Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, milé sestričky na balkóne, keď ešte vládzete a sledujete túto rozpravu, budem sa snažiť byť veľmi vecný vo svojom vystúpení a možno sa pokúsim odpovedať na veľmi legitímne otázky môjho kolegu pána poslanca Zajaca, pána potenciálneho pacienta slovenského zdravotníctva, ktorý kládol pánovi ministrovi Čislákovi aj pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu dve...
Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, milé sestričky na balkóne, keď ešte vládzete a sledujete túto rozpravu, budem sa snažiť byť veľmi vecný vo svojom vystúpení a možno sa pokúsim odpovedať na veľmi legitímne otázky môjho kolegu pána poslanca Zajaca, pána potenciálneho pacienta slovenského zdravotníctva, ktorý kládol pánovi ministrovi Čislákovi aj pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu dve jednoduché otázky. Z nich bola tá prvá otázka, ako je v skutočnosti zabezpečená zdravotná starostlivosť v nemocniciach, odkiaľ odišlo 540 sestier, a tá druhá otázka, ako naložia s verejným prísľubom pána predsedu vlády, resp. ako idú vyriešiť túto situáciu, keď ešte stále 500 zdravotných sestier je mimo nemocníc, ktoré v nich pracovali predtým. Takže ak budem trošku vecný a budem hovoriť veľa čísiel, veľmi sa ospravedlňujem, ale táto mimoriadna schôdza nie je ani o DRG, táto mimoriadna schôdza nie je ani eHealthe, dokonca táto mimoriadna schôdza nie je ani o vymyslených úspechoch ministra Čisláka a jeho slávnej predchodkyni pani ministerky Zvolenskej, táto mimoriadna schôdza, tento bod programu schôdze je o tých sestričkách, je o situácii, ktorá nastala v nemocniciach po hromadnom odchode zdravotných sestier z nich.
Takže faktograficky. K 1. februáru odišlo 540 zdravotných sestier prevažne z niektorých štátnych nemocníc, čo je pre chod týchto nemocníc o to komplikovanejšie. Treba povedať, že dva mesiace predtým podali svoje výpovede a dva mesiace im plynuli výpovedné lehoty. To len pre poriadok hovorím preto, ak by sme náhodou mali pocit, že zaskočili riaditeľov nemocníc alebo zaskočili pána ministra Čisláka. Pán minister Čislák veľmi dobre vedel, že plynú výpovedné lehoty päťsto štyridsiatim. K 1. februáru teda došlo k ich hromadnému odchodu. A najviac to postihlo štátne nemocnice v Prešove, Žiline a Trnave. Podotýkam, že sa jedná o významné fakultné nemocnice, ktoré na Slovensku máme. Aká je teda aktuálna situácia s tými sestrami k dnešnému dňu, 11. februáru.? Z Prešova ich odišlo 304 sestier, tam ich prijali podľa informácií riaditeľa nemocnice 110 nových, vypomáha 7 vojenských sestier, stále ich chýba 187. Zo Žiliny ich odišlo 175, tam sa ich vrátilo 43, 42 nových ich prijali do nemocnice, stále ich chýba 80. Z Trnavy ich odišlo 53 sestier, tam ich prijali 10, stále ich chýba 43. V týchto troch štátnych nemocniciach je situácia, čo sa týka toho hromadného odchodu, najdramatickejšia. Rád by som povedal, že takto odtiaľ odišlo 540 skúsených kvalifikovaných sestier.
Dnes nežijeme na Slovensku v období 2. svetovej vojny, kde každý, kto si umyl ruky a udržal obväz, mohol ošetrovať. Dnes žijeme v dobe, kde zdravotné sestry majú vysokoškolské vzdelanie a na prácu, ktorú vykonávajú, potrebujú mať špecializáciu, presne rovnako ako je to u lekárov. Ja mám atestáciu z chirurgie, preto by som si nemohol dovoliť zajtra zaskočiť na kardiológii a ordinovať tam lieky. Takisto sestra, ktorá má špecializáciu na intenzívnu medicínu, nemôže ísť zajtra inštrumentovať na očnú sálu, ale platí to aj naopak, sestrička z kožného nemôže zaskočiť na jednotke intenzívnej starostlivosti, na kardiochirurgii. To hovorím len preto, aby sme rozumeli, o čom hovoríme, keď hovoríme o kvalifikovaných zdravotných sestrách, pretože tí riaditelia v diskusii o tom, či tie sestry spĺňajú tie isté kvalifikačné predpoklady, už hovorili o iných dôležitých súvislostiach, ktoré v nemocnici majú. To znamená, neplatí ani to, čo sa týka tých sestier, že kus zdravotnej sestry je kus zdravotnej sestry a voľne sa dajú zdravotné sestry nahradiť.
