Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, tak pán poslanec Poliačik vás nepochválil za čas, keď ste sa vy venovali výučbovému a vzdelávaciemu procesu v samotnej škole, ale by som vás chcel pochváliť za ten záver, ktorý ste povedali, čo si možno mnohí kolegovia v tejto snemovni neuvedomujú, ja ako človek, ktorý žije na východe, veľmi dobre si to uvedomuje.

No tá Lomnička bola síce veľmi naturálny príklad, ale nie až taký mimoriadny na východe Slovenska, takže tu by sme mohli hovoriť napríklad o Kolinovciach, o Bystranoch, o Žehre. A naozaj sa trošku toho obávam, že starosta, a riešili sme to aj v tejto snemovni pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, ktorý mnohokrát nemá ukončené ani základné vzdelanie, získa pri troške šikovnej politiky v rade školy, kde má svojich zástupcov, a sú tam aj zástupcovia rodičov, možnosť výrazným spôsobom prehovoriť do toho, kto bude riaditeľ a hlavne ako bude prebiehať vzdelávací a vyučovací proces na tejto škole. Takže táto obava je namieste a vôbec nie je z roviny neuveriteľného, ale, naopak, z roviny uveriteľného.

Ako Košičan veľmi dobre viem, že sme napríklad v mestskej časti Luník IX raz utrafili starostu, ktorý od rána s celým mestským zastupiteľstvom pil, tam všetky peniaze, ktoré mala mestská časť určené na svoje fungovanie, zdarne rozdelili na svoje odmeny a prepili a potom mesto sanovalo všetky povinnosti, ktoré mestská časť mala, aj rozmýšľalo o tom, že nakoniec tú mestskú časť dá do nútenej správy. Chvála Pánu Bohu, v mestskej časti Luník IX máme teraz v Košiciach omnoho, omnoho zodpovednejšieho starostu, aj keď je rómskej národnosti. To, čo tým vlastne chcem len povedať, je, že treba radšej dvakrát merať, ako raz rezať, najväčším šťastím Luníka IX bolo, že nezriaďuje základnú školu, lebo ju zriaďuje mesto.

Ďakujem pekne. Nechcem politikárčiť, takže súhlasím s tou poznámkou, že najväčšou skupinou starostov sú nezávislí kandidáti, ktorí boli zvolení. Pravdou je, že druhou najväčšou skupina sú tu kandidáti strany SMER. Ale nechcem politikárčiť a nevenujme sa politike, ale iba tomu, pán poslanec, čo si povedal, obsahovo.

Čo sa týka rady školy, vymenoval si, že je jedenásťčlenná a aké má zloženie. Ďakujem pekne za to, že si to vymenoval. Chcem len dodať k tomu, že zriaďovateľ, teda starosta, aby sme hovorili konkrétne, má v princípe štyroch zástupcov v tej škole. To znamená, ak sa dohodne ešte s dvoma rodičmi, ktorí sú s veľkou pravdepodobnosťou občania obce, v ktorej je tá základná škola, tak má väčšinu v tej rade školy. Takže osobne si myslím, že tu nevidím žiaden problém v tom, že potrebujeme nejako meniť ináč pravidlá a oslabovať pozíciu rady školy.

Chcel by som povedať, že bol som členom dvoch rád škôl, ktoré sa menili v štvorročnom období počas dvanástich rokov, lebo som bol poslancom VÚC-ky. Neboli to základné školy, ale stredné školy, takže viem, že skôr ten problém, ktorý v radách školy máme, nie je ani o tom, že by o ničom nerokovali a venovali sa len riaditeľovi školy. Riešili sme od otvárania ďalšej triedy v prvom ročníku cez množstvo nemčiny, ktorú majú študenti, až po výmenu okien všetko na rade školy. Ten problém je, že väčšinou sa zástupcovia rodičov a zástupcovia zriaďovateľa školy nezúčastňujú tej rady školy. A potom je veľký problém s jej samotným fungovaním.

A moja posledná poznámka je, že aj keď si teda sa snažil vyargumentovať, prečo je táto zmena dôležitá, znovu by som možno podčiarkol skutočnosť, že riaditeľ školy má rozhodujúce kompetencie hlavne vo vyučovacom a vzdelávacom procese. A posilňovanie starostu vo vzťahu k riaditeľovi školy je nenáležité z môjho hľadiska, pretože nerozumiem, čo chce starosta viac meniť na vyučovacom a vzdelávacom procese. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja rozumiem vystúpeniu pána poslanca Blanára, lebo takisto je zriaďovateľom mnohých stredných škôl v Žilinskom samosprávnom kraji. A nechcem z toho robiť politiku. Súhlasím aj s touto výzvou. Ja som počul vystúpenie pána premiéra na sneme ZMOS-u, kde teda avizoval posilnenie kompetencií starostov vo vzťahu k základným školám, ktoré zriaďujú, aj vo vzťahu k rade školy, aj vo vzťahu k riaditeľovi. Nejdem teraz do detailov, ako to hovoril vtedy pán premiér.
Vy ste dnes vo svojom vystúpení hovorili aj tom, pán poslanec, že teda iba treba zrovnoprávniť zriaďovateľov obce so zriaďovateľmi, povedzme, cirkvami alebo súkromnými subjektmi. Faktom je, že je tu určitý ale rozdiel. A ten rozdiel, ktorý ja vnímam, je taký, že ak sa cirkev alebo nejaký súkromný subjekt práva rozhodne zriadiť svoju školu, investuje do toho svoje finančné prostriedky a má jasnú predstavu o tom, čo by chcel takouto školou dosiahnuť, aký vyučovací proces tam má prebiehať, vidím tak mnohé školy (Montessori) na Slovensku, že má vlastnú predstavu, a teda je logické, že ju realizuje prostredníctvom riaditeľa, ktorý je v tejto škole.

Čo sa týka ale škôl, ktorých zriaďovateľom sú obce, tie sa dostali do zriaďovateľskej povinnosti obcí prenesením kompetencií zo štátu, čiže vlastne štát časť svojich kompetencií aj štátny vzdelávací proces zveril týmto obciam. Úlohou obce z tohto môjho hľadiska je starať sa o to, aby škola dobre fungovala a bola technicky, materiálne dobre vybavené, ale riaditeľ školy má predovšetkým kompetenciu vo vzťahu k tomu, ako organizuje vyučovací proces, ako prebieha vzdelávanie a kvalita vzdelávania žiakov. A tu si nie som celkom istý, či posilňovanie kompetencií starostov je práve to, čo potrebujeme na skvalitnenie našich škôl. Skôr si myslím, že je to naopak. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tento problém nie je nový a ďakujem pekne pánovi poslancovi Simonovi, že vystúpil.
