35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Hrušovský, kladiem si otázku tak pre seba, ale aj pre vás, či by KDH išlo do tejto novely, do tejto reformy bez toho, aby na druhej strane nebola garancia, že tá veta o manželstve sa dostane do ústavy. Išli by ste do toho? Ste presvedčený o správnosti tejto, hm, reformy, ktorá reformou vôbec nie je?
Hovorili ste o cieli, ktorý chceme dosiahnuť. Ten cieľ, čo sa týka tej vety, ktorú som ja podpísal a za ktorý by som veľmi rád hlasoval, keď to bude umožnené, že keď to nebude spájané s nejakými inými zmenami, lebo zatiaľ ten pozmeňujúci návrh je tak stavaný. Ten návrh, čo sa týka posilnenia manželstva v ústave, som za. Ale cieľ, to je cieľ, že za každú cenu?
A my sme nie nečinne prizerali. Nehodili sme flintu do žita pri justícii. Ak sa dobre, veľmi dobre musíte pamätať na to, že práve za ministrovania pani vtedajšej ministerky Žitňanskej sme schválili rad zákonov, ktorými sme otvárali justíciu, ktorými sme zaviedli zmeny a tieto zmeny udobril aj Ústavný súd. Len sme mali na to málo času. A teraz nie je riešením to, že vy dostanete manželstvo, tak potom nech spraví SMER, čo chce. Toto riešením nie je. To je len obchod.

Môžeme tu donekonečna rozoberať motívy, prečo vznikla politická vôľa otvoriť ústavu a ísť do justície a zároveň definovať úlohu manželstva. Môžme to robiť a vieme, že samozrejme, že to malo svoje súvislosti a že aj ten spôsob, akým to bolo v prvom čítaní predložené, bol silne ovplyvnený prebiehajúcou volebnou kampaňou.
Ale napriek tomu všetkému je to príležitosť, je to veľká príležitosť pre to, aby sme sa pokúsili v ústave ústavnou väčšinou docieliť zmeny, ktoré sú potrebné. Volám preto ja všetkých kolegov k tomu, aby sme sa zamerali na to, aby sme tú príležitosť využili. Môžme zostať v polohe kritikov a odmietačov čohokoľvek.
SDKÚ - DS sa rozhodla, že bude aktívna v tomto snažení. Sme od začiatku povedali hneď pri prvom stretnutí, že my sme za celoplošné previerky na rozdiel od niektorých kolegov z opozície, pretože si myslíme, že bez toho sa zmena nedá dosiahnuť, a hľadali sme spôsob, ako ten návrh, ktorý bol nebezpečný a horší, ako, pokiaľ sa prijme pozmeňovací návrh, bude, ako to ovplyvniť. To je jediná konštruktívna cesta. Prázdna kritika sa dá robiť, ale karavána pôjde ďalej. SDKÚ - DS chce dosiahnuť zmeny. Chce prispieť k tomu, aby naozaj očista súdnictva sa stala reálnou vecou, a to sa bez nájdenia ústavnej väčšiny, to znamená, aj bez podpory SMER-u a bez podpory KDH, ktorí sú predkladatelia, nedá. A ústavný zákon sa nebude otvárať ani po nasledujúcich voľbách, pretože ústavnú väčšinu získa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ja som bol ešte radový referent, ktorý tu robil nejakú lesnícku výstavu, keď vy ste, pán poslanec Hrušovský, boli v najvyššej ústavnej funkcii. A tým chcem len povedať to, že netušil som, že niekedy budem mať takú česť diskutovať na takejto úrovni s vami, považujem to za veľkú možnosť a vy ste teda človek, ktorý vytvára históriu tejto krajiny.
Ja o konkrétnostiach budem hovoriť vo svojom vystúpení, teraz ma skôr napadá len taký filozofický podtext, že my sa snažíme uchopiť nejaký zdravý prvok v chorej krajine. My tu vlastne ničomu neveríme. Oprávnene neveríme NBÚ, neveríme SIS, neveríme Súdnej rade. Tu chýba pevný bod, skadiaľ začať odvíjať tú niť spravodlivosti.