Druhá a ďalšia dôležitá informácia v súvislosti s kvalifikačnými predpokladmi zdravotných sestier, ktoré odišli, je, že odišli z kľúčových oddelení pre chod nemocnice. Odišli z oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, ARO ako sme to predtým volali, z jednotiek intenzívnej starostlivosti, významných oddelení, z chirurgických oddelení, z novorodeneckých oddelení a odišli inštrumentárne sestry, teda tie, ktoré inštrumentujú chirurgom pri operačných výkonoch. Nemocnice v Prešove, Žiline a Trnave sa po hromadnom odchode takého množstva tých sestier dostali do kritickej, mimoriadnej situácie. Niekto iný čokoľvek vám o tom povie, zavádza. Nielenže sa do nej dostali 1. februára, sú v tejto kritickej situácii stále. Preto som inicioval, a chcem sa poďakovať aj svojim kolegom z opozície, ktorí sú členmi výboru pre zdravotníctvo za to, zvolanie mimoriadneho rokovania zdravotníckeho výboru s cieľom schváliť poslanecký prieskum v prešovskej, žilinskej a trnavskej nemocnici z dôvodu, aby sme dokázali objektivizovať informácie, ktoré tu poletujú, informácie, o ktorých rozpráva pán minister, rozprávajú iní predstavitelia strany SMER, prípadne riaditelia dotknutých nemocníc. Chceli sme na tomto poslaneckom prieskume zistiť, aké je tam personálne zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, to znamená, personálne normatívy či sú tam dodržané, ktoré sú určené nariadením vlády, ako sú dodržané na jednotlivých oddeleniach, kto tam zabezpečuje ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť na jednotlivých oddeleniach, prípadne na operačných sálach. Chceli sme tam zistiť, k akému obmedzeniu rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti prišlo v nemocniciach v Prešove, v Žiline a v Trnave, a zistiť, že ak sú odkladané plánované výkony, či už plánované hospitalizácie alebo chirurgické výkony, kde sú posúvaní príslušní pacienti a aká je teda dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre nich, pretože to zas celkom nie je jedno, keď vám povedia v Prešove, že prijatý budete na to v Bardejove. To nie je jedno, pretože vaša dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zhoršila v tej chvíli. Teda to malo byť cieľom poslaneckého prieskumu.
Včera sme sa na výbore pre zdravotníctvo zaoberali tou požiadavkou piatich opozičných poslancov, čo som inicioval. Musím uznať, že prišli k nám riaditelia všetkých troch dotknutých fakultných nemocníc, v Prešove, v Žiline aj v Trnave. A tvrdili, keď to veľmi zjednoduším, že po tamojšom kritickom minulom týždni pomaly ich nemocnice nabiehajú do normálnej prevádzky. Stal sa zázrak, už to vyriešili, všetci tam viacej asi pracujú alebo neviem zaskakujú sa a pomaly prechádzajú do skoro riadnej prevádzky. A následne teda kolegovia zo strany SMER vo výbore za zdravotníctvo poslanecký prieskum neschválili, lebo veď načo by to robili, keď tí riaditelia povedali, že je u nich všetko v poriadku. Dámy a páni, ak by to tak bolo, v nemocnici v Prešove, v nemocnici v Žiline a v nemocnici v Trnave, verte mi, poslanecký prieskum by nám schválili. Pán predseda výboru Raši by tak pred nemocnicou so širokým, šarmantným úsmevom informoval o tom, že provjereno vsjo v porjadke, tam boli, všetko funguje, aj kolegovia z opozície to mohli vidieť. Oni nám ten poslanecký prieskum neschválili, lebo sa niečoho boja a niečo skrývajú. Skrývajú pravdu, že v týchto nemocniciach sú stále v kritickej situácii, stále v mimoriadnej situácii a látajú a plátajú chod, aby predstierali, že u nich je všetko v poriadku, do toho 5. marca to nejako musia ustáť. To je podľa mňa pokyn, ktorý dostali, do 5. marca za každú cenu držať líniu, lebo ak nie sú v kritickej situácii, a to vám teraz hovorím ako lekár, ktorý má už nejakú predstavu o tom, asi koľko potrebujete zdravotníckeho personálu na zabezpečenie riadnej takej prevádzky, tak ako ináč chcete nazvať taký stav.
