Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem obom pánom poslancom, ktorí na mňa reagovali.

Pánovi poslancovi Kuffovi len chcem povedať toľko, že, áno, nemáme dostatok sestier a je to citeľné už aj v takom veľkom meste ako Košice, kde je naozaj problém vykryť ten minimálny personálny nárok, ktorý treba mať, ten normatív, ktorý treba dodržať. A už vôbec to, že potrebujeme stále kvalitnejšie sestry, pretože tá zdravotná starostlivosť je stále náročnejšia, je skoro niekedy neriešiteľné, pretože naozaj personálne je problém tie minimálne normatívy naplniť už aj v Košiciach. Ani ja si neviem predstaviť tú situáciu, že budú sestry odchádzať, preto som aj v takej nepríjemnej situácii a sa trošku aj zle cítim pri tomto návrhu zákona, pretože tento návrh zákona mal byť takou vlajkovou loďou súčasného ministerstva zdravotníctva, za ktorý zatlieskajú zdravotníci, pričom by bol vyriešený problém. To tak, bohužiaľ, nie je a snažím sa aj ja hľadať aj navrhovať riešenia, čo treba vlastne urobiť, pretože ja sa veľmi obávam toho, že teraz to Národná rada nejako schváli, v januári, vo februári budú problémy, možno zdravotné poisťovne pošlú, Všeobecná zdravotná pošle viacej toho v januári, alebo nejako to zamachlili do marca.Ale ten problém, tak ako povedal Tibor Bastrnák, je tu stále. My potrebujeme systémovo vyriešiť odmeňovanie týchto zdravotníkov aj s valorizáciou ich miezd či už na základe kvality a spokojnosti pacientov, či už na základe odpracovaných rokov sestier, nejakej kombinácie takejto kombinácie. Proste my musíme riešiť tento problém, pretože my nemáme sestry, my máme problém so zdravotníkmi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A som mal možnosť čítať akékoľvek analýzy odborných think-tankov, tak najbližšie desaťročia bude tá situácia stále horšia a horšia, pretože demografický vývoj je zlý. Potrebujeme to systémovo riešiť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ja už som k nemu vystupoval aj v prvom čítaní, kde som vyčítal trochu pánovi ministrovi, že málo rokuje s príslušnými stavovskými organizáciami a hlavne s odborármi, čo ma teda hlavne pri socialistickej vláde trochu prekvapuje. Tá situácia sa, žiaľ, medzi prvým a druhým čítaním o tomto návrhu nejako výrazne nezlepšila, aspoň podľa informácií, ktoré mám. Stretnutie k tomu bolo iba na výbore pre zdravotníctvo, kde teda prišli predstaviteľky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ale aj ostatných stavovských organizácií zastupujúcich zdravotníkov, o ktorých sa hovorí a ktorých sa táto regulovaná úprava miezd má dotýkať, takisto zástupcovia príslušných odborov. Takže to je hneď na úvod ako výčitka, aby som sa trochu vrátil k svojmu vystúpeniu v prvom čítaní.
A teraz k samotnému zákonu. Ja som si dovolil s malou nadsázkou ho nazvať v prvom čítaní ako predvoj tretieho sociálneho balíčka vlády Roberta Fica, ktorý ešte všetci očakávame s tým, že bude avizovaný a oznámený. A v princípe aj preto sa bolo dôležité ponáhľať s prvým čítaním na mimoriadnej schôdzi, na čo sa veľmi nepamätám, že sme zvolali pre prvé čítanie mimoriadnu schôdzu k tomuto. Sa pamätáte, po skončení predchádzajúcej schôdze bola mimoriadna schôdza s jediným bodom s prvým čítaním tohto vládneho návrhu zákona. Ten dôvod je jednoduchý, lebo vláda sa ho snaží schváliť na tejto schôdzi v druhom a treťom čítaní preto, aby zvýšenie miezd, ktoré by mal priniesť v praxi, sa uskutočnilo tak, aby zdravotníci dostali vyššie platy vo februári, keďže sú 5. marca parlamentné voľby, tak malo by im to zlepšiť náladu tak, aby volili vládnu stranu SMER.
Tento návrh zákona je vlastne o tom, čo pôvodne riešil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorý v roku 2012 schválila táto snemovňa na konci vlády Ivety Radičovej veľkou väčšinou hlasov, 141 poslancov hlasovalo za ten vládny návrh zákona. Ale potom v lete 2012 Ústavný súd najprv pozastavil jeho účinnosť a v roku 2013 zase v letných mesiacoch vyhlásil za protiústavný a ten hlavný dôvod, prečo sa k tomu vraciam, je ten, že dôvod, ktorý povedal Ústavný súd ako najdôležitejší, prečo je protiústavný tento zákon, je skutočnosť, že nemožno zvyšovať platy zdravotníkov ak nie sú dostatočne kryté. V tom čase to bolo trošku paradoxné, pretože práve na júnovej schôdzi 2012 Národná rada uvoľnila rezervu 50 mil. eur, ktorá bola určená na krytie zvýšenia miezd. Z takéhoto dôvodu to Národná rada uvoľnila. Napriek tomu hneď v júli Ústavný súd rozhodol, že najprv pozastavil účinnosť tohto návrhu zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a o rok na to ho vyhlásil za protiústavný z dôvodu, že nebol dostatočne krytý. Faktom bolo, že v praxi sa prejavovali problémy s jeho krytím, ktoré spočívali v tom, že neprichádzali včas peniaze zo zdravotných poisťovní do nemocníc, a teda nebolo z čoho zvyšovať tieto platy. Hovorím to preto, lebo sa hneď chcem presunúť k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Zatiaľ čo ministerstvo zdravotníctva od roku 2013, a môžete tu začať aj rokom 2012, keď chcete, veľa neurobilo pre sestry a zdravotníkov. Najprv čakali na rozhodnutie Ústavného súdu, po tom, keď už mali uznesenie Ústavného súdu, tak analyzovali ďalej a analyzovali a analyzovali, až sa teda minister Čislák na jeseň tohto roku odhodlal a prišiel s touto novelou zákona. Podľa nej by sa teda platy sestier a zdravotníkov v ostatných zdravotníckych povolaniach, aj keď je to teda veľa povolaní, nechce sa mi ich všetky vymenovať (laboranti, technici, protetici, fyzioterapeuti, sanitári), sú