33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.
Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.
Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.
Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."
Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.
Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.
V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.
Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.
V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?
Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.
Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.
Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?
Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.
Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.
Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.
Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, v prvom čítaní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya, Martina Chrena, Viliama Novotného a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 908). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uvádza dôvodová správa, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a samosprávnych krajov. Návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 908 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, keď sme v zdravotníckych zákonoch v 2004. roku, v zákone o zdravotnej starostlivosti, zaviedli pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tak naši kolegovia zo SMER-u to dali na Ústavný súd, lebo povedali, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, nie je možné vyberať žiadne poplatky za nič, čo s tým súvisí. Ústavný súd povedal, že toto podanie nie je dobré a nie je správne a dal za pravdu predkladateľom návrhov zákona v roku 2004 a povedal, že platí to, čo je napísané v ústave, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, ale podrobnosti ustanovuje zákon.
A tak v zákone o zdravotnej starostlivosti existuje pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sú vymenované služby, za ktoré je možné vyberať poplatky. A nariadením vlády sú určené výšky týchto poplatkov.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že odvtedy, od toho roku 2005, 2006, keď sa stali veľmi populárnymi Zajacove dvacky a päťdesiatky, iste sa na to pamätáte, u ambulantného lekára ste zaplatili dvadsať korún za služby súvisiace, za jeden deň pobytu v nemocnici päťdesiat korún, sa nám tieto poplatky začali mimo rámca zákona o zdravotnej starostlivosti výrazným spôsobom rozširovať. A dnes sme v situácii, že v princípe pacienti platia poplatky, a nevedia za čo. Platia rôzne čudné poplatky. Dnes, keď prídete k lekárovi, mnohokrát na dverách nájdete taký akože cenník. Fascinuje ma to, že našich kolegov zo SMER-u to vôbec nevzrušuje, táto vec, pretože oni boli hlavne tí, ktorí bojovali za bezplatné zdravotníctvo, čiže z logiky veci by po príchode SMER-u do vlády sa nemalo naozaj platiť za nič. Ale tu platíte za rôzne zaujímavé veci. Napríklad platíte za to, že vám vystavia nejaký dokument, platíte za to, že prvýkrát prídete k lekárovi a vám založí kartu, platíte za to, že máte ventilátor alebo klimatizáciu v čakárni, platíte za podanie injekcie, lebo vraj to neprepláca zdravotná poisťovňa, platíte za podanie infúzie, lebo vraj to neprepláca zdravotná poisťovňa. A mohol by som pokračovať ďalej. Niektoré poplatky sú doslova fantastické. Je k tomu jedna veľmi krásna štúdia. Budem sa tomu ešte v budúcnosti venovať.
Ale hovorím to na úvod preto, pretože keď sme sa stretli so spolunavrhovateľmi a začali sme uvažovať o tom, ako vyriešime tento problém, ktorý tu nastáva, že teda niekto s dvoma francúzskymi barlami príde k lekárovi a potrebuje niekde zaparkovať, a kým ho vybavia a on čaká v poradí, lebo nemá dostatok peňazí na to, aby si zaplatil prednostné ošetrenie, ktoré sa pohybuje okolo 10 euro, objednanie na prednostné ošetrenie, tak medzitým sa mu počítajú eurá na parkovisku a zaplatí dve, tri, štyri eurá. A hovorím tak veľmi optimisticky, hej, že teda nie je to predražené, je to nejaká štandardná cena 50 centov alebo euro za hodinu.
Dámy a páni, keď sme uvažovali o tom, ako to celé postaviť, a budem už teraz veľmi konkrétny a veľmi vecný, tak sme sa vrátili tam, kde sa vôbec o tom začalo niekedy diskutovať v roku 2004. Dnes v platnej legislatíve v zákone o zdravotnej starostlivosti sú napísané služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je tam napísané, koľko môžte vyberať ako poplatok za recept, koľko je poplatok za jeden kilometer prepravy dopravnou zdravotnou službou, je tam napísané, koľko sa platí za lekársku službu prvej pomoci. A prišli sme teda k záveru, že malo by tam byť napísané, aj koľko sa platí za parkovanie pred zdravotníckym zariadením, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj, resp. na verejnom parkovisku, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj, a je v bezprostrednej blízkosti zdravotníckeho zariadenia.
To znamená, za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sme zaradili aj parkovanie. Zároveň ale súčasťou tohto návrhu zákona je aj návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, kde sa výška poplatku za toto parkovanie určuje ako nula eur. Veľmi jednoduché riešenie. Vysvetľujem ho podrobne, aby ste tomu rozumeli, prečo je to tak napísané. A poviem aj, kde sme zobrali paralelu.
