Videokanál poslanca

38.
Ďakujem pekne za slovo. Najprv by som chcel povedať k tomu sporu, ktorý vedie pán poslanec Mičovský, alebo ktorý vedú proti pánovi poslancovi Mičovskému, že ja som sa raz v presvedčení, že ako občan konám správne, tak raz sa nahlas vyjadril v médiách, že došlo k porušeniu zákona, všetky príslušné orgány aj nakoniec povedali, že došlo k porušeniu zákona, ale ten, kto bol zodpovedný za toto porušenie zákona, ma zažaloval za to, že som ho urazil na cti. A neuveríte, ale ja som ten súd prehral. To znamená, že pýtal som sa vtedy pani sudkyne, či to myslí naozaj vážne, že aký to dávame my príklad občanom, že tak keď niekto povie, že došlo k porušeniu zákona, tak aby sa ešte bál, že ten, kto ten zákon porušil, ho zažaluje a on bude nakoniec potrestaný za to, že povedal pravdu.
Ale teraz idem k tomu obsahu, o ktorom hovoril pán poslanec Mičovský. Ja som hovoril o tom, že v zdravotníctve verejné obstarávania na prístrojovú techniku prebiehajú tak, že známe firmy zorganizujú verejné obstarávanie, víťaz je od začiatku do konca viac-menej jasný, ceny sú neuveriteľne vysoké a firmy nám zahrajú verejné obstarávanie. A počujem od pána poslanca Mičovského, že niečo podobné prebieha aj v lesoch, v hospodárstve, v lesníctve. To znamená, tí, ktorí naozaj vedia, tí nemajú šancu, pretože uspejú firmy, ktoré síce nie celkom vedia, ale vedia vyhrať hlavne súťaž.
Čo je najhoršie, niečo podobné prebieha aj pri čerpaní eurofondov. Sú všeobecne známe firmy, ktoré ich vedia dosledovať, ktoré navštevujú starostov a vysvetľujú im, že keď oni budú dosledovávať projekt, tak určite budú úspešní. Ak oni nebudú dosledovávať projekt, tak nemajú šancu.
Hovorím to len preto, lebo dnes som zhodou okolností bol s pani predsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie, a tá mi vysvetľovala, že keď ale verejné obstarávanie v zmysle zákona prebehne čisto, ona s tým nemôže nič urobiť. Ale mňa ako zástupcu ľudí ide šľak trafiť, že takýmto spôsobom sa tu plytvajú verejné zdroje.

