39. schôdza

Pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem pekne. No, faktom je, že sa veľmi zvýšila motivácia verejnoprospešného sektora v spoločnosti zavedením asignácie. Dokonca mám taký pocit, že spoločnosť sa až príliš začala spoliehať na asignáciu a tým sa vniesol taký nesystémový prvok aj do práce niektorých neziskových organizácií. Ale si myslím a som za to, že by sme sa mali snažiť maximálne vylúčiť tie právnické osoby, ktoré cez inštitút asignácie zriaďujú nadácie, občianske združenia, NO-čky alebo fondy a tak cestou reklamy si robia pre seba svoju vlastnú kampaň a veľakrát systém zneužívajú. Preto si myslím, že okruh prijímateľov a cieľové skupiny by sa mali definovať užšie. Dokonca si myslím, že prijímatelia by mali byť len tie osoby na princípe neziskovosti, ktoré priamo danú aktivitu vykonávajú, čo by mali dokladovať aj príslušným registrom. A ostatné osoby, ktoré sú len distribútormi peňazí, by boli zahrnuté do systému filantropie právnických a fyzických osôb. A tu sa pripájam aj k predrečníkovi, že možno celý tento systém chce rekonštrukciu, ale tým nechcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh nepodporím.

Pán poslanec Kuffa.

Asignáciu dane, tento pozmeňujúci návrh ja osobne podporím, ale presne nad tým istým som sa zamyslel, aj teda prečo pán minister má výhrady voči tomu. On to tu aj pošepol. Presne táto vec ma napadla, že sú tu veľakrát právnické osoby, ktoré v podstate účelovo vytvárajú si neziskovky a takto prelievajú tie peniaze. Ak sú tu neziskové organizácie, ktoré naozaj priamo poskytujú službu, tak ako si to kolega spomínal, naozaj štát je tu ten, ktorý nedokáže všetky tie služby pokryť. Je tu aj skupina, doplním ešte to, že čo si hovoril tuná, tých onkologických pacientov. Možno tí, ktorí sú bezvládni a vozičkári a podobne, tak sú tu aj zomierajúci, ťažko chorí a dlhodobo chorí. Paradoxom je to, že štát by mal byť ten, ktorý sa má postarať o týchto ľudí. Ale, žiaľ, skúsenosť je taká, ak človek má naozaj takýto vážny zdravotný problém, tak aj tie nemocnice, ktoré, a systém zdravotníctva tak je nastavený, že jednoducho ťa tento systém vytlačí z tohoto zariadenia. A veľakrát sú mnohé rodiny a mnohí ľudia postavení pred takú skutočnosť, že nemajú kam dať toho pacienta. Doma ho nezvládajú nie preto, že ho nechcú, ale nie sú na to odborne spôsobilí, nie sú na to technicky vybavení a jednoducho neexistuje tuná toto pokrytie. Pre takéto neziskové organizácie určite tá asignácia aby sa neznižovala. Ale sú tu takzvané aj tie pseudoneziskovky, s ktorými ja nesúhlasím.
Ten druhý pozmeňujúci návrh, pán kolega, ktorý si tuná prečítal, ten ti nepodporím. Ten spokojne môže byť zdaňovaný, tento oznamovateľ, aj tými 99 %, ako si to hovoril pri prvej tej teplárenskej spoločnosti. Pán minister, tam môžete spokojne zdaňovať, pri tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lipšic s rekciou na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky od kolegov. Skúsim len pár postrehov. Ja som to aj spomínal, že neviem o tom, že by ten systém bol masívne zneužívaný. Dokonca aj spoločnosti, ktoré si vytvárajú vlastné nadácie a potom distribuujú tie peniaze, tak ich dávajú tam, kde sú potrebné. Ak z toho majú, z tej distribúcie, aj PR, to mne až tak nevadí, sa priznám, pokiaľ to naozaj ide k tým, čo to potrebujú, k tým, čo to potrebujú. Kde by som to naozaj obmedzil, je, pri štátnych firmách. Tam to podľa mňa nemá zmysel alebo pri monopoloch, ako som spomínal, áno.
