39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som predkladal návrh novely Zákonníka práce v dvanástom roku, uviedol som, že nebudem mať záujem opätovne túto legislatívnu normu otvárať, pretože chcem, aby jednak zamestnávatelia, aj zamestnanci mali istú stabilitu, pretože takýto zákon by sa nemal často otvárať a meniť pravidlá. Napriek tomu som tu s návrhom, pretože aplikačná prax priniesla potrebu a nevyhnutnosť túto problematiku v tomto dielčom, parciálnom probléme, ktorý sa týka ADZ-iek, jednoducho otvoriť.
Hlavný dôvod spočíva v tom, že agentúrne zamestnávanie je zneužívané a to si treba povedať otvorene, zneužívané nielen zo strany ADZ-iek, ale aj užívateľských zamestnávateľov. Je to spoločná zodpovednosť a preto sú niektoré opatrenia a úlohy smerované aj-aj. Nehovoriac o tom, že oni majú perfektný priestor mnohé veci si upraviť klasickou obchodnou zmluvou, kde si akékoľvek riziká, ktoré môže zakladať pre nich aj tento zákon, vedia vyvážiť a jednoducho obchodne zagarantovať.
To znamená, že posilnenie ochrany zamestnancov je nevyhnutné a k tomu jednoducho smerujeme a ak by som mal bez ohľadu na to, že tá diskusia bola široká a týkala sa vlastne dvoch materiálov, možno z môjho pohľadu zhodnotiť, nikto neodmietol potrebu realizácie takéhoto zákona. Treba povedať, neodmietli ho ani sociálni partneri, ani zamestnanci, ani zamestnávatelia, dokonca ani reprezentanti jednotlivých agentúr dočasného zamestnávania. Aj tí priznali, že sú tie problémy, ktoré sme pomenovali, že jednoducho treba riešiť, použijem tvrdý výraz, prišróbovať nové veci v prospech agentúrneho zamestnanca. Samozrejmá vec, že ten sociálny dialóg bežal skôr ku konkrétnym článkom, ktoré sú tam a ja som osobne rád, aj z tohto miesta chcem aj napriek tomu, že sme v prvom čítaní, ktoré je skôr politické, poďakovať sociálnym partnerom, že prijali mnohé kompromisy. Veď, čo ja viem, obmedziť dĺžku dočasného pridelenia na 24 mesiacov, to je kompromis. Pôvodne bolo 12 mesiacov vzhľadom na požiadavky zamestnávateľov, aj predstavitelia zamestnancov pristúpili ku kompromisu, ktorý, si myslím, že je jednoducho veľmi, veľmi ústretový, dobrý, dáva flexibilitu, dáva možnosť, aby sa tieto veci jednoducho naplnili. Aj to, čo sa týka, otázku rizikovej práce, pôvodne sme navrhovali aj tretí rizikový stupeň, ale to je hluk, ten sa dotýka každej automobilky a proste väčšej strojárenskej fabriky. Z toho sme jednoducho ustúpili, lebo je to logické, je to pragmatické, štvorka je niečo úplne iné, tam sa na tom každopádne zhodli, že tento rizikový stupeň tam musí byť zakotvený.
Tým chcem naznačiť, že vnímam tak, že aj tu je všeobecný súhlas s tým, že nejaká novela musí ísť a musia sa niektoré tie skrivodlivosti, ktoré sú, v realizačnej praxi napraviť. Dávam prísľub, že som pripravený aj v rámci druhého čítania na akékoľvek pozmeňováky aj so svojimi kolegami reagovať. Ak to bude pozitívne, vylepším materiál. Súhlasím s vami, to nie je pravicový, ľavicový toto materiál, tak ako aj pred tým, som pripravený načúvať a môžeme sa o týchto veciach celkom vážne baviť.
Teraz ak dovolíte, predsa len aj napriek tomu, že je to prvé čítanie, by som rád k niektorým veciam konkrétnejšie zareagoval, minimálne ku kolegovi Mihálovi, ktorý dosť konkrétne niektoré veci pomenoval a možno niektoré veci treba aj trošku zovšeobecniť. No aliancia personálnych agentúr a odvolávky, pán poslanec, viete, že tam nie je veľká jednota medzi nimi, že tam je nejaká asociácia, z ktorej pán Sirota odišiel, založil alianciu, ale to je ich problém. To ja nechcem a nebudem riešiť. Každopádne tá asociácia je väčší reprezentant, ak môžem použiť tento výraz, ale pre mňa nie je podstatné. Podstatné, rokovali sme aj s jednými, aj s druhými, mali sa možnosť vyjadriť, pripomienkovať veci, neboli z procesu vyjednávania vynechaní, to znamená, že ten priestor každopádne bol.
Ďalšia vec. Nie Richter vytvoril legislatívne podmienky pre to, aby vznikli ADZ-ky. Tie už sú tu druhé desaťročie, to treba povedať jednu vec. Zhodou okolností pán Mihál, viem, že tiež plánoval nejaké zmeny, použil som tu raz výraz prišróbovať, niečo podobné robiť, no neprešlo to ani do hospodárskej rady. Každopádne ten život si vyžiadal prijať isté regulatívy. Preto od 1. mája minulého roku v rámci novely zákona o službách v zamestnanosti, päťky, sme prijali nejaké, by som povedal, opatrenia smerom k agentúrnemu zamestnávaniu a potom sa tu vrátime aj k tým číslam, ktoré tu boli povedané. Vyplynuli z toho nejaké úlohy v podobe nejakých formulárov a náležitostí, ktoré zo zákona tieto agentúry mali poplniť. Stav je taký, že z 1 200 si povinnosť splnilo 184. U všetkých ďalších ostatných beží správne konanie. Reálne predpokladám, že do konca roka tu bude pôsobiť 50 % z toho množstva, čo tu bolo predtým. Osobne to vidím tak, že viacerí zakladali agentúry dočasného zamestnávania ako živnostník, keď si vybavuje živnosť a tie neviazané živnosti si automaticky všetky napíše, lebo raz ich môže na niečo potrebovať. To znamená, to neboli objektívne čísla a viaceré tie agentúry, s ktorými sa rokuje, vlastne ani neprotestujú pri tom správnom konaní. Opakujem ešte raz, je to zbytočne veľa, Slovensko nepotrebuje toľkoto agentúr, vytvára to priestor pre možnú korupciu, obchádzanie zákonov a tá regulácia je jednoducho nevyhnutná.