Dnes máte v zákone medzi službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti stále napísaný poplatok na ambulancii a poplatok za deň hospitalizácie, akurát, čiže spomínanú dvacku a päťdesiatku, ako sme ju poznali z obdobia rokov 2005 - 2006, akurát nariadenie vlády hovorí, že výška tohto poplatku na ambulancii a výška tohto poplatku za jeden deň hospitalizácie je nula eur. Čiže to isté navrhujeme, aby službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bolo parkovanie na už zmienených parkoviskách a výška poplatku za toto parkovanie bola nula eur.
Dámy a páni, myslím si, že je to pomerne jednoduché riešenie. Nič špeciálne sme nevymýšľali. Išli sme do toho, čo dnes v zákone o zdravotnej starostlivosti, v zákone o rozsahu, je napísané. Je tam aj prechodné obdobie. Aby, keď už stihli nemocnice a polikliniky prenajať tieto parkoviská súkromným spoločnostiam, aby, samozrejme, mali čas si usporiadať svoje právne vzťahy.
Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, mal si veľkú pravdu a chcem reagovať na tú pasáž, keď si spomínal tie dvadsaťkorunáčky Zajacove, ktoré každý nenávidel. Ba dnešná vládna strana vtedy na tom urobila aj veľmi dobrý marketing. Ale na druhej strane, bohužiaľ, teraz to sa im podarilo vyčistiť. To znamená, že tam je nula. Ale tak ako si spomínal, keď teraz ide niekto k lekárovi, tak tam je toľko doplatkov rôznych, že už nik, už každý by bol rád, keby zase boli dvadsaťkorunáčky. Áno, nič viac, lebo vtedy to bolo tak. To znamená, že keby teraz občan Slovenskej republiky išiel k lekárovi, mal by zaplatiť len 70 centov, tak by asi bozkával každému ruku. Takže ja si myslím, že vládna strana vtedy urobila veľkú chybu a práve by to mohli napraviť aj s tým, že teraz budú hlasovať za tento zákon.
Ale takisto očakávame od ministerstva, že prinesie komplexný zákon, kde bude tie služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určitým spôsobom regulovať. Lebo, fakt, teraz ísť k lekárovi, tak tam necháš polovičku výplaty a druhú polovičku potom necháš v lekárni.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, nechcem polemizovať o podstate toho zákona, lebo táto problematika je skutočne veľmi rozsiahla a závažná. Viem aj, prečo predkladatelia tento zákon uvádzajú.
Chcel by som len upozorniť na pár takých problémov, ktoré je treba vyriešiť, lebo my v Trnave sme toto takisto riešili a museli sme rozlišovať.
Za prvé. Veľmi ťažko sa odlišuje, kto na tom parkovisku parkuje, hej, že či je to zamestnanec blízkeho úradu, alebo obyvateľ, alebo skutočne to je pacient, ktorý navštívil zdravotnícke zariadenie.
Potom druhá taká obyčajná otázka, že ak by to malo byť za nulový poplatok, čo už dneska skutočne málo nájdeme nulové poplatky, že kto a z akých zdrojov bude udržiavať to parkovisko? Lebo skutočne vieme, ako vyzerajú tie naše parkoviská po určitom čase prevádzky. Ak by to mali robiť zariadenia zdravotnícke, tak potom by to zase išlo na úkor zdravotnej starostlivosti. Alebo to budú robiť teda obce a VÚC-ky, hej?
Ja len pre ilustráciu. V Trnave tento problém máme tiež. Je to veľké parkovisko pred poliklinikou, je to v obytnom súbore. Takže veľmi ťažko sa to rozlišuje, ale my sme to vyriešili tak, že prvé dve hodiny sa parkuje len za 10, 15 centov, čo by malo stačiť, povedzme tie dve hodiny pre pacienta, potom sa tu už priráta ďalších 10 centov, no a po troch hodinách už je to nad tých 50, takže je to vcelku také riešenie, ktoré zohľadňuje všetky tie problémy, ktoré môžu nastať. Lebo skutočne dneska prevádzka parkoviska, parkovanie pred verejnými budovami a pred zdravotníckymi sú poznačené tým, že je vysoký stupeň motorizácie a veľmi málo parkovacích miest v súčasnosti.
Ďakujem. Len toľko.

Ja len toľko, že potom treba dobudovať tie parkovacie miesta, keď ich je málo, prepáčte mi taký vstup. Ale, no hej, na jednej strane Ústava Slovenskej republiky deklaruje to, že zdravotníctvo je zadarmo. Ale ono je to naozaj len v tej deklaratívnej forme, lebo to zdravotníctvo u nás dávno nie je zadarmo a to už bolo, nebolo zadarmo ani vtedy, keď tie Zajacove dvadsaťkorunáčky sa zaviedli a päťdesiatkorunové poplatky, ale dneska keby sme naozaj mali zaplatiť 70 halierov, hovorím v eurách, 70 centov, kolega to povedal, že ruky by sme bozkávali. Naozaj sa platia, drahé sú lieky, aj poplatky a ešte takú absurdnosť, ako platiť za parkoviská.
Ja podporím tento návrh zákona. Tak som sa, keď kolega to uvádzal, som sa tak trošku preniesol do susedného trošku vzdialenejšieho Nemecka alebo Švajčiarska, tam nie sú tieto poplatky. Ale aj tie zdravotnícke služby sú na vysokej špičkovej úrovni, aj tie služby samotné, aj samotné to zariadenie. To naozaj, keď už len vojdete do toho vstupného vestibulu nemocnice, spomeniem také malé mestečko Marburg, bol som z toho úplne unesený, hej. A mali ste k dispozícii tam aj prepravný vozík, ktorý keď potreboval imobilný tento pacient, tak mohol ho použiť, krásnej zelenej, žltej farby boli, nič nebolo spoplatňované.
Vychádzať v ústrety, naozaj myslím si, že ľudia majú dosť problémov, lenže ono na Slovensku je ten systém taký, že aj tie zákony prijímame, je to smutné, že to musíme hovoriť v Národnej rade o tom a predkladať tuná zákon, lebo naozaj sú špekulanti, ktorí zneužívajú ako tieto veci. Sú to verejné parkoviská, patria obci, VÚC-kam, alebo sú to štátne, tak v podstate naozaj nemajú byť spoplatňované. Áno, aj ten pacient nie je obslúžený v priebehu pol hodiny, ale niekedy to vyšetrenie trvá aj niekoľko hodín. (Potlesk.)

Ďakujem. No ja sa tiež chcem pár slovami vyjadriť, že, ľudia, pozrime sa zase, čo sa tu deje. Toto je proste nespravodlivosť voči, poviem to takým slovom, voči bedači. Proste ľudia, ktorí ledva majú na to, aby si tu kúpili normálne jedlo, častokrát sú naozaj ľudia v problémoch až takto ďaleko. Veľakrát sa ľudia nevedia slušne obliekať, možno to trošinku, trošinku exegerujem, ale naozaj je to nespravodlivé. Ľudia zasa trpia, zasa sa niekto bude sťažovať, mne to pripadá ako vzájomné zdieranie. Jak keby na Slovensku zase niekto došiel na to, ako dobehnúť ľudí, zarobiť. Zase je to taký slovenský prejav vzájomného zderstva. Zasa nechutná zločinnosť sebe navzájom. Niekto proste prišiel na to, ako vytrieskať z toho peniaze.
Asi by sme menej voči tomu sa búrili, keby sme vedeli, že tie príjmy idú na zveľadenie nemocnice. Ale parkoviská sú verejné. O dvoch bratislavských parkoviskách mám vlastnú skúsenosť. Aj v ružinovskej nemocnici som prežíval so svojím synom niečo veľmi ťažké, bol som tam niekoľko hodín. Vtedy to bolo zdarma. Na Antolskej som tri mesiace mal syna v inkubátore, každý jeden Boží deň som tam išiel, aby som bol pri ňom, koľko by ma to bolo stálo? Naozaj si myslím, že toto je nespravodlivé.
Jednoducho tie parkoviská majú byť verejné a nesúhlasím s kolegom, že tam parkoval hocikto a ťažko sa to dá odlíšiť. Nemala by ísť skôr naša vláda, my tu proste hľadať, ako pomôcť ľudom, ktorí majú nejaké finančné problémy? V Británii, keď bolo obdobie chudoby po vojne, tak ja viem o tom, videl som to na vlastné oči, že vláda vymyslela program výroby lacných áut. To boli také trojkolesové autá, aby si to chudobní ľudia mohli kupovať a mohli sa pohybovať. My čo sme tu zasa vymysleli?
