37. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Napriek tomu, že mám absolvované historické vedy a dejiny a poznám dobre dejiny tak ruského národa, ako aj ukrajinského a Európy, netrúfam sa, netrúfam si vystúpiť tak, ako si dovolili vystúpiť niektorí poslanci tuná v Národnej rade, ako keby poznali všetko, vedeli jasné stanoviská, poznali problémy, poznali kauzálny princíp, ktorý je v histórii veľmi dôležitý, že niekde je príčina a potom je dôsledok a ten dôsledok treba teraz v súčasnosti riešiť. By som bol veľmi rád, keby ďalší diskutujúci, podobne ako pán Švejna v úvode povedal, nevychádzali len z novinárskych a z rôznych emotívnych rozhodnutí a svojich vlastných názorov subjektívnych, ale aby vystupovali veľmi striedmo, jasne, vyvážene, tak ako si to Slovenská republika zaslúži, aby sme neboli tak ako pred rokom 1989 nasunutí na jednu stranu Európy a v súčasnosti nasunutí na Západ, druhú stranu Európy.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, aby som nadviazal na predrečníka, nie som členom ani jedného z relevantných výborov Národnej rady, nie som profesionál v oblasti zahraničnej politiky, ale napriek tomu mi nedá nevystúpiť po takmer dvoch dňoch rozpravy na túto tému a nepokúsiť sa z môjho pohľadu o čosi ako takú veľmi stručnú a nedokonalú SWOT analýzu toho, čo sa mi na tom, čo tu dosiaľ odznelo, páči a čo sa mi nepáči.
V prvom rade sa mi páči už samotný fakt, že tu takto obšírne a so zastúpením a vystúpením mnohých z nás na túto tému hovoríme, že vôbec táto rozprava v Národnej rade prebieha, lebo pred pár dňami to ešte nebolo také samozrejmé, že tu budeme o tomto bode programu takto extenzívne hovoriť, takže to je, myslím si, prvé pozitívum, samotný tento fakt, že táto rozprava sa koná. Ale pozitívum vidím aj v tom, že tým po dlhšom čase opäť prekračujeme také tie hranice toho nášho príznačného zápecníctva, tej neochoty venovať sa skutočne témam, ktoré nás tak trochu presahujú. Deje sa tak tomu po pomerne dlhom čase, tomu, že čelíme skutočne takejto vážnej medzinárodnej výzve, pred ktorou nemôžme naozaj zatvárať oči, pretože naposledy sme čelili podobnej výzve pred naším vstupom do EÚ a NATO pred viac ako 10 rokmi a odvtedy – hádam s malou výnimkou prijatia do eurozóny a Schengenu – sme vlastne zotrvávali v takom akomsi bezbolestnom bezvedomí, ak to tak mám povedať, keď jediný pomaly medzinárodný problém alebo problém, ktorý nás na medzinárodnom poli trápil, bol ten, či nám ten "zlý Brusel" dá o milión eur viac alebo menej, aby sme s nimi mohli potom naložiť tak, ako s tými peniazmi nakladáme; nechcem ísť do detailov.
No a som tiež rád, že tu odznieva veľa zaujímavého, poučného, aj keď kontroverzného, a naozaj v tomto prípade musím povedať, že aj názory a vystúpenia, s obsahom ktorých hlboko nesúhlasím, sú v tomto prípade pre mňa poučné.
No a teraz trošku podrobnejšie k tomu, čo sa mi nepáči.
V prvom rade sa mi nepáči to, že sme odmietli pozvať dvoch kľúčových ústavných činiteľov, pána prezidenta a pána premiéra. Považujem to za prejav čohosi ako pštrosej politiky, rezignácie na práva a povinnosti Národnej rady a voľbu akejsi dobrovoľnej neinformovanosti, ktorá sa nám môže vypomstiť. No a čo sa mi nepáči na postojoch niektorých, nielen tu prítomných, ale z pohľadu osudov tejto krajiny určite nie bezvýznamných ľudí, to je, žiaľ, prevaha populizmu nad štátnickou múdrosťou, egoizmu a prospechárstva nad solidaritou a spojeneckými záväzkami, bezzásadovosti nad zásadovosťou a následne z toho vyplývajúci zlý vzor pre bežného občana Slovenska a pošramotený imidž našej krajiny smerom navonok. Uvediem, ak dovolíte, pár príkladov bez toho, aby som menoval konkrétnych aktérov, pretože podotýkam, že tých aktérov je viac, aj keď najviac počuť a vidieť len toho jedného, o ktorom tu už bolo dosť povedané. Takže z tých príkladov, ktoré podľa mňa majú kontroverzný, vnútorne protirečivý charakter a vyvolávajú mnohé otázky:
Na jednej strane odsudzujeme postoj vtedajších veľmocí alebo mocností v súvislosti s Mníchovskou dohodou z jesene ´38, a na druhej strane navrhujeme, aby Západ, ktorého sme dobrovoľne súčasťou, obetoval Ukrajinu podobne ako Veľká Británia a Francúzsko obetovali bývalé Československo v spomínanom roku ´38.