Teraz konkrétne k niektorým tým dotazom, ktoré tu boli. To znamená, že tá povinnosť predkladať výročné správy ADZ je platná od 1. 5. Bude ukončené správne konanie u toho veľkého množstva, no tak v tom prípade sa aj zverejnia čísla na tej stránke ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre túto chvíľu viem povedať, že 184 splnilo zákonnú povinnosť, sú a budú. Čo bude s ostatnými, to je výsledok nejakého správneho konania, ktoré je v procese. Ale to sme zaviedli my, opakujem ešte raz, od 1. mája minulého roku.
Môže sa prideliť päťkrát, áno, až po piatich dňoch môže, teda nemusí byť pridelený. No, o čo nám v tomto prípade hlavne išlo? Potrebujeme dať väčšiu istotu zamestnancovi, ktorý pôsobí v jednotlivej ADZ-ke, aby sa nestalo to, čo doteraz je objektívne možné, a to sa tu v konečnej miere aj povedalo, zo dňa na deň je na ulici. To znamená, preto tu boli veľmi vážne debaty aj so zamestnávateľmi, do akej miery akceptujú to, že budú musieť nejakú ochrannú ruku nad tými zamestnancami akceptovať. Riešili sme to po dohode tak, že šesť mesiacov je tu prechodné obdobie, platia isté ochranné opatrenia, no a od 1. 7. budúceho roku platí rovnako Zákonník práce aj na agentúrnych zamestnancov. Myslím si, že absolútne seriózne, po dohode so sociálnymi partnermi akékoľvek iné obmedzenia, bude platiť kompletný Zákonník práce s akoukoľvek výpoveďou, ktorá súvisí aj so zmluvou na dobu určitú. To znamená, že áno. Tu treba povedať, tak ako zamestnanec nemôže dať výpoveď okamžite, ideme zaviesť, aby aj zamestnávateľ nemohol dať výpoveď okamžite, ale aby tam boli konkrétne ochranné prvky, ktoré Zákonník práce obsahuje.
No a čo sa týka tej otázky medzinárodných záväzkov, dohovor Medzinárodnej organizácie práce hovorí o povinnosti prekonzultovať zmeny s reprezentatívnymi organizáciami z hľadiska sociálnych partnerov, sociálneho dialógu. To sa uskutočnilo, v konečnej miere pri každej pracovnej legislatíve sa to pravidelne urobí, no a uviesť vykonané zmeny, to je ďalšia otázka, ktorá s tým súvisí. To znamená, že nie je tu, nič neporušujeme z hľadiska Medzinárodnej organizácie práce. Je to v súlade s odporúčaniami, v konečnej miere my aj pravidelne tieto veci s nimi konzultujeme. No a je tu jedna nová smernica, ktorá hovorí o zodpovednosti, o vysielaní pracovníkov, smernica Európskej únie, ktorú sme akceptovali, no a v rámci toho sa nedá baviť iba o spoločnej zodpovednosti. ADZ-ka, aj konkrétna firma, ktorá zamestnáva pracovníka v rámci ADZ-ky. To znamená, to nie je náš výmysel, ani Richterov, to je smernica Európskej únie. Tá už dneska platí v celej Európskej únii, no a samozrejmá vec, že vrátane Slovenska. Tu som sa pokúsil priamo zareagovať na niektoré tie konkrétne veci, ktoré tu zazneli. Opakujem ešte raz, som pripravený úzko spolupracovať aj so svojimi kolegami a baviť sa o každej jednej pripomienke, ktorá v rámci druhého, respektíve tretieho čítania, alebo či už vo výboroch alebo tu v pléne zaznie.
No a bol by som zlý minister, keby som nezaujal stanovisko aj k tomu druhému návrhu. Ak dovolíte, pokúsim sa v krátkosti jedno stanovisko, ktorým budem reagovať naň, prečítať, ktorý sa týka návrhu pánov poslancov Mihála a poslankyne Kiššovej v súvislosti k Zákonníku práce.
Dovolím si tvrdiť, že súčasné znenie zákona je štandardným pracovnoprávnym predpisom na úrovni obdobných pracovných noriem v rámci Európskej únie, ktoré je v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, smernicami Európskej únie, rozsudkami Európskeho súdneho dvora. Pracovné právo vzniklo na základe skutočnosti, že postavenie účastníkov pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca nie je rovnocenné a teda je jeho cieľom aj ochrana zamestnanca a zabezpečenie základných sociálnych práv zamestnancov, teda tých fyzických osôb, ktoré vykonávajú závislú prácu. Zákonník práce umožňuje zmluvnú voľnosť medzi zamestnávateľom a zamestnancom, avšak za predpokladu, že budú dodržané základné sociálne istoty ustanovené v tomto zákone. Mám za to, že vzhľadom k tomu, že súčasné znenie zákona je výsledkom dohôd, minimálne kompromisov sociálnych partnerov, ide o znenie zákona, v ktorom je miera práv a povinností medzi zamestnávateľom a zamestnancom vyvážená, pričom je zabezpečená aj dostatočná pružnosť v týchto vzťahoch. Z hľadiska informovanosti zamestnanca považujeme za vhodné, že priamo v Zákonníku práce sú ustanovené aj právne rámce upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov pri zastupovaní zamestnancov, postavenie zástupcov zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a postavenie zástupcov zamestnancov v prípade zamestnávateľa pôsobí, ak pôsobia viacerí zástupcovia zamestnancov. Návrh nového Zákonníka práce z väčšej časti preberá znenie terajšieho Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, pričom sú v ňom zakomponované zmeny niektorých ustanovení zákona, alebo sú niektoré ustanovenia zákona vypustené napríklad ustanovenia, ktoré sa týkajú kolektívnych vzťahov, respektíve sú samostatne upravené.