V prešovskej nemocnici je to. Venujem sa jej zvlášť pre pána poslanca Zajaca, ktorý mal veľký záujem o informácie z prešovskej nemocnice. Čiže ako ináč mám nazvať situáciu v prešovskej nemocnici, kde namiesto 133 chirurgických lôžok je ich momentálne v prevádzke 59? Čiže chirurgická zdravotná starostlivosť sa tam poskytuje na 59 lôžkach. To znamená 40 % normálneho stavu, ktorý je na chirurgii v Prešove. Čiže ako mám inak nazvať ako kritický stav, kde ARO funguje vďaka siedmim vypožičaným vojenskými sestrám, pretože pacientov uspáva týchto sedem vypožičaných vojenských sestier, nemajú tam toľko vlastných ARO sestričiek? To je riadny chod nemocnice, všetko v poriadku, nič mimoriadne sa nedeje? Čiže ako ináč mám pomenovať stav, kde elektívne chirurgické výkony plánované, odkladné, aby ste dobre rozumeli, o čom hovorím, prebiehajú tak, že chirurg telefonuje na operačné sály a hlási, že potrebuje urobiť hemikolektómiu? Pritom zdola mu hlásia: „Bude najprv riešená sekcia a potom nejaká akútna zlomenina, potom možno vy idete s tým na rad, čakajte.“ Tak bežia plánované výkony v prešovskej nemocnici v súčasnosti. To je pravda, to je skutočnosť, to je mimoriadna situácia, keď chcete, stav, v akom funguje chirurgia v sobotu, v nedeľu, ale nie v bežný pracovný deň, keď sa robia plánované výkony.
Ako ináč mám ako kritickú nazvať situáciu v žilinskej nemocnici, kde riadne nefunguje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v takej kapacite, ako fungovalo pred tými hromadnými výpoveďami, a riadne nefungujú jednotky intenzívnej starostlivosti? A ako sa včera veľmi kulantne vyjadril jej riaditeľ, v ich nemocnici už začali robiť aj plánované výkony, to znamená, doteraz robili len akútnu medicínu.
Ako ináč ako kritickou mám nazvať situáciu v trnavskej nemocnici, keď podľa informácií tam funguje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny iba na šiestich, podľa informácie z nemocnice len na štyroch lôžkach z pôvodných desiatich lôžok, na ktorých riadne fungovalo? To znamená, majú v tejto nemocnici reálny problém s tým, čo urobia s takým pacientom, ktorý potrebuje ísť na ARO lôžko.