32.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Vo svojom vystúpení sa budem venovať len elektronickému trhovisku a zdravotníctvu. Asi vás tým neprekvapím, aj keď použijem trošku širšie súvislosti, v závere by som rád dal jeden pozmeňujúci návrh. Vopred sa ospravedlňujem, že ho budem musieť celý prečítať, pretože voči tomu, čo je v spoločnej správe, sa tam mení len jedno slovo. Ale ináč sa to urobiť technicky nedá, takže budem sa to snažiť prečítať v závere čo najrýchlejšie. Ale najprv k tomu, o čom chcem hovoriť.
Elektronické trhovisko funguje necelý rok. Spustené bolo na jeseň a vlastne od 1. januára už funguje naostro. A v súčasnosti funguje pre podlimitné zákazky. To, aký je limit, určuje Úrad verejného obstarávania. A teraz nechcem o tom hovoriť, o limitoch, chcem hovoriť o týchto podlimitných zákazkách. Ukázalo sa totižto a musím súhlasiť s mnohými predrečníkmi, ktorí vystúpili v rozprave, že napriek všetkým problémom, ktoré máme, napriek problémom s elektronickým trhoviskom, na ktoré sa často sťažujú hlavne starostovia, respektíve hlavne z ich úst som počul mnoho sťažností na to, ako to vlastne v tom elektronickom trhovisku funguje, napriek tomu je to systém, ktorý vedie k úspore verejných zdrojov a zvýšeniu transparentnosti. Čiže je to systém, ktorý zvyšuje transparentnosť a hospodárnosť vo verejnom obstarávaní. To, prečo sú starostovia nespokojní, sa týka skôr ani nie tak horného limitu, ale toho dolného limitu, teda tej spodnej hranice, od ktorej majú robiť verejné obstarávania cez elektronické trhovisko. A hranica, tak ako je nastavená v súčasnosti vo výške 1 000 eur, sa im zdá byť nízka a mnohí sa na to sťažovali, že im to komplikuje situáciu. A teraz držím sa merita veci, že sú to čestní ľudia a ide im o čestné verejné obstarávanie, nie o nejaké špekulácie.
A ten druhý okruh problémov sú skôr problémy s tým, že mnohí starostovia nemajú reálne skúsenosti s tým, ako dobre špecifikovať samotnú zákazku. Som veľmi rád, že ľudia, ktorí robia elektronické trhovisko, v súčasnosti robia množstvo školení, aby naučili starostov alebo aby poučili starostov, ako správne špecifikovať predmet zákazky, aby sa im nestalo, že povedia, že potrebujú v šatni pre futbalistov skrinky a potom vysúťažia podľa najnižšej ceny cez elektronické trhovisko a zistia, že majú skrinky, ktoré sú absolútne nepoužiteľné. Čiže je to otázka skôr špecifikácie zákazky a toho, aby sa verejná správa naučila pracovať s elektronickým trhoviskom.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Petrák a ktorý je o tom, aby sa spodný limit, spodná hranica zvýšila z tisíc na päťtisíc euro, je niečo, čo bolo už avizované premiérom na stretnutí ZMOS-u, na sneme ZMOS-u. Bol som tam prítomný. Stretlo sa to s veľkým porozumením a s radosťou zo strany starostov, takže z tohto pohľadu môžem povedať, že ak je to teda na úrovni päťtisíc euro a pomôže to samospráve, tak nech sa páči. Nemám s tým žiaden problém. Trošku ma ale mrzí v tom pozmeňujúcom návrhu to, že pán poslanec Petrák ako keby išiel nad hranicu toho, čo sľúbil premiér Fico. Ten hovoril o starostoch, ale zrazu platí, že limit päťtisíc bude vlastne pre všetkých, okrem Slovenskej republiky a jej orgánov, kde ostáva tisíc euro ako limit na to, že nemusíte robiť nákup cez elektronické trhovisko. No ale to je teda asi z môjho pohľadu ako zdravotníka trošku problém. Jednoducho preto, lebo som si dal tú námahu a pozrel som si trošku štatistiku, mám tu čísla.
V zdravotníctve išlo za ten necelý rok fungovania elektronického trhoviska, prebehlo cez neho 1 758 obchodov týkajúcich sa zdravotníctva, čo predstavuje 18 % všetkých obchodov, ktoré boli realizované cez elektronické trhovisko. A tá úspora v zdravotníctve bola 13 % z celkových úspor, to znamená zhruba 1,5 mil. eur. Sú to pekné peniaze pre rezort zdravotníctva. Pekné peniaze hlavne pre zdravotnícke zariadenia, lebo ony nakupujú tie tovary a služby.
Čiže nie som veľmi nadšený, že sa to bude týkať aj zdravotníctva. Ja si myslím, že to malo zostať na samosprávu. Prosím, keď je to problém pre niektoré obce, nech je to päťtisíc euro, ale konkrétne v zdravotníctve by som sa prihováral za to, aby ten limit zostal na úrovni tisíc euro, tak ako to bude pre Slovenskú republiku a jej orgány, pretože zjavne sa zdravotnícke zariadenia, keďže patria, keď si pozriete ten koláčový graf, kto koľko obstaráva cez elektronické trhoviská, patria medzi tých, ktorí sa s tým naučili robiť, vedia s tým robiť. Tak načo im to zvýšiť na päťtisíc eur? Na čo im znížiť tú úsporu, keď ju vedia mať a vedia robiť elektronické trhovisko už od tisíc euro? Takže tu som trošku sklamaný z toho pozmeňujúceho návrhu. Ja viem, že keď je politická vôľa v klube SMER-u, tak bude schválený, takže nesnívam. Len hovorím, že ide nám o úspory aj v zdravotníctve. A tak to považujem trošku za zbytočné, že sa tam zvyšuje tento limit.
Ale aby som teda pokračoval ďalej. V spoločnej správe je bod 16, ktorý prešiel na hospodárskom výbore alebo bol predložený na hospodárskom výbore, a tento bod hovorí o tom, aby elektronické trhovisko bolo možné využiť aj pri nadlimitných zákazkách. Teda aby mohol verejný obstarávateľ použiť elektronické trhovisko aj pri nadlimitných zákazkách. Podľa vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie je nadlimitná zákazka, len to chcem presne vyšpecifikovať, o čom hovorím, zákazka na tovary a služby nad 207-tisíc euro, v prípade ministerstiev nad 134-tisíc euro a pri stavebných prácach nad 5 mil. euro. Ja na konci svojho vystúpenia podám pozmeňujúci návrh, ktorý chce zmeniť tento pozmeňujúci návrh. Čiže ináč to neviem urobiť, len že ho vyjmem na samostatné hlasovanie a podám ho ešte raz s jedinou jednou maličkou zmenou, so všetkým tam súhlasím, ako to predložili na hospodárskom výbore kolegovia, jedna maličká zmena, slovo "môže" by som stadiaľ vypustil.
Jednoducho bolo by dobré, keby elektronické trhovisko bolo používané aj na nadlimitné zákazky. A poviem to znovu z pohľadu zdravotníctva, ktorí ste z iného rezortu, oponujte, že to nie je dobré, alebo bude to robiť nejaké komplikácie, ale z pohľadu zdravotníctva by to mohlo byť veľmi, veľmi dobré a poviem konkrétne prečo.
Určite sa pamätáte na kauzu predraženého nákupu cétečka piešťanskej nemocnice a na následné kauzy týkajúce sa zdravotníctva, ktoré koncom jesene a hlavne v priebehu celej zimy boli mediálne veľmi rozoberané. Výbor pre zdravotníctvo vykonal poslanecký prieskum v troch nemocniciach a skontrolovali sme celkovo šesť verejných obstarávaní týkajúcich sa cétečiek. Päť sme skontrolovali priamo na mieste, jedno bolo skontrolované vlastne na diaľku, teda nemocnica nám, breznianska nemocnica nám poslala všetky podklady, ktoré mala k tomu verejnému obstarávaniu, takže sme sa s tým mohli zoznámiť. Ja to mám spracované v takej veľmi peknej tabuľke. Ja ju takto ukážem pred seba. Ospravedlňujem sa, že je trošku pokrčená, ale myslím, že je viditeľná. To, čo je tam svetlomodrou zvýraznené, sú štyri verejné obstarávania z tých šiestich, ktoré sme ako výbor pre zdravotníctvo v rámci poslaneckého prieskumu kontrolovali, ktoré nesú veľmi podozrivé známky. Budem sa veľmi slušne vyjadrovať. Nesú veľmi podozrivé známky. Dokonca veľmi sa podobajú. Všetky tieto štyri verejné obstarávania, v ktorých dochádzalo k nákupu cétečiek, respektíve cétečiek a ešte nejakej prístrojovej techniky.
Tie spoločné známky, o ktorých hovorím, sú tieto: veľmi známe firmy, ktoré robia verejné obstarávania, realizovali tieto verejné obstarávania. Firma ako Pro-Tender alebo Euro Dotácie, ktoré poznáme z rôznych iných podozrivých verejných obstarávaní. To by ešte mohla byť náhoda, ale to, čo vám udrie do očí hneď, keď pozeráte na celý priebeh toho verejného obstarávania, na každý jeden krok, ktorý prebehol, je, že od začiatku do konca je nesmierne vysoká cena obstarávaného cétečka a ďalších prístrojov. Ale teraz hovorím len o cétečkách. Nesmierne vysoká cena obstarávaného cétečka. Keď sme nakoniec ceny, za ktoré boli nakúpené tieto cétečká, porovnali s cétečkami s rovnakou technickou špecifikáciou v Českej republike, čo je nám najbližšie, tak nám napríklad vychádzali tie známe údaje, že kým v Piešťanoch vedeli kúpiť cétečko určitej technickej špecifikácie a určitého servisu za 1 mil. 600-tisíc, bezmála 1 mil. 600-tisíc eur, tak také isté cétečko, presne také isté, od toho istého výrobcu, takej istej kvality, takej istej technickej špecifikácie, vedeli kúpiť v nemocnici v Znojme za 672-tisíc eur, alebo v Havlíčkovom Brode za 531-tisíc eur.
Čiže tá cena, keď aj zohľadním to, že možno je tam iný spôsob platenia, možno sa do toho niečo ešte dopočítalo, plus a mínus, tá cena by sa mohla pohybovať plus-mínus 30 percent. Ale tie rozdiely v cenách sú 100 % a viac. Čiže na Slovensku sa kupujú cétečka raz a viac predražené ako v Českej republike, rovnakej kvality.
Konkrétny ďalší príklad je napríklad martinské cétečko, tam sa kupovalo viac prístrojovej techniky, ale keď sme zo zmluvy, ktorá bola uzavretá, ju očistili o tie ostatné prístroje a riešili len to cétečko, treba povedať, že martinská nemocnica kúpila cétečko danej technickej špecifikácie od daného výrobcu za 1 mil. 444-tisíc eur a také isté cétečko kúpila uhersko-hradišská nemocnica za 632-tisíc eur. Čiže tá vysoká cena vás udrie do očí hneď. Tá cena je v porovnaní s Českou republikou o 100 % a viac vyššia. Čiže v niektorých prípadoch sa to pohybovalo skoro k trojnásobku ceny. To je druhá vec.
Tretia vec, ktorá je veľmi zaujímavá, keď sa začnete už samotne preberať v celom procese verejného obstarávania, je, že zistíte, že víťaz určil cenu. Skoro neuveriteľné. Na začiatku verejný obstarávateľ sa opýtal firiem na trhu: no potrebujem kúpiť 128-slajsové cétečko takej a takej technickej špecifikácie, za koľko mi ho viete predať? Koľko má cenu? A prišli ponuky a tie ponuky boli veľmi podobné, ako vajce vajcu a neskorší víťaz, v troch prípadoch Medical Group, firma, o ktorej tu bolo veľa rečí, v jednom prípade Med Leader, určili cenu zákazky. Tá ponuka, ktorú oni dali, bola vlastne cena, odhadovaná cena zákazky, ktorú odhadol verejný obstarávateľ, ktorú podpísalo potom ministerstvo zdravotníctva, že môže prebiehať verejné obstarávanie.
Tá štvrtá známka, ktorú máte v priebehu tej celej súťaže, je, že, ako keď sa mýlim, tak mi prepáčte, vy máte pocit, keď to celé prečítate, že tie firmy vám to verejné obstarávanie normálne zahrali. Od začiatku do konca. Všetko je v súlade so zákonom, platnou legislatívou. Ony dávali ponuky, potom ich špecifikovali, na záver išli do elektronickej aukcie a firma, v troch prípadoch Medical Group a v jednom prípade Med Leader, ktorá na začiatku stanovila cenu zákazky, v závere v elektronickej aukcii podliezla svoju vlastnú cenu o 280 euro, napríklad, a vyhrala. Alebo podliezla konkurenčnú cenu o pár sto euro. Viete, pri 1,5-miliónovej zákazke je to taká náhoda v tej elektronickej aukcii, že tomu až nemôžte uveriť.
Dobre. Toto sú zistenia. Samozrejme, som o tom presvedčený, že asi ináč to interpretujú niektorí kolegovia, ale teraz nie o tom chcem hovoriť. Chcem hovoriť o tom, že ak nakupujeme na Slovensku cétečka porovnateľnej kvality, porovnateľnej technickej špecifikácie od rovnakého výrobcu dvakrát a viac drahšie ako v Českej republike, tak s tým poďme niečo robiť, lebo nám na to odchádzajú verejné zdroje. Čiže teraz riešme, kto je za to zodpovedný, je jedna téma, ale druhá téma je, že čo ideme urobiť, aby to neprebiehalo aj v budúcnosti, no.
To prvé, čo by sme mohli urobiť, je, že budeme porovnávať ceny, že budeme žiadať nielen od verejného obstarávateľa, pred tým, ako mu ministerstvo podpíše súhlas, že môže verejne obstarávať cétečko alebo nejaký prístroj, aby sa neopýtal len firiem na slovenskom trhu, ale aby porovnal cenu danej špecifikácie daného prístroja minimálne v rámci krajín V4-ky, ako aby to bolo jednoduché, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, cca sa pohybujeme v rovnakých finančných reláciách.
Tá druhá vec, čo by trebalo urobiť, je zvýšiť transparentnosť v tom celom. Ja som sa pýtal na niektoré špecifikácie a odpovedalo mi ministerstvo zdravotníctva, že mám si to nájsť na webovej stránke nemocnice. No ja som si to hľadal. To by ste neuverili, že na webových stránkach niektorých nemocníc nájdete množstvo zaujímavých informácií, ale to, že práve prebieha súťaž na cétečko, nie. Oni povedia, že je to na stránke Úradu pre verejné obstarávanie, ale zato si myslím, že v rámci transparentnosti by takáto nemocnica mohla informovať o tom, že práve nakupuje, že bude nakupovať, že chce vypísať tender. Ministerstvo zdravotníctva by mohlo informovať, komu dáva súhlas na nákup prístrojovej techniky. Transparentnosti by to len pomohlo.
A to tretie, a o tom bude môj pozmeňovací návrh, je, že myslím si, že by veľmi pomohlo, keby elektronické trhovisko bolo povinné aj pre nadlimitné zákazky a pre nadlimitné obchody, pretože v tej chvíli by ste, ak by verejný obstarávateľ presne vyšpecifikoval, čo chce kúpiť, na elektronickom trhovisku by to nebolo o tom, že sa opýta firiem a tí mu dajú ponuku a podľa toho stanoví cenu zákazky. By to bolo o tom, že takéto cétečko potrebujeme kúpiť do nemocnice x-y, nech sa páči, za koľko nám takéto cétečko s touto presnou špecifikáciou viete dodať? V tej chvíli sa môžu prihlásiť firmy, dokonca sa môže prihlásiť firma, ktorá vie doviesť cétečko, firma, ktorá priamo vyrába cétečko, firma, ktorá má obchodné zastúpenie na Slovensku, ktorá zabezpečuje servis a povie: za toľko, za toľko, za toľko, za toľko. A elektronické trhovisko je o tom, že sa nakupuje od najnižšej ponuky, čiže minimálne by sme dokázali tak ako pri podlimitných zákazkách, aj pri týchto nadlimitných zákazkách chrániť verejné zdroje, ktoré sú veľmi vzácne v zdravotníctve.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k môjmu pozmeňovaciemu návrhu. A teraz mi dovoľte, aby som ho teda oficiálne podal. Predovšetkým chcem poprosiť pána spravodajcu, aby si zapísal, že teda dávam návrh vyňať bod 16 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, pretože podávam totožný a z môjho pohľadu vylepšený pozmeňovací návrh nasledujúceho znenia.
V čl. I sa za bod 15 vkladá nový novelizačný bod 16, ktorý znie:
"§ 51 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie:
"(6) Ak ide o tovary a služby bežne dostupné na trhu, verejný obstarávateľ verejnú súťaž uskutoční s využitím elektronického trhoviska, pričom
a) vyberie najvhodnejšiu ponuku zverejnenú na elektronickom trhovisku, ak pre rovnaký alebo ekvivalentný tovar alebo služby sú zverejnené v čase akceptovania aspoň tri ponuky,
b) z vybranej ponuky vytvorí oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady prostredníctvom funkcie elektronického trhoviska podľa § 9c ods. 2 písm. m), pričom môže na účely vytvorenia zmluvy elektronicky komunikovať s tým, kto vybranú ponuku predložil; verejný obstarávateľ prijme primerané opatrenia, aby sa týmto postupom nenarušila hospodárska súťaž,
c) použije len podmienky účasti podľa § 26,
d) nepoužije ustanovenia § 32 ods. 3 písm. b), § 35 ods. 1 písm. a), § 36 a 37 a nepoužije ani ustanovenie § 32 ods. 11, ak v písmene m) nie je ustanovené inak,
e) ponuka, vybraná podľa písm. a) je po zverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania považovaná za ponuku predloženú v lehote na predkladanie ponúk, jej obsah sa nesmie meniť a nie je ju možné vziať späť; ustanovenie písmena j) tým nie je dotknuté,
f) po zverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa § 96 ods. 4 použije rovnako,
g) súťažné podklady, ako aj všetky ďalšie dokumenty podľa tohto zákona sa doručujú a oznamujú len v elektronickej podobe, ak v písmene k) nie je ustanovené inak,
h) v časti ponuky "Ostatné" sa predkladá vlastný návrh plnenia predmetu zákazky,
i) otváranie ponúk podľa § 41 je neverejné, údaje podľa § 41 ods. 3 komisia nezverejňuje a zápisnica podľa § 41 ods. 5 sa neodosiela,
j) na zostavenie poradia ponúk sa použije elektronická aukcia podľa § 43,
k) zmluva sa uzatvára v elektronickej podobe len, ak ju všetky strany zmluvy podpíšu zaručeným elektronickým podpisom, odkaz 9, alebo zaručenou elektronickou pečaťou; odkaz 9, inak sa uzatvára v listinnej podobe,
l) ministerstvo vnútra zabezpečí, aby vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronického trhoviska bol až do uzatvorenia zmluvy uchádzač alebo záujemca na elektronickom trhovisku identifikovaný výlučne bezvýznamovým identifikátorom,
m) ak záujemca nie je zapísaný v zozname podnikateľov, môže sa zaregistrovať na elektronickom trhovisku na účely konkrétneho už vyhláseného verejného obstarávania a predložiť ponuku aj bez zápisu do zoznamu podnikateľov, pričom sa mu umožní preukázať splnenie podmienok účasti čestným vyhlásením, ktoré je súčasťou takejto registrácie; ustanovenie § 44 ods. 1 tým nie je dotknuté."
Ostatné novelizačné body vo vládnom návrhu (tlač 1494) sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.
Tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2015, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovení o účinnosti vládneho návrhu zákona (tlač 1494).
Odôvodnenie: Účelom pozmeňovacieho návrhu je zavedenie povinnosti a nielen možnosti využitia elektronického trhoviska pri nadlimitných zákazkách. Elektronické trhovisko sa dnes využíva pri podlimitných zákazkách pre zvýšenie transparentnosti a hospodárnosti vo verejnom obstarávaní. Zavedenie povinnosti jeho využitia aj pre zákazky s vyšším finančným obnosom by prinieslo žiaduci efekt napríklad vo verejných obstarávaniach v oblasti zdravotníctva.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.