Sme toho názoru, že nie je potrebné prijímať nový Zákonník práce, nebránim sa pritom a akceptujem potrebu zmien jednotlivých ustanovení zákona, nakoľko požiadavka na jeho zmeny môže vyplynúť zo zmeny smerníc, alebo prípad prijímania nových smerníc v rámci Európskej únie, prípadne vydaním rozsudku Európskeho súdneho dvora, ratifikáciou dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, alebo ako reakcia na potreby aplikačnej praxe, čo je prípad toho predchádzajúceho môjho návrhu. Tieto zmeny by sa však mali uskutočniť v rámci existujúcich kódexov pracovného práva po veľmi dôkladnej diskusii v rámci sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi, čo sa v prípade prvého návrhu celkom samozrejme aj uskutočnilo.
Toľko základné veci, možno toho všeobecného charakteru. Ak by som mal konkrétne reagovať na návrhy, ktoré sú zakotvené v tomto Zákonníku práce, no zásadne nesúhlasím a nikdy nemôžem súhlasiť, aby sa upravovali veci, napríklad prekážky v práci, prekážka v práci, vyšetrenie, ošetrenie v zdravotníckom zariadení, aby bola bez náhrady mzdy, stravovanie, aby v zmysle terajšej pozície musí zabezpečiť, bolo len v pozícii môže, aby dovolenka mala byť krátená o jednu dvanástinu za každých 21 zmeškaných zmien. Aj čo sa týka mzdy, nemôžem súhlasiť so znížením príplatku za prácu na nadčas pri rizikových prácach z 35 na 25 %, ani na prácu vo sviatok z namiesto 50 % na 25 %. Nemôžem súhlasiť s tým, aby normy spotreby práce určoval len zamestnávateľ bez nejakej interakcie so zástupcami zamestnávateľov. Tak isto, čo sa týka rušenia definície závislej práce, naopak, ja si myslím, že sa nám podarilo viacerých živnostníkov z donútenia týmto prípadom realizovať, pretože sme vytvorili k tomu isté ochranné mechanizmy.
Ja si myslím jednu vec, pán poslanec Mihál, že možno bolo ďaleko, ďaleko horšie, že sme prostredníctvom toho predchádzajúceho Zákonníka práce umožnili doslova okrádať ľudí, ktorí robili tretiu zmenu, pretože napriek tomu, že robili do šiestej do rána, príplatok mali platený len do piatej do rána, čo pokladám za úplný nezmysel. Je to na škodu veci, pretože tí ľudia za nočnú prácu si zaslúžia celosmenový príplatok. Toľko by som možno k tomu. No a tu zneli otázky, čo priniesol môj Zákonník práce, ak si ho môžem dovoliť takto pomenovať, čo možno predchádzajúci Zákonník práce pána Mihála? Napriek tomu, že bol liberálny alebo liberálnejší aj ten predchádzajúci, si dovolím povedať, že v súčasnosti je menší počet nezamestnaných, teraz nehovorím o disponibilných, o celkovej miere nezamestnanosti a podarilo sa mi od januára minulého roku aj s mojimi kolegami vytvoriť 75-tisíc nových pracovných miest. To je výsledok terajšieho Zákonníka práce, ktorý je vyváženým z hľadiska postavenia práva a zodpovednosti zamestnávateľa aj zamestnanca. Tým zároveň dokumentujem, že terajší Zákonník práce spĺňa všetky podmienky, je výsostne aktuálny, je v osvedčených podmienkach Slovenskej republiky a nepokladám za potrebné ho jednoducho v tejto chvíli meniť.
Na druhej strane, akceptujem skôr, ako istý predvolebný možno ťah použitie tohto návrhu Zákonníka práce ďaleko liberálnejšieho, i keď, no, liberáli, ako tvrdia, že možno by Zákonník práce napísali na desať strán. Tu to nie je desať strán, je tam isté zúženie, na päť strán, hovorí pán Droba, no. Tak asi ste sa celkom v tomto smere možno nedopĺňali. Ja som osobne presvedčený, že Zákonník práce je základná pracovná norma, ktorá musí obsahovať základné práva, povinnosti a zodpovednosť minimálne tých dvoch základných sociálnych strán. Z uvedeného dôvodu nepodporujem návrh, ktorý predkladá pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Kiššová ohľadom novely Zákonníka práce.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pán minister. Dámy a páni, pán spravodajca? (Nesúhlasná reakcia spravodajcu.) Nie. Prerušujem rokovanie. Poobede potom, pán poslanec Mihál a pán spravodajca. Ďakujem pekne.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o dvoch návrhoch, a to o vládnom návrhu novely Zákonníka práce, tlač 1212 a o návrhu poslancov, pánov poslancov Mihála a pani poslankyne Kiššovej na vydanie novely Zákonníka práce, tlač 1175.
Pán navrhovateľ Mihál, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1212
a o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jany Kiššovej na vydanie Zákonníka práce, tlač 1175.)

To je taká nezvyklá situácia, aj pre mňa je to novinka, vystupovať v zlúčenej rozprave. Sám sa priznám, že keď som to včera navrhoval o tej jednej, keď sa rokovalo o programe, tak ma to príjemne prekvapilo, že ten návrh dostal podporu z obidvoch strán, takú mohutnú a ono to trošku vyvolalo takú možno nešťastnú situáciu v konečnom dôsledku, tak ako to hlavne pán kolega Brocka neustále zdôrazňuje a aj ďalší kolegovia, ale tak podarilo sa také čaro nechceného. (Reakcia z pléna.) Veď to je niekedy aj dobré (povedané so smiechom), pravda, Štefan? Takže je tu, som tu, stojím tu teda štvrtýkrát v tejto rozprave, tentokrát v pozícii jedného z dvoch predkladateľov so záverečným slovom.
