36. schôdza

No naozaj je to veľmi emotívna téma. Ja som tiež nerátal, že to tak dlho bude trvať, už je druhý deň rozprava a ešte sme sa neprihlásili do ústnej rozpravy.
Ale zaujala ma jedna vec, kvôli čomu všetkému je schopná padnúť vláda. A jedna z vecí, tá zákulisná vec povedaná tuná bola, že kvôli nedeli mala padnúť vláda. To je úplne super. A tak by som tak vyzval v podstate všetkých tuná prítomných, možno aj politické strany a subjekty, pán predseda, však aj vás, po najbližších voľbách keď sa bude zostavovať vláda, treba si poriadne rozmyslieť, s kým ísť do vlády. A to aj pravica, ako aj ľavica. A práve tie hodnotové témy sú veľmi silné. A tuná, ja som to už aj spomínal, ani tak veľmi necítim ten rozdiel medzi ľavicou a pravicou ako medzi konzervatívnym krídlom a tým liberálnym. Tam sú podstatné rozdiely. A na tých hodnotových témach tu sa to veľmi silne láme.
A to zlepšenie postavenia rodín na Slovensku, ako si to spomínal, pán kolega. Aj mne na tom veľmi záleží. Áno, sú tu potrebné isté regulácie. Keď sme chceli chrániť nefajčiarov, museli sme prijať zákon na ochranu nefajčiarov, lebo tí fajčiari, ktorí tuná sú a boli, tak jednoducho ignorovali tých, ktorí nefajčia a nechcú fajčiť a ktorým to vadilo.
Tuná také tie veci zazneli, že sa má zakázať úplne všetka práca v nedeľu. To nikto tuná nespomenul a ani nikto to nemá na mysli. Ale to je to prekrúcanie tej pravdy v priamom prenose. A toto je veľmi problematické. Veď sú tu činnosti a práca, bez ktorej by spoločnosť ako taká nemohla fungovať. Veď sa tu spomínalo poľnohospodárstvo, zdravotníctvo. A takisto aj na tej benzínovej pumpe však je jasné, že sa očakáva, že si v nedeľu tam natankuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja mám možno dve také poznámky, z nich jedna je priaznivejšia voči predrečníkovi, druhou možno sa vrátim k tomu, čo som hovoril.
Tá priaznivejšia poznámka. Samozrejme, je nezmyselné argumentovať, že zákaz práce v nedeľu je v rozpore s ústavou, pretože Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu. To, že legislatíva je inšpirovaná nejakými hodnotami, samo osebe je v poriadku. To, že Božie prikázanie druhé niečo prikazuje, aj piate niečo prikazuje, zakazuje, neznamená, že nemôžeme mať trestný čin vraždy v Trestnom zákone, lebo piate prikázanie je, nezabiješ. To je nezmysel. To je blbý argument v zásade.
A vrátim sa k tomu druhému, čo som hovoril, že ten problém je ten, že na Slovensku je vysoká nezamestnanosť a väčšina asi zamestnankýň aj v týchto hypermarketoch si dobrovoľne rada privyrobí, aby uživila svoju rodinu. (Reakcia z pléna.) Lojzo, šesť eur pre mnohých ľudí, možno nie pre nás je peniaz. Žiaľ, v takej situácii sme. Ak takýto zákon prejde a budú znižovať stavy alebo znižovať ešte mzdy, či to rodinám pomôže, si nie som celkom istý. Skôr si myslím, že im to nepomôže. A preto hovorím, že pokiaľ my nevyriešime vysokú nezamestnanosť, veľmi nízke priemerné mzdy, ktoré na Slovensku sú nie kvôli Zákonníku práce, ale, ešte raz, kvôli prostrediu, aké tu je, kvôli korupcii, nízkej vymožiteľnosti práva, to je najväčšia tragédia, ktorú v princípe dnešná vládna koalícia, vládna moc nemá absolútne záujem riešiť. To je najväčší problém. Potom hovorme o zákaze práce v nedeľu, aj keď nemyslím si ja osobne, že na každý spoločenský problém vieme nájsť riešenie v podobe zmeny zákona, že to je to proste pravé orechové, ktoré vyrieši všetky spoločenské problémy. To tak väčšinou nie je, niekedy to tak je.

