáciách, ktoré zohľadňovali potreby občanov v slovenskej aj maďarskej pohraničnej oblasti, ako aj širšie hospodárske záujmy našich krajín.
Dokument obsahuje 21 infraštruktúrnych prepojení, cesty, mosty a kompy, ktoré budú na úžitok občanov Slovenska a Maďarska. Verím, že prispejú k rozvoju nielen prihraničných regiónov, ale budú mať širší dosah aj na celkový progres dvojstrannej obchodnej spolupráce, ekonomický rast či zamestnanosť.
Faktom je, že na maďarsko-slovenskej hranici je priechod v priemere každých 20 kilometrov, kým medzi Francúzskom a Belgickom je tento priemer poldruha kilometra. Slovensko-maďarská spoločná hranica s dĺžkou 646 kilometrov patrí medzi najdlhšie v Európe. Program rozvoja, v rámci ktorého vybudujú 11 nových ciest prepájajúcich Slovensko s Maďarskom, osem nových mostov a dve prepojenia kompou, je historicky najrozsiahlejším spoločným slovensko-maďarským projektom.
V súvislosti s prípravou programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika pre obdobie rokov 2014 - 2020 došlo v rámci rokovaní k zhode o budúcich tematických cieľoch a investičných prioritách pripravovaného programu. Stratégia cezhraničnej spolupráce sa v novom programovom období Európskej únie dotýka aj cestných sietí a prihraničných samospráv.
Vážený pán poslanec, v zásobníku projektov boli indikované projekty v pôsobnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Sú súčasťou memoranda a ak máte záujem, môžeme vám zoznam týchto projektov, samozrejme, predložiť.
Obe krajiny sa dohodli, že k realizácii projektov pristúpia, ak sa ich financovanie uskutoční v rámci operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarsko 2014 - 2020 tvoriaceho 35 – 40 % programového rámca, pri splnení definovaných požiadaviek programu a v súlade s dostupnou finančnou alokáciou pre dopravnú infraštruktúru. Projekty budú implementované v rámci odborného partnerstva zainteresovaných samosprávnych krajov na slovenskej strane, resp. národnej neverejnej akciovej spoločnosti na rozvoj infraštruktúry na maďarskej strane, za dohľadu vládnych orgánov oboch zmluvných strán.
Strany sa zaviazali, že v prípade potreby pre projektových partnerov zabezpečia prostriedky na predfinancovanie v zmysle systému finančného riadenia európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov na roky 2014 - 2020.
V súlade s predchádzajúcimi dohodami v roku 2013 boli odovzdané štyri nové dopravné prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom: kompa medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete a kompa medzi obcami Kravany nad Dunajom a Lábatlan. Odpusťte mi moje horšie maďarské výslovnosti.
Cestné prepojenie bolo rovnako tak odovzdané medzi Trstené pri Hornáde a Kéked a cestné prepojenie medzi obcami Vel’ké Trakany a Zemplénagárd.
V súčasnosti prebieha príprava a realizácia nasledujúcich rozvojových projektov: budovanie diaľničného prepojenia M15 - D2 medzi obcami Rusovce a Rajka. Ide o rekonštrukciu bývalého hraničného priechodu Rusovce a Rajka na diaľnici D2 - M15, s cieľom doriešiť debarierizáciu hraničného priechodu a vybudovanie druhého diaľničného pásu na maďarskej strane. Po preštudovaní troch variantov sa slovenská strana rozhodla v ďalšej príprave a realizácii postupovať v zmysle variantu č. 1 s vybudovaním križovatkových vetiev k otáčaniu maďarských údržbových vozidiel.
Ďalším, samozrejme, projektom, ako som hovoril v úvode, je budovanie nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Proces prípravy výstavby nového mosta medzi Komárnom a Komáromom pokračuje v súlade s dohodnutým harmonogramom. Štúdia realizovateľnosti je dodaná a v súčasnosti sa spracováva dokumentácia pre stavebné povolenie s termínom dodania 31. mája 2014. Podľa štúdie realizovateľnosti je plánovaný termín začatia výstavby v roku 2016. Skutočný začiatok bude závisieť od zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu a dohody s maďarskou stranou.
Príprava na uvedenie do prevádzky nákladnej kompy medzi Štúrovom a Ostrihomom, v tom prípade investorskú prípravu a výstavbu priechodu cez Dunaj kompou Štúrovo - Ostrihom zabezpečuje a financuje súkromná spoločnosť.
Vybudovanie diaľničného prepojenia M30 - R4 medzi obcami Milhost’ a - to si nedovolím ani prečítať - Tornyosnémeti, na slovenskej strane bola rýchlostná cesta R4 odovzdaná do užívania verejnosti v novembri 2013 s provizórnym prepojením na cestnú sieť Maďarska. Na maďarskej strane sa s výstavbou rýchlostnej cesty M30 uvažuje v treťom štvrťroku 2015. Správcovia ciest v apríli 2013 dohodli spôsob a zabezpečenie zimnej údržby ciest R4 a provizórneho prepojenia na maďarskom území v priestore štátnej hranice. Zároveň boli určení zodpovední pracovníci investora pre projektové doriešenie napojenia rýchlostných ciest s harmonogramom stavebných prác.
Vybudovanie nového cestného mosta medzi obcami Kechnec a Abaújvár. Košický samosprávny kraj požiadal ministerstvo dopravy v septembri roku 2013 o prípravu a podpísanie medzivládnej dohody o výstavbe cestného mosta nad riekou Hornád a súvisiacich objektov na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Abaújvár a Kechnec. Projekt bol schválený Spoločným technickým sekretariátom pre Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013. Nový navrhovaný priechod Abaújvár - Kechnec je súčasťou medzivládnej dohody o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú hranicu. Avšak v zmysle dohody a vzhľadom na to, že mostný objekt je dlhší ako 30 m, je potrebné na jeho výstavbu vypracovať samostatnú medzivládnu dohodu. Investorskú prípravu a realizáciu mosta bude za slovenskú stranu zabezpečovať obec Kechnec. Konštrukciu mosta tvorí oblúkový most s ťahadlovým, ťahadlom s jedným otvorom, dvomi hlavnými nosnými piliermi a oceľovou konštrukciou v rozpätí 60 metrov, v šírke; 60 metrov a v šírke 8,75 metra. Cestné prepojenie bude vybudované pre medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu s maximálnou hmotnosťou vozidiel do 3,5 tony. Proces verejného obstarávania na výstavbu mosta a príjazdových ciest vypíše v mene zmluvných strán maďarská strana. Stavebné práce sa budú realizovať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi a technickými predpismi štátov oboch zmluvných strán.
Cieľom snažení vlád Slovenskej republiky a Maďarska je zlepšiť dopravnú dostupnosť medzi oboma krajinami v prihraničných regiónoch, čo zároveň zvýši aj možnosti zlepšenia hospodárskej spolupráce v kultúrnej činnosti a v neposlednom rade umožní aj vytvorenie nových pracovných príležitostí v týchto regiónoch, známych svojou vysokou nezamestnanosťou.
Dovoľte, aby som vám ešte k tomu doplnil tie hlavné projekty, ktoré sú zahrnuté a sú súčasťou tohto memoranda. V rámci Trnavského samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti.
V rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Radvaň nad Dunajom a Neszmély, ďalej ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľský Sokolec a Tésa.
V rámci Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý má asi najviac týchto infraštrukturálnych projektov, ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľské Predmostie a Drégelypalánk, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Koláre a Balassagyarmat-Újkóvár, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Vrbovka a Őrhalom, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Kováčovce a Hugyag, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Muľa a Nógrádszakál... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán podpredseda vlády, 15-minútový limit určený na odpovede skončil. Ešte máte minútku, prepáčte.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ešte minútu. Budem rýchly. Cestné prepojenie medzi obcami Lipovany a Karancsberény, cestné prepojenie medzi obcami Petrovce a Zabar alebo Domaháza, cestné prepojenie medzi obcami Janice a Ózd-Susa a cestné prepojenie medzi obcami Neporadza a Kelemér alebo Gömörszőlős.
