39. schôdza

Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, ukončujem dnešný rokovací deň. Zajtra budeme pokračovať v rokovaní o Ústave Slovenskej republiky.
Takže želám ešte všetkým pekný zvyšok večera. Vidíme sa zajtra.

(Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Michal Bagačka, Jaroslav Demian, Mikuláš Dzurinda, Jozef Mikuš, Viliam Novotný, Ján Senko, Janka Šípošová, Ivan Švejna, Jana Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci László Solymos.
Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1110. Spoločná správa výborov má tlač 1110a.
Poprosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby vládny návrh ústavného zákona odôvodnil. Nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1110.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám všetkým dobré ráno. Na júlovej schôdzi prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní návrh novely zákona o vodách. Dôvodom pre jeho predloženie, ich bolo niekoľko a jedným z nich bola aj snaha vlády ochrániť vodné zdroje nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky a povýšiť vodu na strategickú surovinu.
Vychádzali sme z názoru, že súčasná úprava v zákone o vodách neposkytuje účinnú ochranu vode pred jej prípadným vývozom z územia Slovenskej republiky a neposkytuje štátnym orgánom dostatočné právomoci na prísnu reguláciu či dokonca zákaz takéhoto vývozu. O návrhu novely zákona o vodách sa na tej schôdzi viedla dvojdňová rozprava. Počas nej sme si vypočuli mnoho argumentov, ale musím povedať, že aj mnoho poloprávd, neprávd, dezinformácií a pseudoargumentov. Počas rozpravy o návrhu zákona, ktorým sa podmienky cezhraničnej prepravy vody v porovnaní so súčasným stavom výrazne sprísňovali, sme boli dokonca falošne obviňovaní, že práve týmto návrhom zákona chceme takýto vývoz vody umožniť. Dokonca opakovane padli návrhy, aby sme tento návrh zákona z rokovania Národnej rady vzali späť. Stiahnutie návrhu ale znamená ponechanie súčasného právneho stavu, teda stavu, ktorý vodné zdroje nechráni pred nekontrolovaným vývozom. Opakovane to potvrdila aj Asociácia vodárenských spoločností. Zdá sa dokonca, akoby práve toto bolo cieľom niektorých, ktorí tak vehementne proti návrhu novely zákona o vodách útočili. Ponechanie súčasného stavu im z nejakého dôvodu zjavne vyhovuje.
Vláda Slovenskej republiky pokračuje vo svojom úsilí ochrániť vodu a jej zdroje pre súčasnú, ale najmä pre budúce generácie. Aby sme vyvrátili akékoľvek pochybnosti o úmysloch vlády, predkladám z jej poverenia na rokovanie Národnej rady návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Dôvodom pre vstup do základného zákona štátu je potreba zabezpečiť zvýšenú ústavnú ochranu vode a vodným zdrojom nachádzajúcim sa na území Slovenska. Ochrana vody ako národného bohatstva je pre Slovenskú republiku tak významné strategické rozhodnutie, že má svoje miesto a opodstatnenie v ústave. Navrhujeme, aby voda získala vyššiu ochranu tým, že ústava stanoví zákaz prepravy vody odobratej z vodných zdrojov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, a to zariadeniami určenými na veľkokapacitnú prepravu vody, potrubiami a dopravnými prostriedkami. Voda, ktorá bude odobratá z vodných zdrojov na území Slovenskej republiky, bude primárne určená na pokrytie potrieb Slovenskej republiky a jej obyvateľov.
Súčasne ale predkladaný návrh novely ústavy upravuje dve výnimky zo zákazu prepravy vody, a to výnimku na prepravu vody balenej na území Slovenskej republiky, čo je výnimka tak v prospech domáceho potravinárskeho priemyslu, ale aj obyvateľov v rámci ich cezhraničnej turistiky, a tiež výnimku na vodu poskytovanú ako materiálnu humanitárnu pomoc. Podrobnosti o tejto druhej výnimke spočívajúcej najmä v stanovení podmienky neohrozenia domáceho zásobovania vodou stanoví zákon o vodách.
Počas rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie padla požiadavka, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala súčasne aj o návrhu novely zákona o vodách. Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nezaradiť novelu zákona o vodách na túto schôdzu bolo z legislatívneho a procesného hľadiska správne. Pre ďalšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o novele zákona o vodách je nevyhnutné, aby sme najskôr poznali rozhodnutie Národnej rady o predloženom návrhu novely ústavy. Iba na jeho základe je možné následne upraviť aj návrh novely zákona o vodách. Táto úprava by bola nepochybne iná v prípade, ak Národná rada predložený návrh ústavy schváli, a iná, ak ho neschváli. V každom prípade chcem dať do pozornosti, že vláda Slovenskej republiky priložila k predloženému návrhu novely ústavy aj tézy možných zmien v § 17a, ktoré by sa uskutočnili, ak by bol návrh novely ústavy schválený. Tieto tézy sú súčasťou vládneho materiálu.
