39. schôdza

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pána ministra školstva pána Petra Pellegriniho a dovoľte, aby som začal jedným krátkym citátom: "Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied už niekoľko rokov vydáva jedinečné dielo, ktoré sa nazýva Encyklopédia Beliana. Je to štandardná encyklopédia, vydávaná vo vysokej kvalite obrovským autorským kolektívom, ktorá je vecou národnej hrdosti." Tento citát je vyjadrenie premiéra republiky pána Roberta Fica.
A ja interpelujem pána ministra Pellegriniho, pretože veci, ktoré sa udiali na Akadémii vied, konkrétne v prípade Encyklopedického ústavu, nepokladám za šťastné. Pred viac ako 10 rokmi som ako minister podpísal zmluvu, ktorá zabezpečovala financovanie Encyklopédie Beliany, a dušou celého projektu bol riaditeľ Encyklopedického ústavu pán Peter Červeňanský. Viem, že vynaložil na to veľké úsilie, a chcem povedať aj to, že v tejto zmluve pokračovali všetci ministri, ktorí nasledovali, bez ohľadu na to, že či boli zo súčasnej vládnej koalície, alebo predtým z tých, ktorí sú v opozícii. Jednoducho je to naozaj významný projekt, významný aj z toho pohľadu, že Slovensko ako historický národ má v tomto obrovský rest. Všetky historické národy majú vlastnú encyklopédiu a potom sa nám stáva a nás mrzí, že informácie o Slovensku, ktoré sú skreslené a sú citované povedzme v anglofónnej oblasti, sú čerpané z encyklopédie Hungarica trebárs. My, žiaľbohu, sme doteraz nemali, je to naozaj, súhlasím, vec národnej hrdosti a potreby, aby sme tento dlh dobehli.
A ja viem, že pán minister nemá priamo kompetenciu zasahovať do diania v Slovenskej akadémii vied, ale udialo sa to, že riaditeľ, pán riaditeľ Červeňanský prešiel konkurzom, ale vedenie Slovenskej akadémie vied ho neodsúhlasilo. A myslím si, že pri takomto projekte je dôležité, aby ho viedol človek, ktorý naozaj celoživotnú energiu tomuto venoval. A preto chcem požiadať, aby využil svoj istý vplyv a na celý problém sa pozrel a hovoril s predstaviteľmi Slovenskej akadémie vied o tomto.
Viete, je tu aj, nechcem čítať a nechcem predlžovať, je tu aj petícia, mám ju, pracovníkov tohto Encyklopedického ústavu a jediná vec, ktorú som pochopil, sa dáva za vinu pánovi Červeňanskému a hovoril som o tom aj so šéfom redakčnej rady Encyklopédie Beliana a dlhoročným predtým predsedom Slovenskej akadémie vied. Jeho stanovisko je obdobné. Totižto že vydávanie nepokračuje tak rýchlo, ako by chceli. Ale ten problém je v tom, a to treba priznať, že heslá, ktoré treba napísať a kvalitne napísať, sa veľmi ťažko zabezpečujú a ťažko sa hľadajú autori. Trošku je smutné, že väčšinu autorov musíme mať zo zahraničia a hlavne teda z Českej republiky, aby tie heslá boli kvalitne spracované. Za to naozaj riaditeľ Encyklopedického ústavu nemôže.
Nechcem viac ani menej len to, aby sa pán minister na celú vec pozrel a uplatnil svoj vplyv, aby Encyklopédia Beliana naozaj bola vydávaná a aby tento projekt bol úspešný. Nedávno vyšiel siedmy zväzok a je to tak rozsiahle dielo, že ešte bude treba minimálne desať možno zväzkov, je to dielo na desaťročia, ale je to dielo hodné, myslím si, aj slovenského národa a splatenie dlhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý mi umožnil, pretože mám nejaké povinnosti a bojím sa, že to nestihnem; po hlasovaní.
Ja by som chcel interpelovať pána premiéra Fica, rozšíriť otázku, ktorú som mu dnes dal a ktorá, samozrejme, nebola vylosovaná, ale na druhej strane aj on tu nebol, takže, ale zdá sa mi to veľmi vážne, čo poviem. A teda určite by on ako predseda strany aj predseda vlády mal zaujať k tomuto stanovisko.
Stručnou preambulou by som začal v tom, že skutočne je naša cirkev, bola počas 40 rokov silno perzekvovaná, asi tu netreba zdôrazňovať, ale prežili sme. A prežili ste v tom čase veľa útlaku a nebyť tzv. skrytej cirkvi, ktorá žila pod zemou, ale bola to normálna súčasť cirkvi, tak by situácia dnes nebola taká, aká u nás je. Onedlho bude 25 rokov odvtedy, čo sa táto situácia zmenila, iste bude príležitosť na tú tému si pohovoriť a objektívne to zhodnotiť. Konštatujem, že štatistiky veriacich sú napriek všetkému, čo tu dnes je, stále veľmi vysoké, čo si uvedomuje aj súčasná vláda. Aj kardinál Ratzinger svojho času povedal, že vlastne v Európe sa do kostola už chodí iba v Poľsku, na Slovensku a na Malte.
To má svoj význam, máme aj cyrilometodskú tradíciu v ústave zakorenenú, je jeden z našich princípov. Myslím si, že vzťah štátu a cirkvi momentálne u nás nie je zlý, je to iste zásluha oboch strán, aj štát si uvedomuje, že robiť niečo proti názorom 70 až 80 percent veriacich kresťanov, obyvateľov je určite kontraproduktívne. Na druhej strane cirkev je skutočne aj ľudská inštitúcia, čiže ako taká robí chyby, jej ľudský faktor, a nevidím dôvod, prečo by nebola kritizovateľná konštruktívne. A ja to robím a vždy hovorím, že práve preto, že chcem, aby bola lepšia, a práve preto, že ju mám rád, tak ju v niektorých veciach veľmi konkrétnych kritizujem a určite mi to nikto nezazlieva, aspoň dúfam.
Dneska máme pápeža Františka, jeho encyklika Gaudium Evangelium je výborný dokument, ktorý naozaj otvára okná cirkvi dokorán pre všetkých ľudí dobrej vôle a treba si ho prečítať. Teraz v Ríme bežala dva týždne, možno aj viac synoda, kde naozaj múdri ľudia, ja som žil v Taliansku 5 rokov, často som sa s nimi stýkal, z celého sveta biskupi, kardináli debatovali o kľúčových problémoch sveta a veľmi otvorene a žiadne tabu témy a aj témy, na ktoré cirkev momentálne nevie poriadne odpovedať, aj tie sa debatovali a otvorili. A celý svet si to všíma, aj keď mediálna odozva bola obyčajne triviálna, nekvalifikovaná, až nechcem povedať, že nemožná.
No a teraz už vlastne k interpelácii. Ja sa pamätám, keď svojho času zomrel Ján Pavol II., v Európskom parlamente bola taká panychída, všetci tam prišli v čiernych šatoch a vtedy pani poslankyňa Monika Flašíková-Beňová, poslankyňa SMER-u, prišla v tričku s Marylin Monroe na prsiach. Iste sa na to dobre dívalo, aj keď každý si uvedomil, že je to skrz médiá a provokácia, nesúvisí to nijako s tým okamihom, ktorý sa tam smútil alebo spomínal.
A teraz už konkrétne. Táto pani poslankyňa mala na sociálnej sieti 19. 10., pred pár dňami, takýto status, ja si ho dovolím prečítať: "Prekvapilo niekoho, že tí starí černokňažníci zasadali v princípe úplne zbytočne? A že celá synoda bola len sofistikovaný marketingový ťah, slúžiaci na deklarovanie konzervatizmu a jeho moci medzi tými, ktorí kryjú pedofíliu, kokaín a Vatikánsku banku? Nuž, Boh ich vidí, chrapúňov starých."
V čase, kedy som si to všimol, bolo tam 480-krát tento názor lajkovaný, páčil sa, a vtedy bolo 42 ľudí, ktorí to zdieľali ďalej, šírili po internete. Myslím si, že nechcem ani citovať, čo tam všetko v diskusii bolo, a ja tu to mám aj vytlačené, v tom čase, keď tam bolo 487, veľmi, tie slová by som tu nemohol povedať, lebo by mi stále museli pípať, stále by museli pípať. No tak, samozrejme, tá poslankyňa mohla to dávno stiahnuť alebo niečo povedať k tomu alebo proste aspoň tie diskusné príspevky, ktoré boli naozaj veľmi surové, nejakým spôsobom odpísať, to je v jej moci ako organizátorky tohto statusu. A chcem konštatovať, že pani poslankyňa týmto výrokom urazila najmenej tri štvrtiny obyvateľov Slovenska, keď pokladám katolíkov teda, lebo išlo o synodu v Ríme, a pápeža, kardinálov a biskupov a ponížila katolícku cirkev, jej hierarchiu, najmä jej seniorov, keď ich nazvala starými chrapúňmi.
Pripomínam na záver, že pri podobnej situácii bola aj moderátorka RTVS, pamätáte sa, Kristína Kormúthová, ktorá vtedy o štvrtej ráno v emócii zato, že jej niekto kradol rúru aj ukradol, a napísala tam hanlivé slová na Rómov, vzápätí to stiahla a bola okamžite vyhodená z práce. Ja som potom napísal list pánovi generálnemu prokurátorovi, aj pán minister kultúry vtedy konštatoval, že to bol tvrdý postih. Generálny prokurátor potom povedal, že to nesúvisí so žiadnym trestným činom, čo sa mi vtedy zdalo, že vtedy mohla aj televízia na základe týchto dôvodov aj nejakým spôsobom opraviť to svoje rozhodnutie. Neopravila.
