35. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, aby som sa zmestil do toho krátkeho času, tak hneď chcem podať procedurálny návrh, a to vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Tento návrh je zlý. Je zlý preto, lebo obmedzuje vlastníkov, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a zvýhodňuje tých, ktorí sú poľnohospodári a podnikatelia činní dnes. Tí, ktorí s tým dneska začnú, tri roky nebudú môcť podľa tohto návrhu zákona nadobúdať do vlastníctva poľnohospodársku pôdu, len za podmienok, akýsi záväzok, že v budúcnosti budú poľnohospodárčiť, čo sa ale nedá vymôcť.
Dovoľte, aby som poukázal na to, že chápem a oceňujem predkladateľov, že v spoločnej správe sa snažia všetky tie body, ktoré sme kritizovali v prvom čítaní, napraviť, ale bezpochyby jeden závažný moment tam zostáva, Občiansky zákonník hovorí, že každý má právo to, čo vlastní, darovať tomu, komu to on uzná za vhodné.
Tento návrh zákona sa dotýka aj darovania, pretože v § 4 ods. 8 hovorí, že postup a podmienky podľa odsekov 3 až 6 sa vzťahujú aj na bezodplatný prevod darovaním poľnohospodárskemu pozemku. Ako ja môžem darovať poľnohospodársky pozemok pánovi Mikušovi alebo, pán predseda parlamentu, tebe, keď nie si poľnohospodár. Tento zákon mi to zakáže, pričom sa Občiansky zákonník nemodifikuje. Toto je úplne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nemôžete zákonom zakázať nakladanie takýmto spôsobom alebo prikázať, že ustanovuje sa postup, že okresný úrad vydá na to súhlas. Okresný úradník povie, že keď poľnohospodár v danej dedine sa s tým prihlási, tak ja som povinný mu darovať pôdu, ktorú by som chcel darovať niekomu inému? Darovať proti vôli nie je možné donútiť, a preto tento návrh je zlý a strana MOST – HÍD a jeho poslanci nepodporia tento návrh zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania na hodine otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním, ministra obrany Martina Glváča (GLOBSEC), nie sú na neho kladené otázky, ministra kultúry Marka Maďariča, má pracovné povinnosti, nie sú na neho kladené otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie patrí k najvýznamnejším medzníkom v dejinách samostatného Slovenska. Slovenská republika vďaka perspektíve členstva v Únii absolvovala pred rokom 2004 politický, sociálny a hospodársky transformačný proces v tempe a kvalite, ktorý by bol bez tejto motivácie nemysliteľný. Prístupové rokovania boli náročné, keďže sme dobiehali prvú vlnu rozširovania naštartovanú o dva roky skôr.
V priebehu desiatich rokov od nášho vstupu do Európskej únie sa Slovensko zmenilo z krajiny na periférii európskej integrácie na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do nej. Hľadanie spoločných riešení v prospech väčšieho celku nás vedie k spolupráci a solidarite.
Členstvo v Únii prinieslo Slovensku zvýšenie konkurencieschopnosti vo väčšine oblastí hospodárstva, rýchlejšie zavádzanie vyspelých technológií, voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, taktiež voľný pohyb občanov, nové podnikateľské príležitosti, zlepšenie informovanosti a práv spotrebiteľa, ale aj zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a prílev zahraničných investícií. Finančné prostriedky získané z fondov rozvojových projektov Únie predstavujú pre našu krajinu významnú a nenahraditeľnú pomoc pri realizácii dôležitých investícií, infraštruktúrnych reforiem, ako aj zvyšovania zamestnanosti mladých ľudí.
Úsilie vlády Slovenskej republiky zotrvať v centre integrácie aj napriek kríze je dané väzbami na európsky trh, investíciami a nespornými prínosmi v tvorbe pracovných miest. Krízu prekonávame najefektívnejšie práve posilňovaním spolupráce a odstraňovaním systémových chýb, najmä v rámci eurozóny. Opatrenia ako trvalý euroval, fiškálna zmluva či výkup dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky sa ukázali ako efektívne.
Desať rokov nášho členstva v najsilnejšom hospodárskom zoskupení Európy znamenalo pre Slovensko neľahkú, ale úspešnú cestu.
Vyberiem len niektoré fakty, ktoré hovoria jasnou rečou.
Výkonnosť národného hospodárstva Slovenska v porovnaní s priemerom Únie v období rokov 2004 – 2012 vzrástla z úrovne 57 % na 75 % priemeru Európskej únie. Je potrebné tiež povedať, že Slovensko zaznamenalo spomedzi krajín V-4 najvýraznejšie priblíženie sa úrovni priemeru Európskej únie.
