37. schôdza

Príjemný dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, poslankyne a poslanci. Martin Chren povedal veľmi veľa z toho, čo som chcel povedať aj ja, ale napriek tomu si myslím, že je dôležité niektoré veci zopakovať, niektoré veci zdôrazniť, pridupľovať, pretože takýto návrh zákona, ktorý prišiel do Národnej rady, je naozaj svojím spôsobom jedinečný. Keď som nastúpil na ministerstvo hospodárstva, tak jednou z mojich priorít, na ktorej sme sa zhodli aj so štátnym tajomníkom Martinom Chrenom, bolo radikálne zlepšenie podnikateľského prostredia. Preto sme spoločne pripravili pomerne rozsiahlu reformu podnikateľského prostredia, známejšiu pod názvom Singapur. Žiaľ, pre skrátenie funkčného obdobia našej vlády sa nám nepodarilo presadiť úplne celú reformu a implementovať všetky opatrenia, ktoré boli jej súčasťou, ale možno iba nejakých 30 opatrení. A jedným z týchto 30 opatrení, ktoré sa nám podarilo ešte schváliť, ale nie implementovať, bolo aj opatrenia, ktoré malo zjednodušiť podnikanie formou odbúrania bariér pre vstup do podnikania, a bol to inštitút novej obchodnej spoločnosti s takzvaným dobrovoľným základným imaním a v praxi sa ujal názov jednoeurová eseročka. Toto opatrenie sa nám podarilo schváliť a úloha bola kompetenčne určená pre ministerstvo spravodlivosti.
Dnes máme teda v prvom čítaní návrh novely Obchodného zákonníka, ktorý plní okrem iného aj uznesenie našej vlády o zavedení tzv. jednoeurovej eseročky. Dámy a páni, keby som bol býval vtedy čo i len tušil, ako bude vyzerať konkrétny návrh, ktorý priniesol do tejto snemovne pán minister na jednoeurovú eseročku v rámci novely Obchodného zákonníka, nikdy by som také opatrenie asi nenavrhol. Nech radšej nemáme nič ako návrh, ktorý je predkladaný v novele Obchodného zákonníka, ktorý máte pred sebou. Návrh, ktorý pán minister priniesol, môžem bez akýchkoľvek pochybností označiť za najbabráckejší návrh jednoeurovej eseročky na svete. Takýto mix diletantizmu, nepochopenia zámeru či dokonca zlomyseľnosti nájdete snáď iba v návrhu, ktorý máte pred sebou. Dovoľte mi ale konkrétne uviesť dôvody a príklady, na základe ktorých pochopíte, že jednoeurovú eseročku nebude chcieť žiadny podnikateľ na Slovensku v tejto, tej podobe, ktorá je navrhovaná v novele Obchodného zákonníka.
Teda ak by si podnikateľ vybral cestu jednoeurovej spoločnosti, tak by zároveň musel podstúpiť a akceptovať napríklad nasledovné: Po prvé, na všetkých firemných obchodných dokladoch by musel uvádzať výšku základného imania, ako aj rozsah jeho splatenia. Čo to znamená? Ak by tak neurobil, tak by ručil za záväzky spoločnosti v plnom rozsahu, čiže by sa prelomila zásada, že podnikateľ ručí za záväzky spoločnosti iba do výšky nesplateného vkladu, respektíve základného imania. Vzniká tu teda riziko, že ak by napríklad podnikateľ neuviedol na nejakej objednávke alebo zmluve výšku a rozsah splatenia základného imania, tak ručí za záväzky spoločnosti z tohto predmetného zmluvného vzťahu celým svojím majetkom. Ak teda v spoločnosti vznikne dlh vo výške 100-tisíc eur, tak podnikateľ bude predmetné bremeno úhrady tohto záväzku znášať titulom ručenia. A teraz pozor, uvedené, uvedená povinnosť platí nielen pre jednoeurové eseročky, ale v podstate pre všetky existujúce eseročky, nakoľko sa táto povinnosť vzťahuje na všetky obchodné spoločnosti so základným imaním nižším ako 25-tisíc eur. Takže, páni podnikatelia v SMER-e, lebo niekde som čítal analýzu, že medzi poslancami je najviac podnikateľov medzi poslancami SMER-u, čiže, páni podnikatelia SMER-u, po schválení zákona, za ktorý zdvihnete aj vy ruku, buďte veľmi obozretní, pretože každá faktúra, každá objednávka, každá zmluva, ktorú vystavíte, budete musieť uvádzať výšku základného imania, pretože inak ručíte celým svojím majetkom.
