35. schôdza

Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som aj ja podporil tento návrh zákona a trošku sa vrátil do praxe, pretože sú s tým problémy aj v Ružinovskej nemocnici, v Dunajskej Strede a nielen týchto dvoch, ale aj ostatných, pretože keď z praktického hľadiska zoberieme, že donesie tam niekto imobilného pacienta, kým ho vyloží na vozík, kým nájde ten vozík, keď nemá vlastný, kým ho zoberie, niekde je to prakticky tak, že na pol hodinu je to zadarmo, ale kým ho ošetrí, kým ho zoberie lekárovi, kým sa vráti, tá polhodina dávno uplynula a myslím si, že toto je také riešenie alebo aspoň gesto voči tým chorým ľuďom, ktorí a dôchodcom a tým, ktorí nemajú až také veľké finančné prostriedky, aby aspoň toto parkovanie mohli využívať, keď navštívia toto eventuálne štátne alebo aj súkromné zariadenie a patrí to k tomu, k tomu súkromnému alebo štátnemu zariadeniu. Mali by sme im vyjsť v ústrety a takto aspoň im pomôcť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja len dve vety. Ja by som chcel tuto kolegom z vládnej strany pripomenúť jednu alebo dve veci. Na včerajšej tlačovke ministerstva zdravotníctva sme mohli vypočuť, alebo teda tí, ktorí tam boli, mohli vypočuť, že ministerstvo pristupuje k týmto opatreniam, teda obmedzovaniam vyberania absurdných poplatkov kvôli tomu, lebo podľa rôznych prieskumov oficiálnych Slovensko dosiahlo čelnú pozíciu v Európskej únii v miere priamych platieb pacientov za zdravotnícke služby. Samozrejme, že budem veľmi rád, pokiaľ ministerstvo bude počúvať hlasy sťažovateľov, ktoré tiež je ako jeden z dôvodov, a preto by som chcel upozorniť na to, že proti spoplatneniu parkovísk pri nemocniciach sa vyzbieralo doteraz 12-tisíc podpisov. Z toho len v jednom okrese, v Dunajskej Strede 7-tisíc podpisov, alebo v ďalšom okrese, napríklad v Nových Zámkoch, kde zaviedli spoplatnené parkoviská už pred 4 rokmi a doteraz si tí ľudia na to nechcú zvyknúť. To znamená, že nemôžme tu hovoriť ani o nejakej regulatívnej tej funkcii teda spoplatňovania, lebo dobre vieme, že od toho viac parkovísk nie je a ten človek nemôže si vyberať, že teda pôjde na nejaké iné miesto, kde také parkovanie povedzme nebude platiť, hej? To znamená, že v tomto prípade, pokiaľ je málo miesta, tak treba si to vytvoriť, alebo treba iným spôsobom regulovať, ale nie tak, že tí, ktorí na to majú menej peňazí, budú vycúvaní, ale musia byť uprednostňovaní tí, ktorí to potrebujú viac, jednoznačne.
Takže ja verím, pevne verím, že keď vidíme, že príjmy z parkovného na 80 % a možno aj viac prichádzajú práve do súkromných rúk, súkromných prevádzkovateľov parkovísk pri nemocniciach a možno tých 20 % do zdravotníckeho systému, tak s týmto začne ministerstvo a s týmto začne SMER, že zruší vyberanie týchto poplatkov, lebo toto je úplne absurdum a nehovoriac o tom, že je to možno najviac zaťažujúca položka hneď po doplatkoch na lieky, okrem ostatných iných poplatkov v nemocniciach a dotýka sa to každého jedného pacienta a dokonca každého jedného zamestnanca v tých nemocniciach alebo aj návštevníka.
To znamená, že bolo by veľmi pekné, pokiaľ by ste podporili tento návrh zákona do druhého čítania aspoň, už len vzhľadom na to, že aké signály vysiela ministerstvo zdravotníctva, že teda má záujem na tom, aby sa znížila miera priamych platieb pacientov na Slovensku za zdravotnícke služby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne už, dovoľte mi do tretice predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Pred rokom prijatý zákon, novelizácia zákona 543, nepriniesol alebo priniesol len mizivý pokrok v odstraňovaní invazívnych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa naďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2003, je orgán ochrany prírody, orgán ochrany prírody, ktorým sa automaticky myslí štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, a preto zákon v praxi nemá žiaden účinok, a to z týchto dôvodov.