Takže ja ďakujem kolegom poslancom, že sa do tohto pustili a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
K pánovi poslancovi Hambálkovi chcem povedať len toľko, že presne rovnako sme uvažovali aj my so spolunavrhovateľmi. Hľadali sme tú optimálnu verziu, že či vieme odlíšiť, kto tam parkuje, aby sa to vzťahovalo len na pacientov. Ako potom zabezpečíme údržbu toho parkoviska? Preto sme, hovoríme len o verejných parkoviskách, ktorých by sa to malo týkať, alebo parkovísk, ktoré majú zdravotnícke zariadenia, ktorých zriaďovateľom je štát, samosprávny kraj alebo obec. Aj o tých hodinách sme hovorili, bola aj taká pracovná verzia, že povedzme prvé tri hodiny bezplatne. Ísť takým tým hypermarketovým modelom k tomuto. Dokonca aj taký návrh sme analyzovali, že by povedzme ten, ktorý bol u lekára, mal nejaké potvrdenie. Čiže bolo by to spoplatnené, ale on by neplatil, lebo by mal takéto nejaké potvrdenie. Ale narážali sme potom na problém, ako to celé uchopiť, poviem to veľmi otvorene, a som rád, že diskutujeme, lebo tento problém tu máme a tie poplatky sú naozaj niekedy nehorázne na týchto parkoviskách bezprostredne pri zdravotníckom zariadení, že by sme museli otvoriť veľmi veľa zákonov. Zvolili sme povedzme takú najtransparentnejšiu formu toho riešenia, ideme cez zdravotnícky zákon, lebo riešime zdravotnícke zariadenie. V zdravotníckych zákonoch sú zadefinované zdravotnícke zariadenia aj poplatky a povýšili sme alebo zaradili sme poplatok za parkovanie pri zdravotníckom zariadení medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Takže ide o filozofiu toho, ako sme k tomu pristúpili.
Súhlasím s tým, že sa dá zvoliť aj iná filozofia, ale hlavne čo je dôležité, že to potrebujeme riešiť. Dnes máme tu takéto riešenie a myslím si, že je to riešenie, ktoré by mohlo v praxi fungovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne, že ešte aj v takejto, takomto neskorom čase ste sa vyjadrili k tomu, a ďakujem aj za podporu návrhu.
Ja tiež by som pánovi poslancovi Hambálkovi to chcel presne povedať, že snažili sme sa riešiť ten problém a pokiaľ sa dá trvalo a komplexne. A najmä pokiaľ sa my odvolávame tu na ústavu, o tom teda, že zdravotnícke služby majú byť zabezpečované zo zdravotného poistenia, alebo odvolávame sa na Európsku chartu práv pacientov, alebo na chartu práv pacienta prijatého na Slovensku a všade sa hovorí o tom, že je to zadarmo, tak je to zadarmo. Je to zadarmo, aj na hodinu, aj na tri aj na päť. Nikto podľa mňa v nemocnici nebude trčať zbytočne päť hodín len preto, lebo aj tak má parkovanie zadarmo. Ako to nie je to miesto, kde by si človek veľmi vyberal, že koľko chce stráviť.
A, pán poslanec Kuffa, určite máte pravdu, že dobudovať, ale dobre vieme, že z vybraného parkovného ešte nikto nedobudoval nič. To je to, je to fáma, alebo dokonca to nikto ani netvrdí.
Ale zase udržiavať parkovisko, pokiaľ teda budeme prihliadať na to, tak ja vám vravím, že udržiavať chodbu v nemocnici je určite drahšie, ako udržiavať parkovné, tým pádom budeme vyberať vstupné do chodby, lebo bude tam upratovačka denne dezinfikovať a tak ďalej, používať lavice, lavice sa lámu, opraviť k tomu ten asfalt, páni poslanci, ako naozaj nevyžaduje také, takú námahu. A pokiaľ teda zabezpečíme to, že nie návštevník, teda nie tí, ktorí prišli, a to sa dá technicky naozaj zabezpečiť, nielen časovo, ale dá sa to technicky zabezpečiť, pokiaľ teda, samozrejme, niekomu to za to stáť bude a to sú tie zdôvodniteľné prípady. Keď niekde v centre mesta je nejaká poliklinika, je tam parkovisko, parkovisko bolo postavené pre polikliniku a nie pre niečo iné a teraz sa to využíva, tak jak pán kolega povedal, presne o tom, že sú to v bezprostrednej blízkosti. Dobre vieme prípad tuto parkoviska v Ružinove, resp. na Antolskej, kde vlastníkom je mesto, to znamená, ako by nemocnica nemusela sa o to starať, resp. neni sú to vysporiadané vlastnícke vzťahy smerom k nemocnici, ale aj tak ja teda trvám na tom, že má to byť, má to byť zadarmo. A nejde jednoducho, aby pacient alebo aj ten zamestnanec, alebo aj ten, ktorý ide za tým, za tým chorým, jak tu pán poslanec Škripek dobre povedal, že by musel platiť ako nejakú daň za to, že momentálne v zdravotníctve neni dosť peňazí na niečo.