Na jednej strane sa hlásime k odkazu Slovenského národného povstania, v ktorom sme sa nielenže postavili proti oveľa silnejšiemu agresorovi, ale dokázali sme obetovať aj relatívne bezpečie a blahobyt väčšiny obyvateľov vtedajšieho slovenského štátu ideálom spravodlivosti a slobody aj za cenu straty nielen materiálnych výhod. A dnes sa nám byť, dnes sa nám zdá byť neprijateľná obeta neporovnateľne menšia v súvislosti so sankciami, ktoré iste prinášajú určité nevýhody, ale nie sú to nevýhody toho typu alebo obete toho typu, ako prinášali aktéri Slovenského národného povstania, ktorí bojovali za podobné ideály, za aké sa bojuje aj dnes nakoniec na Ukrajine.
Na jednej strane chceme dobré vzťahy so susednou Ukrajinou, na druhej strane ju ako suseda znevažujeme. A to práve v čase, keď Ukrajina prežíva vari najťažšie chvíle od druhej svetovej vojny a potrebuje pomoc a solidaritu.
Na jednej strane sa hneváme na našich Maďarov, že sa dožadujú väčšej autonómie, na druhej strane, keď sa niečo oveľa brutálnejšie stalo a naďalej hrozí v iných regiónoch Ukrajiny, tak sa tvárime, že agresor má na to právo.
Na jednej strane sa nám stále mália dotácie z Bruselu, ale ak sa od nás očakáva plnenie dohôd a záväzkov, zrazu sa tvárime, že nás sa to netýka.
Niečo hlásame doma a niečo celkom iné v Bruseli a o niečom celkom inom hlasujeme v Bruseli a inde.
Na jednej strane požadujeme bezpečnostné záruky pre nás samotných, ale zároveň odmietame spolupodieľať sa na bezpečnostných zárukách v rámci aliancie, ktorej sme členmi. Ale nielen to. My sa odmietame podieľať už aj na garantovaní vlastnej bezpečnosti a očakávame, že to urobia za nás iní, čo nám však zároveň nebráni na tých iných nadávať a urážať ich.
Takto sa predsa asi nesprávajú normálni, logicky uvažujúci, vnútorne konzistentní, zodpovední, seriózni dospelí ľudia. Alebo si niekto z vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslí, že je to správne? A že keď sa tak správa nejaký reprezentant tohto štátu a tejto krajiny, naozaj to robí v našom záujme? Naozaj je v záujme nás ako obyvateľov tejto krajiny, aby sme nasledovali takýto vzor?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No tak vážne som si prišiel vypočuť tento, toto vystúpenie, lebo som bol presvedčený, že predsa nemôžme mať tak dramaticky rozdielny pohľad s pánom predsedom bývalým výboru na elementárnu spravodlivosť Na to, že máme síce lojalitu k NATO, ale máme lojalitu aj k civilizácii. Práve zelení túto lojalitu v nás k civilizácii stavajú nad všetky ostatné lojality a je zaujímavé, že práve tie vaše, pán kolega, si to postavil ale úplne inak. Problém je, ktorej Ukrajiny záujmy si teraz chránil? Aj tých 800-tisíc utečencov, ktorí museli ujsť z tej východnej Ukrajiny? Tých, ktorí majú pocit, že, že prevrat bol nezákonný? Že dovtedy sa riešili problémy vo voľbách, že v ukrajinskej Oranžovej revolúcii vyhral síce kyjevský pohľad na veci, ale v následných voľbách zase vyhral zase trošku iný? Tých Ukrajincov, ktorí nesúhlasia s tým, aby niekto, snajperi nezastrelili od chrbta 70 ľudí na Majdane? Ktorej Ukrajiny záujmy? Ako sa pozeráme na ten spor? Naozaj je to jednostranné, jeden agresor, ktorý tam prišiel, a všetci ostatní sú tí, ktorým ide iba o dobro a o blaho? Dá sa naozaj, vážený pán kolega a priateľ, to takto vidieť?