Štátna ochrana prírody ako organizácia je finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná. Rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia má nedostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden praktický predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia, dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani svoje základné funkcie, dohľad nad chránenými územiami. O tom by som vedel vám niečo porozprávať ako z funkcie bývalého ministra životného prostredia.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne tie financie vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečujú len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav v dohľadnej budúcnosti nevidím, že by sa nejako mal zmeniť. Naviac štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia, jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu, a tým aj finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľa štátnej ochrany prírody, teda centrály, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu alebo zásahov pre zastavenie zamorenia nemysliteľné a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovacích prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme s kolegom Jakabom, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navýšené náklady a aby obce a mestá dostali právomoc, upozorňujem právomoc a nie povinnosť odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníkov pozemkov. To odstraňovanie na náklady vlastníkov pozemkov, upozorňujem, už platí v tomto zákone. My tu len upravujeme to, aby aj obec mala na to dosah, mala na to právo, pokiaľ občania, obyvatelia obce sa sťažujú, že na nejakom zanedbanom pozemku nie je odstránená, povedzme, alergénna rastlina, invazívna rastlina, a teraz obec maximálne tak môže sa obrátiť na Štátnu ochranu prírody, a tá po niekoľkých mesiacoch odpovie na to, že bohužiaľ, nemá na to prostriedky, aby to zabezpečila.
Obce a mestá majú prirodzený prehľad o situáciách v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie, aj sťažnosti od občanov a disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstránenie takýchto inváznych rastlín, najmä alergénnych vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí za odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Upozorňujem tu aj na oveľa väčšiu efektivitu a flexibilitu pri informovaní obyvateľov, informovaní vlastníkov pozemkov, že sa na ich pozemkoch nachádzajú tieto rastliny a komunikácia je oveľa bežnejšia, ako medzi orgánom Štátnej ochrany prírody a občanom. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody a odborný posudok si môžu zadovážiť o tom, či je zamorenie také závažné, aby trebalo to teda likvidovať.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody a v zákone je napísané, orgán ochrany prírody, lenže to znamená nie štátny orgán, ale orgánom ochrany prírody je aj obec, a preto vlastne vykladáme ako týmto, alebo upresňujeme ten zákon, aby mali jasné právomoci a jasné teda možnosti starostovia alebo aj samosprávy v tomto smere. Preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej ale nejasnej povinnosti zbavuje, ale nezbavuje teda, ale ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárov na intenzívnu ochranu na obhospodarovanom území. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viac miliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde, preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo, aj pre lesníctvo.
Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinnosti vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej závažnej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane, skôr naopak, tým pádom, že sa likvidácia pri tejto alergénnej rastline predpisuje už pred rozkvitnutím, tým pádom sa ešte lepšie zabezpečí obmedziť rozmnožovanie a v budúcich rokoch budú nižšie náklady na likvidáciu.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet alebo vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možný uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky z rôznych účelových fondov, napr. z environmentálneho fondu a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencií a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a takisto s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh je dokonca v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy a ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu a takisto je v súlade s návrhom národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy pripravené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Preto vás žiadam, vážení kolegovia a kolegyne, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 983. Zároveň predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ja vítam tento návrh zákona, ktorý je tuná, lebo chráni poľnohospodársku pôdu. Poľnohospodársku pôdu, ale aj trvale trávnaté porasty. Je to dlhodobý problém na Slovensku, ale on súvisí a má aj svoje opodstatnenie aj kdesi úplne inde. Podpora tých stredných a malých poľnohospodárov, keď by som ich tak nazval, alebo inak, ako sa oni nazývajú, súkromne hospodáriacich roľníkov, stále mi to chýba tuná na tomto Slovensku, aby tu boli vytvorené naozaj malé rodinné farmy, malé rodinné podniky hospodáriace na pôde.