to všetci, ktorí majú zdravotnícke povolania, mali od 1. januára zvyšovať vo všetkých nemocniciach. Zatiaľ je to celkom pekne, tak ako to hovorím. A logické by bolo, že by sa to stretlo s nejakým veľkým porozumením a radosťou na strane tých, pre ktorých sa platy majú zvyšovať. Tak by to bolo logické, že teda tí, ktorí majú od januára dostať vyššie platy, sú to sestry a zdravotníci v nemocniciach, by sa teda tešili takémuto vládnemu návrhu zákona. Netešia sa. Podpisujú deklarácie o pripravenosti (hlavne sestry) dávať výpovede v nemocniciach. Dokonca som zachytil informáciu, že tento týždeň to bude aj aktuálne. Mám trochu z toho obavy, keďže som zažil výpovede lekárov na sklonku roku 2011. A nebolo to nič príjemné. Čelili sme tejto kríze. Aj v Národnej rade sme čelili tejto kríze, pretože sme museli prijímať zmeny v legislatíve v tom čase. A toto je situácia, ktorá trochu aj mňa prekvapila, lebo som myslel, že ministerstvo zdravotníctva po tak dlhom čase analyzovania je minimálne dohodnuté so stavovskými organizáciami a podľa možnosti aj s odborármi, že táto situácia je veľmi odlišná od situácie, v ktorej sme schvaľovali zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek v roku 2012, respektíve zákon týkajúci sa platov lekárov na sklonku roku 2011. Totiž boli tieto správne zmeny schvaľované so súhlasom zdravotníkov, áno, v prípade lekárov po veľmi dramatickej dohode, ktorej, žiaľ, museli predchádzať až ich výpovede, pamätáte sa na to, a krízová situácia, núdzový stav. V prípade sestier to bola dohoda, ktorá sa rodila aj na zdravotníckom výbore, aj na vláde. Bol som vtedy predseda zdravotníckeho výboru. Tibor Bastrnák tam sedí, bol jeho členom, vie veľmi dobre, koľko hodín rokovaní sme absolvovali, kým sme v tom našli nejaký konsenzus. Ale dnes tento konsenzus tu nie je. Kde je ten problém?

Tak sa pozrime na ten zákon, čo chcú teda sestry, keď spisujú svoj protest, spisujú svoje požiadavky, demonštrujú pred Úradom vlády. Chcú viac peňazí do zdravotníctva? Chcú viac sestier k lôžkam? Podľa tých informácií, ktoré nám poslali, a podľa tých podkladov, máme jeden z najmenších počtov sestier na počet lôžok v Európskej únii. Čiže naozaj sú unavené a vyťažené z tejto práce. Chcú, aby sa úprava miezd netýkala iba zdravotníkov, ktorí pracujú v nemocniciach, ale všetkých zdravotníkov, aj sestier v sociálnych inštitúciách, v sociálnych ústavoch, v sociálnych zariadeniach. Ďalej chcú, aby bolo ich odmeňovanie postupne valorizované podľa počtu odpracovaných rokov. Dokonca prišli aj s konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, ako si to predstavujú, na výbore pre zdravotníctvo s tým, že každé tri roky by sa im podľa počtu odpracovaných troch rokov mala mzda zvyšovať o 0,03 % priemernej mzdy. A vymenoval som už, myslím, aj všetky ich požiadavky, s ktorými teda predstúpili pred verejnosť a ktoré požadovali od verejnosti.
Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú treba k tomuto zákonu o poskytovateľoch povedať, je, že zákonom zrušeným Ústavným súdom o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek sa navrhovalo zvýšenie platov v rozmedzí od 640 do 930 eur. Čiže bol to nejaký návrh, ktorý sa ale napriek tomu, že Ústavný súd najprv pozastavil jeho účinnosť a potom vyhlásil za protiústavný tento zákon, v princípe realizoval v štátnych nemocniciach. Je naozaj pravdou, že v štátnych nemocniciach tieto mzdy dosiahli. A dokonca, keďže odvtedy prešiel nejaký čas a došlo k ich postupnej valorizácii, dnes sú tie mzdy vyššie. Mzdy sestier sú dokonca vyššie, ako boli tieto minimálne mzdové nároky z roku 2012. Len problém je, že tak, ako sú koeficienty navrhnuté v tomto zákone o poskytovateľoch, reálne hrozí, že garancia miezd sestier v štátnych nemocniciach klesne. To znamená, reálne môžu prísť až o 100 eur zo svojej výplaty. Pamätám sa na príslušné prvé čítanie, pamätám sa na deklarácie riaditeľov štátnych nemocníc, ktorí sú poslancami Národnej rady za stranu SMER, ktorí hovorili, že teda Asociácia nemocníc sa dohodla, že k tomu nedôjde. Štátne nemocnice garantujú, že nebudú znižovať platy. No to je síce výborné, to sa mi veľmi páči, že to garantujú, len v zákone to napísané nie je. A aj keď sa možno niekomu to páči, alebo nepáči, ja tej nedôvere sestier a zdravotníkov rozumiem, lebo pre nich už raz bol schválený zákon, ktorého účinnosť Ústavný súd pozastavil, a dva, resp. tri roky ministerstvo zdravotníctva nekonalo, nerobilo nič v tejto veci. Teraz sú znovu v situácii, že im niečo ministerstvo ponúka a ich garancie, ktoré v troch kategóriách podľa dosiahnutého vzdelania majú v štátnych nemocniciach, sú nižšie, ako ich reálne mzdy, ktoré dosiahli vďaka predchádzajúcemu zákonu, ktorý ale už neplatí, a vďaka nejakej valorizácii v priebehu rokov, ktoré odvtedy odpracovali. Čiže takto je to veľký problém pre sestry v štátnych nemocniciach, kde je situácia najhoršia. A mám, bohužiaľ, tie informácie aj z košickej univerzitnej nemocnice, že pripravujú výpovede. Možno ich aj dávajú. Čiže to je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Tento návrh zákona by mal pomôcť tak, keď bude schválený, ako je predložený sestrám a zdravotníkom v menších nemocniciach, nie v štátnych, keď chcete, nemocniciach, kde tie platy sú reálne v tejto kategórii, nielen o sestrách, ale aj o zdravotníkoch hovorím, nižšie. Čiže tu je určitý bonus, určité pozitívum. Čiže preto je aj ten odpor možno v týchto nemocniciach menší, keď ho vnímame, alebo tá nervozita z tohto návrhu zákona je menšia.