Ale ten návrh ide úplne iným smerom, že to paušálne dá, akoby znížil všetkým. A ja si myslím, že spoločnosť a život sú pestrejšie. To znamená, že naozaj niektoré služby možnože štát ani nevie vykonávať tak efektívne, aj keby veľmi chcel a mal záujem, ako to robia neziskovky. Ten svet je pestrejší ako len proste štát a súkromný sektor a nič viac. Aspoň teda ja si predstavujem Slovensko také pestrejšie a myslím si, že aj je a že je tu veľa ľudí, ktorí by ho pestrejšie v tomto zmysle chceli mať.
A ten výpadok, keď som spomínal monopoly, tak poviem to na príklade. Prečo nepodlieha monopolnej dani napríklad elektronické mýto? Veď to je monopolná služba. Ja ani nikto z nás nemôže vyberať elektronické mýto, ale tam nám nevadí, že elektronické mýto nepodlieha monopolnej dani. Nevadí. Je to monopol bez akýchkoľvek pochybností. Čiže my máme zdroje, kde by sme vedeli nájsť zvýšený príjem do štátneho rozpočtu, ale tam ho akoby nie tak zodpovedne hľadáme. Z rôznych dôvodov asi. A hľadáme ho niekde, kde to naozaj postihne tých, ktorí vykonávajú aj veľmi dôležitú prácu v našej spoločnosti a vytvárajú ju, a teda robia ju na neziskovom princípe.

V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán minister.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som s bázňou vystúpil k téme a k témam, ktoré načrtol pán poslanec Lipšic. Hovorí sa, že sa nemá hovoriť, hovorí sa, že sa nemá hovoriť v dome obesenca o povraze, ale ja sa priznám k tomu, že ja mám osobnú skúsenosť s touto témou dlhoročnú, ja patrím k tým vtedy mladým exekutívnym úradníkom, ktorý v roku 2006 chceli zrušiť asignáciu právnických osôb. A potom nasledoval, samozrejme, po tomto pokuse nasledoval taký odpor a taká diskusia celospoločenská, že ja som verejne prehlásil, tak vtedy si ma zrejme nikto nevšímal, verejne som prehlásil, že to už nikdy, nikdy neurobím. A ja som si z toho, samozrejme, zobral svoju lekciu a tou lekciou bolo aj to, že som potom venoval rok a pol, skoro dva roky ako štátny tajomník na ministerstve financií čas tomu, aby som rokoval trpezlivo s predstaviteľmi neziskového sektora o tom, ako zmeniť spôsob asignácie. Lebo všetci tak trošku, ak odhliadneme od istej dávky demagógie, lebo tá môže byť prítomná z jednej alebo z druhej strany, všetci trošku cítime, že systém, ktorý tu bol historicky nastavený, bol nevyhnutný na to, aby tretí sektor bol financovaný a nebol financovaný len zo zahraničia, tak ako to bolo za čias Mečiara povedzme. A všetci chápeme, že nevyhnutnosť financovať zo strany štátu je stále prítomná, ale zároveň cítime to, že to nie je úplne, úplne v poriadku.
Dovolím si pripomenúť napríklad spôsob, ktorý je v iných krajinách postkomunistických. Tuším je to napríklad v Českej republike, kde z výťažku privatizácie sa časť tohto výťažku uložila na účty a vlastne z výnosov týchto účtov sa financuje tretí sektor. Tu si dovolím povedať niektorým teraz nasrdeným predstaviteľom pravice, že boli účastní asi 300 miliardám predaju štátneho majetku, ale takýto bohumilý účel sa akosi pozabudol urobiť. Škoda. Dneska sa táto vec už proste nedá zopakovať. A naozaj škoda, lebo mohol to byť ďalší zdroj financovania.