My sme sa snažili už v predchádzajúcom funkčnom období reagovať v podstate na určitý pomerne veľmi sa rozrastajúci zaujímavý biznis crazy shopov, ktoré na Slovensku vznikli, ktoré práve podobným spôsobom, ako to popísal pán poslanec, fungujú, to znamená, že nejakú omamnú a psychotropnú látku s maličkými zmenami balia do nejakých spotrebných predmetov, a takýmto spôsobom sa tvária, že vlastne sa nejedná o predaj drog. Vtedy sme o tom diskutovali, bol som predsedom výboru pre zdravotníctvo, či by sme nemohli práve tento spôsob, o ktorom hovoril pán poslanec, použiť, to znamená, či by sme nemohli pomôcť rýchlosti ochrany spotrebiteľov pred týmito omamnými a psychotropnými látkami tým, že by sme ich vedeli vydať nariadením vlády, že proste toto sú zakázané látky, a akonáhle vznikne nejaký derivát alebo iná chemická zlúčenina, tak vláda každú stredu vie reagovať a nemusí to chodiť do Národnej rady.
Tam je ale jeden háčik, na ktorý sme vtedy narazili a na ktorý narazí aj pán minister Čislák, a to je skutočnosť, že keď chcete, aby predaj nejakej omamnej alebo psychotropnej látky alebo jej distribúcia bola trestná, nemôže to byť v nariadení vlády, ale musí to byť v zákone. Čiže rieši sa to v podstate tak, že sa posilnili kompetencie regionálnych úradov verejného zdravotníctva, aby dokázali okamžite pozastaviť distribúciu takej látky, ak je podozrenie, ale potom neostáva zatiaľ nič iné ministerstvu zdravotníctva, ako stále prichádzať s takýmito - ono na prvý pohľad vyzerá - skoro nezmyselnými novelizáciami, že sa opravia tri chemické zlúčeniny v niektorej prílohe. Zatiaľ sme nič lepšie nevymysleli, ale pravdou je, že bolo by záhodné nájsť nejaký efektívnejší model, ako sa proti takýmto látkam brániť.

74.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Raši, začnem odzadu, ja som neporovnával nemocnicu Brezno s nemocnicou v Martine, ja som hovoril o rovnakých cétečkách v rovnakých parametroch v Českej republike, keď si dával pozor. Hovoril som aj o tom, že je pochopiteľný rozdiel ceny až do 50 % práve z týchto dôvodov, ktoré si povedal, to tvrdia výrobcovia a dodávatelia, ale nie 100 % a viac. Tie cétečká sú predražené na Slovensku.
Čo sa týka pána poslanca Ježíka, no mne potom nejde stále do hlavy, že keď my kupujeme stále tie najkvalitnejšie cétečká, prečo nám potom utekajú lekári a sestry do Čiech, kde majú lepšie platy? Prečo je české zdravotníctvo omnoho efektívnejšie ako naše? Oni majú také zlé prístroje? My musíme stále kupovať Rolls Royce, aj do piešťanskej nemocnice? Nemôžme občas kúpiť len takú veľmi dobrú Octaviu, aby sme mali možno viacej peňazí, aby nepadala omietka na JIS-ke v žilinskej nemocnici? To je ten taký, ako vecná otázka, ktorá ma napadá.
Čo sa týka pána poslanca Baláža, neobviňujem z toho pána ministra Čisláka, ale to som ani nepovedal, ani pri jednom z týchto štyroch verejných obstarávaní, o ktorých som hovoril, on nebol štatutárom ministerstva zdravotníctva. V 2010 v Trenčíne bol štatutárom ministerstva zdravotníctva pán Raši a v 2014 trikrát pani Zvolenská. Čiže v žiadnom prípade ho z toho neobviňujem. Ale to, čo som hovoril, je skutočnosť, že je v úrade už pol roka a po pol roku nič k ničomu zatiaľ nepovedal, iba to, že je to pseudokauza, a dal nám nejakú správu, že verejné obstarávania sú v poriadku.
A k pánovi poslancovi Briximu, no, neviem, do akej miery on chodí na rozumy do mestského parku jednak k pánovi Paškovi, skutočnému pôvodnému majiteľovi firmy Medical Group, ale jeho faktická poznámka bola úplne od veci.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi vystúpil aj ja. Hneď na úvod vám chcem povedať, že nemám pripravenú nejakú siahodlhú správu o skutočnom stave slovenského zdravotníctva, pretože takúto správu predložil práve tento týždeň minister Čislák na výbor pre zdravotníctvo, takže považujem za správne, aby sme sa tým najprv zaoberali na výbore pre zdravotníctvo a potom, ak bude vôľa, samozrejme, poslancov zo SMER-u, rokovali o nej aj v pléne Národnej rady, lebo si myslím, že treba o nej rokovať v pléne Národnej rady.
Poviem len toľko, že to, čo som stihol z tejto 150-stranovej správy vidieť, prelistovať, pozrieť, budem sa jej viacej venovať v najbližších dňoch, je výrazne odlišné od toho, čo hovorí iná pripravovaná správa o skutočnom stave slovenského zdravotníctva, správa, ktorú robí INEKO. Teda žiadna opozičná inštitúcia, ale INEKO. Mal som tú česť ako odborník na zdravotníctvo robiť recenziu na túto správu aj písať niektoré svoje poznámky a pripomienky k tejto správe, a keď budeme diskutovať o skutočnom stave slovenského zdravotníctva, s dovolením pánov z INEKA budem citovať z tejto správy. Stojíme na tom veľmi zle, dámy a páni, a efektivita nášho zdravotníctva sa pohybuje v rámci OECD niekde medzi Gréckom, Maďarskom a Tureckom. To je realita Slovenska.
Ale budem hovoriť iba o jednom argumente na odvolanie ministra Čisláka. Keď ste si prečítali dôvodovú správu skupiny poslancov, ktorí navrhujú vysloviť nedôveru ministrovi zdravotníctva, začína tým, že pán minister zdravotníctva prišiel do svojho úradu po kauze predraženého nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Po tejto kauze odstúpila pani ministerka Zvolenská, lebo premiér Fico ju vyzval, aby vyvodila politickú zodpovednosť za tento predražený nákup CT prístroja. Jednou z úloh, ktorú dostal pán minister Čislák po nástupe do funkcie priamo od predsedu vlády, ale aj úloh, ktorú od neho očakávala široká odborná aj laická verejnosť, bola, aby dôsledne vyšetril celú kauzu predraženého nákupu cétečka piešťanskej nemocnice. Po skoro pol roku môžem konštatovať, že táto kauza je stále nedoriešená. Pán minister, menovite skôr jeho hovorkyňa,opakujú, že čakajú na výsledky vyšetrovania NAKY, čakajú na výsledky vyšetrovania prokuratúry a teda čakajú. Ale pán minister neprišiel do úradu preto, aby čakal, ale aby dôsledne prešetril tento predražený nákup, ale aj podozrenia z iných predražených nákupov v slovenskom zdravotníctve. Po pol roku sa okrem nejakých vágnych slov, ako budú prebiehať verejné obstarávania, pred Vianocami nič neudialo.
Naopak, chcem povedať tri dôkazy o tom, ako pán minister Čislák uhráva celú kauzu dostratena.
