Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

24.9.2015 o 11:18 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

24.9.2015 11:18 - 11:19 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

81.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, chcem byť veľmi krátky a poprosím pána poslanca Puciho, aby nerušil pána ministra, lebo ja sa ho chcem niečo opýtať. Takže chcem vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý v tejto verzii, ako je teraz predložený, podporím.
Som rád, že vznikol v spolupráci s Transparency International, čo je dobrý znak toho, že by mal pomôcť stransparentniť oblasť, o ktorej sa často diskutuje a ktorá je mnohokrát trošku démonizovaná aj širokou verejnosťou, teda vzťah medzi farmaceutickou alebo distribučnou firmou a lekárom. My sme to už riešili v období vlády Ivety Radičovej, kde prišlo k určitým úpravám v zákone, ale súhlasím s tým, že keď to treba upraviť iným spôsobom, ako navrhuje ministerstvo zdravotníctva, upravme to, hlavne aby to fungovalo.
Teda, samozrejme, rušilo to nielen pacientov, ale mnohokrát to rušilo aj zdravotníkov, že farmaceutické firmy využívali rôzne možnosti na to, aby oslovovali predovšetkým lekárov v ambulanciách, lekárov, ktorí predpisujú lieky, navštevovali ich, často prichádzali v ordinačných hodinách. Hovorím, bolo pomerne dosť démonizované to, aké plnenie vlastne prebieha medzi farmaceutickou firmou a zdravotníkom, či je v poriadku, že ho pozve na nejaký kongres a ten kongres vlastne farmaceutická firma sponzoruje, a teda zaplatí tam jeho účasť. Či je v poriadku, že mu dá nejaké iné nepeňažné plnenie formou daru, akým spôsobom by to mal zdravotník vykazovať.
Čiže toto je ten konkrétny návrh, ktorý máme dnes na stole. V podstate sa povinnosť prenáša ako keby z toho konkrétneho zdravotníka, ktorý má nejaké nepeňažné plnenie zo strany farmaceutickej firmy na farmaceutickú firmu s tým, že zostáva, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, menný zoznam, čiže budeme presne, konkrétne vedieť, či došlo k nejakému konkrétnemu plneniu vo vzťahu k pánovi doktorovi XY. Dvakrát do roka. S týmto by som nemal veľký problém.
Skôr, a teraz prečo som vlastne vystúpil. Skôr sa chcem dostať k tomu, že tento návrh zákona hovorí o tom, že v podstate pohostenie na nejakej akcii sponzorovanej farmaceutickou firmou do výšky desať euro je niečo, čo sa nemusí vykazovať a uvádzať. Čiže nebude treba, aby bolo napísané v zozname, že pán doktor XY vypil tri deci minerálky, jednu kávu, tri krémeše a zjedol jeden chlebíček. Čiže toto tam nebude musieť byť vykazované. Toto je zatiaľ stále v poriadku. Vystupujem hlavne preto, lebo my sme takúto diskusiu na výbore pre zdravotníctvo mali, keďže pán minister tam nebol, lebo budeme o tom diskutovať až pred druhým čítaním, bol na výbore prezident Slovenskej lekárskej komory a riešil ani nie tak tento zákon ako zákon o dani z príjmu. Tam totižto financi navrhujú, aby aj takéto nepeňažné plnenia do určitého limitu, tuším je tam teraz 25 euro schválených, keď sa dobre pamätám, ale pán minister to vie lepšie. Do určitého limitu sa nemuseli uvádzať, ale potom ich musí konkrétne vo svojom daňovom priznaní zdravotník uviesť a zdaniť také nepeňažné plnenie.
Tu narážame na jeden, zatiaľ by to bolo, samozrejme, z daňového hľadiska stále správne, len narážame tu na jeden dosť zaujímavý moment, že v princípe to bude neuveriteľným spôsobom toto administratívne zaťažovať zdravotníkov, odhliadnuc od toho, že máme zo zákona ako zdravotníci povinnosť celoživotného vzdelávania. Čiže my potrebujeme zbierať na to, aby sme si zachovali svoju špecializáciu, kredity za návštevu takýchto podujatí. A teraz spočítavať, koľko tam kto zjedol chlebíčkov, orieškov a vypil kávy, je dosť náročné. Čiže tento model do určitej miery, ktorý navrhuje ministerstvo zdravotníctva v tomto návrhu zákona, sa mi zdá byť ako keby iný alebo trošku nie celkom skoordinovaný s tým, čo schválila Národná rada, respektíve čo je v zákone o dani z príjmu.
Čiže záverom chcem povedať len toľko, že chcel som na to upozorniť pána ministra, viem, že vie o probléme, len chcem to podčiarknuť, lebo máme čas po prvom čítaní do druhého čítania nájsť nejaké také riešenie, o ktorom sme spolu hovorili aj na výbore pre zdravotníctvo, že povedzme spočítajme, koľko bodov musíte získať, koľko kreditov musíte získať v danom kalendárnom roku, a to má nejakú cenu, keď idete na tú konferenciu alebo na ten kongres a zjete tam tie chlebíčky, aby toto bola nejaká hranica, ktorú nemusíte uvádzať v daňovom priznaní, aj keď viem, že financi teraz vyletia z kože. Alebo to nájdime takýmto spôsobom, že tí organizátori, ktorí to organizujú, to musia uviesť nejakým menným zoznamom. Aby sme tým nezaťažovali zdravotníkov, lebo skutočne, viete ako, spočítavať, že koľko som vypil kávy a zjedol krémešov, a teda vlastne koľko to do jedného roka je a koľko treba napísať do daňového priznania, sa mi zdá byť trošku aj takou dehonestáciou ďalšieho vzdelávania zdravotníkov, ktoré, podotýkam, je zo zákona povinné a, podotýkam, všetci, ktorí chceme vykonávať prax zdravotníka, musíme chodiť na tieto podujatia, aby sme zbierali kredity.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:47 - 15:49 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis
Ďakujem pekne aj ja za vystúpenie pani poslankyne Pfundtnerovej.
Najprv ku kvótam. Zo zásady som proti tomu, aby boli nejaké kvóty, pretože principiálne to nie je dobré riešenie a nepovedie to zďaleka k tomu, čo si od toho sľubuje ministerstvo kultúry.
Podľa mňa to riešenie, aby pre súkromné rádiá neboli žiadne kvóty slovenskej hudby, a nech sa páči, ak si ministerstvo kultúry myslí, že musí hrať Slovenský rozhlas viacej slovenskej hudby zo zákona, nech je tam určená kvóta. Koniec koncov aj vo Veľkej Británii je to práve BBC, ktorá je naozaj vlajkovou loďou verejnoprávnych rádií, ktorá vyťahuje mladé talenty, vyťahuje okrajové žánre a mnohokrát vyrába, doslova vyrába hviezdy, ktoré sa potom presadia aj v súkromných rádiách.
Keď neprejde môj pozmeňujúci návrh, čo teda, žiaľ, očakávam, tak, samozrejme, podporím pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtnerovej, aj keď s kvótami nesúhlasím, ale tých 15 % by bolo podľa mňa skôr splniteľné ako tých 25 %, dokonca 33 %, keď to počítame od 6.00 hod. do 24.00 hodiny. Chcem len povedať, že ten francúzsky príklad v jej podaní vôbec nebol zlý. Je tam totižto jeden malilinký háčik, že keď to Francúzom pomohlo, nezabudnime, prosím, na nich, že je to 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na tejto planéte, a tak francúzska produkcia je niekde inde ako produkcia stokrát menšieho slovenského národa s počtom 5 mil. ľudí.
Posledná moja poznámka. Áno, je to presne tak, čo bude s národnostným vysielaním. Tam vraj bude nejaká výnimka. Ale ja sa viac ako maďarské vysielanie Rádia Patria bojím o českú hudbu v našich rádiách, ktorá je veľmi obľúbená, a súkromné rádiá v snahe zachovať si počúvateľnosť najprv budú nahradzovať české pesničky slovenskými.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:16 - 15:18 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

38.
Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Nemal som ambíciu vás presvedčiť, lebo je mi to úplne jasné, keď som zbieral podpisy pre pozmeňujúci návrh, že asi väčšina snemovne má názor taký, že tie kvóty treba zaviesť. No čas ukáže, ako to bude prakticky fungovať vo vzťahu k súkromným rádiám.
Znovu zopakujem, vo vzťahu k rozhlasovému vysielaniu RTVS, ak je toto zámer ministerstva kultúry, že teda má vysielať viacej slovenskej hudby, nech sa páči. Vo vzťahu k súkromným rádiám si dovolím ako pravičiar trošku s vami polemizovať. To, že získajú licenciu a že môžu ju prevádzkovať nejaký čas a že musia spĺňať nejaké podmienky je jedna vec, ale to, aby ste predpisovali rádiu, ktoré sa neživí zo štátnej dotácie, ktoré nedostáva peniaze cez koncesionárske poplatky, ale zdrojom jeho príjmu je reklama, diktovať, čo má hrať, a ohrozovať tak možno spektrum jeho poslucháčov, počúvateľnosť tohto rádia, a teda aj jeho ďalšie príjmy z reklamy, to podľa mňa nie je celkom z pohľadu môjho liberálneho chápania správne, dámy a páni. Akože vy mu poviete, čo majú hrať a oni sa nejak majú uživiť, aby vládali vyplatiť tantiémy v rovnakej výške. Čiže čo zrušia? V najhoršom zrušia seba.
A ešte jedna poznámka k tomu, čo hovoril niektorý z pánov poslancov. No v zákone je napísané, že to majú, tých 25 % odohrať od 6.00 hod. do 24.00 hod., čiže nočným vysielaním pre zúfalých kamionistov si neporadia. To znamená, že reálne tých 25 %, keď to rozložíte na každý deň od 6.00 hod. do 24.00 hod., znamená 33 %. Každá tretia pesnička slovenská. Vy veľmi dobre viete, že tie rádiá, každé jedno, sa profiluje na iných poslucháčov. V niektorých žánroch to môže byť veľmi veľký problém.
Takže ohrozuje to vysielanie súkromných rádií.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 14:44 - 15:05 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