Zásadnou zmenou bolo zavedenie spoločnej meny euro, ktorú v súčasnosti používa 333 mil. obyvateľov Európskej únie. Slovensko sa stalo členom najužšieho jadra Európskej únie 1. januára 2009. Spoločná mena zvyšuje celkovú ekonomickú stabilitu Slovenskej republiky a vytvára priaznivé podmienky pre dlhodobé podnikateľské rozhodnutia. Členstvo v eurozóne znamená podstatné zníženie nákladov na výmenu meny, silnejšiu ochranu pred dosahmi hospodárskej krízy a nízku úroveň inflácie. Dôveryhodnosť Slovenska sa v očiach investorov výrazne zvýšila a doby splatnosti poskytnutých úverov sa zvýšili z dvoch rokov na päť a pol roka. Kým v roku 2004 priemerné náklady na správu štátneho dlhu predstavovali 6 % ročne, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Počas rokov 2004 až 2013 získalo Slovensko z rozpočtu Únie finančné prostriedky v sume takmer 13 miliárd eur a odviedlo do rozpočtu Únie sumu 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur, od roku 2004 s výnimkou krízového roku 2009 stúpa export Slovenska. V súčasnosti až 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z krajín Európskej únie a približne 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu Únie a z eurofondov. A podporil sa tak vznik 130 000 pracovných miest.
So vstupom do Únie sa zvýšili možnosti cestovania pre mladých. Od roku 2004 absolvovalo študijný pobyt alebo pracovnú stáž iba v rámci programu ERASMUS 17 500 slovenských študentov, ďalších 3 000 slovenských študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch a takmer 7 000 zahraničných študentov pricestovalo na Slovensko. Viac ako 6 000 slovenských vysokoškolských učiteľov vycestovalo na zahraničné vysoké školy a takmer rovnaký počet pedagógov prišiel z krajín Únie k nám.
Vstupom do Schengenu sa naši občania môžu voľne pohybovať a pracovať na celom území Únie, vďaka čomu pracuje v zahraničí približne 130 000 Slovákov.
V rámci Operačného programu Doprava bolo spolu vybudovaných 103 km nových diaľnic a 171 km rýchlostných ciest. Z eurofondov sa pritom využilo 989 mil. eur spolufinancovania sa výstavbu 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Aktuálne je ďalších 112 km vo výstavbe, podarilo sa zmodernizovať vyše 1 800 km ciest I., II,. a III. triedy, zmodernizovalo sa vyše 100 km železníc, ďalšie ich desiatky kilometrov sú vo výstavbe.
Počas 10-ročného obdobia dosiahla podpora do oblasti pôdohospodárstva výšku 4,8 mld. eur, aj keď stále pretrvávajú rozdiely v podporách medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie.
V programovom období 2007 – 2013 bolo v rámci Operačného programu Životné prostredie vyčlenených 1,82 mld. eur, finančné prostriedky podporili nielen výstavbu nových, ale aj rekonštrukciu viac ako 1 000 km kanalizačných sietí, nové rozvody pitnej vody a budovaná bola protipovodňová ochrana.
Členstvo v Európskej únii znamenalo aj zvýšenie váhy a významu postavenia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne a v kontaktoch s partnermi pri realizácii zahraničnej politiky.
V štátoch, ktoré stáli pri zrode európskej integrácie, niekedy cítime istú formu únavy z Európy, ktorú jasne vidno v prieskumoch verejnej mienky. Ako mladý štát Európskej únie a eurozóny si stále udržiavame vysokú mieru podpory pre spoločný európsky projekt. Slováci podporujú členstvo v Európskej únii, oceňujú najmä euro, európske občianstvo, voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb. Napriek tomu bola na Slovensku dvakrát po sebe najnižšia účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo vnímame ako paradox vo vzťahu k nadpriemerne vysokej dôvere voči Únii. Zároveň si vážime vzácny konsenzus naprieč politickým spektrom, pokiaľ ide o podporu Európskej únie.
Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú prvé po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy. Hlas občanov sa v nich zvýrazní a posilní. Európska únia zreformovala svoje inštitúcie v snahe priblížiť a zdemokratizovať riadiaci proces.
Uvedené voľby sú špecifické aj tým, že európske politické strany po prvýkrát oficiálne nominovali svojich volebných lídrov, ktorí sú zároveň kandidátmi na predsedu Európskej komisie.
Slovensko patrí dnes do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, kde sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu, je to pozícia, v akej sa Slovensko v histórii nikdy nenachádzalo. Sme pevne ukotvení v bezpečnom a stabilnom prostredí, čo nie je pre všetky európske krajiny samozrejmosťou. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že polovica obdobia nášho členstva v Únii bola poznačená hospodárskou krízou. Aj vtedy si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a tešila sa európskej solidarite. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenska dnes presahuje naše geopolitické reálie.
Pre Slovensko ako menšiu členskú krajinu je zároveň kľúčové hľadať pri presadzovaní svojich záujmov spojencov s obdobnými postojmi. Prioritnými partnermi sú v tomto smere krajiny Vyšehradskej štvorky. Slovensko ale vie pružne nachádzať aj iné formáty spolupráce, čoho príkladom bola aktívna úloha krajiny v Skupine priateľov kohézie pri rokovaní o viacročnom finančnom rámci pri prijímaní prvého klimatického a energetického balíčka alebo pri presadzovaní politiky rozširovania Únie.