Po druhé. Zákonom sa má zaviesť stav v spoločnosti v kríze, čo znamená, že spoločnosť je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Úpadok zjednodušeným vysvetlením znamená, že hodnota záväzkov je väčšia ako hodnota majetku. Zákon zavádza, že hrozbou úpadku sa rozumie prípad, kedy pomer vlastného imania záväzkov nedosahuje aspoň 4 ku 100 pre rok 2015, 6 ku 100 pre rok 2016 a 8 ku 100 pre rok 2017.
Treba pripomenúť, a myslím, že to spomínal aj kolega poslanec Chren, že ak je spoločnosť v kríze, tak podnikateľovi vzniká množstvo, množstvo administratívnych povinností a tak isto zodpovednosť. Ide napríklad o to, že ak je spoločnosť v kríze, tak podnikateľ musí urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii vynaložila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení, najmä bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti, ktorým je valné zhromaždenie, vypracovať návrh vhodných a primeraných opatrení na prekonanie krízy a predložiť tento návrh na schválenie tomuto orgánu, čiže valnému zhromaždeniu. Závažnou povinnosťou bude neustále sledovanie finančnej situácie spoločnosti s pravidelným a nutným zostavovaním mimoriadnej účtovnej závierky ku koncu každého mesiaca.
Ak teda bude podnikateľ podnikať prostredníctvom eseročky s jednoeurovým základným imaním, tak možno logicky predpokladať, že jeho spoločnosť bude nepretržite v stave krízy, a teda bude musieť neustále plniť a zodpovedať za vyššie uvedené povinnosti. Keďže vlastné imanie je z praxe tvorené najmä základným imaním, tak logicky, ak bude základné imanie spomínané jedno euro, tak pomer vlastného imania záväzkov bude prakticky vždy 4 ku 100 a viac. Čiže stačí faktúra za obyčajný mobil vo výške 30 eur a spoločnosť, jednoeurová eseročka je permanentne v kríze. Každý mesiac, každý mesiac vám príde faktúra a máte spoločnosť v kríze. Jednoeurová eseročka je takto de facto eseročka, ktorá bude neustále v kríze.
Po tretie, zavádza sa podriadenosť pohľadávok spoločníkov voči spoločnosti, ak je v kríze. Ak je teda spoločnosť, ak teda ako spoločník poskytnem spoločnosti na rozbeh nejakú pôžičku, v prípade, že má spoločnosť základné imanie jedno euro, tak spravidla poskytnem, pretože potrebuje nejaké zdroje na rozbeh podnikania, ak budem žiadať jej vrátenie, tak prednosť majú iní, takzvaní cudzí veritelia. Poskytnuté plnenie zo strany spoločníkov, respektíve spriaznených osôb spoločnosti nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, čo som hovoril, že je permanentne, respektíve ak sa v dôsledku vrátenia do krízy dostala. A teraz opäť veľmi dôležitý fakt pre pánov podnikateľov zo SMER-u, predmetná povinnosť sa opäť týka aj súčasných spoločností. To znamená, ak sa vaše spoločnosti dostanú do krízy, tak si nebudete môcť vrátiť vlastné vklady ani pôžičky, ktoré ste do ich spoločnosti dali. Čo je dôležitá informácia pre pánov podnikateľov v SMER-e.
Po štvrté, zavádza sa inštitút vrátenia vkladu. V praxi to znamená, že štát bude prostredníctvom súdu posudzovať, či právny úkon, rozumej obchod, medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, respektíve s ním spriaznenou osobou je obvyklý s poukazom na trhové podmienky. V prípade, že by predmetný obchod nebol obvyklý, tak nastupuje ručenie a zodpovednosť vedenia spoločnosti v podobe vrátenia neobvyklej hodnoty z predmetného sporu obchodu spoločnosti.