8.
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď. Pýtal som sa na to hlavne preto, lebo tento zákon o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov je už dlho očakávaný medzi zdravotníkmi. Takže som rád, že aj keď sa blíži koniec funkčného obdobia, že sa to ešte stihne a že ministerstvo dospelo k nejakému záveru, s ktorým sa teda ide do medzirezortného pripomienkového konania.
Tá moja druhá poznámka už bude veľmi konkrétna. Samozrejme zachytil som to, že sestry a pôrodné asistentky nie sú spokojné s touto úpravou, a tu sa trošku vrátim do obdobia 2010 – 2012. Vtedy som bol predsedom výboru pre zdravotníctvo a s kolegami vo výbore sme odviedli obrovský kus práce, a teraz je jedno, v akej boli politickej príslušnosti pri vyjednávaní s lekármi, ktorí štrajkovali pre lepšie mzdy, aj pri vyjednávaní so sestrami, ktoré chceli lepšie odmeňovanie. Lekárov sa podarilo vyriešiť v rámci zákona o poskytovateľoch, o tom ste hovorili už aj vy, pán minister, a sestry mali samostatný zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.
No rozhodnutie Ústavného súdu po voľbách v dvetisícdvanástom považujem za veľmi nespravodlivé, pretože keď si prečítate tú argumentáciu, že teda nemôžte nejakej skupine zdravotníkov špeciálnym zákonom stanoviť platy, tak lekári majú zákonom o poskytovateľoch stanovené platy a platí to aj pre štátne, aj pre neštátne zdravotnícke zariadenia. U sestier to už teda bolo protiústavné.
Ja už nechcem dlho rozprávať o tom, že vnímam najsprávnejšie riešiť platy všetkých zdravotníkov jedným zákonom, alebo v celom balíku, len by som rád možno poprosil pána ministra, aby kládol pomerne veľký dôraz na to, aby sa riešili oprávnené požiadavky sestier a pôrodných asistentiek, pretože tie naozaj, a musím to povedať, cítim to aj ja, vnímajú veľkú nespravodlivosť, ktorá sa im stala v tom roku 2012, keď táto snemovňa drvivou väčšinou schválila zákon a nakoniec nedošlo k jeho uplatneniu.