Ja tomu nerozumiem. Naozaj to pochybujem, teda som, sa vydávalo, že to je civilizačný, civilizačný znak Európy. Ten pomohol Európe, že 500 rokov dominovala tomuto svetu hodnotovo a možno aj pozitívne v mnohých veciach. Nerozumiem takémuto pohľadu.

Ďakujem pekne. Celkom stručne. Stále to vidím tak, že je tu nejaká Ukrajina, ktorá sa rozhodla ísť svojou cestou, určite sú tam ľudia, ktorí s tou cestou nesúhlasia, tak je to napokon v každej krajine sveta, predpokladám, že nie 100 % ľudí súhlasí s tým, čo robí vláda, a určite je tragédia to, čo sa tam deje. No na tom sa zhodneme, podobne ako sa zhodneme na tom, že je lepšie byť zdravý a bohatý ako chudobný a nemocný. Lebo niekedy sa mi to zdá tak, to som nespomenul vo svojom vystúpení, že niektorí z nás tu tvrdia, že oni si želajú mier a to, aby sa tam nezabíjali ľudia. Ja si neviem predstaviť v tejto sále človeka napriek tomu, že si tu pingpongujete niektorí z vás tie epiteton ornans "vojnoví štváči", že by si niekto reálne želal, aby sa tam ľudia zabíjali, aby tu vznikla nejaká tretia svetová vojna.
Ale na druhej strane musíme uznať, že je tu krajina, ktorá, keby sme to už len tak porovnávali v tom relativizme, ktorý sa tu šíri, ktorá je podstatne menšia, ktorá si chráni svoju suverenitu a ktorá je celkom zjavne napádaná zvonku, a keď si to pretransformujete, ako som sa ja o to možno veľmi nedokonale pokúsil s našimi Maďarmi do našich domácich podmienok, často tí ľudia, ktorí toto obhajujú na Ukrajine, by boli prví, ktorí by kričali, keby naši domáci Maďari si želali niečo neporovnateľne, neporovnateľne menšie. Takže hovorím, hovorím o Ukrajine ako krajine. Verím, že nehovorím o 100 % Ukrajincoch, to ti dávam za pravdu, ale podstata je taká, akú som sa snažil vyjadriť, teda z môjho pohľadu, samozrejme.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegovia, ja len, nebudem vás dlho zaťažovať v podstate ďalšími úvahami. Mám, mám, cítim povinnosť doplniť dve veci, ktoré, ktoré v zápale rečníckeho nadšenia som nestihol pri mojom vystúpení, keď som bol písomne prihlásený, a potrebujem sa vám zveriť so svojím dojmom. Ja mám taký pocit – a teraz bez toho, aby som chcel byť na niekoho zlý alebo čo –, že svet, ktorý vidím ja mojimi očami, sa dramaticky líši od sveta, ktorý vidí svojimi očami povedzme kolega Blaha alebo, alebo tak niektorí ďalší, ktorí tu vystupovali. Ako keby sme sa dívali na dva rôzne svety. Ja neviem, čo si s tým počať, pretože som si zvykol na to za dlhé roky, že obyčajne moja percepcia sveta je relatívne presná, a ako v podstate si vyprosujem obvinenie z ideologických okuliarov, štempľovanie na neoliberálov, neokonzervatívcov, vojnových štváčov, dokonca antisemitov horribile dictu. To je, to je teda naozaj, naozaj čosi, čo neviem stráviť. Napriek tomu ale si myslím, že môj pohľad na svet v tomto okamihu sa kryje s oficiálnym pohľadom slovenskej zahraničnej politiky, kolegovia, napriek tomu, čo tuná zaznieva.
Ja by som skutočne bol rád, keby Slovensko malo politickú reprezentáciu, ktorá sa nedohodne na daňových sadzbách, ktorá sa nedohodne na odvodoch, ktorá sa nedohodne dokonca ani na tom, čo je dobré a čo je zlé pre podnikateľské prostredie a zamestnanosť. To sú prirodzené rozpory, ktoré sú legitímne, lebo máme rôzne názory na to, ako dobre spravovať krajinu. Každý máme v tomto prípade asi svoju pravdu. Ale v zahraničnej politike je kruciálne, životne dôležité, aby sme stáli v jednom šíku, aby táto krajina, po prvé, si plnila svoje medzinárodné záväzky, plnila ich bez reptania, frflania a poškuľovania na druhú stranu, pretože možno je to výhodné alebo pretože možno môj svetonázor niekde zavrzol proste v dobách minulých. Jednoducho, aby sme boli jedna spoľahlivá a čitateľná krajina. Z toho, čo som počul tu, tak takou krajinou nie sme, pretože naša skutočná, oficiálna zahraničná politika robí presne to, na čom sa unisono a v konsenze dohodli krajiny Európskej únie až na to, že tuto poniektorí majú na to iný názor a netaja sa ním. To nie je v poriadku, lebo sme vnímaní našimi partnermi, partnerskými krajinami, našimi spojencami ako, ako krajina, na ktorú sa nedá spoľahnúť, lebo nevie, za čím stojí. To je môj základný komentár.