Myslím si, že ani takýto návrh zákona v tom prípade, ak by sa naozaj aj intenzívne obrábala ako tá pôda, nemuselo by to tuná byť, ale žiaľ, je potrebný tento zákon, lebo tie invazívne rastliny nás takmer ako dusia. Dusia tú našu ako krajinu, a to sa týka rovnako aj drevín. Hej, to nie sú len rastliny, ale aj dreviny a mnohé poľnohospodárske pozemky aj v mojom regióne zo severovýchodu Slovenska, musím povedať, paradoxne aj orná pôda je zarastená takýmito invazívnymi drevinami a rastlinami a rovnako aj trvale trávnaté porasty. Je s tým treba robiť poriadok a ono naozaj, dám to tak do úvodzoviek, tie buriny, keď sa nám rozšíria tuná po tomto Slovensku, bude to aj na úkor jednak aj poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárstva, ale aj lesníctva a mne na tom rovnako záleží, aj keď veľakrát sa možno zdá, že by som možno vytínal tie stromy, nie je tomu tak. Dobrý gazda bol ten aj v minulosti, keď vyťal ten strom, štyri alebo päť ďalšie zasadil na toto miesto. Tí vlastníci sa starali o svoje vlastné pozemky. Toto je za tých štyridsať rokov takého prerušenia, plus ďalších vyše dvadsať rokov, ktoré sa k tomu pridalo, to už je takmer šesťdesiat rokov.
Žiaľ, musím povedať a konštatovať, že naši ľudia, Slováci, stratili sme vzťah k pôde, čo je veľmi zlé, čo je veľmi smutné, ale deti, by som povedal, súčasní mladí ľudia akoby objavovali nový poklad v našej krajine a mnohí majú naozaj úprimnú snahu začať v poľnohospodárstve podnikať alebo v lesníctve. Žiaľ, nemajú na to vytvárané podmienky a veľmi ťažko je sa dostať k pôde, lebo veľakrát aj tá pôda, keď aj len formálne, ale je prenajatá, ale ona je prenajatá nie preto, aby sa aktívne na nej poľnohospodárčilo a dorábal sa ten chlieb, ale len preto, aby sa brali na to dotácie. A tá pôda sa ničí.
Ja som prechádzal východom Slovenska minulý týždeň a tiež som si tak pozrel krajinu. Nebudem ju identifikovať, aby som neuškodil možno tomu poľnohospodárskemu družstvu, ale videl som tam len čriedu oviec, celý chotár prázdny bol a to družstvo v zúboženom stave, prepadnutá, prepadnutý strop, no proste hrozné. Ani nikoho som sa pýtať nemusel a to bolo zjavné, že berú len dotácie na to, aby mulčovali trávu a tú dobytčiu jednotku, tie ovce mali na to, aby spĺňali tie podmienky a viac dostali možno v rámci tých dotácií.
My si neuvedomujeme jednu závažnú skutočnosť, ktorá tuná hrozí. Potom som rozprával sa samozrejme aj s miestnymi obyvateľmi, ale keď táto tráva sa len bude mulčovať, ono ešte aj tá tráva sa zničí, lebo je kyslá. Je potom kyslá pôda a jednoducho aj ten dobytok, ktorý by sa tam mohol pásť a dorobiť by sme mohli, tak hej aj to zdravé mäso ekologické tuná na Slovensku, tak bude to problém. Lebo aj ten dobytok takúto trávu jednoducho nechce. Myslím si, že toto je jedna z vecí, ktoré rieši už dôsledky, ale myslím si, že ešte oveľa lepšia, to tak vyzývam všetkých kolegov tuná aj k tomu, však aj seba samého, ale zvlášť vládnu stranu, ktorá tuná je, aby sa vytvárali aj cez legislatívu vhodné podmienky, dobré podmienky na to, aby tuná ľudia mohli v poľnohospodárstve podnikať.
Súkromne hospodáriaci roľníci majú veľkú chuť a to je, potom plačeme aj nad tým, že možno tie hypermarkety, slovenské výrobky, dorábajú sa potraviny kdesi len na úrovni 40 %. Teda máme naozaj tuná veľmi veľkú rezervu 60 %, ale to aj jak pán kolega Jóži Nagy, jak tu spomínal, to je aj ten sociálny rozmer. To je aj ten sociálny rozmer. Má to pozitívny vplyv, má to vysoko pozitívny vplyv, lebo naše matky, naši otcovia nemusia chodiť do zahraničia. My aj v tých chudobnejších regiónoch Slovenska my tu prácu máme pod nosom, len naozaj treba si vyhrnúť rukávy, chopiť sa zdravého sedliackeho rozumu a pracovať, pracovať na našej pôde. Aj naša krajina bude vyzerať inak, aby sme len nespievali, ja tak často spomínam tuná to Švajčiarsko, ale to je nádherná krajina. Ale nádhernou krajinou je preto, však aj naša krajina je nádherná a máme všetok ten potenciál veľmi podobný ako so Švajčiarskom. Len treba naozaj si vyhrnúť rukávy a také mozole ti napuchnú na tých rukách, ale budeš mať radosť z tej práce. Ale bude to mať aj pozitívny dopad, dovolím si povedať, o zdravotníctve, keď sme rozprávali tuná pred chvíľou. Ono to súvisia tie zákony. Aj zdravšie obyvateľstvo bude v tejto našej krajine. Lebo my ani nepotrebujeme špeciálne dotácie na ekologicky dorábané potraviny. My máme tuná priam ideálne podmienky na to, aby sme taký chlieb dorobili tuná v tejto krajine a rovnako aj také, také zdravé mäsko. My toto všetko, tú dobrotu by sme mohli nielen pre našich občanov vyrobiť, ale dokonca ju aj vyvážať a exportovať do zahraničia.