Teraz by som mohol aj o informáciách, ktoré prešli médiami v ostatných dňoch, hovoriť. A myslím si, že veľmi silne rezonujú hlavne u laikov, u pacientov informácie, informácie o úmrtí rodičky v trnavskej nemocnici pre embóliu, informácie o trojročnom dieťati, ktorého zdravotný stav sa prudko zhoršil na detskej JIS-ke v Prešove, pričom muselo byť toto dieťa prevezené do Košíc, žiaľ, so smutným koncom príbehu. Nedávam to do súvisu. Na vyšetrenie toho je Úrad pred dohľad, aj keď sa veľmi bojím toho, čo vyšetrí v tom zložení, v akom funguje. To do súvisu nedávam, pretože som lekár a viem, že aj pri poskytnutí maximálnej zdravotnej starostlivosti môže vždy vzniknúť komplikácia, čo vždy môže dopadnúť aj tragicky napriek tomu, že ste v tej situácii v plnom zložení, v plnej výbave, okamžite poskytnete plnú moc. Ale to, že tieto informácie medzi ľuďmi pokoj nešíria a obavy stupňujú, je fakt. Je to fakt, pretože o tom informujú médiá. Riaditelia nemocníc a pán minister to hovoril, ako s nimi diskutoval a rokoval a ako teda riešili tú situáciu, sa snažili, samozrejme, prijímať nejaké tie sestry, aby plátali tie obrovské diery pri tých hromadných výpovediach. V prešovskej nemocnici tak prijali zdravotné sestry, ktoré v rozhodujúcej miere sú sestry vo veku do 30 rokov. Pri všetkej úcte, teším sa, že chcú pracovať v slovenskom zdravotníctve. Ale tie sestry, ktoré odtiaľ odchádzali, boli štyridsiatničky, ťažiskovo to bola kategória veková medzi 30 až 40 rokov, resp. 40 až 50 rokov. Čiže poviem to veľmi jednoducho, neviem vám v tejto chvíli povedať, koľko odtiaľ odišlo a koľko tam prišlo diplomovaných sestier, bakalárok, magistier. Neviem vám povedať ani to, aké špecializácie majú sestry, ktoré tam pracujú dnes na tom-ktorom oddelení, v akom spektre sú a či spĺňajú normatívy, lebo nás tam nechce pán riaditeľ pustiť, predpokladám, na príkaz pána ministra Čisláka alebo niekoho, kto tu riadi zdravotníctvo, keď to ešte vôbec niekto zo strany SMER riadi. Čiže neviem vám dať na to odpoveď. Ale bez toho, aby som bol veľmi presný v tejto téme, iste uznáte, že keď štyridsiatničky striedajú ženy do tridsať rokov veku, tak že tieto ženy zrejme nebudú mať toľko skúseností, odbornej praxe a špecializácie. To je jednoduchý fakt. Minister včera na našom výbore hovoril o tom, že on nevie povedať, odkiaľ tie sestry prichádzajú, ale prichádzajú. A jeden z mojich kolegov pán poslanec Osuský to dobre povedal, že je to dosť podozrivé, že sa v Prešovskom kraji vo voľnej prírode nachádza toľko špecializovaných sestier len tak pohodených, ktoré sa zrazu zjavili v nemocnici. No potom nám to už spresnila námestníčka z prešovskej nemocnice, že tie sestričky tam prichádzajú z domovov dôchodcov, z domovov sociálnych služieb, z iných menších nemocníc, pričom asi deväť ich prišlo z úradu práce, čiže sú to dlhodobo nezamestnané sestričky. Prvá moja poznámka to je k tomu. To znamená, keď odišli z iných nemocníc a sociálnych zariadení, tam asi chýbajú, nepredpokladám, že menšie nemocnice v Prešovskom kraji majú veľký komfortný nadstav nad predpísaný normatív, pričom tieto sestričky tam jednoducho nechýbajú. A dodávam, ak prichádzajú z domovov sociálnych služieb a z domovov dôchodcov, prípade z úradu práce, predpokladám, že čo sa týka ich odbornej praxe v ostatnom období, zrejme nie sú v takej kondícii, aby mohli okamžite začať inštrumentovať na chirurgickej sále pri náročnej operácii brucha, predpokladám. To znamená, látajú a plátajú túto situáciu.
Bez toho, aby sme mali viac informácií, vám chcem povedať, neviem, čo vám budú hovoriť iní odborníci na zdravotníctvo zo strany SMER, ako lekár, že nahradiť 540 kvalifikovaných zdravotných sestier bude v týchto nemocniciach trvať dlhé obdobie až roky. Kým tie sestry, ktoré tam prišli, získajú požadovanú zručnosť, špecializáciu a kvalifikačné predpoklady, aké mali tie sestry, ktoré odišli, ak ich vôbec budú vedieť v počte nahradiť, ak vo voľnej prírode sa ich ešte bude nachádzať toľko voľných, teda, ináč povedané, ak ich posťahujú od iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo sociálnych služieb, bude to trvať reálne roky. Trvá roky vyškolenie kvalifikovaného pracovníka aj v zdravotníctve, to netrvá týždeň ani mesiac.
V tejto chvíli po týchto trošku suchých štatistických číslach, ale myslím, že tie čísla vôbec neodzneli dnes v rozprave v takomto rozsahu, a ja si myslím, že aj kolegovia poslanci, ktorí nie sú členmi zdravotníckeho výboru a ktorí nie sú odborníci na zdravotníctvo, by mali vedieť, aká je tu reálna situácia, tak som si vám ju dovolil bez zbytočného zahmlievania inými údajmi predostrieť tak, že som uviedol, aké tie čísla máme dnes k dispozícii v Národnej rade, dovolím sa posunúť ďalej a pokúsim sa odpovedať aj na tú druhú otázku, ktorú tu mal pán poslanec Zajac, čo sa tým dá urobiť.