V pôsobnosti Košického samosprávneho kraja je to, samozrejme, cestné prepojenie medzi obcami Chorváty a Hídvégardó, cestné prepojenie medzi obcami Michaľany a Felsőregmec, cestný most cez Rožňavu medzi obcami Čerhov a Alsóregmec. (Smiech v sále.)
Viete, čo ma, chápem, že sa všetci na tom trochu zabávame, ale sú tie názvy naozaj ťažké, a to sme ešte neprišli k najťažším.
Cestné prepojenie medzi mestami Slovenské Nové Mesto a Sátoraljaújhely, cestné prepojenie medzi obcami Klin nad Bodrogom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
A v tejto chvíli, pán podpredseda vlády, vám zoberiem slovo.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem. Ešte niekoľko, mohol by som tu byť ešte 10 minút. Posledné, čo ešte k tomu poviem, že ma mrzí, že práve pri projekte, kde hovoríme o rozvoji medzi spoluprácou, medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tu poslanci za maďarskú stranu nie sú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, skôr, ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, rád by som sa dotkol vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. S uspokojením môžem konštatovať, že v súčasnosti sú na dobrej úrovni a obe krajiny sa usilujú vzájomný dialóg naďalej rozvíjať. Vychádzame pri tomto tvrdení najmä z nasledovných údajov:
- zo zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a z výsledkov práce príslušných bilaterálnych zmiešaných komisií,
- zo spojeneckého vzťahu a totožnosti záujmov oboch krajín v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,
- zo spoločného záujmu o súčinnosť v rámci regionálnej vyšehradskej spolupráce s cieľom spoločného vytvárania posilnenej a konkurencieschopnej strednej Európy,
- z presvedčenia, že úspešná prihraničná spolupráca medzi susednými regiónmi a ich obyvateľmi, teda aj medzi príslušníkmi národnostných menšín, je dôležitým činiteľom pozitívneho rozvoja slovensko-maďarských vzťahov.
Pred necelými dvoma rokmi, konkrétne 2. októbra 2012, sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Mlynkoch a spoločne sa dohodli, že obe krajiny sa v bilaterálnych vzťahoch sústredia predovšetkým na posilnenie hospodárskej spolupráce s dôrazom na rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry. Som rád, že naďalej pokračujeme v tomto trende, a Slovensko je pripravené ísť touto pozitívnou a konštruktívnou cestou aj v budúcnosti.
V júli minulého roku sa uskutočnilo historicky prvé spoločné zasadnutie predstaviteľov vlád Slovenskej republiky a Maďarska, počas ktorého bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi vládami oboch krajín. Slovensko i Maďarsko považujú rozvoj hospodárskej spolupráce, najmä v sektore malých a stredne veľkých podnikov, za kľúčovú oblasť, ktorá prispieva k rastu konkurencieschopnosti a, samozrejme, zvyšovaniu zamestnanosti.
Rovnako sa pozornosť sústredila aj na snahu o maximálne využitie možností cezhraničného rozvoja, ktoré vyplývajú z členstva našich krajín v Európskej únii a schengenskej zóne. Obe krajiny sa zhodli na tom, že Slovenská republika a Maďarsko počas programového obdobia Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 z celkového zoznamu vyše 60 projektov vytypovaných maďarskou stranou vybudujú aspoň 25 nových verejných komunikácií pri využití zdrojov Európskej únie. Osobitnú pozornosť aj tzv., venujú aj tzv. väčším projektom, ako je napríklad vyriešenie financovania plánovaného nového dunajského mosta medzi Komárnom a Komáromom. Treba oceniť veľmi dobrú úroveň spolupráce v tejto oblasti vrátane činnosti zmiešanej komisie pre otázky dopravy, spojov a infraštruktúry.
Pokiaľ ide o cezhraničné projekty, vlády oboch krajín sa dohodli, že bude potrebné posúdiť príslušné štúdie realizovateľnosti a ďalej napredovať v súlade so štandardnými postupmi Európskej únie vrátane možností ich financovania.
V kontexte aktuálneho stavu cestných prepojení medzi obidvoma krajinami bolo konštatované, že ich súčasný počet 28 vzhľadom na populáciu žijúcu na oboch stranách hranice - takmer 2 mil. obyvateľov - je nízky a nedostačujúci. Poukázalo sa na potrebu výstavby nových, resp. obnovu existujúcich cestných prepojení. V tomto kontexte sa diskutovalo o príprave štúdií uskutočniteľnosti pre 46 nových a 14 existujúcich projektov cezhraničného prepojenia.
Prirodzeným pokračovaním procesu rozvíjania spolupráce s naším južným susedom je i uzavretie memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, ktoré premiéri oboch krajín podpísali v maďarskej obci Szada minulý týždeň, konkrétne 27. marca 2014. Stalo sa tak po predchádzajúcich konzultáciách, ktoré zohľadňovali potreby občanov v slovenskej aj maďarskej pohraničnej oblasti, ako aj širšie hospodárske záujmy našich krajín.
Dokument obsahuje 21 infraštruktúrnych prepojení, cesty, mosty a kompy, ktoré budú na úžitok občanov Slovenska a Maďarska. Verím, že prispejú k rozvoju nielen prihraničných regiónov, ale budú mať širší dosah aj na celkový progres dvojstrannej obchodnej spolupráce, ekonomický rast či zamestnanosť.
Faktom je, že na maďarsko-slovenskej hranici je priechod v priemere každých 20 kilometrov, kým medzi Francúzskom a Belgickom je tento priemer poldruha kilometra. Slovensko-maďarská spoločná hranica s dĺžkou 646 kilometrov patrí medzi najdlhšie v Európe. Program rozvoja, v rámci ktorého vybudujú 11 nových ciest prepájajúcich Slovensko s Maďarskom, osem nových mostov a dve prepojenia kompou, je historicky najrozsiahlejším spoločným slovensko-maďarským projektom.
V súvislosti s prípravou programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika pre obdobie rokov 2014 - 2020 došlo v rámci rokovaní k zhode o budúcich tematických cieľoch a investičných prioritách pripravovaného programu. Stratégia cezhraničnej spolupráce sa v novom programovom období Európskej únie dotýka aj cestných sietí a prihraničných samospráv.
Vážený pán poslanec, v zásobníku projektov boli indikované projekty v pôsobnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Sú súčasťou memoranda a ak máte záujem, môžeme vám zoznam týchto projektov, samozrejme, predložiť.
Obe krajiny sa dohodli, že k realizácii projektov pristúpia, ak sa ich financovanie uskutoční v rámci operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarsko 2014 - 2020 tvoriaceho 35 – 40 % programového rámca, pri splnení definovaných požiadaviek programu a v súlade s dostupnou finančnou alokáciou pre dopravnú infraštruktúru. Projekty budú implementované v rámci odborného partnerstva zainteresovaných samosprávnych krajov na slovenskej strane, resp. národnej neverejnej akciovej spoločnosti na rozvoj infraštruktúry na maďarskej strane, za dohľadu vládnych orgánov oboch zmluvných strán.
Strany sa zaviazali, že v prípade potreby pre projektových partnerov zabezpečia prostriedky na predfinancovanie v zmysle systému finančného riadenia európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov na roky 2014 - 2020.
V súlade s predchádzajúcimi dohodami v roku 2013 boli odovzdané štyri nové dopravné prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom: kompa medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete a kompa medzi obcami Kravany nad Dunajom a Lábatlan. Odpusťte mi moje horšie maďarské výslovnosti.
Cestné prepojenie bolo rovnako tak odovzdané medzi Trstené pri Hornáde a Kéked a cestné prepojenie medzi obcami Vel’ké Trakany a Zemplénagárd.