No len prichádzame k ďalšiemu veľkému problému. V prvom čítaní som o tom hovoril len v náznakoch, ale dnes už o tom môžeme hovoriť veľmi konkrétne. My už poznáme schválený štátny rozpočet. Tých 55 mil. eur nám pán minister Čislák sľuboval s tým, že ich dohodol s pánom ministrom financií, s pánom premiérom, že je tam a že je to určené na platy, že platy sú tým kryté, že ničoho sa netreba báť. No tie tam nie sú. Miesto toho sme prijali, teda, prepáčte, kolegovia zo strany SMER, vy ste prijali uznesenie, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky garantovať, že financovanie výdavkov súvisiacich s aplikáciou navrhovanej novely zákona č. 578/2004 Z. z. je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva na rok 2016 vrátane odhadovaných výdavkov na úpravu platov ostatných zdravotníckych pracovníkov vrátane zdravotných sestier na úrovni 55 mil. eur ročne. Je to tam garantované. No v prvej fáze možno na oblbnutie Ústavného súdu to nie je zlé, ale tie peniaze tam nie sú. Takže jediné peniaze, ktorými minister Čislák môže niečo garantovať, nie sú peniaze z eurofondov, ani peniaze rozpočtované na chod jeho ministerstva, ale iba poistné platené štátom. To je jediná časť kapitoly ministerstva zdravotníctva, kde sú peniaze určené na zdravotnú starostlivosť.
A keď si pozriete realitu rozpočtu, ja som minulý týždeň o tom hovoril v prítomnosti pána ministra financií, na rok 2016, hovorím o peniazoch na zdravotnú starostlivosť, ktorými sa platí zdravotná starostlivosť, ktoré idú z poisťovní do nemocníc a ambulancií, žiadne iné tam nejdú, eurofondové idú inou cestou, tými sa neplatí za zdravotnú starostlivosť, tak medziročný nárast je tam plus 1 mil. eur. O10 mil. sa zvyšuje v absolútnom čísle to poistenie platené štátom, kde 9 mil. je odhad ministerstva financií, že ich zaplatia menej ekonomicky aktívni, ako je realita v roku 2015 po tej 86-miliónovej úprave, ktorá tu bola robená na septembrovej schôdzi pri poistnom platenom štátom. To znamená, budúci rok je na zdravotnú starostlivosť toľko isto peňazí, ako ich bolo na ňu v roku 2015. A teraz z čoho majú od januára riaditelia dať vyššie platy v ich malých nemocniciach? Je to z toho, čo im pošlú poisťovne? Navýšia im zmluvy? Z čoho, z ktorých peňazí to urobia? Ja, pán minister, si uvedomujem, že 5. marca sú voľby a že možno to nejako odkamuflujete vo februári, že niečo sa pošle a sa budete tváriť, že už to je tam a oni o tom nevedia, Z Asociácie nemocníc Petko bude hovoriť, že jemu to nedošlo, a vy budete hovoriť, že už to tam musí mať a na niečo také sa zahráte, že zabavíte sestričky a zdravotníkov do 5. Marca. Ale tých 55 mil. eur tam nie je. Tam malo byť jasne plus 55 mil. eur oproti roku 2015, minimálne. Nehovorím teraz o odvodovej odpočítateľnej položke. Hovorme len o týchto platoch. To znamená, tým prvým problémom sú platy sestier v štátnych nemocniciach, tým druhým problémom je celé krytie tohto manévru. Nie je to kryté reálnymi peniazmi. Zdravotné poisťovne nebudú mať reálne peniaze na to, aby navyšovali platy pre poskytovateľov od januára. A tí reálne budú mať problém s vykrytím týchto platov. Čo na to povie Ústavný súd? Raz už nám, Národnej rade to povedal, to nieže Radičovej povedal alebo Čislákovi povedal, lebo Národná rada schvaľuje zákony, povedal, že nemožno zvyšovať platy bez jasného krytia. Dámy a páni, keď zajtra schválite túto novelu, schvaľujete zvyšovanie platov bez jasného krytia, lebo v rozpočte nie sú. Pozrite si kapitoly rozpočtu, hľadajte tie peniaze na poistnom platenom štátom. Tak zistíte, že ani od ekonomicky aktívnych, ak by vás niekto chcel zabaviť tým, že ale to ľudia budú viacej platiť, nepočíta minister Kažimír s väčšou platbou, naopak, dokonca s mierne o pár miliónov nižšou platbou počíta. To je ďalšie obrovské riziko tohto návrhu rozpočtu. Takže čo má minister Čislák urobiť? Aj keď ho trošku upodozrievam, že je hlavne predvolebná tá snaha, ale to, že má snahu riešiť tento problém platov sestier a zdravotníkov, je chvályhodné. To ale, že nemá plus 55 mil. eur, je už veľký problém.