Čiže dovoľte, vážení prítomní, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, aby som sa teda vyjadril k rozprave, najmä k tej časti, ktorá sa týkala nami predloženej nie novely, ale nového liberálneho Zákonníka práce. Zaznamenal som, zaznamenal som mnoho veľmi zaujímavých príspevkov zo strany opozičných kolegov. Žiaľ, v podstate ani jeden, s výnimkou záverečnej reči pána ministra, žiaľ, ani jeden diskusný príspevok, resp. príspevok k rozprave zo strany poslancov za stranu SMER, čo ma mrzí, ale oceňujem konštruktívne príspevky a pochopenie a súzvuk, ktorý sme cítili, či to bol Ľudo Kaník, či to bol Julo Brocka, Monika Gibalová, či to bol Alojz Hlina alebo Vilo Novotný, takže mňa tá diskusia potešila a je to signál aj pre všetkých, ktorí sledujú dianie v parlamente a sledujú, čo-ktoré politické strany robia. Tu ste, vážení občania, vážení voliči, vlastne mohli zacítiť, akým spôsobom pristupuje k problematike zamestnanosti, agentúrneho zamestnávania, platov, miest, strana SMER a akým spôsobom k tejto problematike pristupuje opozícia.
Sú to skutočne v niektorých prípadoch úplne rozdielne videnia sveta. Vládny návrh z dielne pána ministra za stranu SMER, pokiaľ ide o konkrétny problém v agentúrnom zamestnávaní, tu priniesol ďalšie a ďalšie obmedzenia, zákazy, reštrikcie. Čiže ako to bolo mnohokrát spomenuté v rozprave, rieši sa následok, ale nie príčina. No zavádzanie nových a nových pokút, to je to, na čo si vlastne za dva a pol roka zvykáme. Veď len pripomeniem to, čo stresuje zamestnávateľov, mzdové účtovníčky už vyše roka. Drakonické pokuty za tzv. nelegálne zamestnávanie, keď mzdová účtovníčka z nejakého dôvodu o jeden deň neskôr prihlási zamestnanca alebo dohodára do Sociálnej poisťovne, tak podľa zákona o inšpekcii v súlade so zákonom, v súčinnosti so zákonom o nelegálnom zamestnávaní a zákonom o sociálnom poistení, musí dostať pokutu najmenej dvetisíc eur. Čiže namiesto toho, aby sme skúsili nájsť nejaké konštruktívne riešenia a zamysleli sa, či by tam nemohla byť nejaká voľnejšia tá lehota, či v niektorých prípadoch nebude priestor na to, aby Sociálna poisťovňa alebo inšpektorát tú pokutu odpustil, nie, minimálna pokuta musí byť dvetisíc eur. Podobne sa tu zavádza nová pokuta pri porušení niektorých povinností pri agentúrnom zamestnávaní.
Naša cesta, naša ponuka je v tomto úplne iná. My ponúkame slobodu zmluvných vzťahov. My nechceme bazírovať na pojme závislá práca, tak ako na tom bazíruje pán minister a jeho spolustraníci. My si myslíme, že ľudia sú slobodné bytosti, že im netreba zbytočne ani nič prikazovať, ani nič zakazovať. Majú svoju vlastnú hlavu, svoj vlastný rozum. Všetky tie reštrikcie, ktoré obsahuje súčasný Zákonník práce, totižto majú za následok to, že na Slovensku, dobre, no tak pán minister povie 12,8, ja poviem 14-percentná, ale v každom prípade je to príliš vysoká nezamestnanosť na to, že Slovensko je krajina demokratická, vyspelá, priemyselná, že na Slovensku nám funguje systém školstva relatívne dobre, že sme súčasťou Európskej únie, že sme súčasťou eurozóny, že sme právny štát a napriek tomu, teda plus-mínus 12 až 14-percentná nezamestnanosť. Tu skrátka niečo nesedí a úlohou vlády je hľadať riešenia, aby sme sa pohli dopredu. No riešením sú reštrikcie, zákazy, pokuty.
Naše riešenie je liberálny Zákonník práce, kde sme presvedčení, že prinesie vyššiu zamestnanosť a prinesie vyššie platy. Konkrétne v tejto diskusii sme sa nezhodli. Nezhodli sme sa na tom, k čomu je agentúrne zamestnávanie a akým spôsobom by malo byť riešené a v čom je hlavný problém. Ja tvrdím, že hlavný problém je v tom, že reštrikcie z hľadiska zamestnávania na dobu určitú v Zákonníku práce pre kmeňových zamestnancov sú príliš silné a v protiklade k tomu sú príliš uvoľnené pravidlá, pokiaľ ide o zamestnávanie na dobu určitú, pre agentúry.
Pán minister sa tu síce aj v záverečnom slove snažil obhájiť svoju pozíciu, ale tie argumenty, pán minister, neboli dobré. Neboli dobré, pretože vy síce kozmetickým spôsobom upravujete jednu vec, a to je to, že už nebude môcť byť zmluva s agentúrnym zamestnancom v agentúre uzatvorená na dobu určitú s tým, že deň skončenia pracovného pomeru bude daný ako deň skončenia pridelenia, resp. tej zákazky u užívateľského zamestnávateľa, ale ten deň bude musieť byť dohodnutý napevno. To sa mení, ale pre toho agentúrneho zamestnanca to nič zásadné neznamená. Pretože opakujem ešte raz to, čo som už dvakrát povedal v tejto rozprave, ak sa agentúra so zamestnancom dohodne na dobu určitú, povedzme na dobu jedného mesiaca a bude takúto zmluvu kol - dookola po mesiaci vždycky predlžovať, tak ani súčasný zákon, ani zákon po tejto vami predloženej novele tento problém nijako nerieši.