26.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja už som k vládnemu návrhu o vysielaní a retransmisii vystupoval v prvom čítaní a prvé čítanie je na to, aby sme povedali celkový pohľad na to a politický postoj k takémuto riešeniu problematiky ochrany slovenskej hudby v slovenských rádiách.
Dnes preto naozaj len veľmi krátko zhrniem tie hlavné protiargumenty, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, a potom by som podal pozmeňujúci návrh. Chcem teda veľmi jasne povedať, že z môjho pohľadu je zavedenie akýchkoľvek povinných kvót pre slovenskú hudbu v rádiách nezmyslom. Prakticky sa to bude veľmi ťažko napĺňať, bude to znamenať hlavne pre súkromné rádiá veľký problém, čo sa týka udržania počúvanosti týchto rádií, tá kvóta je neobyčajne vysoká, aj keď je tam postupný nástup v priebehu 2 rokov. Napriek tomu, dámy a páni, uznajte, že 25 % slovenskej hudby, ktoré by, ktorú by mali hrať súkromné rádiá v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod., prakticky znamená, že v tomto čase bude musieť byť ich vysielaní 35 % slovenskej hudby, teda každá tretia pesnička, aby som to veľmi jednoducho povedal. Je to veľmi vysoké a hlavne nepochopiteľné, čo tým chce vlastne ministerstvo kultúry dosiahnuť, a aký je jeho reálny praktický ciel. O tom ešte, samozrejme, budem hovoriť.
Rozumiem tomu, že Rozhlas a televízia Slovenska, resp. rozhlasové vysielanie RTVS má okrem účelu zabávania poslucháčov aj iné účely, ktoré mu ukladá zákon, preto nebudem navrhovať vypustenie tejto kvóty pre RTVS, ak sa teda ministerstvo kultúry rozhodlo, že je dôležité, aby Slovenský rozhlas, ako sme ho volali po starom, alebo rozhlasové vysielanie RTVS obsahovalo veľa slovenskej hudby, pretože to má pozitívny vplyv na poslucháčov alebo posilňuje to Slovensko v tomto vysielaní. Je to rozhodnutie ministerstva kultúry, ukáže sa to v budúcnosti na počúvanosti verejnoprávneho rozhlasu. Treba ale povedať, že aj tam je tá kvóta, ktorá je nevrhnutá na 35 %, prakticky 44 %, ak to počítame na vysielací čas od 6.00 hod. do 24.00 hodiny. Čiže prakticky skoro každá druhá pesnička musí byť v slovenčine.
Chcel by som povedať to, o čom som, o čom som hovoril aj v prvom čítaní v rozprave, že Francúzi to v minulosti zaviedli, zhodou okolností som tam vtedy bol na stáži a pamätám sa na veľmi živú diskusiu, ktorá prebiehala vtedy v médiách, ale aj medzi ľuďmi, lebo, viete, Francúzi sú veľkí patrioti a sú veľmi hrdí na svoj jazyk, napriek tomu kvóta 40 %, ktorú chceli zaviesť a nakoniec aj zaviedli v rádiách, bola pre mnohé rádiá, ale aj pre veľkú časť verejnosti skoro nepredstaviteľná a báli sa hlavne o počúvanosť, o to, že stratia poslucháčov, jednoducho z dôvodu, že frankofónnych ľudí máme na svete 500 mil., nepočítam len obyvateľov Francúzska, ale krajiny, kde sa hovorí po francúzsky, napriek tomu mali francúzske rádiá veľký problém, aby týchto 500-tisíc (pozn. red.: správne má byť 500 mil.) frankofónne hovoriacich ľudí vyprodukovalo toľko kvalitnej hudby, aby dokázali plniť kvótu 40 %.
No, preto veľmi povážlivo hľadím na kvótu skoro 44 % v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod. pre Slovenský rozhlas vzhľadom na to, že 100-krát menej slovensky hovoriacej populácie, teda 5 mil. bude mať dosť značný problém vyprodukovať toľko kvalitnej hudby, aby dokázala konkurovať žiadanej anglosaskej hudbe. To je realita, ja nie som odborník na kultúru v zmysle, aby som hovoril o tom, prečo Slováci neprodukujú viacej kvalitnej hudby, ktorá by vedela súťažiť, či je to len naozaj otázka veľkosti populácie alebo aj niečoho iného. Toto naozaj nechám na odborníkov, ja teraz hovorím v tejto chvíli len o kvótach.
Keď sa vrátim k súkromným rádiám a ku kvóte 25 % slovenskej produkcie v ich vysielaní, rád by som povedal, že z môjho pohľadu je to nepochopiteľná snaha štátu zasiahnuť do súkromného vlastníctva. Som predstaviteľom pravicovej strany, malej pravicovej neparlamentnej strany Šanca, ale vždy budeme vystupovať zásadne voči tomu, keď chce štát z nepochopiteľných dôvodov zasahovať do súkromného vlastníctva.
Keď budem podávať pozmeňovací návrh, budem hovoriť aj o tom, ako to vidí generálna prokuratúra, a vidí to takisto veľmi podobným spôsobom, že je nepochopiteľné, aby štát predpisoval súkromnému vlastníkovi, čo má predávať vo svojom obchode. Súkromné rádiá vznikli preto, aby získavali poslucháčov, aby sa vedeli samofinancovať prostredníctvom reklamy, resp. sponzorských programov, a pre nich je počúvateľnosť zdrojom ich príjmu, čiže keď chce štát regulovať, čo majú hrať tak zasahuje priamo do toho, aby si navzájom vedeli konkurovať a zvyšovať svoju počúvateľnosť.
Pri Slovenskom rozhlase alebo rozhlasovom vysielaní RTVS som ochotný akceptovať skutočnosť, že ako verejnoprávne médium má plniť aj iné účely, ako len získavať reklamu, resp. zvyšovať svoju počúvateľnosť. Prosím, ak sa tak rozhodlo ministerstvo kultúry. Ale pri súkromných rádiách je to hrubý zásah do súkromného vlastníctva, s čím ako predstaviteľ pravicovej strany nemôžem súhlasiť.
Treba povedať, že súkromné rádiá na Slovensku sú dobre počúvané a sú veľmi kvalitné, dokonca aj medzinárodné porovnania ukazujú, že sa dokážu na veľmi silnom konkurenčnom európskom prostredí umiestňovať na popredných miestach, napriek tomu majú k dispozícii pomerne skromné príjmy z malej časti reklamného koláča, ktorý sa dostane do týchto rádií prostredníctvom reklamy. To percento je len 6 % z celkového objemu reklamy, ktorý sa na Slovensku míňa. Ak chce štát zasiahnuť do toho, čo majú hrať a ohroziť takých počúvateľnosť, tak štát priamo ohrozí ich príjmy, prepáčte, že to tak zjednodušujem, ale to je fakt, lebo ak klesne počúvateľnosť, tak klesnú ich príjmy z reklamy, ak klesnú ich príjmy z reklamy, mnohé menšie rádiá môžu byť existenčne ohrozené. A to zrejme nie je zámerom ministerstva kultúry, aspoň nepredpokladám, že preto ministerstvo kultúry prišlo s týmto návrhom.
Ja rozumiem tomu, že naivný pohľad na problematiku môže byť taký, že ak budú hrať všetky rádiá veľa slovenskej hudby, tak tým poslucháčom nič iné nezostane, iba tú slovenskú hudbu počúvať a asi si ju aj obľúbia, lebo tak keď ju počúvate stále v rádiu, čo iné vám zostáva. Musím ale upozorniť pána ministra kultúry aj tvorcov tejto legislatívy, že dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Dnes nežijeme v časoch, keď sme toho veľa nemohli v československom socialistickom rádiu počuť, dnes žijeme v časoch, keď sa predovšetkým na mladú a strednú generáciu valia možnosti počúvania hudby cez web, cez spotify, cez množstvo iných možností. Moje 7- a 9-ročné dieťa v aute v okamihu, keď vyladím správy na Slovenskom rozhlase, si zapnú cez slúchatká svoje mobily a vyberú si v play liste pesničku, ktorú chcú počúvať. A teda môžem im to zakazovať, ale budú to počúvať iným spôsobom, vtedy, keď nie som doma. Čiže dneska žijeme v takejto modernej dobe.
Naopak, si myslím, že také nútenie, viete, kvóty, veľa sme o nich hovorili minulý týždeň v inej súvislosti, hovorili sme o kvótach pre imigrantov, ale kvóty nič neriešia a, naopak, môžu do určitej miery naladiť to poslucháčstvo tak, že nebudú počúvať to rádio, lebo keď im niečo nútite, tak to jednoducho ľudia nechcú. Takže skutočne vidím reálne ohrozenie počúvateľnosti, a teda aj príjmov rádií. No a s tým by som sa pomaly dostal aj k záveru.
Predpokladám, že ministerstvo kultúry, aj keď to nikde neprečítate v zámere tohto zákona, má takú predstavu, že chce pomôcť týmto opatrením slovenskej kultúre. Nie je to síce jasne vyšpecifikované, ako by to malo pomôcť slovenskej kultúre, ale som o tom presvedčený, že minister kultúry to vidí tak, že ak by bolo viacej slovenskej hudby, tak slovenskí umelci dostanú viacej tantiémov od tých rádií, keď dostanú viacej tantiémov, tak budú slobodnejší vo svojej tvorbe a možno ich to povzbudí k lepšej tvorbe. Ale to som si vymyslel ja, toto nech vysvetlí pán minister Maďarič, lebo nikde to takto odôvodnené nie je.
No len upozorňujem na to, že keď rádiu budú klesať príjmy, budú klesať aj tantiémy. A obávam sa, že budú klesať tantiémy práve tým umelcom, ktorí sú najviac hraní a nie sú veľmi populárni, lebo na Slovensku máme veľa kvalitnej modernej hudby, ktorá je počúvaná, máme koncerty slovenských interpretov, ktoré sú vypredané, kde chodia dokonca nielen mladí ľudia, ale aj celá stredná generácia.
Čiže, dámy a páni, trošku sa obávam tomu, aby to nedopadlo, ako to hovorieval bývalý ruský premiér Černomyrdin, že mali sme len tie najlepšie záujmy, a dopadlo to tak ako obvykle. Takže obávam sa týchto opatrení v zmysle, že môžu paradoxne viesť k tomu, že slovenskí umelci budú na tom ešte horšie a hlavne mladá generácia nebude počúvať slovenské rádiá, čo si myslím, nie je cieľom ministerstva kultúry, o tom som presvedčený.
Takže, dámy a páni, záverom mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 až 4. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 6. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
3. V čl. I sa vypúšťajú body 14 a 15. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zavedenie povinnej 25 % kvóty pre súkromných rozhlasových vysielateľov možno považovať za nedôvodné obmedzenie slobody prejavu, ako aj za neodôvodnený zásah do slobody podnikania v súlade s názorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, podľa ktorej môže prijatie takejto právnej úpravy byť v rozpore s čl. 55 ods. 1 a 2 v spojitosti s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Tak ako uvádza vo svojich pripomienkach Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, každý podnikateľ v trhovom prostredí spravuje a prispôsobuje svoju ponuku dopytu zákazníkov a neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby štát nútil podnikateľa zahrnúť do jeho ponuky tovar, po ktorom nie je dopyt, ktorý je menej kvalitný, resp. tento dopyt je menší, ako v prípade iných tovarov. Slovensko je malou krajinou na to, aby žánrovo pre jednotlivé rádiá bola produkovaná počúvateľná hudba. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nenavrhlo žiadne ďalšie súvisiace a konštruktívne premyslené opatrenia, ktoré by zabezpečili podmienky pre lepšiu tvorbu a ani také, ktoré by zamedzili stratu poslucháčov u jednotlivých vysielateľov.
Keďže vysielanie je špecifický spôsob šírenia hudby, aj veľmi kvalitná hudba nemusí byť počúvateľná, vysielateľná pre daných poslucháčov. Hudba, ktorá znie z rádia, musí byť nielen kvalitne nahraná, ale tiež aj žánrovo blízka poslucháčom daného rádia, pričom musí byť takto aj vnímaná.
Návrh zákona nie je odôvodnený žiadnou argumentáciu, ktorá by preukazovala, že uvedená povinnosť nespôsobí podnikateľským subjektom žiadnu ujmu ani že by išlo o opatrenie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na tvorbu slovenskej hudby. Zavedenie kvót predstavuje okrem iného zásah do slobody prejavu, keďže obmedzeniu chýba ústavne konformný dôvod, podpora produkcie ním totiž nie je. Na účely plnenia verejného záujmu Slovenská republika zriadila Rozhlas a televíziu Slovenska, ktorej môžu byť kladené povinnosti práve na účely zabezpečenia vysielania aj takýchto programov alebo služieb, ktoré nie sú pre súkromný sektor rentabilné, prípadne ktoré sú určené pre menšinového diváka, poslucháča. Nie je legitímny dôvod, prečo by mali súkromné subjekty plniť úlohy vo verejnom záujme na základe zákonom ustanovenej povinnosti, ktorá navyše ich službu nerobí ani atraktívnejšou pre poslucháčov.
Navrhovaná úprava je tiež spôsobilá vytlačiť z vysielania českú hudbu, ktorá sa bude ako prvá nahrádzať slovenskou. Ďalšie dva problémy, ktoré zavedenie takýchto kvót otvorí, je tak postavenie jazykov národnostných menšín a diskriminácia v rámci voľného pohybu tovarov a služieb. Navrhuje sa preto vypustiť z návrhu novely úprava, ktorá sa týka zavedenia povinnej kvóty na vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách.
4. V čl. I sa z a bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
16. V § 31a ods. 2 sa na konci vypúšťajú slová "a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8".
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom vypustiť § 35 ods. 8.
5. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
17. V § 25 sa vypúšťa odsek 8.
Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odstrániť nadbytočná regulácia rozhlasového vysielania označovania dlhšieho reklamného oznámenia, ktorá je nedôvodná. Na základe praktickej aplikácie tohto ustanovenia je nutné konštatovať, že táto úprava nie je priaznivejšia pre rozhlasové vysielanie, naopak, je prísnejšia než úprava reklamy pre televízne vysielanie, ktoré je regulované smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, a to napriek tomu, že regulácia rozhlasového vysielania reklamy nie je vyžadovaná ani európskym právom, ani trhom. Zároveň je potrebné uviesť, že pôvodný účel tohto inštitútu, tzv. rozhlasového telenákupu sa v praxi vôbec nepoužíva a uvedené ustanovenie sa nevhodne aplikuje na nedôvodné obmedzenie rozhlasového vysielania reklamy.
6. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
17. § 38 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
(6) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na rozhlasovú programovú službu, ak je čiastočne alebo ako celok sponzorovaný program rozhlasovej programovej služby, jeho ucelená časť, séria programov rozhlasovej programovej služby, musí taký program, časť alebo sériu vysielateľ rozhlasovej programovej služby zreteľne označiť na začiatku alebo na konci názvom, obchodným menom, menom a priezviskom alebo logom sponzora, alebo odkazom na výrobok, službu, ochrannú známku, webové sídlo alebo niektorú z aktivít sponzora. Ak vysielateľ takto označí program, nemusí už označiť ucelenú časť tohto programu, a ak takto označí ucelenú časť programu, nemusí už označiť program ako celok.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odstrániť nadbytočnú reguláciu rozhlasového vysielania sponzorovaných programov, a to pri zachovaní povinnosti označovania sponzorovaného programu. Rozhlasové vysielanie je z hľadiska výrazových prostriedkov vo svojej podstate obmedzené len na zvukové prostriedky, čo predstavuje pri rovnakej právnej úprave s televíznym vysielaním horšie podmienky komunikácie. Pre vysielateľov rozhlasovej programovej služby sa teda navrhuje odstrániť bezdôvodne prísnejšia právna úprava obmedzenia znenia sponzorského odkazu.
7. V čl. I sa vypúšťajú body 19 až 22. Ďalšie body sa primerane očíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisí s bodom 3.
8. V čl. I v bode 23 sa vypúšťa § 76dh vrátane nápisu, § 76di sa označuje ako § 76dh a uvádzacia veta tohto bodu znie:
"Za § 76df sa vkladajú § 76dg a 76dh, ktoré vrátane nadpisov znejú".
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
Posledný, deviaty novelizačný bod:
9. Článok V. znie:
Čl. V.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku I bodov 10, 13, § 76dh v bode 15 a bodu 16 a článku IV bodov 9, 10 a § 43b v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 20. mája 2016.
Odôvodnenie. Návrh zohľadňuje legislatívno-technické zmeny po prečíslovaní jednotlivých bodov spôsobené vypustením niektorých pôvodných bodov z návrhu, resp. vložením nových bodov do pôvodného návrhu podľa tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ospravedlňujem sa, dámy a páni, že tam bolo strašne veľa písmen, ale, žiaľ, tak treba pozmeňujúci návrh napísať, po slovensky preložené, tento pozmeňujúci návrh je o tom, aby z vládneho návrhu zákona bola vypustená kvóta 25 % pre vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách a aby pravidlá pre reklamu a sponzorované programy v rádiách boli rovnaké, ako sú v televízii a ako sú aj doteraz, aby nemuseli byť označované dvakrát, teda aj v samotnom spote, aj pred, aj po začiatku samotného vysielania tohto spotu, ktoré, samozrejme, zbytočne zaťažuje ako rádio, tak hlavne poslucháčov, pretože doterajšia prax neukazuje na to, že by s tým boli nejaké problémy.
Dámy a páni, poprosím ešte, ak dovolíte pána spoločného spravodajcu, keďže som podal pozmeňujúci návrh, ktorý má 9 bodov, a niektoré súvisia s bodmi zo spoločnej správy, navrhujem teda vybrať na osobitné hlasovanie body 1, 2 a 3 zo spoločnej správy, teda všetky tri, aby sme o nich hlasovali samostatne s tým, že navrhujem z môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 7 a 8 spoločne, čiže ešte raz: 1, 2, 3, 7 a 8 spoločne, súvisia so zrušením kvóty 25 % pre vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách.
Ďalej navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6 z môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože súvisia s úpravou vládneho návrhu týkajúcou sa reklamy a sponzorovaných programov, a potom samostatne o bode 9, ktorý teda je o prečíslovaní tých jednotlivých ustanovení týkajúcich sa prvého aj druhého problému, ktorý riešim týmto pozmeňujúcim návrhom.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a poprosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 12:29 - 12:31 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