V súčasnosti prebieha príprava a realizácia nasledujúcich rozvojových projektov: budovanie diaľničného prepojenia M15 - D2 medzi obcami Rusovce a Rajka. Ide o rekonštrukciu bývalého hraničného priechodu Rusovce a Rajka na diaľnici D2 - M15, s cieľom doriešiť debarierizáciu hraničného priechodu a vybudovanie druhého diaľničného pásu na maďarskej strane. Po preštudovaní troch variantov sa slovenská strana rozhodla v ďalšej príprave a realizácii postupovať v zmysle variantu č. 1 s vybudovaním križovatkových vetiev k otáčaniu maďarských údržbových vozidiel.
Ďalším, samozrejme, projektom, ako som hovoril v úvode, je budovanie nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Proces prípravy výstavby nového mosta medzi Komárnom a Komáromom pokračuje v súlade s dohodnutým harmonogramom. Štúdia realizovateľnosti je dodaná a v súčasnosti sa spracováva dokumentácia pre stavebné povolenie s termínom dodania 31. mája 2014. Podľa štúdie realizovateľnosti je plánovaný termín začatia výstavby v roku 2016. Skutočný začiatok bude závisieť od zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu a dohody s maďarskou stranou.
Príprava na uvedenie do prevádzky nákladnej kompy medzi Štúrovom a Ostrihomom, v tom prípade investorskú prípravu a výstavbu priechodu cez Dunaj kompou Štúrovo - Ostrihom zabezpečuje a financuje súkromná spoločnosť.
Vybudovanie diaľničného prepojenia M30 - R4 medzi obcami Milhost’ a - to si nedovolím ani prečítať - Tornyosnémeti, na slovenskej strane bola rýchlostná cesta R4 odovzdaná do užívania verejnosti v novembri 2013 s provizórnym prepojením na cestnú sieť Maďarska. Na maďarskej strane sa s výstavbou rýchlostnej cesty M30 uvažuje v treťom štvrťroku 2015. Správcovia ciest v apríli 2013 dohodli spôsob a zabezpečenie zimnej údržby ciest R4 a provizórneho prepojenia na maďarskom území v priestore štátnej hranice. Zároveň boli určení zodpovední pracovníci investora pre projektové doriešenie napojenia rýchlostných ciest s harmonogramom stavebných prác.
Vybudovanie nového cestného mosta medzi obcami Kechnec a Abaújvár. Košický samosprávny kraj požiadal ministerstvo dopravy v septembri roku 2013 o prípravu a podpísanie medzivládnej dohody o výstavbe cestného mosta nad riekou Hornád a súvisiacich objektov na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Abaújvár a Kechnec. Projekt bol schválený Spoločným technickým sekretariátom pre Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013. Nový navrhovaný priechod Abaújvár - Kechnec je súčasťou medzivládnej dohody o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú hranicu. Avšak v zmysle dohody a vzhľadom na to, že mostný objekt je dlhší ako 30 m, je potrebné na jeho výstavbu vypracovať samostatnú medzivládnu dohodu. Investorskú prípravu a realizáciu mosta bude za slovenskú stranu zabezpečovať obec Kechnec. Konštrukciu mosta tvorí oblúkový most s ťahadlovým, ťahadlom s jedným otvorom, dvomi hlavnými nosnými piliermi a oceľovou konštrukciou v rozpätí 60 metrov, v šírke; 60 metrov a v šírke 8,75 metra. Cestné prepojenie bude vybudované pre medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu s maximálnou hmotnosťou vozidiel do 3,5 tony. Proces verejného obstarávania na výstavbu mosta a príjazdových ciest vypíše v mene zmluvných strán maďarská strana. Stavebné práce sa budú realizovať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi a technickými predpismi štátov oboch zmluvných strán.
Cieľom snažení vlád Slovenskej republiky a Maďarska je zlepšiť dopravnú dostupnosť medzi oboma krajinami v prihraničných regiónoch, čo zároveň zvýši aj možnosti zlepšenia hospodárskej spolupráce v kultúrnej činnosti a v neposlednom rade umožní aj vytvorenie nových pracovných príležitostí v týchto regiónoch, známych svojou vysokou nezamestnanosťou.
Dovoľte, aby som vám ešte k tomu doplnil tie hlavné projekty, ktoré sú zahrnuté a sú súčasťou tohto memoranda. V rámci Trnavského samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti.
V rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Radvaň nad Dunajom a Neszmély, ďalej ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľský Sokolec a Tésa.
V rámci Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý má asi najviac týchto infraštrukturálnych projektov, ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľské Predmostie a Drégelypalánk, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Koláre a Balassagyarmat-Újkóvár, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Vrbovka a Őrhalom, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Kováčovce a Hugyag, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Muľa a Nógrádszakál... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán podpredseda vlády, 15-minútový limit určený na odpovede skončil. Ešte máte minútku, prepáčte.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ešte minútu. Budem rýchly. Cestné prepojenie medzi obcami Lipovany a Karancsberény, cestné prepojenie medzi obcami Petrovce a Zabar alebo Domaháza, cestné prepojenie medzi obcami Janice a Ózd-Susa a cestné prepojenie medzi obcami Neporadza a Kelemér alebo Gömörszőlős.
V pôsobnosti Košického samosprávneho kraja je to, samozrejme, cestné prepojenie medzi obcami Chorváty a Hídvégardó, cestné prepojenie medzi obcami Michaľany a Felsőregmec, cestný most cez Rožňavu medzi obcami Čerhov a Alsóregmec. (Smiech v sále.)
Viete, čo ma, chápem, že sa všetci na tom trochu zabávame, ale sú tie názvy naozaj ťažké, a to sme ešte neprišli k najťažším.
Cestné prepojenie medzi mestami Slovenské Nové Mesto a Sátoraljaújhely, cestné prepojenie medzi obcami Klin nad Bodrogom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
A v tejto chvíli, pán podpredseda vlády, vám zoberiem slovo.
Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem. Ešte niekoľko, mohol by som tu byť ešte 10 minút. Posledné, čo ešte k tomu poviem, že ma mrzí, že práve pri projekte, kde hovoríme o rozvoji medzi spoluprácou, medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tu poslanci za maďarskú stranu nie sú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:10
Okrem toho čerpať finančné prostriedky na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktami majú všetci včelári na Slovensku, ktorí sú registrovaní v centrálnom registri včelstiev, bez ohľadu na ich spôsob organizovanosti, stačí o to požiadať oprávneným žiadateľom pomoci. Pre porovnanie, pani poslankyňa, v Českej republike je toto kvórum 50 %, v Maďarsku 100 %, v Poľsku 100 % a v Rakúsku bolo možné oprávnenie pre viaceré organizácie, ale ony sa tiež združili do jednej organizácie zastrešujúcej, čiže aj tam teraz majú 100 percent.
Ďakujem pekne, skončil som.
Vážená pani poslankyňa, v prvom rade ďakujem za otázku a teraz k odpovedi na vašu otázku. Vzhľadom na to, že ide o 30-percentné, 30 %, teda včelárske združenie, ktoré združuje viac ako 30 % včelárov, stále ostáva možnosť minimálne troch organizácií. Zvýšenie percentuálneho kvóra na 30 % je z dôvodu zefektívnenia čerpania pomoci a zníženia personálnej a administratívnej záťaže, zbytočnej byrokratizácie procesu čerpania finančných prostriedkov a zároveň zjednotenia postupov moderného včelárenia na Slovensku.
Okrem toho čerpať finančné prostriedky na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktami majú všetci včelári na Slovensku, ktorí sú registrovaní v centrálnom registri včelstiev, bez ohľadu na ich spôsob organizovanosti, stačí o to požiadať oprávneným žiadateľom pomoci. Pre porovnanie, pani poslankyňa, v Českej republike je toto kvórum 50 %, v Maďarsku 100 %, v Poľsku 100 % a v Rakúsku bolo možné oprávnenie pre viaceré organizácie, ale ony sa tiež združili do jednej organizácie zastrešujúcej, čiže aj tam teraz majú 100 percent.
Ďakujem pekne, skončil som.