To udržiavanie asi najdrahšie je možno tých, to vyberania peňazí a možno, možno v tomto prípade by o to dobrovoľne ustúpili tieto spoločnosti, ktoré, povedzme si, z 10-, 20-tisíceurových investícií inkasujú státisíce ročne a majú zazmluvnené na 10, 15 rokov tieto nemocničné parkoviská. Toto nie je podnikanie. Podnikanie je také, že investujem, idem do trhového rizika, idem, mám nejaké skúsenosti, niečo uplatňujem. Čo poskytujú tieto spoločnosti? Len vyberanie peňazí, nič iné. A za to berú 60 %, 80 % alebo fixné, fixné zisky.
Takže ja pevne verím, že napriek tomu, že voľby budú zajtra, hlasovanie bude v utorok, že poslanci SMER-u toto podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, cieľom predkladaného zákona je zamedziť neúmernému zadržiavaniu finančných prostriedkov podnikateľov zo strany orgánov štátu, konkrétne finančnej správy. V ostatnej dobe sa nám naozaj množia prípady, kedy sa tento nástroj stal dokonca aj nástrojom konkurenčného boja.
Uvediem taký jeden prípad. Predstavujem si, že podnikajú dve právnickej osoby na území Košíc. Podnikajú v rovnakom predmete podnikania, teda v tej istej ekonomickej branži, a ja chcem zlikvidovať toho konkurenta, tak stačí, keď zavolám na finančnú správu a poviem, že pošli mu tam daňovú kontrolu. Čo sa udeje v praxi na Slovensku, už to tak chodí, v okamihu, keď sa otvorí daňová kontrola, ktorá podľa platnej legislatívy môže trvať až rok, podotýkam, a absolútne bez závislosti od toho, či skončí po roku s nálezom, alebo bez nálezu, vám bude finančná správa zadržiavať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Hovoril som o tomto probléme aj s ministrom financií, podpredsedom vlády Petrom Kažimírom, to bolo tesne pred koncom uplynulého roka, keď bol v parlamente schvaľovaný zákon o štátnom rozpočte na tento rok. Uznal, že toto je problém a že ho ministerstvo financií bude riešiť v princípe na jar tohto roku. Vzhľadom k tomu, že máme koniec marca a nič stále nebolo v tejto oblasti predložené, tak som opätovne tento návrh, tento návrh podal.
Totižto, ako keby sa v praxi uplatňoval akýsi princíp prezumpcie viny, čiže všetci podnikatelia sú vinní, akonáhle je otvorená daňová kontrola, pripusťme za nejaký november roku 2011, no tak vám bude finančná správa pozdržiavať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Opakujem, môže tak robiť až 12 mesiacov, čo je maximálne dĺžka trvania daňovej kontroly v zmysle platnej legislatívy. A bez ohľadu na to, ako daňová kontrola dopadne, bude podnikateľ rok, opakujem, čakať. Po 12 mesiacoch príde protokol o daňovej kontrole, kde je konštatované, že daňová kontrola prebehla bez nálezu, a teda po 12 mesiacoch sa podnikateľ dočká oprávneného vyplatenia toho nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
Preto v predloženom zákone navrhujeme, aby to obdobie sa skrátilo na 6 mesiacov, myslím si, že je to dostatočne dlhá doba na to, aby orgány štátu, v tomto prípade, opäť hovorím, finančná správa buď dospela k záveru, že sú tam nejaké porušenia platných predpisov u kontrolovaného subjektu právnickej osoby, alebo nie sú. A dokonca si viem predstaviť aj v komplikovaných prípadoch, pretože to bol taký argument ministerstva financií, že častokrát ide o nejaké citlivé komodity, ja neviem, cukor a podobne, ktoré sa navyše exportujú niekde do Maďarska, čiže máme tu do činenia s cezhraničným obchodovaním, a že kontrolóri finančnej správy musia počkať na dožiadanie dokladov, napríklad v tomto konkrétnom prípade z Maďarska.
A preto aj s touto eventualitou predložený návrh počíta a hovorí o tom, že pokiaľ do šiestich mesiacov nie je finančná správa v stave ukončiť daňovú kontrolu, opäť s nálezom, bez nálezu, tak nech sa tá daňová kontrola po šiestich mesiacoch preruší, nech sa podnikateľovi uvoľní nadmerný odpočet, teda vrátenie dane z pridanej hodnoty, a nech pokračuje tá kontrola ďalej. Čiže vlastne toto je to nóvum, ktoré predmetný návrh vnáša do súčasnej platnej legislatívy.
Ďakujem pekne.