A keďže som vás takto osobne oslovil, tak možno by som rád počul, bude tu ešte bohatá diskusia, že vlastne prečo sme pripustili krajinu, ktorá nemá pevný bod, kde by, kde by bolo možné povedať, že strach nemôže zvíťaziť úplne nad všetkým, že tu predsi musíme mať inštitút autority, elity, ktorým veríme. My tu nemáme elitu, ktorej by sme verili, napriek tomu, že tu máme veľa vznešených názvov. Bojím sa, že stojíme pred obrovským problémom, ale teda riešme ho. My musíme mať elitu, ktorej uveríme, pretože v opačnom prípade akékoľvek pozmeňováky sú zbytočné.

No po kolegovi Mičovskom, ja myslím, že už skoro ani nemám chuť rozprávať, ale predsa len.
Chcel by som oceniť, že Paľo tú vec, celý ten "obchod, biznis" a čo všetko nám podsúvajú naši oponenti, ako zvláda s takou gráciou, zodpovednosťou a neutieka sa do hystérie a emotívnych výlevov, že správne pomenoval riziká, ale tie sú, tie sú vždy.
No jedna vec ma teda zvlášť zaujala a ona rezonuje aj s tým, čo povedala Lucia Žitňanská, ktorá teda sa snažila definovať ten systém ako čosi mysteriózne, hermeticky uzavreté, kde sa deje niečo pokútne a niečo nehorázne, ale zároveň pripustila, že v tom systéme jestvujú prvky, neviem, či systémové, ale že jestvujú prvky akejsi pozitívnej deviácie, že je tam hromada sudcov, ktorí sú naozaj poctiví, čestní, morálne kvalifikovaní. To isté hovoril aj Paľo Hrušovský.
Ja myslím, že keby sme takýmto spôsobom filozoficky chceli uchopiť ten systém, tak ani jeden systém, ktorý tu vznikol po roku 1989, nie je dokonalý. Ale sú náznaky a sú možnosti riešenia. Paľo správne povedal, že toto riešenie nie je ideálne, ale také nejestvuje. Ale aj akákoľvek malá zmena je zmena k lepšiemu. A stojí, stojí za, aj za kompromis a aj za spájanie tém, ktoré zdanlivo nesúvisia. Iný spôsob v tomto čase na tomto mieste nebol možný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Naozaj, spájajú sa tu dve také vážne témy, ako je manželstvo a sudcovia. Aj jedno, aj druhé je veľmi dôležité. Ono to možno zdanlivo nesúvisí, ale ono to veľmi súvisí spolu. V podstate, keď budeme mať zdravú rodinu, ktorá má základ postavený na manželstve medzi mužom a ženou, tak budeme mať aj zdravú spoločnosť. Zdravú spoločnosť skrze to, že vychováme zdravé deti a raz z takýchto rodín budú aj dobrí, čestní a charakterní sudcovia. Ono to tak súvisí s tým.
A medzi sudcami naozaj sú mnohí čestní a charakterní ľudia, aj keď je tam veľa takého nánosu, aj toho bahna. A myslím si, že tí čestní ľudia, ktorí pracujú v súdnictve, nemusia sa báť a obávať sa nejakých tých previerok.
A presne tak, dohodnúť sa na ústavnom zákone v Národnej rade po tých dvoch rokoch, aj ja si uvedomujem, aké je to veľmi náročné a ťažké. A preto ja som pripravený podporiť tento návrh zákona, keď budeme o tom hlasovať. A oveľa skôr si myslím, že keď bude treba priniesť nejaké zmeny, čo sa týka Súdnej rady a podobne, na tom sa skôr dohodne táto Národná rada.
Tak ako kolega Hrušovský tu spomínal aj ten detektor lži, ktorý by možno mohol byť aj zavádzaný, ale naozaj, je to tiež prístroj, ktorý sa tiež môže pomýliť a nemusí byť to objektívne.