Autorizovaný
14:10
Čo sa týka Spolku včelárov Slovenska, ja hneď po nástupe som mal s nimi diskusiu, lebo v pôvodnom nariadení vlády bolo 10 %, ktoré sa dali na základe požiadavky Spolku včelárov Slovenska. Len Spolok...
Čo sa týka Spolku včelárov Slovenska, ja hneď po nástupe som mal s nimi diskusiu, lebo v pôvodnom nariadení vlády bolo 10 %, ktoré sa dali na základe požiadavky Spolku včelárov Slovenska. Len Spolok včelárov Slovenska ani v minulom období nemal 10 percent. Ja mám výpis zo včerajšieho dňa, z 2. 4., z centrálneho registra včelstiev, ktorý sa vedie na Slovensku, a Spolok včelárov Slovenska má 1 673 včelárov, čo z celkového počtu registrovaných včelárov na Slovensku, lebo len tí sú oprávnení, 17 149 predstavuje 9,76 %, presne je to 9,7556 %, a Spolok včelárov nespĺňal ani v predchádzajúcom období, ani v tomto období 10-percentné kvórum. Pokiaľ ste, pokiaľ sa zaujímate o túto problematiku, tak Spolok včelárov Slovenska vznikol tak, že súčasného pána predsedu tohto spolku, on bol predtým predsedom spolku Slovenská včela, jeho nezvolili na valnej hromade, tak sa utrhol s časťou základne, dal si do kritéria 10 %, ale ich nevedel naplniť, lebo tá členská základňa za ním neprešla. Čiže my sme mali tie diskusie, žiadali nás vtedy zmeniť kvórum. Len to kvórum ešte ani nenadobudlo právoplatnosť a už žiadali zmenu, čiže v tom čase to nebolo, nebolo možné, ale ja som vám prečítal príklady z okolitých štátov a tam vidíte, že najnižšie kvórum je v Českej republike, 50, a všetky ostatné okolité štáty majú 100 percent.
Čo sa týka čerpania prostriedkov, my to stále vysvetľujeme, tam nie je žiadny problém, cez aký kanál to ide. Lebo tí žiadatelia si žiadajú svoje príspevky, tie sa potom cez tú jednu strechu centralizujú a posielajú na ministerstvo pôdohospodárstva, to posiela prostriedky naspäť a znovu tým istým kanálom sa rozdeľujú naspäť. Čiže tam by nemalo dojsť k žiadnej ujme ani diskvalifikácii, a to sme práve doporučovali aj Spolku včelárov Slovenska, že aby využili tú príležitosť, nech si to nekomplikujú pre svoju členskú základňu, nech využijú ten jednotný kanál v minulom období. Nevyužili to. Bohužiaľ to nevyužili. Takže asi toľko.
Pani poslankyňa, my máme na Slovensku len dve organizácie, my ich ani viac nemáme. Jedna organizácia je Spolok včelárov Slovenska, tá vás zrejme kontaktovala a tá si sťažuje na tieto podmienky, a potom je to Slovenská včela.
Čo sa týka Spolku včelárov Slovenska, ja hneď po nástupe som mal s nimi diskusiu, lebo v pôvodnom nariadení vlády bolo 10 %, ktoré sa dali na základe požiadavky Spolku včelárov Slovenska. Len Spolok včelárov Slovenska ani v minulom období nemal 10 percent. Ja mám výpis zo včerajšieho dňa, z 2. 4., z centrálneho registra včelstiev, ktorý sa vedie na Slovensku, a Spolok včelárov Slovenska má 1 673 včelárov, čo z celkového počtu registrovaných včelárov na Slovensku, lebo len tí sú oprávnení, 17 149 predstavuje 9,76 %, presne je to 9,7556 %, a Spolok včelárov nespĺňal ani v predchádzajúcom období, ani v tomto období 10-percentné kvórum. Pokiaľ ste, pokiaľ sa zaujímate o túto problematiku, tak Spolok včelárov Slovenska vznikol tak, že súčasného pána predsedu tohto spolku, on bol predtým predsedom spolku Slovenská včela, jeho nezvolili na valnej hromade, tak sa utrhol s časťou základne, dal si do kritéria 10 %, ale ich nevedel naplniť, lebo tá členská základňa za ním neprešla. Čiže my sme mali tie diskusie, žiadali nás vtedy zmeniť kvórum. Len to kvórum ešte ani nenadobudlo právoplatnosť a už žiadali zmenu, čiže v tom čase to nebolo, nebolo možné, ale ja som vám prečítal príklady z okolitých štátov a tam vidíte, že najnižšie kvórum je v Českej republike, 50, a všetky ostatné okolité štáty majú 100 percent.
Čo sa týka čerpania prostriedkov, my to stále vysvetľujeme, tam nie je žiadny problém, cez aký kanál to ide. Lebo tí žiadatelia si žiadajú svoje príspevky, tie sa potom cez tú jednu strechu centralizujú a posielajú na ministerstvo pôdohospodárstva, to posiela prostriedky naspäť a znovu tým istým kanálom sa rozdeľujú naspäť. Čiže tam by nemalo dojsť k žiadnej ujme ani diskvalifikácii, a to sme práve doporučovali aj Spolku včelárov Slovenska, že aby využili tú príležitosť, nech si to nekomplikujú pre svoju členskú základňu, nech využijú ten jednotný kanál v minulom období. Nevyužili to. Bohužiaľ to nevyužili. Takže asi toľko.
Autorizovaný
14:25
Skončil som.
Autorizovaný
14:25
Vážený, citujem, vážený pán poslanec. Dovoľujem si vám naraz odpovedať na obe vaše otázky pod číslom 2 a 4, keďže vecne spolu úzko súvisia. Čo sa týka mojej podpory vzniku súkromnej vysokej školy Goethe Uni Bratislava, uvádzam, že podpora...
Vážený, citujem, vážený pán poslanec. Dovoľujem si vám naraz odpovedať na obe vaše otázky pod číslom 2 a 4, keďže vecne spolu úzko súvisia. Čo sa týka mojej podpory vzniku súkromnej vysokej školy Goethe Uni Bratislava, uvádzam, že podpora moja ako ministra školstva, ako aj podpora vlády Slovenskej republiky bola projektu poskytnutá z dôvodu, že vysoká škola Goethe Uni Bratislava prináša do slovenského univerzitného priestoru, ktorý je v súlade s bolonskou iniciatívou súčasťou celoeurópskeho univerzitného priestoru, významný počet nemecky hovoriacich pedagógov z Nemecka a Rakúska, ako aj potenciál významného počtu študentov z týchto krajín. Výučba sa uskutočňuje prevažne v nemeckom jazyku. Ako iste sám uznáte, na Slovensku pôsobí množstvo spoločností, ktoré majú nemecký a rakúsky kapitál. Previazanosť slovenskej ekonomiky na nemeckú a rakúsku je veľmi významná. Uvedené kladie požiadavky aj na kvalitnú prípravu budúcej pracovnej sily a na užšie prepojenie vzdelávacích systémov Slovenska a oboch štátov.
Vážený pán poslanec, pokiaľ ide o školu Hochschule Fresenius, dovoľujem si uviesť veci na pravú mieru. Vzhľadom na to, že na Slovensku zamestnávatelia vyjadrujú nespokojnosť s absolventmi vysokých škôl, najmä s nedostatkom absolventov technicky a prírodovedne orientovaných študijných odborov bakalárskeho štúdia, mám záujem podporovať práve technicky, prírodovedne či informaticky zamerané štúdium. V tomto volebnom období za prioritu v oblasti vysokých škôl považujeme profesijne orientované vysokoškolské vzdelávanie a prepájanie vysokoškolského vzdelávania s praxou. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že vysoké školy zo zahraničia majú možnosť pôsobiť v Slovenskej republike nielen cestou zakladania nových súkromných vysokých škôl. Zákon o vysokých školách upravuje možnosť, aby sa vysoká škola so sídlom na území členského štátu uchádzala o udelenie oprávnenia na pôsobenie na našom území podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla. Zatiaľ prebehli výlučne prvotné informatívne rokovania o možnosti zriadenia vyššej odbornej školy, to jest strednej školy, a možnostiach pôsobenia pobočky vysokej školy Fresenius v Banskej Bystrici. V prípade vysokej školy by išlo výlučne o bakalársky študijný program pre praktické, technické vzdelávanie a pre prax. Upozorňujem, že projekt je zatiaľ v rovine všeobecných úvah, oficiálny návrh zatiaľ nebol na ministerstvo školstva predložený. Celý proces zriadenia novej školy je pritom minimálne dvojročný s väzbou na stanovisko akreditačnej komisie a vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, ďakujem vám za vašu pozornosť. Koniec citátu.