Po piate, ďalšie nezmyselné opatrenie je obmedzenie pri vyplácaní zisku v prípade jednoeurovej eseročky. Ak bude mať spoločnosť základné imanie jedno euro, tak si jej spoločníci môžu vyplatiť iba tri štvrtiny zisku. Nemôžu si rozdeliť ani iné vlastné zdroje. Toto opatrenie je, vážené dámy a páni, holý nezmysel a ja by som bol veľmi rád, keby pán minister v reakcii na naše vystúpenia nám objasnil, ako dospeli či už úradníci, alebo poradcovia zo susedného ministerstva financií k trom štvrtinám zisku. Prečo nie iba polovicu zisku? Veď to je jednoeurová eseročka, tak nech vypláca len polovicu zisku alebo dve tretiny zisku. Prečo nie dve tretiny zisku? Alebo deväť desatín zisku.
Tento návrh, vážené dámy a páni, nemá absolútne žiadne ratio a obmedzuje vôľu a motiváciu podnikateľa podnikať, pretože každý podnikateľ podniká za účelom zisku. Ja si to veľmi rád nechám vysvetliť, ako ste dospeli k tomuto návrhu, ktorý hovorí o tom, že podnikateľ, ktorý má jednoeurovú eseročku, si môže nechať vyplatiť iba tri štvrtiny zisku.
Ďalej spoločnosti so základným imaním pod 25-tisíc eur si budú musieť vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2 500 eur. A teraz opäť upozorňujem podnikateľov zo SMER-u, to sa dotkne aj vás, pretože hoci máte základné imanie 5 000 eur, toto opatrenie bude platiť aj pre súčasné obchodné spoločnosti a zisk si môžete vyplatiť, iba ak doplníte rezervný fond na úroveň 2 500 eur, v súčasnosti je to 500 eur. Opäť opatrenie, ktoré oberie všetkých podnikateľov – aj tých poctivých, aj tých zo SMER-u – minimálne o 2 000 eur.
Takže, dámy a páni, rozmenené na drobné, spočítané a podčiarknuté. Novela, ktorú predkladá pán minister, zvýši náklady podnikateľov na založenie spoločností, náklady na právnikov, náklady na účtovníctvo. Pod zástierkou akože oživenia podnikania cestou jednoduchšieho prístupu k podnikaniu sa zavádza perfídne veľmi závažný zásah do postavenia súčasných spoločností, podnikateľov so zavedením množstva povinností a neprehľadných inštitútov, ako je spomínané vrátenie vkladu, ktoré sa, žiaľ, bude dotýkať aj súčasných podnikateľov a súčasných obchodných spoločností.
Vyvolení a kapitálovo silní podnikatelia si, samozrejme, cestu nájdu, v dôsledku čoho očakávam, že väčšina súčasných eseročiek sa bude preklápať alebo transformovať na akciovky, pričom mnohé budú za účelom navýšenia základného imania využívať kapitalizáciu záväzkov spoločnosti voči jej majiteľom. Na druhej strane tí menej vyvolení, začínajúci malí a strední podnikatelia, tí, ktorí sú chrbticou každej zdravej ekonomiky, budú pred sebou tlačiť bremeno všetkých vyššie uvedených záťaží s pocitom neistoty pri inštitútoch ako krízový režim alebo vrátenie vkladu.
Novela vnesie do práva obchodných spoločností neprehľadnosť a neistotu, čo bude spôsobovať nevyhnutnosť komunikácie s právnikom pri výbere najvhodnejšej právnej formy podnikania, čo môže v konečnom dôsledku zvýšiť náklady podnikateľov na založenie spoločnosti. Čiže nie znížiť náklady, ale zvýšiť náklady.
Celkom isto sa zvýšia aj náklady na poskytovanie účtovníckych služieb, pretože podnikateľ v krízovom režime, čo je spravidla každá jednoeurovka, bude musieť zostavovať závierky na mesačnej báze a prípadné ušetrené peniaze môžu putovať tak do kasy účtovníckych a audítorských spoločností.
Takže, pán minister, blahoželám, popri ministrovi Kažimírovi, ktorý zlikvidoval odvody živnostníkov daňovými licenciami, ergo daňou zo straty malé podnikanie, ministrovi Richterovi, ktorý ako prací prášok Vizír dočista, dočista vyhladil dohodárov, ašpirujete na cenu ďalšieho antipodnikateľsky naladeného ministra, ktorý definitívne pochováva podnikanie na Slovensku likvidáciou eseročiek. A to nielen tých jednoeurových.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za toto vystúpenie. Kto si ho vypočul alebo vypočuje, tak možno sa zhodne so mnou, čo poviem teda na záver. Ja teda nie som podnikateľ zo SMER-u, som taký drobný podnikateľ z SaS s jednochlapovou eseročkou, ale to čo som teraz počul, a to čo ste, pán minister, pripravili pre eseročkárov, to je hrôza a zdesenie.

Ďakujem pekne za slovo. No, naozaj som si vypočul veľmi zaujímavý príspevok od viacerých kolegov. Keby som teraz nič nepovedal, tak asi by to nebolo vhodné, pretože by to vyzeralo, že naozaj je to úplný paškvil a nezmysel, čo pripravilo naše ministerstvo. Ale nie je to tak. Žiaľ, dokonca som šokovaný z toho, ako si niektorí predstavujú podnikanie.
Ja by som chcel veľmi, ako by ma veľmi zaujímalo, akým spôsobom vy si predstavujete vlastne podnikanie. Vy ste povedali, že keď si niekto založí jednoeurovú eseročku, tak že v podstate okamžite sa dostane do krízy, lebo nevie zaplatiť ani telefónny účet, resp. tým, že dostane účet za telefón, tak dostáva sa do krízy a musí nastať ten režim, o ktorom zákon hovorí.
Tak mi vysvetlite, akým spôsobom vy podnikáte, pretože ja som ešte nepočul o podnikateľovi, ktorý by začal podnikať a nemal by na zaplatenie telefónneho účtu. Snáď nechcete povedať, že z toho jedného eura bude platiť telefónne účty, že bude platiť nájomné, že si zaňho kúpi auto; alebo áno? To som nepochopil naozaj, ako si to predstavujete. Pretože úplne normálne je, že podnikateľ, keď začne podnikať, tak má nejaký podnikateľský zámer a že má na to aj nejaké prostriedky. To je úplne samozrejmé.
Keď hovoríme o jednoeurovej eseročke, tak hovoríme o pomoci tým, ktorí si chcú založiť eseročku a nemajú 5 000 eur na to, aby ju mohol technicky založiť. Ale nehovoríme o tom, že nemá nápad, ktorý vie speňažiť. Načo potom tú eseročku chce zakladať? Aby okradol veriteľov hneď na začiatku? O tom hovoríme? Tomuto som ja neporozumel, prepáčte teda, pretože podľa môjho názoru oproti súčasnému stavu neprichádza k žiadnej zásadnej zmene, čo sa týka, samozrejme, zakladania a fungovania eseročky.
To, čo vy tu kreslíte ten scenár, že vlastne hneď ako tú eseročku založí, že sa dostáva do krízy, prepáčte, tak to ako takého hlupáka, ktorý by toto urobil, som ešte nevidel, ale možnože vy takých poznáte a rád sa poučím a rád sa na nich pozriem. Ale to je úplne nezmysel, toto (reakcia z pléna), ako prepáčte.
Ale ten účel, ktorý tu je, veď sa, moderné startupy, tie ako fungujú? Keď chcem niečo zaujímavé vyrábať, veď sa pozrite do Ameriky, tak predsa idem sa financovať. Mám nejaký vynikajúci nápad a začnem zbierať peniaze. Dám to na internet, vyrábam nejaký špeciálny gadget, áno, nejaký predmet a nechám sa kapitalizovať. Sľúbim všetkým, ktorí mi pošlú peniaze, že budú mať polovičnú cenu ako tí, keď dám ten produkt už komerčne do prevádzky, budú prví, ktorí budú mať za polovičnú cenu produkt, zafinancujem sa. O tom hovoríme pri startupoch. Nie o tom, že nemám z čoho zaplatiť telefón. Prepáčte, to je absolútna demagógia a nepochopenie podnikania. To je, naozaj ma to šokuje.