Prepáčte mi, keď som tak trošku dlhšie hovoril. Ale tento návrh zákona podporím, aj keď, žiaľ, si myslím, že už riešime len dôsledky. Bolo by oveľa lepšie, keby sme preventívne pôsobili a tie invazívne rastliny že by tuná neboli.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa vrátil pôvodne k tomu, čo odznelo od pána Nagya, že obce by mali v tomto, obce a mestá dostať väčšiu kompetenciu v tom, aby mohli konať. Ja myslím, že všetko so všetkým súvisí a teraz že dostali aj kompetencie na prospešné práce. Práve tam vidím tú možnosť, že to vedia aj zabezpečiť a zabezpečia to práve z tých peňazí, ktoré oni potom vyúčtujú tomu, kto ten pozemok zanedbal a oni o tom najviac, najlepší prehľad majú.
Dovoľte mi, aby som povedal, že Slovensko patrí na počet obyvateľov na najväčšie množstvo alergikov, čiže ľudia, ľudí, ktorí sú chorí nejakým spôsobom na alergie, čo je veľmi nepríjemná choroba. Mám s tým skúsenosti aj v našej rodine a myslím si, že to je len jeden pozitívny krok k tomu, aby sme ich vedeli obmedziť, lebo fakticky vždycky už nám v rádiu hlásia hrozby, ktorá kvetina alebo ktorý tento, táto burina kvitne a aby upozornili alergikov. To je jedna vec. A na druhej strane, toto je aspoň jeden pozitívny krok k tomu, aby sme mohli zabezpečiť, možno prispejeme k tomu, aby na Slovensku bolo menej, menej alergikov. Čiže všetko so všetkým súvisí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcela podporiť tento návrh zákona. Aj ako alergológ môžem potvrdiť, že tých pacientov s alergiami neustále stúpa. Palinu, ktorú spomínate v dôvodovej správe, je to jeden z najťažších alergénov, najagresívnejších a priamo výskyt alergií zrovna na palinu súvisí s jej výskytom. Čiže ja veľmi vítam, aj ako alergológ a teda lekár, tento návrh zákona. Myslím si, že veľmi veľa súčasne intravilánu a extravilánu je zamorených rôznymi typmi burín a jedna z tých teda najagresívnejších je práve táto palina.
Ako hovoril aj môj predrečník veľmi správne, Slovensko má jeden, na počet obyvateľov, jeden z najvyšších výskytov alergií, pričom sa odhaduje, že v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov takmer každý z nás bude mať nejakú skúsenosť s alergiou a bude liečený na nejaký typ alergie. A to priamo súvisí s výskytom pre takýchto invazívnych burín. Okrem toho sú teda samozrejme iné alergény, ale alergia vie byť veľmi nepríjemné ochorenie a liečebné možnosti sú veľmi obmedzené. Takže ako vždy, aj tu veľmi rada zdôrazním prevenciu a toto je podľa môjho názoru jeden z najúčinnejších spôsobov. Čiže ja opäť vítam tento návrh a určite ho podporím.