Čo mal teda minister Čislák robiť, aby sme sa do tejto situácie hrozby výpovedí sestier v štátnych nemocniciach nedostali?Po prvé, minister Čislák mal rokovať. Podľa mňa to trestuhodne podcenilo ministerstvo zdravotníctva. Ja viem, že tie rokovania nie sú jednoduché. Ja som ako poradca pani premiérky Radičovej trávil nekonečné noci sedením s lekárskymi odborármi. Veľmi náročné to je. Je to veľmi vyčerpávajúce, sizyfovská robota. No ale keď je niekto minister zdravotníctva a chce takýmto spôsobom upravovať platy, túto robotu mal urobiť. Čiže mal rokovať. Ale rokoval málo, pretože to nie je dohodnuté. Sestry mali dnes byť hore na balkóne a tlieskať a tešiť sa na schválenie tohto zákona. V roku 2012 vo februári, keď sme schvaľovali 141 hlasmi zvýšenie platov sestier, sestry za to tlieskali, dneska v tejto situácii nie sme, dámy a páni.
Po druhé, minister Čislák mal zabezpečiť krytie týchto miezd. Nie je to kryté. Hrozba Ústavného súdu znovu visí nad týmto návrhom zákona tak, ako visela nad zákonom o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.
Tretiu vec mal minister Čislák zabezpečiť, a to, že ministerstvo ak nechce pristúpiť na návrh sestier, sestry ho nazvali kompromisný pozmeňujúci návrh, týkajúci sa valorizácie po troch rokoch na základe odpracovaných rokov, že každé tri roky by sa valorizovala mzda zdravotníka o 0,03 % priemernej mzdy, keď tieto tri roky odpracuje, takže nejaký takýto časový posun. Minister zdravotníctva hovorí, že toto stojí veľa peňazí a že on s tým celkom nesúhlasí. Teraz, ak s tým ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí, akú inú alternatívu máme pripravenú na túto požiadavku? Je to odmeňovanie na základe kvality, spokojnosti pacientov alebo kombinácia týchto dvoch vecí? Je iný spôsob valorizácie ich miezd na základe iných ukazovateľov? Nič také nemáme pripravené, teda odpoveď je, že takto to možné zabezpečiť nie je. Ja neviem, či vám poslancom stačí táto odpoveď, či to bude stačiť aj sestrám, ktoré dávajú výpovede, či to bude stačiť aj sestrám, ktoré sú ohrozené tým, že im niekto zníži výplatu v nemocnici, lebo možno po 5. marci budú iní riaditelia v tých nemocniciach. Ktovie, čo tu bude o rok, keď sú takto nastavené mzdové nároky?
Štvrtá vec, čo minister Čislák mal urobiť a neurobil, je, že stále nie je nastavené, ako budú financované tie nemocnice, ako sa tieto peniaze do tých nemocníc dostanú? Ak by sme dnes mali DRG, tento problém by minister Čislák nemal. Áno, on sa vyhovorí určite na pani ministerku Zvolenskú, ale bol štátny tajomník. Viete, vždy budeme mať ten problém, keď v Rožňave za ukončenú hospitalizáciu na internom zaplatí poisťovňa 600 eur a v Košiciach na internom za ukončenú hospitalizáciu to bude 1 200 eur, tak ako má dať riaditeľ každej sestričke rovnakú mzdu? Ako tie peniaze tam prídu? Teraz to navýšime každému o ten rozdiel, z peňazí, ktoré ani neexistujú? Minister Čislák toto nevyriešil.
Takže, dámy a páni, záverom vám chcem povedať, že snaha sa cení. Je dobré, že ministerstvo zdravotníctva má snahu riešiť platy sestier a zdravotníkov v nemocniciach. Problém je, že toto riešenie, ktoré je predložené, nie je dorokované, nie je dostatočne kryté a nie je premyslené, ako bude v praxi fungovať. Obávam sa, že môže priniesť omnoho väčšie problémy v januári a februári, kde riaditeľ malej nemocnice bude v situácii, že sestry od neho budú pýtať mzdu, pretože to čítali v novinách, a on povie, že jemu peniaze neprišli. A znovu nám tak hrozí krátenie úväzkov a riešenie také, že niekde je 40 % administratívnej práce a 60 % zdravotnej starostlivosti. Sestry veľmi dobre vedia, čo zažívali v niektorých nemocniciach. Nie je dobre pripravený tento návrh zákona a ja ho v takejto forme neviem podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za reakciu kolegovi Bastrnákovi. Ja len, naozaj možno len podčiarknem takú jednu myšlienku zo svojho vystúpenia, o ktorej hovoril aj pán kolega Bastrnák.
Ak vláda niečo sľubuje a chce niečo urobiť v zdravotnej politike, či už je to plošné zvyšovanie miezd zdravotníkov v nemocniciach, či už je to zníženie odvodov pre nízkopríjmových do zdravotného poistenia, musí to okamžite kompenzovať. V okamihu, keď to neurobia, a teraz je úplne jedno, ktorá vláda to robí, keď to neurobí a nechá to nejak tak do stratena, že nejak to zdravotné poisťovne vykryjú, čierny Peter zostane znovu v rukách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Vo svojom vystúpení som to nepovedal, ale poviem to dnes. Keď ja odhadujem tú potrebu, ktorá by ešte mala ísť do zdravotníctva na 150, možno 200 mil. eur, tak Asociácia nemocníc Slovenska povedala veľmi jasne, že len na to, aby vykryla potrebu zvýšených miezd plánovanou ministrom Čislákom týkajúcu sa sestier a zdravotníkov v nemocniciach v budúcom roku, týkajúcu sa valorizácie platov v dôsledku ďalšieho zvyšovania minimálnej mzdy, potrebujú k tomu, čo je teraz navrhnuté v štátnom rozpočte, plus 95 mil. eur. A hovoria, jasne hovorí Asociácia nemocníc vo svojom vyhlásení, že ak to nedostanú, môže nastať reálny problém, ktorý sme zažili v roku 2012, resp. 2013, že nebudú vedieť dostať to, čo predpisuje zákon, a teda môže Ústavný súd takýto zákon o poskytovateľoch, ktorý určuje platy lekárov, sestier a zdravotníkov jednoducho vyhlásiť za protiústavný. Oni na to upozorňujú, oni jasne hovoria, že potrebujú minimálne plus 95 mil. eur.