186.
Upútala ma tá časť vystúpenia pani poslankyne Vášáryovej, keď hovorila o príbehu obrazu z múzea v Trenčíne. Spomenul som si na príbeh, ktorý takisto prebehol našimi médiami a možno ste ho aj zachytili.
Pani riaditeľka, už bývalá riaditeľka múzea, resp. Galérie Andyho Warhola v Medzilaborciach zapožičala dva veľmi slávne obrazy, jednu kópiu a jeden originál, poviem to tak ľudovo, ako ich voláme, tieto obrazy, teda Marilyn Monroe a tú slávnu polievku, a ten, kto si ich požičal, ich nechcel vrátiť. Zmluva bola napísaná tak nešťastne, že sa to nejak ani podľa tej zmluvy, nejak nedalo veľmi vrátiť. Pán župan Chudík zareagoval, že odvolal pani riaditeľku. To je síce krásne, ale naozaj reálne chvíľu hrozilo, že narábanie s takýmito cennými kultúrnymi dielami, hodnotami, ktoré na Slovensku máme, môže viesť k tomu, že budú natrvalo stratené. Veľmi ma potešila správa, ktorú som počul v médiách niekoľko dní nazad, že teda polícia oba tieto obrazy už vraj má, čo je veľmi dobrá správa, ale myslím si, že záujmom zákonodarcov by bolo písať legislatívu tak, aby sa takéto prípady neopakovali, aby sme sa nemuseli spoliehať na to, či sa našej polícii podarí dostať cenný obraz, ktorý visí niekde v galérii, a niekto sa na základe deravej zmluvy rozhodne takýto obraz akože požičať a potom je nenávratne preč.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 19:55 - 19:57 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Rada Európy má svoju stratégiu. Mal som ju možnosť vidieť ako materiál, veď si to pozriete, pán kolega Faič, ako materiál na rokovanie 14. septembra. Veľa z toho bolo prediskutované a v podstate prerozdeľovanie azylantov zostalo ako otvorená téma, o ktorej sa ďalej diskutuje, ako by to malo vyzerať, ako by mali ostatné krajiny Európskej únie solidarizovať so samotným azylovým konaním s tými krajinami, ktoré sú v nárazníkovej zóne, kde prichádzajú títo migranti. A súhlasím s vami, že príčina, prečo prichádzajú vojnoví utečenci, vyriešená nie je. Preto ale hovorím a hovoril som v tom šiestom riešení, že potrebujeme spolupracovať s krajinami, odkiaľ prichádzajú, s krajinami, ktoré sú ich bezprostrední susedia, tak to pomenovala Rada Európy. Ja osobne nemám problém ani s reálnou vojenskou pomocou možno v niektorých krajinách na vyriešenie daného konfliktu. Ale je to téma, ktorú budú skôr riešiť silné krajiny v NATO, kde sme tak isto členskou krajinou, ako samotná Európska únia.
Ja som tak isto hlasoval proti kvótam a súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Přidal, to nič nerieši. Kvóty samy osebe nič neriešia. Potrebujeme komplexné riešenie toho problému. Snažil som sa načrtnúť, čo by mohlo pomôcť takémuto riešeniu. Samozrejme, môžu byť aj iné riešenia, lepšie riešenia, veď nikto nemá patent na rozum. Dôležitá je tá skutočnosť, že potrebujeme pomôcť vojnovým utečencom, musíme byť humánni, potrebujeme kľud na Slovensku, a nie šírenie paniky a dezinformácií, ktoré sa, žiaľ, šíria prostredníctvom extrémistov a mnohokrát aj takzvaní štandardní politici tomu pomáhajú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2015 19:27 - 19:50 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