Po prvé. Jeho vyjadrenia, ktoré burácali v celej verejnosti, keď povedal, že sa jedná o pseudokauzu, považujem za nehorázne. Dokonca za tak nehorázne, že sám pán minister ich na začiatku tejto schôdzi minulý týždeň v stredu dementoval slovami, že to bolo dezinterpretované. Ale on to naozaj povedal. Reagoval na to aj predseda vlády.
Po druhé. Minulý týždeň v stredu ako argument použilo ministerstvo zdravotníctva ústami svojho ministra,ako argument, že cétečko v Piešťanoch nebolo predražené, správu, ktorú poslala spoločnosť Medical Group. Rozumiete? Ten, kto predal, ten napísal správu, že nepredal predražene. A to je dôkaz ministerstva zdravotníctva, že nedošlo k predraženému nákupu. Po pol roku, dámy a páni. Škandál! To, že si to vôbec dovolí minister zdravotníctva použiť ako argument. Keby nepovedal nič, by bolo lepšie.
Ale ten tretí dôkaz, ten je úplne rukolapný. Výbor pre zdravotníctvo požiadal ešte v novembri pána ministra Čisláka, aby pripravil správu o výsledkoch prešetrenia všetkých verejných obstarávaní v zdravotníckych zariadeniach vo vlastníctve štátu, v ktorých uspela firma Medical Group SK od roku 2010. Táto správa prišla v decembri na výbor pre zdravotníctvo. Žiaľ, dodnes o tom výbor pre zdravotníctvo nerokoval. Ale, samozrejme, dal som si tú námahu a veľmi dôsledne som si ju preštudoval.
Ale závery, ku ktorým vlastne došlo ministerstvo zdravotníctva pod vedením pána ministra Čisláka, sú dva.
Ten prvý záver je, že "všetky verejné obstarávania, v ktorých uspela spoločnosť Medical Group, sa uskutočnili v súlade so zákonom". Teda je vlastne všetko v poriadku. Nič sa nestalo. Skontrolovali verejné obstarávania, tie prebehli, ako mali prebehnúť, vyriešené, zhasla fajka. Netreba sa tomu ďalej venovať.
A to druhé zistenie, ku ktorému došli ministerskí úradníci, keď písali túto správu, je, že "podiel Medical Group na celkovom nákupe liekov, špeciálneho zdravotného materiálu a prístrojov v zdravotníctve sa od roku 2010 medziročne pohybuje okolo 3 až 5 %". Čiže veľmi malý podiel na celkovom objeme finančných prostriedkov, za ktoré sa nakupujú lieky, špeciálny zdravotný materiál a prístroje. Nestojí to vlastne ani za reč. O tom je táto správa.
Ale stojí to za reč, dámy a páni. Stojí to za reč a táto správa je úplne insuficientná. Už len tak na porovnanie dodám, že v nej chýba nákup piešťanského cétečka. Rozumiete? Výbor požiada ministerstvo zdravotníctva, aby preverilo nákupy od Medical Group, oni ich preveria, ale zabudnú spomenúť nákup predraženého cétečka v Piešťanoch, pre ktorý odišla ministerka Zvolenská, podpredsedníčka Národnej rady Zmajkovičová a predseda Národnej rady Paška. Neuveriteľné. Neuveriteľné.
No ale poďme ďalej, dámy a páni. Výbor pre zdravotníctvo začal poslanecký prieskum. Bol som iniciátorom toho, aby sme na takýto prieskum išli. A v rámci tohto poslaneckého prieskumu, ktorého cieľom bolo prešetriť nákupy CT prístrojov od spoločnosti Medical Group, sme navštívili tri nemocnice: nemocnicu v Piešťanoch, nemocnicu v Trenčíne a nemocnicu v Martine. Celkovo, dámy a páni, neviem, či to bude dobre vidieť, ale nechcel som robiť veľký transparent, ale možno len pre ilustráciu. (Rečník zobral do rúk tabuľku, ukazujúc ju plénu.) Celkovo sme preverili šesť verejných obstarávaní, v rámci ktorých došlo k nákupu alebo sa pripravil nákup CT, hovorím, že pripravil sa nákup CT prístroja, lebo v Piešťanoch ani v prvom, ani v druhom prípade nakoniec k nakúpeniu prístroja, napriek tomu, že súťaž bola skončená, nedošlo. V prvom prípade preto, lebo nová Správna rada po zmene vlády zrušila verejné obstarávanie z roku 2012, a v druhom prípade preto, lebo sa do toho osobne zainteresoval pán premiér a po odvolaní pani ministerky, teda odídení pani ministerky Zvolenskej už nedošlo k samotnému nákupu. Nič to ale nemení na skutočnosti, že tieto verejné obstarávania prebehli. To posledné, šieste verejné obstarávanie, ktoré sme skontrolovali, je Brezno, v roku 2015, nebolo kontrolované fyzicky, čiže nebol tam výbor pre zdravotníctvo. Kontrolovali sme len dokumentáciu, ktorú nám na požiadanie nemocnica Brezno zaslala.
Dámy a páni, čiže máme k dispozícii na výbore pre zdravotníctvo kompletnú dokumentáciu o verejných obstarávaniach cétečiek v Piešťanoch v roku 2012, v Piešťanoch v roku 2014, v Trenčíne v roku 2010, v Trenčíne v roku 2014, v Martine v roku 2014, ale aj v Brezne v roku 2015.
Keď chcete zistiť pravdu, tak sa do toho musíte ponoriť. Ja viem, že ku každému verejnému obstarávaniu je niekoľko stoviek strán materiálov, ale ak chcete zistiť pravdu, tak sa musíte obrátiť na odborníkov, aby vám pomohli zistiť skutočné fakty.
Dámy a páni, veľmi pokojne v tejto chvíli v Národnej rade Slovenskej republiky konštatujem, že v štyroch prípadoch, a to pri nákupe cétečka v Piešťanoch 2014, pri nákupe cétečka v Trenčíne v roku 2010, pri nákupe cétečka v Trenčíne v roku 2014 a pri nákupe cétečka v Martine v roku 2014 došlo s veľmi veľkou pravdepodobnosťou k machináciám vo verejnom obstarávaní. Správa ministerstva zdravotníctva o tom nehovorí nič. Hovorí, že verejné obstarávanie bolo v poriadku.
Všetky tieto štyri verejné obstarávania sú ako keby napísané jedným perom, spájajú ich spoločné charakteristické črty.
Po prvé. Verejné obstarávania robili známe firmy. V prípade Piešťan v roku 2014 firma Euro Dotácie, v prípade Trenčína v roku 2014 takisto firma Euro Dotácie. Teda tá firma, ktorá je známa aj z tendra na stravovacie služby, ktoré boli nakúpené v štyroch slovenských nemocniciach a ktorých dodávateľom a konečným príjemcom sú nejaké schránkové firmy v Karibiku, na základe ktorých po intervencii premiéra odišli traja riaditelia. Štvrtý neodchádzal preto, lebo už odišiel predtým. Takže firma Euro Dotácie, známa firma, robila verejné obstarávanie.