Vážená pani predsedajúca, skončil som.
Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Dušana Čaploviča.
Vážený, citujem, vážený pán poslanec. Dovoľujem si vám naraz odpovedať na obe vaše otázky pod číslom 2 a 4, keďže vecne spolu úzko súvisia. Čo sa týka mojej podpory vzniku súkromnej vysokej školy Goethe Uni Bratislava, uvádzam, že podpora moja ako ministra školstva, ako aj podpora vlády Slovenskej republiky bola projektu poskytnutá z dôvodu, že vysoká škola Goethe Uni Bratislava prináša do slovenského univerzitného priestoru, ktorý je v súlade s bolonskou iniciatívou súčasťou celoeurópskeho univerzitného priestoru, významný počet nemecky hovoriacich pedagógov z Nemecka a Rakúska, ako aj potenciál významného počtu študentov z týchto krajín. Výučba sa uskutočňuje prevažne v nemeckom jazyku. Ako iste sám uznáte, na Slovensku pôsobí množstvo spoločností, ktoré majú nemecký a rakúsky kapitál. Previazanosť slovenskej ekonomiky na nemeckú a rakúsku je veľmi významná. Uvedené kladie požiadavky aj na kvalitnú prípravu budúcej pracovnej sily a na užšie prepojenie vzdelávacích systémov Slovenska a oboch štátov.
Vážený pán poslanec, pokiaľ ide o školu Hochschule Fresenius, dovoľujem si uviesť veci na pravú mieru. Vzhľadom na to, že na Slovensku zamestnávatelia vyjadrujú nespokojnosť s absolventmi vysokých škôl, najmä s nedostatkom absolventov technicky a prírodovedne orientovaných študijných odborov bakalárskeho štúdia, mám záujem podporovať práve technicky, prírodovedne či informaticky zamerané štúdium. V tomto volebnom období za prioritu v oblasti vysokých škôl považujeme profesijne orientované vysokoškolské vzdelávanie a prepájanie vysokoškolského vzdelávania s praxou. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že vysoké školy zo zahraničia majú možnosť pôsobiť v Slovenskej republike nielen cestou zakladania nových súkromných vysokých škôl. Zákon o vysokých školách upravuje možnosť, aby sa vysoká škola so sídlom na území členského štátu uchádzala o udelenie oprávnenia na pôsobenie na našom území podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla. Zatiaľ prebehli výlučne prvotné informatívne rokovania o možnosti zriadenia vyššej odbornej školy, to jest strednej školy, a možnostiach pôsobenia pobočky vysokej školy Fresenius v Banskej Bystrici. V prípade vysokej školy by išlo výlučne o bakalársky študijný program pre praktické, technické vzdelávanie a pre prax. Upozorňujem, že projekt je zatiaľ v rovine všeobecných úvah, oficiálny návrh zatiaľ nebol na ministerstvo školstva predložený. Celý proces zriadenia novej školy je pritom minimálne dvojročný s väzbou na stanovisko akreditačnej komisie a vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, ďakujem vám za vašu pozornosť. Koniec citátu.
Vážená pani predsedajúca, skončil som.
Autorizovaný
14:25
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, pán minister. Napriek tomu teda, že zastupujete pána ministra školstva, ťažko je vám položiť doplňujúcu otázku. V každom prípade, keby tu bol pán minister Čaplovič, tak by som sa ho spýtal, či naše vysoké školy nemajú dostatočné kapacity a fundovaných ľudí na to, aby dokázali zriadiť povedzme či už detašované pracovisko, alebo akúkoľvek inú fakultu s podobným zameraním. Pokiaľ, samozrejme, pán minister naozaj tvrdil, že nepodpíše žiadnu ďalšiu novú súkromnú vysokú školu na Slovensku. Takže ono trošku si to odporuje. V každom prípade ďakujem aj za odpoveď, len trošku sa mi tam niektoré tie veci bijú v tej odpovedi, a teda nie, nie som dostatočne spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
14:25
Ďakujem. Skončil som.
Ďakujem. Skončil som.
Ďakujem pekne. Ja nechcem ísť do odbornej diskusie, sám pôsobím vo vysokoškolskom prostredí, viem zhruba, aká je situácia na fakultách, vysokých školách. Myslím si, že na to, aby sme vedeli viac uspokojiť potreby trhu, musíme prejsť zásadnou reorganizáciou hlavne vysokého školstva, ale aj stredného odborného školstva, lebo my len predlžujeme, predlžujeme ten cyklus a prax čaká na kvalitných absolventov.
Ďakujem. Skončil som.
Autorizovaný
14:25
Častokrát páchatelia chcú využiť situáciu, že na jednej časti tohto, tohto, tohto obvodu spáchajú trestnú činnosť jednoduchú, rozbitím výkladu, čohokoľvek a potom, samozrejme, de facto sa snažia o nerušenú činnosť v opačnej, odľahlejšej časti obvodu. To je riziko, s ktorým sme sa potýkali aj v minulom období a ktoré sa nám podarilo celkom dobre znížiť aj vzhľadom na to, že takým tým najtypickejším trestným činom v tejto oblasti bolo práve vlámanie do bytov, vlámanie do chát, kde nastali významné poklesy. Objektívne chcem povedať, aby sme to brali vážne, ten, tá zásadná zmena podľa mňa nastala zhruba asi okolo roku 2004. V tomto roku prestali vlastne byť vždy novinármi, teda policajti obeťami novinárov a napriek začali fungovať určité nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré začali niekedy aj brániť tú prácu, a to začalo umožňovať, aby zásahy či poriadkovej polície, alebo aj dopravnej proti páchateľom trestnej činnosti mohli byť naozaj nezávislé, a teda od toho času vlastne až podnes je nepretržitý pokles, pokles najmä násilnej trestnej činnosti a, samozrejme, aj majetkovej. Teším sa, že minulý rok sa k nej prijala, pridala aj ekonomická, pretože práve súboj s daňovou kobrou bol významný.
Aby som neobišiel konkrétne položené časti vašej otázky, tak trochu iba poopravím. Tých policajtov, ktorých sa nám podarilo zapracovať do nášho zboru na neobsadené miesta, bolo 709. 709. Treba takisto vnímať situáciu, že sme zvýšili počet, teda pýtali ste sa na službu dopravnej polície, tam smerovalo 63 policajtov z tohto počtu. Do služby poriadkovej polície smerovalo 471 policajtov z tohto počtu, čiže môžme povedať, že na ulicu, ak sa na to pýtate, smerovalo z novoprijatých policajtov 75 % všetkých policajtov. Treba však povedať, že v 25 % treba vnímať aj službu hraničnej polície, ktorá osobitne v regiónoch, kde aj vy ste v podstate doma, to znamená, berieme okresy Snina, prihraničné oblasti, ako je Ulič alebo Ubľa, samozrejme, okres Sobrance, okres Michalovce a okres Trebišov, kde došlo takisto k navýšeniu stavov, ktoré teda v praxi znamenajú prítomnosť, prítomnosť polície, v týchto regiónoch omnoho intenzívnejšie, pretože aj služba hraničnej polície vykonáva v diametri tých, tridsaťkilometrovom páse od hranice činnosť nielen samotnej hranice, ale aj bežný, samozrejme, zasahuje aj v prípade porušenia verejného poriadku alebo v niektorých prípadoch aj dopravných priestupkov. Čiže by sme to číslo zvýšili prakticky na viac ako 80.