A teraz poviem, zdôvodním tie návrhy, ktoré som dal pánovi spravodajcovi, teraz už majú aj nejakú štábnu formu, čiže existujú napísané na papieri a podpísané a rozdané.
Tak po prvé, navrhoval som z textu (štvrtého odseku) nášho vyhlásenia vypustiť slová "a Spojenými štátmi americkými".
Sľúbil som, že to zdôvodním, urobím to teraz: Ja by som bol rád, keby Spojené štáty americké tiež vstúpili do toho procesu medzinárodného dohadovania sa, len nie sú ale súčasťou toho celého a pochybujem, že americká diplomacia má čo i len minimálny záujem zúčastňovať sa akejsi mierovej konferencie v spore, v ktorom nie je jeho stranou ani neplní úlohu nejakého medzinárodného garanta. Samozrejme, že Spojené štáty sú súčasťou kvarteta napr. v spore na Blízkom východe, ale to sa mi nechce pripomínať, to celé kvarteto je nezmysel, preto ani tam nie sú súčasťou sporu. Ale v tomto prípade tie Spojené štáty akurát uvalili na Rusko sankcie. Časť tých sankcií je takých, ktoré vôbec nijako nesúvisia s našou ekonomikou ani s ukrajinskou ekonomikou, jednoducho napr. prestali platiť cesty svojich kozmonautov na stanicu ISS a budú ich tam dopravovať sami. Alebo prestali kupovať alebo prestanú kupovať raketové motory na raketu, ktorá vynáša americké spravodajské satelity na obežnú dráhu z Ruskej federácie, lebo je spoľahlivejšie nefinancovať ruský raketový priemysel a voziť si to tam sami. To sa nás netýka nijako a Spojené štáty proste sú entita sama osebe, ktorá, opakujem, nie je súčasťou sporu. To by sme mohli k tomu rovno zavolať aj Japonsko, lebo aj to uvalilo sankcie na Ruskú federáciu, a aj Austráliu, lebo aj tá uvalila sankcie na Ruskú federáciu.
Ja to teda navrhujem preto, aby sme to vypustili, aby naše uznesenie dávalo proste elementárne logický zmysel. Preto navrhujem, aby sme to vypustili, lebo prítomnosť tých Spojených štátov nič neuberá ani neberie, ani nepridáva, jednoducho je to nezmysel. Nechcem analyzovať, prečo sa to tam ocitlo, kolega Blaha hovoril, že to je jasný geopolitický spor medzi Amerikou a Ruskom; no nie je. To je jasná agresia Ruska voči menšiemu susedovi. To je to celé, čo to je. Agresia Ruska voči menšiemu susedovi, v tomto prípade nie je žiadny geopolitický spor a nie je to geopolitický spor, ako to nebolo aj v prípade Gruzínska, keď Rusko anektovalo jednu tretinu gruzínskeho územia v roku 2008, ak sa nepletiem. To tiež nebol geopolitický spor, ale jednoducho agresia veľkého štátu voči malému susedovi.
A tá druhá vec, ktorú navrhujem, je, navrhol som doplniť vetu, že: "Národná rada Slovenskej republiky osobitne apeluje na Ruskú federáciu, aby nezasahovala do vnútorných vecí Ukrajiny, neposkytovala vojenskú pomoc vzbúrencom, rešpektovala nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a aby využila všetok svoj vplyv na dosiahnutie deeskalácie konfliktu."
