Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel využiť možnosť rokovať s vami aj po odbornej stránke a diskutovať aj počas prerušenia rokovania Národnej rady a vysvetliť si vzájomne po odbornej stránke.
Chcel by som potvrdiť svoje presvedčenie, že zákon bol schválený naozaj dobre a je veľmi účinným nástrojom, je veľmi účinným nástrojom v boji proti úžere.
Dámy a páni, ja by som vám chcel touto cestou naozaj úprimne a veľmi pekne poďakovať, lebo každá z vašich faktických poznámok naznačila, že ste ochotní podporiť boj proti úžere, pomôcť ľuďom a zahlasovať za opätovné schválenie tohto zákona, a ja mám obrovskú nádej, že bude schválený veľkou väčšinou hlasov tohto parlamentu, aby sme na Slovensku ukázali, že to s bojom proti úžere a nekalým úžerníckym praktikám myslíme vážne.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a teším sa na odbornú diskusiu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi rád by som vás chcel poprosiť, aby Národná rada Slovenskej republiky prelomila uplatnené právo veta prezidenta a opätovne schválila protiúžernícku novelu zákona v tomto parlamente.
Je potrebné tento zákon schváliť čo najskôr, aby sme úžerníckym praktikám povedali konečne na Slovensku dosť, aby sme ochránili ľudí pred vyberaním neoprávnených poplatkov, pred porušovaním a obchádzaním zákonov, pred tým, aby ľudia platili 100 % a úžernícke príslušenstvo, ktoré od nich častokrát mnohí nezodpovední podnikatelia vyžadujú.
Dámy a páni, rád by som vám poukázal na oficiálne zistenia Národnej banky, pretože obsah zákona je vlastne pretavenie zistení Národnej banky a snaha o zabránenie týmto nekalým praktikám, ktoré boli zo strany Národnej banky zistené pri mystery schopingoch, pri nákupoch, ktoré pracovníci Národnej banky Slovenska vykonali. Rád by som poukázal na oficiálny dokument, ktorý je uvedený na webovom sídle Národnej banky Slovenska, a tie najzákladnejšie ustanovenia zákona, o ktorom môžete hlasovať dnes, riešia práve problémy, ktoré zistila Národná banka v praxi pri poskytovaní pôžičiek spotrebiteľom.
Národná banka uvádza, že predajca častokrát nepreveruje príjem spotrebiteľa. Naozaj sa snaží nalákať spotrebiteľa a poskytnúť mu čo najvyššiu aj v nezodpovednej výške pôžičku a nevyhodnocuje to, čo by v rámci zákonnej povinnosti poskytovateľ pôžičky vyhodnocovať mal, akým spôsobom spotrebiteľ je schopný splácať budúce dlhy. Chcel by som vás upozorniť, že na Slovensku máme viac ako dva milióny exekúcií, a to je dôvod, prečo neobozretné podnikanie došlo až k tomu, že spotrebiteľov zavádzajú, dokonca boli praktiky, keď určití sprostredkovatelia nahovárali spotrebiteľov, aby si písali príjem vyšší, ako v skutočnosti majú, aby im mohla byť pôžička poskytnutá neobozretne v neprimeranej výške.
Dámy a páni, ďalšie zistenie z oficiálneho dokumentu nedávno vyhláseného Národnou bankou. Spotrebiteľské úvery už aj dneska sú zakázané, ich poskytovanie v hotovosti. Mnohé podnikateľské subjekty ale napriek zákonnému zákazu porušujú tento zákonný zákaz a spotrebiteľské úvery v hotovosti poskytujú. Prečo je tomu, dámy a páni, tak? Pretože tak, ako uvádza Národná banka, citujem: "Spotrebiteľ si napríklad zoberie úver 300 eur a súhlasí s výplatou v hotovosti, pričom mu spoločnosť vyplatí napríklad o 50 eur menej a odôvodňuje to tým, že strhla prvú splátku úveru alebo platbu za doplnkovú službu." Inými slovami, spotrebiteľ podpíše, že dostal viac, ale na ruke mal peňazí menej. Tento zákonný zákaz hotovosti tu už platí niekoľko rokov, ale obchádza sa.