Takisto treba vnímať tú diskusiu, a to je to, čo by som rád asi otvoril aj pri tejto vašej otázke, čo je veľmi dôležité, všeobecné nastavenie Policajného zboru a mnoho tých diskusných príspevkov a informácií, ktoré v tejto sále zaznievajú. Sú tu najviac dve veci, ktoré ma veľmi vyrušujú, a to, že máme vysoký počet policajtov, pretože nejaké štatistiky v Európskej únii preukázali, že na počet obyvateľov máme vysoký počet policajtov. A potom takisto je to druhá, druhý údaj, ktorý používajú ekonómovia, napríklad pán Mikloš, veľmi často, že pomer výdavkov na obranu a bezpečnosť, alebo teda na bezpečnosť je v porovnaní k HDP v iných krajinách vyšší ako priemer. Máme ale základný problém, že máločo je tak pokrivené v rámci štatistiky ako práve tieto údaje.
Poviem to na dobrom príklade, kedy Slovenská republika, keď si dáte Google z 220 krajín a dáte si poradie podľa počtu obyvateľov, je presne na 110. mieste. Čiže je presne v strede. Počtom obyvateľov je presne v strede. Ale keď si pozriete číslo, aký je teda priemerný počet obyvateľov na jednu krajinu, tak vám vyjde číslo 33 miliónov. Zjavne to niekde nesedí. A toto je podobný prípad.
V iných štátoch je bežné, ak nemajú zaradené zložky, ktoré sú súčasťou a sú považované u nás za Policajný zbor, nie sú súčasťou Policajného zboru a dokonca častokrát ani ministerstva vnútra. Sú štáty, kde mestské polície alebo regionálne, municipálne polície, regióny dokonca, v našom prípade Slovenskej republiky by to znamenalo, že každý vyšší územný celok bude mať vlastnú poriadkovú políciu, sa, samozrejme, nezapočítavajú v tom prípade do policajného zboru federálneho alebo teda v našom prípade celoštátneho ako takého. Sú krajiny, kde dôverne poznáte jednotlivé jednotky, ktoré stretnete napríklad na ceste do Talianska, ktorí sa volajú karabinieri, ktoré stretnete v Španielsku ako Guardia Civil, ktoré stretnete vo Francúzsku ako gendarmerie, donedávna Gendarmerie bolo aj v Rakúsku, čo nie je nič iné ako naši pôvodní prvorepublikoví žandári, čo však boli ľudia, ktorí boli v skutočnosti zamestnaní ministerstvom obrany a boli teda vojakmi vo svojom povolaní, ale slúžili pod ministerstvom vnútra, niečo ako bývalé vojská ministerstva vnútra, kde financovanie príslušníkov vojsk ministerstva alebo teda vojakov mali vždy ministerstvo obrany, ale slúžili pre výkon. A tieto nebývajú zarátané do toho výkonu, alebo ak by boli, v Portugalsku by to znamenalo 100-tisíc policajtov na 10 miliónov, čiže keby sme zobrali tento pomer, Slovenská republika keby mala 50-tisíc príslušníkov Policajného zboru, dostala by sa na úroveň niektorých štátov Európskej únie, čiže je to naozaj hlboko zavádzajúce číslo.
Rovnako tak v mnohých štátoch poznajú pojem vyšetrovací sudca alebo vyšetrovateľ v úplne inom horizonte ako u nás, aj u nás donedávna neboli vyšetrovatelia súčasťou Policajného zboru. Je ich viac ako 1 200, týchto vyšetrovateľov, zaradili sa do Policajného zboru v reforme v roku 2004, ak sa dobre pamätám, kde sa zlučovali kriminalisti a vyšetrovatelia, a to nám opäť to číslo vlastne do tých štatistík sa dostáva.
My teda vlastne v číslach štatistiky Policajného zboru máme hraničnú políciu, čo v mnohých štátoch býva vojenský útvar. Máme v tých štatistikách dopravnú, máme v tých štatistikách poriadkovú, máme v tých štatistikách vyšetrovateľov, máme v tých štatistikách kriminálnu políciu, osobitné útvary, finančnú políciu, ktoré v mnohých štátoch bývajú, ako je Guardia di Finanza pod ministerstvom financií a podobne, to sú všetko veci, ktoré nám vlastne zhoršujú ten ako keby štatistický ukazovateľ. My sa nesťažujeme, Slovensko je takto dobre usporiadané, ale len vysvetľujem, prečo to číslo nie je objektívne.
Z druhého pohľadu, keď sa povie, že veľa prostriedkov ide na, na bezpečnosť štátu, tak, samozrejme, treba povedať, že v našich prostriedkoch sú zarátané prostriedky na archívy, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, hoci logicky by sme si mohli povedať, že patria asi skôr ministerstvu kultúry, ale sú financované, že vlastne sú to všetky hasičské zbory, ktoré napríklad v Rakúsku sú čisto záležitosťou samosprávy. V Nemecku obdobne. Keď zoberiete pomer, to je taký dobrý štatistický ukazovateľ. Slovensko má 4 400 profesionálnych hasičov. Rakúsko má 600. Čo by ste si pomysleli o takom štáte, že sa nestará o svojich občanov? Má teda úplne, vymeniť ministra, čiže má úplne iný systém, systém bezpečnosti, kde je postavená napríklad hasičská bezpečnosť práve na samosprávach, preto sa ale ich výdaje nerátajú, samozrejme, do toho nášho balíka, ktorý u nás ministerstvo vnútra predstavuje.
Dneska v podstate máme v našich nákladoch zarátanú aj starostlivosť o niektoré školy, starostlivosť o horskú službu a o ďalšie úseky, keby sme zobrali čisto Policajný zbor, že to je teda bezpečnosť, tak, samozrejme, sme výrazne pod priemerom v Európskej únii z pohľadu pomeru k DPH. Čiže ak sa my dvaja zhodneme, pán poslanec, ja tú iniciatívu, samozrejme, sa snažím presadiť, myslíme si, že naša potreba je zhruba na úrovni optimálna, by bola asi 2 000, to som prílišný optimista. Ale veľmi veľa by sme vedeli urobiť z 1 500 čisto poriadkovej, to znamená v kategóriách, v triedach 1, 2, 3, 4. To znamená v najnižších kategóriách z pohľadu Policajného zboru, čiže to nie je ani také drahé. A mohli by byť plne umiestnení presne v regiónoch, ktoré sú postihnuté nielen zvýšenou kriminalitou, lebo to keď vám poviem príklad, tam, kde sme vlastne zvýšili tie počty ešte v roku 2008, kedy vlastne tam prebehlo asi tých 1 500 navýšení presne v tých častiach, tak, samozrejme, tam sme klesli z pohľadu trestnej činnosti zásadným spôsobom, poviem príklad, Jarovnice, najväčšia rómska osada na Slovensku, bola konfrontovaná približne s 380 trestnými činmi. Po štyroch rokoch môžme konštatovať, že minulý rok to bolo zhruba 120. Čiže mali sme pocit, že významný pokles. Keby ste sa opýtali obyvateľov Jarovníc, asi by vám nepovedali, že skvelý výsledok, lebo naďalej sa tých 120 stalo. A naďalej nejaká časť tej obce konfrontovaná s nejakým trestným činom bola.
To, čo nám ale začína, samozrejme, trošku prerastať cez hlavu a čo sa nám prestáva pozdávať a prečo by sme boli radi, keby sme touto cestou, na ktorú sa vy pýtate, mohli ísť, sú, samozrejme, tie bežné medziľudské vzťahy, ktoré niekedy sú prekročením priestupkového zákona, niekedy nie sú, rozhodne nie sú trestným činom, je to vulgárne správanie, sú to bežné veci, hádzanie kameňov, kradnutie psov, čohokoľvek, čo si dostaneme len do, maximálne do polohy trestného, teda priestupkového zákona. Ale toto je tiež súčasťou verejného poriadku, a preto je nevyhnutné, aby polícia sa aj týmto zaoberala.