Myslím, že sa všetci zhodneme aj s predstaviteľmi tretieho sektora, videl som na balkóne pána Zajaca, ekologického aktivistu, ktorého pozdravujem a s ktorým sme skrížili meče mnohokrát práve na túto tému. A chcem poznamenať, že všetci sa zhodneme, ktorí trošku cítime potrebu a trošku tomu rozumieme a chceme tomu rozumieť, ale v tom dobrom slova zmysle, že tretí sektor potrebuje viaczdrojové financovanie. A problematika asignácie je tá, že tak ako to tu bolo spomenuté, že to vlastne sa stal jediný spôsob financovania tretieho sektora a všetci sme ľudia. Aj v treťom sektore sú len ľudia a zvykli sme si na tento spôsob. A vlastne ak to pomenujeme horolezeckou terminológiou proste, tretí sektor na Slovensku visí na jednom lane. A tým lanom je asignačná daň.
Ak si pozriete výťažnosť asignácie, lebo máme asignáciu fyzických osôb a právnických osôb, tak opäť sa asi zhodneme, že v oblasti fyzických osôb sú obrovské rezervy. Tá kapacita je na nejakých 40 % asi naplnená. Ten priestor je oveľa väčší. Je oveľa väčší, ale znamená to, že aj tretí sektor by musel byť aktívnejší práve v tej oblasti asignácie fyzických osôb. To je proste z dverí do dverí. To je o kampani, to je, dokonca je to o zmene v myslení ľudí, je to o donorstve, je to o tom, že to má význam a že tie peniaze putujú tam, kde putovať majú.
Ak sme sa na to dívali z takého veľmi technografického hľadiska, tak v podstate asignácia fyzických osôb je, to sú peniaze, ktoré mohli inak skončiť vo vyšších územných celkoch alebo mestách, sú to vlastne peniaze obcí, pánovi Lipšicovi sa nepáči ten výraz, či sú teda peniaze firiem alebo tretieho sektora, no niekde sú, ale je to proste z dane, je to z predpisu, z daňovej povinnosti, ktorá sa proste presmeruje niekam inam a zhodnime sa, že na dobré veci, určite na dobré veci, a v prípade právnických osôb je to proste z príjmov štátu. Takže ak sa pozriete, problémy tam sú. Problémy boli dlhodobé napríklad z pohľadu toho, že štát vôbec nekontroloval nadácie a občianske združenia a potom následne z toho vznikli mnohé konflikty, dokonca nutnosť vracať tieto peniaze, lebo proste pravidlá neexistovali.
Problém osobne mám, a preto som to tu tak možno nechutne a nedôstojne namietol a ospravedlňujem sa za to, ale mám problém s tučnými nadáciami. Viete veľmi dobre, že niektoré tučné firmy majú tučné nadácie, kam ide asignácia, a časť vlastne marketingových nákladov si realizujú týmto bohumilým spôsobom, je to tu prítomné. A dokonca, a to už je, to už je problém, tieto tučné nadácie sú významné pre ďalšie malé, drobné občianske združenia a malé nadácie, ktoré, to znamená, my presúvame, viete, kto potom delí peniaze? Tie peniaze delia tieto nadácie. Tak neviem, či toto je proste úplne systém, ktorý tu chceme, a musíme o ňom hovoriť a musíme s ním hovoriť kľúčovo s tými ľuďmi, ktorí v treťom sektore pracujú. To, že tretí sektor je nekonečný zdroj zamestnanosti napríklad, naozaj obrovský zdroj zamestnanosti tam tkvie v treťom sektore, to nikto nemôže o tom pochybovať. To, že štát naozaj nevie plniť všetky funkcie, to je tiež pravda, a to, že súkromný sektor nechce pôsobiť vo všetkých oblastiach, lebo nevie tvoriť zisk, to je tiež pravda.
