39. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, len aby to nezostalo také preexponované na tú vašu rétoriku, pretože vy sa viete tak rozohniť a zacykliť sa vo vlastných úvahách, že to potom vyzerá aj pomerne konzistentne, avšak nie je to úplne konzistentné. Po prvé, reakcia hneď na to, že investície v Bratislave. Prosím vás, naštudujte si kompetenčný zákon. Ministerstvo dopravy má na starosti určité typy ciest a mojou zodpovednosťou nie je skúmať, čo robí samospráva. Čiže mňa sa to zbytočne budete pýtať. Pýtajte sa to tam, kde sa to pýtať máte, a to je samospráva. Tá vám určite na to dá odpoveď.
A čo sa týka ÚPN, vy ste tu viackrát ma interpelovali a pýtali ste sa na to, aké máme nájmy, kde kto je prenajatý, koľko metrov. A viete veľmi dobre, že nesedíme len vo vlastných priestoroch, všetky oblasti, ktoré ministerstvo dopravy zastrešuje. A dnes v rámci budovy, ktorá je naša vlastná, sídli ÚPN. Čiže inými slovami, ministerstvo dopravy platí priestory ÚPN. My vieme zrušiť niektoré nájmy, keby sme presunuli na miesto, kde dnes ÚPN sedí, niektoré odbory alebo časti, napríklad SACR, ktorý sedí v podnájme niekde. Prečo má, sa pýtam ja, ministerstvo dopravy platiť nájom za ÚPN? Akú toto má logiku? A keď sa bavíte o tom, ja nikoho nikde nevyháňam. Oni majú platnú zmluvu, ktorá im končí. My vôbec nemeníme tie parametre. Oni veľmi dobre a dlho vedeli, že tá zmluva v tento moment končí. Z akého titulu ja mám povinnosť toto vlastne riešiť? Ja sa mám starať o ministerstvo dopravy a mám sa snažiť, aby čo najefektívnejšie napríklad niekde bolo umiestnené. Čiže aká je to efektivita z pohľadu toho, že ja zastrešujem ministerstvo, že ja mám platiť podnájom alebo nájom za ÚPN? Toto je kde napísané?
Takže aby sme si to trošku nakalibrovali. Nikoho nikde nevyháňam, vedia o tom dlho, že im zmluva končí, mohli to dávno riešiť, neriešili to. To už ja neviem, z akých dôvodov, ale veľkoryso sme im ponúkli aspoň možnosť, že môžu sa presťahovať do našich priestorov na Patrónke a my si radšej stiahneme tie sekcie, ktoré sedia na Patrónke, aspoň aby tí ľudia nemuseli cestovať hore-dole. Ani na toto nebola z ich strany žiadna reakcia. Tak čo ešte máme my viac spraviť? Ponúkli sme im plnohodnotné priestory, do ktorých sa môžu presťahovať. Čiže nikde ich nevyháňame. Končí im zmluva, nereagujú na to. Takže poprosím vás, skúste sa toto skôr spýtať ÚPN, ako to mienia riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Pán minister kultúry taktiež chce reagovať na interpeláciu pána poslanca. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vaša interpelácia, ktorá sa týkala archeologického výskumu na hradnom kopci, by mi mala byť v zásade sympatická, lebo ste veľmi zanietene hovorili o ochrane pamiatok. Bola však plná invektív, pán poslanec, aj osobných, a to veľmi z môjho pohľadu znižuje hodnotu tej interpelácie a hovorí mi aj o tom, že nie je vašou primárnou vecou len zachraňovať pamiatky, ale buď si tu vybavovať účty, alebo jednoducho viesť nejaký politický boj. Veľmi to znížilo hodnotu a nakoniec potom aj celý ten tón interpelácie bol taký. Na jednej strane sugestívny, na druhej strane arogantný, ale myslím si teda, že až taký úprimný záujem o to nemáte.