Inými slovami, až na tú kozmetickú zmenu, agentúra a agentúrny zamestnanec de facto nemá žiadnu ochranu z pohľadu tej istoty, že nebude prepustený zo dňa na deň. Bude, jednoducho bude, toto ste vôbec vlastne nevyriešili. Čiže zdôrazňujem ten protiklad: kmeňový zamestnanec, reštrikcie pri zamestnávaní na dobu určitú a na druhej strane agentúrny zamestnanec, kde je to fakticky úplne, úplne voľné. Čiže tak, ako tu veľmi správne v rozprave povedal kolega Alojz Hlina. Zamestnávatelia si vždy hľadajú nejakú cestičku, ak sú zákony postavené príliš nešťastne a, s prepáčením poviem, príliš hlúpo. Ak si tá veľká fabrika má vybrať, či bude teda zaberať kmeňových zamestnancov v prípade, že je tu určitá konjunktúra, že sú tu určité zákazky a potrebuje väčší počet zamestnancov, ale je tu, samozrejme, vždy hrozba, lebo v podnikaní to tak je, že tak konjunktúra pominie, zákazky skončia a ten nadbytočný potom stav zamestnancov budú musieť prepúšťať s príliš vysokými nákladmi na prepúšťanie a s nemožnosťou pružného zamestnávania na dobu určitú, tak tá agentúra logicky volí tú cestu, nie agentúra, prepáčte, ten zamestnávateľ, tá fabrika, ten majiteľ tej fabriky logicky zvolí tú cestu, že si zároveň založí ADZ, agentúru dočasného zamestnávania.
Sme z tohto pohľadu v slobodnej spoločnosti a jeden a ten istý človek môže mať aj fabriku s tisíc zamestnancami, aj agentúru dočasného zamestnávania a cez túto agentúru si bude robiť nábor takýchto zamestnancov, ktorých zoberie na mesiac, na dva, na tri a keď zákazka skončí, tak tí zamestnanci budú na ulici bez toho, že by mali nejakú ochranu pred prepustením a samozrejme bez toho, že by dostali čo len euro nejakého odstupného. No a v tom je to nešťastie a v tom je tá tragédia. A to treba riešiť. Ale opakujem, nie cestou reštrikcií pri agentúrnom zamestnávaní, lebo to má svoj význam a svoj zmysel. Ale ten pozitívny efekt sa dosiahne vtedy, keď sa uvoľnia príliš rigidné pravidlá pre zamestnávanie kmeňových zamestnancov. A zdôrazňujem ešte raz, to je základná filozofia nášho Zákonníka práce, nezväzovať zamestnávanie príliš rigidnými pravidlami.
Pán minister, v záverečnej reči ste povedali dobrú myšlienku: "Zákonník práce vznikol preto, lebo zamestnanci boli vždy teda v nevýhodnejšom postavení ako zamestnávateľ a treba ich chrániť.". Áno, súhlasím. Treba si ale uvedomiť, že v akom čase vznikli tie prvé Zákonníky práce. Tie prvé Zákonníky práce vznikli skutočne v časoch toho ranného kapitalizmu niekedy začiatkom 20. storočia, možno 19., kedy to bolo jednoducho nutnosťou z hľadiska vtedajšieho sveta. Len chcem upozorniť, prosím pekne, že žijeme v úplne inom veku, vo veku informačných technológií, vo veku globalizácie, vo veku, kedy sa presúva kapitál z miesta na miesto šialenou rýchlosťou podľa toho, kde sú lepšie podmienky na podnikanie.
Sme v roku 2014 a onedlho si v kalendári otočíme list na rok 2015. Žijeme v inej dobe, kedy treba inak rozmýšľať. Ak budeme rozmýšľať rigidným spôsobom a vracať sa do éry toho ranno-kapitalizmu v našich úvahách, tak potom sa nemôžeme čudovať, že nezamestnanosť na Slovensku nám stagnuje na tých dvanástich, trinástich či štrnástich percentách. Je to výsledok takého uvažovania , aké jednoducho máte. Ja viem, že sa vám, že sa mi nepodarí presvedčiť vás. To ste aj jasne povedali v záverečnej reči. Máte skrátka svoje videnie sveta, v poriadku, máte ho. Aké máte výsledky? Aké máte výsledky pri takomto spravovaní tejto krajiny? Tá nezamestnanosť jednoducho neklesá. Dosiahli ste to, že časť živnostníkov položila živnosti znechutená zo zavedení vyšších odvodov a ďalšej byrokracie. Áno, zamestnali sa. Čiže tí, ktorí robili ako živnostníci, dnes sú zamestnancami. Dosiahli ste to, že tí, čo robili na dohody a boli to zrejme skutočne špekulatívne dohody, dobre, tak dnes tie dohody už nemajú, pretože ste pritvrdili pravidlá, odvody a ďalšie administratívne povinnosti podľa Zákonníka práce a prešli do stavu zamestnancov. Čiže takto nám vznikli nové pracovné miesta. To sú tí istí ľudia, ktorí tak isto robili, len dnes majú nálepku nie dohodár, ale zamestnanec povedzme s kratším úväzkom. Aha, dosiahli ste to, že tí, ktorí nejakým spôsobom robili alebo nerobili, dnes robia ako agentúrni zamestnanci. Ten počet agentúrnych zamestnancov, aj keď nemám dôkazy, pretože tie čísla transparentne nikde zverejnené nie sú, ale všetci to tušíme, že to tak je. Vzrástol nám počet agentúrnych zamestnancov, čo je z môjho rebríčku kvality pracovného miesta štvrté miesto. Pracovná zmluva alebo živnosť, dohoda, je to stále stabilnejšie, mám svojho zamestnávateľa, alebo potom niekde na štvrtom mieste agentúrne zamestnanie, kde môžem byť zo dňa na deň vyhodený a kde moje práva sú na naozaj nižšej úrovni, ako keby som mal stáleho zamestnávateľa.
Čiže toto ste dosiahli. Toto je vaša politika a nič iné mi nezostáva konštatovať, toto sú tie vaše deklarované istoty z volebnej kampane 2012. Ľudia za 2,5 roka sa presvedčili, kde je pravda, keď ste hovorili pred dva a pol rokmi o istotách. Obrazne sa pýtam ľudí, ľudia, prosím vás, povedzte, zakričte, napíšte to, kto z vás sa má za tých 2,5 roka lepšie, ako ste sa mali v roku 2012? Kto z vás? Kto z vás pocítil pozitívne tie istoty strany SMER? My neponúkame prázdne sľuby a prázdne heslá, my ponúkame riešenia a jedným z takýchto riešení je náš návrh Zákonníka práce. Preto sme si dali tú prácu a námahu a spísali sme to do podoby kompletne nového zákona, lebo sme presvedčení, že Slovensko takýto zákon potrebuje.
Milí občania, milí voliči, skúste zvážiť, áno, robím si predvolebnú kampaň, robím si ju celé štyri roky, pán minister, skúste zvážiť, či pôsobenie strany SMER vás natoľko presvedčilo, aby ste v roku 2016 dali znovu svoj hlas. Skúste zvážiť, či to, čo vám sľubovali, sa naozaj splnilo, či máte lepšie zamestnanie, či máte lepšiu prácu, či máte vyšší plat. Alebo či to nie je náhodou tak, že ste museli zložiť vašu živnosť, zavrieť vašu firmičku, alebo teda máte ju stále, ale platíte stále vyššie a vyššie dane, vyššie odvody, zažívate stále vyššiu byrokraciu, dostávate pokuty od akejkoľvek inštitúcie, ktorá vám príde na kontrolu, lebo treba aj takto priniesť peniaze do štátneho rozpočtu, či sa vám žije dobre, či dýchate slobodný vzduch, alebo či to je úplne naopak. Verím, že ľudia na Slovensku ešte stále majú zdravý rozum a vedia pochopiť a oceniť, kto to s nimi myslí dobre a kto len sľubuje, sľubuje, sľubuje a v tichosti tuneluje, tuneluje eurofondy.

Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave aj spravodajca? Evidentne nie. Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.
Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1117, spoločná správa výborov má tlač 1117a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä zvýšiť motiváciu u dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb v produktívnom veku, nájsť si a udržať si zamestnanie a podieľať sa tak na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie vlastným pričinením. Navrhujeme preto upraviť nové podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok, ktoré umožnia na rozdiel od súčasného stavu, keď podmienkou nároku na osobitný príspevok je skončenie poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, súbeh poskytovania osobitného príspevku s poskytovanou pomocou v hmotnej núdzi občanovi, ktorý po dlhodobej neaktivite nastúpi do práce. Podmienkou je, že pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah je dosiahnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času s dohodnutým príjmom najmenej v sume minimálnej mzdy, respektíve jej pomernej časti zodpovedajúcej kratšiemu pracovnému času. Zmena sa navrhuje aj pri podmienke dohodnutej maximálnej výšky príjmu z tohto vzťahu a to zo súčasného trojnásobku na dvojnásobok minimálnej mzdy.
Návrh zákona vymedzuje výšku osobitného príspevku na dvoch úrovniach a dĺžku poberania osobitného príspevku najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a to 126,14 eura v prvých šiestich mesiacoch a 63,07 eura v ďalších šiestich mesiacoch.
Predložená novela bola predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru, ako aj výboru pre sociálne veci, na ktorom boli pani poslankyňou Šedivcovou predložené pozmeňovacie návrhy, ktorých cieľom, okrem niektorých legislatívno-technických úprav, je reagovať na problémy pri aplikácii zákonov o pomoci v hmotnej núdzi.
V súvislosti s účasťou na zákonom určenej činnosti, ktorá je podmienkou pre vznik nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, pozmeňujúci návrh pani poslankyne rieši najmä súbeh takejto činnosti s výkonom trestu povinnej práce, vylučuje z povinnosti splniť podmienku výkonu činnosti poberateľov predčasného starobného dôchodku, invalidov a tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.
Ďalšou zmenou obsiahnutou v tomto pozmeňovacom návrhu je upustenie od povinnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpiť od dohody s obcou, jej rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami, alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti pri akomkoľvek porušení dohody, najmä ak ide o menej závažné porušenie dohody, pretože za obligatórne odstúpenie sa v praxi ukazuje, ako kontraproduktívne, vzhľadom k cieľu, na ktorý chce príslušnými ustanoveniami zákon poukázať a dosiahnuť.
Pre zamedzenie pochybností pri aplikácii zákona pani poslankyňa vo svojom návrhu zákona zároveň navrhuje explicitne ustanoviť povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok poskytnutý neprávom alebo vo väčšej sume aj v prípade, ak túto skutočnosť nespôsobila fyzická osoba, čím reagujeme na výkladové problémy vzniknuté v konkrétnej praxi. S predmetným návrhom na zmeny predloženého návrhu zákona sa stotožňujem a podporujem ich.
Na záver ešte pripomínam, že ambíciou predloženého návrhu zákona je predovšetkým vytvoriť priestor pre výraznejšiu podporu tých, ktorí sa vlastnou aktivitou, najmä prácou snažia vymaniť z hmotnej núdze.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Milanovi Halúzovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu 1117a výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 183/2014 Z. z., tlač 1117, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1291 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 482 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 128 z 9. októbra 2014. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy v časti IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrením k ich uzneseniam uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 zo spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 136 zo 14. októbra 2014.
Ďakujem. Skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tieto prihlášky: za klub KDH je prihlásený pán poslanec Július Brocka, ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mihál a pán poslanec Novotný z klubu SDKÚ - DS.
Dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, ktorý prednesie svoju reč za klub KDH.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, kým v predchádzajúcom bode, ktorý predkladá minister Richter, sa plénum venovalo problému, ktorý z väčšej časti je dôsledkom toho, ako SMER sa postavil k pracovnoprávnej legislatíve, k Zákonníku práce, niektorí kolegovia to nazvali, že pokúša sa riešiť problém, ktorý sám spôsobil a dá sa s týmto tvrdením súhlasiť.
Teraz ideme rokovať o bodoch, o programe, alebo teda o tom tzv. sociálnom balíčku piatich návrhoch zákonov, ktoré štyri z nich chcú riešiť problém vysokej nezamestnanosti. Za toto nenesie pán minister zodpovednosť, to je dlhodobý problém. Teda to, že je taká veľká a teda nenesie len on. Je istý podiel, samozrejme, aj na ňom, ale netrúfam si to teraz tak zosobňovať, len to už sú teraz návrhy, ku ktorým, by som povedal, pristupuje pán minister tak, že už využíva aj podnety z opozície. To znamená, že to, čo tu celé mesiace a celý čas opoziční poslanci vo svojich návrhoch navrhujú a bolo to zamietané, tak teraz to nachádzame vo vládnych predlohách, a to je dobré. Ale keďže, aby som nič nevynechal, tak pôjdem pekne po poriadku, lebo o týchto návrhoch sme vlastne už mali rokovať na predchádzajúcej schôdzi. Hovorím, preto mali, lebo sme v podstate nerokovali.
To, čo tu bolo minulý mesiac v súvislosti s týmito návrhmi zákonov, tak neviem, či sa dá nazvať, že rokovanie o návrhoch zákonov, keď pán minister využil chvíľkovú neprítomnosť opozície, nebolo to ani 15 minút a kým sme sa stihli vrátiť z tlačovej konferencie, ktorá bola v týchto priestoroch, tak zrazu bolo po všetkých návrhoch zákonov, teda bolo, akože ste ich stihli formálne vybaviť a pritom nevystúpil jeden z poslancov SMER-u v rozprave. A pritom veď mohli ste pána ministra aspoň pochváliť, lebo ja som sa to chystal urobiť, konkrétne pri tomto návrhu zákona a nemohol som to urobiť. To, čo ste vy urobili, tak ste, alebo ako ste, pri čom ste asistovali a teda aj pán minister, tak to je na zápis do Guinnessovej knihy rekordov, lebo za 12 minút stihnúť päť zákonov, naozaj, aj rozpravu k nim, aj predniesť návrhy, odôvodniť, aj spravodajské správy, no to sa tak ľahko niekomu nepodarí prekonať to, čo urobil minulý mesiac pán minister. A vy ste mu pri tom, poslanci SMER-u, asistovali. Určite to bolo možno z vášho pohľadu účelné, že ste takto sa vyhli diskusii, ale naozaj, no veď, teraz je mi už ťažko chváliť pána ministra, pretože dnes je to zase v úplne inej polohe.
To bolo vtedy v situácii, keď predseda parlamentu chcel opozičným poslancom zatvoriť ústa, aby sme o niektorých veciach nediskutovali. Veď dobre, tak keď ste nechceli diskutovať o veciach, ktoré vás hnevajú, dráždia tých kandidátov na primátorov a starostov a chceli sa tomu vyhnúť, tak ste mohli diskutovať o týchto veciach, ako je napríklad možné, ako vy navrhujete znižovať vysokú nezamestnanosť na Slovensku, a to sa vám, to sa vám teda, nieže nepodarilo, teda ani jedno, ani druhé, ani tá diskusia o tom, ako to chcete robiť, ako ju chcete znižovať a potom aj ten fakt, že sa vám nedarí znižovať nezamestnanosť na Slovensku. A aj keď to tak na prvý pohľad môže zo štatistík vyzerať, tak to tak nie je, lebo tie štatistiky o nezamestnanosti, to je, to je hotové kamuflovanie štatistík. Takým spôsobom ju môžete aj na nulu, keď budete takto pokračovať, znižovať, že budete vyraďovať z evidencie tých, ktorí tam podľa vás nepatria, tak ako to teda ste urobili zmenou metodiky výpočtu nezamestnanosti na Slovensku a potom vám môžu vychádzať čísla o nižšej nezamestnanosti.
A ak chcete, aby som to potvrdil aj tými číslami, tak len uvediem a budem porovnávať údaje júl tohto roka a júl roku 2011, to znamená údaje za tri roky dozadu. Ak by ste nezmenili metodiku výpočtu, tak nezamestnanosť v júli 2011 bola 13,15 % a tento rok v júli, o tri roky, pri tej istej metodike by bola 13,3; 13,3 je viac ako 13,15. No to, že je to menej, že vykazujete menej, tak to je preto, že napríklad v júli ste vyradili, alebo teda úrady práce podľa zmenenej metodiky vyradili 16 698 evidovaných nezamestnaných ľudí, ktorí vykonávajú menšie obecné služby a dobrovoľnícku prácu. Pritom tí ľudia nemajú žiadnu skutočnú prekážku nastúpiť do práce. A takouto fintou napríklad je nezamestnanosť nižšia a pritom tí ľudia nemajú prácu, sú nezamestnaní. Ja si myslím, že títo patria do evidencie úradov práce.