Desať rokov nášho členstva v Únii nie je spojených len s úspechmi, sú oblasti, v ktorých je potrebný ďalší pokrok. Napríklad dlhodobou výzvou je približovať Európsku úniu slovenským občanom, rezervy máme práve pri čerpaní eurofondov. Priestor sa nám črtá aj pre lepšie čerpanie prostriedkov z Európskej investičnej banky a iných európskych investičných fondov. Za európskym priemerom zaostávame v investíciách do vedy a výskumu. A zlepšiť treba aj odborné zázemie slovenských zástupcov v orgánoch Európskej únie.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod k odpovedi na vašu otázku v stručnosti zopakovať niektoré fakty, ktoré boli prezentované v prognóze k budúcemu vývoju našej ekonomiky zo strany Európskej komisie. Chcem ich uviesť nielen pre rekapituláciu predmetných makroekonomických ukazovateľov či štatistických údajov, ale najmä ako určitý východiskový rámec a zároveň ako kontext logicky a vecne previazaný na vami požadované závery.
Podľa Európskej komisie sme v minulom roku významne zlepšili hospodárenie štátu. V prognóze sa zároveň potvrdil priaznivý vývojový trend, ktorý predpokladali aj slovenské inštitúcie, že deficit verejnej správy by mal zostať pod hranicou 3 % aj v rokoch 2014 a 2015. Pre nás to predovšetkým znamená, že Slovensko včas splnilo požadované kritériá a v júni tohto roku by už nemalo nič brániť tomu, aby sme mohli vystúpiť z tzv. procedúry nadmerného deficitu. Táto skutočnosť automaticky zaradí Slovensko medzi zodpovedne hospodáriace členské štáty Európskej únie. Inými slovami, lapidárne povedané, Slovensko už nebude patriť medzi problémových hriešnikov Únie. Hospodársko-politické opatrenia, ktoré vláda prijímala a realizuje v zmysle svojho programového vyhlásenia, prinášajú hmatateľne pozitívne výsledky. Dostali sme od Európskej komisie hodnotenie, ktoré hovorí jasnou rečou aj k práci exekutívy štátu. Pre slovenskú vládu je to významné konštatovanie a zrozumiteľný signál, že nám partnerské štáty v Únii veria najmä to, čo sme doteraz v ekonomike urobili, veria nám, že sme schopní to aj udržať. Verím, že rozhodnutie, na základe ktorého budeme vyradení z procedúry nadmerného deficitu, bude prijaté. K tomuto rozhodnutiu treba ešte zvýrazniť fakt, že z ekonomického hľadiska to bude pre Slovensko znamenať značné úspory prameniace z výhodného získavania zdrojov na finančných a kapitálových trhoch.
Vážený pán poslanec, okrem Európskej komisie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vo svojej správe potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Pozitívnym vývojovým trendom slovenskej ekonomiky je aj to, že hospodársky rast, ktorý zrýchli na 2,2 % v tomto roku, má v budúcom roku dosiahnuť 3,1 %. K rastu HDP bude prispievať nielen zahraničný dopyt, ale aj domáca spotreba, ktorá v posledných rokoch klesala. Zvýšenie tempa rastu slovenskej ekonomike dáva zároveň aj predpoklady na to, aby si viac ľudí na Slovensku našlo prácu a disponibilné príjmy našich domácností aj v tomto roku budú rásť. Prvé správy o vývoji tohto roku, ak som si dobre všimol dnes niektoré médiá hovoria, že už prvý štvrťrok, ktorý zvykne byť tým najslabším, bol na úrovni 2,4 % rastu, čiže viac ako je predpoklad, čo je opäť dobrá správa.
Komisia zároveň predpokladá rast zamestnanosti v tomto, ako aj v budúcom roku, čo je veľmi potešujúce nielen z ekonomického, ale najmä zo sociálneho hľadiska. Zatiaľ čo tento rok by mal počet zamestnaných narásť o 0,5 %, v roku 2015 by to malo byť 0,6 %. S tým súvisí aj postupný pokles nezamestnanosti z minuloročných 14,2 % na tohtoročných 13,6 %, v roku 2015 by mala nezamestnanosť podľa Komisie klesnúť pod 13 %.
Pokračovať bude aj nízky rast cien, v tomto roku by mala byť inflácia na úrovni 0,4 % a v budúcom roku sa odhaduje ich nárast 1,6 %, viete veľmi dobre, že ceny posledné dva mesiace klesajú v rámci deflácie už dva mesiace po sebe.
V súvislosti s prezentovanými informáciami a údajmi za slovenskú ekonomiku chcem poznamenať ešte jednu vec. Na jednej strane je veľmi potešujúce prijímať tak pozitívne znejúce správy, ako je predmetná prognóza, na druhej strane vás chcem však ubezpečiť, že vláda určite nezaspí na vavrínoch.
Rovnako chcem podotknúť a zdôrazniť, že vláda bude musieť riešiť ešte množstvo úloh, ktoré súvisia s postupným utlmením a ukončením procesu konsolidácie verejných financií. Vo väzbe na budúci vývoj verejných financií si treba uvedomiť, aký je reálny stav a ďalšie možnosti rozvoja ekonomiky v rámci štátneho sektora a verejného sektora, ktoré patria medzi významné oblasti v hospodárstve celého štátu. Aj z tohto dôvodu je kľúčové, ako sa bude efektívne a účelne nakladať s disponibilnými finančnými prostriedkami Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, na prezentovaných číslach, ktoré uvádza v prognóze Európska komisia, sa kvantifikujú dosiahnuteľné parametre slovenskej ekonomiky v najbližšom období. O to viac je pre nás potešujúca skutočnosť, že v podobnom optimistickom duchu sa k budúcemu vývoju ekonomiky Slovenska nedávno vyjadril Medzinárodný menový fond a najaktuálnejšie aj OECD, čo pre nás znamená naozaj veľmi dobrú vizitku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, odpoveď na vašu otázku znie, áno, obávam sa toho. A rozumiem tomu aj, prečo sa z toho cítite nesvoj aj vy, pretože práve vaše KDH je v kľúčovej miere za tento stav zodpovedné.
Je pravda, že reštrukturalizácie takej významnej a pri výstavbe diaľnic zainteresovanej spoločnosti, ako je Doprastav, môžu mať vplyv nielen na subdodávateľov, ale aj na samotnú výstavbu. To, samozrejme, neteší nás a, dúfam, ani vás.
Musím povedať, že zmluvy, ako aj termíny výstavby veľkých infraštruktúrnych projektov sú z pohľadu ministerstva veľmi jasné a budeme podnikať také kroky, aby boli naplnené, aj keď to nebude jednoduché. To znamená, že očakávame plnenie záväzkov zhotoviteľov v požadovaných termínoch a kvalite.
To, že subdodávatelia stavebných prác na veľkých infraštruktúrnych projektoch majú problémy kvôli neschopnosti veľkých hráčov uhrádzať ich faktúry, je dnes, bohužiaľ, fakt. A musím povedať, že by som sa im ani nečudoval, keby títo malí a strední podnikatelia prišli za vami a pýtali sa vás, ako ste spokojný s týmto stavom, pretože problémy so solventnosťou týchto firiem sú jednoznačným výsledkom politického tlaku na nereálne lacné diaľnice, na ktorých ste si aj vy robili priamu politickú kampaň, nie raz. Kým sme my už vtedy upozorňovali, že tieto ceny sú nereálne a musia sa niekde prejaviť, aj vy osobne ste vtedy z pozície člena Dozornej rady Národnej diaľničnej spoločnosti miesto zamyslenia sa nad reálnosťou týchto cien tlieskali rétorike vašich politických predstaviteľov. To, že kvôli vašim chybám a rozhodnutiam z obdobia riadenia ministerstva dopravy teraz trpia aj živnostníci a stavební podnikatelia, vás asi pravdepodobne nemrzí.
Bolo všeobecné známe, že ceny, za ktoré chcel stavať môj predchodca diaľnice, neboli reálne. Na to sme upozorňovali, ako som už hovoril, aj my, ale aj rôzni odborníci, ale, bohužiaľ, nikto nás nepočúval, práve, naopak, robili ste si z tejto témy rozsiahly marketing a kritizovali ste nás, že čo to vôbec rozprávame.
Veľké stavebné firmy hovoria dnes úplne jasne, prečo nie sú schopné platiť svojim subdodávateľom, pretože stavajú diaľnice pod svoje náklady. A na to je viacero jasných stanovísk, faktov. Jednoducho nie sú schopní stavať za tú cenu, do ktorej ste ich dohnali neuváženou cenovou politikou a extrémnym tlakom na tieto ceny.
Dnes sa situácia už vyhrotila tak, že na pokraji krachu sú nielen malé a stredné firmy, ale aj samotní zhotovitelia. Doprastav už o reštrukturalizáciu, ako ste aj v otázke sa pýtali, požiadal a nedá sa vylúčiť, že budú nasledovať aj niektoré iné veľké stavebné firmy.
Som ochotný uveriť, že ste si neuvedomovali, aké všetky problémy vaša politika dumpingových cien ľuďom spôsobí, bohužiaľ, nekompetentnosť veľa vysvetľuje, ale nič neospravedlňuje. Rozumiem preto aj vašim snahám prekryť tieto problémy predložením legislatívneho návrhu, ktorý by som skôr nazval za naozaj marketingový paškvil, ktorý túto situáciu má riešiť, ale v skutočnosti ju rieši iba naoko, ak vôbec. Štvorstranový návrh zákona o ochrane subdodávateľov totiž v praxi nemôže fungovať tak, aby vyriešil všetky problémy, ktoré z toho vzniknúť môžu. A to nemusím hovoriť len ja, stačí keď sa na to pozrú právnici. Nakoniec, sú tu aj príklady podobnej legislatívy z Poľska, zo Slovinska, ktoré sa momentálne analyzujú, a vyvstáva tam množstvo rôznych sekundárnych problémov, ktoré tento váš návrh určite nerieši. Preto už dnes pracujú na komplexnom a hlavne systémovom riešení, ktoré by malo tento stav zvrátiť, napraviť alebo opraviť, alebo ochraňovať v budúcnosti práve ministerstvo spravodlivosti. A predpokladám a dúfam, že v najbližšom čase už prídu s niečím konkrétnejším. Bohužiaľ, ľuďom na stavbách, ktorí sú v problémoch už dnes, žiadny zákon, ktorý bude prijatý v budúcnosti, zásadným spôsobom už nepomôže, ale na to ste mali myslieť podľa môjho názoru práve vy vtedy, keď ste si tlieskali pri nereálnych cenách a vysúťažených tendroch.
Zároveň ešte by som chcel podotknúť, že dnes nás vyzývate k tomu, aby sme tento stav riešili, a treba si uvedomiť, že zásah do vzťahov súkromných firiem je čistý vstup reguláciou do súkromného sektora, kde vy ako pravica nás ako ľavicu dlhodobo za takéto kroky kritizujete, pretože regulácia je určite niečo, čo sa vám zle počúva. V každom prípade teraz nás tlačíte práve alebo vyzývate, aby sme urýchlene prijali práve riešenia, ktoré vstúpia určitým spôsobom reguláciou do vzťahov súkromných firiem, čo je veľmi vážna vec a veľmi citlivá téma. A určite to, ako hovorím, nevyrieši nejaký štvorstranový jednoduchý návrh zákona.
Takže, aby som to zhrnul, áno, stavebníctvo má problémy, je to vážna situácia a určite ju treba riešiť a vôbec to nemienim nijako zľahčovať a určite sa tejto téme budeme venovať tak, ako sa jej už venujeme teraz. Ale chcel by som vám pripomenúť, že spôsobila to najmä politika dumpingových cien, na ktoré ste si práve vy robili vehementnú politickú kampaň. Ďakujem za slovo. Skončil som.

Pán minister, no tak znova za všetko môže predchádzajúca vláda a predchádzajúci minister. Vy tu vôbec nevládnete už dva roky, že?
V prvom rade k tým nízkym alebo dumpingovým cenám. To boli normálne európske ceny, za ktoré susedné krajiny Európskej únie vrátane Chorvátska stavajú diaľnice. To je po prvé. Po druhé, boli to slobodné rozhodnutia manažérov firiem, lídrov slovenského stavebníctva, ktoré dali takéto ceny. My sme neurčovali ceny. Slobodné manažérske rozhodnutia týchto firiem ak boli zlé, nech si to zodpovedia u svojich majiteľov. Ale keď dali takéto ceny, tak nech dodržia zmluvu a nech za takéto ceny postavia diaľnice. Štát, NDS-ka, má na to sankcie a ďalšie možnosti, ako ich kontrolovať.
Subdodávatelia. Subdodávatelia, malí strední podnikatelia, veľakrát robia za polovičné ceny oproti tomu, čo hlavný dodávateľ fakturuje štátu. Prečo? A potom ako to, že nemá z čoho im vyplatiť? Oni za polovičné ceny robia oproti tomu, čo fakturuje hlavný dodávateľ. Kde zostávajú tieto peniaze.
Regulácia trhu. Pán minister, tu sa jedná o verejné financie, o financie, ktoré veľakrát sú z väčšej časti zo zdrojov Európskej únie. Takže my sme za to, aby takáto regulácia, keď sa jedná o verejné zdroje, o verejné zákazky, bola. A takýto návrh zákona už rok a pol predkladá KDH v parlamente. Kde ste boli rok a pol? Prečo ste vy niečo lepšie nepripravili, keď hovoríte, že náš návrh je zlý? Čo robíte už dva roky na ministerstve, pán minister, keď ste neprišli s návrhom zákona?

No chápem, že sa snažíte vyviniť z tejto situácie týmto vykrikovaním z lavice poslaneckej, faktom však zostáva, že ste vyhladovali stavebné firmy s tým, že ste vo veľmi krátkom čase výrazným spôsobom znížili dopyt, ergo zastavili ste množstvo súťaží, čím ste dostali tieto veľké stavebné firmy do veľmi komplikovaného stavu, keď prijali rozhodnutia také, aké prijali. Dnes, opakujem, tvrdia, že stavajú pod cenu, priznávajú to. Zo strany štátu nemáme právo vstupovať do ich účtovníctva. By sa vám asi páčilo to robiť a kontrolovať ešte aj položky a súkromné vzťahy medzi ich subdodávateľmi. Toto určite úloha štátu predsa nie je, pán poslanec. Takže neviem, odkiaľ vy máte tieto informácie, ale ja som teda sa ich účtovníctvom neprehrabúval, ani na to nemám právo.
Faktom zostáva, že unisono tieto stavebné firmy tvrdia, že sa dostali do tejto situácie preto, pretože sú na stavbách vysúťažených za vašej vlády stratové, a tým sa spúšťa mechanizmus neplatenia subdodávateľom a všetkých možných komplikácií, ktoré tam sú. To, čo tvrdili vtedy, je v tomto momente jedno. Aj vy ste vtedy niečo tvrdili a tešili ste sa z toho, že stav je taký, aký je. Dúfam teda, že dnes už vás to neteší, že to došlo až sem, aj keď musím pripomenúť, že sme na tento stav upozorňovali. A nie je pravda, že vtedy ste nevedeli niektoré veci odchytiť, keď vy ste v tej dobe spochybňovali vôbec inštitút inštrumentu neobvykle nízkej ceny. To si určite pamätáte. A toto je práve vec, kde tu sa mohlo odchytiť priamo v tých ponukách, že niektoré položky boli naozaj nacenené pod cenu. A takéto ponuky nemali čo vyhrávať tieto súťaže. Ale stalo sa to a dnes ten stav dozrel až sem.
Keď hovoríte, čo my nerobíme, že ten návrh pripravujeme, vy teraz, hovorím, chcete zachrániť celú situáciu tým, že tvrdíte, že ste dali nejaký štvorstranový, z čoho jedna strana sú ešte prechodné ustanovenia, čiže dva a pol stranový návrh, ktorý v skutočnosti komplexne nič nerieši. Tento zákon z vašej dielne by ešte situáciu zhoršil, skomplikoval. Je množstvo súvislostí vo vzťahu medzi súkromnými firmami, ktoré súvisia so zákonmi o reštrukturalizácii, bankrote, konkurze, množstve iných vecí, ktoré na toto vplyv môžu mať. Štát by mal preberať podľa vás úlohu arbitra vo vzťahoch medzi súkromnými firmami, čo dnes prináleží iba súdu? To asi nemyslíte úplne vážne? (Reakcia z pléna.) Alebo myslíte to vážne. No to je o to horšie, pretože máme tu nejakú hierarchiu inštitúcií a štát predsa nemôže byť náhradou za súdy v tejto krajine. Čiže ten návrh treba naozaj veľmi dôsledne premyslieť a pokiaľ viem, ministerstvo spravodlivosti na tom veľmi intenzívne pracuje. Máme možno výhodu, že sa môžeme inšpirovať krajinami, ktoré už takéto zákony majú, pretože je aj množstvo negatívnych skúseností s tým, aký to malo vplyv sekundárne na aktivity týchto súkromných firiem. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám odpovedala na vašu otázku týkajúcu sa posunu projektu eHealth na júl 2015.
Niet pochýb o tom, že ako bývalý minister zdravotníctva priamo riadiaci program elektronizácie zdravotníctva, takzvaný eHealth, dokážete rozlíšiť medzi jednotlivými projektmi v rámci tohto programu. Dovoľte, aby som aj napriek tomu pripomenula zopár faktov.
V súčasnosti sa realizuje projekt takzvanej Elektronickej služby zdravotníctva. V rámci tohto projektu prebieha niekoľko procesov súčasne. Je to budovanie základnej infraštruktúry elektronizácie zdravotníctva, vývoj hlavných funkcionalít a zabezpečenie centrálnej platformy systému serverovej. Samotný projekt bol naštartovaný ešte v apríli 2010. Čo sa však dialo ďalej. Po nástupe vlády Ivety Radičovej ste to boli ale práve vy, ktorý ste práce, ako sám hovoríte aj potvrdzujete, na tomto mimoriadne dôležitom projekte zastavili.
Aké kroky sa vykonali na vývoji projektu Dadoka za obdobie vašej vlády, to sa môžeme skutočne len domnievať, pretože nám chýba základná dokumentácia. Pravdou však je, že po vás zostali negatívne výsledky, na ktoré sa budú skladať daňami občania tohto štátu.
Dovoľte mi zmieniť sa napríklad o podpise dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, ktoré ste podpísali bez predchádzajúceho verejného obstarávania na predmet tohto dodatku, čo viedlo k spochybneniu oprávnenosti čerpať fondy Európskej únie a povinnosti ministerstva zdravotníctva vrátiť operačnému programu sumu takmer štyri milióny eur. Mieru zavinenia jednotlivých aktérov tohto procesu budeme skúmať po definitívnom stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie.
Pripomeňme si napríklad, čoho sa uvedený dodatok týkal. Výmenou za vyvinutie ďalších služieb bola zo Zmluvy o dielo odstránená dodávka hardvéru. Ide o celkom zásadnú zmenu predmetu zmluvy, však, pán poslanec. Hardvér sa zaviazalo dodať ministerstvo financií pre projekt Elektronických služieb zdravotníctva. Po našom nástupe sme zistili, že v tomto projekte nie sú ani žiadne nové vyvinuté služby, ani žiadna pripravená infraštruktúra. Na čom ste chceli eHealth teda spustiť? Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva po svojom nástupe okamžite zahájilo intenzívne práce na tomto projekte. Boli realizované takzvané alfa testy na preverenie funkcionality jednotlivých častí diela. Následne dochádzalo k ladeniu diela a úpravám podľa požiadaviek riadiacich štruktúr projektu. Bola vytvorená štruktúra pre údajovú základňu systému. Overili sme koncept integrácie, ktorý sa použije pri hromadnom pripájaní užívateľov. V danom čase došlo aj k zabezpečeniu hardvérovej infraštruktúry, ku ktorej sa vám zaviazalo vaše ministerstvo financií. Nečinnosť bývalého vedenia ministerstva financií napravilo to súčasné. A to sa k záväzku predchádzajúcej vlády prihlásilo a infraštruktúru nám obstaralo. Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva na projekte intenzívne pracuje a rieši po vás zdedené a úplne zbytočné problémy. Dnes stojíme pred záverečnou fázou užívateľských testov konečne na funkčnej infraštruktúre. Po užívateľských testoch nastane fáza preberania diela a spustenia skúšobnej prevádzky. Ešte stále ste presvedčený, že sme vykonali málo práce za obdobie od vášho odchodu? Toľko je k prvej etape eHealthu.
Čo vlastne teda mešká? Strategické ciele eHealth schválené vládou Slovenskej republiky ešte v roku 2008 však takisto, ako viete, obsahuje viacero projektov. Tieto projekty na seba, prirodzene, nadväzujú. Takým projektom je aj Národný zdravotnícky informačný systém. Napriek tomu, že ste vedeli o jeho potrebe, aj o časových súvislostiach, počas vášho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva ste neurobili na tomto projekte ani čiarku. Po mojom nástupe sme reálne zhodnotili časový priestor na realizáciu projektu Národného zdravotníckeho informačného systému. Urýchlene sme po dohode s ministerstvom financií vypracovali štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá bola schválená už v auguste 2012. Už po ôsmich mesiacoch od môjho nástupu sme predložili žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na projekt Národného zdravotníckeho informačného systému. O jeho kvalite svedčí aj to, že bol schválený o tri týždne, k podpisu zmluvy o nenávratný finančný príspevok došlo už začiatkom februára 2013. Súbežne s prípravou zmluvy o nenávratný finančný príspevok prebiehali od septembra 2012 aj práce na príprave verejného obstarávania na dodávateľa. Proces verejného obstarávania takto rozsiahleho projektu je mimoriadne náročný a jeho dynamiku ministerstvo zdravotníctva nedokáže ovplyvniť. Tento proces verejného obstarávania do dnešného dňa nebol ukončený. A práve preto ja osobne vidím reálne riziko, že pre krátkosť času by projekt Národného zdravotníckeho informačného systému nebol zrealizovaný do konca roku 2015. Toto je podmienka pre čerpanie eurofondov v končiacom programovacom období. Preto som po konzultácii s ministerstvom financií rozhodla o ukončení prebiehajúcej súťaže a obstaraní tohto projektu zo zdrojov nového programovacieho obdobia 2014 – 2020. Toto je dôvod, prečo musíme meniť niektoré zo stanovených termínov v zákone.
Pán poslanec, skúsme si teda zhrnúť proces prípravy eHealthu.
Prvý projekt Elektronické služby zdravotníctva, dielo je v procese štandardného vývoja, bude podrobené záverečným testom v skúšobnej prevádzke a bude odovzdané v súlade s povinnosťou vyčerpať zdroje európskych fondov v súčasnom programovacom období.
V projekte Národného zdravotníckeho informačného systému nebolo doposiaľ ukončené verejné obstarávanie. Za dva roky vášho vládnutia na tomto projekte nebol napísaný ani riadok. To, čo meškalo, boli práve kroky ministerstva pod vaším vedením. Teraz sa snažíme napraviť tieto pochybenia, aby eHealth začal prinášať plánovanú úsporu skutočne čo najskôr. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani ministerka ani na práve, ani na medicíne informatika nie je nosným predmetom, tak neberiem vás ako odborníčku, ale ani seba ako odborníka, ale skúsim naozaj zhrnúť to, čo ste povedali. Tie invektívy sa budem snažiť ignorovať, pretože ide o naozaj komplikovanú vec, s ktorou začal už bývalý minister Raši a s ktorou sme počas vlády Ivety Radičovej vlastne pokračovali. Vy viete, pani ministerka, že ani ESO 1, ani ESO 2 po tom neprešlo práve žiadnou výraznou zmenou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou a ktorú ste premenovali na Národný zdravotnícky informačný systém, pretože viete vy sama, že keby ste ju nepremenovali, bolo by to neprimerané rozdelenie zákazky a Brusel by nám to nijakým spôsobom neschválil. Čiže toto kvitujem. Vy viete, a my sme tiež vedeli, že komplikácie s verejným obstarávaním budú. Preto sme urobili ten dodatok č. 2, ktorý by aspoň zabezpečil to, že bola by funkčná do konca roku 2013 Elektronická zdravotná knižka, ktorá by spojila dvesto poskytovateľov, takmer všetky lekárne a niekoľko nemocníc. Inými slovami, významnú, pilotnú časť lekárov by sme vedeli on line evidovať o tom, čo napíšu, čo predpíšu a tak ďalej. Čiže by sa zásadným spôsobom mohla začať aspoň nejaká kontrola ich preskripcie a, samozrejme, ich návykov, čo sa týka liekovej politiky. Ja sa pýtam v doplňujúcej otázke na zásadnú vec, čo sa deje s projektom ESO 1, na ktorom bolo preinvestovaných 40 miliónov eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, napriek tomu, že naozaj máte pravdu, že pre asi kohokoľvek, kto priamo neštudoval informatiku, sú tieto veci naozaj ťažké, práve vzhľadom na to, že v rámci svojho pôvodného pracovného zaradenia, odkedy som od roku 2002 v systéme, som už 10 rokov členom rôznych skupín za rôznych ministrov, ktoré skutočne pripravujú tento projekt, lebo toto nie je projekt informatický, toto je projekt spoločenský a v prvom rade bolo treba nastaviť veci, ktoré majú byť obsahom jeho.
Keď sa vrátim k tomu, čo ste povedali na začiatku, čo sa deje s ESO-m 1, musím povedať, že som v nej venovala dve tretiny prezentácie práve tomu. A môžem aspoň to zhrnutie teda zopakovať, aby som to neopakovala celé, a zopakujem to určite veľmi rada, pretože ESO 1 bolo ukončené tak, ako ukončené malo byť, s tým, že veľmi sa divím, že práve upozorňujete na dodatok č. 2, ktorý nie je v poriadku. Ten skutočne zmenil obsah tejto zmluvy. A zmenil ho dosť výrazne, pretože jednoducho z veci, ktorá skutočne podlieha pod eurofondy, veľmi jednoducho povedané, naozaj pod zložitú štruktúru, je to ťažký projekt, je to náročný finančný projekt, vyňať hardvér, nahradiť ho v tej sume softvérom, podpísať dodatok bez toho, aby ten predmet, ktorý ste tam dodali ako nový, bol verejne obstaraný, je veľmi zásadná a hrubá chyba v procese ako takom. A skutočne musím povedať, že toto je jedna z vecí, ktoré naozaj to zastavili, a urobili sme zmeny v štruktúre. A musím ale aj čestne povedať, že tu je veľa hráčov, ktorí sú zodpovední, či už ministerstvo financií, Úrad vlády, ministerstvo zdravotníctva. Toto nie je len maslo na vašej hlave. Tu sú hráči, kde Úrad pre verejné obstarávanie skutočne to povie.
Na to nadväzuje takzvaný, teda vy to voláte ESO 2, to je NZIS, ktorý zabezpečuje to, že tieto služby, ktoré sú pripravené, ale práve kvôli tomuto dodatku, to bola tá moja otázka, na čom ste si chceli ten eHealth spustiť, pretože ministerstvo financií svoj prístup vám nedodržalo a ono neobstaralo ten hardvér, tak, ľudovo povedané, niet servera, na ktorom by sa to bolo dalo spustiť včas, a my sme museli dohnať túto stratu časovú, nadväzné služby z toho dôvodu sa obstarávajú až potom, takže kedy to bude hotové, to si prečítajte v návrhu zákona, tie nadväzné služby hovoria o tom, že služby, ktoré sa vyvinuli a sú funkčné sa budú takzvane roll out alebo teda šíriť ďalej. A potrebujeme skutočne to, čo teraz sme zastavili, obstarávanie z dôvodu skutočne zodpovednosti za čerpanie verejných zdrojov, pretože nemôžeme si dovoliť, aby sme nedočerpali európske peniaze. A pod jasným vecným prísľubom ministerstva financií, že ich dostaneme v ďalšom období, tak tá druhá časť hovorí o vybavení infraštruktúry aj druhej strany, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, poisťovní, a o tom, aby to, čo bolo v jednotke vyvinuté za tie peniaze, sa mohlo šíriť a skutočne sa spustiť najprv pilotným a následne projektom celoplošným do života. To, kedy to bude hotové, vidno z návrhu zákona, ktorý dávame, posúvame, je to stále do roku 2016, posúva sa približne o rok táto implementácia, lebo zohľadňuje to, že v rámci meškania tej druhej časti nie je pripravený terén svojou infraštruktúrou a časť mešká preto, pretože ten dodatok č. 2 nebol v poriadku, nebola pripravená štúdia realizovateľnosti a osem mesiacov sme ju museli robiť. Vy ste skutočne a objektívne zastavili všetky práce na eHealthe na dva roky. (Potlesk.)