Napriek tomu sa vláda tvári, že to sa nejak vyrieši, hlavne aby to vydržalo do marcových parlamentných volieb.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, asi vás neprekvapím, ak poviem na úvod, že vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu sa budem venovať téme zdravotníctva. Budem sa venovať tej téme alebo tej časti štátneho rozpočtu, ktorá bude výrazným spôsobom, rozhodujúcim spôsobom determinovať fungovanie zdravotníctva v budúcom roku 2016.
Dávam som veľký pozor na vystúpenie pána ministra financií v jeho úvodnom slove, kde hovoril o tom, že peňazí v zdravotníctve bude budúci rok dosť na to, aby bolo možné zabezpečiť starostlivosť pre občanov. Hneď na úvod by som chce povedať pánovi ministrovi financií, on to podľa mňa aj vie, ale pre poriadok sa to patrí, že nie je tam dosť peňazí a z návrhu štátneho rozpočtu vyplývajú dve vážne riziká pre fungovanie zdravotníctva v budúcom roku. Pre mňa osobne je rozpočet pre zdravotníctvo sklamaním, pretože ho považujem za vysoko rizikový rozpočet.
Ak dovolíte, aby som vysvetlil, v čom je rozpočet rizikový a prečo je pre mňa sklamaním, trošku sa vrátim v čase, ale nie veľmi ďaleko, iba do septembra tohto roku, keď sme najprv na výbore pre zdravotníctvo a potom tu v pléne Národnej rady v spoločnej správe k jednému návrhu zákona schvaľovali pozmeňujúci návrh, ktorým sa navýšila platba za poistencov štátu na mesiace november a december tohto kalendárneho roku o 86 mil. eur.
Tieto peniaze boli určené pre nemocnice alebo sú určené pre nemocnice a majú slúžiť na krytie nákladov, ktoré im vznikli v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy. Podotýkam, že zvýšenia minimálnej mzdy od 1. januára 2005, teda tej, ktorá je už zvýšená v priebehu celého tohto kalendárneho roka, teda nie tej, ktorá sa má zvýšiť v budúcom kalendárnom roku a ktorá mala slúžiť a má slúžiť na kompenzáciu zvýšením mzdových nákladov nemocníc v dôsledku tretej etapy zvýšenia miezd nemocničných lekárov. No na prvý pohľad to, samozrejme, vyzerá veľmi dobre, keď do zdravotníctva prichádzajú ďalšie peniaze.
Chcem hneď na úvod povedať, že nemajte, dámy a páni, predstavu, že pán minister Kažimír sa v septembri buchol po vrecku a našiel 86 mil. eur, ktoré poskytol zdravotníctvu na nejakú kompenzáciu alebo na lepšiu starostlivosť. Nie je tomu tak, 50 mil. euro totižto bolo odložených v rozpočte zdravotníctva na oddlžovanie nemocníc. Vláda počítala s tým, že v priebehu roku 2015 oddlžiť také štátne nemocnice, podotýkam štátne nemocnice, ktoré už nebudú vytvárať nové dlhy. No zjavne k tomuto projektu nedošlo. Asi bol problém nájsť takéto štátne nemocnice, ktoré by tak zlepšili svoje hospodárenie v priebehu roku 2015, že by si trúfol minister Kažimír im dať nejaké peniaze na oddlženie. Čiže zostalo 50 mil. eur v rezerve, ktoré sa takýmto elegantným spôsobom presunuli ako platba za poistencov štátu ešte za rok 2015 na jej navýšenie v novembri a decembri.
Čo sa týka zvyšných 36 mil. eur, vyplývajú jednoducho z toho, že sa znížil počet poistencov štátu v tomto roku pre optimistický nárast zamestnanosti, ale ten objem peňazí, s ktorým vláda počítala na počet nezamestnaných prostredníctvom ročného zúčtovania zdravotného poistenia, sa zhruba pohybuje v tejto výške, takže mohli to urobiť potichu, ale takto je to omnoho výpravnejšie, keď teda príde dramatický pozmeňovací návrh na výbore pre zdravotníctvo, pán kolega Raši ho predložil, pridávajú 86 mil. eur do zdravotníctva. Nič nepridali, iba popresúvali medzi položkami peniaze, ktoré na to boli určené.
Ale prečo to spomínam? Spomínam, prečo vlastne hovorím o roku 2015, keď sme pri rozpočte 2016, lebo je to veľmi dôležité číslo. Totižto zvýšenie platby za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych, dôchodcov, deti, nezamestnaných, mamičky na materskej alebo rodičovskej, táto sadzba sa v novembri a decembri zvýšila na 5,85 priemernej mzdy predminulého roka. Faktom ale je, že v predchádzajúcich 10 mesiacoch sa táto sadzba pohybovala iba na úrovni 4,16 % z priemernej mzdy. Takže keď to sčítate a podelíte 12 mesiacmi, vyjde vám sadzba za poistencov štátu, ktorú reálne zaplatila vláda Roberta Fica v roku 2015 do zdravotníctva na úrovni 4,44 %.