A toto sú zistenia, nedávne zistenia Národnej banky Slovenska, dámy a páni, ako sa úžerníckymi praktikami ochrana spotrebiteľa dneska na Slovensku obchádza.
Ďalší dôvod, ktorý vyplýva z oficiálnych zistení Národnej banky Slovenska, je, že predajca, resp. poskytovateľ úveru ponúka spotrebiteľovi tzv. doplnkové služby k úveru. Národná banka uvádza, citujem: "Zoberiete si napríklad úver vo výške 300 eur a zároveň podpíšete doplnkovú službu, ktorá stojí ďalších takmer 300 euro. Pritom ide, tá doplnková služba, len o vyberanie splátok na určitom mieste v hotovosti, a nie o zasielanie na účet. Vlastne za to, že dostanete 300 eur, platíte takú istú sumu len preto, že vám ju niekto rieši v hotovosti, čo je v súčasnosti už zakázané." Citujem ďalej z dokumentu Národnej banky: "Realita je však taká, že veľká časť spotrebiteľov si zoberie úver s touto službou. Prečo tomu tak je? Lebo predajca im tvrdí, že bez doplnkovej služby mu úver poskytnúť nevie, čo nie je pravda. Prečo to predajca robí? Lebo chce zarobiť na spotrebiteľovi viac aj napriek tomu, že má zákonom stanovené, koľko najviac môže stáť spotrebiteľský úver." Dámy a páni, toto nájdete v oficiálnom dokumente Národnej banky Slovenska.
Ďalšie zistenie Národnej banky Slovenska, dámy a páni, je absolútne neuveriteľné, pretože už niekoľko rokov máme zakázané zabezpečovať spotrebiteľský úver zmenkou. Ešte dneska sa nájde nebanková spoločnosť, citujem: "ktorá má zo zákona zakázané požadovať od spotrebiteľa zabezpečiť úver zmenkou". Vyskytli sa však prípady, kedy spotrebiteľ podpísal zmenku ako zabezpečenie úveru. Dámy a páni, to sa deje v roku 2015. Takýmito úžerníckymi praktikami sa od ľudí získavajú peniaze ešte v roku 2015. Národná banka hovorí: "Prečo je tento postup zakázaný? Lebo spotrebiteľ sa podpisom zmenky dostáva do nevýhody pri probléme so splácaním úveru. Pri zmenke je spotrebiteľ na súde vo veľmi nevýhodnej pozícii a má obmedzené možnosti ochrany svojich práv."
Ďalšie zistenie z oficiálneho dokumentu Národnej banky Slovenska. Živnostníkovi bol poskytnutý podnikateľský úver, aj keď ho chcel na súkromné účely. Predajca častokrát tvrdil spotrebiteľovi, že keďže je živnostník, nemôže si zobrať spotrebiteľský úver. Ale aj živnostník, pokiaľ berie úver na súkromné účely, je v pozícii spotrebiteľa ako fyzická osoba spotrebiteľ. Ale, samozrejme, tento zákaz sa častokrát obchádzal, častokrát obchádzal práve z dôvodu toho, že spotrebitelia, spotrebitelia by boli v silnejšej pozícii ako podnikatelia pred súdom, živnostníci, keby ich zažalovala nebankovka.
Dámy a páni, len päť bodov na záver, ktoré si dovolím zhrnúť, ktoré sú podstatou tohto zákona. Ako vyplýva zo zistení Národnej banky, sprísni sa zákaz poskytovania úverov spotrebiteľom v hotovosti. Tento zákaz platí aj dnes. Ale bližšie sa to špecifikuje práve kvôli tomu, aby boli spotrebitelia chránení, aby dostali toľko peňazí od nebankovky, ktoré si skutočne zobrali. Nie je pravdou, že by tento zákon akokoľvek obmedzoval lízingy, splátkové predaje. O tom hovorí aj Národná banka Slovenska.