No, a teda to je fakt a to treba povedať, že v boji s nezamestnanosťou sa vám nedarí. Nedarí a možno to je dôvod, prečo už v tejto chvíli sú vám dobré aj návrhy z opozície. Lebo to, čo je obsahom tohto návrhu, o čom teraz rokujeme, tak to je ten princíp medzitrhu práce, ktorý sa opozícia pokúšala vám navrhnúť a posunúť už niekoľko razy. A vy, poslanci SMER-u, ste za ten návrh vtedy nehlasovali. Teda ten princíp medzitrhu práce, že dlhodobo nezamestnaným ľuďom, ktorí sú bez práce, dlhodobo nezamestnaní, aby sme zvýšili atraktívnosť prijatia zamestnania aj za minimálnu mzdu, tak aby nestratili dovtedy dávku v hmotnej núdzi, ktorú dostávali, lebo rozdiel medzi, v mnohých prípadoch medzi dávkou v hmotnej núdzi a príjmom zo zamestnania z tej minimálnej mzdy bol mnoho razy minimálny, alebo to bolo skoro to isté.
Čiže týmto spôsobom, týmto spôsobom ja sa, ja teda verím, že to pre mnohých zrazu bude atraktívne ísť do práce aj za minimálnu mzdu. Čiže dostávať rok alebo šesť mesiacov, či 126 alebo teda po tých šiestich mesiacoch 63, keď zaokrúhľujeme na eurá, tak je to, je to zmena k lepšiemu. Ak niekto bude kritizovať, že to neznamená trvalé pracovné miesta, že keď sa vyčerpajú tie prostriedky, tak sa tí ľudia vrátia späť do tej situácie, v akej sú teraz, beriem, ale jednoducho dnes sme v situácii, že treba využiť všetky rozumné návrhy a možnosti, ktoré vedú k tomu, že ľudia sa, najmä tí, ktorí žijú viac zo sociálneho systému, aby sa viac usilovali aj vlastným pričinením alebo mali väčší záujem dostať sa na trh práce.
Pozrite, čiže toto oceňujem a možno by som chcel apelovať viac na kolegov zo SMER-u, že by sa mali viac inšpirovať tými návrhmi opozície, ako prehadzovať ich, že nebudú alebo na ďalšiu schôdzu, to škodíte sami sebe. Možnože, ak teda to, ich študujete a potom budú v tých vládnych predlohách, tak prosím, no. Korektné by bolo, keby ste to aspoň priznali, lebo bude to aj v tom ďalšom návrhu. Aj to odpustenie odvodov pri brigádnickej práci študentov, že jednoducho 200 eur príjem, nebudú povinní platiť poistné odvody, to tiež je nápad z opozície. Veď tu kolegyňa sedí alebo jeden kolega nesedí, no proste to sú návrhy, ktoré sa vám určite hodia, aj mnohým tým, ktorých sa to konkrétne týka a v podstate vás to, vás to nič nestojí, len dobrú vôľu. Inšpirovať sa našimi návrhmi, prihrejem si svoju polievočku. Aj ten jeden plat stačí. Ja sa teším, že budeme tu o tom rokovať a že teda musel premiér zasiahnuť, aby ste zmenili názor, a že aj tí, čo boli zásadne proti, dneska sú toho protagonisti, no. Ja vám budem navrhovať aj vylepšenia isté, lebo no, veď ten čas beží naozaj veľmi rýchlo a každý deň je mnoho razy dňom nevyužitej príležitosti. Čiže my nie sme opoziční poslanci tí, čo chcú škodiť, čo chcú, ako si myslí pán predseda parlamentu, že zdržovať alebo odvádzať pozornosť, alebo hádzať polená pod nohy. Vôbec nie. Však toto sú tie návrhy, ktorými podávame pomocnú ruku, ako nezamestnanosť na Slovensku môže byť menšia.
Bolo by slušnejšie, keby ste minimálne prejavili nieže vďačnosť, ale keby ste sa správali ku nám tak, by som povedal, prirodzene, to, čo je slušné. A súvisí to s pánom ministrom Richterom. Ak nám pán predseda parlamentu odkazuje, že o vyslovovaní nedôvery budeme, ministrovi Richterovi, diskutovať v noci, no ja mu odkazujem, pán predseda parlamentu, o tomto diskutovať v noci ja nebudem. A urobím všetko preto, aby sme to robili v normálnych, by som povedal, podmienkach. A ak vy prejavíte dobrú vôľu, tak to môže byť v rámci toho času, ktorý ste vyčlenili na rokovanie októbrovej schôdze. A keď tá dobrá vôľa nebude, no tak to bude v novembri a bude to v čase, že sa vám to nebude hodiť, lebo bude pred komunálnymi voľbami opäť. (Potlesk.)
Čiže nie je to vyhrážanie sa, ale ja vám ponúkam naozaj návrh, že keď sa vy budete správať voči nám, k opozícii korektne, veď vy nie ste naši ani nadriadení, od predsedu počnúc aj vy, ostatní kolegovia. My sme rovnocenní partneri, len vy máte teraz tú nevýhodu, že musíte, nevýhodu, možno sa to dá povedať, však niekto by povedal, výhodu, že spravovať túto krajinu, ale to je zodpovednosť a my vám pritom nechceme škodiť, my vám chceme pomáhať, lebo naozaj, veď ja predpokladám, že nikto z tejto krajiny, kto tu sedí v tomto pléne, že nechce odtiaľto zdúchnuť, ako tí, čo nakradli, no. Ale ako nenúťte opozíciu do správania, ktoré, ktoré tu jednoducho by nemuselo byť pri troške dobrej vôle.
Ak som odbočil, a že som hovoril aj na tému, o ktorej budeme inokedy diskutovať, teda odvolávanie ministra Richtera, tak hovorím to len preto, lebo som to považoval za dôležité odkázať nášmu predsedovi, tomu, čo organizuje náš program. A jednoducho opozíciu je možné, ak bude konštruktívne pristupovať k práci parlamentu, využiť aj vo svoj prospech. Toto som považoval za dôležité povedať pri tomto bode.
Ďakujem za vašu pozornosť.