Ja som čakal, ako bude reagovať pán minister Maďarič, čiže odpoveď, pokiaľ ide o VÁHOSTAV, cétečká, schránkové firmy, sa týka Penty, to som zistil. To je taká rýchla odpoveď. Len, pán minister, trošku treba dať na to pozor, lebo ak sa pozriete okolo seba vo vláde, predchádzajúca ministerka zdravotníctva aj ten súčasný minister pracovali pre Pentu a boli veľmi vysokí manažéri. Takže trošku treba dať pozor s tou Pentou, lebo máte ju okolo seba všade, kde sa pozriete.
Druhá moja poznámka je, ste narážali na to, že tu hájim nejaké súkromné rádiá. Zrejme tým myslíte na Rádio Expres, na to, že predsedníčka strany Šanca bola vrcholovou manažérkou, generálnou riaditeľkou Rádia Expres. Pozrite sa, z ničoho vybudovala najpočúvanejšie rádio na Slovensku, pretože sa obklopila odborníkmi a vedela ponúknuť to, čo ľudia chceli počúvať. A bolo tam veľa slovenskej hudby a je tam stále veľa slovenskej hudby, ale napríklad aj dopravný servis, napríklad aj veľmi dobré spravodajstvo, ktoré konkuruje aj verejnoprávnemu rozhlasu. Čiže keď je toto niečo trestné, tak z vášho pohľadu to možno také je, alebo niečo zlé, alebo niečo podporujúce imperialistov za hranicami neviem, to už nechám na to, ako to vidíte vy. Ja si len ale myslím, že zrejme pani Babitzová rozumie tomu, ako treba robiť dobré rádio. Takže, samozrejme, som sa s ňou aj poradil o tom, čo budem hovoriť dnes vo svojom vystúpení.
A na záver poviem už len veľmi všeobecne, aj v zdravotníctve, aj v hospodárstve, aj v rozhlasovom vysielaní budem ako pravicový politik vždy presadzovať slobodu výberu, pluralitu a konkurenciu. A vy kľudne presadzujte znárodňovanie pri jednej zdravotnej poisťovni, zákaz zisku, kvóty. To je také socialistické. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebudem každému odpovedať menovite, ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Možno len zopakujem niekoľko myšlienok, ktoré sa týkajú ich mnohých z vystúpení.

To prvé je, že som o tom presvedčený, že treba nechať rádiá na základe playlistov, na základe výskumov, na základe toho, ľudia čo chcú počúvať, akú hudbu chcú, aby sa hrala. Hneď ako začneme, politici, hovoriť, čo je pekné a čo je škaredé, nedopadne to dobre, dámy a páni. Zas budú tak len tie najlepšie úmysly, aké mal Černomyrdin a dopadne to ako obvykle. Ja netvrdím, že stará hudba je zlá a tá nová súdobá je dobrá. Mne sa páči ELÁN a ja na to nenechám dopustiť, len nie som celkom presvedčený o tom, že mám nútiť svoje deti, aby ho počúvali, aby sa naplnila kvóta. O tom som hovoril vo svojom vystúpení.

Potom som hovoril, že 500-miliónová francúzska populácia na Zemi má problém naplniť 40-percentné kvóty vo francúzskom rozhlasovom vysielaní tak, aby kvalita týchto rozhlasových staníc bola rovnako dobrá ako tých britských, na ktoré si preladia rádio poslucháči. To je ten problém, dámy a páni. Ich je 500 mil., nás je 5 mil., stokrát menej oproti nim. Tie kvóty sú neuveriteľne vysoké, sú likvidačné.

Poďme sa rozprávať o tom, aby hral verejnoprávny RTVS viacej slovenskej tvorby, ale aj džezu, aj folklóru, ako chce pán Hraško, súhlasím s tým, aj opernej, symfonickej tvorby. Poďme sa o tom rozprávať. Ale máme nútiť k tomu súkromné rádiá? Prepáčte, ja som pravicový politik a úlohou pravicových politikov je chrániť podnikanie, chrániť súkromné vlastníctvo.

Tento zákon povedie k tomu, že klesne kvalita. Vy hovoríte, že ona tým neklesne. Ale ona klesne, lebo budú musieť jednu tretinu všetkých pesničiek hrať slovenských alebo ich budú donekonečna opakovať a pán Hraško vypne rádio, alebo budú musieť vyťahovať z archívu staršie pesničky, ktoré sú možno menej populárne. A klesnú tým pádom aj tantiémy pre umelcov.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysielaní a retransmisii.

Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba tej časti zákona, ktorá má za účel zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách, pretože tento návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách považujem za nezmyselný.

A čo sa týka samotnej výšky kvót, o ktorých už hovoril pán navrhovateľ vo svojom úvodnom vystúpení, považujem ich za neuveriteľne vysoké. Návrh, aby 25 % hudby, ktorú budú hrať súkromné rádiá, a 35 % hudby, ktorú bude hrať Slovenský rozhlas alebo, keď chcete, rozhlasové vysielanie RTVS, sú obrovské čísla, ktoré budú v praxi veľmi ťažko splniteľné tak, aby neklesla počúvanosť týchto rádií, dokonca tieto percentá sú omnoho vyššie, lebo zámer navrhovateľa je, aby týchto 25 %, resp. 35 % hudby slovenskej bolo odohraných v čase od 6.00 do 24.00 hodiny, teda v tom najviac počúvanom čase rozhlasového vysielania alebo rádiového vysielania. To ale reálne znamená, že v tomto čase budú musieť odohrať súkromné rádiá 33 % slovenskej hudby a dokonca rozhlasové vysielanie RTVS 44 % slovenskej hudby. Preložené do slovenského jazyka to znamená, že každá tretia pesnička v súkromnom rádiu musí byť slovenská, a každá skoro druhá pesnička vo vysielaní Slovenského rozhlasu musí byť slovenská.

Slovensko nie je veľká krajina, dámy a páni, máme 5 mil. obyvateľov a napriek tomu, že máme veľa talentovaných umelcov, ktorí produkujú veľmi zaujímavú produkciu a veľmi pekné pesničky, si myslím, že naplniť to kvalitnou hudbou, ktorá bude vedieť konkurovať anglosaskej produkcii, ktorá dominuje vo svete, je nemožné. A poviem to veľmi konkrétne na príklade krajiny, ktorá takúto kvótu má, Francúzska. Francúzsko má tú kvótu 40 %. Keď to zavádzali, zhodou okolností som tam bol na stáži, keďže hovorím po francúzsky, všetci sa tam búrili. A ten argument bol veľmi jednoduchý a po rokoch sa aj naplnil. Jednoducho 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na svete nevyprodukuje toľko hudby, aby mohla ísť skoro v pomere k anglosaskej hudbe jedna k jednej. Ešte raz, 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na planéte nevyprodukuje toľko hudby. Stokrát menej Slovákov, teda 5 mil., má vyprodukovať toľko hudby, aby každá tretia pesnička v súkromnom rádiu a skoro každá druhá pesnička vo verejnoprávnom vysielaní Slovenského rozhlasu alebo v rozhlasovom vysielaní RTVS bola v slovenčine a bola teda konkurencieschopná, rovnako kvalitná.