V Trenčíne v roku 2010 robila verejné obstarávanie firma Pro Tender z Košíc, takisto veľmi známa firma, určite sa pamätáte na kauzu centrálneho príjmu v košickej Univerzitnej nemocnici, ktorú riešil špeciálny prokurátor, pretože boli závažné podozrenia, telefonické nahrávky o tom, ako verejný obstarávateľ firma Pro Tender telefonuje s obidvoma záverečnými účastníkmi verejného obstarávania a dohaduje s nimi, akú cenu majú v závere dať v ponuke. To, že špeciálny prokurátor nakoniec konštatoval, že tieto nahrávky nie sú dôkaz a že vlastne sa nič nestalo, to už nebudem komentovať, to je na inú schôdzu o vymožiteľnosti práva a spravodlivosti na Slovensku. Ale firma Pro Tender je takisto veľmi populárna.
Čo sa týka martinského verejného obstarávania, tam si robila verejné obstarávanie nemocnica sama.
Čiže prvá črta, ktorá spája s výnimkou Martina tieto verejné obstarávania, je, že ich robili veľmi známe firmy z iných podozrivých verejných obstarávaní: Pro Tender a Euro Dotácie.
Druhá skutočnosť sú vysoké ceny. Dámy a páni, ceny súťažených cétečiek sú o 100 % a viac vyššie ako ceny rovnakých prístrojov v Českej republike. Dámy a páni, nie podobných, rovnakých prístrojov, s rovnakou technickou špecifikáciou. Keď si vyberiete kúpne zmluvy v českých nemocniciach na tie prístroje a pozriete si technické parametre kúpeného cétečka a porovnáte s technickými parametrami cétečka na Slovensku a sú totožné na 99 %, až na malé výnimky, je nepochopiteľné, že cena na Slovensku je o 100 a viac percent vyššia.
Priznám sa, informoval som sa aj u firiem, ktoré predávajú cétečká na Slovensku, a povedali mi, že ak by aj dochádzalo k rozsiahlym stavebným úpravám, ktoré povedzme v Česku neboli, ale aj tam dochádzalo k stavebným úpravám, cena môže byť rozdielna o 50 %, ale nie o 100 a viac. Nijak sa to nedá vysvetliť, dámy a páni, nijak sa to nedá vysvetliť.
Len tak pre porovnanie, už spomínané piešťanské cétečko v 2014 bolo vysúťažené za 1 595 890 euro. Presne totožné cétečko s rovnakými technickými parametrami kúpila nemocnica Znojmo za 672 590 euro a nemocnica Havlíčkov Brod za 531 639 euro. Ceny sú s DPH, dámy a páni. Nevysvetliteľné.
Nemocnica v Martine v 2014 kúpila prístroj od spoločnosti Philips za 1 444 288 eur s DPH, cena je očistená o ultrazvukové prístroje, pretože v kúpnej zmluve je vyšpecifikované, čo koľko stálo. Celková cena zákazky bola omnoho vyššia. A presne rovnaké cétečko od Philipsu 64-slajsové s rovnakými technickými parametrami podľa kúpnej zmluvy, ktoré martinská nemocnica kúpila za 1 444-tisíc euro, kúpila nemocnica v Uherskom Hradišti za 632 460 eur aj s DPH. Dámy a páni, nevysvetliteľná, o 100 % a viac vysoká cena.
Tretí veľmi zaujímavý moment a prvok, ktorý spája všetky tieto štyri verejné obstarávania na nákup CT prístrojov je, že celý priebeh mal od začiatku do konca v rukách víťaz. Víťaz určil cenu verejného obstarávania na začiatku v troch prípadoch zo štyroch. Robil verejný obstarávateľ ponukové konanie. K tomu štvrtému prípadu sa hneď dostanem. V troch zo štyroch robil verejný obstarávateľ ponukové konanie. Pýtal sa firiem na trhu, za koľko by vedeli takúto zákazku zrealizovať. Prišli ponuky. Najnižšiu ponuku dala spoločnosť Medical Group. Podľa ceny, ktorú určila spoločnosť Medical Group, sa určila cena celej zákazky a potom prebiehalo celé verejné obstarávanie. A v závere verejného obstarávania, od začiatku do konca to mala teda spoločnosť, ktorá vyhrala, v rukách, a v závere verejného obstarávania došlo k elektronickej aukcii, kde firma, ktorá určila cenu zákazky na začiatku, na konci vyhrala. V jednom prípade podliezla konkurenta pri 1,6 mil. eurovej zákazke o 260 euro, dámy a páni. Takáto náhoda. V inom prípade podliezla vlastnú ponuku, ktorá bola cenou zákazky na začiatku, o 8 600 euro v závere.
Ten štvrtý prípad, kde tomu tak nebolo, tam to bolo ešte romantickejšie, to bol Trenčín v roku 2010, tam totižto verejný obstarávateľ firma Pro Tender určila cenu, za koľko treba kúpiť takéto cétečko. Prosím, za 2 200-tisíc. A neuveríte, jedna jediná firma sa prihlásila s takouto ponukou, firma Med Leader, s. r. o., v tomto prípade nie Medical Group, ktorej šéf pán Frajt je teraz šéfom Stredoslovenského ústavu srdcových chorôb, o ňom sme tu tiež viacej hovorili. Neuveríte, stanovili cenu zákazky, zúčastnila sa firma, presne v rovnakej cene aj vyhrala, keďže bola sama. Úplná náhoda. Naozaj šetrenie verejných zdrojov v zdravotníctve ako vyšité z veľkej knihy.
Takže, dámy a páni, známe firmy robili verejné obstarávanie, ceny sú o 100 % vyššie ako ceny úplne rovnakých, s technickými parametrami vyšpecifikovaných prístrojov v Českej republike. Celý priebeh mal od začiatku do konca v rukách víťaz, kde na začiatku určil cenu a v závere si ju podliezol, a firmy nám v priebehu všetkých štyroch verejných obstarávaní zahrali súťaž, výsledkom ktorej trikrát vyhral Medical Group a raz spoločnosť Med Leader.
Dámy a páni, o tom budem hovoriť na výbore pre zdravotníctvo, keď konečne sa dostaneme k záverom poslaneckého prieskumu, pretože tieto zistenia považujem za nesmierne vážne.
Čo s tým treba robiť? V prvej veci v prvom rade si myslím, že robiť by s tým mal pán minister Čislák. Prišiel do úradu, aby urobil poriadok, aby šetril verejné zdroje. Napísal nám jednu impotentnú správu, kde povedal, že všetky verejné obstarávania sú fajn a Medical Group má len 3- až 5-percentný podiel na celkovom objeme nákupov v zdravotníctve, čiže to ani nestojí za zmienku, a potom nás ešte zabával s vyjadreniami, že nákup cétečka v Piešťanoch je pseudokauza a že predsa keď Medical Group nám napísal v liste, že to nebolo predražené, tak to asi nebolo predražené. To zatiaľ urobil za pol roka. Nič viac.
Čiže prvá vec je, že pán minister Čislák by mal začať robiť svoju robotu a mal by začať prešetrovať tieto podozrenia, ja mu ich dám k dispozícii, ak ich potrebuje, ak na to nevedia prísť na ministerstve zdravotníctva, v štyroch prípadoch predražených nákupov CT prístrojov. Podľa mňa je toho omnoho, omnoho viacej. Sú totižto len dve možnosti, buď o tom nevie, a potom nemôže byť na tej stoličke, na ktorej sedí, alebo o tom vie a kryje to, a potom je to veľmi závažné a už potom vôbec nemôže sedieť na tej stoličke, na ktorej sedí. Samozrejme, je možné v tejto veci podať trestné oznámenie, a keď pán minister Čislák konať nebude, ja naozaj podám trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru z podozrenia z trestného činu machinácií vo verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. To je, samozrejme, občianskou povinnosťou, tým, že dnes o tom hovorím už druhýkrát, raz som o tom hovoril na brífingu, myslím, že tieto údaje už aj prokuratúra môže sledovať priamo z mojich vyjadrení, ale som pripravený dať všetky podklady a prípadne aj podať trestné oznámenie, ak by si to náhodou dozorujúci prokurátor nevšimol.
Ale teraz poďme k úplnej podstate veci. Čo by sme mali urobiť pre to, aby sa to do budúcnosti nedialo?
Po prvé. Nemocnice, ale aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré schvaľuje každý takýto jeden nákup, by malo na svojich webových stránkach zverejňovať, že k takému nákupu dochádza. Dámy a páni, Vestník verejného obstarávania sledujú firmy, ktoré sa vo verejnom obstarávaní chcú zúčastniť. Možno novinári, ale určite nie široká verejnosť. Pretože mňa by naozaj zaujímalo, že nemocnica, do ktorej chodím, ide kúpiť cétečko a odhaduje to na 2,5 mil. euro alebo na 1,6 mil. euro. Naozaj by ma to zaujímalo, že ide kúpiť takýto prístroj, ktorý má niečo skvalitniť. Zvýšilo by to verejnú kontrolu nad narábaním s verejnými zdrojmi. Myslím, že s týmto nemôže mať na nikto na Slovensku problém.
Druhá vec. Ministerstvo zdravotníctva skôr, ako dá súhlas s tým, aby sa nakúpilo do nejakej nemocnice či už CT prístroj, alebo iné prístrojové vybavenie, malo by požiadať o porovnanie cien úplne totožných prístrojov s rovnakými technickými parametrami v Českej republike, v Poľsku a v Maďarsku. Lenže kolegovia v Čechách to vedia kupovať lacnejšie. Asi niekde robíme chybu, dámy a páni, na Slovensku. Záleží nám na tom, aby sme obmedzené verejné zdroje, ktoré v zdravotníctve máme na zdravotnú starostlivosť, šetrili? Myslím, že nám záleží na tom všetkým. No tak porovnajme to a hneď budeme vedieť, že niekde urobila nemocnica chybu, keď verejný obstarávateľ, ktorý v jej mene má obstarávať, odhaduje cenu zákazky na 2 mil. euro, a v Čechách niečo rovnaké vedeli kúpiť za 700-tisíc. Niekde bude chyba, nie? Toto sa volá ináč vyžiadanie tzv. indikatívnych ponúk. Čiže nič mimoriadne nepožadujem, nič som si nevymyslel.
A do tretice. Som o tom presvedčený, že bude potrebné zmeniť zákon o verejnom obstarávaní a sprísniť dohľad štátu nad takýmito veľkými nákupmi. Očakávam, že SMER nebude len končiť kauzy tým, že nejaký funkcionár odíde zo svojej funkcie a potom pán minister povie, že to bola pseudokauza, o pol roka, ale že naozaj sa bude snažiť nájsť systémové riešenie na zmenu zákona o verejnom obstarávaní tak, aby štát mal väčší dohľad nad takýmito verejným obstarávaniami v takýchto vysokých cenách tak závažných prístrojov, prístrojovej techniky z verejných zdrojov.
Na záver mi, dámy a páni, dovoľte ešte povedať, že tie najhoršie podozrenia, ktoré sme mali ešte niekedy v novembri minulého roku, že tu nejde len o nejaký ojedinelý predražený nákup v prípade piešťanského CT, ale že tu dochádza k organizovanému tunelovaniu verejných zdrojov v zdravotníctve, do ktorého sú zapojení aj nominanti SMER-u v nemocniciach a možno aj úradníci na ministerstve zdravotníctva, sa mi zdá byť po výsledkoch tohto poslaneckého prieskumu omnoho, omnoho pádnejšie a rukolapnejšie. To už nehovoríme o cétečku v Piešťanoch, ale o štyroch verejných obstarávaniach, ktoré sme mali možnosť kontrolovať a ktoré sú podozrivé. Koľko ich ešte je na Slovensku? Výbor pre zdravotníctvo nie je policajný orgán, aby to sledoval a šetril a chodil všade, kde sa niečo kúpilo, ale skontrolovali sme ich šesť a v štyroch prípadoch existujú závažné podozrenia, že dochádzalo k tunelovaniu verejných zdrojov a že sa nakupovalo o 100 % viac a drahšie ako v Českej republike, že firma, ktorá vyhrala, v troch prípadoch Medical Group, v jednom prípade Med Leader, to mala od začiatku do konca v rukách a že nám tu firmy hrajú, že nám tu firmy predvádzajú verejné obstarávanie, že sa tu s nami hrajú na verejné obstarávanie. Ideme s tým niečo robiť? Ide s tým niečo robiť pán minister Čislák alebo nie? Alebo už počkáte len na parlamentné voľby?
Dámy a páni, všetci, ktorým vám záleží na zdravotníctve, chcem vám povedať, že takýmto spôsobom sa z nemocnice strácajú peniaze na zdravotnú starostlivosť. Tie peniaze sú od zdravotných poisťovní, sú od občanov tejto krajiny, ktorí si platia zdravotnú poistku na zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, že k tomu patrí aj nákup prístrojovej techniky, ale to, že sa prístroj nakúpi dvakrát drahšie ako v Česku, znamená, že o toľko menej peňazí zostane na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a na platy lekárov, sestier a zdravotníkov v tejto nemocnici. Dámy a páni, zamyslite sa nad tým.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Strana sa volá Šanca, ďakujem pekne za gratulácie a budete o nej stále viac a viac počuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, je mi naozaj veľkou cťou, že krátko pred siedmou môžem hovoriť pred takým plným auditóriom a hlavne, že je tu tak veľa poslancov najsilnejšieho poslaneckého klubu strany SMER. Moje vystúpenie bude veľmi vecné a budem sa snažiť veľmi vecne držať problému, ktorý tu dnes riešime. Rozdelil som toto vystúpenie na také tri časti. V prvej budem hovoriť o tom, čo by sme mali urobiť do budúcnosti my všetci spolu, aby sme ochránili malé firmy, živnostníkov, subdodávateľov pri verejných zákazkách – či už verejných zákazkách, ktoré dáva štát, alebo pri zákazkách, ktoré dáva samospráva. V druhej časti by som možno trochu možno hovoril aj o trestnoprávnej zodpovednosti a v tej tretej časti by som rád hovoril o tom, čo treba urobiť podľa môjho názoru pre poškodených spoločnosťou Váhostav teraz.
Chcem hneď povedať, že ak sa veľmi okrajovo budem dotýkať skráteného legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, nech je mi to odpustené v tejto chvíli, držím sa dobrej vôle predsedu Národnej rady pána Pellegriniho, ktorý na otázku kolegu z opozície, že teda vlastne kedy budeme diskutovať o tom, čo sme dostali v pozvánke, lebo v pozvánke sme boli pozvaní na bod aktuálne problémy súvisiace s reštrukturalizáciou Slovenskej republiky a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a sociálnych dopadoch, na čo som sa aj pripravil, aby som mohol vystúpiť, odpovedal, že no veď v rámci toho, ako budeme prerokuvávať v jednotlivých čítaniach a v skrátenom legislatívnom konaní novelu Obchodného zákonníka. Takže vedený touto dobrou vôľou sa začnem venovať tomu, o čom mala byť táto schôdza, teda aktuálnym problémom súvisiacim s reštrukturalizáciou Slovenskej republiky a súvisiacich otázkach v obchodných vzťahoch a sociálnych dopadoch.
Hneď, ak dovolíte, teda hneď by som prešiel k tej prvej časti môjho vystúpenia, čo teda treba urobiť do budúcnosti, aby sme ochránili malé firmy a živnostníkov, subdodávateľov vo verejných zákazkách od takých problémov, aké prežívajú v súčasnosti subdodávatelia spoločnosti Váhostav.
Rád by som vám povedal, vážené dámy, vážení páni, že strana Šanca, ktorej som podpredsedom, začiatkom marca tohto roka, teda dávno skôr pred tým, ako sa SMER vôbec vážne začal zaoberať problematikou reštrukturalizácie a odškodnenia subdodávateľov spoločnosti Váhostav, sme sa už zaoberali tým, čo treba urobiť pre ochranu malých firiem a podnikateľov subdodávateľov. Poslali sme bezmála 3 000 obstarávateľom na Slovensku návrh zmluvných podmienok a požiadali sme ich, aby návrh týchto zmluvných podmienok zapracovali do zmlúv, ktoré uzatvárajú so svojimi dodávateľmi, zhotoviteľmi, poskytovateľmi, oslovili sme predovšetkým starostov a primátorov, ktorí na to reagovali, hlavne tí, ktorí sú nezávislí, veľmi pozitívne a boli ako potešení tým, že niekto vypracoval takýto návrh ustanovení, zmluvných ustanovení, ktoré môžu zapracovať do zmlúv s dodávateľmi. Tieto ustanovenia by v praxi v budúcnosti, ak by boli súčasťou každej zmluvy, ktorú obstarávateľ uzatvorí so zhotoviteľom, mohli ochrániť subdodávateľov, malé firmy a živnostníkov.
O čo ide v týchto zmluvných podmienkach? Ide o to, aby zhotoviteľ fakturoval obstarávateľovi v pravidelných intervaloch, povedzme raz mesačne, tak ako si to dohodnú vo svojej zmluve, aby v tejto faktúre uviedol, aké práce boli vykonané počas tohto obdobia, aj to, aký rozsah prác pre tohto zhotoviteľa vykonávali subdodávatelia, s tým, že bude musieť uviesť v tejto pravidelnej faktúre aj to, či bolo zaplatené subdodávateľom a v akej výške za ich vykonané práce, s tým, že o tom musí informovať aj malé firmy a živnostníkov, ktorí sú subdodávateľmi, a dáva sa tam možnosť obstarávateľovi, aby ak nie je faktúra kompletná, teda neobsahuje tieto dôkazy o tom, že bolo zaplatené subdodávateľovi, zhotoviteľ zhotoviteľovi nemusel zaplatiť takúto faktúru a nebežala lehota na zaplatenie tejto faktúry. Sú to pomerne jednoduché zmluvné ustanovenia, ktoré sme vypracovali, mám ich tu k dispozícii, ktoré sme teda, ako som už povedal, poslali bezmála 3-tisíc obstarávateľom, predovšetkým starostom a primátorom.
Ja som sa dnes pripravoval na to, že požiadam pána premiéra, ak by bol prítomný na tejto schôdzi, lebo očakával som, že teda príde ako navrhovateľ zákona, že mu odovzdám tieto zmluvné ustanovenia aj so žiadosťou o to, aby prostredníctvom svojich ministrov presadil to, aby štát tieto zmluvné ustanovenia zakomponoval do všetkých zmlúv, ktoré uzatvára so zhotoviteľmi a dodávateľmi. A takisto, aby štátne firmy zapracovali všetky tieto zmluvné ustanovenia do zmlúv, ktoré uzatvárajú so zhotoviteľmi a dodávateľmi, aby sme takýmto spôsobom mohli ochrániť subdodávateľov.
Zachytil som niekde informáciu o tom, že Národná diaľničná spoločnosť sa už na niečo také chystá, čo je teda potešiteľné. My sme také niečo vypracovali už začiatkom marca, ale to nie je vôbec dôležité, dôležité je, že ak Národná diaľničná spoločnosť sa na niečo také pripravuje a nejakým spôsobom jej pomôžeme dať návod, tak to bude len dobré. Len chcem povedať, že problém s nevyplácaním subdodávateľov sa netýka len výstavby diaľnic a netýka sa len cestnej infraštruktúry. Je to ďaleko väčší problém.
Takže, keďže tu nie je pán premiér, poprosil by som pána ministra, ktorý ho zastupuje, aby teda odovzdal pánovi premiérovi tento list aj s týmito zmluvnými ustanoveniami, ktoré sú naozaj len snahou o to, aby sme možno poradili, pomohli alebo navrhli, ako by sa to dalo riešiť, ak sa rozhodnú štátne inštitúcie riešiť to nejak ináč, je to na nich, dôležité je, aby to nejakým spôsobom v zmluvách medzi štátom a štátnymi firmami a zhotoviteľmi upravili.
Je to veľmi dôležité v tejto chvíli aj preto, lebo nervozita malých firiem a živnostníkov na Slovensku narastá a nám sa reálne môže stať, že budú meškať veľké projekty. Nám sa reálne môže stať, že bude problém s vyčerpaním eurofondov. Jednoducho preto, lebo keď sa rozprávate a v súčasnosti máme veľa stretnutí so živnostníkmi a podnikateľmi na celom Slovensku, všetci sú nervózni z toho, že sa im zopakuje príbeh Váhostavu. Všetci sú nervózni z toho, že urobia len trochu roboty a čakajú na zaplatenie, a potom urobia znovu trochu roboty a čakajú na zaplatenie, čo môže byť veľký problém, ak to nie je upravené v zmluvných vzťahoch medzi obstarávateľom a zhotoviteľom a následne medzi zhotoviteľom a jeho subdodávateľmi. Čiže tento problém tu existuje latentne a uvediem príklady mimo výstavby diaľnic: protipovodňové opatrenia, presne ten istý problém, nervozita malých firiem a živnostníkov z toho, že im zhotoviteľ nezaplatí, ale napr. Košičania, električkové trate v Košiciach, je to presne ten istý problém, preto tak mešká celý tento projekt, lebo subdodávatelia, ktorí reálne robia za víťaza tendra, za zhotoviteľa celého diela, sú nervózni, lebo im meškajú platby a chcú mať zaplatené, ináč neurobia ďalší úsek. Preto sa to celé vlečie. Takže myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by sme ošetrili do budúcna takýmto spôsobom zmluvné vzťahy.