Aby som to pripomenul, lebo je tu určitý odstup od toho, od tej vašej interpelácie, v zásade, keď to tak vylúpnem, to, čo ste chceli povedať, bolo, po prvé, že či ľudia z Národnej rady alebo ja ako minister kultúry, alebo nejakí ďalší kompetentní ľudia sa nezaujímajú o to, čo sa našlo na hradnom kopci, resp. čo s tým bude. A po ďalšie, že tie veci budú vinou našej pasivity, možnože aj niečoho horšieho, zničené.
Tak chcem len povedať, že zhodou okolností bol to práve predseda Národnej rady, ktorý ma už pred niekoľkými mesiacmi upozornil na veľmi zaujímavé nálezy a aj na základe tohto jeho upozornenia som si už ja, naozaj niekoľko mesiacov dozadu, bol pozrieť tieto nálezy aj za účasti jednak tej firmy, ktorá ten prieskum robí, ale aj ďalších archeológov, ktorí sa dlhodobo venujú výskumu na bratislavskom hradnom kopci. Prezentovali mi to s nadšením, nielen ten samotný múr, ktorý vykazuje technológiu rímsku, no je otázne, či to postavili Rimania alebo niekto iný, ale v zásade je pravdou, že je to veľmi unikátne, že je to z tej doby a ten rímsky kultúrny vplyv je tu veľmi jasne dokázaný. To, či bol Tiberius, nebol, nehnevajte sa, ja nie som taký odborník ako vy. Do toho sa púšťať nebudem, ani o tom, či tu nakoniec je, alebo nie je Metodov hrob a podobné, by som povedal, laicko-amatérske názory. A takisto mi prezentovali ďalšie veľmi zaujímavé veci. Nevyslovovali predo mnou nejaké strašidelné obavy, čo s tým bude urobené alebo že to bude zničené.
Faktom je, a to ste povedali, ale stále ste to dávali ako nejakú hrôzu, že krajský pamiatkový úrad zaviazal investora aj dodávateľa, aby túto unikátnu pamiatku, aby bolo zachovaná. Takže to je pravda. Ten múr bude zakonzervovaný a bude zachovaný. Sú rôzne archeologické metódy v zmysle tom, že čo má byť s takým nálezom urobené, sú aj metódy legitímne, kedy sa archeologický nález znovu zasype, a sú možno aj nejaké ďalšie, iné. A tie sa týkajú toho pylóna. Áno, pán poslanec, ten vzácny pylón bude rozobratý a bude vystavený v expozícii na Bratislavskom hrade. Čiže aj táto pamiatka bude zachovaná, dokonca v podobe, že bude prezentovaná verejnosti.
A takisto ste sa potom zmienili v tom svojom zápale, že čo vlastne sa strašné stane, že bude zrekonštruovaná historická jazdiareň zimná z čias Márie Terézie a podobne. No, tak vám chcem povedať, hradný kopec si toho vytrpel dosť, aj Bratislavský hrad. Všeličo sa tam stalo. Ťažil sa tam kameň, keď sa budoval Prior, tak sa sutiny z tej stavby odviezli na kopec bratislavský, aj ten archeologický prieskum je z tohto hľadiska veľmi komplikovaný. Nachádzajú sa tam z rôznych teda období aj vrstiev, aj oblastí rôzne nálezy. Každopádne boli tu už takí politici, ktorí vehementne protestovali proti oprave Bratislavského hradu, keď sa začala, a potom niekedy aj vo svojich kampaniach sa pekne na pozadí Bratislavského hradu fotili. Ja budem nadšený a budem veľmi rád, keď bude aj táto časť Bratislavského hradu zrekonštruovaná, keď tam budú uvedené do veľmi slušného a solídneho stavu aj také pamiatky, ako bola Zimná jazdiareň. Ak si vy myslíte niečo iné, nech sa páči. Myslím si, že Bratislavský hrad by mal byť komplexne zrekonštruovaný a to sa robí.
To, že sa robia podzemné garáže, to je iná záležitosť, aj vďaka nim, ja nechcem povedať, že máme byť vďační každej výstavbe, že ona de facto umožní archeologický prieskum, ale je to tak. Áno, je to tak, že vždy, či sa robia diaľnice, alebo sa niečo stavia, umožňuje to, lebo nie sú prostriedky na archeologický prieskum také, umožňuje to aj nachádzať veci, robiť aj archeologické prieskumy.