Dámy a páni, myslím, že nemusím sa už ďalej hrať s číslami, aby nám bolo jasné, že jednoducho kvalita rozhlasového vysielania bude klesať, pretože sa budú musieť slovenské pesničky hrať hlavne z minulosti a neobyčajne často sa opakovať, aby udržali túto nezmyselnú kvótu a nesmierne vysokú kvótu rádia.

Tá moja druhá poznámka je teraz už trošku politická. Považujem to za hrubý zásah do fungovania súkromných rádií na Slovensku. Chcel by som povedať, že za 25 rokov od revolúcie keď sa niečo na Slovensku podarilo v mediálnom trhu vybudovať a je úspešné, tak určite sú to slovenské súkromné rádiá, kde nezávislým vysielateľom sa podarilo vybudovať stanice, ktorú sú, a smelo to poviem, konkurencieschopné aj s tými najkvalitnejšími stanicami v Európe napriek tomu, že operujú na jednom z najmenších reklamných trhov, pretože časť reklamného koláča, ako sa to v odbornej terminológii označuje, ktorú využijú ako reklamu vo svojom vysielaní, sa pohybuje okolo 6 %. Čiže preložené do slovenčiny mnohé rádiá doslova prežívajú, hlavne tie menšie súkromné rádiá prežívajú zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, majú problém udržať nejakých redaktorov, udržať nejakých moderátorov, zaplatiť ich slušne za dobrú prácu, ktorú odvádzajú.

Národná rada bude hlasovať o tomto návrhu zákona a to, že politici sa rozhodnú zaviesť nejakú kvótu a povedia, že toľko hudby má byť slovenskej, znamená, že zasahujú nezávislým vysielateľom do toho, ako zostavujú svoj program, zasahujú im do toho, aby nie na základe odborných výskumov, na základe playlistov zostavili svoj program tak, aby zvyšovali svoju počúvateľnosť, a teda mohli dostať reklamu, a teda mohli prežiť na mediálnom trhu, a nech politici určia, že toľko a toľko to má byť. Čiže považujem to aj za veľmi neodborný zásah do fungovania rádií.

A o tom, že zrejme to pôjde na úkor kvality, som už hovoril. Pôjde to na úkor kvality jednoducho preto, lebo 5 mil. Slovákov bude mať veľmi veľký problém vyprodukovať tak veľa kvalitnej hudby, aby bola v tom pomere jedna ku jednej skoro vo verejnoprávnom vysielaní RTVS a dva ku jednej vo vysielaní súkromných rádií konkurencieschopná anglosaskej produkcii.

Ja som predstaviteľom malej neparlamentnej politickej strany Šanca, ale chcem vám povedať, že tento zákon považujeme za zlý predovšetkým preto, lebo zasahuje do súkromných rádií, predovšetkým preto, lebo zasahuje do slobody podnikania, predovšetkým preto, lebo ohrozuje súkromné vlastníctvo. Ako pravicová strana, a Šanca je pravicovou stranou, budeme vždy obhajovať slobodu podnikania a súkromné vlastníctvo. Tento zásah je nielenže neodborný, lebo môže byť až likvidačný, pretože ohrozí kvalitu rádií.

Chcel by som povedať aj to, že dnes nežijeme v čase rozhlasu po drôte. Moja babička taký mala, bývala na Komenského ulici v Košiciach, mala na stene taký rozhlas po drôte. A mal dve funkcie, zapla ho, hralo rádio, vypla ho, nehralo rádio. Čiže babičke celý deň hralo rádio, lebo však čo ona už, chudera, mohla robiť, to bol jej spoločník, ona sa s ním rozprávala, išla jej tam hudba, to, čo jej naservírovali, musela počúvať. Tam veľmi si nemohla vyberať, nemala veľmi inú možnosť. Dnes žijeme úplne ale v inej dobe, dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Jednoducho keď to, čo budú hrať súkromné rádiá alebo Slovenský rozhlas, sa nebude poslucháčom páčiť, tak si preladia na iné stanice alebo budú počúvať iným spôsobom hudbu. Moje malé deti, 6-ročná Sofia a 9-ročný Julko, bez problémov z mobilu v playlistoch vyberajú podľa mena interpreta a podľa názvu pesničky to, čo chcú počúvať. Včera mi môj 19-ročný syn vysvetľoval ako cez spotify je výborné počúvať hudbu, ako to môže dokonca v aute počúvať, ako sa to dá urobiť.

Čiže jednoducho, dámy a páni, ak chceme dnes v 21. storočí takýmto spôsobom kvótami vychovávať poslucháčov, že toto budete počúvať, lebo to je pre vás dobré, oni to počúvať nebudú, oni preladia alebo budú počúvať hudbu iným spôsobom, cez iné médium, cez inú aplikáciu, cez inú webovú stránku. Takže toto zrejme fungovať nebude.

Dokonca osobne si myslím, že ak chceme slovenskú hudbu, a budem o tom ešte hovoriť, ktorá je mnohokrát veľmi kvalitná, vznikajú tu veľmi pekné diela a máme veľa šikovných mladých interpretov, znechutiť začínajúcej novej generácii, tak lepší spôsob na to nepoznám. Lepšie nemôžete niečo znechutiť, ako nám znechutili ruštinu, či sa nám páčila alebo nepáčila, tak po rusky musíte rozprávať. Viete, hneď ako niečo musíte, tak máte okamžite k tomu prirodzený odpor. Tak čo sa týka ruštiny, sa to podarilo, lebo všetci sme skoro maturovali z ruštiny, napriek tomu málokto tú ruštinu naozaj ovláda, lebo sa ju učil s hnusom. Takže toto je presne o tom, veľa slovenskej hudby tu budete počúvať, inú možnosť nemáte, len si to obľúbite. Nemyslím si, že to bude v praxi fungovať.

Ja vnímam ten rozmer, ktorý spomenul navrhovateľ, že treba pomôcť slovenským interpretom. Ten rozdiel vnímam. A trošku rozumiem aj tomu, že či už premiér Fico, či už pán minister Maďarič, či už SMER, je to úplne jedno, kto z nich to je, chce pomôcť možno aj interpretom, ktorí boli populárni v minulosti, ktorých popularita v súčasnosti už ďaleko klesla, pretože za každú zahratú pesničku dostávajú tantiémy. O to ide. Čiže ide o peniaze. No len trošku sa obávam toho, či celkom takto navrhnuté kvóty pomôžu skutočne podpore slovenskej kultúry, o čo, verím, ide pánovi ministrovi kultúry. Popové pesničky, na ktorých sme my s pánom ministrom Maďaričom vyrastali, keď sme mali 15 rokov, mali sme radi, vtedy končil socializmus, veľmi tam bola vysoká kvóta vtedy pre domácu produkciu. Čiže veľmi iné pesničky ani tak neboli, keď len občas sme si na nejakom dvojdecku nenahrali zo zahraničného rádia šumiacu inú pesničku. Iste sa pamätáte na tie časy, ja sa ešte na ne pamätám. Bol som pubertiak v tom čase. Čiže veľmi my sme inú možnosť nemali, tak sme tie pesničky aj celkom mali radi a vyrastali sme na nich. A nie som si celkom istý, že môj 9-ročný syn a 19-ročný syn ich budú mať rovnako radi ako ja pred tridsiatimi rokmi. Ale za každé zahratie tejto pesničky tí umelci majú dostať tantiémy. Čiže trochu je to o týchto peniazoch, pretože jednoducho tá moderná produkcia, ktorá v súčasnosti je zaujímavá pre mladých ľudí, nie je v takom rozsahu pri tak malom mediálnom trhu, aký je na Slovensku, a pri tak malej produkcii, akú máme, aby dokázala takéto vysoké kvóty naplniť.
Čiže poviem to ešte ináč. Ja si osobne myslím, že Ďuricu, Cmoríka, Tomečka, Kristínu, Katku Knechtovú netreba chrániť kvótami, mladí ich majú radi. Ja som zhodou okolností teraz mal tú možnosť byť na dvoch koncertoch jedného z týchto interpretov, nebudem ich menovať, aby som nerobil reklamu. A zabávali sa tam všetci vo veku od 15 do 55 rokov. Ich pesničky si prespievavali. Už ich poznáme., Myslím si, že im kvóty netreba, rádiá ich hrajú, pre nich kvóty netreba. Len je otázne na druhej strane počúvať ich ako každú tretiu pesničku. To zrejme nepôjde, lebo to by inak rádiá hrali stále to isté. To znamená, že zrejme budú musieť hrať viacej Tublatanku, zrejme aj Janka Lehockého bude treba hrať viacej, možno aj Karola Konárika bude treba hrať viacej, aj Jožo Ráž dostane omnoho väčší priestor. To zas si už nie som celkom istý, že práve toto počúvajú alebo chcú počúvať v takejto miere súčasní poslucháči rádií.

To, čo chcem ale povedať, a už sa blížim k záveru, aby som vás dlho nezabával, je, že nie som si celkom istý, či práve Popocatepetl twist je tá pesnička, ktorú by sme mali často hrať v súčasnosti v rádiách, iste sa na ňu pamätáte, ako podporu slovenskej kultúry. Keď už hovoríme o podpore slovenskej kultúry, či by sme nemali radšej hovoriť o slovenskom džeze, o slovenskej vážnej hudbe, či by sme nemali viacej hovoriť o symfonickej hudbe alebo o opere, a mohol by som tak pokračovať ďalej, čo by si asi tiež zaslúžilo možno tiež pomoc a ochranu nejakým spôsobom, resp. spôsob ako ich dostať k našim poslucháčom.

No a záverom poviem už len toľko, že bývalý ruský premiér Černomyrdin mal takú veľmi peknú vetu, že: „Mali sme len tie najlepšie úmysly a dopadlo to ako obvykle.“ Obávam sa, že tento zákon dopadne rovnako. Minister Maďarič, SMER aj pán premiér Fico tu mali zrejme len tie najlepšie úmysly, ale dopadne to ako obvykle. Dopadne to tak, že keď budú rádiá menej počúvané, tak ľudia, ktorí v nich platia reklamy, budú menej platiť a menej chcieť umiestniť reklamu do nepočúvaného rádia a keď bude menej reklamy, bude menej príjmov pre rádiá alebo zaniknú, alebo budú nejako prežívať, len hlavne budú menej platiť na tantiémach aj tým zaslúžilým umelcom, na pesničkách ktorých som ja vyrastal pred tridsiatimi rokmi, ale, bohužiaľ, aj tým umelcom, ktorí sú dnes hraní a o ktorých by nám predovšetkým malo ísť, ktorí dnes majú slušné tantiémy, lebo ich pesničky sú zaujímavé, ale, bohužiaľ, budú ich mať nižšie, pretože bude mať nižší príjem z reklamy dané rádio alebo dané médium.
Záverom ešte poviem toľko, že osobne si myslím, že celý tento zákon, o ktorom bude zrejme veľká diskusia, aj dnes v pléne je už o ňom veľká diskusia, v mediálnom priestore, niektorí sú zaň, niektorí sú proti nemu, niektorí ináč súhlasia, nesúhlasia s ním, slúži strane SMER hlavne preto, aby veľmi efektívne prekrývala hlavné problémy, ktoré dnes na Slovensku máme, všade prítomnú korupciu, schránkové firmy, ktoré rozoberajú slovenskú ekonomiku (hlavne VÁHOSTAV). Spomeňte si, kedy prišiel pán minister s týmto návrhom zákona, to nebola náhoda. Ja na náhody neverím, prestal som už veriť, presne vtedy, keď vrcholila téma VÁHOSTAV-u a bolo treba odpútať pozornosť. Nie je to o ničom inom. Ja viem, že kývate hlavou, kolegovia zo strany SMER, ale je to presne o tom, výborná zástupná téma, ktorou sa teraz budú médiá zabávať, pretože je tu prvé čítanie (júl), druhé čítanie (september), nedajbože to pán prezident vráti, aj v októbri to tu bude. Čiže naozaj je to veľká téma, ktorou sa dajú médiá zabávať miesto toho, aby zisťovali, z ktorej zákazky zase odišli peniaze do ktoréhoto daňového raja.

Záverom poviem už len toľko, že, dámy a páni, v druhom čítaní určite navrhnem pozmeňujúci návrh, aby sme tieto nezmyselné a likvidačné vysoké kvóty z tohto návrhu zákona vypustili.

Mimochodom, čo sa týka ostatných dvoch častí, ktoré rieši tento zákon, ja s nimi súhlasím, aj by som ich rád podporil, ale s takto nastavenými kvótami sa jednoducho súhlasiť nedá. Ďakujem pekne.

66.
Veľmi citlivá téma, do ktorej sa pustil pán poslanec Mihál. Tiež na úvod hneď poviem, že nič nemám proti tomu, aby sme valorizovali vianočné dôchodky. Koniec koncov ani počas vlády Ivety Radičovej sa filozofie vianočných dôchodkov nedotklo a nič sa na nej nezmenilo.
Ale to, o čom hovoril pán poslanec Mihál, by som rád podčiarkol, a to je skutočnosť, že, dámy a páni, možno sa to zle počúva, ale dôchodcovia nie sú najväčšou skupinou ľudí v tejto krajine, ktorí sú ohrození chudobou. Nemám teraz pred sebou, nevedel som to rýchlo nájsť, tie štatistické čísla, ale domácnosti, kde jeden dospelý žije s jedným dieťaťom alebo s dvoma deťmi, sú ohrozené chudobou v tridsiatich percentách. Domácnosti, kde dvaja dospelí vychovávajú dve alebo tri deti, sú ohrozené viac ako v dvadsiatich percentách. Ale domácnosti, kde žije jeden alebo dvaja dospelí, teda aj domácnosti dôchodcov, sú ohrozené chudobou len v ôsmich percentách.
Takže, dámy a páni, ja rozumiem, že cieľovou skupinou strany SMER sú dôchodcovia, ale sociálny systém má pomáhať hlavne tým, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú a nevedia si pomôcť sami. Ja si myslím, že omnoho viac by sme mali pomáhať povedzme rozvedenej zdravotnej sestre, ktorá poctivo vychováva svoje dve deti a manžel jej neplatí alimenty. Ona je ohrozená chudobou, ona je v tej skupine tridsiatich percent. Takže sú to veľmi nepríjemné čísla a zistenia, vyzerá to tak, ako keby niekto nechcel dopriať dôchodcom, znovu to zopakujem: Súhlasím s valorizáciou vianočného príspevku pre dôchodcov, ale mali by sme myslieť aj na pracujúcich chudobných a na rodiny s malými deťmi, ktoré sú viac ohrozené chudobou ako dôchodcovia.

52.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja vám zas sľubujem, že keď nebudete veľmi hučať, ja budem hovoriť veľmi krátko, aby sme to stíhali.
Dámy a páni, keďže je rozprava v podstate na konci, budem sa snažiť možno aj hodnotiť niektoré vystúpenia, z môjho pohľadu, samozrejme, z môjho skromného pohľadu, pretože som naozaj odvčera veľmi pozorne počúval, pozorne som si vypočul vystúpenie pána premiéra, pána ministra vnútra, počúval som opakovane faktické poznámky a vystúpenia pána predsedu eurovýboru pána poslanca Blahu. To, čo chcem na úvod povedať, je zistenie, ku ktorému som dospel po týchto vystúpeniach, že SMER nemá žiadnu stratégiu migračnej politiky. Tým by som začal. A keď chcete nejaké dôkazy, tak použijem hneď ten, ktorý tu už aj odznel viackrát v pléne Národnej rady, že Národná rada dnes prijme vyhlásenie k migračným výzvam a odmietne povinné kvóty, tie povinné kvóty, za ktoré štyria europoslanci strany SMER hlasovali.
A keď na to minister vnútra včera povedal, veľmi pozorne som čakal na reakciu, povedal, že no viete, v SMER-e je demokracia, tak oni sa rozhodli hlasovať za. Som o tom presvedčený po mojich skúsenostiach s 83 poslancami SMER-u v tejto snemovni, že keby existovala jasná stratégia migračnej politiky v strane SMER, tak štyria europoslanci SMER-u by nehlasovali za kvóty, keď je premiér proti nim.
Moja druhá poznámka je skutočnosť, že premiér tvrdí, že bude rešpektovať vyhlásenie Národnej rady k migračným výzvam, hovorí, že je ochotný ísť do referenda a opýtať sa občanov. Prepáčte mi, dámy a páni, ale od predsedu vlády, ktorý má zrejme ambíciu pokračovať v tejto funkcii aj po parlamentných voľbách v 2016., v tom roku 2016, v ktorom bude Slovensko predsedníckou krajinou Európskej únie, je to pre mňa trošku málo. O rok takýto čas budeme pomaly preberať naše predsedníctvo v Európskej únii a predpokladám, že premiér Fico chce byť vtedy premiérom tejto krajiny. A on povie, že sa opýta občanov v referende a bude rešpektovať, čo schváli Národná rada. Akú má stratégiu Slovenská republika pod jeho vedením? Akú stratégiu presadzuje najsilnejšia politická strana? Takú, že sa opýta? Pre mňa je to trošku málo.
Dámy a páni, ja tak isto odmietam kvóty a budem hlasovať za vyhlásenie Národnej rady k migračným výzvam. Odmietam kvóty preto, lebo samy osebe nemajú žiadny zmysel a keď raz začnú bez toho, aby existovalo B, môžu pokračovať donekonečna. Najprv 800, potom 8-tisíc, potom 80-tisíc. To, čo treba, je jasná imigračná politika Európskej únie a kým tá nebude, tak kvóty sú len odďaľovaním riešenia skutočného problému. A súhlasím aj s tým, čo tu tak isto odznelo v rozprave, že problém treba riešiť tam, kde vzniká. Áno, Európska únia by sa mala intenzívne zasadiť o politickú stabilizáciu Lýbie, áno, mali by sme pomôcť nárazníkovým krajinám, Turecku, ale aj Maďarsku, dámy a páni, nášmu susedovi, ktorí sú nárazníkovou krajinou v tejto chvíli. Mali by sme vojensky a materiálne podporovať koalíciu arabských krajín, ktoré bojujú proti islamskému kalifátu v Sýrii a v Iraku, nielen verbálne, ale reálne im pomôcť, pretože práve sa snažia ukončiť besnenie tejto džihádistickej skupiny, ktorá sa tam nachádza.
A mohol by som; samozrejme, podčiarknem aj to, že boj proti prevádzačom, proti tým, ktorí na nešťastí ľudí profitujú, je absolútne namieste. Ale ja by som osobne očakával, že Slovensko ako budúca predsednícka krajina, Slovensko ako krajina, ktorá nie je prioritným cieľom utečencov, Slovensko ako krajina, ktorá nie je nárazníkovou krajinou v súčasnosti, by v rámci Európskej únie malo veľmi iniciatívne pomáhať nastolovať tu takúto diskusiu a pomáhať formulovať alebo moderovať takúto diskusiu a pomáhať formulovať stanoviská.
Takže, dámy a páni, ak niekoho teraz urazím, vopred sa ospravedlňujem, ale cítim to tak, že aj nečinnosť najsilnejšej politickej strany SMER ohľadom migračnej politiky otvorila dvere dobre organizovaným skupinám extrémistov a neofašistov, ktorých protest sme, bohužiaľ, videli minulú sobotu. Chcem ale povedať, že nebola to len strana SMER, ale boli to aj politické elity opozície, ktoré včas neformulovali jasné stanovisko k výzvam imigrácie v Európe, a bola to aj mienkotvorná elita na Slovensku, ktorá ju tak isto neformulovala. Jednoducho každý niečo potichu chcel, niečo povedal, viezol sa na nejakej verejnej mienke a vlne verejnej mienky, čo otvorilo priestor, dámy a páni, extrémistom a neofašistom a možno aj mnohým popleteným ľuďom k tomu, čo sa stalo minulú sobotu.
Neofašisti a extrémisti budú manipulovať s tradičným slovenským strachom zo všetkého cudzieho a neznámeho, budú využívať nevedomosť ľudí, ale hlavne využili to, že tu chýbali relevantné informácie. Tu bola, tu bol ťažký nedostatok relevantných informácií o problémoch migrácie, o kvótach, o tom, o akých migrantoch sa tu jedná. Verejnosť o tom nie je informovaná, poďte na sociálne siete, dámy a páni, a pozrite sa, čo sa tam šíri, aké nezmysly, obludnosti o státisícoch teroristoch, ktorí sa k nám rútia, sa šíria po sociálnych sieťach a relevantné informácie musíte hľadať. Takže nie je to len o zlyhaní SMER-u, aj keď v prvom rade som ho spomenul, ale je to o zlyhaní verejnej mienky ako takej na Slovensku, aj lídrov opozície.
K tomu na záver možno poviem len toľko, že dnes keď pán premiér hovorí o tom, že sa zajtra chystá na summit predstaviteľov V4, kde verí, že V4 spoločne odmietne kvóty, mám taký pocit, že hasí už veľmi rozšírený požiar.
Viete, teraz hovoriť o odmietnutí kvót nejakou spoločnou deklaráciou V4 je síce správne, ale mohlo to prebehnúť pred mesiacom, keď sa streli lídri V4. Prepáčte, Maďari stavajú múr na hraniciach so Srbskom. (Reakcie z pléna.) No, ja len hovorím, že je trošku asi neskoro o tom rozprávať, keď náš sused vo V4 už stavia múr v súčasnosti, ten problém je niekde úplne inde, dámy a páni.
Extrémistické skupiny v sobotu rozbíjali Bratislavu a premiér krajiny hovorí o tom, že sa opýta v referende na názor občanov. Pre mňa je to trošku alibistické. Mimochodom, k extrémistom, aby som trochu zmenil politickú tému na problém, ktorý tu na stole máme. Ja som si vypočul vystúpenie pána ministra vnútra a veľmi som bol zvedavý, čo povie, vysvetľoval, kde sa všade regrutujú utečenci a ekonomickí emigranti, aké sú bezpečnostné riziká všade vo svete, ale nepočul som, čo budeme robiť s možnými opakujúcimi sa takýmito vystúpeniami extrémistov a neofašistov, ktorí budú určitým spôsobom manipulovať aj s nevedomosťou širokých más. Čo s tým budeme robiť? Viete, reakcia, ktorú som tu počul, že treba zabrániť tomu, aby boli verejné zhromaždenia zneužité na politické účely, s tým nesúhlasím. Každý má právo sa zhromažďovať, to, aby sme obmedzovali ústavné právo na zhromažďovanie, s tým nemôžme predsa súhlasiť ako demokrati.
Ale poďme sa rozprávať napríklad o tom, že keď niekto organizuje futbalový zápas a fanúšikovia rozbijú štadión a spôsobia škody, tak klub za to nesie zodpovednosť. Čo tak uvažovať o tom, že keď niekto zorganizuje takéto zhromaždenie, ktoré skončí výtržnosťami, voči ktorým sa organizátor tam na mieste priamo neohradí, ktoré nebude mať pokojný charakter, v ktorom nebude vyzývať demonštrantov k pokojnému priebehu, tak ponesie za škody zodpovednosť?
Dámy a páni, záverom by som už len povedal to, čo asi už viackrát to odznelo, lenže strašne sa to tu mieša. Tu sa miešajú imigranti, ako keby to bola nejaká beztvará hmota, a možno sa to tu aj tak javí z niektorých diskusných príspevkov. To prvé, čo chcem povedať, nie že by sme mali veľmi jasne odlíšiť vojnových utečencov alebo utečencov, keď chcete, od ekonomických migrantov. Vojnoví utečenci sú ľudia, o ktorých tu už veľa bolo povedané, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, ktorí zachraňujú svoju vlastnú kožu, svoju vlastnú rodinu. A, dámy a páni, aj keď dnes odmietneme kvóty, chcem povedať veľmi jednoducho, že podstatou európskej civilizácie, humanity kresťanských hodnôt je vždy pomôcť ľuďom v núdzi. Tí ľudia potrebujú našu pomoc, oni ju potrebujú preto, lebo tu chcú pracovať, oni tu prichádzajú preto, lebo nemajú domov, lebo sa boja o svoje životy. A potom tu máme skupinu ekonomických imigrantov alebo ekonomických migrantov, ktorí prichádzajú za lepším životom, ktorí prichádzajú za prácou do západnej Európy, ale už aj do ostatných európskych krajín.
Dámy a páni, chcel by som len povedať, že aj Slováci, ktorí odchádzali ani nie tak dávno do Anglicka za prácou, boli tiež ekonomickí migranti, len pre poriadok. A dedovia a pradedovia mnohých východniarov, ktorí pred prvou a po prvej svetovej vojne odchádzali do Ameriky, boli tiež ekonomickí imigranti. Čiže, my sa môžeme v tejto chvíli tváriť, minister vnútra hovorí o tom, že veľmi prísne posudzujeme azyly a že azyly nedávame ekonomickým migrantom a že to je dobrá stratégia. Len zlý demografický vývoj v Európe nás v budúcnosti, žiaľ, bude musieť priviesť k tomu, že sa budeme musieť vysporiadať aj s otázkou ekonomických imigrantov.
Ten tretí rozmer, ktorý tu treba spomenúť a tak isto odznel v rozprave, je rozmer bezpečnostno-kultúrny. Áno, veľa ľudí sa bojí islamizácie Európy a keď niekedy navštívite niektoré metropoly v západnej Európe, tak určité obavy z islamizácie budete mať aj vy. Ale nikto nenúti Slovensko, aby sme prijímali ekonomických migrantov z islamského sveta, aby sme prijímali ekonomických migrantov z Afriky, z islamských krajín, prípadne ľudí s teroristickými sklonmi. Ale chcem vám na záver povedať len toľko, že ak ste si nevšimli, na východnom Slovensku v mnohých nemocniciach pracuje veľa lekárov a sestier, ktoré sú z Ukrajiny. Poskytujú veľmi dobrú zdravotnú starostlivosť, sú to tiež ekonomickí migranti. Aj moji spolužiaci z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika – Palestínčania, Sýrčania, Iračania, ktorí tu ostali pracovať, sú tiež ekonomickí migranti a žiadnu bezpečnostnú hrozbu nepredstavujú.
Takže na záver chcem povedať len toľko, prečo je okolo imigrácie na Slovensku toľko hystérie? Lebo mienkotvorné osobnosti tento vzniknutý problém neriešili dobre od začiatku a nedobre diskutovali a nedobre prezentovali verejnosti svoje stanoviská. Verejnosť je málo informovaná o našom postoji k migrácii, o tom, že migranti nie sú homogénna skupina, o tom, že väčšina hrôzostrašných správ, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, sú obyčajné podvrhy extrémistov, a málo je informovaná aj o tom, že, mimochodom, tie hrôzostrašné kvóty, o ktorých sme toľko rozprávali, sa týkali kresťanov z Eritrey a utečencov zo Sýrie, kde napr. Poľsko sa rozhodlo, že 60 sýrskych kresťanských rodín dobrovoľne prijme. Je to príklad, ktorý je možno nasledovaniahodný aj na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

16.
Ďakujem pekne. Ja sa chcem pánovi poslancovi Šebejovi naozaj len poďakovať za toto vystúpenie. A myslím si, že v časti, keď hovoril o utečencoch, o tom, aké skupiny utečencov máme a aká je situácia na Blízkom východe, či už povedzme v Eritrei, ktorú veľmi farbisto popísal, myslím, že otvoril priestor na to, aby sme sa mnohí mohli zamyslieť nad tým, ktorí máme vôbec ambíciu sa zamyslieť, prečo takáto diskusia a takéto informácie do slovenskej verejnosti neprechádzali pred mesiacom. To, že bolo málo informácií a že široká verejnosť má málo informácií napr. o tých kvótach, o ktorých sa tu toľko rozpráva. To, že tu môžu extrémisti a neofašisti vykresľovať nejaký obraz teroristov číhajúcich na našich hraniciach miesto toho, aby hovorili o tom, že na Slovensku aj v rámci tých kvót, mali ak prísť, tak utečenci zo Sýrie, prípadne kresťanské rodiny z Eritrey, čo dáva celý pohľad na problematiku do trošku iného svetla. Ale nejdem už ďalej pokračovať v tejto faktickej poznámke, lebo aj tak by som to nedokázal tak detailne rozanalyzovať, ako to urobil pán poslanec Šebej.
Ja mu chcem veľmi pekne poďakovať za toto vystúpenie a verím, že práve takéto hodnotenie situácie a takáto analýza toho, čomu čelí v súčasnosti Európa a čomu ešte bude čeliť Európa v najbližších desaťročiach, lebo buďme úprimní, či budú kvóty, či nebudú kvóty, či dnes niečo odhlasuje Národná rada Slovenskej republiky alebo nie, vojnoví utečenci budú a ekonomickí imigranti budú a teroristi, ktorí budú bojovať svoj džihád, budú takisto. A Európa potrebuje jasnú stratégiu. Ale ja len verím, že práve takéto kvalitné vystúpenia budú dostávať priestor aj v médiách.
Ďakujem pekne.

S niektorými časťami vystúpenia pána poslanca Galka som nie veľmi súhlasil, s niektorými som súhlasil viacej, ale rád by som podčiarkol tú časť, ktorú aj ja budem mať vo svojom vystúpení. A musíme si to povedať veľmi otvorene, že to, čo predviedla strana SMER zatiaľ týkajúce sa imigračnej politiky je pomerne slabé. To, že premiér hovorí o tom, že Národná rada prijme nejaké vyhlásenie, prípadne že on je ochotný ísť aj do referenda a pýtať sa na to občanov, je podľa mňa pre predsedu vlády, ktorého krajina bude v 2016. roku predsedníckou krajiny Európskej únie, trochu málo.
A áno, súhlasím s pánom poslancom Galkom, že aj SMER nesie svoj podiel viny na tom, že situácia sa vyvinula až smerom k protestom extrémistov a neofašistov a k poškodzovaniu majetku. Ale nielen SMER, a to povedal aj pán poslanec Galko, ale nazvem to tak, aj mienkotvorné osobnosti a aj politici významných opozičných strán to, že Slovensko nedokázalo jasne sformulovať svoju politiku, to, že tu neboli jasné a zrozumiteľné postoje k imigračnej politike Európskej únie a Slovenska, to, že tu vládne veľká informačná nedostatočnosť z pohľadu občanov, otvorilo priestor na to, aby tieto extrémistické skupiny mohli cez sociálne siete šíriť strach a bludy. Takže každý by sa mal najprv pozrieť do svojho svedomia, či naozaj urobil dosť preto, aby to, čo sa tu odohralo v sobotu, sa už neodohralo.