Dnes už vieme, že tieto finančné prostriedky, teda platba štátu na úrovni 4,44 % priemernej mzdy za poistencov štátu, je potrebná na krytie zvýšených miezd v nemocniciach v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy a na krytie tretej etapy zvýšenia miezd lekárov. To pokračuje aj v roku 2016 plynule, tieto potreby sa nebudú meniť. Dokonca minimálna mzda bude ešte stúpať, čiže nárok bude dokonca vyšší, ako je toto krytie. Na a teraz sa pozrime, dámy a páni, a už som v roku 2016, do návrhu štátneho rozpočtu a zistíte, že za ekonomicky neaktívnych sa vláda chystá v roku 2016 zaplatiť iba 4,3 % z priemernej mzdy. Ešte raz, po zvýšení za november a december priemer 4,44, návrh na rok 2016 4,3 % priemernej mzdy. Tak toľko o sľuboch, že zdravotníctvo je prioritou vlády Roberta Fica, to počúvame každý rok. Vždy nejak nás pri štátnom rozpočte o tom presvedčia nejakým pozmeňovákom na pár desiatok alebo niekedy aj stoviek miliónov eur, ale toto je realita, toto je návrh rozpočtu. A ide volebný rok, čiže ako najdôležitejší rok z pohľadu záujmu vlády. Vláda Roberta Fica na zdravotníctvo kašle. Toto je krásny dôkaz toho, že prídu s takouto sadzbou v návrhu rozpočtu, nižšou ako dosiahli v roku 2015, dámy a páni, ako vláda dosiahla v roku 2015.
Keď sa pozrieme aj na absolútne čísla, budem veľmi korektný, dal som si tú námahu, pozrime sa na absolútne čísla, lebo pán minister mi povie, že viete, to, percentá nie sú dôležité, dôležité sú absolútne čísla. Áno, je iná priemerná mzda v národnom hospodárstve, bola iná v roku 2013, z ktorej sa počítala sadzba v roku 2015 a iná bola v 2014., z ktorého sa počíta sadzba v roku 2016. Toto je korektné. Čiže poďme na absolútne čísla. Na jedného poistenca štátu zaplatil štát v roku 2015 mesačne 36 euro 62 centov. Na jedného poistenca štátu zaplatí štát podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu v roku 2016 36,89 eura. Čiže áno, pridávajú 27 centov na jedného poistenca štátu. V absolútnych číslach to vychádza tak, že kým v roku 2015 zaplatí štát za svojich poistencov 1 367 mil. eur, v roku 2016 to bude 1 377 mil. eur. Štát teda pridáva za poistencov štátu 10 mil. eur. Keď sa ale pozriete, ako vyzerá odhad, sú to čísla, ktoré som vybral zo štátneho rozpočtu, žiadne som si nevymyslel, ako vyzerá odhad príjmov od ekonomicky aktívnych, teda pracujúcich ľudí, pracujúcich ľudí, tak zistíte, že štát dokonca počíta, že pracujúci zaplatia na svojich odvodoch do zdravotného poistenia o 9 mil. eur menej ako v tomto roku. Zhrnuté a podčiarknuté, realita roku 2015, návrh rozpočtu 2016, disponibilné zdroje, s ktorými poisťovňami platia za zdravotnú starostlivosť, plus 1 mil. eur, nič, nepridávajú nič.
Pán minister Kažimír v úvodnom slove hovoril, že teda medziročný nárast je tam 270 mil. eur. No akokoľvek pozerám do tých čísel, ktoré máme k dispozícii, vychádza mi to na 239 mil. eur, ale nie nárast voči realite roku 2015, lebo reálnymi peniazmi platíme, ale voči poddimenzovanému a schváleného rozpočtu v roku 2015. Aj tam vláda voči schválenému rozpočtu pridala za ekonomiky neaktívnych, teda poistencov štátu, 86 mil., nie viac. Ale to, že to číslo nakoniec narástlo, spôsobilo, že ekonomicky aktívni pracujúci ľudia zaplatia o 150 mil. euro viac, než koľko odhadoval minister Kažimír v návrhu štátneho rozpočtu na tento kalendárny rok.
Čiže, dámy a páni, reálnymi peniazmi platíme, lebo keď to teraz porovnám s rozpočtom na rok 2013, teda tu vám, tu vytiahnem bombastické číslo. Držme sa reality. Realita na konci tohto roka je nejaký objem peňazí, ktoré minuli zdravotné poisťovne na zdravotnú starostlivosť a následne poskytovatelia na nákup služieb na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na platy pre svojich zamestnancov. Nárast objemu peňazí voči realite roku 2015, návrh 2016 plus 1 mil. euro, nič nepridávajú. Taká priorita je zdravotníctvo pre vládu Roberta Fica vo volebnom roku.
Ak dovolíte, keď chceme vypočítať, koľko peňazí by mala ešte vláda dať v roku 2016, aby splnila náklady poskytovateľov a náklady zdravotných poisťovní, ktoré sama spôsobila svojimi sľubmi o istotách a sľubmi, ktoré dávala, tak sa znovu musíme vrátiť do roku 2015. Totižto čo sa stalo? Určite sa pamätáte, že v roku 2015 zaviedla vláda Roberta Fica tzv. odvodovú odpočítateľnú položku. To znamená, že znížila odvody pre nízkopríjmových pracujúcich s príjmom do 570 eur v hrubom do zdravotného poistenia. Čiže tí, ktorí zarábajú tesne, blízko minimálnej mzdy, neplatili skoro žiadne odvody do zdravotného poistenia a potom sa to postupne zvyšovalo na tú riadnu 14 % sadzbu. A teraz výpadok odhadovaný a vypočítaný bol 150 mil. eur. Samozrejme, znovu schvaľoval sa štátny rozpočet, prišiel bombastický pozmeňovací návrh, vláda veľkodušne dala tých 150 mil. ako kompenzáciu za zníženie odvodov do zdravotného poistenia pre nízkopríjmových. No len moment, návrh štátneho rozpočtu, s ktorým vláda prišla, nebol na úrovni 4,44 % platby za poistencov štátu. Platba za poistencov štátu dokonca nebola na úrovni ani 4,16 %, v ktorej nakoniec žilo zdravotníctvo, ale iba na úrovni 3,67 %. S tým prišla vláda minulý rok do parlamentu. Čiže hra to bola krásna. Najprv minister Kažimír zobral 100 mil., presne 100 mil. voči 4 %, ktoré sú napísané v zákone o zdravotnom poistení. Tam je napísané, že platba za poistencov štátu v Slovenskej republike sú 4 % z priemernej mzdy predminulého roka. Čiže zobral 100 mil., znížil ju na 3,67, zaviedli odpočítateľnú odvodovú položku a dali tých 150 mil. No ale jak počítam, tak počítam, tých 100 mil. vždy chýbalo. Oni nekompenzovali 150 mil. zníženia odvodov pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia, oni kompenzovali len 50 miliónmi.