A teda moja otázka, čo sa týka pani europoslankyne, čo mieni strana SMER a Generálna prokuratúra Slovenska, aj keď to dávam len na predsedu, generálnemu prokurátorovi pošlem zajtra list svoj, podniknú proti tomuto nezodpovednému postoju pani europoslankyne.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dovoľte mi interpelovať, nechcem byť protivný, ale však existuje nejaká tá štábna kultúra, tak sme sa teda tak džentlmensky na niečom dohodli, tak to aspoň dodržiavajme. Ja budem interpelovať viacerých ministrov, a teda budem interpelovať aj pána Počiatka, ktorý tu má byť, a budem interpelovať aj pána Pellegriniho, ktorý, myslím si, že ho zastupuje pán Glváč. Takže neberte to nejak, že sa tu na tom neviem čo, ale dodržujme to, čo sme vraveli, že budeme dodržiavať. Teda aspoň ja som to tak pochopil.
Prosím vás, prvá interpelácia je na vás, pán minister Maďarič, minister kultúry, zdôrazňujem, kultúry Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o jednej skutočnosti a položiť na konci niektoré otázky, ktoré vyplývajú z tej informácie, a chcem to povedať tak, aby ste vy potom nemohli povedať, že ste o tom nevedeli. Lebo mám teraz, tu je iks poslancov, niektorí ľudia to budú počuť, čiže bude existovať dostatočný počet svedkov, že minister kultúry o tom vedel v tom čase. Už nehovorím o tom, že či minister kultúry, teda vy chcete byť tým ministrom kultúry, za ktorého čias sa niečo udialo. Lebo ja som si to pozrel, vy ste sa narodili približne v tom čase v Bratislave, keď sa búralo Podhradie, tam tiež sa to Podhradie spája s niekým, že kto ho búral a kto rozhodoval a neviem čo. Nuž, prísne vzaté, ale aspoň bol most. A ten most, po tom moste aspoň niekto jazdí.
Teraz sa tiež dejú veľké veci, v úvodzovkách, ale na spriechodnenie dopravnej situácie to vplyv mať nebude. Pán minister, čiže otázka stojí, že či chcete byť tým ministrom kultúry, za ktorého sa búrali a ničili, deštruovali nezvratne 2 100 rokov staré rímske pamiatky. To je podľa mňa veľká vec. Poviem to, aby to teda zostalo aspoň na pamäť.
Na hlavnom našom kopci, nie preto, že Paška, pán predseda parlamentu, je zaľúbený do archeológie, nie preto, pretože sa chcelo investovať, ale preto, že povinnosťou je robiť archeologický prieskum, preto sa robil archeologický prieskum. Štandardný postup by mal byť iný, ak je hradný kopec a je tam určitá plocha nevyužitá, tak sa malo postupovať, že skúsme hľadať, či tam niečo nenájdeme, je vysoký predpoklad, že tam niečo nájdeme. To by som kľudne na povahu toho kopca, povahu vlastníka s tým nemal najmenší problém a že by som teda naznačoval, že neefektívne plytvanie. Prečo? Vôbec nie. A až potom, keby sa toto udialo a našli by tam len z toho komunistického amfiteátra zo 60. rokov nejaké kúsky betónu, tak by sa mohlo začať uvažovať, že či tam niečo nepostavíme a nezhodnotíme to územie. To by som považoval z úcty k tomu, kto sme, čo sme, kto je vlastníkom.
Vlastníkom toho pozemku nie je Pavol Paška z Košíc, prosím vás! Pavol Paška z Košíc nevlastní hradný kopec, to treba povedať aj architektom, aj pamiatkarom, aj ministrovi kultúry to hovorím. Pavol Paška je v súčasnosti predseda parlamentu, to je všetko, nič viac, nič menej. Po ňom ešte budú ďalší, možno horší, no, horší už ťažko, ale nejakí to ešte budú. Rozumiete, aby sme si fakt že vymedzili parametricky, že kto, čo je, že kto si čo, Pavol Paška nie je kráľ Slnko, ktorý sa narodil a ktorý rozhodol, je tu, ešte rok tam bude a verme, že už dlhšie nebude. Ale tie rímske pamiatky sú tam 2 100 rokov, 2 100 rokov!
Pán minister, tie pamiatky prekvapili aj tých, ktorých už máločo prekvapí, rozsah toho, typ tej stavby. Proste to bolo na úrovni, teda ja to tak hovorím, že Tutanchamón strednej Európy. Naozaj, že na sever od Dunaja toho teda až tak veľa z rímskeho obdobia nebolo, spred Krista dokonca nebolo nič, v týchto oblastiach spred Krista nebolo nič, ale teda odborná verejnosť to tak vnímala, ale bolo, na našom bratislavskom kopci bolo, bolo, našlo sa.
Pán minister, ak je niekde Carnuntum, to je kúsok od nás, to je tá, viacerí to poznáte, keď idete z letiska, to je tá rímska vykopávka, rímsky tábor. To Carnuntum vzniklo neskôr ako to, čo bolo tu, rozsah, charakter, veľkosť tých stavieb. Sami odborníci, ja tu knižku pre vás mám, ja vám ju potom dám, tam je príspevok pani Musilovej, ktorá robila výskum, sami odborníci z Rakúska, Maďarska uznali, že Carnuntum, v preklade skala, z tej kelštiny, je predpoklad vzhľadom na tie časové súslednosti, bolo tu, aj na rozsah a charakter tých stavieb, čo znamená, že Tiberius, druhý rímsky cisár, sústredil svojich osem alebo koľko légií na našom hradnom kopci, pán minister, Tiberius, Tiberius v dobe Kristových súčasníkov, to ešte poviem. Uznali to aj tí, čo tomu rozumejú viac ako ja, ja len citujem, tu to v tej knižke je. Až následne Tiberius, nekonala sa tá vojna proti tým Markomanom, že v zásade, ale dohoda bola v tom, že Rimania budú mať hranicu Dunaj a za Dunajom už nebudú pre ten moment. Potom sa tí Rimania stiahli a urobili to rakúske Carnuntum.
Je to, ja viem, pre niekoho, čo tam hore-dole, čo tam, z toho sa nestrieľa. Prosím vás, budeme sa snažiť do toho vsadiť rozmery, že prečo by to niekoho malo zaujímať, keď niekoho nezaujíma Tiberius, v poriadku, neberiem. Prosím vás, to, ten charakter tých stavieb, veľkosť, kvalita tej mozaikovej dlažby, tejto mozaikovej dlažby, ktorá je tu, bola v tom čase, v tom istom datovaní na najvýznamnejších stavbách v Ríme, to znamená, tu neboli nejaké zemľanky, že udusená hlina, rozumiete, že to naozaj svedčilo o charaktere a že čo to vlastne bolo. To bola veľká vec, zjednodušene poviem. Čiže ak to bolo na križovatke Jantárovej cesty, aj ako to osídlenie veľké, ten charakter tých stavieb, sakrálna stavba bola za dôb Krista, Štefan, tebe to poviem, ty potom šíraj, aj kádeháci. V čase súčasníkov Ježiša Krista, ak bol nejaký kupec a šiel z Jeruzalema po Jantárovej ceste, tak sa zastavil v bratislavskej, lebo vtedy Petržalka neexistovala, rozumiete, čiže tých možností, kde sa mohol zastaviť, nebolo až tak veľa. Čiže súčasníci Ježiša Krista, možno ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista, možno. Ja, viete, to už si môžete tých obrazcov pre potreby teraz aj turistického priemyslu urobiť, koľko chcete, ale pravda v tomto nepustí. Ak je datovanie tých objektov do nejakého času, tak áno, môžeme zodpovedne povedať, že súčasníci Ježiša Krista, to znamená ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista v Jeruzaleme, spali na našom hradnom kopci. Zavážilo u niekoho, zakývalo to s niekým?
Poďme ďalej, vzhľadom na charakter tých stavieb, ich kvalitu vypracovania, existujúce zachovanie, a tú otázku som sa pýtal, je vysoko pravdepodobné, že v čase príchodu Cyrila a Metoda tam boli. Je vysoko pravdepodobné, keď teraz zostalo po tom všetkom, lebo ten stavebný vývoj prebiehal v určitých etapách, sa stavalo, ale v tej etape spred Krista a do 8. storočia teda až sa tak veľa nestavalo, čiže je vysoký predpoklad, že to, čo bolo postavené, mohlo stáť. To znamená, ak sem prišiel Cyril a Metod, ale oni nemohli sa zastaviť v Rusovciach, oni sa nemohli zastaviť v Dúbravke, tých možností, kde prišli, bolo niekoľko a veľa ich nebolo, vám garantujem. A keď na hradnom kopci stáli sakrálne stavby, stáli veľké stavby na tú dobu, tak vám garantujem, že prišli sem. To znamená, znova môžeme povedať, že Cyril a Metod nie že spali na hradnom kopci, pôsobili na hradnom kopci, pôsobili na hradnom kopci, a jak hľadáme Metodov hrob a nevieme ho nájsť, už možno nenávratne, tak znova jedno z miest, kde by mohol byť Metodov hrob, je náš hradný kopec. Stačí či ešte nestačí?
Prosím vás, čo chcete, viete, ale rozmer Tiberia, rozmer Cyrila a Metoda presahuje náš malý zakomplexovaný svet východniara z Košíc, ktorý si myslí, že potrebuje urobiť garáže, presahuje, vážení, presahuje, lebo toto je už nie že stredoeurópsky rozmer, vážení, to už je naozaj veľká vec. Cyril a Metod pôsobili aj v Rusku, aj v Bulharsku. Ak hovoríme, že nechceme zachovať kultúrne dedičstvo, tak aspoň na ňom zarobme, prosím vás, aspoň na ňom zarobme! Však tí Bulhari sem sú schopní prísť kvôli tomu, že keď postavíte príbeh, že áno, tu je predpoklad, že v týchto stavbách pôsobili tí, čo vám potom doniesli to písmo, alebo do Ruska.