Po druhé. Zakáže sa nebankovkám vyberať poplatky cez ďalšie subjekty. Dámy a páni, cez tretie firmy vyberajú od ľudí oveľa viac, ako im zákon dovoľuje, ale oni sami sa tvária, že sa nič nedeje.
Po tretie zakazuje sa týmto zákonom uzatvárať akékoľvek nesúvisiace zmluvy, cez ktoré by nebankovky mohli vyberať od ľudí poplatky navyše. Naozaj sa stáva, že popritom sa uzatvára druhá nesúvisiaca zmluva a od človeka sa znovu berú peniaze navyše a spoločnosť sa tvári, že sa nič nedeje, hoci prekračuje zákonom povolenú hranicu.
Po štvrté obmedzí sa prevod spotrebiteľských pohľadávok práve preto, aby Národná banka mala dohľad od vzniku spotrebiteľského vzťahu do jeho zániku, do zaplatenia, do vymoženia, aby vždy Národná banka mohla dohliadať na ochranu spotrebiteľa počas celého trvania spotrebiteľského vzťahu.
A po piate ochránia sa ľudia pred zakázanými zmenkami, ktoré už dnes hmotné právo zakazuje, avšak procesné právo ešte ochranu ľuďom neposkytuje.
Dámy a páni, toto je všetko v schválenom zákone a ja si vás dovolím požiadať a veľmi pekne poprosiť, aby sme urobili čo najviac pre to, aby sme úžeru na Slovensku potierali, aby sme bojovali za ľudí, pretože tí si za to zaslúžia ochranu zo strany parlamentu, súdov a všetkých štátnych inštitúcií, pretože už doteraz schválené zákony, pokiaľ boli obchádzané, je našou povinnosťou ochranu spotrebiteľov a ľudí na Slovensku pred úžerníckymi praktikami naozaj a presne zabezpečiť. Ešte raz, veľmi pekne prosím o podporu tohto schváleného, ale vráteného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel veľmi pekne poďakovať za všetky vystúpenia v rozprave. Opätovne ako predkladateľ súhlasím v zastúpení všetkých predkladateľov s pozmeňovacími návrhmi, ktoré boli predložené, aby sa o nich hlasovalo, a rád by som touto cestou vyzval a poprosil všetkých o súhlas a podporu zákona, ktorý, pevne verím, že radikálne zmení trh s poskytovaním úverov a pôžičiek v Slovenskej republike. Na jednej strane chceme zvýšiť informovanosť a vedomosť ľudí a súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, aby ľudia mali informácie, keď si úvery berú, len na druhej strane úlohou a povinnosťou štátu je reagovať a nastavovať také podmienky, aby subjekty, ktoré pôžičky, úvery poskytujú, dodržiavali zákon a správali sa voči ľuďom férovo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nie som si, samozrejme, vedomý toho, mohlo sa to stať. Tak práve kvôli právnej istote si dovolím prečítať bod 9 znovu.
V § 11 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, odkaz č. 1."
Bol tento pozmeňujúci návrh odôvodnený. Pokiaľ ide o čokoľvek v odôvodnení, to opravovať netreba, pretože pozmeňovacie návrhy môžu mať voľné odôvodnenie.
A pokiaľ ide o bod 18, opätovne prečítam:
18. V § 20b ods. 2 sa slová "§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), p) a q)" nahrádzajú slovami "§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), e) až r)".
Ďakujem pekne. Odôvodnenie bolo tiež obsiahnuté.
Ja by som si ešte možno dovolil zareagovať na pani poslankyňu Mezenskú. Ďakujem veľmi pekne za vašu faktickú poznámku, ktorú ste uviedli, a rád by som len dopovedal, že tento návrh zákona, jeho hlavným adresátom ako z hľadiska ochrany sú spotrebitelia. Ale adresátom, ktorý ho má dodržiavať, sú banky a nebankovky, finančné inštitúcie. A je to ich úloha a ja pevne verím, že si ju splnia, že tento zákon dodržiavať budú, lebo prídu sankcie. A na dodržiavanie tohto zákona je nielen spotrebiteľ sám osebe, ale na dodržiavanie tohto zákona sú určené orgán finančného dohľadu, dohľadu nad finančným trhom, NBS-ka, prípadne orgány činné v trestnom konaní. Máme rozšírený trestný čin úžery a, samozrejme, súdy, ktoré budú zákon aplikovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som sa ešte úvodom vyjadril aj k pozmeňovaciemu návrhu pani poslankyne Mezenskej.
Chcem potvrdiť, že sme diskutovali o tomto pozmeňovacom návrhu, no zase faktom je, že mám z hľadiska jeho obsahu trošku iný názor a ja osobne sa pri hlasovaní k nemu asi zdržím. Je tomu tak preto, že v hmotnom práve upravovať to, akým spôsobom má byť dojednaný záväzok, že či to má byť na oddelenej listine, sa mi trošičku zdá naozaj nadbytočné, keď týmto, si myslím, že nevychováme človeka, aby si dal pozor, čo podpisuje. Lebo keď je to dvojstranná zmluva a pridá sa tretí podpis, myslím si, že tak isto ten tretí to podpíše na tej listine, kde je podpis tretieho, ako keby sme mu dali podpísať osobitnú listinu. To len tak na zváženie, že neviem, či takáto právna úprava by efektívne postihla to všetko. A spätne, samozrejme, neplatí, lebo už aj na margo našeho rozhovoru, ten pozmeňovací návrh obsahuje intertemporálne ustanovenie, ktoré je lepšie ako v pôvodnom návrhu a platí len do budúcnosti, aby sme priamo hmotnoprávnu retroaktivitu nezavádzali. Toho by som sa bál.
No a podstatou tohto zákona, ktorý je, je riešiť proces, to znamená procesné ustanovenia tak, aby sme mohli ľuďom pomôcť, pretože hmotné právo je dobré. Procesné pochybenia možno v niektorých prípadoch aj súdov, a dôkazom toho je zjednocujúce stanovisko, svedčia o tom, že v procese máme trošičku medzery. To je na margo toho. Ja veľmi oceňujem aj ten prípad, ktorý pani poslankyňa rieši, aj z hľadiska navrhovanej právnej úpravy, môže sa to, hovorím, polemizujem, zdať ako dobré riešenie, môžme mať na to rôzne názory, veď o tom je tá polemika, ale naozaj konštruktívne som si chcel dovoliť povedať svoj názor, lebo asi sa to odo mňa ako predkladateľa očakáva.
Dámy a páni, nadviažem na veci, ktoré hovoril pán poslanec Hlina a Kadúc, s tým, že od predloženia návrhu zákona uplynulo dosť času. Mali sme veľké množstvo rokovaní s ministerstvom spravodlivosti, s ministerstvom financií, Národnou bankou a aj záujmovými združeniami, s ktorými sme diskutovali o tom, ako sa vyvíja situácia na trhu. Niektorých sme prekvapili príjemne, niektorých veľmi nepríjemne. A ja si myslím, že aj právna úprava, o ktorej rokuje parlament, právna úprava, o ktorej rokuje parlament, tak v tejto veci si myslím, že má za úlohu príjemne prekvapiť ľudí, aby mali pocit, že štát ich chráni, pokiaľ ako spotrebitelia vstupujú do nejakých vzťahov, a na druhej strane má nepríjemne prekvapiť úžerníkov, ktorí budú vedieť, že od okamihu prijatia právnej úpravy či už tejto novely Trestného zákona, zavedenie trestného činu do katalógu trestných činov právnických osôb, budú veľmi prísne štátom postihovaní. Budú postihovaní Národnou bankou ako orgánom finančného dohľadu, dohľadu nad finančným trhom. Budú postihovaní orgánmi činnými v trestnom konaní, prokuratúrou a políciou a budú postihovaní aj v civilnom konaní, pretože súdy budú naozaj prísnejšie dbať na ochranu spotrebiteľov.