186.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k tejto informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii tak isto vystúpil a povedal niekoľko viet. V závere sedem riešení, ktoré vidím v tejto situácii ako potrebné.
Hneď na úvod by som sa vrátil k diskusii, ktorá tu v pléne Národnej rady prebiehala na júnovej schôdzi Národnej rady. Pán premiér sa vtedy chystal na summit V4 a potreboval silnejší mandát, potreboval vyhlásenie Národnej rady k tomu, že Slovenská republika nesúhlasí s kvótami. Áno, s tým môžeme súhlasiť, že len suché zavedenie kvót nerieši problém migračnej vlny, ktorej momentálne Európska únia čelí. Riešenie je určite komplexné.
V júni som to povedal a po dnešnej rozprave, keď som si mal možnosť vypočuť vystúpenie premiéra Fica, ministra vnútra a ministra zahraničných vecí, ale aj mnohých predstaviteľov strany SMER v parlamente, musím konštatovať to, čo som povedal aj v júni: Prepáčte, ale SMER nemá svoju jasnú stratégiu migračnej politiky. Jasne to vidno, a to nie je len o tom, že sa to vyvíja v nejakom časovom horizonte, pretože prichádzajú nové skutočnosti.
Pán premiér Fico v júni hovoril o tom, že kvóty nikdy. Hovoril o tom vtedy, keď predtým štyria europoslanci strany SMER v Európskom parlamente hlasovali za povinné kvóty pre jednotlivé členské krajiny. Nesvedčí to veľmi o tom, že SMER mal jasno v júni o tom, že či kvóty áno alebo nie. Odvtedy sme počuli, že aj pri opakovaných hlasovaniach štyria europoslanci za SMER hlasovali za povinné kvóty pre jednotlivé členské krajiny.
Pamätám si vystúpenie pána premiéra Fica, nebolo tu veľa poslancov, ale pozorne som si ho vypočul na hodine otázok. V júni, keď veľmi jasne hovoril o tom, že čo má čo Slovensko riešiť problém migrantov. Slovenska sa migranti netýkajú, hovoril vtedy premiér. Nech to riešia krajiny, ktoré bombardovali Líbyu. Nech to riešia krajiny, ktoré bombardovali Irak. Nech to riešia krajiny, ktoré sú za konfliktom alebo majú prsty v konflikte v Sýrii. Prečo to má riešiť, hovoril premiér. Pamätám sa dobre, nájdite si to v archíve Národnej rady. Premiér hovoril v júni aj o tom, že majú to riešiť predovšetkým koloniálne mocnosti, lebo tie spôsobili tento stav a nie Slovenská republika. Ajhľa, dnes sme v úplne inej situácii.
Čiže, dámy a páni, pamätám sa na to, ako, 24. júna to bolo presne, Národná rada schválila vyhlásenie k utečeneckej kríze k situácii s migráciou, 25. júna premiér odcestoval na summit V4 s jasným mandátom, že povinné kvóty v žiadnom prípade, a dodnes to veľmi pevne drží a opakuje. No ale v júli sme počuli v rádiu, v televízii úplne inú tému. V Gabčíkove prebiehalo referendum občanov, ktorí si nepriali, aby v ich azylovom centre alebo utečeneckom tábore, nazvite to, ako chcete, v Gabčíkove boli umiestnení nejakí utečenci. Akíže to utečenci, keď žiadne kvóty na Slovensku nebudú a my nebudeme riešiť žiadnych migrantov? Medzitým sa premiér potichu dohovoril s rakúskou stranou, že nejakých tých utečencov predsa len na Slovensku prichýlime.
Takže, dámy a páni, netreba z tejto témy vytĺkať politický kapitál. SMER s tým začal, je možné, že mal taký pocit, že možno prekryje extrémistické sily, to sa určite nepodarí. Dnes som bol omnoho spokojnejší, keď som počul vystúpenie ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, ktorý hovoril už niečo iné. Hovoril o tom, že Slovensko sa k tejto problematike musí postaviť "konštruktívne, solidárne a zodpovedne", to som si zapísal. Súhlasím s tým. Konštruktívne, solidárne a zodpovedne.
Určite nám nepomôže ani taký postoj, ktorý dnes prezentoval znovu premiér, veľmi chlapsky, veľmi silný, že teda kvóty nie, povinné v žiadnom prípade, neprichádzajú do úvahy. A keď ich Európska únia proti našej vôli schváli, tak podnikneme nejaké právne kroky. Trošku som zamrzol.
Dámy a páni, Slovenská republika bude v 2. polroku 2016 predsedníckou krajinou Európskej únie. Budeme ešte členmi dovtedy? Trochu som sa zľakol týchto silných slov. Podnikneme právne kroky proti Európskej únii. Viem, že sa blížia voľby, a viem, že väčšina obyvateľov na Slovensku, keďže nemá dostatok relevantných informácií, je vystrašená tým, že sa tu na Slovensku budú valiť tisíce nejakých islamských teroristov a nejakých imigrantov, ktorých nikto neskontroloval. Myslím si, že aj vystúpenia pána predsedu ústavnoprávneho výboru Madeja neboli práve najšťastnejšie na to, aby boli ľudia na Slovensku pokojnejší. Ako politik by nemal rozprávať o tom, čo všetko nám hrozí a ako sa to nedá riešiť, ale skôr o tom, že ako to ideme riešiť. Aké sú tie kroky, ktoré treba urobiť na to, aby sa to riešilo.
Takže, dámy a páni, veľmi by som privítal, keby táto diskusia, ktorá dnes prebieha, dnes, zajtra bude prebiehať v Národnej rade Slovenskej republiky, bola o tom, aby sme znižovali mieru paniky a neinformovanosti na Slovensku. Bola o tom, aby vláda aj v spolupráci s Národnou radou, a je to veľmi dobré, že vláda to chce riešiť v spolupráci s Národnou radou, hľadala riešenia problémov, ktoré táto obrovská migračná vlna prináša. A chcem vám povedať, dámy a páni, tak to cítim, že ak si niekto myslí, že z tejto témy vytlčie politický kapitál do parlamentných volieb, veľmi sa mýli. Nevytlčie. Ani štandardné opozičné strany, ani neštandardné opozičné strany, ani vládny SMER, možno na tom bude niekoľko ale už naozaj len extrémistov profitovať, ale aj to nie v rozhodujúcej miere.
To, čo potrebujeme urobiť, je, potrebujeme čeliť tejto obrovskej migračnej vlne, ktorá sa ako keby stále zväčšovala, a potrebujeme jej čeliť ako Európska únia spoločne. Potrebujeme riešiť problém spoločne s vyspelými krajinami Európskej únie, a nie sa tu obviňovať, že kto bol a kto nebol koloniálnou mocnosťou, kto bombardoval Líbyu a kto nebombardoval Líbyu, pretože migranti, ktorí tu prichádzajú, je im to úplne jedno, prichádzajú do Európskej únie. Čo teda treba robiť? Idem veľmi konkrétne k jednotlivým bodom.
Predovšetkým, dámy a páni, či sa nám to páči na Slovensku, či nie, či na sociálnych sieťach budú ďalší extrémisti a popletení xenofóbni ľudia šíriť paniku o tom, čo tu všetko prichádza a neprichádza. Či sa to páči pánovi premiérovi alebo nie, vojnových utečencov musíme podľa Ženevských konvencií prijímať. Musíme, lebo sme ich podpísali. Vojnový utečenec je človek, ktorý uteká pred hrôzami vojny a potrebuje pomoc. On nevie teraz celkom povedať, kde má utekať. Uteká tou cestou, ktorá sa mu naskytne a ktorou vie ujsť. Čiže vojnoví utečenci potrebujú našu pomoc, dámy a páni.
Áno, môžme sa chvíľu tváriť, že nech zostanú v Maďarsku, Grécku alebo Taliansku. Môžme sa tak tváriť, oni tam aj v súčasnosti viac-menej v rozhodujúcej miere stále sú, lebo tam niekde prekročili schengenskú hranicu. Ale čo potom s tou solidaritou, o ktorej hovoril pán minister Lajčák vo svojom vystúpení? V čom je to solidárne? Čiže tri krajiny z dvadsiatich ôsmich v Európskej únii nech riešia problém za celú Úniu? Hovorím stále o vojnových utečencoch. Dostanem sa aj k ekonomickým imigrantom, nebojte sa. Čiže je to solidárne?
Alebo je solidárnejšie hovoriť skôr o tom, o čom hovorila Rada Európy v pondelok vo svojich návrhoch, o čom sa momentálne diskutuje, že malo by dôjsť k nejakému prerozdeleniu azylantov? Jednoducho ten azylový proces s niekým, kto uteká z vojnou skúšanej krajiny, zachraňuje si svoj život a prichádza do Európskej únie, musí prebehnúť. Môžme to nechať na Maďarov, nech vyriešia 165-tisíc, či koľko ich tam majú, azylantov. Každý deň počujem iné číslo, tak už sa bojím nejaké použiť. Tak nech to riešia oni, tak majú tú smolu. Potom zrejme aj Maďari to isté môžu povedať alebo Rakúšania, keď pre zmenu nedajbože by bolo 100-tisíc žiadateľov o politický azyl, respektíve o azyl ako vojnový utečenec na Slovensku, keď sa niečo ešte zomelie na Ukrajine. Dnes sme už o tom hovorili. Vtedy aj Slovensku by dobre padlo, keby nám niekto pomohol. Dnes to nehrozí v tejto chvíli. Čo bude o pol roka? Aká bude situácia na východnej Ukrajine?
Čiže dnes môžu byť ďalšie chlapácke vyjadrenia. Predpokladám, že o dva mesiace budú ešte chlapáckejšie vyjadrenia zo strany pána premiéra, možno aj iných predstaviteľov vlády. Ale či sa nám to páči alebo nie, solidarita v rámci Európskej únie je o tom, že skôr či neskôr dôjde k tomu, že sa budú prerozdeľovať azylanti. Uvidíte, teším sa na diskusiu v októbri, novembri, decembri o imigrantoch, lebo určite bude na pôde Národnej rady. Takže dnes môžeme protestovať, len ide o to, ako tú solidaritu v praxi urobíme.
Takže mňa by viacej zaujímalo to, o čom tu vôbec nediskutujeme. Bol som sa na to pýtať skôr pána ministra vnútra. To je, ako sme na to pripravení. To znamená, existujúce utečenecké centrá, ktoré na Slovensku máme, sú na to pripravené? Koľko je tam kapacít, ako sú dnes obsadené, koľko tam máme zdravotníkov? Ideme skrátiť azylové konanie, či musí trvať toľko mesiacov, toľko tu musia byť? Ako je tam zabezpečená humanitárna pomoc pre týchto ľudí, ako ich budeme zapájať povedzme na trh práce v Európskej únii? To je tá dobrá otázka. Rada Európy hovorí o hotspotoch. Hovorí o tom, že migranti, ktorí sú dnes v Grécku a v Taliansku, pri prerozdeľovaní azylantov by mali prichádzať niekde do takzvaných hotspotov. Pripravuje niečo naša vláda alebo nie?
Zatiaľ nepripravujeme nič. Potom budeme zaskočení a narýchlo sa to bude riešiť tak ako s utečencami, ktorí z Rakúska mali prísť do Gabčíkova. Narýchlo, potichu, len aby nejak sa to vyriešilo. Takže táto diskusia mi dnes chýbala. Obsahová diskusia.