Aby som sa neopakoval, aj tak sa budem opakovať, Daniel, ak SMER zvýši minimálnu mzdu o 50 eur, tak tie ženy, ktoré dnes chodia do práce v nedeľu, nebudú to musieť robiť a ich situácia sa zlepší, keď sa nič iné neurobí. To znamená len dve tieto veci. My s kolegom Přidalom sme naozaj nemali ambíciu vyriešiť všetky naše problémy. My sme navrhli len toto jedno, pomôcť tým osobám, ktoré sa na mňa obrátili, jednoducho ak to nezmeníte zákonom, tak my si nepomôžeme. Všetko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladateľ, spravodajkyňa, dovoľte mi niekoľko slov povedať.
Naozaj tu odznieva už druhý deň taký hodnotový súboj, či to môže byť iný deň ako tá nedeľa. Ale tradícia historicky dlhodobo je taká, že v tejto Európe jednoducho je to tak zaužívané, že v podstate ten siedmy deň je dňom pokoja. Kolega tu to spomínal. Ja sa vrátim možno k niektorým tým veciam, hej, aj keď v tej faktickej človek to stále nejako nevie ani dopovedať.
Tá regulácia je tu potrebná, veľakrát skrze zákony, aby ľudia sa vedeli správať. Keď zrušíme všetky zákony, ako to tu bude vyzerať? Rovnako ja tak si pomôžem trošku tou environmentálnou témou, ktorá tuná veľmi často zaznieva. A to je napríklad kalamita v lese, padne les. On je schopný sa obnoviť, ale koľko mu to trvá. Je to raz toľko alebo trikrát toľko času, ako keď človek mu pomôže. A rovnako je to aj s našou spoločnosťou. No však najlepšie by bolo, keby ľudia v nedeľu nechodili do tých hypermarketov nakupovať, a problém je vyriešený. No lenže nie sme takí uvedomelí a nie sme takí schopní, tak potrebujeme tú reguláciu. A pán kolega Brocka to tu spomína, že zdá sa mu, že je to tak najrýchlejšia a najschodnejšia cesta. Aj ja si to myslím, až kým v podstate možno človek naozaj si to neuvedomí, ale ja si skôr myslím, že táto dnešná doba je tak uponáhľaná a v tú nedeľu naozaj človek si potrebuje oddýchnuť. Ja som sa zamyslel nad takouto jednou vecou. Janka tu spomína, že je psychologička. Ale za posledných 25 rokov alebo možno 24 rokov je tu enormný nárast psychických ochorení. Ja ho považujem za enormný. Ja v minulosti som nepoznal toľko ľudí vo svojom okolí, ktorí naozaj mali psychické problémy. A to sme vystavovaní aj tomu tlaku, tomu stresu, aj z práce. Človek naozaj si potrebuje oddýchnuť.
No, viete, keby sme sa začali dohadovať, ktorý ten deň má byť voľný, či to má byť streda alebo štvrtok, alebo nedeľa, tak vadili by sme sa ešte kvôli tomu. Ale tu sa nepotrebujeme dohadovať, ktorý to je deň, keď jednoducho historicky a z kontextu európskej kultúry človek vychádza. Je to jednoducho ten siedmy deň. A tak je to zaužívané. Áno, to obdobie Francúzskej revolúcie tuná bolo, vyskúšali si to. To boli tie dekády, ktoré boli tuná, skúsili zaviesť, aby v podstate tú nedeľu potlačili. A jednoducho to nešlo a museli to zrušiť. Človek akosi tak aj prirodzene je tak nastavený naozaj, aby aj ten siedmy deň odpočíval. A, áno, súvisí to, samozrejme, aj s tým náboženským rozmerom, aj kresťanským rozmerom alebo respektíve židovsko-kresťanským. Veď tu odzneli tieto veci, ale nie je to len tá jedna jediná vec.