Ale skôr, ako budeme hovoriť o tom, čo sa s tým dá urobiť, by som hovoril aj o tom, ako k tomu vlastne došlo. Je to takisto veľmi zaujímavý príbeh. A keď chceme hovoriť o tom, ako k tomu vlastne došlo, že odišlo 540 zdravotných sestier z našich nemocníc, musíme sa vrátiť k 1. februáru 2012. Dneska je 11. február 2016, no skoro na deň presne pred štyrmi rokmi táto snemovňa 142 hlasmi poslancov Národnej rady schválila zákon o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Chcem vás informovať, že podľa tohto zákona mali zdravotné sestry od apríla 2012 zarábať od 640 do 930 eur mesačne. To bol normatív, ktorý predpisoval zákon. Za tento zákon hlasovalo 142 poslancov Národnej rady aj pán poslanec Robert Fico, aj pán poslanec Richard Raši. Čislák vtedy poslancom nebol. A keďže teraz nie je ani kandidátke do volieb, asi ním ani nebude. Čiže to je povedané len tak pre poriadok, aby sme mali túto informáciu.
Potom sa k moci dostal SMER a začali sa diať prapodivné veci, keď poslanci strany SMER zabudli na to, že hlasovali za ten zákon a, naopak, poradca, a o ňom už bola dnes reč, pána premiéra Fica pán Dragula sa obrátil na Generálnu prokuratúru so sťažnosťou na tento zákon a Generálna prokuratúra, ktorá ináč väčšinou, tak ako má strašne veľa rádovo v rokoch času, aby niečo bádala, sa tentoraz veľmi rýchlo rozhýbala a obrátila sa na Ústavný súd, ktorý následne za jedenásť dní pozastavil účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a o rok na to v lete 2013 vyhlásil ten zákon za protiústavný.
Potom sa začalo zaujímavé obdobie, ja ho volám obdobie analyzovania, keď ministerstvo zdravotníctva len analyzovalo, analyzovalo a analyzovalo. Vtedy keď tie sestričky stanovali pred Úradom vlády v zime, pani ministerka Zvolenská im doniesla teplý čaj miesto riešenia problému. Keďže sa ale blížili voľby, tak nakoniec z príslušnej analýzy nejako dospeli k nejakému záveru alebo neviem, čo to bol.
Niekto potom kopol pána ministra Čisláka a ten sa teda rozhýbal po troch rokoch a prišiel tak s novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ňou sme zaoberali na jeseň minulého roku, ktorou chcel riešiť platové náležitosti sestier a zdravotníkov v nemocniciach. Tento schválený zákon Národnou radou však nesplnil očakávania zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a ministerstvo zdravotníctva miesto toho, aby s nimi rokovalo a viedlo tzv. permanentný dialóg, neviem, ako to nazval pán minister Čislák, ich ignorovalo. Zdravotné sestry hovorili, že to nie je dobré, stále to hovorili, v médiách to hovorili, v Národnej rade to hovorili, opakovali, že ten zákon nie je to, čo chceli, že to nie je s nimi dohodnuté, že to nie je s nimi vyrokované. No SMER sa nikdy nezaoberal tým, že by niečo vyrokoval, mal svoju predstavu, tak to tu valcovali v Národnej rade, rozprávali sme im to tu ako opoziční poslanci. Ja som si tu už išiel hubu obchodiť, ako som to stále opakoval, už mi aj tak trápne bolo, že to stále rozprávam dokola. Kolegovia z opozície to rozprávali, tak ale oni proste za tým išli, pokojne schválili ten zákon, potom im to vrátil prezident republiky a povedal, že to nie je dobré, ale prevalili prezidentovo veto. Veď čo sa môže potom stať? Tento zákon, dámy a páni, totižto garantuje sestrám v štátnych nemocniciach o 100 eur nižšie platy, než aké reálne dosiahli. A včera na to povedal jeden z tých riaditeľov, že no ale veď nebudú mať nižšie platy, veď u nich im garantuje tie platy, ktoré dnes majú, kolektívna zmluva , ktorej platnosť sa končí v apríli. A vy sa im čudujete, že dávajú výpovede, vy sa im čudujete, že protestujú? Dosiahli platy na úrovni zákona z roku 2012 a zákon, ktorý presadil minister Čislák a za ktorý opakovane hlasovali poslanci strany SMER im garantuje mzdy v štátnych nemocniciach o 100 eur nižšie, s istotou, že nejaká kolektívna zmluva to potom bude v budúcnosti upravovať, resp. je súčasná, ktorá platí do apríla, im garantuje, že neklesnú im platy. To je celá garancia, ktorú dostali. Napriek tomu, čo tu aj dnes odznelo, tento zákon nie je reálne krytý peniazmi.