Ako by to malo fungovať? V azylovom konaní, ak je niekto vojnový utečenec a naozaj to vie preukázať, ten azyl zrejme dostane. Ak dostane azyl, dostane povolenie na pobyt v Európskej únii, môže si vybrať, či chce ostať na Slovensku alebo v Nemecku. Nemám veľké ideály, že všetci chcú ostať na Slovensku. Oni aj tak budú, títo ľudia, hľadať možno uplatnenie niekde inde v Európskej únii. Ale znovu to zopakujem: Vojnoví utečenci potrebujú pomôcť a podľa Ženevských konvencií musíme pomôcť. Môžeme byť nesolidárni a nechať to na Maďarov, Grékov alebo Talianov, alebo byť solidárni a pomôcť im v azylovom konaní.
Poďme k ekonomickým imigrantom. Dámy a páni, ekonomickej imigrácii nikto nerozumie možno lepšie ako Slovensko. 150 rokov sú Slováci ekonomickí imigranti. Či tie desaťtisíce Slovákov, ktoré žijú dnes v Anglicku, tam išli ako čo? Nepracujú tam náhodou? Nepracujú tam náhodou preto, ako hovoria moji priatelia z východného Slovenska, lebo tu viem zarobiť tisíc libier a doma by som robil v Michalovciach viazanky za 400 euro? Nie sú tam náhodou z ekonomických dôvodov? Pracujú v tých krajinách. Takže nedivte sa tomu, že z chudobnejších krajín budú ekonomickí imigranti vždy prichádzať do bohatších krajín. Európska únia je bohatšia krajina a Slovensko je tiež bohatšia krajina ako mnohé krajiny, z ktorých títo migranti prichádzajú. Čiže ekonomická imigráciu tu vždy bude.
A teraz ide o to, aká je stratégia Slovenska. To som nepočul. Je stratégia Slovenska to, čo povedal v júni minister Kaliňák? On povedal, že nič, žiadny ekonomický imigrant na Slovensku. Nič. Nech sa páči. Aj toto je stratégia.
Osobne si myslím, že logickejšia stratégia by bola možno prijímať takých ekonomických imigrantov, ktorí vedia pomôcť Slovensku. Máme tu veľa lekárov a sestier z Ukrajiny na východnom Slovensku aj na strednom Slovensku. Veľa mojich kolegov absolventov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach z arabského sveta zostalo tu a pracujú ako lekári a poskytujú veľmi dobrú zdravotnú starostlivosť. Dnes som už počul v rozprave, že máme tu vraj 73-tisíc takýchto ekonomických migrantov, ktorí majú povolenie na pobyt. Mnohí žiadajú o občianstvo. Občas pozerám, že máme aj jedného futbalového reprezentanta, tuším, Slovenska, ktorý sa nenarodil na Slovensku, ale dostal občianstvo Slovenskej republiky.
Čiže, dámy a páni, ekonomickí imigranti tu boli a budú a budú prichádzať, ide o to, akú máme stratégiu k týmto ekonomickým imigrantom. Väčšina chce ísť do Nemecka. Nech sa páči, nedajme im azyl v žiadnom prípade, ale mali by sme mať stratégiu na to, ktoré povolania, akých ekonomických imigrantov by sme vedeli a chceli prijať na Slovensko alebo nechceli prijať na Slovensko.
Tretí problém. Islamskí radikáli a kriminálne živly a riešenie tohto problému. Absolútne súhlasím s tým, čo povedal minister vnútra, že to azylové konanie musí prebehnúť, že treba zobrať odtlačky prstov. Ja viem, že v azylovom konaní je veľmi ťažké odhaliť, či niekto páchal nejakú kriminálnu činnosť v krajine, odkiaľ prichádza, alebo či je napojený na nejakú, nazvem to, teroristickú organizáciu. Ja si to uvedomujem, ale to je znovu o tom, aké riešenia prijmeme, aké podmienky pre pobyt budeme dávať aj azylantom, aj ekonomickým imigrantom v Európskej únii.
Tak napríklad sa mi páči riešenie, že urobíš priestupok alebo trestný čin, budeš vyhostený. V žiadnom prípade nemôžeš zostať v tejto krajine. Veď predsa si tu neprišiel páchať trestnú činnosť. Ale o tom diskutujme. Nie o šírení paniky, ako tu prichádzajú teroristi a čo si nesú v batohu. Bombu alebo pušku, alebo čo. O tom sa rozprávajme, ako riešiť tento problém, ktorý tu zjavne je. Nepochybujem o tom, že v tom obrovskom prúde migrantov môžu existovať aj islamskí extrémisti alebo môžu byť prítomní aj islamskí extrémisti. Ale hádzať čísla by som sa bál.
Azylové konanie by malo byť aj o tom, aby sme mali jasný prehľad o tom, kto je žiadateľom o azyl, prípadne kto ho dostane a zostáva v Európskej únii, aby sme mohli v zárodku sledovať prípadnú možnú kriminálnu činnosť a byť nekompromisní. Ak ju niekto spáchal, aby bol vyhostený z Európskej únie.
Štvrté riešenie, o ktorom hovorí aj Rada Európy, je posilnenie manažmentu vonkajších hraníc Únie. Znovu mi chýba v tejto diskusii skôr téma, čo to v praxi znamená. Ako chce Slovensko pomôcť Maďarsku v posilnení hraníc? Grécku, Taliansku? Máme nejakú predstavu? Čakáme na to, čo prijme Rada Európy? Od Slovenska by som očakával aktívnejšiu pozíciu, keďže za chvíľu budeme predsednícka krajina Európskej únie. Veď v rámci V4 máme jedného partnera, Maďarsko, ktoré je priamo dotknuté touto problematikou.
Viete, zjavne, keď som v júni hovoril o tom, že keď teraz odmietame povinné kvóty, trošku meškáme s diskusiou, v júni, že Maďari už stavajú múr. No oni majú múr postavený a v pondelok večer ho okolo ôsmej aj zavreli. Aj tú poslednú dieru, ktorá tam bola, tú železničnú trať zavreli. Migranti, vojnoví utečenci, ekonomickí migranti chodia cez Chorvátsko. Viete, trošku mi to pripomína taký jeden obrázok, ako sa topí taká veľká loď a tí, ktorí sú v tej časti lodi, ktorá ešte nie je pod vodou, hovoria, máme veľké šťastie, že diera nie je na našom konci. Toto nie je riešenie. Ploty nie sú riešenia.
Riešenie je efektívne posilnenie manažmentu vonkajšej hranice a vyžadovania, aby to bolo dodržiavané. Len znovu, ako, kedy, kto. Slovensku by, dnes má to šťastie, že nie sme krajina, kde prichádza, prvého kontaktu, kde prechádzajú títo ekonomickí migranti a vojnoví utečenci.
Piate riešenie. Humanitárna pomoc pre migrantov. Pán poslanec Madej dnes rozprával o tom, že teda prešiel z Nickelsdorfu do Hegyeshalomu a stretával migrantov, vojnových utečencov, ktorí prechádzali cez túto hranicu, a hovoril svoje zážitky. Nemám osobný zážitok. Môžem vám len sprostredkovať zážitok človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý roky pôsobí v humanitárnej organizácii Magna, mojej kolegyne zo Šance pani predsedníčky Babitzovej, bola na srbsko-maďarskej hranici. Tí ľudia prichádzajú v zúfalom stave. V zúfalom stave, dámy a páni! S krvavými nohami, vyhladovaní, mnohí už chorí, deti s teplotami, potrebujú okamžitú humanitárnu pomoc. Čiže ja by som skôr očakával, že pomôžeme Maďarsku tým, že tam pošleme jednu poľnú nemocnicu. Alebo netreba? Ako pošleme zdravotnícky materiál?
Bol som v Šaštíne. Vystúpenie arcibiskupa Cyrila Vasiľa bolo úžasné. Nastavil nám zrkadlo. Celému Slovensku. Nastavil nám zrkadlo, keď sa pýtal, že akosi, a hovoril, že akosi rýchle zatvrdli naše srdcia. Akosi príslovečná dobrosrdečnosť a pohostinnosť Slovákov sa akosi stratila. Že pod rúškom toho, že odmietame všetkých utečencov, aj tých vojnových utečencov, že ich tu jednoducho nechceme, lebo chránime svoje hodnoty, zabúdame na tú najcennejšiu hodnotu kresťanskej civilizácie, na ľudskosť, dámy a páni.
Ja som sa pýtal jedného hosťa Národnej rady, ktorý tu bol 1. septembra na deň otvorených dverí, povedal mi, že len tu nepúšťajte žiadnych migrantov. Toto urobte! Žiadni migranti! A ja som sa ho opýtal, že keď mu zaklopem na dverách hladný a smädný s dieťaťom v náručí a poprosím o pohár vody, či ma odoženie. Povedal, že nie. Ale to sú vojnoví utečenci, v takomto stave prichádzajú. Možno sú medzi nimi aj ekonomickí migranti, ktorí podcenili situáciu, ale oni prichádzajú v takomto zúboženom stave. Potrebujú našu humanitárnu pomoc tu v Európskej únii. Teraz nehovorím o humanitárnej pomoci v strednej Afrike.
Šieste a siedme riešenie naozaj je riešenie, kde Slovensko môže iba diplomaticky pomáhať. Je to otázka skôr pre vyspelé krajiny Európskej únie, pre vojensky silné krajiny Európskej únie, a to je spolupráca s krajinami, odkiaľ títo vojnoví utečenci prichádzajú. Potrebujeme naozaj riešiť situáciu v Sýrii, potrebujeme riešiť situáciu v ostatných krajinách. Nemám veľké oči, že Slovensko to dokáže vyriešiť, ale určite ako budúca predsednícka krajina Európskej únie by takúto iniciatívu malo mať. Potrebujeme zaujať stanovisko k Islamskému štátu, nielen také, že ho odmietame, ale aj také, že budeme riešiť práve agresivitu Islamského štátu, ktorý vyháňa tisíce ľudí zo svojich domovov.
A samozrejme, to, čo chce Rada Európy, jednoznačne platí. Potrebujeme dôsledný boj proti pašerákom ľudí. Mnohí z týchto utečencov, ktorí prichádzajú, hovoria o tom, že zaplatili za túto cestu, hlavne tí, ktorí prichádzajú stredomorskou cestou, čiže až sa nás to tak netýka, cez Balkán. Ale aj balkánskou cestou tri- až päťtisíc eur. Čiže niekto to naozaj organizuje a niekto naozaj regrutuje tých ľudí a posiela ich na túto cestu. Potrebujeme to riešiť. Znovu to potrebujeme riešiť medzinárodnou spoluprácou, Slovenská republika to sama nevyrieši.
Takže, dámy a páni, dovolil som si pomenovať možno sedem okruhov opatrení na riešenie tejto migračnej vlny. Môžte s nimi súhlasiť, môžte s nimi nesúhlasiť, môžte mať iné riešenia, len vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby vláda aj parlament hľadali riešenia tejto migračnej vlny, ktorej čelí Európska únia, v rámci Európskej únie, spoločne s vyspelými krajinami Európskej únie, lebo to je jediná šanca na úspech. Som o tom presvedčený, že ak sa bude ktokoľvek snažiť z toho na Slovensku vytĺkať politický kapitál a zahrávať sa s náladami ľudí, ktorí sú dnes veľmi vystrašení a negativisticky postavení proti už len slovu migrant, v konečnom dôsledku to bude pre Slovensko horšie, ako keď to budeme riešiť solidárne, zodpovedne a ľudsky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, že ste si ma vypočuli.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2015 16:08 - 16:10 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