Čiže z môjho pohľadu, ak ste sa, ak vaša otázka bola motivovaná, však asi v doplňujúcej mi to poviete, bola motivovaná tým, že nie je to málo? Poviem vám, je, je to málo a mňa to neuspokojuje a bolo by podstatné, keby sme mohli tieto čísla zvyšovať, ale, samozrejme, máme obmedzenie, ktorému sa hovorí rozpočet Slovenskej republiky, a tam, samozrejme, aj iné ministerstvá mi budú hrať tú konkurenciu, ktorú musíme prijať, to znamená, že zdravotníctvo je určite v mnohých oblastiach nemenej dôležité ako bezpečnosť občanov. Určite školstvo aj z dlhodobého pohľadu je nemenej dôležité, čiže hýbeme sa len v rámci možností, ale snažíme sa tu, som vám to aj trošku prezentoval, že takmer 80 % všetkých tabuliek išlo práve do výkonu a ten zvyšok sú vyšetrovatelia, samozrejme, ktorých, a skrátení vyšetrovatelia, ktorí majú niekedy aj 20, 50 vecí naraz. A potom, napríklad keď ste kritizovali pomalosť vyšetrovateľa v Nitre, ktorý okrem toho prípadu mal ďalších 20, presne 27 prípadov, tak, samozrejme, musí sa venovať každému, každému s rovnakou intenzitou, a preto by som bol rád, keby to číslo sme určite mohli navýšiť. Otázka možnosti štátneho rozpočtu je vec, k ktorej aj vy nám môžete v diskusii pri štátnom rozpočte prispieť, ale, bohužiaľ, sa nepamätám, a usmieva sa pán poslanec Bugár teraz, že by vystúpil a povedal, my chceme, my chceme viacej policajtov. Lebo v Šamoríne ich je dosť.
Skončil som, pani predsedajúca.
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, samozrejme, mohol by som začať aj otázkou, že na úvod by sme tak trochu očakávali, že sa tešíte z toho, že narastá ten počet policajtov, pretože počas situácie, kedy ste boli vo vláde, opustilo rady policajtov viac ako 3 600 mužov a žien a poklesol počet policajtov v podstate na jedno z historických miním v počte obsadených tabuliek. Čiže my vlastne hovoríme nie o nových policajtoch, ale o dopĺňaní stavov, ktoré ostali uvoľnené a neboli prijaté, pretože peniaze z týchto tabuliek sa používali na iné činnosti. To je hlavný problém. Ak ale sa úprimne zaujímate o situáciu na jednotlivých obvodných oddeleniach, nemôžem s ňou vysloviť spokojnosť. Spokojnosť nemôžem vysloviť preto, lebo mojím snom by bolo, aby sme v každom policajnom obvode, ktorý netreba stotožňovať s okresom alebo s krajom, alebo s volebným obvodom, je to skrátka 265 policajných obvodov v rámci Slovenska, by som chcel, aby sme mali k dispozícii minimálne dve hliadky. Aspoň na noc.
Častokrát páchatelia chcú využiť situáciu, že na jednej časti tohto, tohto, tohto obvodu spáchajú trestnú činnosť jednoduchú, rozbitím výkladu, čohokoľvek a potom, samozrejme, de facto sa snažia o nerušenú činnosť v opačnej, odľahlejšej časti obvodu. To je riziko, s ktorým sme sa potýkali aj v minulom období a ktoré sa nám podarilo celkom dobre znížiť aj vzhľadom na to, že takým tým najtypickejším trestným činom v tejto oblasti bolo práve vlámanie do bytov, vlámanie do chát, kde nastali významné poklesy. Objektívne chcem povedať, aby sme to brali vážne, ten, tá zásadná zmena podľa mňa nastala zhruba asi okolo roku 2004. V tomto roku prestali vlastne byť vždy novinármi, teda policajti obeťami novinárov a napriek začali fungovať určité nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré začali niekedy aj brániť tú prácu, a to začalo umožňovať, aby zásahy či poriadkovej polície, alebo aj dopravnej proti páchateľom trestnej činnosti mohli byť naozaj nezávislé, a teda od toho času vlastne až podnes je nepretržitý pokles, pokles najmä násilnej trestnej činnosti a, samozrejme, aj majetkovej. Teším sa, že minulý rok sa k nej prijala, pridala aj ekonomická, pretože práve súboj s daňovou kobrou bol významný.
Aby som neobišiel konkrétne položené časti vašej otázky, tak trochu iba poopravím. Tých policajtov, ktorých sa nám podarilo zapracovať do nášho zboru na neobsadené miesta, bolo 709. 709. Treba takisto vnímať situáciu, že sme zvýšili počet, teda pýtali ste sa na službu dopravnej polície, tam smerovalo 63 policajtov z tohto počtu. Do služby poriadkovej polície smerovalo 471 policajtov z tohto počtu, čiže môžme povedať, že na ulicu, ak sa na to pýtate, smerovalo z novoprijatých policajtov 75 % všetkých policajtov. Treba však povedať, že v 25 % treba vnímať aj službu hraničnej polície, ktorá osobitne v regiónoch, kde aj vy ste v podstate doma, to znamená, berieme okresy Snina, prihraničné oblasti, ako je Ulič alebo Ubľa, samozrejme, okres Sobrance, okres Michalovce a okres Trebišov, kde došlo takisto k navýšeniu stavov, ktoré teda v praxi znamenajú prítomnosť, prítomnosť polície, v týchto regiónoch omnoho intenzívnejšie, pretože aj služba hraničnej polície vykonáva v diametri tých, tridsaťkilometrovom páse od hranice činnosť nielen samotnej hranice, ale aj bežný, samozrejme, zasahuje aj v prípade porušenia verejného poriadku alebo v niektorých prípadoch aj dopravných priestupkov. Čiže by sme to číslo zvýšili prakticky na viac ako 80.
Takisto treba vnímať tú diskusiu, a to je to, čo by som rád asi otvoril aj pri tejto vašej otázke, čo je veľmi dôležité, všeobecné nastavenie Policajného zboru a mnoho tých diskusných príspevkov a informácií, ktoré v tejto sále zaznievajú. Sú tu najviac dve veci, ktoré ma veľmi vyrušujú, a to, že máme vysoký počet policajtov, pretože nejaké štatistiky v Európskej únii preukázali, že na počet obyvateľov máme vysoký počet policajtov. A potom takisto je to druhá, druhý údaj, ktorý používajú ekonómovia, napríklad pán Mikloš, veľmi často, že pomer výdavkov na obranu a bezpečnosť, alebo teda na bezpečnosť je v porovnaní k HDP v iných krajinách vyšší ako priemer. Máme ale základný problém, že máločo je tak pokrivené v rámci štatistiky ako práve tieto údaje.
Poviem to na dobrom príklade, kedy Slovenská republika, keď si dáte Google z 220 krajín a dáte si poradie podľa počtu obyvateľov, je presne na 110. mieste. Čiže je presne v strede. Počtom obyvateľov je presne v strede. Ale keď si pozriete číslo, aký je teda priemerný počet obyvateľov na jednu krajinu, tak vám vyjde číslo 33 miliónov. Zjavne to niekde nesedí. A toto je podobný prípad.
