33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, mal si veľkú pravdu a chcem reagovať na tú pasáž, keď si spomínal tie dvadsaťkorunáčky Zajacove, ktoré každý nenávidel. Ba dnešná vládna strana vtedy na tom urobila aj veľmi dobrý marketing. Ale na druhej strane, bohužiaľ, teraz to sa im podarilo vyčistiť. To znamená, že tam je nula. Ale tak ako si spomínal, keď teraz ide niekto k lekárovi, tak tam je toľko doplatkov rôznych, že už nik, už každý by bol rád, keby zase boli dvadsaťkorunáčky. Áno, nič viac, lebo vtedy to bolo tak. To znamená, že keby teraz občan Slovenskej republiky išiel k lekárovi, mal by zaplatiť len 70 centov, tak by asi bozkával každému ruku. Takže ja si myslím, že vládna strana vtedy urobila veľkú chybu a práve by to mohli napraviť aj s tým, že teraz budú hlasovať za tento zákon.
Ale takisto očakávame od ministerstva, že prinesie komplexný zákon, kde bude tie služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určitým spôsobom regulovať. Lebo, fakt, teraz ísť k lekárovi, tak tam necháš polovičku výplaty a druhú polovičku potom necháš v lekárni.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hambálek.

Ďakujem. Pán poslanec, nechcem polemizovať o podstate toho zákona, lebo táto problematika je skutočne veľmi rozsiahla a závažná. Viem aj, prečo predkladatelia tento zákon uvádzajú.
Chcel by som len upozorniť na pár takých problémov, ktoré je treba vyriešiť, lebo my v Trnave sme toto takisto riešili a museli sme rozlišovať.
Za prvé. Veľmi ťažko sa odlišuje, kto na tom parkovisku parkuje, hej, že či je to zamestnanec blízkeho úradu, alebo obyvateľ, alebo skutočne to je pacient, ktorý navštívil zdravotnícke zariadenie.
Potom druhá taká obyčajná otázka, že ak by to malo byť za nulový poplatok, čo už dneska skutočne málo nájdeme nulové poplatky, že kto a z akých zdrojov bude udržiavať to parkovisko? Lebo skutočne vieme, ako vyzerajú tie naše parkoviská po určitom čase prevádzky. Ak by to mali robiť zariadenia zdravotnícke, tak potom by to zase išlo na úkor zdravotnej starostlivosti. Alebo to budú robiť teda obce a VÚC-ky, hej?
Ja len pre ilustráciu. V Trnave tento problém máme tiež. Je to veľké parkovisko pred poliklinikou, je to v obytnom súbore. Takže veľmi ťažko sa to rozlišuje, ale my sme to vyriešili tak, že prvé dve hodiny sa parkuje len za 10, 15 centov, čo by malo stačiť, povedzme tie dve hodiny pre pacienta, potom sa tu už priráta ďalších 10 centov, no a po troch hodinách už je to nad tých 50, takže je to vcelku také riešenie, ktoré zohľadňuje všetky tie problémy, ktoré môžu nastať. Lebo skutočne dneska prevádzka parkoviska, parkovanie pred verejnými budovami a pred zdravotníckymi sú poznačené tým, že je vysoký stupeň motorizácie a veľmi málo parkovacích miest v súčasnosti.
Ďakujem. Len toľko.

Pán poslanec Kuffa.

Ja len toľko, že potom treba dobudovať tie parkovacie miesta, keď ich je málo, prepáčte mi taký vstup. Ale, no hej, na jednej strane Ústava Slovenskej republiky deklaruje to, že zdravotníctvo je zadarmo. Ale ono je to naozaj len v tej deklaratívnej forme, lebo to zdravotníctvo u nás dávno nie je zadarmo a to už bolo, nebolo zadarmo ani vtedy, keď tie Zajacove dvadsaťkorunáčky sa zaviedli a päťdesiatkorunové poplatky, ale dneska keby sme naozaj mali zaplatiť 70 halierov, hovorím v eurách, 70 centov, kolega to povedal, že ruky by sme bozkávali. Naozaj sa platia, drahé sú lieky, aj poplatky a ešte takú absurdnosť, ako platiť za parkoviská.
Ja podporím tento návrh zákona. Tak som sa, keď kolega to uvádzal, som sa tak trošku preniesol do susedného trošku vzdialenejšieho Nemecka alebo Švajčiarska, tam nie sú tieto poplatky. Ale aj tie zdravotnícke služby sú na vysokej špičkovej úrovni, aj tie služby samotné, aj samotné to zariadenie. To naozaj, keď už len vojdete do toho vstupného vestibulu nemocnice, spomeniem také malé mestečko Marburg, bol som z toho úplne unesený, hej. A mali ste k dispozícii tam aj prepravný vozík, ktorý keď potreboval imobilný tento pacient, tak mohol ho použiť, krásnej zelenej, žltej farby boli, nič nebolo spoplatňované.
Vychádzať v ústrety, naozaj myslím si, že ľudia majú dosť problémov, lenže ono na Slovensku je ten systém taký, že aj tie zákony prijímame, je to smutné, že to musíme hovoriť v Národnej rade o tom a predkladať tuná zákon, lebo naozaj sú špekulanti, ktorí zneužívajú ako tieto veci. Sú to verejné parkoviská, patria obci, VÚC-kam, alebo sú to štátne, tak v podstate naozaj nemajú byť spoplatňované. Áno, aj ten pacient nie je obslúžený v priebehu pol hodiny, ale niekedy to vyšetrenie trvá aj niekoľko hodín. (Potlesk.)