100.

Ja viem, že pánovi podpredsedovi Čížovi sa nepočúva dobre, keď hovorím o Váhostave, ja viem, že SMER-u sa nepočúva dobre, keď sa hovorí o Váhostave, lebo je to kauza, ktorá sa bezprostredne dotýka strany SMER.

Ja som o tom hovoril dnes preto, lebo mal som tú časť v priebehu mája komunikovať s pánom generálnym prokurátorom práve o kauze Váhostav, položil som mu otázky na parlamentnej hodine otázok, ktorej sa on, žiaľ, nemohol zúčastniť z pracovných dôvodov, následne som od neho dostal nesmierne korektné odpovede, dokonca mi ich odovzdal na osobnom stretnutí aj s vysvetlením, chcel som podčiarknuť túto skutočnosť a podeliť sa o tieto odpovede s poslancami pléna Národnej rady, pretože ak by ich bol povedal na hodine otázok, počuli by ich všetci a považoval som za správne si ich nenechať len pre seba, pretože boli veľmi korektné a odrážali to, že pán generálny prokurátor má skutočný, úprimný a hlboký záujem vyšetriť kauzu Váhostav a verím, že sa tak aj stane.

Súhlasím s tou časťou vášho vystúpenia, pán podpredseda Číž, keď ste podčiarkli skutočnosť, že opoziční poslanci mnohokrát pochválili pána generálneho prokurátora. Ja si uvedomujem, že naozaj pána generálneho prokurátora zvolili predovšetkým poslanci SMER-u, no ale musím vám pogratulovať, tento raz ste zvolili správneho človeka na správne miesto, myslím si, že je to veľmi kvalitný človek, ktorý veľmi dobre vykonáva svoju funkciu.

A v závere môžem povedať, že toto moje tvrdenie podčiarkuje moja osobná skúsenosť s tým, ako sa postavil k mojim otázkam pri kauze Váhostav, a využil som svoje vystúpenie a dnes využijem ešte raz aj túto faktickú poznámku, aby som ho povzbudil a poprosil v aktivite vo vyšetrovaní tejto kauzy.

Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.7.2015 15:16 - 15:18 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

80.