V Číne som pôsobil roky, ich to zaujíma, aj tí Číňania, ktorí teraz, ak bude niekto chodiť po Európe, tak to budú Číňania. Prosím vás, čo myslíte, čo Číňanov zaujíma, garáže podzemné? Myslíte, že Číňanov zaujímajú podzemné garáže?
By ste neverili, ako sú vzdelaní, keď im poviete, že tu bol nejaký Tiberius, keď im poviete, že tuná boli tí vierozvestcovia, ktorí evanjelizovali Slovanov, lebo oni vedia, kto boli Slovania, ono majú tú určitú schému, tak to pre nich, áno, to je významná, to je, tak aspoň na tom zarobme, zarobme na tom, keď už, tak buďme v tomto aspoň pragmatici. Vám garantujem, že na tom zarobíme rádovo, rádovo viac, ako na tých garážach, garantujem vám to, garantujem, a keď nie, tak sa vzdám mandátu a už nebudem nikde kandidovať, je to jedno, garantujem vám, že je to tak, prosím vás.
Pán minister. Viete, niekde nájdu šuter a postavia okolo toho múzeum. My sme našli stavby z určitého obdobia s určitou zachovalosťou, viete, to neni, že tam niekde na zemi je náznaková, nejaké dva-tri kamienky vedľa seba. Už to má cenu, hovorím, niekde inde by okolo toho spravili, z dvesto rokov starých kameňov musia chudáci v Amerike spraviť múzeum, lebo však oni tam toho veľa nemajú, viete, alebo v Austrálii, alebo neviem kde.
My sme našli, a hovorím, ten charakter, zachovanie, rozsah nie je v tej polohe, že dva-tri kamene na zemi, prosím vás, nie je to tak. Sú, pre tých, ktorých to zaujíma, lebo chcem, aby to tu zaznelo, aby keď niekto povie, že kde sa stala vtedy chyba, tak poviem, ja som hovoril. Lebo potom poviete, že to sme, ahá, to keby sme vedeli, tak ja vám poviem, že to keby ste vedeli. Oni vám povedia, že nie, že zostane zachované.
Pravdou je, že v súčasnosti už jedna časť tých rímskych múrov je nenávratne preč, už je preč, už je odvezená, ale čo stojí, ale hovorme o tom, čo stojí. Jedna rímska stavba zostane zachovaná na rohu, lebo nezavadzia garážam, tam pri takom úplnom rohu, tam blízko baziliky bude náznakovo, bude aj prezentovaná in situ, to znamená na mieste, bude, zostane tam. Nezavadzia garážam, teda má to šťastie, že zostane tam.
Druhá stavba, cenná stavba, tá stavba, na ktorej našli ten zlatý poklad, pán minister, ja sa na vás, budem na vás apelovať, lebo vy to máte v rukách, tam, v ktorej našli, to je chrámového charakteru tá stavba, našli tam kamenný teda vchod, z vchodového portálu vstupný kameň, našli tam tri typy liatych podláh, protobetón, typy liatych podláh, ktoré teraz sa môžu naši učiť, jak sa robí podlaha, hej, to tam je zachované, je to tam.
Pôvodne sa hovorilo, že to nejakým spôsobom tým našim biedakom ukážu, potom sa zistilo, že nie, to načo, asi to bolo o niečo drahšie, tak to neukážu, zasypú to. A nad tou stavbou bude zimná jazdiareň, nad tou stavbou my budeme robiť kultúru, rozumiete, barbari, islamisti budú robiť kultúru nad rímskou stavbou, ktorú zasypali, prosím vás. Pôvodný projekt hovoril, že má to byť prezentované, to znamená buď cez sklenú podlahu, buď cez nejakú mimo úroveň, lebo je to v suteréne, v tom čase, aktuálne sa hovorí zasypať a hore sa budeme tváriť, že sa nič nestalo, hore budú hrať, kto? Senzus, Senzi Senzus bude Pavlovi Paškovi hrať na narodeniny. To je vaša predstava o kultúre? To je tá druhá stavba, vážení.
A teraz to najhoršie, čo príde, lebo ešte stále tu jednu môžeme vyhrabať spod zeme, keď tu prídu raz slušní ľudia, ešte tu jednu môžeme vyhrabať, ale tá tretia stavba, tá tretia stavba zavadzia vstupu do garáží, vážení, tá zavadzia. Tretia stavba, aby ste si to vedeli predstaviť, jak teraz vchádzame do poslaneckých garáží, tak je v tej časti, lebo tam sa bude odbáčať do tých nových a to, ako sa bude odbáčať do tých nových, no čo čert nechcel, stoja tam nejaké šutre, nejaké tie tehly tam stoja. Čo s nimi?
Táto stavba, sa hovorí, nebola doskúmaná, nebola, lebo sa už ukončila, bolo potrebné ukončiť výskum. Našli firmu z Vrútok, pán minister, ktorá, si zoberte, že podpísala zmluvu v októbri, v apríli ukončila výskum, za polroka dostala 750-tisíc, vážení! 750-tisíc eur, to sú veľmi slušné peniaze, to je 28 mil. korún, za pol roka dostali, aby ho ukončili, aby to stihli v zime. Viete, robiť archeologický, to síce my nie sme na Jadrane, tak viete, ale oni to všetko stihli, všetko je vybavené, veľa vecí nedokopali, lebo už bolo treba stavať, už bolo treba míňať tie peniaze, už bolo treba míňať tie peniaze.
A táto stavba, tá tretia, hovorí sa, že čo zostalo z nej zachované. Zostal zachovaný jeden dlhý múr cirka 15 m, zostala náznaková časť toho múru z druhej strany a zostali dva stredové pylóny, pán minister, dva stredové pylóny. Hovorí sa, že to mohla byť nejaká hospodárska stavba z rímskeho obdobia, to znamená, možno tam spali Tiberiovi vojaci, možno tam boli kone rímskych vojakov, možno kupci, keď prišli z Jeruzalema, možno tam si dali svoje kone. Táto stavba tam bola, existujú dva pylóny, jeden z tých pylónov už načal v 90. rokoch, údajne sa robil kolektor, to znamená nejaký kanalizačný zberač, nerobili ho zvrchu, ale robili ho hlbinnou metódou, to znamená banskou metódou, tak ho načali, to znamená, je nahryznutý, je čiastočne deformovaný, ale stojí, tak jak stál 2 100 rokov, stále ešte stojí. A tento pylón, tento pylón má byť, a to je to, presne to, tie rečičky, čo tu všetci sa uspokojujete, nebude zbúraný, bude premiestnený.
Pán minister, nebuďme smiešny, čiže áno, že my ho rozoberieme tehličku, kamienok po kamienku a dáme ho teda tam do toho suterénu pod hrad. Panteón, panteón, myslíte, že keby niekto povedal, že ho rozoberieme kvôli tomu, že tam chce niekto parkovať, myslíte, že by to prešlo? Taký je fakt, to sú fakty, ja si nevymýšľam, fakt, toto sú naozaj fakty. Ten múr, ten 15-metrový múr, majú údajne fixovať tak staticky, má to ísť, že sa mu nič nestane, no držím palce, pri kvalitách firmy Váhostav som na pochybách, ale hovorím, toto hovorí projekt. Viete, ono sa zvyknú veci stať, tak, Ježiš, spadlo, čo teraz. No keď už spadlo, no tak to odneste. Viete, ja neviem ako, ja nebudem protivný, hovoria, dobre, že my ten múr ideme fixovať, ideme ho staticky fixovať, aby tam zostal, ale pylón ide preč, pán minister, pylón ide preč.
A teraz si vy povedzte, vy všetci si povedzte a vy hlavne ako minister, že či sa toto stalo za ministra kultúry Mareka Maďariča, či sa toto stalo? Že 2 100 rokov starý pylón deštruovali, premiestnili, premiestnili kvôli čomu? Kvôli garážam, rozumiete? Prosím vás, keby ten pozemok patril Ferovi Mrkvičkovi, ktorého, alebo tu kolegovi Počiatkovi, ten vie zhodnotiť, keby proste jeho, samozrejme, logickým záujmom by bolo zhodnotiť svoj pozemok čo najlepšie a nikto by sa mu v zásade nečudoval, lebo teda, a on by možno k tomu tak pristupoval, že ako ho zhodnotiť čo najlepšie.
Ale ten pozemok, opakujem, patrí Národnej rade. Je úlohou Národnej rady zhodnocovať svoj pozemok? Stavať garáže? Obzvlášť, keď podľa mňa je to úplne pomýlené. Úplne ale totálne pomýlené, totálne pomýlené! Patrí občanom ten pozemok, nie Pavlovi Paškovi. Občanom. A my sme našli niečo, čo stojí za archeopark, pán minister, stojí to za archeopark. To nehovorím ja, to hovoria tí, čo tomu rozumejú. A sú ľudia, ktorých to zaujíma, ja vám hovorím, Číňanov a iných by to zaujímalo, že tu, áno, na tomto hradnom kopci v čase, kde sa ešte inde jedlo zo zeme a neviem z čoho, tak tu už bola chrámová stavba s liatymi mozaikovými podlahami, 2 100 rokov dozadu.
Čiže, pán minister, moja interpelácia je v tom, jak sa medzi mladými hovorí, že čo urobili pre slovenský hiphop, pán minister, otázka stojí: Čo vy viete urobiť pre to, aby sme sa nezaradili do kategórie islamistov? Lebo nám sa to môže stať, lebo to, keby podľa mňa niekto sa to dozvie alebo to nejak tak povedať, to sú takí čudní, možno tak sa pousmejú, no však hej; ja nechcem byť v tej partii. Čiže, pán minister, otázka stojí a to je aj vlastne interpelácia. Čo vy viete urobiť v tejto veci, aby sa to nestalo? Aby sme sa nestali islamistami. Z pohľadu toho, že čo sme schopní ničiť, zdeštruovať, aké veci, akého nálezového charakteru. Som zvedavý. Máte to vy v rukách, ešte stále to máte vy v rukách. Stále to ešte máte možnosti, ako to dostať. Hentí sa boja, všetci sa boja, Pamiatkový úrad naviazaný na štátny rozpočet, archeológovia popodpisované zmluvy o mlčanlivosti, všetci sa tu boja. Všetci sa boja Pavla Pašku? Ja normálne žasnem. Tu sa už ľudia boja, aj keď sa nemusia báť, lebo lepšie je sa báť, vyzerá to, že ma to ospravedlňuje, prečo som taký rezignovaný. Naozaj žasnem.
Mrazí ma, mrazí ma tá apatia strednej vrstvy, lebo to mi tu predseda mandátového a imunitného výboru hovoril, čo sa rozčuľujem, však nikto sa nebúri. Mňa to, ja, ja, ja naozaj žasnem, že prečo je to tak. Možno keď sa dozvedia, že o čo ide, lebo ten pylón, vážení, ja vám niečo poviem. Ten pylón musí sa stať naším symbolom, že či sa postavíme do cesty bezbrehému, bezbrehému hrubému primitivizmu, alebo sa zaradíme medzi vyspelé európske krajiny, pán minister. To stojí tak. A ten pylón za to stojí a ten pylón sa stane tým symbolom.
Otázka stojí, na ktorej strane budete stáť vy. Mňa to osobne veľmi zaujíma, na ktorej strane budete stáť vy.
Ďakujem veľmi pekne. A pani predsedajúca, ja mám tých interpelácií viac, aby niekto ma tu neoznačil, že im beriem čas, tak kľudne po hlasovaní, aby, alebo nechám to na vás, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pán predseda, mám jeden procesný návrh alebo otázku, že kvôli čomu hlasujeme spoločne o vyjadreniach poslancov k interpeláciám, pretože ja sa domnievam, že poslanci SMER-u hlasujú po starostlivom uvážení, nie podľa pokynu, to znamená, im sa môže zdať vyjadrenie pána poslanca Hubu k jednej odpovedi správne, pána poslanca Hlinu k jednej nesprávne, k päťke a šestke zase. Čiže kvôli čomu hlasujeme paušálne o všetkých vyjadreniach poslancov naraz? Ja naozaj si myslím, že poslanci SMER-u predsa nehlasujú podľa nejakej, jednotne, však majú vlastný rozum a hlasujú samostatne. Čiže by som navrhoval, aby sa v budúcnosti buď teda zopakoval teraz ten postup, alebo hlasovalo osobitne, o každom vyjadrení poslanca osobitne. Nevidím dôvod logický žiaden hlasovať paušálne o tom. Potom hlasujme aj o desiatich zákonoch naraz. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať, sľubujem, že budem rádovo kratší v tých ďalších interpeláciách, stále však poprosím, ak to mám brať, že to bola džentlmenská dohoda, tak aby sa dodržiavala v tom, že nie je tu 15 členov vlády, ale je tu 6 členov vlády a nikto sa nebúri, rešpektujeme to, tak aspoň nech tí, čo tu majú byť, respektíve čo zastupujú niekoho, kto tu mal byť, aby tu boli. Ďakujem za pochopenie.
Dovoľte, budem interpelovať tak, keď príde pán Počiatek.
Kým príde, pána Kaliňáka chcem interpelovať v nasledovných interpeláciách, súvisí to s predchádzajúcou interpeláciou. Naozaj chcem vedieť, v akej, koľko zbrojných preukazov bolo odobratých kvôli tomu, že niekto spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Potrebujem to presne vedieť, exaktne, lebo rozumiem, že stratil bezúhonnosť a to mohol stratiť aj kvôli iným trestným činom. Potrebujem presne vedieť, že koľko ľudí kvôli tomuto trestnému činu prišlo o zbrojný preukaz, lebo ministerstvo vnútra potvrdilo, že pre toto má prísť o zbrojný preukaz. To je prvá.
Druhá interpelácia, poprosím, som to tu spomínal pred dvoma dňami, už sú to dva dni, bol jeden živnostník sa spýtať, že v Pohotovosti koľko by ho vyšlo, keby si požičal 1 000 euro, bolo mu povedané, že keď to vráti do dvoch mesiacov, tak 1 300, keď to vráti do 12 mesiacov, tak 1 950. Keď sa opýtal, čo sa stane, keby som sa náhodou omeškal, bolo mu povedané, to nech vás ani nenapadne.
My sme tu schvaľovali zákon, ktorý sa predstavoval ako protiúžernícky balíček, ako vidíte, takýto rešpekt ide z parlamentu, lebo v praxi to prebieha presne tak, ako som povedal. Takže ak je úžera definovaná v občianskoprávnom a trestnoprávnom kódexe, toto je úžera, otázka stojí pre ministra Kaliňáka, ako Policajný zbor reaguje na takýto prípad úžery.
Ďalšia interpelácia je, ono vždycky veci zvyknú mať v sebe také zvláštne čaro a jeden je taký čarovný bilbord, ktorý sa mi podarilo aj vyjsť na ten bilbord, má čaro v tom, že patrí skupine J&T a je pred skupinou Penta. To je úplne fantastické, čiže všetko sedí. Je za Mostom SNP, je v križovatke, je úplne brutálne v križovatke, nič nie je brutálnejšie v križovatke jak ten bilbord. Svedectvom toho je a to budeme dokazovať následne, že ako komplikuje dopravnú situáciu, budú vám vedieť hovoriť šoféri MHD, ktorí tam trúbia pri každom autobuse, ktorý tam ide. To znamená, že ten bilbord tam, samozrejme, nemá čo robiť. Nemá tam čo robiť. Nemá tam čo robiť ani podľa existujúceho zákona a nebude tam mať robiť, chvalabohu, ani podľa nového zákona, ktorý tu s veľkou slávou ste prijali ako bič na bilbordy. Lebo je, okrem toho, že je v križovatke, je aj v rozhľadovom poli vodiča. Poľahčujúcou okolnosťou toho bilbordu je, že patrí chlapcom z J&T. Otázka stojí: Čo je viac? Križovatka, rozhľadové pole, bezpečnosť cestnej premávky, ľudské životy alebo záujem chlapcov z J&T mať bilbord na jednom z najlepších miest, aké existuje?
Čiže interpelácia je v tom, kto vydal, ak vydal, kto ho podpísal, to stanovisko z policajného, lebo muselo byť priložené, k akémukoľvek schvaľovaciemu procesu na umiestnenie toho bilbordu muselo byť stanovisko Policajného zboru, ako cestný správny orgán sa vyjadril, že či áno, alebo nie. Chcem ho vidieť, chcem vidieť toho policajta, chcem sa s ním stretnúť, chcem sa mu pozerať do očí, chcem ho vidieť, chcem vidieť toho policajta, ktorý podpísal ten bilbord. Chcem ho vidieť. Mám pocit, že neexistuje. Ale ak existuje, tak ho chcem vidieť, ak neexistuje, tak potom by ma zaujímalo, ako je možné, že tam ten bilbord je, a ako budú v tejto veci, v tomto prípade konať orgány na to vecne príslušné. To je posledná interpelácia na pána Kaliňáka.
Pre pána Boreca mám veľmi jednoduchú interpeláciu, v zásade obdobnú, ale ma to zaujíma z pohľadu ministerstva spravodlivosti, lebo oni tu vtedy boli ako odborným garantom predkladateľov. Detto. Ak existuje aj teraz po všetkých tých opatreniach, ktoré ste učinili pre blaho tohto národa, existujú spoločnosti, ktoré napriek všetkým proklamáciám, prehláseniam, tlačovkám, oslavným ódam, vystúpeniam v televíziách a neviem čo, vytlieskávaní, pri Miletičovej teraz s výkladom, okno do ulice, reklama veľká, nebudem už hovoriť o personálnom prepojení, existujú spoločnosti, ktoré požičajú živnostníkovi, biedakovi, ktorý im predstavil svoj príbeh, že mu nezaplatili, lebo však, to je zase tiež tu, no keď si povedal, že požičať 1 000 euro, tak mu povedali 1 300, už sa tu opakujem zasa, je to, len v písomnej forme to bude doplnené. Čo na to ministerstvo spravodlivosti? Ako vyhodnocuje túto skutočnosť? Tak bude znieť interpelácia.
Lebo, prosím vás, už to aspoň urobte, tak všetko viete predať. Viete, vy ste v tomto géniovia, že viete predať niečo, čo je úplne niečo iné, viete to predať ako niečo, čo údajne pomôže. Mojou psou povinnosťou je upozorňovať, že to tak nie je. Čiže nefunguje to, nefunguje to. Pohotovosť je stále krytá, stále pracuje svojím šrotovacím mechanizmom a stále vniká do domácností našich ľudí a spôsobuje tam tragédiu.
Pre pána ministra Jahnátka, ale, ak dovolíte, ja som bol korektný v tom, že som na to upozornil, bol som korektný v tom, že som chvíľku počkal, a očakávam, že sa v tomto pochopíme, že by to malo platiť, že ak ste sa vy ospravedlnili navzájom, tak čo som predpokladal, že sem budete chodiť šiesti, tak, prosím vás, bol by som naozaj rád, keby ste tu šiesti boli, tak ako to bolo teda vyospravedlňované. Neberte to v zlom, ja, vy mňa nemáte v úcte, a ja vás v úcte mám, rešpekt mám pred vašou funkciou, či osobne, o tom môžeme rozprávať, ale teraz je tá moja chvíľa, kde mám ja na to právo, a vám garantujem, že to očakávam. Takže očakávam, aby ste tu boli presne toľkí, koľkí tu máte byť.
Ešte k pánovi Počiatkovi, ja som ho vlastne preskočil, sa ospravedlňujem, pán Počiatek. Chcem vás poprosiť, aby ste mi pripravili odpoveď na túto interpeláciu, to je čaro, čaro 25. výročia je v tom, že ÚPN vyháňajú zo svojich priestorov a keby 17. november nevyšiel na pondelok, tak chlapci z Penty sú schopní svoje obchodné centrum otvoriť sedemnásteho a generál Lorenc by im strihal pásku. To proste, tak si my tu žijeme, na to, aby nám všetkým dokázali, že kam sme to dopracovali. Nie o tom je však interpelácia.
Interpelácia je o tom, že ja som si všimol obrovské investície v tej časti, v tej lokalite, kde vzniká to obchodné centrum. Samozrejme, sú niektoré súkromné investície, ale ja však viem o minimálne jednej, ak nie dvoch verejných investíciách. To znamená, ak my vieme, že dneska máme ulice, cesty smrti niekde pri Prievidzi, ak máme cesty smrti niekde na východe, Palo Zajac by o tom vedel rozprávať, ale ak máme aj cesty pomaly smrti v Bratislave, tak otázka je, nastavenie alebo otázka priorít. A mňa zaujíma, koľko išlo a z akých fondov a kto bol investorom na riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, lebo, samozrejme, niekto potrebuje mať špičkový prístup, potrebuje mať všetky kruhové objazdy, len potom je dôležité vedieť, že či kruhový objazd pred Pentou a obchodným centrom Penty je dôležitejší ako kruhový objazd niekde v Prievidzi. Pozor, niečo rieši pán minister, štát v zastúpení samospráv, v zastúpení vyšších územných celkov, no ale od vás poprosím, aby ste to skolektovali, lebo to sú stále, viete, to je, vážení, to je taká mantra pomaly, jak že peniaze z Európskej únie sú nejaké iné peniaze. To sú stále ergo naše peniaze, len idú cez Brusel.
Pán minister, prepáčte, dokončím, čiže mňa zaujíma naozaj, koľko nesúkromných peňazí, to nazvem, dobre, išlo na vyvolané investície v danej lokalite. Na úpravu dopravnej infraštruktúry išli obrovské peniaze a aby sme potom na to povedali, že kde je a kto má akú prioritu, pán minister, dobre, to si, to mi na to budete musieť odpovedať, či chcete, či nie, ja viem... (Reakcia ministra.) Ale viete, čo ja poznám, ja som poľnohospodár, však to mi tam vysvetlíte.
Prosím vás, druhá interpelácia na vás. Pána Kaliňáka som sa pýtal na ten povestný bilbord J&T pred budovou Penty z pohľadu dopravného a schvaľovacieho. Vás chcem poprosiť, či existuje v nejakých vašich odborných útvaroch nejaká štúdia, či bola alebo nebola, ktorá hovorí o tom, o vplyve prekážok na križovatkách a vnímaní na bezpečnosť cestnej premávky. Mám pocit, že sa v zásade rozumieme, ale vycilizujem to, dobre, v tej písomnej podobe. Takáto štúdia, verím, že existuje, a bol by som rád, keby som vedel, kto ju vypracoval, kedy ju vypracoval a podľa možností, ak neni veľká, tak priložiť k interpelácii, rád si ju pozriem.
Posledná interpelácia na vás, pán minister. Vyháňate ESO, či sa mi už pletie, ÚPN, vyháňate ÚPN zo svojich kancelárií. Ja viem, že tí chudáci, tí historici za 600 euro, čo tam robia, nesedia do vašej firemnej kultúry, tomu ja plus-mínus zasa rozumiem, že to sú takí, viete, to ani si k nemu sadnúť v bufete, hej, že o čom sa s ním budete baviť. Ale, pán minister, viete, ono je to určitým symbolom, ak je teraz 25. výročie, nemohli ste aspoň chvíľku počkať? Že pôsobí to naozaj, pôsobí to zle, že pri 25. výročí Nežnej revolúcie, zriadený Národnou radou, zákonom ústav, ktorý sa tomu venuje, sa stáva bezdomovcom. Nedôstojné to je, naozaj je to nedôstojné, mohli ste si to odpustiť, mohli ste to nejak upratať, mohli ste proste to, naozaj je to zlé, podľa mňa vám to za to nestojí, viete, že kopu inej roboty je a toto fakt nestojí za to. Tých historikov, však ich nechajte, nech tie zaprášené knihy prekladajú z kopy na kopu, prosím vás, niekto tým naozaj žije, tí chudáci budú teraz 17. novembra odovzdávať diplom i tým, čo trpeli, chudáci, dajú im tam na kriedovom papieri, ledva im dajú na kriedovom papieri, pomaly to budú na A4 do kopírky dávať, čo nemajú peniaze na nič. Nechajte ich, nech robia, je to kus, niekomu ešte na tom záleží.
Pán minister, podľa auditu, ktorý som si dal robiť, vaše ministerstvo na tých dvoch budovách, čo máte, Námestie slobody a Lamačská cesta, máte 8 600 metrov štvorcových, máte tam 617 úradníkov. Máte prepočet 14 metrov štvorcových na jedného úradníka. Váš minister Kaliňák prišiel, predstavil na vláde ESO a v ESE ste ju schválili, na vláde ste schválili ten materiál. V tom materiáli je napísané, že primeraná plocha na jedného úradníka je 6 až 8 metrov štvorcových.
Prosím vás, veď aspoň to nerobte tak hlúpo. Schválite jeden materiál. Poviete šesť až osem je dosť a potom už nejdem komentovať, že napcháte nejakých úradníkov do ulice, kde sa nedá vojsť autom. Viete, to už koho by to z toho trápilo. Prosím vás, ale to ÚPN nechajte tam! Keď máte štrnásť metrov štvorcových na jedného úradníka, povedzte mi, v čom je problém. A prísne vzaté, aj pán Maďarič má cirka prepočet štrnásť metrov na jedného úradníka, ale tá budova je architektonicky riešená trošku inač. Možno sú tam veľké chodby, možno je tam dubiózne priestor, ale vaše priestory sú čisto administratívne. To sa budovalo. To nie je prerobená, ja neviem čo, škola. To bolo budované a je to budované ako kancelársky priestor, presne na to určený. Čiže podľa mňa už len z tohto hrubého výpočtu máte miesta dosť. Však to naozaj je nedôstojné tomu celému, tomu výročiu, tomu symbolu, že kto to je. Keby to bol nejaký bufetár, viete, že bufetára posielate preč. Naozaj, to vám za to nemôže stáť.
Čiže otázka stojí, ak sú tie nastavenia také, aké sú, to znamená, máte prepočet štrnásť metrov štvorcových na jedného úradníka, prečo ÚPN posielate preč. To je na vás.
Na pána Richtera vyplynulo vlastne aj z diskusie. Veľmi expresne. Agentúra dočasného zamestnávania, zdá sa, prežíva boom. Tým, jak ste zašrobovali, tak ľudia vždycky majú tendenciu s tým vyčubriť, takže keď ste prišrobovali, tak teraz sú na rozmohu ADZ-ky – Agentúry dočasného zamestnávania. Údajne ich je už 1 200. Tisícdvesto je dosť. Keby len každá jedna len desať ľudí mala, tak už si to len predstavte. Čiže mňa zaujíma, že v čom je čaro toho množstva. Čiže nástupom do vlády od roku 2012 ma bude zaujímať časová nejaká špirála alebo časová úsečka, alebo jak sa to povie, že ako sa vyvíjali, lebo ministerstvo pána Richtera prisudzuje, ani to nie je, prisudzuje obligatórne, že to v zásade musia dostať, keď splnia tie podmienky, čiže oni musia mať vedomosť o tom, kedy a v akom čase vznikali. Čiže ma zaujíma, od roku 2012 ako naskakovali a koľko ich vzniklo, a keď sme sa už dopracovali teraz k číslu 2012. To je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia je, či je pravdou, alebo nie je pravdou, že do ADZ-iek sa už zaľúbil váš líbling, človek, ktorý neexistuje dotácia, ktorú by nedostal. Sú informácie, že v Severoslovenských celulózkach, myslím sa to presne volá, a papierňach tiež prišli na čaro ADZ-iek - Agentúr dočasného zamestnávania. Čiže otázka, interpelácia je, v priebehu posledného pol roka, koľko ľudí bolo, ukončilo pracovný pomer u zamestnávateľa SCP Ružomberok a stali sa agentúrnymi zamestnancami ADZ. Bude to mať určitú výpovednú lehotu potom v iných súvzťažnostiach, o ktorých si povieme neskôr.
Pán Jahnátek sem doniesol zákon, ktorý budete predstavovať ako záchranu celého sveta a priľahlých dedín. To znamená zákon o tom, že mladí poľnohospodári sa dostanú k pôde. Áno, skúsme to. Čiže ak je to teda tak, že prijmete ten zákon, účinnosť je 1. 1. 2015. Podmienka je doručiť žiadosť do sídla Slovenského pozemkového fondu a posudzovať sa to bude podľa poradia. Tak garantujem, že 2. 1., to znamená v piatok ráno, budú niektorí mladí poľnohospodári stáť, mrznúť, možno bude zima, možno nie, čaj im donesiem, pred Slovenským pozemkovým fondom a budú chcieť doručiť osobne žiadosť tak, aby boli medzi prvými.
Interpelácia je v tom, že žiadam pána ministra, aby vydal k tomu nejaký metodický pokyn, aby bola zabezpečená služba na pozemkovom fonde a aby potom následne nejak nevznikli nejaké nezrovnalosti z toho vyplývajúce. Lebo tí ľudia, ktorí tam budú stáť, budú postupovať prísne a striktne podľa návrhu zákona, ktorý na novembrovej schôdzi schválite. A už potom nechám na vás, koľkým tým ľuďom, nakoľko to bolo len proklamácia pre voľby a nakoľko reálne uspokojíte tých ľudí, že skutočne nejakú tú, k nejakej pôde sa dostanú. Čiže to je otázka na pána Jahnátka.
Končím za chvíľočku, už to vydržte.
Pána Pellegriniho sa chcem spýtať, mám dve interpelácie na pána Pellegriniho. My sme, to samozrejme vieme, čarovná krajina a niekedy vznikali univerzity popri mestách, popri nejakých centrách obchodu. My budeme, znova prispejeme, pán minister, teda ak prispejeme aj k búraniu rímskych pamiatok, tak prídeme do dejín civilizácie európskej tým, že u nás budú univerzity vznikať pri maštaliach, hej? A myslím, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní maštaľná, ja tomu hovorím maštaľná univerzita, ono sa to volá nejaký inštitút, neviem, pána Ruppeldta, však niekto si spravil maštale a je tam ešte jedna voľná budova, tak prečo nie univerzitu. Čiže otázka stojí a mňa naozaj zaujíma v tejto chvíli názor pána nového ministra školstva na inštitút Ruppeldta, ktorý má vzniknúť pri maštaliach v Šamoríne. Je to potrebné, aby sme vedeli, na čo sa máme pripraviť.
Druhá interpelácia je, poprosil by som ho dodať tú informáciu, lebo ja vizuálne viem povedať, že skoro na každej zédeeške, poťažmo v strednej škole v centre mesta Bratislavy je nejaký vysielač mobilného operátora. Čaro umiestnenia vysielača mobilného operátora je v tom, že si dohodnete poslancov a tí vám na šupu dajú deväť škôl alebo koľko, ktorých sú zriaďovateľom a šupnete to tam tým deťom na hlavu. A to, že majú z hlavy praženicu, nevadí, ale všetko funguje. To hovorím v súvislosti s tým, že predkladám nejakú legislatívnu iniciatívu, aby sme to riešili, nechcem vás zaťažovať tým odôvodnením. Pre túto chvíľu ma zaujíma informácia, proste syntetická informácia v tom, že na koľkých školách v rámci Slovenska, ktoré patria pod správu ministerstva školstva, sú umiestnené vysielače mobilných operátorov.
Predposledná interpelácia je na pána Pavlisa. Existujú informácie, ktoré hovoria, že dochádza k prudkému odlivu zákazníkov SPP. Nič neni ľahšie, ako tunelovať štátnu firmu. SPP, tá údajná matka, sa stala štátnou firmou, čiže nastupujú žraloci presne v zmysle toho, čo sa očakávalo, a nastupujú procesy, ako ju zbaviť klientov. Čiže zaujímavá informácia, skôr ako sa pohneme ďalej, že v priebehu napríklad roku 2014 o koľko, koľko klientov, koľko zmlúv SPP stratilo. To bude na túto chvíľu postačovať, táto informácia.
A tú poslednú, to kľudne ďalší mesiac vydrží.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, len aby to nezostalo také preexponované na tú vašu rétoriku, pretože vy sa viete tak rozohniť a zacykliť sa vo vlastných úvahách, že to potom vyzerá aj pomerne konzistentne, avšak nie je to úplne konzistentné. Po prvé, reakcia hneď na to, že investície v Bratislave. Prosím vás, naštudujte si kompetenčný zákon. Ministerstvo dopravy má na starosti určité typy ciest a mojou zodpovednosťou nie je skúmať, čo robí samospráva. Čiže mňa sa to zbytočne budete pýtať. Pýtajte sa to tam, kde sa to pýtať máte, a to je samospráva. Tá vám určite na to dá odpoveď.
A čo sa týka ÚPN, vy ste tu viackrát ma interpelovali a pýtali ste sa na to, aké máme nájmy, kde kto je prenajatý, koľko metrov. A viete veľmi dobre, že nesedíme len vo vlastných priestoroch, všetky oblasti, ktoré ministerstvo dopravy zastrešuje. A dnes v rámci budovy, ktorá je naša vlastná, sídli ÚPN. Čiže inými slovami, ministerstvo dopravy platí priestory ÚPN. My vieme zrušiť niektoré nájmy, keby sme presunuli na miesto, kde dnes ÚPN sedí, niektoré odbory alebo časti, napríklad SACR, ktorý sedí v podnájme niekde. Prečo má, sa pýtam ja, ministerstvo dopravy platiť nájom za ÚPN? Akú toto má logiku? A keď sa bavíte o tom, ja nikoho nikde nevyháňam. Oni majú platnú zmluvu, ktorá im končí. My vôbec nemeníme tie parametre. Oni veľmi dobre a dlho vedeli, že tá zmluva v tento moment končí. Z akého titulu ja mám povinnosť toto vlastne riešiť? Ja sa mám starať o ministerstvo dopravy a mám sa snažiť, aby čo najefektívnejšie napríklad niekde bolo umiestnené. Čiže aká je to efektivita z pohľadu toho, že ja zastrešujem ministerstvo, že ja mám platiť podnájom alebo nájom za ÚPN? Toto je kde napísané?
Takže aby sme si to trošku nakalibrovali. Nikoho nikde nevyháňam, vedia o tom dlho, že im zmluva končí, mohli to dávno riešiť, neriešili to. To už ja neviem, z akých dôvodov, ale veľkoryso sme im ponúkli aspoň možnosť, že môžu sa presťahovať do našich priestorov na Patrónke a my si radšej stiahneme tie sekcie, ktoré sedia na Patrónke, aspoň aby tí ľudia nemuseli cestovať hore-dole. Ani na toto nebola z ich strany žiadna reakcia. Tak čo ešte máme my viac spraviť? Ponúkli sme im plnohodnotné priestory, do ktorých sa môžu presťahovať. Čiže nikde ich nevyháňame. Končí im zmluva, nereagujú na to. Takže poprosím vás, skúste sa toto skôr spýtať ÚPN, ako to mienia riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vaša interpelácia, ktorá sa týkala archeologického výskumu na hradnom kopci, by mi mala byť v zásade sympatická, lebo ste veľmi zanietene hovorili o ochrane pamiatok. Bola však plná invektív, pán poslanec, aj osobných, a to veľmi z môjho pohľadu znižuje hodnotu tej interpelácie a hovorí mi aj o tom, že nie je vašou primárnou vecou len zachraňovať pamiatky, ale buď si tu vybavovať účty, alebo jednoducho viesť nejaký politický boj. Veľmi to znížilo hodnotu a nakoniec potom aj celý ten tón interpelácie bol taký. Na jednej strane sugestívny, na druhej strane arogantný, ale myslím si teda, že až taký úprimný záujem o to nemáte.
Aby som to pripomenul, lebo je tu určitý odstup od toho, od tej vašej interpelácie, v zásade, keď to tak vylúpnem, to, čo ste chceli povedať, bolo, po prvé, že či ľudia z Národnej rady alebo ja ako minister kultúry, alebo nejakí ďalší kompetentní ľudia sa nezaujímajú o to, čo sa našlo na hradnom kopci, resp. čo s tým bude. A po ďalšie, že tie veci budú vinou našej pasivity, možnože aj niečoho horšieho, zničené.
Tak chcem len povedať, že zhodou okolností bol to práve predseda Národnej rady, ktorý ma už pred niekoľkými mesiacmi upozornil na veľmi zaujímavé nálezy a aj na základe tohto jeho upozornenia som si už ja, naozaj niekoľko mesiacov dozadu, bol pozrieť tieto nálezy aj za účasti jednak tej firmy, ktorá ten prieskum robí, ale aj ďalších archeológov, ktorí sa dlhodobo venujú výskumu na bratislavskom hradnom kopci. Prezentovali mi to s nadšením, nielen ten samotný múr, ktorý vykazuje technológiu rímsku, no je otázne, či to postavili Rimania alebo niekto iný, ale v zásade je pravdou, že je to veľmi unikátne, že je to z tej doby a ten rímsky kultúrny vplyv je tu veľmi jasne dokázaný. To, či bol Tiberius, nebol, nehnevajte sa, ja nie som taký odborník ako vy. Do toho sa púšťať nebudem, ani o tom, či tu nakoniec je, alebo nie je Metodov hrob a podobné, by som povedal, laicko-amatérske názory. A takisto mi prezentovali ďalšie veľmi zaujímavé veci. Nevyslovovali predo mnou nejaké strašidelné obavy, čo s tým bude urobené alebo že to bude zničené.
Faktom je, a to ste povedali, ale stále ste to dávali ako nejakú hrôzu, že krajský pamiatkový úrad zaviazal investora aj dodávateľa, aby túto unikátnu pamiatku, aby bolo zachovaná. Takže to je pravda. Ten múr bude zakonzervovaný a bude zachovaný. Sú rôzne archeologické metódy v zmysle tom, že čo má byť s takým nálezom urobené, sú aj metódy legitímne, kedy sa archeologický nález znovu zasype, a sú možno aj nejaké ďalšie, iné. A tie sa týkajú toho pylóna. Áno, pán poslanec, ten vzácny pylón bude rozobratý a bude vystavený v expozícii na Bratislavskom hrade. Čiže aj táto pamiatka bude zachovaná, dokonca v podobe, že bude prezentovaná verejnosti.
A takisto ste sa potom zmienili v tom svojom zápale, že čo vlastne sa strašné stane, že bude zrekonštruovaná historická jazdiareň zimná z čias Márie Terézie a podobne. No, tak vám chcem povedať, hradný kopec si toho vytrpel dosť, aj Bratislavský hrad. Všeličo sa tam stalo. Ťažil sa tam kameň, keď sa budoval Prior, tak sa sutiny z tej stavby odviezli na kopec bratislavský, aj ten archeologický prieskum je z tohto hľadiska veľmi komplikovaný. Nachádzajú sa tam z rôznych teda období aj vrstiev, aj oblastí rôzne nálezy. Každopádne boli tu už takí politici, ktorí vehementne protestovali proti oprave Bratislavského hradu, keď sa začala, a potom niekedy aj vo svojich kampaniach sa pekne na pozadí Bratislavského hradu fotili. Ja budem nadšený a budem veľmi rád, keď bude aj táto časť Bratislavského hradu zrekonštruovaná, keď tam budú uvedené do veľmi slušného a solídneho stavu aj také pamiatky, ako bola Zimná jazdiareň. Ak si vy myslíte niečo iné, nech sa páči. Myslím si, že Bratislavský hrad by mal byť komplexne zrekonštruovaný a to sa robí.
To, že sa robia podzemné garáže, to je iná záležitosť, aj vďaka nim, ja nechcem povedať, že máme byť vďační každej výstavbe, že ona de facto umožní archeologický prieskum, ale je to tak. Áno, je to tak, že vždy, či sa robia diaľnice, alebo sa niečo stavia, umožňuje to, lebo nie sú prostriedky na archeologický prieskum také, umožňuje to aj nachádzať veci, robiť aj archeologické prieskumy.
Takže moja odpoveď je zatiaľ takáto, pán poslanec. Viem, že moja reakcia ústna neznamená, že som zbavený povinnosti vám písomne odpovedať, aj vám písomne odpoviem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážení prítomní poslanci, zástupcovia vlády, ja si dovolím predniesť interpeláciu voči ministrovi financií a voči ministerstvu financií, a to vo veci udeľovaných, podľa môjho názoru na neoprávnených podkladoch udeľovaných pokút a sankcií vo veci prezidentskej kampane, prezidentských volieb.
Ja som sa doteraz snažila túto otázku neotvárať verejne, pretože som predpokladala, dúfala a verila, že táto vec sa vyrieši bez toho, aby ju bolo potrebné verejne otvárať, možno aj na pôde parlamentu formou podanej interpelácie, ale vzhľadom na to, že už mám skúsenosť a za sebou aj proces odvolania podaného rozkladu aj jeho zamietnutia, neviem, či ešte práve tento postup a podaná interpelácia, kde upozorním na tie najzákladnejšie nejasnosti a nezrovnalosti nepomôže v tom, aby som nebola nútená podať žalobu na súd.
Takže tá moja interpelácia. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V marci tohto roku sa uskutočnili voľby prezidenta Slovenskej republiky. V zmysle zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky o ľudovom hlasovaní a jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov a v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je voľba prezidenta spravidla dvojkolová. Dvojkolové voľby prezidenta sa uskutočnili aj tento rok, kedy dňa 15. marca 2014 sa konalo prvé kolo voľby prezidenta a následne dňa 29. marca 2014 sa uskutočnilo druhé kolo voľby prezidenta. V zmysle zákona č. 46/1999 je kandidát na funkciu prezidenta povinný predložiť ministerstvu financií v lehote 30 dní od konania voľby prezidenta oznámenie o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré získal na svoju propagáciu a o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zo strany ministerstva financií pokutou až do výšky 66 387 eur.
V súvislosti s oznamovacou povinnosťou Ministerstvo financií Slovenskej republiky tento rok udelilo podľa mojich informácií viacerým kandidátom na funkciu prezidenta finančnú sankciu, a to vo výške minimálne 1 000 eur. Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní... (Ruch v sále.)
Prepáčte, ale ten ruch ma ruší v parlamente. Ak dovolíte, pán Hlina, keď vy vystupujete, sa vám nepáči, keď sa rokuje, tak buďte taký tolerantný, ohľaduplný a tolerujte, že aj iný, keď prednáša, tak ho asi ruší, nie keď... Buďte tak dobrý. Chcite od druhých to, v čom budete vy príkladom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Buďte príkladom, ak si vyžadujete pozornosť vlády a poslancov vy! Ďakujem.
Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní, tak ako to prikazuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta. Jediným dôvodom udelenia týchto pokút je však nejasná interpretácia vyššie uvedeného paragrafového ustanovenia, podľa ktorého sa predmetné oznámenie musí predložiť ministerstvu financií najneskôr do 30 dní od konania voľby prezidenta. Najmä slovné spojenie "od konania voľby prezidenta" spôsobuje interpretačné nerovnosti, kde nie je jednoznačné, od ktorého dňa sa lehota 30 dní má vlastne počítať. Ministerstvo financií zastáva názor, že sa má lehota počítať od prvého kola prezidentských volieb. Výklad ministerstva financií spôsobil stav, keď viacerým kandidátom na funkciu prezidenta bola udelená pokuta, pričom samotné ministerstvo vôbec nereflektovalo na prednesené argumenty sankcionovaných kandidátov. Hoci samotné ministerstvo prostredníctvom svojho tlačového odboru rezortu potvrdilo skutočnosť, že lehota sa má počítať od skončenia druhého kola volieb prezidenta, nevyhovelo námietkam jednotlivých kandidátov, ktorí upozorňovali, že v tejto lehote konali a zúčtovanie prostriedkov aj predložili. Sankcionovaní kandidáti pokladajú uvedené konanie ministerstva financií za protizákonné a žiadajú vrátenie uhradených sankcií, ktoré boli podľa ich názoru udelené protizákonne. Len podotýkam, že úhrada týchto vyrubených, na nepodložených základoch, neodargumentovateľných základoch vyrubených pokút mala neodkladný účinok.
Rovnako je nejasné, prečo ministerstvo radšej neskúmalo skutočnú výšku prostriedkov jednotlivých kandidátov, ktoré boli vynaložené na samotnú kampaň a tiež v zmysle zákona o spôsobe voľby prezidenta mali určité limity. Už niekoľko mesiacov pred konaním samotných prezidentských volieb sme boli svedkami rozsiahlych kampaní jednotlivých kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit na kampaň, ktorá bola stanovená a ohraničená sumou 132 775 eur. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Prečo ministerstvo financií udelilo viacerým kandidátom na funkciu prezidenta pokutu aj napriek nejasnému výkladu zákona č. 46/1999 a nezohľadnilo riadne ich námietky?
2. Prečo ministerstvo financií dôsledne nepreskúmalo skutočnú výšku vynaložených prostriedkov na kampaň kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit finančných prostriedkov, ktoré je možné vynaložiť na svoju kampaň?
Ja už len záverom k tejto interpelácii chcem dodať, že po celom procese, v ktorom som sa snažila predniesť argumenty, ktorými sme vybúrali dôvodnosť rozhodnutia ministra aj pri podanom rozklade, vzhľadom na to, že tie neboli riadne zodpovedané, som nútená, pokiaľ nezaberie táto interpelácia, podať žalobu na ministerstvo financií v záujme ochrany mojich dotknutých politických a občianskych práv. Nepáči sa mi, ak deficit a dieru v rozpočte dnes má ministerstvo financií záujem zaliepať neoprávnene stanovenými vyrubenými sankciami a poplatkami voči poslancom. Ak toto robia voči poslancom, ako sa môžu občania našej krajiny pri rovnako vyrubených sankciách a pokutách brániť? Nestačia slová, nestačia pádne preukázané argumenty, ministerstvo ide svojou cestou a zaliepa diery v rozpočte bičom ušitým na ľudí. Toto nie je správny prístup, hlavne v podmienkach, keď dennodenne koľkokrát parlament rokuje, sme svedkami potvrdzovaných informácií, akým spôsobom štát ľahko prichádza o vlastné zdroje, o strategické subjekty, strategické suroviny v prospech finančných záujmových skupín, nadnárodných skupín a všetky tieto diery, všetky tieto profity, ktoré tieto skupiny, oligarchovia získavajú, majú nahrádzať občania, ktorým sú takýmto spôsobom, ako je vidieť na mojom príklade, vyrubované na neoprávnených základoch, nepodložených, neodargumentovaných základoch sankcie a pokuty.
Voči takémuto prístupu, ktorý neni ani sociálny, ani mravný, prieči sa dobrým mravom, sa budem brániť. Stále mám však nádej, že aj táto interpelácia prispeje a pomôže tomu, aby som nebola nútená podať na konanie ministra a ministerstva žalobu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tí, čo ste tu zostali, dovoľte mi, kým prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, aby som ocenil prístup pána ministra aj pracovníkov ministerstva, že zmeny, ktoré nastali medzi prvým a druhým čítaním, doznali určité zmeny tohto zákona a z môjho pohľadu určite mali priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to, že je nás tu tak veľmi málo, tak to prebehnem len tak telegraficky.
Určite ste zachytili, že sa zvýšil počet položiek virtuálnej elektronickej pokladnice z tristo na tisíc. Vzrástla provízia za sprostredkovanie z 10 na 20 % a tá často v médiách kritizovaná alebo informovaná 80-percentná nákladová položka pri používaní motorových vozidiel, tá zostala ponechaná. A takisto bol zrušený ten zoznam tých základných prostriedkov, ktoré, ktorý, ten zoznam vyvolával určitú nevôľu u podnikateľov, i keď ja sa priznám osobne, že nechápem prečo.
Takisto v rozprave tu zazneli od opozičných kolegov určité kritické názory, a to najmä v oblasti lízingu. A ja, dovoľte mi k tomu vysloviť takisto svoj názor, ja som začal podnikať 22. marca 1990, čo bolo pár dní po revolúcii, takže zažil som aj ten predchádzajúci zákon, ktorý platil do roku ´99, to bol 286 zákon a takisto som zažil aj percentuálnu sadzbu dane 47 percent. Takže tá ich kritika k tomu odpisovaniu lízingu sa mi zdá neadekvátna a myslím si, že každý podnikateľ nemá problém s tým, rozložiť si tie nákladové položky, čiže už odpisy alebo lízingové splátky rovnomerne a vedieť to aj plánovať.
Takisto tá kritizovaná doba odpisovania nehnuteľností, že sa zvýšila z 20 na 40 rokov, priznám sa, že aj vo mne to najskôr vyvolalo určitú nevôľu, ale potom, keď som sa pozrel aj trošku do histórie, aj na okolité štáty, zistil som, že je to teda úplne normálna a ešte čiastočne ústretová doba odpisovania, keďže niektoré štáty majú 50 rokov, aj my sme mali v minulosti 50 rokov.