Ak dovolíte, teraz by som prešiel na tú druhú časť svojho vystúpenia, kde by som sa rád na chvíľu pozastavil pri generálnom prokurátorovi. Chcel by som sa poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady, že to na úvod schôdze povedal, naozaj včera som mu doručil list, v ktorom som ho požiadal, aby pozval na rokovanie Národnej rady pána generálneho prokurátora s odôvodnením, že vzhľadom na to, že Generálna prokuratúra začala šetrenie vo veci možného podvodu v kauze nevyplatenia pohľadávok subdodávateľov v spoločnosti Váhostav, generálny prokurátor podľa môjho názoru by mal o týchto závažných skutočnostiach informovať poslancov Národnej rady a my by sme tieto skutočnosti mali vedieť. Odpoveď ste počuli na začiatku schôdze, pán generálny prokurátor povedal, že keďže sú veci momentálne vo vyšetrovaní, on sa k tomu vyjadrovať nechce. Od pána poslanca Lipšica sme dnes ale počuli, že zďaleka to nie je s úkonmi, ktoré treba urobiť na začiatku takého vyšetrovania, také pozitívne.
Takže vzhľadom na to, samozrejme, ja si uvedomujem silu poslaneckého klubu SMER-u, nebudem forsírovať to, aby sme volali urgentne generálneho prokurátora, keď sa už tak vyjadril, ale budem ho interpelovať a chcem poprosiť aj vás, dámy a páni, a je úplne jedno, či ste zo SMER-u alebo z opozície, aby sme ostali v strehu a sledovali, čo budú robiť orgány činné v trestnom konaní v tejto kauze. Pretože ak došlo k podvodu, tak ten, kto to urobil, má ísť sedieť do basy. A aj preto je obrovská nespokojnosť na Slovensku a nervozita, pretože všetky takéto kauzy končia do stratena. Čiže ja verím tomu, že pán generálny prokurátor ukáže dostatok odvahy a že orgány činné v trestnom konaní budú konať. Podľa informácie, ktoré tu hovoril bývalý minister spravodlivosti, tomu zďaleka tak nie je, ale jediná vec, čo môžme my ako poslanci Národnej rady urobiť, my nemôžme zasahovať do vyšetrovania, to, čo ale môžme urobiť, je, že budeme vykonávať tlak ako poslanci Národnej rady na to, aby orgány činné v trestnom konaní konali.
Čo sa týka tretej časti, teda samotnej kauzy Váhostav, lebo o tom, o čom som doteraz hovoril, to je o budúcnosti, viac-menej o tom, to, čo by trebalo urobiť, ako by trebalo ochrániť malé firmy a živnostníkov od zvôle zhotoviteľa, ktorý im nezaplatí. Čiže čo by sme mali robiť.
Ale teraz poďme k samotnej kauze Váhostav. Je naozaj zaujímavé sledovať tú diskusiu o tom, do akej miery by mali byť odškodnení subdodávatelia. Alebo, keď chcete, firmy, ktoré majú pohľadávky voči Váhostavu. Tak Váhostav povedal, že v rámci reštrukturalizácie si to vie predstaviť na 15 percent. Pán minister Borec dnes hovoril, už je tu druhý pán minister, pán minister Borec dnes hovoril o tom, že tak ten priemer, ktorý na tých súdoch je, je niekde okolo 30 percent. Pán premiér Fico včera povedal 40 percent. Asi pán minister Borec celkom nevedel o tom, čo bude pán premiér hovoriť na svojej večernej tlačovke, lebo, paradoxne, v tom istom čase, keď začínala tá tlačovka, nás tu z tohto miesta všetkých presviedčal, že snívať o tom, že to má byť viac ako 40 %, je úplne nereálne, lebo aj 40 % je už skoro nereálne pri tej praxi, ktorá existuje. No pán premiér oznámil, že už to bude 50 percent. Nie som ekonóm, nejdem to rozoberať, nech sa tomu venujú ľudia, ktorí tomu rozumejú hlbšie, ale trošku to, nehnevajte sa, dámy a páni, svedčí o tom, že nie celkom má vláda premyslené, čo by chcela urobiť v tejto veci.
Ale keď ideme ku kauze Váhostav, to, čo rezonovalo v ostatnom čase, sú v podstate dve možnosti, ako sa to dá vyriešiť. Aj dnes to tu už v pléne odznelo. Prvá možnosť je, že to štát vezme na seba, a to už je jedno, akým mechanizmom, ale jednoducho, že subdodávateľov, malé firmy a živnostníkov vyplatí za Váhostav štát. A on si to bude, štát s Váhostavom, nejak riešiť. Nie som nadšencom tohto riešenia, pretože je to podľa mňa zlý príklad pre všetky nezodpovedné firmy. Lebo tento príklad hovorí o tom, že nezaplatíme, no a čo, veď potom to za nás zatiahne štát, a potom sa s ním budeme niekoľko rokov naťahovať. Nepovažujem to osobne za najšťastnejšie riešenie.
To druhé riešenie je také, že svoje záväzky zaplatí Váhostav po reštrukturalizácii z budúcich zákazok, teda zo ziskov z budúcich zákazok. V princípe týmto modelom sa rozhodla vláda Roberta Fica ísť. Podľa mňa, dámy a páni, mali by sme ale trvať, a dnes to už aj odznelo v niektorých vystúpeniach, na dvoch podmienkach. Ak už sa ide touto cestou, budem hovoriť veľmi jednoducho, že firma sa bude reštrukturalizovať, ale bude dostávať ďalšie štátne zákazky a zo ziskov týchto štátnych zákaziek vyplatí záväzky aj súčasným subdodávateľom, ak už ideme touto cestou, ak už sa rozhodla vláda Roberta Fica ísť touto cestou, mali by byť splnené podmienky.
Tou prvou podmienkou je, že po reštrukturalizácii by vo vlastníckej štruktúre nemali byť žiadne schránkové firmy, dámy a páni. Ja sa veľmi dobre pamätám, keď sme riešili kauzu piešťanského cétečka, na vystúpenie pána ministra Maďariča, ktorý povedal, že tomu rozumie, tejto kritike, a poďme sa dohodnúť na tom, že žiadna štátna zákazka, žiadne verejné obstarávanie, v ktorom pôjdu štátne alebo verejné peniaze, nemôže vyhrať firma, ktorá nemá jasnú vlastnícku štruktúru. Nie sme v situácii, že my vlastne z vlastníckej štruktúry Váhostavu nevieme povedať, kto je konečným príjemcom. To znamená, ak už má prebehnúť reštrukturalizácia a ak má Váhostav dostať ďalšie štátne zákazky, dámy a páni, tak v tom prípade iba vtedy, a to by malo byť podmienkou, že nebude mať žiadne schránkové firmy vo svojej štruktúre, lebo ináč potom nám hrozí to isté. Dnes to tu už znovu odznelo, že z týchto ziskov ďalších zákaziek nebude uspokojovať subdodávateľov, ale znovu sa niekde stratia v Karibiku alebo na Cypre u príjemcov, ktorých nepoznáme.