Pán poslanec Martvoň, vy ste právnik, ale aj poslanec Národnej rady a zastupujete verejný záujem, podobne ako ja, ak má vláda Slovenskej republiky použiť 100 mil. štátnych finančných aktív, peňazí občanov tejto krajiny, z ktorých mnohí od rána do večera pracujú pre minimálnu mzdu a mnohí žijú z 300-eurových dôchodkov, tak minimálne by sme mali mať istotu, a na tom budem trvať, pán poslanec Martvoň, aj keď sa postavíte na hlavu, že by sme mali mať istotu, že tieto peniaze sa nestanú súčasťou nejakej podvodnej schémy, že z týchto peňazí nebudú vyplatené nejaké schránkové firmy, ktoré požičali peniaze Váhostavu, tie peniaze, ktoré predtým Váhostav vyfakturoval a poslal do tých schránkových firiem. Toto dnes rieši špeciálna prokuratúra, týmto sa dnes zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. To ani nepočkáme na ich verdikt, to ani nepočkáme na to, či tu došlo, alebo nedošlo k podvodu, to ani nepočkáme na to, či náhodou orgány Váhostavu, predstavenstvo, pán generálny riaditeľ, neporušili zákon, keď nevyplatili subdodávateľov? Neporušili zákon, keď dali nereálne ceny, Váhostav? Nikto, vy to neváľajte na vládu Ivety Radičovej, ani na pána Figeľa. Váhostav nikto nenútil ísť do tej súťaže a dať cenovú ponuku.

Veď predsa keď viem, že niečo za 30 euro neviem urobiť, tak nemôžem dať 29-eurovú cenovú ponuku, to my nebudete vysvetľovať, pán Martvoň. Keď to stojí 70 euro, nemali do toho ísť. Alebo dali nereálne ceny a na to pamätá Obchodný zákonník, že je to protizákonné, alebo dali reálne ceny a peniaze sa niekde stratili v schránkových firmách, ktoré sú možno niektoré z nich dnes veriteľmi Váhostavu a budú zo štátnych finančných aktív uspokojené. Mne sa to nepáči, ja by som počkal, kým prokuratúra dokončí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.7.2015 14:57 - 15:15 hod.

Viliam Novotný Zobrazit prepis

76.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán spravodajca, dámy a páni, tú vodu odložím, nie je moja, nezvyknem väčšinou vystupovať k správe generálneho prokurátora, ale dnes tak urobím z jednoduchého dôvodu, lebo zhruba od polovice apríla som sa opakovane snažil a domáhal toho, aby sme pozvali pána generálneho prokurátora na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a budem potom neskôr o tom hovoriť, že mal som, aj musím povedať, že veľmi dobrú, veľmi kvalitnú a veľmi úprimnú komunikáciu s pánom generálnym prokurátorom, ale myslím si, že to, čo sa mi podarilo zistiť a o čom sme spolu komunikovali, by mali vedieť aj moji kolegovia v pléne Národnej rady.

Takže v tejto chvíli využijem tento priestor, aby som hovoril znovu o kauze Váhostav, aby som hovoril o tom, že v tejto kauze prebieha vyšetrovanie, a hovoril aj o tom a možno aj poprosil pána generálneho prokurátora, aby orgány činné v trestnom konaní vytrvali v tejto akcii, v tejto aktivite, ja si uvedomujem, že možnosti Generálnej prokuratúry sú do určitej miery obmedzené vzhľadom na to, že to rieši špeciálna prokuratúra, že to riešia policajné zložky, vyšetrovatelia, ale napriek tomu ja ako ústavný činiteľ môžem poprosiť iba iného ústavného činiteľa, v tomto prípade pána generálneho prokurátora.

Takže aby som išiel po poriadku, keď začínala 49. schôdza Národnej rady 14. apríla, mám tu pred sebou list, som požiadal pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, aby pozval pána generálneho prokurátora na začiatok rokovania schôdze z jednoduchého dôvodu, pretože na tejto schôdzi sme mali v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovať vládny návrh novely Obchodného zákonníka. To je tá novela Obchodného zákonníka, ktorá umožňuje vláde použiť štátne finančné aktíva na uspokojenie pohľadávok oklamaných veriteľov aj spoločnosti Váhostav. Nielen spoločnosti Váhostav, lebo veď zákon nemôžte napísať pre jednu spoločnosť, ale aj spoločnosti Váhostav a celá tá diskusia tu bola vtedy o Váhostave.

Ja som mal túto iniciatívu preto, lebo v tej chvíli už bola všeobecne známa vedomosť o tom, že špeciálna prokuratúra začala šetrenie vo veci možného podvodu v kauze nevyplatenia pohľadávok subdodávateľov spoločnosťou Váhostav, a preto som si myslel, že skôr ako Národná rada prijme nejaké rozhodnutia, skôr ako schváli nejaký mechanizmus, prostredníctvom ktorého vláda bude môcť použiť štátne finančné aktíva, teda peniaze občanov tejto krajiny na vyplatenie dlhov, ktoré urobil nezodpovedný manažment a nezodpovedné predstavenstvo spoločnosti Váhostav, tak mali by sme vedieť, či sa jedná, alebo nejdená o podvod v tejto kauze. Je to podľa mňa dôležité, lebo tu naozaj reálne hrozí to, že peniaze občanov tejto krajiny sa môžu stať súčasťou nejakej podvodnej schémy.

Vtedy som dostal odpoveď od pána predsedu Národnej rady, že pán generálny prokurátor teda bol pozvaný, ale nepríde vzhľadom na to, že sú v samotnom vyšetrovaní v tej chvíli robené úkony, ktoré mu zabraňujú tomu, aby hovoril o tom, čo sa momentálne deje vo vyšetrovaní. Ja tomu rozumiem, napriek tomu som využil svoje právo poslanca Národnej rady a 23. apríla tohto roku som podal celkovo šesť otázok na generálneho prokurátora v rámci hodiny otázok, lebo viete, že rokovaní poriadok nám umožňuje klásť otázky nielen členom vlády Slovenskej republiky, ale okrem iného aj pánovi generálnemu prokurátorovi. A pýtal som sa ho na to, že Národná rada Slovenskej republiky pripravuje, písal sa 23. apríl, pripravuje závažné kroky súvisiace s vyčlenením štátnych finančných aktív na skupovanie pohľadávok z reštrukturalizačného konania. Podľa medializovaných informácií Generálna prokuratúra začala šetrenie vo veci možného podvodu v súvislosti s reštrukturalizáciou spoločnosti Váhostav SK, malo tam byť špeciálna prokuratúra, ale pýtal som sa Generálnej prokuratúry a položil som teda šesť otázok, ktoré bleskovo prebehnem.

Tá prvá otázka bola, či je Generálna prokuratúra schopná dať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko načas o tom, či sa jednalo, alebo nejednalo o podvod, tak, aby sa štátne finančné aktíva nestali súčasťou podvodu.

Tá ďalšia otázka bola, či Generálna prokuratúra skúma aj takú skutočnosť, či celá kauza Váhostav náhodou nebola od začiatku plánovaný podvod, to by bola náhoda, lenže to niekto vopred takto pripravoval.

Pýtal som sa na to, či Generálna prokuratúra skúma možnosti prepojenia osôb zapojených do reštrukturalizácie na strane správcu spoločnosti Váhostav a vybratých veriteľov, pretože táto informácia bola aj v médiách, že tu existujú určité možné prepojenia medzi správcom spoločnosti a niektorými schránkovými firmami.

Pýtal som sa, či sa podarilo Generálnej prokuratúre identifikovať vlastníkov schránkových firiem zapojených do reštrukturalizácie spoločnosti a pôvod finančných prostriedkov, ktoré poskytli tieto schránkové firmy spoločnosti Váhostav.

Pýtal som sa, či orgány činné v trestnom konaní, resp. prokuratúra pracuje s možnosťou, že prostredníctvom schránkových firiem zapojených do reštrukturalizačného procesu spoločnosti Váhostav dochádzalo k praniu špinavých peňazí a daňovým únikom.

A tá posledná otázka, na ktorú už máme odpoveď z médií, je tá, či boli vypočutí členovia orgánov spoločnosti Váhostav vrátane členov predstavenstva pána Juraja Širokého a Juraja Širokého mladšieho. Odpoveď na to už máme z médií, že teda boli vykonané tieto vypočutia.

Musím povedať, že pán generálny prokurátor sa vtedy z pracovných dôvodov nevedel zúčastniť hodiny otázok, aj nám poslal list do Národnej rady, lebo tu bola delegácia generálneho prokurátora Poľskej republiky, ale tu by som chcel naozaj vyzdvihnúť ten okamih, že v zákonne stanovenej lehote do 30 dní som dostal odpoveď písomnou formou, a to nielenže tak, že mi ju poslal pán generálny prokurátor, ale osobne som mal tú možnosť sa stretnúť s ním aj s vrcholovým vedením Generálnej prokuratúry a dostal som v zmysle toho, čo môže prokurátor pri bežiacom vyšetrovaní, ja tomu rozumiem, povedať, veľmi vyčerpávajúcu odpoveď. Ak by bol pán generálny prokurátor na hodine otázok, zrejme by mi takto odpovedal, čiže nič tajné neprezradím, keď vás budem informovať, že v liste, ktorý som dostal od pána generálneho prokurátora, stálo, že dňa 21. marca 2015 bolo začaté trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin poškodzovania veriteľa, že predmetom trestného stíhania je údajné protiprávne konanie štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti Váhostav, ktorí mali v rokoch 2012 – 2014 poškodzovať niektorých veriteľov drobných živnostníkov celkovo vo výškových pohľadávok najmenej 104 mil. eur. V liste ďalej stálo, že v rámci dokazovania, ktoré je primárne zamerané na uvedený skutok, orgány činné v trestnom konaní komplexne posúdia a vyhodnotia všetky skutkové zistenia týkajúce sa aj eventuálneho majetkového a personálneho prepojenia štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti Váhostav a veriteľov, ako aj účastníkov reštrukturalizačného konania, a to z hľadiska trestnoprávneho a tiež z hľadiska využiteľnosti informácií pre účely reštrukturalizačného konania.