Pán poslanec Škripek.

Ďakujem. No ja sa tiež chcem pár slovami vyjadriť, že, ľudia, pozrime sa zase, čo sa tu deje. Toto je proste nespravodlivosť voči, poviem to takým slovom, voči bedači. Proste ľudia, ktorí ledva majú na to, aby si tu kúpili normálne jedlo, častokrát sú naozaj ľudia v problémoch až takto ďaleko. Veľakrát sa ľudia nevedia slušne obliekať, možno to trošinku, trošinku exegerujem, ale naozaj je to nespravodlivé. Ľudia zasa trpia, zasa sa niekto bude sťažovať, mne to pripadá ako vzájomné zdieranie. Jak keby na Slovensku zase niekto došiel na to, ako dobehnúť ľudí, zarobiť. Zase je to taký slovenský prejav vzájomného zderstva. Zasa nechutná zločinnosť sebe navzájom. Niekto proste prišiel na to, ako vytrieskať z toho peniaze.
Asi by sme menej voči tomu sa búrili, keby sme vedeli, že tie príjmy idú na zveľadenie nemocnice. Ale parkoviská sú verejné. O dvoch bratislavských parkoviskách mám vlastnú skúsenosť. Aj v ružinovskej nemocnici som prežíval so svojím synom niečo veľmi ťažké, bol som tam niekoľko hodín. Vtedy to bolo zdarma. Na Antolskej som tri mesiace mal syna v inkubátore, každý jeden Boží deň som tam išiel, aby som bol pri ňom, koľko by ma to bolo stálo? Naozaj si myslím, že toto je nespravodlivé.
Jednoducho tie parkoviská majú byť verejné a nesúhlasím s kolegom, že tam parkoval hocikto a ťažko sa to dá odlíšiť. Nemala by ísť skôr naša vláda, my tu proste hľadať, ako pomôcť ľudom, ktorí majú nejaké finančné problémy? V Británii, keď bolo obdobie chudoby po vojne, tak ja viem o tom, videl som to na vlastné oči, že vláda vymyslela program výroby lacných áut. To boli také trojkolesové autá, aby si to chudobní ľudia mohli kupovať a mohli sa pohybovať. My čo sme tu zasa vymysleli?
Takže ja ďakujem kolegom poslancom, že sa do tohto pustili a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Novotný, ako reakcia na faktické poznámky.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
K pánovi poslancovi Hambálkovi chcem povedať len toľko, že presne rovnako sme uvažovali aj my so spolunavrhovateľmi. Hľadali sme tú optimálnu verziu, že či vieme odlíšiť, kto tam parkuje, aby sa to vzťahovalo len na pacientov. Ako potom zabezpečíme údržbu toho parkoviska? Preto sme, hovoríme len o verejných parkoviskách, ktorých by sa to malo týkať, alebo parkovísk, ktoré majú zdravotnícke zariadenia, ktorých zriaďovateľom je štát, samosprávny kraj alebo obec. Aj o tých hodinách sme hovorili, bola aj taká pracovná verzia, že povedzme prvé tri hodiny bezplatne. Ísť takým tým hypermarketovým modelom k tomuto. Dokonca aj taký návrh sme analyzovali, že by povedzme ten, ktorý bol u lekára, mal nejaké potvrdenie. Čiže bolo by to spoplatnené, ale on by neplatil, lebo by mal takéto nejaké potvrdenie. Ale narážali sme potom na problém, ako to celé uchopiť, poviem to veľmi otvorene, a som rád, že diskutujeme, lebo tento problém tu máme a tie poplatky sú naozaj niekedy nehorázne na týchto parkoviskách bezprostredne pri zdravotníckom zariadení, že by sme museli otvoriť veľmi veľa zákonov. Zvolili sme povedzme takú najtransparentnejšiu formu toho riešenia, ideme cez zdravotnícky zákon, lebo riešime zdravotnícke zariadenie. V zdravotníckych zákonoch sú zadefinované zdravotnícke zariadenia aj poplatky a povýšili sme alebo zaradili sme poplatok za parkovanie pri zdravotníckom zariadení medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Takže ide o filozofiu toho, ako sme k tomu pristúpili.
Súhlasím s tým, že sa dá zvoliť aj iná filozofia, ale hlavne čo je dôležité, že to potrebujeme riešiť. Dnes máme tu takéto riešenie a myslím si, že je to riešenie, ktoré by mohlo v praxi fungovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Toto boli písomne prihlásení? Už ústne. To znamená, že vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či pán navrhovateľ chce zaujať svoje stanovisko.
Nech sa páči.