V roku 2009 sme sa po dlhom čase dohodli na zmene spôsobu asignácie a tým kľúčovým motívom nebolo, keď sa pozriete na ten, na ten časový harmonogram, neboli fiškálne záujmy. Kľúčovým záujmom bolo skombinovať starý alebo existujúci osvedčený systém s väčšou motiváciou pre donorstvo, pretože, pri všetkej úcte, ak firma dneska asignuje, ona sa k tým peniazom nespráva ako k vlastným peniazom, sú to vlastne peniaze, ktoré inak by zaplatila štátu, hej? Čiže to nie sú ich peniaze, to nie je skutočný prejav donorstva, ospravedlňujem sa, ale je to tak, toto nie sú čisté peniaze daného súkromníka, danej firmy, a preto sme sa dohodli, že naozaj je dobré, aby sme postupne začali v tejto spoločnosti našej, ktorá teda k donorstvu až taký veľký vzťah nemá, budovať vzťah. Vzťah cez motiváciu, áno, môžeš asignovať, ale musíš k tomu niečo aj priložiť.
Do toho prišla kríza, do toho naozaj prišla aj dohoda o tom, že budeme pracovať na viaczdrojovom financovaní, a tu ja musím povedať, že časť cesty sme prešli spolu. Máme funkčnú, máme funkčnú lotériu, charitatívnu lotériu. Je funkčná z hľadiska legislatívy, nie som si istý, že je funkčná z hľadiska toho, že ju tretí sektor vie alebo chce využívať. To tiež je to ťažké. Treba byť inovatívny, je to proste zložité a hýbeme sa v prostredí gamblingu v podstate, lotérie, gamblingu, kde sú proste iní draci, hej? Vo vysokej fáze prípravy je téma charitatívnej reklamy, pokiaľ viem, sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní s ministerstvom hospodárstva. Ono je gestorom reklamy v krajine, takže tam je dohodnutý koncept. Ďalší zdroj, ak pán poslanec Lipšic spomínal sponzorstvo, tak isto prítomná téma, ktorej sa má venovať určite ministerstvo vnútra a spravodlivosti.
Ja chcem len povedať, že ja s plnou vážnosťou si uvedomujem túto tému a túto vážnosť témy – zabezpečenia zdrojov peňazí pre tretí sektor. A na druhej strane si uvedomujem, že tretí sektor je tiež záujmovou skupinou ľudí, veľmi vplyvnou, mediálne vplyvnou a vplyvnou dokonca cez rodiny, cez skupiny, cez náboženské skupiny, cez spôsob pohľadu na tento svet je prítomná v celej spoločnosti. A preto, samozrejme, niekedy je jednoduchšie možno menej rokovať, ako proste len prísť s požiadavkami, a ja musím povedať a tu vám musím, musím vám to proste zrekapitulovať.
V roku 2011 sme prvýkrát zmrazili zmenu asignačného mechanizmu, lebo, ešte sa raz vrátim k tomu, my nejdeme v tomto návrhu zákona meniť zákon o asignácii. Zákon bol prijatý v roku 2009 po dohode s tretím sektorom. My vstupujeme do tohto zákona, to je pozmeňovací návrh, ktorý sa tu objavuje štvrtý rok za sebou, kde vlastne zmrazujeme spôsob asignácie, čiže v návrhu zákona nie je zmena, nie je tam aktívna snaha škodiť, brať peniaze. Takže prvýkrát v roku 2011 takto tu pred voľbami 150 rúk hore, ako inak - pred voľbami. Druhýkrát v roku 2012, tretíkrát v roku 2013. Naposledy to bolo minulý rok. Čiže sme, tretíkrát je tá téma tu prítomná a naozaj minulý rok to bola pani poslankyňa Žitňanská, ktorá túto tému tu nastolila, nakoniec bola proste aj presadená.
Teraz trošku k číslam. Podľa údajov, ktoré máme, my sa trošku rozchádzame, samozrejme, v dopadoch, my to vidíme menej dramaticky a tú sumu vidíme niekde na úrovni niekde medzi 4 a 6 mil. eur. Podľa našich údajov asignácia za rok ´13, ktorá sa realizuje v roku ´14, lebo tam je vždycky ročný časový posun, dopadla pre tretí sektor veľmi dobre. My na základe údajov, ktoré máme, a veď na týchto údajoch je postavený aj štátny rozpočet, však príjmy, časť príjmov štátneho rozpočtu je postavená na dani z príjmu právnických osôb a časť z nej je nasmerovaná do tretieho sektora. Čiže na základe našich prognóz má asignácia stúpať o 8 % v budúcom roku, ktorá sa vzťahuje k roku ´14, ale reálny cash flow pre tretí sektor je to v roku, v roku ´15. Čiže hovoríme o medziročnom náraste o 8 %. Podľa našich odhadov, ak zostane v platnosti tá degradácia, tie schody smerom dole v oblasti asignácie, tak v roku ´16 by mal byť tretí sektor na tom presne tak ako v tomto roku. Čo je nad dlhodobý priemer, čo je dokonca aj v súlade s tou dohodou, na ktorú sa tretí sektor odvoláva.
Chcem podotknúť, že tretí sektor má nepriame výhody, samozrejme, aj z politiky vlády, ktorú tu všetci napravo kritizujete, lebo ak vláda zvyšuje príjmy z dane z príjmu právnických osôb, ten priamy benefit má aj tretí sektor, tretí sektor má výhody zo zvýšenia sadzby dane z príjmu právnickej osoby, má. Ivan Švejna točí hlavou, hayekovec, aj hayekovská nadácia má výhody zo zvýšenia sadzby na 23 %, určite áno. A hlavne má výhody zo zvýšenia efektívnosti v tejto oblasti. A vy viete, že tiež, nemusíte ma mučiť z toho pohľadu, viete, že mnoho kuvikov tu, a nielen kuvikov, ekonómov, ktorí mali skúsenosti z toho, že ako sa zvyšuje sadzba, tak sa znižuje daňová efektivita. A pri zvýšení sadzby z 19 na 23 sme zažili prekvapenie na oboch stranách, pán Mihál na to doplatil tou bradou, ale všetkých nás to naozaj prekvapilo tým, že efektivita daňových výberov proste, daňových výberov nepoklesla za rok ´13, keď tá sadzba bola naozaj zvýšená zásadným spôsobom z 19 na 23 percent. Jedno z vysvetlení je, ktoré, ktoré sa núka, je to, že veľmi aktívny súboj s daňovými únikmi v oblasti DPH má nepriamy, samozrejme, dopad aj na výšku daňového základu v oblasti dane z príjmu právnických osôb, ktorý sme nevedeli vtedy kvantifikovať. Čiže to potvrdzuje, samozrejme, zmysel tohto súboja.
Samozrejme, stále je aj prítomná moja požiadavka na tretí sektor, ktorá bola verejne a neverejne pomenovaná, aby nám tretí sektor pomáhal v boji s daňovými únikmi, pretože má veľmi, tretí sektor má veľký morálny vplyv na spoločnosť a je priamo ekonomicky motivovaný na tom, aby daň z príjmu právnických osôb, ktorá ide do štátu, alebo fyzických osôb, ktorá ide do obcí cez podielové dane, boli čo najvyššie. Aby sa dane neobchádzali, aby sa dane platili. Majú z toho priamy benefit. Čiže stále platí moja výzva, aby aj tretí sektor pochopil tú priamu previazanosť a aby nám v tomto súboji pomohol.
A skončím v podstate tým, že ja tu nie som na to, aby som sa nejakým spôsobom vtieral tretiemu sektoru, ja tu musím, myslím si, že ten postoj musí byť veľmi racionálny. Na základe aj čísel, ktoré som tu povedal, musím povedať, že nepodporujem prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Lipšica v tomto momente, ale chcem verejne prisľúbiť, že neprerušujeme kontakt, že si chceme počkať na výsledky z marca a apríla, či sa proste potvrdia tie čísla, s ktorými pracujeme my a na ktorých je založený aj štátny rozpočet tejto krajiny. A musím povedať, že v posledných dňoch, tak ako to na Slovensku a u ľudí býva, sa možno vyskytli aj nové riešenia.
Ja by som chcel verejne pripustiť možnosť zmeny terajšieho zákona, ktorý sa vzťahuje k asignácii, ale nerád by som možno postupoval už cestou neustáleho zmrazovania toho mechanizmu, ako to máme u platov ústavných činiteľov, lebo to tiež úplne systémovo nikam nevedie. Že by sme sa možno, chcel by som a zachytil som proste nejaké iskierky nádeje, iskierky nádeje z toho, že by sme sa mohli dohodnúť na novom systéme, ktorý by mohol byť vzájomne opäť výhodný aj pre verejné financie, aj pre tretí sektor. Z tohto pohľadu si uvedomujem aj potrebu reagovať rýchlo a z tohto pohľadu prisľubujem intenzívnu debatu s konkrétnymi výsledkami v prvom polroku budúceho roku. (Ruch v sále.)
K druhému pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Lipšica sa vyjadrujem pozitívne aj na základe konzultácie s pánom ministrom Kaliňákom, to je nezdaňovanie vlastne odmien pre oznamovateľov korupcie.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Prosím kolegov v miestnosti, aby mali úctu k ostatným kolegom, ktorí ešte pokračujú v rozprave. Dávam slovo poslancom, ktorí sú prihlásení do faktickej poznámky, je ich šesť. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik. (Ruch v sále.) A ešte raz upozorňujem pánov kolegov, aby sa stíšili.

Ďakujem, pani predsedajúca, no ja som mal možnosť byť na druhej strane tej čiary v momente, keď bola zavedená asignačná daň pre právnické osoby, a musím povedať, že mimovládku, v ktorej som vtedy robil riaditeľa, to zachránilo v ten rok. Ale súhlasím, to bolo v dobe, keď ešte nevznikli vlastne tie nadácie a ešte vtedy celé peniaze vlastne z tých dvoch percent prechádzali priamo na konkrétnu mimovládku a nenabaľoval sa na to celý ten aparát, ktorý tam je dnes.
Ale, pán minister, ja by som bol rád, keby ste aspoň minútku ešte počkali, lebo my sme dali návrh na zmenu tohto systému už v roku 2010, ktorý oslobodzoval od asignácie právnické osoby, nechával iba pre fyzické, ale asignovalo sa 1 % zo základu dane. A to sa neprerozdeľovalo potom už iba pre tretí sektor, ale aj pre registrované cirkvi, a ak sa človek rozhodol, že nechce asignovať, tak peniaze, ktoré by išli štátu, by išli do špeciálneho fondu na záchranu kultúrneho dedičstva. Ten návrh sme mali v roku 2010, pracovali sme na ňom aj s Danielom Krajcerom vtedy v rámci odluky cirkvi od štátu a možno by stálo za zváženie sa znovu naň pozrieť, lebo aj odluka cirkvi od štátu je momentálne horúcou témou, aj nový systém prerozdeľovania asignácií pre tretí sektor je témou. Týmto spôsobom by sa dala vyriešiť aj jedna, aj druhá vec a dokázali by sme z toho dostať von tie právnické osoby, o ktorých hovoríte, pretože keď by išlo o percento zo základu dane, tak by išlo o násobne väčšie sumy na jedného asignátora, ako je to dnes, takže možno aj nad toto by sme si mohli sadnúť a bola by to cesta, bola by to cesta, ako z toho von.