A to hľadanie väčšiny v pléne Národnej rady na prijatie tak vážnych záležitostí, ako sú tieto, nie je to ľahké. Ja jednak považujem ten úmysel predkladateľov za dobrý, aj keď, áno, skúsenosť hovorí to, že veľakrát aj prijaté zákony nemusia byť práve tie najlepšie. Ale my ešte nemáme prijatý tento ústavný zákon a už strašíme čím všetkým, tým negatívnym, čo všetko môže zasiahnuť, akým teda rozsahom môže zasiahnuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Hrušovský, ja musím povedať, že ja vás mám naozaj v úcte. Ako to som nečakal, že poviem, ale teraz, keď vás počúvam a vlastne dlhodobo, tak ten rešpekt tu je. A ja verím, že nemáte dobré úmysly, á, teda, pardon, že máte dobré úmysly. (Zasmiatie sa rečníka a smiech v sále.) Dobre, nebudem sa opravovať.
Ale povedal som, že si želám, želám to, aby to, čo hovoríte, bola pravda, a aby ja som sa mýlil. Pretože ak to, čo hovoríte, nebude pravda, prídeme do hroznej situácie, z ktorej bude, z ktorej už nebude návratu.
Čo mi je ľúto, že doteraz tá potreba na reformu justície tu nebola? Veď my máme problém s justíciou 10 rokov. Všetci alebo niektorí ste mlčali.
Pripomínam ešte raz, bod 82 tejto schôdze je novelizácia ústavy, kde sa definuje manželstvo. Tam môžte získať to, čo potrebujete, to, čo chcete.
Musím ešte povedať, že zažil som pojednávania, kde boli sudcovia, ktorých by som nechal v momente preveriť, ale aby to bolo fér, muselo by to byť celoplošne a to je práve to riziko, ktoré tu máme, s ktorým sa potýkame.
A to, že som odišiel z tej pracovnej skupinky, to mi snáď ani nebudete vyčítať. Keď ja tam prídem a vy všetci, resp. keď tam boli kolegovia zo SMER-u, z KDH, mali materiály k dispozícii vopred, dokonca mňa sa novinár pýtal pol hodinku pred tým, že čo si myslím o tomto pozmeňováku. Ja som ten materiál dostal tam na mieste, ktorý mal 20 strán. A čo tam budem sedieť a pozerať sa na vás, ako vy ste sa už dohodli? To neni toto pracovná skupinka. To bola vaša dohoda za zavretými dverami.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, tí kolegovia, čo sa písomne prihlásili do rozpravy k tejto zlúčenej rozprave, tak nechali prvý riadok voľný, a tak som sa tam napísal a teraz sa pokúsim o nemožné, vo svojom vystúpení reagovať na tých, čo budú vystupovať po mne. Neviem, či sa mi to podarí.
Ešte predtým jedna otázka na pána poslanca Kadúca, ktorý niekoľko razy opakoval, že keby sme mali úprimný úmysel, poslanci za KDH, presadiť manželstvo ako zväzok muža a ženy do ústavy, veď tá tlač, tá druhá, tá je len o tom, tak akože za to máme hlasovať. Pán poslanec, vysvetlite mi, prosím vás, aby sa s trinástimi hlasmi poslancov za KDH dá táto vec presadiť do ústavy?
A budem teraz pokračovať. Ak dovolíte, rád by som hovoril viac o manželstve a o rodine. Návrh 40 poslancov, ktorí podpísali návrh na zmenu ústavy, vedie k ochrane rodiny a manželstva. K ochrane rodiny a manželstva nevyhnutne patrí nielen ochrana ich právnej povahy, ale tiež autonómia vnútorného prostredia rodiny pred neodôvodneným zasahovaním štátu. V minulosti komunistický režim, ten systematicky útočil nielen na dôstojnosť človeka, jeho prirodzené ľudské práva, proti slobode a spravodlivosti, ale tiež proti dôstojného postaveniu a poslaniu rodiny a manželstva. Komunizmus redukoval človeka na materialistickú jednotku bez duchovnej hodnoty a v autonómii rodiny videl prekážku dosiahnutia svojich ideologických cieľov. Preto prostredie a poslanie rodiny cieľavedome podkopával a deštruoval. A v tomto vidím takú zaujímavú zhodu s tým, o čo usiluje aj liberalizmus ako ideológia. A v tomto mám pocit, že sú rovnakí, že rovnaká hystéria proti rodine, proti štandardnej rodine, proti manželstvu, a pritom rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej primát je daný rešpektom k ľudskej dôstojnosti a základným potrebám jednotlivca na jednej strane a rešpektom k potrebám spoločnosti na druhej strane. Žiadna iná, ani spoločenská, ani štátna inštitúcia nedokáže zastúpiť prínos a spoločenské funkcie, ktoré plní rodina.
Rodina je priestor, kde dochádza k plodeniu detí, k ich výchove a rozvoju osobnosti, k prenosu morálnych a kultúrnych hodnôt, k zabezpečeniu ekonomických a materiálnych potrieb jej členov. Rodičia, to znamená, otcovia a matky, plnia pri výchove dieťaťa jedinečné a navzájom sa doplňujúce roly. Rodina slúži k zabezpečeniu blaha a rozvoja svojich členov, ale aj k prežitiu celej spoločnosti. Inštitúcia rodiny, ktorá napĺňa takéto spoločensky prospešné poslanie, je preto z povahy vlastnej prirodzenosti hodná ochrany, rešpektu a podpory. Takéto uznanie patrí k základným črtám slobodných spoločností a právnych štátov.
A preto si nemyslím, že týmto návrhom ide o diskrimináciu niekoho, napríklad registrovaných partnerstiev. Veď tieto nemôžu mať rovnaký prínos pre spoločnosť. Proste nemôžu, lebo nemajú schopnosť biologickej reprodukcie, pán kolega. (Reakcia z pléna.) Ani, dokonca ani, ani plnohodnotné prostredie pre výchovu detí. Proste muž nikdy nebude matkou. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, neskáčte mi do reči. Neskáčte mi do reči. Teším sa na vaše vystúpenie.
Ochrana rodiny, ochrana autority, dôstojnosti a spoločenského statusu manželstva a rodiny patrí nielen k základným hodnotám ústavného zriadenia Slovenskej republiky, ale tiež k hodnotám civilizačným a ľudským.
Hlavné poslanie manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Prirodzené postavenie a pôsobenie rodiny a manželstva vyplýva zo základných potrieb ľudskej bytosti. Status osobitnej ochrany zase vyplýva z dôvodov všeobecne prospešných, resp. prospešných prínosov rodiny a manželstva pre spoločnosť. Človek je z povahy vlastnej prirodzenosti bytosťou pohlavia mužského alebo ženského a súčasne bytosťou spoločenskou. Manželstvo a rodina, ktorá vzniká manželských zväzkom na báze komplementarity, realizuje na najzákladnejšej úrovni medziľudských vzťahov, inštitucionalizuje tieto antropologické, biologické a sociálne danosti ľudskej bytosti. Manželský zväzok muža a ženy, ako vyplýva z definície tohto vzťahu, zodpovedá potrebám prirodzenosti človeka. Potrebe naplnenia jednoty a rovnosti medzi mužom a ženou a súčasne z toho vyplývajúcej spoločenskej realizácie. Inštitúcia manželstva jedinečným spôsobom zodpovedá požiadavkám mužskej a ženskej bytosti. Ako taká zabezpečuje prežitie ľudského rodu.
Dámy a páni, spomenul som si na výrok známeho spisovateľa Gilberta Caita Chestertona, ktorý hovorí v kontexte toho, čo som teraz povedal, že "v súčasnej dobe je veľkým hrdinstvom hlásať normálnosť". A zaujal ma článok v denníku SME, nedávno diskutoval na túto tému alebo písal v denníku SME redaktor Konštantín Čikovský, že liberáli v médiách a v Bratislave a v Bruseli sú silnejší ako konzervatívna väčšina a títo sa snažia s tými konzervatívcami vybabrať. On tak doslovne písal. Ale tak nejak si uvedomil, že robia chybu tí liberáli, lebo ak chcú tieto menšiny slobodu a ak chcú, aby im ju štát garantoval, musí mať aj väčšina pocit, že i ona je vo svojom vyznaní slobodná. Doslova povedal, že "ak chce štát zaručiť slobodu menšinám, musia mu všetci uveriť, že aj väčšina ostane vo svojom vyznaní slobodná". A o tomto to je. Ja si myslím, že tento návrh je návrh správnym smerom.
Osobitný spoločenský status a vyššiu ochranu rodiny a manželstva nepožívajú kvôli individuálnemu naplneniu jej jednotlivých členov, ale kvôli jedinečnému prínosu, ktorý manželstvo a na ňom založená rodina prináša spoločnosti ako celku. Nezastupiteľnosť a uznanie mimoriadneho spoločenského prínosu manželstva a rodiny zakladá pre štát legitimitu a povinnosť chrániť a podporovať jeho preferenčné postavenie v spoločnosti. Tento záväzok zároveň obmedzuje samotný rozsah právomoci štátnej moci. Preto aj môj kolega Přidal alebo aj iní, keď reagujeme, že nemôže byť na tej istej úrovni partnerstvo osôb rovnakého pohlavia. Nemôže. Z prirodzenosti nemôže.
Musím povedať aj to, že potreba prijatia takejto zmeny v ústave vychádza z toho, čo sa deje inde vo svete aj u nás. Jednoducho tých, ktorí písali tú ústavu, určite nikdy vtedy nenapadlo, že by bolo potrebné dopĺňať tento článok o takú samozrejmú vec, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Ale keďže máme svoje skúsenosti už aj z iniciatív Európskeho parlamentu, no jednoducho pravdepodobne túto definíciu je potrebné dať do ústavy.
Manželstvo je ohrozené. Pod ohrozením manželstva rozumieme aj snahu o zmenu definície toho, čo manželstvo je, ako vzniká, kto tento zväzok tvorí, resp. snahu o rozširovanie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z manželského zväzku aj na zväzky, ktoré zo svojej podstaty nemôžu plniť rovnaký účel. Nemôžu. Po stáročia sa v našej kultúre a civilizácii pod manželstvom rozumie zväzok jedného muža a jednej ženy. Táto definícia bola tradičná tak samozrejmá, že preto explicitne v našej ústave ani nebola. Ale práve pod tlakom nátlakových skupín aj tých doma, ale aj na medzinárodnej pôde navrhujeme manželstvo nanovo, aby jeho definícia neumožňovala iba vzťah, resp. tí, ktorí o to usilujú, aby manželstvo nebolo len vzťahom muža a ženy, ale tiež napríklad osôb, dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Dámy a páni, už som vo faktickej poznámke hovoril, že tí, ktorí hovoria, veď nič sa tým nezmení, keď tento zákon prejde, všimol som si, že táto zmena do ústavy vyvoláva oveľa emotívnejšie reakcie, ako návrhy zmien v justícii. A dokonca niektorí, ktorí hovoria o zmenách v justícii, tak v podstate najviac im vadí to, že okrem toho tam bude aj táto zmena o definícii manželstva.
Áno, chlieb lacnejší nebude, aj keď by mohol byť z prijatia tejto zmeny, ale pozrite, ako valcujú tí, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom. Nedávno ste si mohli prečítať v tlači, že v Amerike generálny riaditeľ spoločnosti Mozilla Brendan Eich, myslím, ak som si dobre poznačil jeho meno, musel rezignovať na svoju funkciu preto, lebo podporil legislatívny návrh ukotvenia manželstva v ústave štátu Kalifornia. Viete si to predstaviť? Za to, že mal názor, že manželstvo je zväzok muža a ženy, nemôže zastávať funkciu generálneho riaditeľa firmy Mozilla. Nenapadá ma, ako by som mohol bojkotovať Mozillu, ale myslím si, že toto je jeden z dôvodov, pre ktorý by si to zaslúžili.
To, že KDH neprichádza ako, teda sa prebralo, teraz boli prezidentské voľby a chce to zrazu dostať do ústavy, je vec všeobecne známa. Hovoril to aj Ján Figeľ ako predkladateľ tohoto návrhu, že sme neraz aj tu na domácej pôde, napríklad myslím na iniciatívu v roku 2006, keď to bol ako návrh novely ústavy, ale myslím aj na tie iniciatívy, ako bola tu v parlamente schválená Deklarácia o etickej zvrchovanosti, teda o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrnych a etických otázkach. Náš zakladateľ Ján Čarnogurský ešte v 90. rokoch, myslím, v roku 1995, urobil z tohto agendu tej frakcie ľudovcov EPP. Oni teda hoci boli prví a skôr pod tým tlakom tej homoloby, skôr ako my, tak jednoducho kresťanský demokrat zo Slovenska, vtedy zo Slovenska, to presadil do programu EPP, to, čo sa nám nakoniec podarilo v roku 2000 presadiť u nás na našej pôde.
Robíme to dlhodobo, cieľavedome preto, lebo tradičná rodina, tradičná rodina, povedal som tradičná, je teda aj v iných častiach sveta, ale na Slovensku tiež, lebo je to súčasťou tých trendov, je ohrozená. A samozrejme, že ja viem, že je ohrozená aj chudobou a že treba v tom veľa robiť, aby sme pomáhali napríklad viacdetným a chudobným rodinám, že sú tieto rodiny diskriminované v našom sociálnom systéme, dôchodkovom systéme, že sú rodiny ohrozené napríklad demografickým vývojom, že tu bude generácia seniorov, o ktorých sa nebude mať kto starať alebo to bude veľmi nákladné, a preto budú prichádzať témy eutanázie a ďalšie vážne témy, pri ktorých si bude liberálna spoločnosť chcieť riešiť svoj problém.
Samozrejme, je tu problém, ale ohrozuje túto tradičnú rodinu aj mentalita manželstiev na skúšku. Ja som to v jednej relácii povedal, že u nás sa to hovorí, že nadivoko, a kolega Poliačik bol veľmi urazený, že som sa tak vulgárne vyjadril, ale mal som, hovorím to preto, lebo, aby sme si rozumeli, lebo vy používate často terminológiu, ktorá nie je taká jednoznačná, ale tomuto rozumie, myslím si, že každý.
Čiže KDH odmieta etický relativizmus. My si uvedomujeme, že ochrana rodiny a manželstva nemôže byť vecou jednej strany, len kádehákov, a preto sme privítali aj ten prístup, ktorý zvolil Ján Figeľ, že nenavrhli sme to len KDH, že poslal list všetkým poslancom. A keď na ten list reagovali, klub alebo prišiel predseda strany SMER a povedal, že, áno, oni sa pridajú, pán Kadúc je z toho na "vetvy" a hovorí, že prečo netrváme na to, že len my trinásti to chceme presadiť.
No, dámy a páni, na záver - týmto návrhom zmeny našej ústavy zabezpečujeme ochranu manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku. Schválenie tohto, doplnenie našej ústavy je veľká vec a ja vopred ďakujem všetkým, ktorí tento návrh podporia.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán Brocka, ja sa chcem opýtať len jednu vec. Vy ste povedali na úvod, že ako sa dá niečo presadiť, keď máme 13 poslancov. Prosím, odpovedzte mi, načo ste doteraz dali všetky návrhy za celé volebné obdobie, keď ste mali iba 13-14 poslancov? Načo ste ich dávali?