A tou druhou podmienkou by malo byť, že ak chcú schránkové firmy pri súčasnej reštrukturalizácii uplatniť svoje pohľadávky voči Váhostavu, pretože sa odvolávajú na to, že ako vlastníci pomáhali pôžičkami, vkladom do spoločnosti Váhostav, tak je to možné iba vtedy, ak odkryjú svoju vlastnícku štruktúru. Aby sa náhodou nestalo, že v rámci reštrukturalizácie sa nakoniec peniaze dostanú k tým, ktorí tento stav vlastne spôsobili. Pretože schránkové firmy budú uspokojené v rámci reštrukturalizácie takisto ako subdodávatelia, živnostníci a malé firmy.
Dámy a páni, toľko teda moje postrehy a pripomienky k prerokovanej aktuálnej problematike spoločnosti Váhostav a aj návrhy do budúcnosti, ako by sa mohla v zmluvách medzi obstarávateľmi a zhotoviteľmi zakomponovať ochrana subdodávateľov. Ja verím, naozaj chcem poprosiť pána ministra Pavlisa, aby to doručil pánovi premiérovi, spolieham sa na neho, môžem mu to poslať aj poštou, ale tak mal som to pripravené preňho na tejto schôdzi.
A, dámy a páni, záverom vám chcem len povedať, že je mi úplne jasné, že SMER schváli, čo pán premiér predloží, ale všetci si uvedomujeme, a som o tom presvedčený, že aj všetci poslanci strany SMER si uvedomujú, že to, čo sa tu deje so spoločnosťou Váhostav, nie je niečo prirodzené a keď už premiér Fico trvá na takýchto neštandardných riešeniach, do budúcnosti by sme minimálne mali pripraviť také štandardné riešenia, aby sme po Váhostave o mesiac neriešili Doprastav, o mesiac potom ďalšiu firmu, a potom ďalšiu firmu a vždy boli odkázaní na to, že ako sa pán premiér rozhodne a koľko povie, že dostanú vlastne subdodávatelia v rámci reštrukturalizácie. Myslím si, že veci by mali byť nastavené tak, aby ako tečú peniaze od obstarávateľa k zhotoviteľovi, tiekli ďalej aj k subdodávateľom, malým firmám a živnostníkom. Považujem to za úplne korektné, považujem to za normálne, aby sme ich ochránili v zmluvných vzťahoch tak, ako som to navrhoval a ako sme to navrhli ako strana Šanca, obstarávateľom v zmluvných nastaveniach, v zmluvných podmienkach, ktoré by mali byť zapracované v týchto zmluvách.
Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, upútala ma tá časť, keď si urobila právnu analýzu novely Obchodného zákonníka, ktorý prerokuvávame v skrátenom legislatívnom konaní. A vlastne to, čo má byť účinné hneď, alebo ani by som nepovedal, že tak hneď, ale k 1. júlu, sú reálne tri paragrafy, tri ustanovenia. Všetko ostatné bude platiť od 1. januára budúceho roku, tak načo je teda skrátené legislatívne konanie, si sa pýtala.
No, keďže už trošku poznáme, ako SMER v praxi funguje a že má rád takéto teatrálne marketingové ťahy, tak to bolo úplne jasné, pretože pán premiér Fico sa z defenzívy potreboval dostať do ofenzívy. Včerajší deň strávil veľmi aktívne. O tom už tu bola reč. Veď nielen my tu v pléne Národnej rady, ale všetci na Slovensku poznáme tieto fotografie a poznáme veľmi blízky vzťah medzi pánom Širokým a pánom premiérom Ficom. No tak včera použil všetko, čo v arzenáli strana SMER za tie roky zozbierala. To znamená, obvinil opozíciu z celej kauzy, menovite podpredsedu Národnej rady pána Figeľa. Následne prišiel s riešením ako záchranca, to znamená, nie 15-percentné odškodnenie, ale až 40-percentné odškodnenie. Samozrejme, potrestal tých, ktorí na tom nesú najväčší diel viny, to znamená zlé banky, lebo od nich sa zoberú na to finančné prostriedky. A aby to bolo dostatočne dramatické, musí to prerokovať Národná rada okamžite dnes v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď sme mali rokovať o úplne inom probléme alebo v iných súvislostiach, a nie o nejakej novele zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale to najpodstatnejšie si, pani poslankyňa, pomenovala, že nič sa nehovorí v tomto zákone o tom, že keď Váhostav bude dostávať ďalšie zákazky, tak vlastnícka štruktúra kdesi z Karibiku sa na nich bude obohacovať ďalej.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, hovoril si o tom, že vás SMER kritizuje alebo SMER kritizuje skutočnosť, že za vlády Ivety Radičovej boli obstarané niektoré úseky diaľnic príliš lacno a že predsa takto sa správa dobrý hospodár. Ale je to veľmi zaujímavé, ja to naozaj sledujem hlavne pri diaľniciach, ale potom budem hovoriť aj o zdravotníctve, ako keď SMER vládne, nás presviedča o tom, že vo verejnom obstarávaní, ak dá niekto veľmi nízku ponuku, tak ho z verejného obstarávania jednoducho treba vylúčiť, pretože predsa tak nízka ponuka nemôže byť korektná, a preto sa nakupuje drahšie, ako by sa reálne vedelo nakúpiť. Pamätám sa, keď sme tu schvaľovali liekové zákony, dnes doobeda sa už o tom diskutovalo, kde nás kolegovia z vtedajšej opozície zo SMER-u presviedčali o tom, že keď pôjdeme na druhú najnižšiu cenu liekov, tak budú naši pacienti liečení zlými liekmi. Čuduj sa svete, keď prišli k moci, tak to zmenili na priemer troch najnižších cien v Európskej únii. Prečo nešli na drahšie lieky, prečo nezaplatia za tie lieky viac? Tu im to nevadilo, lebo si uvedomili, že to naozaj šetrí verejné zdroje.
Alebo konkrétne, keď už hovoríme o cétečkách, tam je veľmi zaujímavé, že v našich nemocniciach sa nakupujú cétečká o 100 % a viac drahšie ako tie isté cétečká od tej istej firmy s tými istými parametrami v Českej republike. Čím to je? Nie je to tým, že firmy nám zahrajú verejné obstarávanie? Čiže je to naozaj zaujímavé, keď SMER hovorí o tom, že keď niekto vo verejnom obstarávaní obstará za najnižšiu cenu, tak to je niečo zlé, to nemôže v praxi fungovať. No ale veď o tom je verejné obstarávanie, aby sa podarilo získať čo najnižšiu cenu a šetriť tak verejné zdroje. Teda všade v civilizovanej krajine, ale napríklad na Slovensku to zjavne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)