Vážené dámy a páni, už počas prvého čítania a následne aj na rokovaní výborov a v neposlednom rade aj v médiách sa objavili také výklady novely ústavy, ktoré spochybňovali jej znenie a jej účel. Zdôrazňujem, že návrh novely ústavy nemá umožniť výnimky pre pitnú vodu ako takú, ale len pre pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov. Oporu pre výklad predloženého návrhu novely ústavy, ktorý by umožňoval vývoz akejkoľvek pitnej vody, nie je možné nájsť ani v dôvodovej správe. S poľutovaním musím konštatovať, že priebeh rozpravy sa odklonil od podstaty. Namiesto toho, aby sme vecne diskutovali o tom, ako bude slovenskú vodu najúčinnejšie chrániť, aby sme povedali, v čom vidíme vecný a obsahový problém predloženej novely ústavy, viedli sme debatu a rozpravu o nejakej spojke a čiarke. Návrh novely ústavy pred jej predložením do Národnej rady prešiel riadnym legislatívnym procesom. Rokovala o ňom legislatívna rada vlády a výhrada k formuláciám nezaznela. Výklad výnimiek, ktoré tu boli prezentované v prvom čítaní, pokladám od niektorých poslancov za účelový a tendenčný. Za jeho jediný cieľ považujem spochybniť podstatu, a to ochranu vody pre budúce generácie priamo v ústave.
Veľmi si cením prístup niektorých opozičných poslancov, či už na výbore, ktorí umožnili svojím vecným a konštruktívnym prístupom, aby táto novela prešla už na rokovaní výboru. A taktiež si cením veľmi konštruktívny postup opozície pri rokovaniach tento týždeň. Som pripravený, aby v záujme toho, aby sme schválili novelu ústavného zákona, pristúpiť aj na kompromis a schváliť isté zmeny cez pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady, aby sme jednoznačne v rámci dikcie novely zákona presne vymedzili, o akú vodu a akým spôsobom sa jedná.
Takže ja verím, že táto diskusia už bude o tom, ako ideme vodu chrániť, nie o čiarkach a bodkách. A verím tomu, že v konečnom dôsledku jednak poslanci vládnej strany, ale aj opozície tento návrh zákona podporia.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil informáciu o prerokovaní vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1297 z 10. septembra 2014 pridelila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu ústavného zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisku k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Predmetný vládny návrh ústavného zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote, ústavnoprávny výbor prerokoval návrh ústavného zákona 7. októbra 2014, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporúčal návrh ústavného zákona schváliť. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 84. schôdzi dňa 14. októbra 2014. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Ako predseda ústavnoprávneho výboru som zároveň určil seba za spoločného spravodajcu, na základe čoho, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám predmetnú informáciu a budem v rozprave navrhovať ďalší postup.
Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tieto písomné prihlášky: za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Kaník, za KDH pán poslanec Muránsky a potom páni poslanci Mičovský, Chren, Hlina a Huba. Teraz pán poslanec Kaník. Nie je v sále? (Reakcia z pléna.) Stráca poradie.
Pán poslanec Muránsky.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja oceňujem, že pán minister rokoval s opozíciou, a aj za jeho ústretové kroky, ktoré urobil.
Chcem povedať ale aj tak, že ešte poslednýkrát, keď som sa ho pýtal, že prečo túto vec neriešime normálnym zákonom, teda neriešime túto vec, reguláciu, či už predaja, alebo tzv. teda zákazu predaja, v rámci normálnej novely zákona vodného, tak takúto odpoveď som nedostal. Ja som totižto doteraz stále presvedčený o tom, že takáto úprava do ústavy nepatrí a že bolo to treba riešiť normálne v riadnom zákone o vodách. A keď sa pozriete na súčasnú prílohu k tomuto ústavnému zákonu, a to § 17a vodného zákona, ako je upravený, pokiaľ bude tento ústavný zákon prijatý, zistíte, že prakticky ani ústavný zákon by nebol potrebný, pokiaľ by z toho nebolo politikum, aké politikum sa z toho stalo. Ale keď sa už stalo toto, z tohto politikum, a nie odborná vec, a teda musím povedať, že na tlak nás opozície ste prišli z vládnej strany s týmto návrhom zákona, ústavného zákona, ktorým chcete riešiť túto otázku tak, aby to vyzeralo teda pred občanmi, že ste v žiadnom prípade nechceli túto vodu cez vodovody alebo prepravné zariadenia dostávať do zahraničia, tak prosím. Pokiaľ je snaha o opravu, ja túto opravu vašu prijímam a takisto ju podporujem a podporuje ju aj klub Kresťanskodemokratického hnutia.
Ale musím znova povedať to, čo som povedal na júnovom vystúpení. Pokiaľ by nebolo plánom toho, tej novely vodného zákona predávať vodu, tak by jednoducho § 17a nikdy v tej podobe sa v tom, v tom návrhu novely vodného zákona nebol objavil. Nikdy by nebola existovala k nemu priložená vyhláška, ktorá by bola hovorila o poplatku za predaj pitnej vody do zahraničia, a nikdy by nebola tlačovka Asociácie vodárenských spoločností, ktoré podporovali tento zákon. A práve podporovali z tých prevádzkových častí najhúževnatejšie, pretože zrejme za tým cítili v budúcnosti predaj vody. Viem, o čom hovorím. Ja som ešte bol pri transformácii v komisii transformácie štátnych vodárenských spoločností na akciové spoločnosti pri ministrovi ešte Koncošovi, ministrovi pôdohospodárstva v období '98 - 2002 a viem, akým spôsobom sme ledva udržali celistvosť vodárenských spoločností, ako existujú dnes. Chceli sme zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti neoddelila prevádzka a nepredala sa zahraničným spoločnostiam. Bohužiaľ, aj v kraji, odkiaľ ja som, tak sa toto stalo a prevádzková spoločnosť je dneska v rukách francúzskej, francúzskej spoločnosti. Samozrejme, že tieto prevádzkové spoločnosti majú záujem predovšetkým zarábať a čo najmenej, bohužiaľ, čo najmenej investovať. Takže keby tento záujem nebol býval, tak by sa podoba novely zákona o vodách v júni nebola objavila v tej podobe, hlavne v § 17a a v tej vyhláške, ktorá k tomu bola priložená, ako sa to v júni objavilo. Dneska sme pri tom, že robíme trošku nesystémový krok, pretože dávame ústavným zákonom do ústavy niečo, čo podľa môjho názoru do ústavy nepatrí. Bohužiaľ, trošku przníme ústavu, pretože ak v ústave hovoríme o spotrebiteľských obaloch a podobných veciach, myslím si, že to málo krajín takýmto spôsobom rieši. Ale ešte raz hovorím, prosím, ak je takáto situácia tu, a je tu, hoci takto narýchlo zbúchaný ústavný zákon, ktorý ale rieši blokáciu predaja pitnej vody potrubím a prepravnými prostriedkami, s výnimkou teda, samozrejme, prepravy a predaja pitnej vody a minerálnej vody v spotrebiteľských obaloch, čo je prirodzené a normálne, tak som s týmto ústavným zákonom stotožnený.
Som aj rád, že ministerstvo vyšlo v ústrety jednej našej poznámke, že pôvodne tento návrh neriešil takú situáciu, pokiaľ by si občania viezli vodu do zahraničia nie v spotrebiteľských obaloch, ale na svoju na osobnú spotrebu, teda v nejakých iných nádobách, tak tento článok, ktorý tu prišiel alebo ktorý bol nejakým spôsobom skompilovaný z ministerstva a našou pripomienkou je tu plne akceptovaný, a preto aj túto, tento ústretový krok pána ministra kvitujem a myslím si, že je to, že je to dobrý krok, krok dobrým smerom v rámci toho, čo som povedal, že by tieto veci teda nemali byť v ústave, ale do ústavy sa predsa len kvôli politiku, ktorý nastal od júna tohto roku, dostávajú.
Padajú tu rôzne ešte iné návrhy otvárania ústavy cez ústavný zákon. Ja by som všetkých chcel poprosiť a vyvarovať sa, aby sme sa vyvarovali od toho, aby sme nejakým spôsobom vstupovali a otvárali iné články, prípadne doplňovali iné vety do ústavy. Myslím si, že toto je dostatočná úprava toho, čo chceme dosiahnuť, a to je teda zákaz prepravy vody vodovodmi a prepravnými prostriedkami mimo teda tých spotrebiteľských obalov.
Ešte raz kvitujem to, že pán minister rokoval s opozíciou, že sme sa stretli a klub Kresťanskodemokratického hnutia tento zákon podporí.
Ďakujem.

Faktické poznámky dve. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega Muránsky, musím povedať, že súhlasím s vami, že táto novela ústavy je kdesi prznením ústavy. Z ústavy sa vytvára trhací kalendár účelovou zmenou. Keď niekto má záujem chrániť vodu ako v mnohých iných prípadoch prírodných zdrojov Slovenska, je možné zabezpečiť to v samotnom zákone a nepotrebujeme na to osobitnú zmenu ústavy. Práve preto ja za takúto účelovú zmenu ústavy hlasovať nebudem.
Ale musím povedať, že je to len odvedenie pozornosti od skutočného problému, na ktorý sme poukazovali pri samotnom návrhu v zákone o vodách, ktoré vypracovalo ministerstvo, a síce je priložená, návrh vyhlášky, ktorým sa chce zaviesť spoplatnenie závlahovej vody pre farmárov. Výsledok? Drahšie ovocie a zelenina pre občanov tejto krajiny. Rovnako aj zavedenie poplatkov za minerálnu vodu, ktorú pán minister priložil k tomuto návrhu zákona, ktorým chce znevýhodniť slovenské minerálky na slovenských pultoch, aby občania radšej kupovali zahraničné a dovezené. Toto len všetko preto, aby mal v envirofonde trošku viac peňazí, o ktorom môže on sám rozhodnúť. Takže práve táto novela ústavy, ktorá je tu predkladaná, je len odvedením pozornosti od toho, ako chcú ublížiť občanom tejto krajiny.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská.