14.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. No, priznám sa hneď v úvode, že čakal som, že bude relatívne ostrá a možno odborná diskusia, že budeme sa baviť a polemizovať o tom, čo by v tomto zákone malo byť alebo nemalo byť, ale vôbec som nepredpokladal, že tá diskusia bude toľké vyliatie špiny a žlče na predkladateľa tohto zákona. Nečakal som to, hovorím to veľmi úprimne, pretože toto nie je politický, to nie je zákon o pravici, o ľavici, to je o konkrétnych ľuďoch, v konečnej miere raz tí dôchodcovia, ak dožijeme, budeme všetci a bude sa nás to bezprostredne dotýkať. To znamená, že toto ma veľmi nemilo prekvapilo, do istej miery beriem, že je tu nejaká volebná kampaň, máme niečo za sebou, všeličo som počul aj ja, nechcel som na to reagovať, že tu jeden z prezidentských kandidátov sľuboval minimálny dôchodok 500 eur. Panebože, bodaj by išiel a nech robí ministra, zajtra ho pustím a zatlieskam mu, ale všetci dobre vieme, že je to hlúposť, že je to podvod, že; pán Procházka to sľuboval, aby ste, keď sa konkrétne... Po prvé prezident to nemôže ovplyvniť a po druhé to vychádza z nejakých reálnych možností, myslím, že nikto, kto tu sedí a trošku do týchto vecí vidí, vidí, ako tomu nemôže uveriť. Ale nechcem o tomto hovoriť, ani sa nechcem vracať ku kampani, ako niektorí tú kampaň začali rozoberať, chcem sa vrátiť k meritu veci.
Od začiatku nástupu nového vedenia rezortu sme mali jeden zo základných záujmov predniesť a dotiahnuť celý komplex reformy celého dôchodkového systému. I keď to slovo reforma ja nerád používam, pretože vy ste ho trošku zneuctili, to meno reforma, v tom predchádzajúcom období v tej pozícii. Veľa reforiem ste hlásili, ktoré skôr boli deformy ako reformy, ale ponúkli sme rozmer novely prvého piliera, druhého piliera, tretieho piliera. Môžeme sa baviť, do akej miery to splnilo očakávania, ale chcem povedať jednu vec, neboli sme populisti, chovali sme sa zodpovedne. V prvom pilieri sme prijali určite nie populistické, ale potrebné, reálne veci. V konečnej miere boli ocenené aj z opozičného tábora. Druhý pilier bol nevyhnutný. Táto novela, dnešný stav to v značnej miere potvrdzuje, že tie úpravy, ktoré sme urobili, boli nevyhnutné a - čo chcem podotknúť - nepostupovali sme tak, ako postupovali vaši politickí partneri združení v Európskej ľudovej strane, ktorí to jednoducho zmietli zo stola a zrušili. Podpredseda Európskej ľudovej strany, premiér v Maďarsku, ako postupovali Poliaci a vlastne Česi nikdy nič ani nezaviedli a zdá sa, že ani nezavedú minimálne pre nejaké najbližšie obdobie.
My sme sa chovali zodpovedne a mali sme záujem upraviť tie pomery a dosiahnuť taký stav, aby ľudia, ktorí tam do toho druhého piliera jednoducho išli, neboli oklamaní. Oni čiastočne oklamaní boli, lebo ja dnes predkladám návrh zákona, ktorý hovorí o výplate dôchodku. Tento návrh zákona mal byť v takejto podobe predložený vtedy, keď sa robil tvrdý nábor do druhého piliera. Vtedy boli ľudia zavedení, dostali sa tam mnohí, ktorí tam nemajú čo robiť. Zvýrazňujem a potvrdzujem to. Z príjmového a vekového hľadiska. Nehovoriac o tom, bolo tu povedané, myslím, že pán Švejna naznačil, že Svetová banka dosť apelovala. No my sme od Svetovej banky zobrali aj veľmi veľký úver na nábor tých ľudí do druhého piliera. Aj to bolo možno ústretové gesto ku Svetovej banke, ale k veci.
Anuita, výplata dôchodkov z druhého piliera, aby to bolo dosť zrozumiteľné, aká je základná filozofia tohto zákona, pretože z toho sa všetko ostatné odvíja. Účel zákona: zabezpečiť spolu s prvopilierovým stavebným poistením príjem sporiteľovi v starobe. To je hlavná litera zákona. Ak by som sa mal vrátiť k Ústave Slovenskej republiky, čl. 39, tá hovorí: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe". Opakujem, v starobe.
To znamená, znova hovoríme o dôchodku, to znamená, že akceptovanie akejkoľvek pripomienky, ktoré by bolo proti tomu, tejto filozofii, by bolo v úplnom rozpore so zámerom predkladateľa vzhľadom k tomu, že staroba nie je posudzovaná ako moment v čase, kedy jednotlivec alebo ten, ktorý odchádza na dôchodok, nadobúda dôchodkový vek, ale trvanie, to je proces, 19 rokov je priemer, môžu byť takí, čo môžu 40 rokov sa jednoducho dožiť a samozrejmá vec, že im to doprajeme. To znamená, to je proces, to je doba. My nemôžeme hovoriť o nejakom jednorazovom akte, ktorý by sa mal udiať v čase, keď dôchodca odchádza na dôchodkový vek, a teda aj do dôchodku. To znamená, prioritne zabezpečiť, aby poberatelia z dôchodku z druhého piliera počas celej doby staroby, to znamená doživotne, mali šancu poberať prislúchajúci dôchodok aj z druhého piliera. To je alfa a omega. Z toho vychádzame, na tom je postavená základná myšlienka a celá línia a práve preto sme pristúpili k tomu a ja potvrdzujem to, čo tu viackrát bolo povedané.
Ja som predkladateľ, nie som tvorca toho zákona. Určili sme zodpovedných ľudí z ministerstva, štátny tajomník Burian manažoval istý proces spolu s generálnou riaditeľkou Kolesárovou a s jej ľuďmi zo sekcie a, samozrejmá vec, s legislatívcami, ale sme dali dohromady pracovnú skupinu, ktorá, opakujem ešte raz, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, poisťovne a dôchodcovské správcovské spoločnosti, agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, akademická obec, ekonomické fakulty boli zastúpené, no a samozrejme, v neposlednom rade ministerstvo financií a ministerstvo práce. To znamená, toto nie je náhoda, že takýto veľký komplex ľudí sa podieľal na príprave tohto. To len potvrdzuje, áno, ja som predkladateľ, toto sú tvorcovia za výdatnej pomoci ľudí z odborných sekcií ministerstva práce, sociálnych vecí. To znamená, aj tu ponúkam ten rozmer, nie pravo-ľavo videnie, ale reálne, odborné, potrebné, vychádzajúc z toho, že by táto novela nemala byť, teda tento zákon nemal byť novelizovaný vždy, keď sa mení nejaká politická garnitúra. Veď tu treba dať nejaké garancie a záruky pre tých, ktorí v tom druhom pilieri sú, aby vedeli, podľa čoho im tie dôchodky budú jednoducho vyrátavané.
Áno, otvorili sa tu viaceré veci a treba povedať, že pre mňa zo začiatku bola trošku prekvapujúca, ale potom ani veľmi nie tá diskusia, hlavne medzi opozičnými poslancami. No a v konečnej miere, nemám problém to povedať. Do istej miery som cítil možno aj nejakú osobnú urazenosť pána poslanca Švejnu spred desiatich rokov, keď vtedy ako generálneho riaditeľa sekcie dôchodkového vtedajší minister Kaník odvolal a dal tam niekoho iného, ale prosím vás, riešte si to niekde inde, nie pri Richterovom návrhu, ktorý rieši to, čo ste vy pred desiatimi rokmi celkom nedotiahli, a to nie je len toto. Veď opravujeme a riešime čo, boli spomínaní starodôchodcovia, novodôchodcovia.
Áno, ministerka Tomanová dvakrát otvorila tú otázku, sčasti vyrovnávala. My vieme, že doteraz tá otázka nie je celkom poriešená, čuduj sa svete, zaznieva hlas z opozičných lavíc, zo strany MOST-u - HÍD, že ideme dať ústavné podanie na zákon, ktorý sami ste schvaľovali a pred desiatimi rokmi nadobudol účinnosť. Pre mňa je to dosť prekvapujúce, možnože až smiešne a dalo by sa pokračovať. My ideme opravovať ďalšie veci, vdovy, vdovcovia.
Vieme, že tieto otázky spred 2004. a po 2004. nie sú stále vysporiadané, že je tam problém, je tam disproporcia, musíme to riešiť. Dalo by sa pokračovať ďalej, teda invalidných dôchodcov sme poriešili vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu veľmi rýchlo. Mohol by som ísť ďalej, pretože pani podpredsedníčka Jurinová otvorila aj otázku silových zložiek. Otázka, ktorá, treba povedať, to nevzniklo dnes. Prvé rozhodnutia Najvyššieho súdu boli v roku 2011. Pán Lopatka a môj predchodca pán Mihál to neriešili. Dnes už, keď máme kopec rozhodnutí Najvyššieho súdu, sú tu judikáty, no tak my to musíme riešiť, ale to nie je naše maslo na hlave. Dôsledky riešime, pretože v tejto chvíli, keď sú tu nejaké judikáty, i keď pre mňa, samozrejmá vec, trošku čudné, pretože zákon jednoznačne hovorí, že podmienka na výplatu dôchodku je desať rokov sporenia, pardon, desať rokov poistenia. No ale Najvyšší súd povedal, že v zmysle ústavy nie je potrebných desať rokov, že stačí neobmedzený počet, aby už mal nárok. Je to možno trošku prekvapujúce, ale je tu fakt, minister a ľudia okolo nemôžu nič iné, len na to reagovať. Áno, pripravujeme nejaký zákon, ktorý dá toto do istého súladu s odôvodnením Najvyššieho súdu. Nič iné v danom, v tomto, v tejto situácii nemôžem. Ale znova, možno reagujem mimo toho, ale toto všetko tu bolo pospomínané. Urobili sme z celej tej problematiky, ktorú som tu ponúkol, dosť veľký guláš.
Ale teraz, ak dovolíte, chcem sa sústrediť, sústrediť na tú najdôležitejšiu vec, ktorá súvisí s tou kritikou, a to je otázka programového výboru, resp. štvornásobok životného minima. Možno budem trošku, trošku k tejto problematike viacej hovoriť, ale hneď poviem to, čo som pripravený povedať aj na záver. Je tu ešte druhé, tretie čítanie. My sme pripravení, ak dostaneme argumenty, zdôvodnenia, ktoré presvedčia o tom, k tejto problematike sme pripravení sa vrátiť. Možno by sme v tom prípade, ak by sa išlo dole, rozmýšľali o indexizácii, ale to sú veci, ktoré sú otvorené, ale sme pripravení hovoriť, ale pre túto chvíľu to nie je rozhodnutie ministerstva. To je istý kompromisný návrh všetkých tých zainteresovaných v tom riadiacom výbore a v tej expertnej pracovnej skupine. Už tam bol prijatý nejaký kompromis, pretože tie názory, tie sa veľmi široko pohybovali, a treba povedať, že nie uletene. Dnes sú v Európe systémy, ktoré sa podobajú nášmu dôchodkovému sporeniu, či je to druhý, alebo aký pilier, kde sa nepripúšťa akýkoľvek programový výber. Sú zase aj také, ktoré áno, za istých okolností, ale vždy je primárna filozofia zákona postavená na doživotnom dôchodku. Niet krajiny, ktorá by mala iný systém.
To znamená, skôr hovorme o základnej filozofii a akýkoľvek predčasný výber alebo programový výber je skôr istá, isté špecifikum, ktoré musí byť jednoznačne pomenované a aj podmienené možnosťami, za akých okolností by malo byť, malo byť umožnené. Druhý pilier nie je doplnkom, žiadnou nadstavbou k prvému pilieru, je súčasťou povinného dôchodkového systému. Dôchodky z prvého piliera budú mať sporitelia z dôvodu účasti v druhom pilieri krátené. Samozrejmá vec, že tú nejakú stratenú, krátenú časť má pritom nahradiť práve dôchodok z druhého piliera, a to počas celej staroby, teda doživotne. To znamená, čo chcem povedať, to je to, súčet. Je to súčet, ktorý tu jednoducho je potrebné, potrebné vnímať. Príspevky do druhého piliera, rovnako ako poistné do prvého piliera sú do 100 % daňove zvýhodnené. To je potrebné jednoducho mať na zreteli, túto skutočnosť, pri viacerých tých návrhoch, ktoré tu boli ponúknuté, tak ako prvý pilier aj druhý pilier je daňovo zvýhodnený. To je veľmi dôležitý argument, ktorý je potrebné, a myslím, že v tých odborných kruhoch a debatách, ktoré aj s opozičnými poslancami boli vedené, táto otázka bola veľmi vážne rozdiskutovaná a v konečnej miere všetkými akceptovaná. Preto som trošku prekvapený, že táto oblasť, táto otázka je tu dnes opätovne otvorená, pretože ja som si myslel, že sme sa vzájomne tu v tomto prípade, v prípade pochopili.
Rovnako zo žiadnych dôchodkov, ktoré z druhého piliera navrhujeme vyplácať, sa nebudú teda platiť dane, čo je logické, tak ako tomu nie je ani v prípade, v prípade prvého piliera. Možno si treba postaviť otázku, je spravodlivé požadovať od daňovníkov, aby za celé, aby cez daňové úľavy skladali na, peniaze na ruku? Skúsme si postaviť aj túto otázku. Lebo tá z tej prvej otázky ako veľmi konkrétne vyplýva. Moja odpoveď je: z čoho má dôchodca žiť po tom, ak si peniaze cez programový výber minie? Len skráteného prvého pilierového dôchodku? Všetci hovoria, že dôchodky z prvého piliera sú nízke, a teda nekrátené, a že sa z nich nedá vyžiť. Myslíte si, že keď sa budú krátiť, budú vyššie? Úplne logická otázka.
Kritici na jednej strane tvrdia, že prvý pilier je neudržateľný, áno, preto sme robili niektoré zmeny. Nevylučujem, že prejde 10 alebo niekoľko rokov a vzhľadom na vývoj a demografiu a ďalšie veci sa možno bude musieť znovu vstúpiť do tejto problematiky. Vzápätí však tvrdia, že dôchodcovi postačuje doživotný dôchodok z oboch pilierov vo výške možno dvoch, dvojnásobku životného minima podľa, podľa tých návrhov, ktoré tú zaznievali z opozičných lavíc, čo je možno tých 400 eur. Zvyšok dôchodkových úspor stačí jednorazovo vyplatiť? Nezdá sa vám, že požiadavka čo najvyšších dôchodkov a zároveň požiadavka vyplatenia veľkej časti nasporenej sumy je pokus o streľbu, poviem to z futbalového žargónu, na dve brány? No ale ak to tak je, tak jeden gól je do vlastnej brány. Ako môže niekto tvrdiť, že systém dôchodkového zabezpečenia je neudržateľný, a zároveň tvrdiť, že máme umožniť, aby sa peniaze vyplatili sporiteľovi pri odchode na dôchodok jednoducho na ruku?
Dnes je situácia, čo sa týka zariadení sociálnych služieb v časti, myslím, že pán poslanec Mihál tie veci otvoril, taká, že, áno, niekoľko desaťtisíc a možno v krátkej budúcnosti ich bude ďaleko, ďaleko viac. Pretože ten dopyt tu je ľudí odkázaných na jednotlivé zariadenia, ktoré tu máme, sociálnych služieb. Áno, pripúšťam, bude sa ten počet stále zvyšovať. No ale je logickou požiadavkou, aby predovšetkým príjem z dôchodku dosahoval takú výšku, aby si prijímateľ sociálnej služby požadovanú úhradu za sociálnu službu mohol jednoducho zaplatiť sám. Samozrejme, na základe aj prispenia štátu, prípadne samosprávy. Ale táto úloha asi vždy tu ostane a bude tvoriť asi tú najvyššiu čiastku platieb, ktoré, ktoré súvisia s pobytom v sociálnych zariadeniach.
No ak by sme pripustili k programovému výberu príliš vysoké percento ľudí, čo by pri možno tom navrhovanom dvojnásobku životného minima predstavovalo možno až 50 % všetkých, zároveň si zdraví dôchodcovia budú vyberať doživotné anuity, chorý programový výber, povedzme si úprimne, no zvýši sa jedno veľké riziko, a to je antiselekcia. A to z pohľadu zodpovedných ľudí asi musíme tieto veci tiež vidieť, teda poisťovne budú svojmu zdravšiemu kmeňu dôchodcov vyplácať dôchodky dlhšie. No a zároveň aké? No nižšie. Toto všetko je potrebné v tejto chvíli mať jednoducho na zreteli pri akomkoľvek rozmýšľaní a hľadaní nejakých iných riešení. Použil som tie zahraničné skúsenosti. My sme nevychádzali z niečoho, čo je úplne, by som povedal, od reality odrazené. To aj ten, ja by som to možno nazval, nazval 20-percentný omyl pána Mihála, ktorý tu spomenul v súvislosti s 20-percentnou odplatou poisťovniam, je takto trošku nepochopením toho, čo novela zákona hovorí. Poisťovne budú mať nárok na maximálne 20 % len v prípade, že dosiahnu lepšie zhodnotenie než pri výpočte dôchodku garantujú. To znamená, že pri tých 20 %, ja to nazvem nadvýnosu, prípadne sa dá hovoriť o nejakom technickom zhodnotení úspor, úspor klientov. To znamená, že, a treba povedať jednu vec. Máme analýzu znovu z toho najbližšieho okolia, z krajín Európskej únie, kde sa takýto systém dôchodkového sporenia uplatňuje, a treba povedať, že tie percentá sa pohybujú od 50 až niekde do 90. No my sme jednoducho pribrali a stotožnili sa s riešením, ktoré má Nemecko. Jednak vzhľadom na veľkosť, skúsenosti a použili sme tento model. To znamená, žiadna blízkosť životných poisťovní, ktorá tu bola, bola často v rôznych kombináciách a konštaláciách jednoducho spomínaná. To absolútne odmietam, to absolútne odmietam, to určite nám nie je vlastné. Len jednoducho ponúkame návrh zákona, ktorý má dimenziu nadstranícku. Ja som sa snažil pomenovať, veď tí ľudia, ktorí v tej, medzi tými odborníkmi v tej pracovnej komisii boli, zďaleka nemôžu byť nikdy k nejakým politickým stranám priradení, pretože pôsobia a fungujú ako významní odborníci.
Toľko by som si dovolil možno k niektorým tým veciam, ktoré tu boli povedané, zareagovať. Chcem vás ubezpečiť, že sme pripravení komunikovať, sme pripravení zdôvodňovať, prečo tu viaceré veci sú, sú pripravení aj tí odborníci z jednotlivých inštitúcií, ktorí sa na tvorbe tohto, tejto novely zákona podieľali.
Chcem poďakovať za všetky odborné príspevky, ktoré tu v diskusii zazneli, a samozrejmá vec, že uchádzam sa o podporu v prvom čítaní tejto novely zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.