Dámy a páni, tých 55 mil., o ktorých tu všetci rozprávajú, je len v predstavách pána premiéra Fica, v predstavách pána ministra Kažimíra a vo svete podľa strany SMER, ktorý nám tu predvádzal pán minister Čislák. Tých 55 mil. eur nie je v rozpočte. Zdravotné poisťovne majú na krytie a platenie za zdravotnú starostlivosť v roku 2016 presne taký objem peňazí, aký ho mali v roku 2015. Nemajú viac peňazí, navyšujú zmluvy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, že im ich navyšujú na pol roka alebo do septembra. Povedia vám v Unione, že čakajú na to, že sa tu nejaká predsa len rezerva bude musieť uvoľniť. Jednoducho tie platy nie sú kryté, preto si myslím, že rozhodnutie prezidenta o vrátení tohto zákona aj preto, lebo nie sú kryté, bolo úplne opodstatnené a veľmi sa obávam toho, čo by na to povedal Ústavný súd, keby sa ho niekto na to opýtal. Ja to robiť nebudem, ale niekto sa ho opýta na to, čo keď sa nájde ešte jeden Dragula, pričom zájde na Generálnu prokuratúru. To by bolo veľmi zaujímavé, čo by povedal na tzv. krytie tohto zákona Ústavný súd.
Tento zákon nemá riešenie ostatných zdravotníkov, ktorí nepracujú v nemocniciach, bola tiež jedna z požiadaviek zdravotníckych odborárov, ale aj stavovských organizácií, aby to riešil.
A tento zákon nemá odstupňovanie podľa odpracovaných rokov, tak ako to bolo v zákone z roku 2012, a to, čo požadovali zdravotné sestry a pôrodné asistentky. A stále to požadovali až do predloženia príslušného memoranda a uplynutia ich výpovedných lehôt. Proti tomuto zákonu tie sestry teda protestovali, písali memorandum, dožadovali sa rokovania s ministerstvom zdravotníctva. To ich „podľa ich predstavy o permanentnom dialógu“ odignorovalo. Tak jednoducho odtiaľ odišli, pretože im skončili výpovedné lehoty. Času na rokovania tu bolo naozaj dosť. Vláda ich brutálnym a arogantným spôsobom odignorovala, dámy a páni, pričom tvári sa, že sa nič nestalo, ale ak sa opýtate na to pacientov pred nemocnicami, a už som dnes o tom hovoril, že každé predpoludnie keď teda nemusím byť v Národnej rade tak ako dnes, stojím pred niektorou z nemocníc a rozprávam sa s pacientmi a so zdravotníkmi, viete, čo si pamätajú z vlády strany SMER a hovoria? O všetkých tých úspechoch, čo tu menoval minister Čislák, nevedia nič, pamätajú si príslušné kauzy a nehorázne rozkrádanie verejných zdrojov a tie sestričky, ktoré odišli z nemocníc. Stalo sa, štyri roky vládnutia strany SMER v zdravotníctve sa končia tým, že nemocnica v Prešove, nemocnica v Žiline a nemocnica v Trnave sú v kritickej situácii a tie sestričky stoja na námestiach miesto toho, aby stáli pri lôžku pacienta. (Potlesk.)
Dnes už sme počuli aj argument zo strany pána ministra Čisláka, bol smerovaný na bývalého ministra zdravotníctva, že teda vláda Ivety Radičovej vyjednávala s lekármi, keď tí lekári dali výpovede a odchádzali z nemocníc. A skoro tu povedal, že to bol prejav nepripravenosti, alebo takým nejakým výrazom to pomenoval, vlády Ivety Radičovej.
Viete, nejdem teraz rozoberať to, teraz tu nie sme na takej schôdzi, aby som rozoberal to, čo sa podarilo alebo nepodarilo vláde Ivety Radičovej v zdravotníctve, faktom ale je, vtedy či už boli alebo neboli pripravené nemocnice na odchod takého množstva lekárov, že ani pani premiérku Radičovú, ani pána ministra, ani pána predsedu parlamentu ani mňa ako poradcu pani premiérky Radičovej ani vo sne nenapadlo odignorovať lekárov, ktorí o päť dní boli naspäť v nemocniciach po tom, čo odtiaľ odišli. Teraz je 11 dní, čo odtiaľ odišlo 540 zdravotných sestier, ktoré ešte nie sú naspäť v nemocniciach, pričom pán minister Čislák sa tvári, že je všetko v poriadku, nič sa nestalo, nič sa nedeje, úplne arogantne sa díva na situáciu s tým, kde v nemocnici chýbajú zdravotné sestry, pričom v prešovskej nemocnici ich 187 chýba, čo ministrovi vôbec nevadí.
Čo sa s tým dá robiť? Snažím sa odpovedať na túto otázku miesto tých, ktorí mali na ňu odpovedať, príslušne rokovať, tu nič zázračné neobjavím, nepoviem, nemám na to čaro, liek ani recept, rokovať, permanentne s tými sestrami a hľadať kompromis, hľadať dohodu s nim, aby sa do týchto nemocníc jednoducho vrátili, aby v nich poskytovali zdravotnú starostlivosť.
Mal som pocit minulý týždeň, že to konečne aj keď s veľkým omeškaním pochopili aj čelní predstavitelia strany SMER vo vláde, pán premiér Fico a pán minister Čislák. Citujem pána ministra Čisláka zo štvrtka 4. Februára, čo povedal v nemocnici v Žiline: „Prišiel som im povedať to, že pracovať naďalej v tejto nemocnici môžu a podmienky môžu mať, aké chcú, jednoducho pán riaditeľ s nimi bude súhlasiť aj ich jednoducho podpíše.“ Pán predseda vlády tam bol ešte kvetnatejší a povedal: „Ak prídu naspäť, aj tie dni, ktoré nie sú v zamestnaní, im budú preplatené, jednoducho ako keby sa nič nestalo, budú pokračovať ďalej v práci, je tam vždy nejaký priestor na dohodu, lebo v rámci vyjednávania zamestnávateľ – zamestnanec sa môžu dohodnúť v rámci, ktorý je stanovený zákonom a finančnými podmienkami tej-ktorej nemocnice.“ Toto platilo štvrtok a v sobotu, v pondelok už to neplatilo. Tie sestry potom povedali: „Prijímame ponuku predsedu vlády.“ Vybrali sa teda do nemocníc dohodnúť si teda podmienky s riaditeľmi nemocníc, ktoré, ako povedal minister Čislák, ihneď podpíšu, pričom to uvedené povedané už neplatilo. Následne v pondelok už riaditelia tých nemocníc hovorili o tom, a hovorili to aj na našom výbore včera v stredu, že im môžu dať leda rovnaké podmienky ako ostatným zdravotným sestrám s tým, že ešte si budú z nich vyberať, lebo vlastne všetky ich ani nepotrebujú, situácia je taká dobrá v tých nemocniciach, že oni vlastne nepotrebujú tie sestry, ktoré by sa naspäť vrátili, oni si vyberú z tých, ktoré reálne budú potrebovať.
Čiže veľmi prvoplánovo môže človek povedať, že Fico a Čislák klamali, ináč sa ich výroky z minulého týždňa nazvať nedajú, ale keď sa nad tým bližšie zamyslíme, musíme hľadať odpoveď na otázku, o čo im vlastne ide. A odpoveď na túto otázku nie je pekná. Ide im o to, že tie sestry chcú nechať vyhladovať, neviem to ináč nazvať, a tak jednoducho ich nechajú vonku a budú sa pozerať, ako budú prichádzať po jednej, po piatich, po siedmich, odprosia riaditeľov nemocníc, prejdú okolo nemocníc, neviem, či im dajú nejaký trest, prepíšu stokrát, že viac nedajú výpoveď a tak ďalej. Proste prídu tam, lebo budú uvažovať, čo majú teraz robiť, sú to zdravotníci, chcú poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Niektoré z nich odídu do zahraničia, to vám poviem priamo a otvorene, budú to hlavne tie mladšie a tie dobre špecializované, tie jazykovo vybavené, pretože všade v Európe potrebujú zdravotníkov, všade v Európe potrebujú kvalifikované sestry.
Niektoré z nich pôjdu do domovov sociálnych služieb, do ADOS-iek, do domovov dôchodcov alebo k iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lebo zákon zachovania hmoty a energie platí, to znamená, že keď odišli z jednej nemocnice, štátnej nemocnice, tak tam chýbajú, čiže tam prijmú zdravotné sestry, to znamená, nájdu si niekde zamestnanie tak, že niektoré z nich sa vrátia do tej istej nemocnice, prijmú to poníženie, ktoré im zrejme predvedie pán riaditeľ tej nemocnice, a prijmú tak pracovnú ponuku v tej nemocnici.
Faktom ale je, že tých 500 kvalifikovaných sestier, lebo vraj už tých 40 kvalifikovaných sestier sa medzi tým nejako vrátilo a dohodlo na nejakých individuálnych podmienkach v žilinskej nemocnici, sa rozriedi v slovenskom zdravotníctve a v slovenskom sociálnom systéme a bude tak reálne chýbať. A to bude v Prešove, v Žiline, v Trnave, pričom keď odídu do zahraničia, budú reálne chýbať aj na Slovensku. Nebudú chýbať smerákom, tí sa starajú už len o to, aby bolo 5. marca, o nič iné sa už nestarajú, s tým, že dovtedy to treba nejako ututlať, zakamuflovať, predvádzať s tým, že je tu všetko v poriadku. Ale budú chýbať tieto sestry pacientom, lebo štandard, na ktorý boli zvyknutí v ošetrovateľskej starostlivosti, budú mať tak nižší v nemocniciach, ale to vládu nezaujíma zjavne.
Čo povedať na záver? A to je už skôr pre budúcu vládu, budúca vláda, nech už je akákoľvek, sa bude musieť zaoberať odmeňovaním zdravotníkov, ten pokus teraz nevyšiel, bude sa musieť zaoberať odmeňovaním zdravotníkov vo vzťahu ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vo vzťahu k spokojnosti pacientov a hlavne vo vzťahu k tomu, aby neodchádzali odtiaľ zdravotné sestry, aby sme cyklicky neriešili ich hromadné výpovede, aby sme plazivo neriešili obrovský odchod kvalifikovaných zdravotníkov zo Slovenska, hoci len do Českej republiky, kde nie je žiadna jazyková bariéra. Tento problém tu vždy je, všetci riaditelia nemocníc, všetci primári, všetky vrchné sestry a všetky staničné sestry na Slovensku vedia, že kvalitná zdravotná sestra a kvalitný lekár majú dnes cenu zlata, lebo nie sú na trhu práce. Vy keď potrebujete získať jednu alebo dve kvalitné zdravotné sestry, vypíšete výberové konanie, prídu naň dve, z ktorých ani jedna nesplní vašu predstavu na tamojšom náročnom oddelení. Možno jedna to splní náhodou, lebo práve sa zniekadiaľ vrátila, tak ste nadšení, že ju konečne máte, a potom vám po jej skúšobnej lehote povie, že je to veľmi náročné pre ňu robiť, ona radšej ide niekde inde pracovať. To je problém, ktorý riešime vo všetkých nemocniciach na Slovensku, iba Čislák ho nerieši, ktorý zdravotné sestry má voľne v prírode, odchytáva ich a nasadzuje ich do nemocníc miesto kvalifikovaných zdravotných sestier. Čiže to je zásadná vec, ktorú potrebujeme vyriešiť, trvalo a udržateľne. A odkiaľ na to máme vziať peniaze? Je to veľmi jednoduché, tam netreba nič pridávať, netreba nič hľadať, treba zastaviť to bezbrehé kradnutie v zdravotníctve, ktorého sme svedkami v podaní nominantov strany SMER cez vopred vybraté firmy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