A naozaj keď už aj liberálom tak ide o tie slobody a práva, pýtam sa, sloboda bez zodpovednosti, aká je to sloboda. To neexistuje. Musíš mať aj zodpovednosť. Nemôžeš sa bezbreho správať. A tiež toľkokrát aj ja sa zamýšľam nad touto vecou, keď v podstate ten človek alebo tie ženy v tých hypermarketoch doslova sú nútené pracovať. Nechce sa mi celkom veriť, že by to tak bolo, že tie ženy tak sa predbiehajú, ktorá z nich bude v nedeľu robiť. A ak je to pravda, tak sú tam potom naozaj nízke mzdy. A je to znakom toho, že ten zamestnávateľ ich vykorisťuje. Ale ak by ten človek zarobil ten peniaz za tých päť dní alebo možno tých šesť dní, no tak ten siedmy deň na to nepotrebuje, aby on uživil tú rodinu. A ja v zdravotníctve manželku mám lekárku, pracujem v zdravotníctve, viem, aké je to ťažké a koľko lekárov by bolo veľmi rado, keby ich mal kto zastúpiť práve v nedeľu. Veľmi radi by sa vymenili so svojím kolegom alebo so svojou kolegyňou, ale nemajú s kým sa vtedy vymeniť. Rovnako tak sú na tom zdravotné sestry. A je to veľakrát ťažké. Cez to všetko, že majú potom aj odpočinok, lekári ho veľakrát nemajú, lebo lekári jednoducho naozaj, keď im to vyjde, tak majú v práci ešte aj tú nedeľu plus navyše. A je to veľmi vyčerpávajúce. V podstate to sú potom také úniky. A možno práve sú to aj lekári, ale to sú tie psychické poruchy, ale aj to deviačné správanie a možno únik ku drogám, ku alkoholu, lebo nezvládame tieto veci.
Tá nedeľa naozaj je nevyhnutne potrebná. A do takých extrémov nikto tu neprichádza. A nikto to z predkladateľov nehovoril. Ani v tom návrhu zákona to nie je. Ako to tá liberálna strana hovorí, tak zakážme všetku prácu v nedeľu. Jednoducho vieme veľmi dobre, že to nie je možné. Aj cisár Konštantín v tom IV. storočí, keď aj zavádzal tú nedeľu, tak povedal, že nech je to okrem poľnohospodárskych prác. Dnes už o tých pár sedemnásť storočí kdesi sme sa aj posunuli a pribudli tu aj ďalšie nevyhnutné práce, bez ktorých si ani nevieme predstaviť, že by v podstate chod spoločnosti bol. A to je práve aj tá oblasť toho zdravotníctva, možno toho cestovného ruchu, kultúry.
A ako to bolo aj spomenuté, tak aj ten kultúrny rozmer, ten je tu tiež veľmi, veľmi podstatný a veľmi dôležitý. Ja som dával pozor, keď kolega Brocka to tu spomínal a možno aj správne argumentoval, hej, trebárs, že tri a pol tisíc pracovných miest sa tuná stratí. Bola tu štatistika možno nejaká iná, tuná 20 000 kolegyňa spomenula, keď začínala, a skončila kdesi na úrovni 4 000. A aké to bude mať ešte pomaly národohospodárske škody a podobne? Ale mne sa páčilo, ako si, pán kolega, tuná povedal, že vlastne vznikli by iné pracovné miesta. A tie by boli práve naozaj v kultúre a trávení voľného času, lebo by boli ľudia, ktorí by sa venovali práve tým rodinám, ktoré ja neviem idú na výlet a chcú aktívne v podstate využívať ten svoj voľný čas, tak by tie pracovné príležitosti vznikli kdesi inde. A nemyslím si, že by to malo taký negatívny dopad, akým sa tuná tak straší tak, že koľko ľudí by prišlo o prácu, koľko by sme stratili na daniach, na odvodoch a opačne. Skúsme to a uvidíme.
A svedkom sú tu naozaj blízke naše krajiny. Priamo v susedstve je to Rakúsko, kde je nezamestnanosť na úrovni 5 %, v Nemecku je to detto, to isté, na úrovni takisto tých 5 %. Nedá sa tým operovať. Anglicko tu bolo spomínané. Tak ja som bol v Škótsku a nevidel som, že by v nedeľu boli otvorené tie obchody. A Veľkú Britániu ste tu tak spomínali, ja som to v Škótsku nezažil. Ale myslím si, že v blízkej minulosti nebol problém s tým, svätiť tú nedeľu. Dnes my šliapeme po týchto hodnotách. A to je zápas naozaj hodnôt. Mne osobne vadí to.