K ďalším témam, ja si myslím, že proces krízy alebo to, čo nazývame krízou, nemá za účel znemožniť prácu podnikateľom alebo im sťažiť prácu podnikateľov, ale vedie ich k tomu, aby boli zodpovednejší voči svojim veriteľom, pretože ak podnikám zodpovedne, tak sa do krízy nedostanem. Samozrejme, ak sa dostanem do krízy, tak v prvom rade budem vyplácať tých veriteľov, ktorí, ktorým som dlžný. A nie že si vyplatím všetko sebe a slávnostne potom zavriem spoločnosť bez prostriedkov. Áno, takže toľko.
A k ďalším témam, samozrejme, môžeme potom debatovať a myslím si, že nie je toľko priestoru a času, sme v prvom čítaní, takže... Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte, vážené pani kolegyne poslankyne, poslanci, aby som odôvodnil návrh. Cieľom tejto navrhovanej novely je vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, najmä s ohľadom na vykonania, na konania vedené rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú konaním pred štátnymi súdmi.
Významným aspektom, ktorý by mal urýchľovať zmenu zákona, bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov. Na základe týchto skutočností vyvstala zároveň potreba vykonať zmeny v podobe novelizácie zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý platí dnes.
Modifikácie, ktoré sú navrhované, by som chcel teraz zhrnúť stručne do niekoľkých bodov. Jednak ide o nové definovanie arbitrability, teda možnosti súdiť sa pred rozhodcovským súdom. Zavádza sa jediné kritérium, a to, či ide o právny vzťah, ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu v rovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Ďalej nemožnosť rozhodovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní spotrebiteľské spory, a to vzhľadom na nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v rámci samostatného návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý predstavím neskôr.
Spresňuje sa ďalej režim právomoci všeobecných súdov nariaďovať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Ďalej sa zjednocujú požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v Občianskom zákonníku, upravujú sa zriaďovatelia stáleho rozhodcovského súdu. Predbežné opatrenie nariadené v rozhodcovskom konaní bude exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. Ďalej, pri určení rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená. Ďalej, väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody aj v tuzemských právnych vzťahoch. A napokon v rámci zavádzania elektronického doručovania sa navrhuje opatrenie, že rozhodcovský súd, rozhodcovský rozsudok, pardon, musí mať vždy listinnú podobu.
Tento návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014. Toľko úvodom. Chcem požiadať poslancov o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady na svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Z návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, takže ho nebudem ďalej rozvádzať.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prijme a odporučí ho do druhého čítania. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, otvorte rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážené pani poslankyne, poslanci, ako som avizoval v predchádzajúcom úvodnom slove, teraz by som chcel uviesť návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Účelom tohto zákona je teda vytvoriť osobitný druh riešenia mimosúdneho, mimosúdnych sporov, ktorý je blízky rozhodcovskému konaniu a ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom je taktiež vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády v časti úloha štátu a verejného sektora, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.
Potreba samostatnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula, ako som už hovoril aj predtým, zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov a zvlášť teda v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktami Európskej únie v tejto oblasti. Navrhuje sa teda preto osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej.
Táto nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: Vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca takéhoto súdu, zavedenie licencovania rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, ďalej kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu, a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Teda ide o zjednodušenie pre spotrebiteľov.
Touto navrhovanou právnou úpravou sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely k mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorých výsledok bude právne záväzný.
Predkladaný návrh nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky a Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 24. augusta 2014 bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. To bolo úvodom všetko.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tak ako predkladateľ povedal, predmetný návrh zákona pozitívne ovplyvní právny poriadok Slovenskej republiky a nepredpokladá žiadne zvýšené nároky na rozpočet.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte mi z pozície zástupcu aj mimovládnej organizácie, ktorá sa venuje spotrebiteľskému právu a ktorá sa práve špecializovala na možnosti alternatívneho mimosúdneho riešenia sporov, vyjadriť sa k navrhovanej, k navrhovanému zákonu. Ja som sa na jednej strane, pán minister, potešila tomu, že v tom predchádzajúcom zákone, v ktorom sa upravuje rozhodcovské konanie a kde sa uvádza, že práve v prípadoch spotrebiteľských sporov sa toto rozhodcovské konanie neosvedčilo a boli s ním negatívne skúsenosti, potešila som sa v tomto prvom návrhu, že rozhodcovské konanie ako také nebude ďalej využívané pri spotrebiteľských sporoch, kde obzvlášť v oblasti finančného práva a v toľko prerokovávaných a namietaných práve spotrebiteľských sporoch vyplývajúcich z uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch nebude viac aplikované v našej spotrebiteľskej praxi.
A preto nevítam tento návrh a vôbec úvahu ministerstva, že zavádza špeciálny inštitút pre uplatňovanie rozhodcovského konania pri riešení spotrebiteľských sporov, pretože som presvedčená, že spotrebiteľské spory, hlavne tie, ktoré sa týkajú úžerne uzavretých spotrebiteľských zmlúv o spotrebiteľskom úvere, budú riešené hlavne cestou civilných súdov. Bolo to navrhované odporúčanie mnohých sudcov, ale aj aplikátorov z či už mimosúdnej, alebo súdnej spotrebiteľskej praxe, že je nevyhnutné riešenie spotrebiteľských sporov hlavne z oblasti finančného spotrebiteľského práva preniesť na civilné súdy.
Už ani nehovorím o tom, že viackrát pri návrhoch zákona o ochrane spotrebiteľa som dávala do pozornosti, že je potrebné v súbehu s možnosťami posilneného využívania mimosúdneho riešenia opraviť a rozšíriť predmet zákona o mediácii, pretože potenciál, ktorý tu existuje, v zozname mediátorov máme okolo 700 mediátorov, vôbec tento potenciál mediátorov sa nevyužíva. Vôbec sa nepripisuje význam a možnosti aplikácie mediácie v mimosúdnej praxi, obzvlášť v spotrebiteľských sporoch, ktoré sa vyznačujú spormi o nízke náklady, o predmety nízkonákladové.
Chcem vám v tomto smere znova dať do pozornosti, že už v roku 2008 – 2009 práve v oblasti spotrebiteľského práva cestou mnohých mimovládnych organizácií, spotrebiteľských organizácií boli uskutočnené a realizované projekty, ktoré boli podporené či už z európskych prostriedkov, alebo opakovane z dotácií ministerstva hospodárstva, teda z verejných prostriedkov, ktoré boli účelovo viazané práve na podporu rozvoja mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov cestou mediácie. A preto ma prekvapuje, prečo, ak sa ukazuje, že rozhodcovské konania sa negatívne odzrkadlili pri riešení spotrebiteľských sporov, a to tak, že boli skôr na ujmu už i tak poškodených spotrebiteľov, prečo sa nevenuje pozornosť tomu, čo odzrkadľujú potreby spotrebiteľov, na čo sa má viazať, čo sa má viazať na spoločenskú objednávku. Prečo sa neupravuje to, čo potrebujeme rozvíjať, v čom máme aj pripravený ľudský potenciál, a to je úprava a rozšírenie zákona o mediácii?
Ja si viem predstaviť, že práve cestou profesionalizácie mimovládnych organizácií, do ktorých je možné cestou spotrebiteľských organizácií zaangažovať aj mediátorov – a ešte raz zdôrazňujem, že takéto projekty už tu boli aplikované – je možné v ďaleko väčšej miere mimosúdne efektívne riešiť práve spotrebiteľské spory, nevynímajúc hlavne oblasť spotrebiteľských sporov z finančného práva, ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa na finančnom trhu. Takže práve keďže viem, že zákon o mediácii patrí pod gesciu ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti, tak viem o tom aj, že mediátori vyvinuli viaceré snahy v rámci asociácie mediátorov, kedy svoje pripomienky skompletizovávali, opakovane k zákonu o mediácii predniesli a dali ich do pozornosti. Neviem, prečo sa nevenuje pozornosť tomuto zákonu, ktorý by v ďaleko efektívnejšej miere a v nezávislejšej miere dokázal byť nástrojom, ako zvládať, efektívne zvládať riešenie spotrebiteľských sporov. S udržiavaním rozhodcovských konaní pri riešení spotrebiteľských sporov obzvlášť v tak citlivej oblasti, ako je oblasť ochrany spotrebiteľov pred úžerne nastavenými spotrebiteľskými zmluvami, nepovažujem za šťastné riešenie a ani nekorešponduje s tým, k čomu sa vláda zaviazala a čo aj vládni predstavitelia prezentujú, že je tu záujem, eminentný záujem vysporiadať sa s úžerou na Slovensku. Ja som presvedčená, že ak by tento záujem bol úprimný, už dávno by malo ministerstvo záujem v oveľa väčšej miere spolupracovať a angažovať sa do riešenia úžery a problémov poškodených spotrebiteľov, do uzavretých spotrebiteľských zmlúv o spotrebiteľských úveroch v ďaleko väčšej miere a ďaleko aktívnejšie by sa do tohto procesu ochrany poškodených spotrebiteľov zapojilo.
Chcem zdôrazniť, že mnohé spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali svoju činnosť profesionalizovať a rozšíriť práve na mimosúdne riešenia a takto pomôcť spotrebiteľom pri zvyšovaní vymožiteľnosti ich práv, by takúto ústretovosť zo strany ministerstva aj parlamentu privítali. Nie je mi jasné, prečo minimálne takú pozornosť nevenujeme tomu, čo sa osvedčilo a čo si žiada aplikačná spotrebiteľská prax.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Výnimočne s pani poslankyňou Mezenskou súhlasím v tomto, že nemyslím si, že zriadenie spotrebiteľských rozhodcovských súdov bude pozitívne. Jednak ten zákon umožňuje aj tak sa obrátiť na súd, na riadny súd. Bude to akýsi medzičlánok, medzičlánok, lebo nespokojný spotrebiteľ sa určite obráti na riadny súd. Tak načo zbytočne zaťažovať, jednak tie výdavky, ktoré potom musí znášať spotrebiteľ? A bohužiaľ, z praxe musím povedať, že rozhodcovský súd, ktorý bude takto vybratý, určite sa nebude prikláňať k spotrebiteľovi, ale k tomu silnejšiemu. Čiže ten spotrebiteľ s najväčšou pravdepodobnosťou na rozhodcovskom súde prehrá a bude nútený sa obrátiť na riadny súd. Radšej sa zamyslime nad tým, ako posilniť ešte práva spotrebiteľov. Vždy ten spotrebiteľ, bohužiaľ, ťahá za ten kratší koniec a s týmto medzičlánkom vytvárame zas len priestor, aby do tých spotrebiteľských zmlúv bolo tam nahodené taký medzičlánok, ktorý nebude nikdy, kým bude tento systém garantovať nestranné rozhodnutie.

Ďakujem pekne, len veľmi stručne zareagujem na vystúpenia. Ak by sme pristúpili k tomu, že necháme všetky spotrebiteľské veci prejsť len na všeobecné súdy, tak cieľ, aby sme skrátili dobu súdneho konania, by sme nielenže nedosiahli, ale by nám došlo k tak neúmernému zvýšeniu doby prejednania sporov, že by to nebolo akceptované asi nikým a nikto si asi také niečo neželá.
Ja si myslím, že ten filter, ktorý nám, ktorý nám urobia tieto rozhodcovské súdy, bude dostatočne silný na to, aby len tie veci, kde naozaj spotrebitelia budú nespokojní, tam potom pôjdu na všeobecné súdy a budú sa domôcť svojho práva následne. Takže toľko stručne. Ja si myslím, že dnešné skúsenosti z rozhodcovských súdov sa nedajú aplikovať na to, čo tu chceme dosiahnuť, veď predsa práve preto, že sú zlé skúsenosti s rozhodcovskými súdmi, ktoré fungujú na komerčnej báze a bez akejkoľvek regulácie, bez akéhokoľvek, bez akejkoľvek kontroly nad tým, akým spôsobom rozhodujú, ako sú prípadne prepojené na rôzne splátkové alebo finančné spoločnosti, ktoré poskytujú úvery a tak ďalej, veď to je zdroj tých problémov. Tak toto chceme odstrániť predsa, tak ja nerozumiem celkom vašim výtkam alebo skúsenostiam z praxe, pretože tie nie sú naviazané na to, čo chceme dosiahnuť. Takže ja si myslím, že ten cieľ dosiahnutý týmto návrhom zákona bude.
A pokiaľ hovoríme o mediátoroch, áno, máme v pláne, samozrejme, riešiť aj zákon o mediácii. Máme tu, keď si pozriete legislatívny plán úloh vlády, máme tento návrh zákona, čo sa týka vylepšenia, v pláne.
Ďakujem pekne.