No tak teraz idem k realite tohto kalendárneho roku. Minister zdravotníctva nás už dlhšie zabáva tým, že teda pripravuje novelizáciu zákona o poskytovateľoch, v ktorej sa chystá od 1. januára zvýšiť platy zdravotníkov v nemocniciach, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov vo všetkých nemocniciach zvýšiť, chystá sa zvýšiť ich platy. Odhad ministerstva zdravotníctva je 55 mil. eur. A moja otázka je, že kde sú. Oni tam nie sú. Voči tomuto roku je tam nárast 1 mil. eur v disponibilných zdrojoch zdravotných poisťovní. A oni majú poslať nejakých plus 55 mil. eur do nemocníc, k 1. januáru to majú začať platiť. Z čoho? Na úkor čoho to majú zaplatiť? To nie je v rozpočte. Tých 55 mil. eur tam nie je.
A moja druhá otázka je, kde je tých 150 mil. eur. Keď chcete, budem veľmi, veľmi korektný, že 50 mil. dali budúci rok, a to akože už tam je, keďže neznižujú. Dobre, tak 100 mil. Kde je tých 100 mil.? Kompenzácia za zníženie odvodov nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia. Čiže chýba tam 55 mil. eur na zvýšenie platov zdravotníkov v nemocniciach v budúcom kalendárnom roku a 100 až 150 mil. eur kompenzácia za zníženie odvodov nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia. Toľko tam treba priložiť. 150 až 200 mil.
Čiže, dámy a páni, sadzba poistného za poistencov štátu nemá byť v budúcom roku ani 4,3 %, ako navrhuje vláda na rok 2016, ani 4,44 %, ako bola valorizáciách v roku 2015, ale rovných 5 %, aby sa vykryli len tie náklady, ktoré vláda sama spôsobila. To nie sú náklady, ktoré niekto spôsobuje v zdravotníctve. To sú náklady, ktoré vláda sľubuje. Vláda sľubuje vyššie platy pre nízkopríjmových pracujúcich tým, že zníži odvody do zdravotného poistenia. A kompenzácia je kde? Tak dajú 50 mil. miesto 150 minulý rok, tento rok už s tým ani nepočítajú. Vláda sľubuje vyššie platy sestričkám a zdravotníkom a kompenzácia nie je v rozpočte.
Takže rozpočet je z tohto hľadiska veľmi rizikový. Je rizikový z hľadiska toho, že platy zdravotníkov môžu byť v budúcom roku znovu ohrozené Ústavným súdom, a to je prvá rizikovosť tohto rozpočtu. Znovu sa nám môže zopakovať príbeh, ktorý sme tu zažili v roku 2012, keď Ústavný súd najprv dočasne pozastavil, a v roku 2013, keď nakoniec vyhlásil za protiústavný zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A vtedy Ústavný súd povedal, že nemožno zvyšovať platy, keď na nich nie je dostatočný objem peňazí, ktoré včas prídu k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Kde sú tie peniaze? Kde je tých 55 mil. eur na platy sestier a zdravotníkov, ktoré tu Čislák sľubuje vehementne od augusta. Kde sú? Toto je prvé vážne riziko, a preto hovorím, že tento rozpočet je vysoko rizikový.
Druhé riziko tohto rozpočtu je dlh nemocníc. Znovu to pán minister Kažimír vo svojom úvodnom slove tak veľmi elegantne, ľahko prešiel. Niečo hovoril o dlhu, niečo hovoril možno o nejakej rezerve, a tak sme prebehli cez to. Minulý rok sme o tom diskutovali pomerne veľa, o dlhu a mám tu zase jednu tabuľku pripravenú. Minulý rok som vo svojom vystúpení k štátneho rozpočtu hovoril o tom, že dlh nemocníc na konci roku 2014 prekročí 400 mil. eur, z čoho dlh štátnych nemocníc je viac ako 300 mil. eur. Realita k 31. 12. 2014 predbehla aj moje najčernejšie očakávania, štátne nemocnice na konci roku 2014 vykazovali dlh po lehote splatnosti vo výške 334 mil. eur, celkové záväzky po lehote splatnosti boli 430 mil. eur v zdravotníctve. A dnes sme v situácii, že keď sa tempo zadlžovania nezmenilo – a nemá sa prečo zmeniť, lebo nič sa neudialo v zdravotníctve –, tak dlh štátnych nemocníc poľahky prekročí na konci roku 2015 hranicu 400 mil. eur. Celkový dlh v zdravotníctve 500 mil. eur. Ako na to reaguje štátny rozpočet? Nijak. Nijak. Tvári sa, že to neexistuje. Pritom pán minister Kažimír je ekonóm, ja som lekár, takže tomu až tak nerozumiem, ale dával som veľký pozor na tú časť jeho vystúpenia, keď vysvetľoval, že keď bolo Slovensko viac zadlžené, tak si požičiavalo s väčším úrokom, keď je menej zadlžené, tak nám požičiavajú s menším úrokom.