U nás na východnom Slovensku, musím povedať, nemáme, chvalabohu, ešte s tým taký veľký problém, ako je to možno práve na západnom Slovensku a možno v strede Slovenska, kde tá nedeľa naozaj nie je rešpektovaná. A mne osobne to vadí, keď ja chcem si oddýchnuť a odpočinúť a chcem si odpočinúť možno na záhrade, teda v prírode podľa možností, ak by sa to dalo, a teraz tí susedia vytiahnu mechanizmy, ktoré spôsobujú, poviem, nadmerný hluk, lebo sa vyťahujú tie kosačky, ktoré sú práve kupované v tých hypermarketoch. Sú to také braky, ja to počujem aj v podstate, že to spaľovanie ich motora je zlé. Ale naplno ich pustia, drú, aby im to šlo, ale musia kosiť. No až keď ty nemáš iný čas alebo proste nevieš si nájsť v priebehu týždňa čas na to a potrebuješ kosiť tú záhradu, prosím, môžeš ju kosiť, ale zober si kosu, nabrús si ju osličkou a môžeš kosiť. To by mi tak nevadilo, ak si myslíš, že nemáš čas v priebehu nejakého celého toho týždňa na to. Ale myslím si, že človek keď dobre hospodári s tým časom, tak vie si nájsť čas aj na tú prácu, ale aj na ten oddych. Už sa veľakrát dnešný moderný človek správa ako taký hlupák, lebo nevie ani oddychovať.
Spomínali ste tu pápeža Františka, ja spomeniem Benedikta XVI., hej, to bol predchádzajúci pápež. A on tak hovorieval, to bolo zhruba v takomto čase ako teraz, v podstate čase dovoleniek, a veľmi pekne to povedal, že treba si nájsť aj čas na oddych aj na dovolenku, aby sme neboli zaťažení len tou prácou. Myslím si, že dnes je nová civilizačná choroba, ktorou človek trpí. A tou je workoholizmus. My už sme takí, že my sa nevieme zastaviť. Ale človek nie je taký motor. A keď ty aj ideš, úplne skratovo a tak chorobne, a to spaľovanie máš zlé, tak jednoducho skolabuješ. A to sú tie práve nie veľakrát telesné ochorenia, ale tie duševné ochorenia, ktorými človek tuná trpí.
Ja, samozrejme, ako aj praktizujúci katolík, ja to sa nehanbím aj povedať, tu vidím aj ten náboženský rozmer. A záleží mi na tom, aby nedeľa bola takým posvätným dňom. A vôbec sa za to nehanbím. A nevyzdvihujem tu nejakú ideológiu, to hovorím, ak by ma možno liberáli chceli tuná napadnúť. Keď táto krajina a táto vlasť a tento ľud sa prihlásil k odkazu svätých Cyrila a Metoda, a máme to v preambule slovenskej ústavy, tak prečo by sme sa mali za túto skutočnosť hanbiť?
Cisár Konštantín nebol kresťanom, jeho síce matka bola svätá, svätá Helena, neskôr sa ním stal, a cez to všetko bol to múdry panovník. A on si to naozaj všimol aj vo svojej krajine, že ten človek nemôže pracovať, a to bola otrokárska spoločnosť, non stop a byť zatiahnutý do tej práce. A boli tam otroci, pre ktorých neplatila tá nedeľa. A on si to všimol, že ten človek jednoducho nedokáže ťahať sedem dní v týždni.
A tuná je aj to striedanie a podobne, hej, tých zmien, tak, ako sa tu argumentuje, ale veľakrát tí zamestnanci sú nútení k tomu, výhrada vo svedomí. Však keď tu bude tento návrh zákona, však budem aj jeden z jeho spolupredkladateľov, ja som za to. Ale naša spoločnosť nie je na dostatočnej úrovni, a dovolím si to povedať, áno, už to odznelo, ale ja to zopakujem, aby možno ten občan alebo ten zamestnanec si uplatnil ten nárok výhrady vo svedomí. A presne ste to tu mnohí aj správne podotkli, a stotožňujem sa aj ja s tým, že ak by si takýto zamestnanec vopred uplatnil ešte pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu tú výhradu vo svedomí, teda že v nedeľu do práce nebude chodiť, áno, však bolo by to diskriminujúce, ako to dokáže. Jednoducho neprijme ho zamestnávateľ do toho zamestnania. Problém je v tom, že ľudia veľakrát sú nútení ísť do tej práce. A v prípade, že niektorí tí ľudia chcú ísť v tú nedeľu do tej práce, treba sa naozaj zamyslieť nad tým, aby sme my zdvihli životnú úroveň našich ľudí. Práca nie je novodobým bohom alebo bohyňou, ktorej by som sa klaňal, práca dáva naozaj človeku dôstojnosť, ale práca, ktorá je z donútenia, ak teda budem niekoho nútiť do práce, a to akejkoľvek práce, tak takáto práca zotročuje. A ja nechcem, aby tu sme my mali otrokov a vracali sa práve do čias možno antických dôb, ale aby to boli slobodne a rozumne zmýšľajúci ľudia. A tá sloboda, ktorá tu bola toľkokrát ohýbaná, skutočne ak je chápaná bezbreho, tak to nie je sloboda, lebo si otrokom. Sloboda bez zodpovednosti neexistuje.