Nedá mi ešte zareagovať, aj keď tu pán Kollár nie je, k tomu vracaniu tých dépeháčiek, lebo to ozaj bolo také dosť skreslené. Na tom svojom poslaneckom prieskume sme sa zoznámili aj s určitými súdnymi procesmi, ktoré sú vedené voči daňovým subjektom, a ja som bol veľmi milo prekvapený, že úspešnosť týchto súdnych konaní, či na krajskom súde, či už na, takisto aj na Najvyššom súde, bola viac ako 95 % v prospech finančnej správy, čo ma naozaj veľmi príjemne potešilo.
Dovoľte, aby som vám v krátkosti predstavil ten pozmeňujúci návrh, ktorý má zhruba štyri body. V tom bode 1 je už tá spomínaná provízia 10 až 20 percent. Ten pozmeňujúci návrh sa tam dotýka toho, že toto obmedzenie, tých 20 % sa nebude týkať správcovských spoločností.
Bod 2, ktorý určite poteší domácich výrobcov vína, slovenských producentov vína, je tá, že je umožnené v rámci odpočítateľných položiek alebo nákladových položiek na reprezentačné alebo reklamné účely použiť aj fľašu vína s etiketou, maximálne však je to obmedzené v zákone, že 17 eur na jeden predmet, to znamená, že aj 17 eur na jednu fľašu vína. Samozrejme, že tam je určitý dôvetok, ktorý je nevyhnutný, že tieto položky si môžu uplatniť len firmy, ktoré sú v zisku, je tam daná hranica 5 % zo základu dane a bolo by, samozrejme, naozaj veľmi nesprávne a nesystémové, keby reklamné predmety nakupovali firmy v strate alebo účelovo založené eseročky, ktoré sú len zato, aby si jednotliví podnikatelia dávali do nákladov PHM alebo odpisovali dépeháčku, prípadne iné predmety.
Body 3 a 4 sú v podstate len takými technickými bodmi, ktoré odstraňujú nejaké legislatívne nejasnosti, prípadne nedostatky, tak ako tu aj povedal pán poslanec Mihál so svojím návrhom ohľadom toho nepeňažného plnenia u lekárov, tak bod 4 len spresňuje administratívny postup poskytovateľa nepeňažného plnenia na strane teda poskytovateľa a takisto spresňuje aj administratívny postup na strane prijímateľa tak, aby nevznikali nejasnosti pri tomto uplatňovaní.
Teraz mi dovoľte prečítať ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladislava Petráša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1123. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
K Čl. I
1. V doterajšom bode 26 poznámka pod čiarou k odkazu 79b znie:
"79b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4, 27 a 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 2006/2013 Z. z.
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje poznámka pod čiarou tak, aby sa limit daňovo uznanej odplaty, provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby nevzťahoval aj na správcovskú spoločnosť a realitnú spoločnosť, ktoré pôsobia na základe zákona o kolektívnom investovaní.
2. Doterajší bod 48 znie:
"48. V § 21 ods. 1 písm. h) sa slová "pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky", nahrádzajú slovami "pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu, 103a), v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 103a) znie:
"103a) § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov."
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že za daňovo uznaný reklamný predmet možno považovať víno v hodnote neprevyšujúcej 17 eur, pričom u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady, výdavky na víno ako reklamný predmet v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane.
K tomu by som ešte krátke vysvetlenie. Dúfam, že ste z toho pochopili, že to sa netýka tvrdého alkoholu alebo jednoducho alkoholických nápojov, ktoré podliehajú spotrebnej dani.
3. V doterajšom bode 53 v § 21a ods. 3 sa slová "zaisťovne alebo subjektom kolektívneho investovania, 79b)", nahrádzajú slovami "zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu, 105b), alebo leasingovou spoločnosťou, 105c)" a na konci doterajšieho bodu 53 sa dopĺňa tento text:
"Poznámky pod čiarou k odkazom 105b) a 105c) znejú:
"105b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4, § 27, §128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
105c) § 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo leasingovou spoločnosťou na štatistické účely, oznámenie č. 248/2014 Z. z."."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so spresnením poznámky pod čiarou k odkazu 79b) v doterajšom bode 26.
4. V doterajšom bode 82 v § 43 ods. 17 písm. b) prvom bode sa za slovo "starostlivosť'' vkladajú slová "alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca".
Odôvodnenie: Úprava sa navrhuje v nadväznosti na spresnenie ustanovenia v písmene a) prvom bode, a to z dôvodu, že nie každý zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zároveň aj poskytuje zdravotnú starostlivosť, napríklad riadiaci a administratívni pracovníci. Držiteľ má zároveň povinnosť vystaviť oznámenie o výške poskytnutého nepeňažného plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, ktoré zašle do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka správcovi dane. Toto oznámenie, rovnako ako potvrdenie o výške nepeňažného plnenia pre prijímateľa vystavuje vždy až konečný priamy poskytovateľ posudzovaného nepeňažného plnenia.
O bodoch 1, 3 a 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné hlasovať spoločne. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam body 8 a 17 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. Ešte také upresnenie k tým reklamným predmetom. Samozrejme, že toto obmedzenie sa netýka výrobcov vína, takže tí nemajú nejaký limit výdavkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ďakujem, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že pán poslanec Zajac nebol prítomný, tak som sa dostal na rad kúsok skôr a ospravedlňujem sa za nečakanú dvojminútovú pauzu.
Tak ako som hovoril v prvom čítaní, mali sme spolu s Mariánom Kvasničkom ambíciu upriamiť sa pre nie celkom tému, kde by som sa cítil veľmi doma, a to je téma daní a ministerstva financií, upozorniť na jeden problém alebo na jednu možnú malú zmenu. Avizoval som v prvom čítaní ambíciu predložiť pozmeňovací návrh do oblasti teda kultúry, a keďže sa hovorí, že láska prechádza cez žalúdok, tak aj kultúra niečo stojí a ja viem, že vzťah ministra financií ku kultúre, často ospevovaná predsedom kultúrneho výboru, je veľmi kladný, tento vzťah, takže možno ak by som použil aj ďalšie prirovnanie, ak motyka vystrelí, tak sa stane niečo, čo do zavedenia rovnej dane, do fungovania možno iného zdaňovacieho systému platilo, a to je to, aby bolo alebo mohlo byť financovanie niektorých kultúrnych akcií aj z komerčného sveta vyššie a možno malo za cieľ, aby sa po našich obciach a mestách viac kultúrnych akcií dialo. Je to urobené v plne, nie je to žiadne vymýšľanie bicykla, ako som spomínal, v našich, aj v našich zemepisných šírkach toto platilo, ale pri daňových zmenách vypadla zrovna kultúra, športové benefity a podobne, alebo teda akcie športové a možno nejaké liečebné a podobné zostali, ale zrovna teda podpora kultúrneho programu, tak ako to definujeme my, alebo kultúry zostala.
Ak by som to mal zostručniť, tak cieľom môjho doplňujúceho – alebo nášho spolu s pánom Mariánom Kvasničkom –, ktorý predkladáme, je zvýšenie podpory kultúry na Slovensku, navrhuje sa, aby sa rozšíril okruh príjmov oslobodených od dane, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, o hradenú účasť na kultúrnych podujatiach. Takýto zamestnanecký benefit je spôsobilý dlhodobo pozitívne vplývať na rozvoj kultúry z hľadiska príjmov vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. Doplňujúci návrh je reakciou na záujem občanov o intenzívnejšie návštevy kultúrnych podujatí, ktoré im poskytujú zvýšenie kultúrneho povedomia, relax pri pracovnej vyťaženosti. Máme za to, že oblasť kultúry by mala spadať do oblasti rekreačného vzdelávacieho a športového vyžitia, pretože tieto sú oslobodené od platenia dane z príjmu, čím by sa teda rozšírili možnosti aktívneho kultúrneho mimopracovného života zamestnancov. Navyše príspevok na kultúrne programy bol, ako som spomínal, od dane oslobodený za účinnosti predošlého zákona, poznačil som si aj číslo, 289/2002 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Takže než prečítam priamo znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ide o vec, ktorú poznáme, mohla by byť oblasť rekreačného vzdelávacieho a športového vyžitia doplnená aj o kultúrny program, priznávame, že pravdepodobne tento možný benefit bude mať nároky na štátnu kasu, akurát iba v tom ako keby prvom slede alebo na prvý pohľad, pretože aj oblasť, či už sa na to pozrieme zo širšieho kontextu kreatívneho priemyslu a zabezpečenia možnej zdrojovosti, odpustenie nejakých benefitov, že zabezpečíme niektorým kultúrnym akciám vyšší divácky ohlas tou možnosťou, že bude môcť zamestnávateľ tieto benefity môcť od promotérov alebo aj stavovských organizácií typu Národné divadlo kupovať nielen, ako sa hovorí, z vlastného, ale bude mať aj určitý daňový benefit, a teda reálnu motiváciu k tomu, aby sa takto konalo, a nebudú tieto prostriedky pre neho iba čisto minuté, ale bude sa táto motivácia vedieť uplatniť aj v jeho odpisoch, tak si myslím, že toto je tá správna cesta, akou by sme sa mohli na možnú podporu kultúrnych podujatí zamerať. Preto si teda dovolím podať pozmeňujúci a doplňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mariána Kvasničku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 5 ods. 7 písm. d) v časti pred bodkočiarkou sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "zariadenia" sa vkladajú slová alebo "nepeňažné plnenie vo forme príspevku na kultúrny program".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Je to kratučký pozmeňujúci návrh, čo sa do textácie týka, myslím si, že dosť výrazný návrh aj z hľadiska možno sociálnodemokratického pohľadu na svet, aj z hľadiska toho, akým spôsobom by sme mohli pomôcť kultúre. Za prípadnú podporu tohoto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vám vopred ďakujem a dúfam, že sa stretne s porozumením tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.