Ďakujem kolegom za reakcie aj inšpiratívne. Áno, ja som tak možno nezvýraznil ten rozmer ako zdravotný, hej to je, proste tie alergie. Naša spoločnosť je veľmi ako chorá. Ja keď si spomínam, možno keď sme boli deti, manželku mám pediatričku, ale dnes môžem povedať, že naozaj veľmi veľa detí má alergie, hej. Ale ono tá alergia u nás súvisí aj s nezdravým spôsobom života a to je to, že prevažnú časť strávime pri počítačoch. Tá dnešná mládež nejde vonku. My sme kedysi aj do tej maštale vbehli. Dneska je módou brať malé deti do maštale s koníkmi, aby si vytvorili imunitný systém. Áno, a už dneska proste tie trávy, ktoré kvitnú a tie alergie, ktoré sa tvoria, ale to sú aj stromy takisto, ktoré veľmi negatívne vplývajú na naše zdravie a na alergiu. Dnešný človek má nejaké, nejaký ten imunitný systém slabý, hej. No a keď v podstate tieto problémy sú aj tak, jak som to spomenul ten návrh zákona, v podstate už riešime ako dôsledky. Ale keď budeme zodpovední a zodpovedne sa správať aj k tej pôde a budeme si ju aj vážiť a budem dorábať ten chlieb tuná u nás, myslím si, že ani tieto problémy invazívnych rastlín nebudú. Kedysi gazdovia vykosili každý kút v chotári, aj medze, aj priekopy okolo ciest. Všetko bolo vykosené. A veľakrát, musím povedať, že sa to museli aj dojednať a dohodnúť, že kto, ktorú, akú medzu vykosí. Dneska sú tie role a orná pôda a rovnako aj pasienky, trvalo trávnaté pasienky nielen zarastené burinou, ale naozaj ak kriakmi a stromami, ktoré tam nikdy v tom kraji a chotári neboli. Mení sa aj tvar našej krajiny a nemôžme len, aby sme tu mali les, lebo kde budeme dorábať chlieb?

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, toto je veľmi povzbudivé. Ak by som vedel požiadať ešte aj o tie predchádzajúce dve možno. (Smiech v sále.) Lebo tiež sú veľmi dobré a tiež sú pre ľudí.
Chcem len upozorniť toľko, že naozaj treba to podškrtnúť, to zdravotnícke hľadisko v tomto zákone a teda vlastne upresňovanie to, že do 1. júla sa má to skosiť, lebo potom už to nieže stráca zmysel, lebo to kvitne celý, až do októbra, ale to ten nemôže ďalej kvitnúť, dá sa ušetriť. Hovorím konkrétne o ambrózii. A čo sa týka, čo sa týka poľnohospodárov, pre nich je to vyslovene pozitívne preto, lebo naozaj, naozaj ušetríme tam im prácu tým, že na vedľajších pozemkoch nebude im zamorovať. Treba aj to povedať, že nedá sa zatracovať tých poľnohospodárov, lebo nie u nich je väčšinou ako problém, ktorí pôdu obhospodarujú obyčajne tam, to sa nevyskytuje. Ale treba povedať, že najväčším zdrojom týchto, tohto peľu a konkrétne teda ambrózie napríklad, sú tie nevyužité, ale vytvorené priemyselné zóny, obytné ako parky alebo podobné, podobné teda lokality, ktoré sa nevyužívajú. Už sa ale zasieťovali, urobili sa tam cesty. Nevedia sa to už využívať na, využiť na poľnohospodárske účely ďalej a nevedia ich predať, alebo proste nechcú ich predať a neobhospodarujú. Tieto územia sú vždy pri obývaných územiach a ako môžme vidieť, čím ďalej, tým viac sa rozširujú a preto si myslím, že tento zákon je potrebný, aby tá obec vedela donútiť tých vlastných, vlastne zemepánov, nazvime to takto, ktorí by mali aspoň raz za rok teda tam poslať tú kosačku.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne a nechcem opakovať predrečníkov, ale chcem sa vyjadriť k tomu, čo tu ešte neodznelo, respektíve odznelo, ale len v tom úvodnom slove pána predkladateľa a chcem vyjadriť jej absolútny súhlas s jeho tvrdením, že Štátna ochrana prírody na Slovensku je mnohonásobne finančne poddimenzovaná a preto dávať jej nové úlohy, pomerne náročné úlohy je kontraproduktívne a v praxi by neviedlo k žiadnemu pozitívnemu výsledku. Preto vítam aj ten návrh, aby boli dané jasnejšie kompetencie mestám a obciam v tejto oblasti, aby boli spresnené, aby mohli za zákonom stanovených podmienok konať. To je všetko z mojej strany. Ďakujem pekne.