Takže moja odpoveď je zatiaľ takáto, pán poslanec. Viem, že moja reakcia ústna neznamená, že som zbavený povinnosti vám písomne odpovedať, aj vám písomne odpoviem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
To boli písomné prihlášky, áno? Alebo, áno? Takže dávam možnosť prihlásiť sa ešte ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Mezenská.

Vážený pán predseda, vážení prítomní poslanci, zástupcovia vlády, ja si dovolím predniesť interpeláciu voči ministrovi financií a voči ministerstvu financií, a to vo veci udeľovaných, podľa môjho názoru na neoprávnených podkladoch udeľovaných pokút a sankcií vo veci prezidentskej kampane, prezidentských volieb.
Ja som sa doteraz snažila túto otázku neotvárať verejne, pretože som predpokladala, dúfala a verila, že táto vec sa vyrieši bez toho, aby ju bolo potrebné verejne otvárať, možno aj na pôde parlamentu formou podanej interpelácie, ale vzhľadom na to, že už mám skúsenosť a za sebou aj proces odvolania podaného rozkladu aj jeho zamietnutia, neviem, či ešte práve tento postup a podaná interpelácia, kde upozorním na tie najzákladnejšie nejasnosti a nezrovnalosti nepomôže v tom, aby som nebola nútená podať žalobu na súd.
Takže tá moja interpelácia. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V marci tohto roku sa uskutočnili voľby prezidenta Slovenskej republiky. V zmysle zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky o ľudovom hlasovaní a jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov a v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je voľba prezidenta spravidla dvojkolová. Dvojkolové voľby prezidenta sa uskutočnili aj tento rok, kedy dňa 15. marca 2014 sa konalo prvé kolo voľby prezidenta a následne dňa 29. marca 2014 sa uskutočnilo druhé kolo voľby prezidenta. V zmysle zákona č. 46/1999 je kandidát na funkciu prezidenta povinný predložiť ministerstvu financií v lehote 30 dní od konania voľby prezidenta oznámenie o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré získal na svoju propagáciu a o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zo strany ministerstva financií pokutou až do výšky 66 387 eur.
V súvislosti s oznamovacou povinnosťou Ministerstvo financií Slovenskej republiky tento rok udelilo podľa mojich informácií viacerým kandidátom na funkciu prezidenta finančnú sankciu, a to vo výške minimálne 1 000 eur. Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní... (Ruch v sále.)
Prepáčte, ale ten ruch ma ruší v parlamente. Ak dovolíte, pán Hlina, keď vy vystupujete, sa vám nepáči, keď sa rokuje, tak buďte taký tolerantný, ohľaduplný a tolerujte, že aj iný, keď prednáša, tak ho asi ruší, nie keď... Buďte tak dobrý. Chcite od druhých to, v čom budete vy príkladom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Buďte príkladom, ak si vyžadujete pozornosť vlády a poslancov vy! Ďakujem.
Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní, tak ako to prikazuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta. Jediným dôvodom udelenia týchto pokút je však nejasná interpretácia vyššie uvedeného paragrafového ustanovenia, podľa ktorého sa predmetné oznámenie musí predložiť ministerstvu financií najneskôr do 30 dní od konania voľby prezidenta. Najmä slovné spojenie "od konania voľby prezidenta" spôsobuje interpretačné nerovnosti, kde nie je jednoznačné, od ktorého dňa sa lehota 30 dní má vlastne počítať. Ministerstvo financií zastáva názor, že sa má lehota počítať od prvého kola prezidentských volieb. Výklad ministerstva financií spôsobil stav, keď viacerým kandidátom na funkciu prezidenta bola udelená pokuta, pričom samotné ministerstvo vôbec nereflektovalo na prednesené argumenty sankcionovaných kandidátov. Hoci samotné ministerstvo prostredníctvom svojho tlačového odboru rezortu potvrdilo skutočnosť, že lehota sa má počítať od skončenia druhého kola volieb prezidenta, nevyhovelo námietkam jednotlivých kandidátov, ktorí upozorňovali, že v tejto lehote konali a zúčtovanie prostriedkov aj predložili. Sankcionovaní kandidáti pokladajú uvedené konanie ministerstva financií za protizákonné a žiadajú vrátenie uhradených sankcií, ktoré boli podľa ich názoru udelené protizákonne. Len podotýkam, že úhrada týchto vyrubených, na nepodložených základoch, neodargumentovateľných základoch vyrubených pokút mala neodkladný účinok.
Rovnako je nejasné, prečo ministerstvo radšej neskúmalo skutočnú výšku prostriedkov jednotlivých kandidátov, ktoré boli vynaložené na samotnú kampaň a tiež v zmysle zákona o spôsobe voľby prezidenta mali určité limity. Už niekoľko mesiacov pred konaním samotných prezidentských volieb sme boli svedkami rozsiahlych kampaní jednotlivých kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit na kampaň, ktorá bola stanovená a ohraničená sumou 132 775 eur. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Prečo ministerstvo financií udelilo viacerým kandidátom na funkciu prezidenta pokutu aj napriek nejasnému výkladu zákona č. 46/1999 a nezohľadnilo riadne ich námietky?
2. Prečo ministerstvo financií dôsledne nepreskúmalo skutočnú výšku vynaložených prostriedkov na kampaň kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit finančných prostriedkov, ktoré je možné vynaložiť na svoju kampaň?
Ja už len záverom k tejto interpelácii chcem dodať, že po celom procese, v ktorom som sa snažila predniesť argumenty, ktorými sme vybúrali dôvodnosť rozhodnutia ministra aj pri podanom rozklade, vzhľadom na to, že tie neboli riadne zodpovedané, som nútená, pokiaľ nezaberie táto interpelácia, podať žalobu na ministerstvo financií v záujme ochrany mojich dotknutých politických a občianskych práv. Nepáči sa mi, ak deficit a dieru v rozpočte dnes má ministerstvo financií záujem zaliepať neoprávnene stanovenými vyrubenými sankciami a poplatkami voči poslancom. Ak toto robia voči poslancom, ako sa môžu občania našej krajiny pri rovnako vyrubených sankciách a pokutách brániť? Nestačia slová, nestačia pádne preukázané argumenty, ministerstvo ide svojou cestou a zaliepa diery v rozpočte bičom ušitým na ľudí. Toto nie je správny prístup, hlavne v podmienkach, keď dennodenne koľkokrát parlament rokuje, sme svedkami potvrdzovaných informácií, akým spôsobom štát ľahko prichádza o vlastné zdroje, o strategické subjekty, strategické suroviny v prospech finančných záujmových skupín, nadnárodných skupín a všetky tieto diery, všetky tieto profity, ktoré tieto skupiny, oligarchovia získavajú, majú nahrádzať občania, ktorým sú takýmto spôsobom, ako je vidieť na mojom príklade, vyrubované na neoprávnených základoch, nepodložených, neodargumentovaných základoch sankcie a pokuty.
Voči takémuto prístupu, ktorý neni ani sociálny, ani mravný, prieči sa dobrým mravom, sa budem brániť. Stále mám však nádej, že aj táto interpelácia prispeje a pomôže tomu, aby som nebola nútená podať na konanie ministra a ministerstva žalobu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská bola jediná ústne prihlásená v rámci bodu interpelácie poslancov. Chce niekto z pánov ministrov reagovať? Predpokladám, že nie. Upozorňujem, aby v zmysle stanovenej lehoty do 30 dní odpovedali.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený a krátka prestávka a budeme po piatich minútach pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

(Zaznievanie gongu.) Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Pán podpredseda vlády, minister financií zaujal svoje miesto. Pán poslanec Kamenický ako spravodajca.
Pán poslanec Petráš, do rozpravy.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1123.)

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tí, čo ste tu zostali, dovoľte mi, kým prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, aby som ocenil prístup pána ministra aj pracovníkov ministerstva, že zmeny, ktoré nastali medzi prvým a druhým čítaním, doznali určité zmeny tohto zákona a z môjho pohľadu určite mali priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to, že je nás tu tak veľmi málo, tak to prebehnem len tak telegraficky.
Určite ste zachytili, že sa zvýšil počet položiek virtuálnej elektronickej pokladnice z tristo na tisíc. Vzrástla provízia za sprostredkovanie z 10 na 20 % a tá často v médiách kritizovaná alebo informovaná 80-percentná nákladová položka pri používaní motorových vozidiel, tá zostala ponechaná. A takisto bol zrušený ten zoznam tých základných prostriedkov, ktoré, ktorý, ten zoznam vyvolával určitú nevôľu u podnikateľov, i keď ja sa priznám osobne, že nechápem prečo.
Takisto v rozprave tu zazneli od opozičných kolegov určité kritické názory, a to najmä v oblasti lízingu. A ja, dovoľte mi k tomu vysloviť takisto svoj názor, ja som začal podnikať 22. marca 1990, čo bolo pár dní po revolúcii, takže zažil som aj ten predchádzajúci zákon, ktorý platil do roku ´99, to bol 286 zákon a takisto som zažil aj percentuálnu sadzbu dane 47 percent. Takže tá ich kritika k tomu odpisovaniu lízingu sa mi zdá neadekvátna a myslím si, že každý podnikateľ nemá problém s tým, rozložiť si tie nákladové položky, čiže už odpisy alebo lízingové splátky rovnomerne a vedieť to aj plánovať.
Takisto tá kritizovaná doba odpisovania nehnuteľností, že sa zvýšila z 20 na 40 rokov, priznám sa, že aj vo mne to najskôr vyvolalo určitú nevôľu, ale potom, keď som sa pozrel aj trošku do histórie, aj na okolité štáty, zistil som, že je to teda úplne normálna a ešte čiastočne ústretová doba odpisovania, keďže niektoré štáty majú 50 rokov, aj my sme mali v minulosti 50 rokov.
Nedá mi ešte zareagovať, aj keď tu pán Kollár nie je, k tomu vracaniu tých dépeháčiek, lebo to ozaj bolo také dosť skreslené. Na tom svojom poslaneckom prieskume sme sa zoznámili aj s určitými súdnymi procesmi, ktoré sú vedené voči daňovým subjektom, a ja som bol veľmi milo prekvapený, že úspešnosť týchto súdnych konaní, či na krajskom súde, či už na, takisto aj na Najvyššom súde, bola viac ako 95 % v prospech finančnej správy, čo ma naozaj veľmi príjemne potešilo.
Dovoľte, aby som vám v krátkosti predstavil ten pozmeňujúci návrh, ktorý má zhruba štyri body. V tom bode 1 je už tá spomínaná provízia 10 až 20 percent. Ten pozmeňujúci návrh sa tam dotýka toho, že toto obmedzenie, tých 20 % sa nebude týkať správcovských spoločností.
Bod 2, ktorý určite poteší domácich výrobcov vína, slovenských producentov vína, je tá, že je umožnené v rámci odpočítateľných položiek alebo nákladových položiek na reprezentačné alebo reklamné účely použiť aj fľašu vína s etiketou, maximálne však je to obmedzené v zákone, že 17 eur na jeden predmet, to znamená, že aj 17 eur na jednu fľašu vína. Samozrejme, že tam je určitý dôvetok, ktorý je nevyhnutný, že tieto položky si môžu uplatniť len firmy, ktoré sú v zisku, je tam daná hranica 5 % zo základu dane a bolo by, samozrejme, naozaj veľmi nesprávne a nesystémové, keby reklamné predmety nakupovali firmy v strate alebo účelovo založené eseročky, ktoré sú len zato, aby si jednotliví podnikatelia dávali do nákladov PHM alebo odpisovali dépeháčku, prípadne iné predmety.
Body 3 a 4 sú v podstate len takými technickými bodmi, ktoré odstraňujú nejaké legislatívne nejasnosti, prípadne nedostatky, tak ako tu aj povedal pán poslanec Mihál so svojím návrhom ohľadom toho nepeňažného plnenia u lekárov, tak bod 4 len spresňuje administratívny postup poskytovateľa nepeňažného plnenia na strane teda poskytovateľa a takisto spresňuje aj administratívny postup na strane prijímateľa tak, aby nevznikali nejasnosti pri tomto uplatňovaní.
Teraz mi dovoľte prečítať ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladislava Petráša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1123. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
K Čl. I
1. V doterajšom bode 26 poznámka pod čiarou k odkazu 79b znie:
"79b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4, 27 a 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 2006/2013 Z. z.
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje poznámka pod čiarou tak, aby sa limit daňovo uznanej odplaty, provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby nevzťahoval aj na správcovskú spoločnosť a realitnú spoločnosť, ktoré pôsobia na základe zákona o kolektívnom investovaní.
2. Doterajší bod 48 znie:
"48. V § 21 ods. 1 písm. h) sa slová "pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky", nahrádzajú slovami "pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu, 103a), v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 103a) znie:
"103a) § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov."
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že za daňovo uznaný reklamný predmet možno považovať víno v hodnote neprevyšujúcej 17 eur, pričom u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady, výdavky na víno ako reklamný predmet v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane.
K tomu by som ešte krátke vysvetlenie. Dúfam, že ste z toho pochopili, že to sa netýka tvrdého alkoholu alebo jednoducho alkoholických nápojov, ktoré podliehajú spotrebnej dani.
3. V doterajšom bode 53 v § 21a ods. 3 sa slová "zaisťovne alebo subjektom kolektívneho investovania, 79b)", nahrádzajú slovami "zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu, 105b), alebo leasingovou spoločnosťou, 105c)" a na konci doterajšieho bodu 53 sa dopĺňa tento text:
"Poznámky pod čiarou k odkazom 105b) a 105c) znejú:
"105b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4, § 27, §128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
105c) § 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo leasingovou spoločnosťou na štatistické účely, oznámenie č. 248/2014 Z. z."."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so spresnením poznámky pod čiarou k odkazu 79b) v doterajšom bode 26.
4. V doterajšom bode 82 v § 43 ods. 17 písm. b) prvom bode sa za slovo "starostlivosť'' vkladajú slová "alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca".
Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje v nadväznosti na spresnenie ustanovenia v písmene a) prvom bode, a to z dôvodu, že nie každý zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zároveň aj poskytuje zdravotnú starostlivosť, napríklad riadiaci a administratívni pracovníci. Držiteľ má zároveň povinnosť vystaviť oznámenie o výške poskytnutého nepeňažného plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, ktoré zašle do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka správcovi dane. Toto oznámenie, rovnako ako potvrdenie o výške nepeňažného plnenia pre prijímateľa vystavuje vždy až konečný priamy poskytovateľ posudzovaného nepeňažného plnenia.
O bodoch 1, 3 a 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné hlasovať spoločne. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 8 a 17 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. Ešte také upresnenie k tým reklamným predmetom. Samozrejme, že toto obmedzenie sa netýka výrobcov vína, takže tí nemajú nejaký limit výdavkov.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší, kto v rozprave vystúpi, je pán poslanec Zajac. Nenachádza sa v sále.
Potom je to pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Čakanie na poslanca Viskupiča.)
Prestávka dve minúty.
Pán spravodajca vám poskytne váš pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ďakujem, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že pán poslanec Zajac nebol prítomný, tak som sa dostal na rad kúsok skôr a ospravedlňujem sa za nečakanú dvojminútovú pauzu.
Tak ako som hovoril v prvom čítaní, mali sme spolu s Mariánom Kvasničkom ambíciu upriamiť sa pre nie celkom tému, kde by som sa cítil veľmi doma, a to je téma daní a ministerstva financií, upozorniť na jeden problém alebo na jednu možnú malú zmenu. Avizoval som v prvom čítaní ambíciu predložiť pozmeňovací návrh do oblasti teda kultúry, a keďže sa hovorí, že láska prechádza cez žalúdok, tak aj kultúra niečo stojí a ja viem, že vzťah ministra financií ku kultúre, často ospevovaná predsedom kultúrneho výboru, je veľmi kladný, tento vzťah, takže možno ak by som použil aj ďalšie prirovnanie, ak motyka vystrelí, tak sa stane niečo, čo do zavedenia rovnej dane, do fungovania možno iného zdaňovacieho systému platilo, a to je to, aby bolo alebo mohlo byť financovanie niektorých kultúrnych akcií aj z komerčného sveta vyššie a možno malo za cieľ, aby sa po našich obciach a mestách viac kultúrnych akcií dialo. Je to urobené v plne, nie je to žiadne vymýšľanie bicykla, ako som spomínal, v našich, aj v našich zemepisných šírkach toto platilo, ale pri daňových zmenách vypadla zrovna kultúra, športové benefity a podobne, alebo teda akcie športové a možno nejaké liečebné a podobné zostali, ale zrovna teda podpora kultúrneho programu, tak ako to definujeme my, alebo kultúry zostala.
Ak by som to mal zostručniť, tak cieľom môjho doplňujúceho – alebo nášho spolu s pánom Mariánom Kvasničkom –, ktorý predkladáme, je zvýšenie podpory kultúry na Slovensku, navrhuje sa, aby sa rozšíril okruh príjmov oslobodených od dane, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, o hradenú účasť na kultúrnych podujatiach. Takýto zamestnanecký benefit je spôsobilý dlhodobo pozitívne vplývať na rozvoj kultúry z hľadiska príjmov vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. Doplňujúci návrh je reakciou na záujem občanov o intenzívnejšie návštevy kultúrnych podujatí, ktoré im poskytujú zvýšenie kultúrneho povedomia, relax pri pracovnej vyťaženosti. Máme za to, že oblasť kultúry by mala spadať do oblasti rekreačného vzdelávacieho a športového vyžitia, pretože tieto sú oslobodené od platenia dane z príjmu, čím by sa teda rozšírili možnosti aktívneho kultúrneho mimopracovného života zamestnancov. Navyše príspevok na kultúrne programy bol, ako som spomínal, od dane oslobodený za účinnosti predošlého zákona, poznačil som si aj číslo, 289/2002 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Takže než prečítam priamo znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ide o vec, ktorú poznáme, mohla by byť oblasť rekreačného vzdelávacieho a športového vyžitia doplnená aj o kultúrny program, priznávame, že pravdepodobne tento možný benefit bude mať nároky na štátnu kasu, akurát iba v tom ako keby prvom slede alebo na prvý pohľad, pretože aj oblasť, či už sa na to pozrieme zo širšieho kontextu kreatívneho priemyslu a zabezpečenia možnej zdrojovosti, odpustenie nejakých benefitov, že zabezpečíme niektorým kultúrnym akciám vyšší divácky ohlas tou možnosťou, že bude môcť zamestnávateľ tieto benefity môcť od promotérov alebo aj stavovských organizácií typu Národné divadlo kupovať nielen, ako sa hovorí, z vlastného, ale bude mať aj určitý daňový benefit, a teda reálnu motiváciu k tomu, aby sa takto konalo, a nebudú tieto prostriedky pre neho iba čisto minuté, ale bude sa táto motivácia vedieť uplatniť aj v jeho odpisoch, tak si myslím, že toto je tá správna cesta, akou by sme sa mohli na možnú podporu kultúrnych podujatí zamerať. Preto si teda dovolím podať pozmeňujúci a doplňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mariána Kvasničku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 5 ods. 7 písm. d) v časti pred bodkočiarkou sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "zariadenia" sa vkladajú slová alebo "nepeňažné plnenie vo forme príspevku na kultúrny program".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Je to kratučký pozmeňujúci návrh, čo sa do textácie týka, myslím si, že dosť výrazný návrh aj z hľadiska možno sociálnodemokratického pohľadu na svet, aj z hľadiska toho, akým spôsobom by sme mohli pomôcť kultúre. Za prípadnú podporu tohoto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vám vopred ďakujem a dúfam, že sa stretne s porozumením tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.