Poprosím vás o podporu toho pozmeňovacieho návrhu z jednoduchého dôvodu. Toto je slovník Európskej únie, z uznesení Európskej únie, toto je slovník, s ktorým súhlasilo a na vytvorení ktorého sa podieľalo naše ministerstvo zahraničných vecí. Toto je slovník našej oficiálnej zahraničnej politiky. To nie je moje rinčanie zbraňami ani vojnové štvanie, to je oficiálna európska zahraničná politika. Bez tohoto dodatku, vás upozorňujem, že naše uznesenie nieže nebude mať zuby a svaly, ale stane sa v podstate teplým vzduchom, nezmyslom jednoducho, ktorého obsah je diktovaný zbabelosťou a úzkosťou, aby sme sa, preboha, niekoho veľkého nedotkli. Ja som dúfal, že naša Národná rada bude mať toľko cti v tele, aby aspoň pomenovala veci pravým menom. Takže vás poprosím o podporu tohto, tohto môjho dovetku k vášmu uzneseniu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec, že ste tu znovu logicky vysvetlili, o čo ide. Ja, samozrejme, ľudí, ktorí majú urojenie všelijaké v hlave, neviem, či toto k nim nejako prenikne, ale je to veľmi dôležité, to, čo ste povedali. Ja znovu apelujem na všetkých a povedala som to znovu vo svojom vystúpení: My sme stratili konsenzus zahraničnej politiky, stávame sa nečitateľnými a – znovu zdôrazňujem – pôvodnú rezolúciu naformulovalo naše ministerstvo zahraničných vecí a vedelo presne, ktoré slovo kedy, v akom postavení tam dáva. Všelijaké insitné myšlienky, ktoré blúdia, ja neviem, ľuďom v hlavách, to je predsa veľmi nebezpečné. Toto nie je o komunálnych voľbách, toto nie je o tom, že si niekto potrebuje zarečniť v Národnej rade, lebo reční vždy a ku všetkému, ale toto je o tom, čo táto Národná rada vyprodukuje. A znovu hovorím, myslite na našich diplomatov. Čo si z tohto majú vybrať? To nie je tak, že si myslíte, že ste takí bezvýznamní, že niekto neanalyzuje, čo hovoríte. Všetko analyzujú diplomati, ktorí tu sedia zo zahraničných ambasád. Podpíšete sa pod to aj o dva roky? Majte Boha pri sebe!

Ja si myslím, že toto všetko by malo, bude treba okomentovať asi trošku širšie. Len teda elementárna vec, pán poslanec, môžme mať na všetko rozdielne názory, ale na elementárne prvky demokracie, elementárne, nie nejaké zložité nuansy, elementárne prvky. Tu je taký závan totality, ale taký závan totality, čo je to za nezmysel? To znamená, teraz tých 127 poslancov, ktorí nehlasovali za asociačnú zmluvu, to sú ľudia, ktorí ako mentálne nedozreli ani na vás, ani na pani Vášáryovú? To znamená, že my ako v tejto sále poctivo nemáme zložito hľadať pravdu? Vyslovovať pochybnosti? Prísť s pokorou, ale o to, o to s väčším príklonom k hodnotám, ktoré si ctíme a vážime? Ako vnímame spravodlivosť, ako vnímame medzinárodné súvislosti a podobne? Kto berie predsa tú odvahu, že chce vnucovať, že jeho pohľad je geniálny a jediný, mimochodom, koľkokrát sa Európska únia už pomýlila v svojich tých 100-percentných stanoviskách, keď sme už pritom a hociktorá iná krajina? Veď toto myslenie predsa vykazuje také znaky totality, že to sem predsa hádam po toľkých rokoch od novembra ´89 ako nenáleží. Pevne verím, že to je len nejak veľmi silné emotívne vzplanutie s tým, že teda jednoducho záujmy Spojených štátov sú jediné, ktoré musíme absolútne a bez čohokoľvek ako podporovať a nemôžme ich vystaviť ani kritickému pohľadu. Ja sa osobne, som z tejto situácie zdrtený.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, sedíme tu druhý deň a ešte tu budeme sedieť dlho a dlho a dlho preto, lebo jednoducho niektorí páni a niektoré dámy, ale zvyčajne páni, sa potrebujú vyrozprávať. Potrebujú si zopakovať to, čo sme tu už dávno počuli a budeme to ešte počúvať, ako vidím tých prihlásených, niekoľko hodín.