Ja tento návrh zákona podporím aj hlasovaním tuná, však aj faktickými som to podporil. Som rád, že tuná tento návrh zákona je aj že vyvoláva naozaj takú dávku emócií a diskusie.
Ale ešte raz to tak zopakujem, pán kolega, keď si to tak spomenul, že na tom mala padnúť aj vláda, aj pri najbližšom zostavovaní možno naozaj vlády, a tá vláda nebude tá istá, ktorá je dnes, určite, to vieme na sto percent, že nebude tá istá, lebo budú to minimálne iní ľudia, a to vždycky je ten cyklus, ktorý sa mení, a možnože to nebude práve ten SMER, ktorý bude mať dostatok hlasov na to, aby zostavoval vládu, ale keď si bude brať toho koaličného partnera, aby práve na týchto hodnotových otázkach sa dokázali zhodnúť, to je veľmi dôležité. Ja to za tie dva roky vnímam takto. To nie je ľavica a pravica, ale to sú konzervatívci a liberáli. A tí sú aj na jednej, aj na druhej strane.
A ten hodnotový systém, pán predseda, ste tuná, tak ste to tak aj povedali, aj pán kolega Číž to tak povedal, že táto doba je priam tehotná, hej. A naozaj tu je bitka hodnôt. A to nie sú tie braky, lebo jednoducho dnešný človek je tak konzumný. A my sme otrávení už z toho všetkého, my sme prejedení. A už v tú nedeľu, keď sú otvorené tie hypermarkety, ty od hladu nezomrieš, keby si aj možno ten chlebík akurát nemal, to nechýba, lebo máš nedeľný obed a každá komora čosi má, tak nikto od hladu nezomrie. Ale vôbec by ti neuškodilo ani to, aby si ty pocítil ten hlad. Naopak, tu je opačný trend. Tie potraviny toľkokrát končia v odpadkových košoch, v kontajneroch. A tu je presne ten opačný extrém. Na jednej strane hovoríme, že máme nedostatok peňazí, aká je nízka životná úroveň, a na druhej strane nehospodárne s nimi nakladáme.
Prepáčte, ešte spomeniem predsa len jednu takú vec. Keď sme tak trávili prázdniny v jednej nádhernej malebnej podtatranskej dedinke ako chlapci, tam bola prateta, lebo tam bola babkina sestra a jej švagor. A ja si pamätám jeden takýto moment, tá dedina je dodnes taká religiózna, hej, keď bola nedeľa, kde bola v podstate celá tá komunita alebo celá dedina v kostole a bolo pekné počasie a bolo to zhruba obdobie júla, teda prázdnin, keď v podstate tí roľníci na tých svojich roličkách dorábali chlieb a kosili sa lúky a pripravovalo sa seno. A farár od ambony zahlásil a povedal pre celú dedinu, že dneska, hej, je pekné počasie a to seno treba pozvážať, hej. A tí ľudia to išli tam urobiť. Ale ten ujo ráno alebo ten gazda ráno vstal aj v nedeľu, šiel do stajne a nakŕmil tie statky. Napojil ich. Takisto išiel sa pozrieť cez obed tam a bola nedeľa. Však v nedeľu sa potom prezliekol, išiel do kostola, mal sviatočný odev, ale večer znova išiel ku tým statkom.
Takže tuná preháňať to, ísť do extrémov takých, že však aby sme to zatvorili a už všetku, každú prácu zakázali vtedy, to jednoducho nejde. Veď tu nikto nechce zastaviť život. A tuná treba aj počúvať tých navrhovateľov, čo navrhujú. A ja si myslím, že tento návrh zákona jednak je racionálny, je dobrý a ja veľmi rád ho aj podporím aj svojím hlasovaním. Ďakujem za pozornosť.