No a rovnako je to s nemocnicou. Dodávateľ niekomu, kto je veľmi zadlžený a vie, že nebude vedieť platiť, dodáva s veľmi veľkým úrokom. Veľmi vysoké príslušenstvo sa nabaľuje, pretože veľmi dobre dodávateľ vie, že dlhová služba je problematická v tej nemocnici. Čím sú nemocnice zadlženejšie, tým majú väčší problém zohnať špeciálny zdravotný materiál, tým majú väčší problém kúpiť dobré lieky, vedia ich kúpiť, ale buď len hneď za hotové, čiže platia keš na drevo. Prídu vám opraviť röntgenovú lampu v cétečku, keď hneď zaplatíte, ináč neprídu. Alebo im niekto požičiava ďalej, ale stále za vyššie a vyššie príslušenstvo, za vyšší a vyšší úrok, lebo dobre vie, dobre vie, že keď už k tým peniazom raz pri nejakom oddlžení príde, tak aspoň nech to stojí za to, keď treba toľko čakať. Toto je druhé vážne riziko štátneho rozpočtu, že minister Kažimír, tak ako to vie robiť každý rok, šarmantným spôsobom sa tvári, že zadlžovanie štátnych nemocníc neexistuje. Ale ono existuje.
Keď si pozriete od roku 2012, ’13, ’14, ’15, a predpokladám, že tak to bude aj v ’16., tempo zadlžovania štátnych nemocníc počas súčasnej vlády prebieha v nerušenom móde 80 až 100 mil. eur ročne. Ako keby sa nechumelilo. Zvolenská nás síce zabávala rôznymi opatreniami, že už teda akože niekde sa spomalilo a niekde to už nie je také vážne, ale nič. Počúvate makro čísla, nič. Pozriete si pekne koniec roka k 31. 12. 2012, k 31. 12. 2011 po oddlžení mali nemocnice dlh 70 mil. eur, k 31. 12. 2012 štátne nemocnice 141 mil. eur, k 31. 12. 2013 246 mil. eur, k 31. 12. 2014 334 mil. eur, k 31. 12. 2015 odhad 420 mil. eur. Nemenné tempo, 80 až 100 mil. v priemere ročne. A toto je druhé vážne riziko štátneho rozpočtu.
No keďže si uvedomujem, že sme vo vážnom predvolebnom čase, a vláda Roberta Fica i napriek tomu, že deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že zdravotníctvo je veľkou prioritou, naňho systematicky štyri roky kašlala, očakávam, ale že tak ako pri každom štátnom rozpočte, aj teraz nastane nejaký dramatický zvrat a prídu pozmeňovacie návrhy. Tak hneď využijem, že pán minister je už tu tak blízko pri mne. Tak keď som dobre rozumel, ministerstvo financií počíta s nejakou rezervou vo výške 50 mil. eur na dlh budúci rok? Dobre som rozumel v úvodnom slove? Nenašiel som ho síce v rozpočte, ale možno to príde pozmeňujúcim návrhom. A keď som dobre rozumel ministrovi Čislákovi, keď som sa s ním naposledy rozprával na výbore pre zdravotníctvo, tak vraj tých 55 mil. eur má byť na platy zdravotníkov v nemocniciach v budúcom roku, má byť tiež fixovaných akýmsi uznesením.
Čiže, dámy a páni, očakávam, že teda možno tu ešte zažijeme nejaký dramatický záujem strany SMER o zdravotníctvo, ak budú prichádzať nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, veľmi výpravne budú hovoriť o tom, že teda je to veľká priorita, strašne im záleží na tom, ako to bude budúci rok fungovať. Ale realita je taká, že na budúci rok 2016 v návrhu štátneho rozpočtu počítajú s presne rovnakým objemom peňazí, aký minulo zdravotníctvo v roku 2015. Bez toho, aby tam bola kompenzácia na zvýšenie, plánované zvýšenie miezd sestier a zdravotníkov v nemocniciach, bez toho, aby tam bolo kompenzované zníženie odvodov pre nízkopríjmových pracujúcich do zdravotného poistenia vo výške 150 mil. eur.
Takže záverom, dámy a páni, zdravotníctvo, keďže je to posledný štátny rozpočet súčasnej vlády, dovolím si zhodnotiť možno veľmi krátko tie štyri roky, keď predkladali návrhy rozpočtov. Chcem povedať, že na základe toho, čo sme tu videli a čo tu bolo predložené môžem konštatovať, že zdravotníctvo nebolo prioritou vlády Roberta Fica. Ak chcete dôkaz, tak stačí výpadok peňazí kvôli odvodovej odpočítateľnej položke v minulom roku a jeho pozabudnutie v roku budúcom, nekryté zvyšovanie miezd. Stačia milióny na nezmyselné čipové kartičky, ktoré platia zdravotné poisťovne z tých peňazí, ktoré by mohli zaplatiť za zdravotnú starostlivosť na neexistujúci e-Health, na ktorý sa minulo 50 mil. z eurofondov, každý rok zaplaťte 10 mil., zdravotné poisťovne, a nič, e-Health nefunguje. Alebo mohli by sme hovoriť o dlhoch nemocníc, ktorý začína, tento dlh nemocníc začína atakovať hranicu pol miliardy eur.
A to už nechcem hovoriť v tejto chvíli pri štátnom rozpočte po toľkých číslach o kauzách vládnych nominantov v rôznych zdravotníckych funkciách, o organizovanom tunelovaní verejných zdrojov, o cétečkách, ktoré sú dva-trikrát drahšie ako v Českej republike. Ale keď hovorím o číslach, tak za to by sme nejaký sumár po roku po prevalení kauzy piešťanského cétečka v číslach mohli povedať, zatiaľ padlo deväť verejných funkcionárov a padlo osem obvinení zo strany polície. To je zatiaľ nejaký sumár k dnešnému dňu, že deväť plus osem aktuálne.
Na kompenzáciu nákladov, ktoré druhá Ficova vláda uvalila na zdravotníctvo, zopakujem, to by sadzba poistencov štátu mala byť najmenej 5 % z priemernej mzdy. Ak to bude menej, a nech to už upravia akokoľvek nejakým pozmeňujúcim návrhom, vláda nás zase oklamala aj s platmi zdravotníkov, aj s oddlžením nemocníc, aj so zavedením poriadku v rezorte.
Ďakujem pekne za pozornosť.