K legalizácii príjmov z trestnej činnosti prania špinavých peňazí tu bolo poučenie, že teda musí byť skutkový základ v predchádzajúcej trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní, vyšetrovateľ NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry sú pripravené vykonať úkony a opatrenia smerujúce k eliminácii akéhokoľvek disponovania s príjmami a majetkami majúcimi základ v trestnej činnosti. A na záver odpovede ma pán generálny prokurátor informoval, že prípravné konanie má neverejný charakter, preto nie je možné konkretizovať druh, rozsah a obsah vykonaných a plánovaných úkonov orgánov činných v trestnom konaní.

V tejto chvíli by som využil toto moje vystúpenie, aby som sa poďakoval pánovi generálnemu prokurátorovi za túto odpoveď, ktorú sme dostali, lebo naozaj v čase, keď mi ju poskytol, zodpovedal do maximálnej možnej miery všetky otázky, ktoré som položil, do tej miery, do ktorej mohol odpovedať vzhľadom k neverejnému charakteru vyšetrovania a k bežiacim úkonom.

Dovoľte mi urobiť k tomu už len nejaký záver. Rád by som konštatoval, že kauza Váhostav, o ktorej sa jeden z mojich kolegov v pléne prednedávnom, jeden alebo dva dni nazad, v rozprave vyjadril, že vyzerá byť už mŕtvou, verím, že mŕtvou nie je. Preto o tom dnes hovorím, aj keď je možno prázdna sála a možno sme už myšlienkami mnohí skôr na prázdninách, ako v práci, urobím všetko, čo môžem a čo mi umožňuje rokovací poriadok, aby som túto tému znovu a znovu otváral, pretože kauza Váhostav nemôže skončiť dostratena, ako končí väčšina káuz na Slovensku.

Aj po stretnutí s pánom generálnym prokurátorom, o ktorom som vás v tejto chvíli informoval, ktoré sa uskutočnilo v máji, aj na základe písomných odpovedí, ale aj na základe zistení, ktoré sú aj verejne známe, musím konštatovať, že s veľmi veľkou pravdepodobnosťou v kauze Váhostav došlo ku konaniu v rozpore so zákonom. Je to moje hodnotenie, ja nie som orgán činný v trestnom konaní, na to je niekto iný, aby to posúdil, niekto iný, aby to posunul na súd, niekto iný, aby vznášal obvinenia, to nie je moja práca. Ja len hovorím, že ten pocit na základe skutočnosti, o ktorých som pred chvíľou aj hovoril, je jednoznačne taký, že v kauze Váhostav je veľmi vysoko pravdepodobné, že došlo ku konaniu v rozpore so zákonom.

Ako politik musím konštatovať, že je mi ľúto, že vláda sa nesmierne ponáhľala so schválením novely Obchodného zákonníka, na základe ktorej je možné odškodniť veriteľov spoločnosti Váhostav, a nepočkala ani do tej chvíli, aby bolo jasné, či došlo, alebo nedošlo k podvodnému konaniu v kauze Váhostav.

Ja sa naozaj chcem opýtať, a využijem túto príležitosť, kto preberie zodpovednosť, či vláda preberie zodpovednosť, či pán premiér preberie zodpovednosť, či SMER preberie zodpovednosť, ak budú vyplatené štátne finančné aktíva veriteľom spoločnosti Váhostav, ak odídu peniaze občanov tejto krajiny a zistí sa, že tam bolo podvodné konanie, dokonca sa zistí, že sa stali súčasťou nejakej podvodnej schémy, a som zvedavý, kto za to preberie plnú zodpovednosť. Lebo ja sa na to pýtať budem a neprestanem sa na to pýtať. To nie je celkom tak, ja si uvedomujem, že jedná sa o vážnu kauzu, mne je nesmierne ľúto všetkých živnostníkov malých firiem, ktorí poctivo odviedli svoju prácu a nedostali od Váhostavu za svoju robotu zaplatené. Ja verím, že mnohí z nich riešia existenčné problémy, a verím, že mnohí z ich sú na kraji bankrotu, ja verím, že mnohí z nich majú obrovské rodinné, finančné, podnikateľské problémy a že potrebujú čím skôr dostať svoje peniaze. Ja tomu rozumiem a súcitím s nimi. Ale je aj iná cesta, ako ísť do reštrukturalizácie, je aj iná cesta, ako využiť peniaze občanov tejto krajiny na ich odškodnenie, a to je bankrot spoločnosti Váhostav. Lebo aktíva pána Širokého a jeho priateľov, ktorí vlastnia Váhostav, sú vyššie, ako sú záväzky Váhostavu voči týmto veriteľom vo výške 104 mil. eur. To je môj názor, takto to vidím, takto to vnímam. A znovu sa chcem opýtať, ak sa ukáže a orgány činné v trestnom konaní dokončia svoju prácu a podľa môjho názoru je veľmi, veľmi vysoko pravdepodobné, že tu došlo ku konaniu v rozpore so zákonom a ukáže sa, že štátne finančné aktíva, peniaze občanov tejto krajiny sa stanú súčasťou nejakej ďalšej podvodnej schémy, kto za to prevezme politickú zodpovednosť alebo hmotnú zodpovednosť za tieto finančné prostriedky?

Ja som sa snažil aj navrhnúť Národnej rade návrh uznesenia, aby vláda neuvoľňovala žiadne finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív na kauzu Váhostav až do ukončenia vyšetrovania Generálnej prokuratúry a orgánov činných v trestnom konaní. Nezískal som na návrh tohto uznesenia podporu troch poslaneckých klubov, ale naďalej sa budem snažiť hovoriť o tejto problematike tak, aby sme ochránili peniaze, aby sa nestali náhodou súčasťou nejakej podvodnej schémy.

Chcem ešte povedať toľko a dať možno do pozornosti, že novela Obchodného zákonníka, ako som na úvod povedal, nie je len o Váhostave. Keby to bolo len o tom, že teraz pomôžme týmto veriteľom a čo už, už sa to stalo. Zákon platí všeobecne. To znamená, tento zákon založil veľmi zlý precedens, ktorý môže v praxi znamenať, že oligarchovia budú veľmi dobre vedieť, že keď náhodou im ich biznisplán nevyjde a nezaplatia svojim subdodávateľom, nevadí, štát to zo štátnych finančných aktív zatiahne za nich. Podľa mňa to nepomáha podnikateľskému prostrediu a nepomáha to ani tomu, aby podnikatelia boli nútení podnikať seriózne. Preto mám problém s novelou Obchodného zákonníka, preto som za ňu ani nehlasoval.

Keď hovorím o tom, že je podľa môjho názoru veľmi vysoko pravdepodobné, že došlo ku konaniu v rozpore so zákonom v kauze Váhostav, poviem, aj prečo si to myslím. Ten prvý dôvod je ten, že ak to, čo tvrdí aj premiér Fico, aj pán podpredseda vlády Vážny, je naozaj pravdou, to znamená, že všetci vedeli, keď súťažili o zákazku, že dávajú nereálne ceny, to znamená, že aj predstavenstvo spoločnosti, aj majitelia spoločnosti vedeli, že ceny, ktorými uspeli, sú nereálne, no tak Obchodný zákonník na to pamätá, že toto nie je v súlade so zákonom, Obchodný zákonník na to pamätá, takéto konanie nie je v súlade so zákonom. Preto tvrdím, že pravdepodobne došlo ku konaniu v rozpore so zákonom. A naopak, ak boli tie ceny reálne, ak to predstavenstvo takto Váhostavu vypočítalo, že za tieto ceny vedia to postaviť, tak potom prečo nevyplatili svojich subdodávateľov, kde sa tie peniaze stratili? V schránkových firmách? Kde sú tie peniaze?

A keď hovorím o tom, že sa obávam toho, aby sa štátne finančné aktíva pod rúškom toho, že treba pomôcť subdodávateľom, ktorých je mi, opakujem, veľmi, veľmi ľúto a ktorých by trebalo odškodniť podľa mňa bankrotom Váhostavu z likvidačného zostatku, ktorý v tejto spoločnosti by bol väčší, ako sú záväzky, tak hovorím o tom, že štátne finančné aktíva sa môžu stať nejakej podvodnej schémy, lebo ak boli ceny reálne a ak tie peniaze zo spoločnosti zmizli a ak odišli do schránkových firiem, možno do tých istých, ktoré sa následne stali veriteľmi spoločnosti Váhostav, lebo im peniaze požičiavali, a dnes zo štátnych finančných aktív si títo veritelia, to nie sú len bagristi a buldozeristi, ale aj schránkové firmy, ktoré majú pohľadávky voči Váhostavu, tieto svoje pohľadávky uplatnia a získajú ďalšie finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, nie je to podvodná schéma?

Dámy a páni, v tejto situácii sa dnes nachádzame, ospravedlňujem sa, že som o tom hovoril pri správe generálneho prokurátora, ale nemal som kedy pri tom hovoriť, ja som naozaj chcel, aby pán generálny prokurátor prišiel do parlamentu a mohli sme len o kauze Váhostav s ním diskutovať, pretože si myslíme, si stále myslím, že štátne finančné aktíva by nemali byť použité na odškodňovanie veriteľov spoločnosti Váhostav skôr, kým orgány činné v trestnom konaní nevylúčia možnosť, že sa stanú súčasťou nejakej podvodnej schémy.

V závere chcem poprosiť pána generálneho prokurátora, aby vytrval vo svojej aktivite, aby povzbudil orgány činné v trestnom konaní, aby sme kauzu Váhostav čím skôr vedeli z trestnoprávneho hľadiska ukončiť, aby sme vedeli, kto je za čo zodpovedný, či došlo k porušeniu zákona, aby súdy mohli konať voči tým, ktorí zákon porušili a ktorí možno podviedli poctivých subdodávateľov tejto spoločnosti.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis