35. schôdza

No mne rovnako nenáležite znelo také to skryté hodnotenie s takým útočným výrazom na pani ombudsmanku, pretože ste, pán poslanec, hovorili o tom, že je tu snaha z jej strany prezentovať sa v bulváre, ale pokiaľ sledujem tlač, ja som pani ombudsmanku raz nevidela sa prezentovať cez bulvár. Tak neviem, či to je naozaj pravdivý výrok, ktorý ste tu predniesli. A ak teda pravdivý nie je, tak by som na vašom mieste zvažovala korektnosť vami vyrieknutých slov a viet.

Ďakujem pekne. Ja tiež na úvod len poznámku, že priznám sa vám, pán poslanec, že viac som videl vás v bulváre ako pani verejnú ochrankyňu práv, najmä v súvislosti s vaším vozovým parkom, ktorý vám nijak nevyčítam, ale naozaj, myslím, že to bolo tiež nepatričné. Ale poďme k tomu, čo je podstatné, lebo toto sú také doťahovačky drobné.
Z toho, čo ste hovorili, na mňa išiel dojem, že vy stále vnímate - a teraz zase - nielen osobu pani Dubovcovej, ale, myslím ten úrad ako taký ako nejakú hrozbu pre Slovenskú republiku, ktorá ho ohrozuje tým, že odkrýva nejaké naše problémy, ktoré nás budú zahanbovať alebo nám budú robiť problémy, a preto ombudsman by mal byť niekto, kto možno robí nejaký taký základný servis, napíše inštitúcii potichučky, ale v zásade by nemal ohrozovať stabilitu Slovenskej republiky a jej dobré meno tým, že bude do vecí rýpať. A ja sa musím priznať, že toto podľa mňa je veľmi zlý koncept verejného ochrancu práv, ktorý majú nesebavedomé krajiny, ktorých hlavným problémom je to, že, preboha, len aby sme v hanbe nezostali, keď sa zistí, že nefungujú tu veci, ako majú. Len osobne si myslím, že všetci občania Slovenskej republiky vedia, že veci tu nefungujú, ako majú, a viac im záleží na tom, aby sa začali meniť, než na tom, aby sme dobre vyzerali sami pred sebou. A tým pádom verejná ochrankyňa práv - a teraz naozaj bez ohľadu, či je to pani Dubovcová, alebo niekto iný - si dobre koná svoju prácu, keď práve vyťahuje veci, do ktorých sa iným inštitúciám nechce, alebo ktoré sú dlhodobo predmetom neriešenia práve preto, že sa nikomu nehodia. A my ako spoločnosť ukážeme svoju silu a sebavedomie tým, že ich riešiť budeme aj pod jej tlakom. Ja, keďže Janu Dubovcovú poznám, viem, že aj keby bola úplne iná vláda, ona by tu prednášala úplne rovnakú správu a práve preto je dobré, že taká inštitúcia existuje.
A na záver mi dovoľte povedať, že váš vlastný predseda a súčasný predseda vlády sa pred mnohými rokmi preslávil výrokom, kde povedal, že Slovensko nie je právny štát, a to, čo tým predpokladám, že myslel, bolo naozaj to, že máme problém.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za reakcie od pánov kolegov. Pani poslankyňa Žitňanská, myslím si, že vcelku dobre ste to odprezentovali, pretože my rozširujeme, neviem len, či sme sa pochopili, rozširujeme o možnosť vstúpiť do tohto procesu riešenia otázky sídla pani ombudsmanky aj regionálnu samosprávu v tom zmysle, že myslíme si, že regionálna samospráva taktiež disponuje nehnuteľnosťami a miestami, ktoré by boli adekvátne k výkonu tejto funkcie, nič v zlom na tom netreba vidieť. A ak si pozriete aj program ESO, ktorý beží, tak, samozrejme, aj tam sa vyskytujú ďalšie možnosti, ktorými by sme mohli riešiť.
Chcel by som upozorniť ale, samozrejme, na jednu vec, že neustále tu strašiť, že bude presunutá, tento výkon funkcie a úrad kancelárie bude presunutý do Košíc alebo niekde inde. Ja nikde nevidím ten predpis a to nariadenie, že tento, táto kancelária musí byť iba v Bratislave. Ja nehovorím o tom, že by nemala byť v Bratislave, ale prečo tým dehonestujeme povedzme Košice, prečo tým, prečo neriešime povedzme stred Slovenska, hej. Veď koniec koncov ide o to, aby ten úrad bol čo najbližšie k občanovi. Takže nevyjadroval som sa kde, ale, samozrejme, tá kvalita nám leží na srdci, aby táto otázka bola čo najskôr vyriešená.
Čo sa týka pána Mičovského, myslím si, že touto svojou odpoveďou som vyčerpal vlastne aj jeho pripomienku. Nechceme hroziť, chceme, aby tento úrad vykonával svoju činnosť v adekvátnych priestoroch, a myslím si, že aj v krátkom čase tomu tak bude.
Čo sa týka pána Beblavého, myslím si, že máte neopodstatnené obavy a nejaké otázky ohľadom môjho vozového parku, môžte byť absolútne kľudný. Je všetko v naprostom poriadku, pán Beblavý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým za rozpravu k správe verejného ochrancu práv. Chcem vo svojom záverečnom vyjadrení povedať, že ja si prajem, aby ste sa vy poslanci Národnej rady zaoberali správou verejného ochrancu práv aspoň s takou intenzitou, s akou sa ja budem zaoberať tým, čo odznelo v tejto rozprave.
Teraz by som chcela povedať k jednotlivým mojim poznámkam z rozpravy: Vo vystúpení pána poslanca Mikloška zaznelo, že by správa verejného ochrancu práv mohla byť prerokovaná napríklad vo viacerých výboroch Národnej rady. Ja k tomu môžem povedať len toľko, že nie je to v moci verejného ochrancu práv, je to organizácia práce Národnej rady, čiže vlastne neviem sa k tomu vyjadriť.
Ale okrem iného povedal aj, že by bolo dobré získavať zdroje na pôsobnosť možno verejného ochrancu práv, necitujem presne, čo povedal, ale z rôznych projektov a tak ďalej, grantov možno myslel. Chcem povedať, že tento spôsob financovania je prístupný a možný len v prípade mimovládnych organizácií. Verejný ochranca práv je ústavný orgán Slovenskej republiky, a preto nemá prístup k takýmto finančným zdrojom. Má byť zabezpečený zo zdrojov štátneho rozpočtu a má byť zabezpečený tak, aby to bolo aj v súlade s už spomínanými odporúčaniami Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, a to aj z roku 2003, aj z posledného z roku 2013.
Tým možno reagujem aj na to uznesenie, ktoré sa týka financovania, ktoré bolo navrhnuté pre plénum Národnej rady, a vrátim sa v mojej reakcii k tomu, že podľa zákona o verejnom ochrancovi práv verejný ochranca práv ustanovuje organizačný poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv a ustanovuje počet jej zamestnancov. Toto zatiaľ nebolo zo strany ostatných orgánov Slovenskej republiky nikdy rešpektované napriek tomu, že podľa odporúčania Parlamentného zhromaždenia ešte z roku 2003 má mať verejný ochranca práv úplnú autonómiu na otázkach týkajúcich sa rozpočtu aj zamestnancov, a okrem toho z posledného odporúčania vyplýva, že má byť vyňatý zo škrtov rozpočtu. Toľko k tomu financovaniu.
Ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k tým návrhom, ktoré padli v priebehu rozpravy, napríklad na rozšírenie možno pôsobnosti verejného ochrancu práv o niektoré, o niektoré oblasti, ktorým by sa podľa vás mal venovať a ktorým sa možno nevenoval doteraz. Medzi niektoré z týchto oblastí patrí napríklad, ako spomínala pani poslankyňa len vo faktickej poznámke, ochrana spotrebiteľských práv, alebo, ako spomínal neviem už ktorý poslanec v rozprave, tie úžernícke zmluvy a tak ďalej. Musím povedať, že pôsobnosť verejného ochrancu práv je daná zákonom. A je nastavená tak, že verejný ochranca práv robí dohľad nad výkonom zákonov a vlastne ochranu ľudských práv v činnosti orgánov verejnej správy. A tieto oblasti, ktoré ste spomenuli, sú oblasti súkromného práva, sú to obyčajne dvojstranné alebo iné zmluvy, ktoré sa teda nemôže, ktorými sa preto nemôže zaoberať verejný ochranca práv. Pokiaľ by došlo v súvislosti s týmito problémami k porušovaniu práv, ktoré spôsobil orgán verejnej správy, tak vtedy by to patrilo do pôsobnosti verejného ochrancu práv, nebránim sa tomu.
Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, tak vy ste spomínali vo svojom vystúpení, aj potom vo faktickej poznámke zaznelo, že príroda nemá ochrancu, a preto si zaslúži ochranu. Lenže v našej ústave je to základné ľudské právo na ochranu životného prostredia a na ochranu kultúrneho dedičstva a z tohto dôvodu to patrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv vždy, ak by dochádzalo k porušeniu týchto hodnôt postupom orgánu verejnej správy. Čiže ak máme alebo máte poznatky o tom, že niektorý povedzme stavebný úrad alebo iná verejná organizácia, verejný inštitút, verejný orgán, orgán verejnej správy porušuje svojimi postupmi základné práva, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia alebo kultúrneho dedičstva, to patrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv. Ja aj preskúmavam niektoré podnety, ale tie prieskumy ešte nemám ukončené, preto nie sú súčasťou správy za rok 2013. Je to veľmi náročná problematika.
Ďalej ku takej určitej kritike poznatkov verejného ochrancu práv musím opäť, aj minulý rok som to, myslím, hovorila, že správa verejného ochrancu práv nie je vedecká správa. Prieskumy, ktoré robí, nie sú vedecké výskumy. Verejný ochranca práv získava svoje poznatky, preskúmavanie rôznych skutočností v teréne, aby som to takto nazvala, a svoje poznatky o tom, čo takýmto spôsobom zistil, uvedie do správy pre Národnú radu Slovenskej republiky. Čiže nie je Slovenská akadémia vied, aby sme si porozumeli, nerobím vedecké výskumy.
Pokiaľ ide o, považujem za potrebné ešte reagovať na pána poslanca Muňka, lebo musím povedať, že áno, veľká časť podnetov sa týka činnosti Sociálnej poisťovne a naozaj to vyplýva z tej pôsobnosti, ktorú Sociálna poisťovňa má. Ja som konštatovala, aj v správe som na to poukázala, že vo väčšine prípadov, kde som ja zistila nejaké porušenie práva, tak táto inštitúcia sa snažila to napraviť vo svojej ďalšej činnosti, aj keď nie vždy reaguje na moje písomné podania alebo písomnosti včas. Často sa stane, že musím urgovať odpovede, ale preukazujem trpezlivosť, mohol by to potvrdiť, v záujme dosiahnutia výsledku.
Mrzí ma, že všetky alebo veľké; častokrát, keď poviem, že dochádza k porušeniu nejakého práva, ktoré sa týka systémového prístupu tejto inštitúcie k niektorým veciam, tak tam už tá reakcia býva aj negatívna alebo žiadna. A takto sme si mohli napríklad, spomínal tu príklad zisťovania bydliska, takto sme si mohli napríklad ušetriť niektoré porušenia základných práv, ak by bol akceptovaný názor verejného ochrancu práv a jeho návrhy na ochranu už skôr. Ale Sociálna poisťovňa čakala na niektoré rozhodnutia súdov alebo čakala až na preskúmavania zo strany prokuratúry a keď obidve tieto inštitúcie potvrdili, že ten postup, ktorý používa, je nesprávny, až potom došlo k náprave. A to si myslím, že je príkladom aj toho, čo kritizujem vo svojej správe, že proste keď poviem nejaké zistenie, tak príslušná inštitúcia sa ním nezaoberá, resp. odsúva ho, ako keby to žiadne zistenie porušenia práva nebolo, najmä v prípadoch, ak sa týka systémových vecí a čaká sa na nejakú ďalšiu autoritu. Lenže verejný ochranca práv je tá ústavná autorita na tieto veci. A preto opakovane vás vyzývam, proste aby ste toto vzali na vedomie, že práve verejný ochranca práv má ústavnú autoritu na to, aby posudzoval, či postupy orgánov verejnej správy sú alebo nie sú v súlade so základnými ľudskými právami, a jeho zistenia by teda nemali ostať nepovšimnuté.
Týka sa to aj toho tlačiva 101, ktoré tu pán poslanec spomínal. Je to ten príklad, keď či vy dostanete to tlačivo, alebo nedostanete, má to vplyv na účely uplatňovania vašich práv v sociálnom poistení, ale aj v systéme sociálneho zabezpečenia. Tým, že nedostanete to tlačivo, nemôžete si uplatňovať svoje práva. A toto je práve aj jeden z tých príkladov, keď to tlačivo nedostanete, ale nedostanete o tom ani rozhodnutie, aby ste sa voči tomuto negatívnemu výsledku mohli brániť. To znamená, že toto ja navrhujem a toto ja považujem za porušenie základného práva, lebo človek, u ktorého bolo negatívne rozhodnutie, sa voči nemu nemôže brániť, čiže nie je mu dovolená súdna a iná právna ochrana.
Bola tu spomenutá kauza Malacky. Preskúmala som, na internete sa nachádza výsledok prieskumu. Tam som konštatovala, že príslušné orgány postupovali a postupujú opakovane vo všetkých konaniach, ktoré sú im zo zákona dané k dispozícii. Žiaľ, výsledok je taký, aký je.
No, čiže ja by som to ešte na záver zhrnula, lebo si myslím, že už sme si asi povedali všetko. Chcela by som ešte raz požiadať poslancov Národnej rady, aby sa zaoberali mojimi zisteniami, hlavne s návrhom opatrení, preto, lebo neriešenie problémov, na ktoré poukazuje aj verejný ochranca práv, v podstate zneisťuje ľudí a odoberá im dôveru, dôveru vo fungovanie právneho štátu. Preto si myslím, že aj týmito poznatkami je dôležité sa zaoberať.
A ešte pokiaľ ide k tomu návrhu na sídlo verejného ochrancu práv. Ja som zatiaľ nezistila, že ktorá, ktorý z verejných orgánov sa hlási k tomu, že má zabezpečiť pre ústavný orgán Slovenskej republiky sídlo. V zákone o verejnom ochrancovi práv je povedané, že jeho sídlo je v Bratislave, ale neviem, ktorý orgán by mal teda naplniť tú skutočnosť, aby verejný ochranca práv sídlo mal, a preto privítam, ak Národná rada Slovenskej republiky povie vláde Slovenskej republiky, aby sa týmto problémom zaoberala, aby som mala adresáta, že kto sa má postarať o to, aby ústavnému orgánu bolo zabezpečené sídlo v štátnej budove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Ja budem prakticky reagovať v tomto záverečnom slove len na pána kolegu Jánoša vo vzťahu k tomu návrhu uznesenia, ktorý predostrel a ktorý máte už rozdaný. Faktom je, dotkla sa toho teraz pani ombudsmanka, že zákon to tak ustanovuje, že sídlo ombudsmana je v Bratislave, a preto vo vzťahu k tomu návrhu jeho uznesenia, ak hovorím o nejakej regionálnej samospráve, ktorá by mohla ponúknuť nejaké sídlo pre ombudsmana, tak prakticky nám prichádza do úvahy iba Bratislavský samosprávny kraj. To znamená, že to je len odkaz pre kolegov a kolegyne, keď budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, aby ste to mali na zreteli. Teda že spomínali sa tu Košice, pán Jánoš potom hovoril o strednom Slovensku. Nie je to tak. Pokiaľ sa nezmení zákon, tak jednoducho do toho mantinelu sa zmestí skutočne len Bratislavský samosprávny kraj, ak by ponúkol nejakú budovu. Takže pani ombudsmanku budeme mať nablízku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže rozprava v parlamente má svoje špecifiká, tak sa vraciame k piatkovej, po dlhom čase teda k piatkovej rozprave a dovoľujem si v rámci záverečného slova pri predkladaní návrhu možno stručne. Cieľom návrhu zákona, ktorý som predkladal, bolo odstrániť nedostatky rokovacieho poriadku Národnej rady, na ktoré aj tak, ako bolo spomínané, aj terajšieho predsedu Národnej rady už v minulosti upozornil prezident Európskej centrálnej banky. Tieto nedostatky spočívajú v absencii úpravy záležitostí súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii pri prijímaní návrhov zákonov predkladaných poslancami Národnej rady alebo výbormi Národnej rady, ak sa zaoberá Národná rada úpravou menovej politiky, čiže ak by sme to zúžili, tento návrh zákona sa zaoberá úpravou rokovacieho poriadku, alebo teda tento pozmeňovací, táto novela sa zaoberá pozmenením rokovacieho poriadku, aby, ak smeruje návrh - či už pozmeňovací, alebo doplňujúci návrh samotného poslanca alebo výboru - pri téme, ktorá smeruje do fungovania eurozóny alebo menovej politiky, aby do procesu bola zahrnutá aj Národná banka Slovenskej republiky. Z dôvodu, ktorý som uvádzal aj v piatok, a to, že čakáme na stanovisko Európskej centrálnej banky, ktorá by, ktoré, myslím si, že v tejto rozprave bude relevantné, a odvolám sa aj na naše stretnutie s pánom predsedom, kde sme sa o tom bavili, by som si pre súčasný stav dovolil za oboch predkladateľov tento návrh zákona teraz stiahnuť a predložiť ho po doručení stanoviska Európskej centrálnej banky a následnom rokovaní, či už s vedením parlamentu, alebo Ministerstvom financií Slovenskej republiky, keďže rokovanie s Národnou bankou v tejto veci prebehlo a túto úpravu vítajú, aby sme mali teda aj to posledné stanovisko z Európskej centrálnej banky, a dovolil by som si túto novelu predložiť či už na júnovú schôdzu, alebo ak teda, čo sa už nestihne, čo znamená, že asi pravdepodobne na septembrovú schôdzu, aj s daným stanoviskom, aj s rokovaniami s vedením parlamentu, aj s predmetným ministerstvom. Takže pre záznam, v rámci svojho záverečného slova tento návrh sťahujem.

Ďakujem, pán predseda. Ďalší zo série návrhov, ktoré súvisia s naším pôsobením v Európskej únii, niekoľkonásobne ohlasovaný návrh zákona, ktorý - stručne povedané - chce umožniť bez politického súboja a bez toho, aby plénum bolo nejakým spôsobom obmedzované alebo možno vťahované do toho, že európsky poslanec by pri svojej iniciatíve, že by chcel vystúpiť v tomto pléne, jeho vystúpenie bolo, alebo bolo potrebné konvalidovať väčšinou tohoto pléna. Čiže jednoducho povedané, ak v rámci tém, ktoré sa bazálne dotýkajú fungovania Európskej únie, či už pri predkladaní tematiky, ktorá úzko súvisí s Európskou úniou, resp. ak transponujeme nejaký, nejakú smernicu do nášho právneho systému, bola možnosť na základe rokovacieho poriadku vystúpiť poslancom Európskeho parlamentu v pléne. Myslíme si, že je potrebné vytvoriť priestor, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomocí Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného občana Slovenskej republiky. Čiže okrem tohoto navrhujeme aj ďalšiu zmenu, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky mali po prvé, možnosť priamo vystúpiť na pôde zákonodarného zboru, a možnosť raz za kalendárny rok, ak im to povinnosti dovolia a budú mať záujem, vystúpiť s odpočtom svojej činnosti na pôde Európskeho parlamentu. Máme za to, že by sa zvýšila a zlepšila informovanosť verejnosti o práci poslancov v Európskom parlamente, čo je často vyčítané jednotlivým trinástim reprezentantom. Posilňuje to vzájomnú väzbu medzi Národnou radou a činnosťou poslancov Európskeho parlamentu. A za tretie, zvýšila by sa informovanosť tohoto pléna Národnej rady najmä vo vzťahu k uplatňovaniu k zásadám subsidiarity a proporcionality, ktorú poslanci Európskeho parlamentu môžu uplatňovať pri schvaľovaní právnych aktov Európskej únie. Myslíme si, že vťahovať do vystúpenia poslancov politiku a vťahovať do toho plénum, že ktorý áno a ktorý nie, by sme týmto návrhom zákona eliminovali a tým pádom, ak by naši volební zástupcovia, jediní v podstate zo všetkých inštitúcií Európskej únie volení priamo do Európskeho parlamentu, by mohli v rámci svojej dobrovoľnej aktivity, podobne ako im to umožňuje rokovací poriadok európskeho výboru, vystúpiť v pléne parlamentu.
Ja chcem oceniť prístup vedenia parlamentu, kedy táto iniciatíva síce z hľadiska zásady neotvárania rokovacieho poriadku, ak nie je dohoda všetkých politických subjektov, rešpektujem, ale aj ústami predsedu parlamentu, ktorý hovoril, že iniciatíva toho, aby európski poslanci sa objavili aj v pléne parlamentu, je vítaná a možno aj bez zmeny rokovacieho poriadku sa vytvorí priestor pre to, aby európski poslanci pri témach, ktoré sa týkajú Európskej únie, boli či už pozvaní, alebo informovaní o tom, že sa smernice transponujú do nášho právneho poriadku, alebo bude vytvorený priestor aj možno pozývaním samotným vedením parlamentu a vťahovaním do deja, pretože 13-percentná účasť v eurovoľbách, ako aj vôbec obžaloba toho, že o európskych témach naša slovenská spoločnosť vie málo, si uvedomuje aj vedenie parlamentu a nevyhodnocuje toto ako za dobrý a zdravý stav. Takže dúfam, že príde možno k prehodnoteniu postoja a kvalitatívne, kvantitatívne malá zmena. Kvalitatívne výrazná, že by sme naozaj nepúšťali politický boj pre snahu priamo volených zástupcov do Európskeho parlamentu pri ich dobrovoľnej snahe vystúpiť. Tuná v pléne parlamentu by mohla byť otvorená a ak aj táto kratučká novela by neprešla, bol by som rád, ak by sme sa naozaj zamysleli nad tým, že poslanci europarlamentu by sa v pléne Národnej rady mohli vyskytovať alebo vyskytnúť vôbec alebo aj čo najviac, ak sa týka, ak sa zaoberáme témami Európskej únie. Z úvodného slova, dúfam, že je jasné, čo sledujeme. Informovanosť, vťahovanie do deja a aby aj poslanci a možno aj vytvorenie mediálneho priestoru, ak sa o týchto otázkach budeme baviť tuná v pléne, aby verejnosť bola o tom informovaná, je základným cieľom a motiváciou, prečo toto s kolegom Škripekom predkladáme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, hostia na balkóne, dovoľte mi, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného zákona je zrejmý návrh navrhovanej úpravy aj jej účel.
Ja myslím, že analogicky k tomu, ako v podstate poslanci Národnej rady majú právo sa zúčastniť ktoréhokoľvek zasadania mestského alebo miestneho zastupiteľstva a vyjadriť sa k prerokovanej veci, poprípade len pozdraviť zvolených zástupcov občanov, tak aj o úroveň vyššie poslanci Európskeho parlamentu by mali mať možnosť nejakým spôsobom participovať na práci a diskusii národných parlamentov. Ocením, ak navrhovatelia alebo ich teda zástupca uvedú v rozprave prípadné príklady z iných krajín, kde sa takéto niečo deje, ak také existujú. Možno by to pomohlo aspoň v teoretickej rovine v rozhodovaní ostatných kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že ak máme zvyšovať povedomie o tom, že Európska únia, to sme my, tak je dobré raz za čas v televízii vidieť, že kto to vlastne nás tam zastupuje a čo tam robí. Je dobré, keď sa takýto človek vyjadrí k tomu, čo sa deje, tu na úrovni národného parlamentu, a je dobré, ak sa informácie prenášajú z jedného zastupiteľského orgánu na druhý.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom... (Ruch v sále, zmĺknutie rečníka.) Neruším vás?

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, a kolegyne, samozrejme, rodová rovnosť je rodová rovnosť. Nech sa páči, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
... aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Z hľadiska toho, že v tých úvodných slovách by mala byť tá všeobecná idea, dúfam, že som ju vyjadril jasne a bol pochopený. Kratučko zhrniem. Chceme, aby európsky poslanec alebo poslanec zvolený do Európskeho parlamentu mal možnosť vystúpiť v pléne bez hlasovania pléna, čiže na jeho žiadosť, aby to bolo ako možnosť. Druhá vec, ak by mal záujem predniesť správu o svojej činnosti, aby mu toto plénum umožnilo. Myslím si, že v tej osobitej časti, keďže je to naozaj kratučká novela rokovacieho poriadku, chcel by som možno uviesť niektoré fakty, aby sme sa neopierali len o nejaké hodnotenie práce, ktoré nie je opreté o fakty, čiže chcel by som uviesť, že Slovenská republika oslávila 10. výročie vstupu do Európskej únie a táto dekáda obhajoby záujmov slovenských občanov v Európskej únii, si myslím, že priniesla rôzne hodnotenia, akým spôsobom sme sa tejto možnosti z jednej strany alebo nádeje alebo príležitosti chopili. A myslím si, že niektoré relevantné prieskumy a jeden z tých najväčších, a to samostatná účasť vo voľbách, čiže samotné voľby ukázali niektoré pozitívne a možno aj niektoré negatívne časti, ktoré v rámci nášho 10-ročného pôsobenia v únii spoločnosť vníma a ako sa k nim stavia.
Ak by som sa, tak ako píšem vo svojej alebo teda v dôvodovej správe v osobitej časti, boli niektoré prieskumy zamerané na vnímanie Európskej únie, dokonca aj v komparácii medzi bývalým súštátím Slovákov a Čechov, tak že by som možno uviedol, že až 81 respondentov sa domnievalo, že vníma postavenie Slovenskej republiky v rámci EÚ v porovnaní s ostatnými štátmi vstupujúcimi do EÚ v roku 2004 horšie v porovnaní teda s inými štátmi, ktoré vstúpili v tomto čase, a spočíva to v tom, že ako keby politická reprezentácia nedostatočne presadzovala a obhajovala záujmy Slovenska v EÚ. Na základe, v dôvodovej správe poskytujeme aj link, dokonca exkluzívny prieskum pre RTVS, myslím, hovoril o veľmi podobnom čísle, takže ak vyjdeme z týchto údajov, tak môžme sa zamerať na to, že je nejakým spôsobom dobre tento stav opraviť. A tento návrh zákona smeruje k tomu, aby tí volení zástupcovia mali minimálne možnosť odprezentovať, akým spôsobom obhajobu verejného záujmu aj v tzv. Bruseli, v úvodzovkách, alebo v európskom parlamente robia, aby to nevyzeralo iba tak, že máme síce aktívnych poslancov, ale ľudia veľmi nevedia o ich činnosti. Čiže aj na základe tohoto spomínaného prieskumu sa javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zastupovali záujmy Slovenskej republiky v únii a mali teda možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu, dosiahnuté výsledky a aj interpretáciu tých výsledkov aj tuná pred poslancami Národnej rady.
Dôležité je to, keďže ja som vzdelaním aj profesnou činnosťou z oblasti médií, vieme, ako náš mediálny stav a svet je zameraný, akým spôsobom vníma témy z Európskej únie. Dohľad nad témami ako keby z národnej úrovne, čiže z parlamentu a vládnej agendy, je omnoho vyšší a než sa nám podarí presadiť možno nejaké európske médiá alebo lepšie fungovanie verejnoprávneho alebo médií verejnej služby, je aj samotné zainteresovanie volených zástupcov vhodné na to, aby sme mali aspoň túto možnosť. Myslím si, že síce európsky poslanec nezodpovedá Národnej rade, ale domnievam sa, že dobrovoľné predloženie správ o činnosti, kde sa len otvorí možnosť, podobne ako je to na, v eurovýbore, o svojej činnosti, nijakým spôsobom nezasahuje do vzťahov v rámci európskeho priestoru a poslancom sa teda umožňuje vystúpiť. Nekladie sa im to ako povinnosť.
Väzba medzi Národnou radou a poslancami EP alebo Európskeho parlamentu sa týmto iba posilňuje a možno zintenzívňuje. Súčasne sa predložením návrhu zákona vytvára priestor pre vôbec vyššiu informovanosť, a tak ako som spomínal v úvodnom slove, hlavne pri možnosti uplatňovania princípu subsidiarity a proporcionality, keďže výrazne v týchto uplatňovaniach, uplatňovaní tohoto princípu zaostávame za inými krajinami Európskej únie. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, aby správy doručené Národnej rade boli skutočne aj v Národnej rade prerokované. Využíva sa mechanizmus, aký už v súčasnosti pozná zákon Národnej rady o rokovacom poriadku, pri predkladaní návrhov zákonov predseda Národnej rady zaradí správu poslanca do programu najbližšej schôdze Národnej rady, ustanovenia § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú hlasovania o návrhu programu, sa preto nemusia použiť alebo sa nepoužijú. Ten nasledovný proces poznáme. Túto správu vieme zobrať alebo nezobrať na vedomie.
Z hľadiska toho, tej možnosti vystúpenia si myslím, že nerobíme žiadnu veľkú politiku, iba otvárame nástroj, aby tak, ako je aj v iných parlamentoch, tú vyčerpávajúcu správu vám viem doručiť, ako to je upravené v iných - Portugalsko, Holandsko - v rokovacích poriadkoch, kde prepájanie európskych tém s národnými je v stave možno aj v tradícii hlbšie, a preto, spomeniem to druhýkrát, vítam to, že aj vedenie parlamentu má záujem prepájať národnú úroveň s úrovňou Európskeho parlamentu, a dúfam, že či už schválením tejto kratučkej zmeny rokovacieho poriadku, alebo aj samotnou činnosťou vedenia parlamentu sa nám tu európski poslanci v pléne objavia pri preberaní tém, ktoré primárne prichádzajú z Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi na úvod stručne uviesť účel predkladaného návrhu zákona o informáciách v záležitostiach Európskej únie. Cieľom tohto zákona je v princípe, keď to môžem zhrnúť do jednej vety, zvýšiť mieru informovanosti všetkých občanov Slovenskej republiky - ako fyzických, tak aj právnických osôb -, pokiaľ ide o informácie v záležitostiach Európskej únie. Uvediem, prečo je toto práve veľmi, veľmi dôležité a veľmi aktuálne. Podľa všeobecne dostupných informácií - a ony rezonovali práve nie tak dávno, keď finišovala kampaň v rámci eurovolieb aj na Slovensku -, tie informácie hovoria o tom, že niekto uvádza 65 percent, niekto 80, niekto 85 percent domácej legislatívy, ktorú síce formálne schvaľujeme tu v Národnej rade Slovenskej republiky, že je buď priamo, alebo nepriamo ovplyvnená, táto legislatíva, práve európskymi normami, smernicami a nariadeniami. Jeden údaj, ktorý zaznel úplne oficiálne, pretože hovorím, tie údaje sa pomerne líšia, tak oficiálne podľa ministerstva spravodlivosti Spolkovej republiky Nemecko, a to podotýkam, je údaj rádovo 10 rokov starý, až 85 percent legislatívnych aktov, ktoré schvaľuje dvojkomorový parlament Spolkovej republiky Nemecko, je ovplyvnený, opakujem - či už priamo, alebo sprostredkovane - cez európske normy.
Tento údaj hovorí sám osebe o tom, do akej miery dianie v Európskej únii vplýva na kvalitu života občanov na Slovensku, do akej miery vplýva na formovanie podnikateľského prostredia na Slovensku, a myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že tá miera vplyvu toho, čo sa deje v Európskej únii a v orgánoch Európskej únie, bude časom naozaj ešte ďalej narastať. Z tohoto dôvodu si myslím, že je dôležité, aby sme naozaj poznali všetky dokumenty, ktoré sú pre fungovanie na Slovensku záväzné, a preto je vhodné vytvoriť a prevádzkovať databázu, v ktorej by boli všetky takéto materiály zhromažďované, triedené, ale aj prehľadným spôsobom usporadúvané tak, aby boli prístupné nielen orgánom štátu a odborným pracovníkom jednotlivých rezortov, ale aj širokej, ako som hovoril, širokej verejnosti, samosprávnym jednotkám, orgánom súdnej moci, mimovládnym organizáciám a podobne.
Inými slovami povedané, takáto databáza by mala charakter verejného portálu, bola by prístupná fyzickým a právnickým osobám tak, aby v tej databáze boli v princípe všetky dôležité dokumenty nielen tie, ktoré boli orgánmi Európskej únie schválené a prijaté, ale aj dokumenty zachytené vlastne v procese svojho vzniku, v procese schvaľovania, aby už v procese vzniku a tvorby takýchto dokumentov bola tu možnosť kontroly ochrany záujmov Slovenskej republiky pri samotnej tvorbe takýchto dokumentov.
Rovnako predložený návrh predpokladá, že by v spomínanej databáze, ktorá by mala, ako som uviedol, charakter verejného portálu, boli nielen výsledné dokumenty, ale aj predbežné správy, správy zo zasadnutí orgánov Európskej únie, na ktorej sa zúčastňujú zástupcovia Slovenskej republiky, ale aj napríklad programy rokovaní jednotlivých orgánov Európskej únie, či už Európskej komisie, Európskej rady, rady a ďalších.
Chcem ešte povedať, že predložený návrh nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie, na miestnej regionálnej celoslovenskej úrovni nezakladá žiadne nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe. Ten minimálny nárok, ktorý sa tam v dôvodovej správe predloženého návrhu uvádza, je summa summarum dvaja, dvaja pracovníci v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže práve po vzore Rakúska, kde takýto zákon už je platný a účinný, a práve riešením tejto problematiky, teda zvyšovaním miery informovanosti, pokiaľ ide o informácie v záležitostiach Európskej únie, sme sa inšpirovali zhodou okolností práve susedným Rakúskom, tak tam takúto databázu charakteru verejného portálu spravuje práve rakúsky parlament, kancelária rakúskeho parlamentu.
Ja som o predmetnom návrhu rokoval aj na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, keďže som mal celkom vážny záujem získať aj podporu, podporu vládnych poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia, a rokoval som so štátnym tajomníkom pánom Javorčekom. Zaujímavé bolo, inak musím objektívne skonštatovať, že to bolo naozaj v kolegiálnom duchu rokovanie, ktoré prebehlo, a zaujímavosťou bolo, že niečo podobné, ako ma informoval pán štátny tajomník zo "zaminy", niečo podobné pripravuje tento rezort, ale až po 1. januári 2016, keď bude Slovenská republika mať to polročné predsedníctvo. Môže ostať už iba otáznik vo vzduchu, že prečo práve čakať opäť nejaký rok a pol na prijatie podobného riešenia. Ale v čom spočíva najväčší rozdiel, to, čo pripravuje rezort ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, nebude mať charakter zákona, bude mať charakter nejakej vyhlášky alebo proste nejakej právnej normy nižšieho stupňa. A navyše nepredpokladá, a to je to kľúčové, slobodný prístup fyzických a právnických osôb, teda najširšej verejnosti - či už laickej, alebo odbornej verejnosti - do tejto databázy.
Hovorím o tom preto, lebo nie tak dávno sme, myslím, že bez rozdielu politického zafarbenia, ľavica - pravica, opozícia - vládna strana, všetci skonštatovali, že Slovensko opäť raz potvrdilo ten smutný rekord, pokiaľ ide o volebnú účasť, najnižšiu zo všetkých členských štátov EÚ, s tou našou približne 13-percentnou účasťou. Myslím si, že v značnej miere je to spôsobené aj práve tým, že občania na Slovensku nemajú naozaj predstavu o tom, do akej miery európske smernice, normy a nariadenia vplývajú na kvalitu života ľudí na Slovensku. A európske témy sú stále pre našich občanov - a teraz je úplne jedno, či zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov - niečím vzdialeným v Bruseli, niečo tam ďaleko, niečo imaginárne, čo sa nás netýka, a pritom, ako som spomenul v úvode, presne pravý opak je pravdou.
Spomeniem na záver jednu informáciu; ako iste viete, v uplynulých dňoch sa Slovensko dostalo von z procedúry nadmerného deficitu, čo opäť pre objektivitu treba povedať, že je to dobrá správa pre Slovensko. Ale napríklad už veľmi málo sa aj na pôde odbornej verejnosti na Slovensku diskutuje o tom a vie o tom, že aj Francúzsko malo strednodobý cieľ za uplynulý rok skončiť s deficitom pod 3 percentá, čo sa Francúzsku nepodarilo, a tá kľúčová informácia je, že dostalo Francúzsko výnimku a teda nebude postihnuté finančnou pokutou vo výške 0,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Čiže opäť sa udiala vec, ktorá hovorí o tom, alebo potvrdzuje to konštatovanie, že ešte stále v Európskej únii sú krajiny, ktoré sú si rovné a ktoré sú si rovnejšie, ak to môžme tak trochu zjednodušiť a parafrázovať. A práve preto je dôležité, aby sa o všetkých týchto dianiach proste mali možnosť občania, široká verejnosť naozaj dozvedieť. To je jedna, jedna z ciest, ako potom o 5 rokov pri ďalšom volebnom cykle do Európskeho parlamentu, aby sme sa konečne mohli ako krajina odlepiť z tých smutných, smutných rekordov. A preto chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.