Ja súhlasím s pánom poslancom Šebejom v jednej veci, nemôžeme hovoriť všetci o všetkom a stále tí istí a dookola a rozprávať nám tuná, čo si prečítame v nejakých médiách či počujeme v rozhlase, v televízii, na internete atď., atď. Dokedy budeme tieto hlúposti tuná počúvať? Buďte takí láskaví, majte, ako povedala pani poslankyňa Vášáryová, citujem, Boha pri sebe, zamyslite sa a skráťte tie svoje nezmyselné diskusné príspevky, lebo sú to hlúposti. Ešte raz, hlúposti. Všetci máme na čosi vlastné názory, len buďte takí láskaví, všetci máme aj iné vedomosti a iné informácie o tom, čo môžeme alebo nemôžeme rozprávať. Buďte takí láskaví, keď si toto všetci uvedomia, nebudeme tu sedieť tie hlúpe hodiny a nebudeme tuná takýmto spôsobom úplne hlúpo a nezmyselne zabíjať čas len preto, aby sa niekto vyrozprával. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Šebej, chcem vám, vás podporiť v tej myšlienke, o ktorej ja už roky som hovoril všetkým ministrom, že by sme mali hľadieť na základné doktríny zahraničnej politiky spoločne z pohľadu záujmu Slovenskej republiky. Na tom by sme sa mali zhodnúť a tam by sme mali hľadať ako spoločný postoj. To je zásada, ktorá je dôležitá pre každú krajinu, a ktoré mnohé krajiny, liberáli i toryovci vo Veľkej Británii majú spoločnú zahraničnopolitickú doktrínu. Takže v tom vás celkom iste podporujem a budem rád, keby sme, keby sa toto ďalej posunulo.
A chcem sa vyjadriť aj k tomu vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ja ho podporím, i keď sa domnievam, že aj pre vládnu koalíciu by mal byť minimálne, minimálne akceptovateľný ten návrh, ktorý je aj uvedený v pozmeňujúcom návrhu poslanca Figeľa a ktorý bol v stanovisku aj ministerstva zahraničných vecí. Domnievam sa, že niektoré veci aspoň v slušnom minimálnom rozmere treba úplne jasne a explicitne povedať a vyzvať Ruskú federáciu, aby prispela minimálne k destabilizácii situácie a rešpektovala územnú celistvosť. To nie je, to nie je žiadne velikášstvo, to je jednoducho jednoznačný postoj krajiny, ktorá má vlastný záujem tak isto si v budúcnosti uchovať celistvosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda Šebej, vy ste začali svoj prejav tým, že vnímame svet úplne inak, a strašne ste sa pritom vydesili. Ale ja s vami súhlasím. My vnímame svet naozaj úplne inak, ale ja som z toho neni vydesený, však o tom je otvorená spoločnosť, o tom je demokracia, o tom je pluralizmus. Prečo by sme mali mať ten istý pohľad na vec, keď predsa máme iné aj svetonázorové, aj ideové zakotvenie. Ja v tom naozaj nevidím žiaden rozpor. Však nemusíme so sebou súhlasiť. Naozaj zbavte sa tej totalitnej schémy, že by sme museli so všetkým súhlasiť. Viete, ja som naozaj, už som to viackrát spomínal, mladý človek. Ale takto to podľa mňa nejako vyzeralo na tých ústredných výboroch Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, že sa postavil nejaký súdruh a povedal, no ale nemôžete mať vlastný názor, lebo to je proti záväzkom veľkej proletárskej triedy alebo niečo takého. Ak ste dali teraz vy, že proste je to proti záväzkom nášho NATO a spojencov a tak ďalej, toto je presne tá mentalita totalitná a to má pán Číž úplnú pravdu. Takže naozaj skúsme sa počúvať, skúsme racionálne diskutovať bez toho, aby sme boli prekvapení, že máme náhodou iný názor.
A tie nálepky, tie nálepky, s tými ste začali vy. Vy ste začali hovoriť, že sme ruskí agenti. Vy ste začali hovoriť o tom, že ste nás spájali s Kotlebom a podobne. Tak potom sa nečudujte, že aj z druhej strany prichádza alebo že ako platí, že ako sa z hory volá, tak sa z nej aj ozýva.
K tomu antisemitizmu, semiti sú aj Židia, aj Arabi. A vy, ja nepoznám naozaj, reálne v živote som nestretol človeka, ktorý by také predsudky mal voči Arabom, ako máte vy. Takže ja som narážal na tento, tento okruh.
No a posledná poznámka, prosím, prestaňte sa vyhrážať, prestaňte sa vyhrážať. Európska únia je ďaleko demokratickejšia, než je vo vašich snoch. Lebo vy stále žijete trošku v tej mentalite studenej vojny. Ale Európska únia je ďalej. Naozaj sa tam diskutuje, naozaj demokraticky vedieme dialóg. Áno, máme občas iný názor, ale tak to má byť a takú Európu chceme mať.
Ďakujem.