V iných štátoch je bežné, ak nemajú zaradené zložky, ktoré sú súčasťou a sú považované u nás za Policajný zbor, nie sú súčasťou Policajného zboru a dokonca častokrát ani ministerstva vnútra. Sú štáty, kde mestské polície alebo regionálne, municipálne polície, regióny dokonca, v našom prípade Slovenskej republiky by to znamenalo, že každý vyšší územný celok bude mať vlastnú poriadkovú políciu, sa, samozrejme, nezapočítavajú v tom prípade do policajného zboru federálneho alebo teda v našom prípade celoštátneho ako takého. Sú krajiny, kde dôverne poznáte jednotlivé jednotky, ktoré stretnete napríklad na ceste do Talianska, ktorí sa volajú karabinieri, ktoré stretnete v Španielsku ako Guardia Civil, ktoré stretnete vo Francúzsku ako gendarmerie, donedávna Gendarmerie bolo aj v Rakúsku, čo nie je nič iné ako naši pôvodní prvorepublikoví žandári, čo však boli ľudia, ktorí boli v skutočnosti zamestnaní ministerstvom obrany a boli teda vojakmi vo svojom povolaní, ale slúžili pod ministerstvom vnútra, niečo ako bývalé vojská ministerstva vnútra, kde financovanie príslušníkov vojsk ministerstva alebo teda vojakov mali vždy ministerstvo obrany, ale slúžili pre výkon. A tieto nebývajú zarátané do toho výkonu, alebo ak by boli, v Portugalsku by to znamenalo 100-tisíc policajtov na 10 miliónov, čiže keby sme zobrali tento pomer, Slovenská republika keby mala 50-tisíc príslušníkov Policajného zboru, dostala by sa na úroveň niektorých štátov Európskej únie, čiže je to naozaj hlboko zavádzajúce číslo.
Rovnako tak v mnohých štátoch poznajú pojem vyšetrovací sudca alebo vyšetrovateľ v úplne inom horizonte ako u nás, aj u nás donedávna neboli vyšetrovatelia súčasťou Policajného zboru. Je ich viac ako 1 200, týchto vyšetrovateľov, zaradili sa do Policajného zboru v reforme v roku 2004, ak sa dobre pamätám, kde sa zlučovali kriminalisti a vyšetrovatelia, a to nám opäť to číslo vlastne do tých štatistík sa dostáva.
My teda vlastne v číslach štatistiky Policajného zboru máme hraničnú políciu, čo v mnohých štátoch býva vojenský útvar. Máme v tých štatistikách dopravnú, máme v tých štatistikách poriadkovú, máme v tých štatistikách vyšetrovateľov, máme v tých štatistikách kriminálnu políciu, osobitné útvary, finančnú políciu, ktoré v mnohých štátoch bývajú, ako je Guardia di Finanza pod ministerstvom financií a podobne, to sú všetko veci, ktoré nám vlastne zhoršujú ten ako keby štatistický ukazovateľ. My sa nesťažujeme, Slovensko je takto dobre usporiadané, ale len vysvetľujem, prečo to číslo nie je objektívne.
Z druhého pohľadu, keď sa povie, že veľa prostriedkov ide na, na bezpečnosť štátu, tak, samozrejme, treba povedať, že v našich prostriedkoch sú zarátané prostriedky na archívy, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, hoci logicky by sme si mohli povedať, že patria asi skôr ministerstvu kultúry, ale sú financované, že vlastne sú to všetky hasičské zbory, ktoré napríklad v Rakúsku sú čisto záležitosťou samosprávy. V Nemecku obdobne. Keď zoberiete pomer, to je taký dobrý štatistický ukazovateľ. Slovensko má 4 400 profesionálnych hasičov. Rakúsko má 600. Čo by ste si pomysleli o takom štáte, že sa nestará o svojich občanov? Má teda úplne, vymeniť ministra, čiže má úplne iný systém, systém bezpečnosti, kde je postavená napríklad hasičská bezpečnosť práve na samosprávach, preto sa ale ich výdaje nerátajú, samozrejme, do toho nášho balíka, ktorý u nás ministerstvo vnútra predstavuje.
Dneska v podstate máme v našich nákladoch zarátanú aj starostlivosť o niektoré školy, starostlivosť o horskú službu a o ďalšie úseky, keby sme zobrali čisto Policajný zbor, že to je teda bezpečnosť, tak, samozrejme, sme výrazne pod priemerom v Európskej únii z pohľadu pomeru k DPH. Čiže ak sa my dvaja zhodneme, pán poslanec, ja tú iniciatívu, samozrejme, sa snažím presadiť, myslíme si, že naša potreba je zhruba na úrovni optimálna, by bola asi 2 000, to som prílišný optimista. Ale veľmi veľa by sme vedeli urobiť z 1 500 čisto poriadkovej, to znamená v kategóriách, v triedach 1, 2, 3, 4. To znamená v najnižších kategóriách z pohľadu Policajného zboru, čiže to nie je ani také drahé. A mohli by byť plne umiestnení presne v regiónoch, ktoré sú postihnuté nielen zvýšenou kriminalitou, lebo to keď vám poviem príklad, tam, kde sme vlastne zvýšili tie počty ešte v roku 2008, kedy vlastne tam prebehlo asi tých 1 500 navýšení presne v tých častiach, tak, samozrejme, tam sme klesli z pohľadu trestnej činnosti zásadným spôsobom, poviem príklad, Jarovnice, najväčšia rómska osada na Slovensku, bola konfrontovaná približne s 380 trestnými činmi. Po štyroch rokoch môžme konštatovať, že minulý rok to bolo zhruba 120. Čiže mali sme pocit, že významný pokles. Keby ste sa opýtali obyvateľov Jarovníc, asi by vám nepovedali, že skvelý výsledok, lebo naďalej sa tých 120 stalo. A naďalej nejaká časť tej obce konfrontovaná s nejakým trestným činom bola.
To, čo nám ale začína, samozrejme, trošku prerastať cez hlavu a čo sa nám prestáva pozdávať a prečo by sme boli radi, keby sme touto cestou, na ktorú sa vy pýtate, mohli ísť, sú, samozrejme, tie bežné medziľudské vzťahy, ktoré niekedy sú prekročením priestupkového zákona, niekedy nie sú, rozhodne nie sú trestným činom, je to vulgárne správanie, sú to bežné veci, hádzanie kameňov, kradnutie psov, čohokoľvek, čo si dostaneme len do, maximálne do polohy trestného, teda priestupkového zákona. Ale toto je tiež súčasťou verejného poriadku, a preto je nevyhnutné, aby polícia sa aj týmto zaoberala.
Čiže z môjho pohľadu, ak ste sa, ak vaša otázka bola motivovaná, však asi v doplňujúcej mi to poviete, bola motivovaná tým, že nie je to málo? Poviem vám, je, je to málo a mňa to neuspokojuje a bolo by podstatné, keby sme mohli tieto čísla zvyšovať, ale, samozrejme, máme obmedzenie, ktorému sa hovorí rozpočet Slovenskej republiky, a tam, samozrejme, aj iné ministerstvá mi budú hrať tú konkurenciu, ktorú musíme prijať, to znamená, že zdravotníctvo je určite v mnohých oblastiach nemenej dôležité ako bezpečnosť občanov. Určite školstvo aj z dlhodobého pohľadu je nemenej dôležité, čiže hýbeme sa len v rámci možností, ale snažíme sa tu, som vám to aj trošku prezentoval, že takmer 80 % všetkých tabuliek išlo práve do výkonu a ten zvyšok sú vyšetrovatelia, samozrejme, ktorých, a skrátení vyšetrovatelia, ktorí majú niekedy aj 20, 50 vecí naraz. A potom, napríklad keď ste kritizovali pomalosť vyšetrovateľa v Nitre, ktorý okrem toho prípadu mal ďalších 20, presne 27 prípadov, tak, samozrejme, musí sa venovať každému, každému s rovnakou intenzitou, a preto by som bol rád, keby to číslo sme určite mohli navýšiť. Otázka možnosti štátneho rozpočtu je vec, k ktorej aj vy nám môžete v diskusii pri štátnom rozpočte prispieť, ale, bohužiaľ, sa nepamätám, a usmieva sa pán poslanec Bugár teraz, že by vystúpil a povedal, my chceme, my chceme viacej policajtov. Lebo v Šamoríne ich je dosť.
Skončil som, pani predsedajúca.
Autorizovaný