Ako druhý, pevne verím, že kvalitne vydiskutovaný balík pozmeňovacích návrhov, a povedzme si, že toto je vianočný balík pre úžerníkov, vianočný darček pre úžerníkov, si dovolím predložiť pozmeňujúce návrhy. Tie zvýšia navrhovanú ochranu spotrebiteľov tak, že dneska podľa takto navrhnutých pozmeňovacích návrhov nebudeme mať pochybnosti o tom, že na trhu postihneme najzásadnejšie chyby, praktiky a zneužívanie, ktoré vykonávajú niektoré či už licencované, alebo nelicencované subjekty.
Dovoľte mi preto, dámy a páni, predložiť a odôvodniť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Anny Vittekovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony.
1. Za čl. II sa vkladá článok III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č.105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z. a zákona č. 273/2015 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 53 sa odsek 4 dopÍňa písmenom w), ktoré znie:
„w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe."
Dámy a páni, navrhuje sa do zoznamu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách doplniť dojednanie, predmetom ktorého je povinnosť spotrebiteľa poskytovať priamo alebo poukazovať nepriamo tretej osobe alebo v jej prospech akékoľvek plnenia plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace s ňou, ak tieto nesledujú v prevažnej miere záujmy spotrebiteľa. V poradí druhý prípad postihovaný následkami neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavuje taká konštrukcia zmluvnej podmienky, ktorá v súvislosti s opísaným plnením tretej osobe alebo v prospech tretej osoby spája povinnosť plniť akékoľvek záväzky v poradí ďalšej tretej osobe. V tomto prípade ide o odôvodnený záväzok, ktorý ale svoju podstatu odvodzuje od prvotne nemorálneho záväzku poskytovať alebo poukazovať plnenie nesledujúce v prevažnej miere záujmy spotrebiteľa tretej osobe alebo v jej prospech.
Nové ustanovenie § 53 ods. 4 písm. w) Občianskeho zákonníka sa použije pri výslovne uvedenej zmluvnej podmienke a len v tom prípade, ak plnenie tretej osobe alebo v jej prospech alebo akýkoľvek záväzok s týmto plnením súvisiaci v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa; v praxi spravidla nepôjde o poistenie, ktoré v rôznej miere implikuje prospech spotrebiteľa, napr. v podobe zníženia úrokovej sadzby úveru a podobne.
Navrhnutou úpravou sa na veľmi časté nezákonné praktiky dodávateľov tovarov alebo služieb, ktorí na inkasovanie nemorálnych plnení využívajú práve tretie osoby tak, aby sami formálne neporušovali zákon, aj keď sa na jeho obchádzaní priamo podieľajú. Nie je zriedkavý ani taký protiprávny stav, keď dodávatelia rozdeľujú svoje plnenia na viaceré zmluvy a cez samostatné zmluvy inkasujú úžerné plnenia za fiktívne služby. Z týchto dôvodov je potrebné uvedenú zmluvnú prax s použitím tretích osôb podieľajúcich sa na obchádzaní zákona a porušovaní práv spotrebiteľov zaradiť do neuzavretého výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok tvoriacich tzv. black list.
Keďže sa pomenúva len výslovné konanie, ktoré nemožno subsumovať ako platnú zmluvnú podmienku a toto konanie je už aj podľa doterajšej právnej úpravy postihované cez ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nenavrhujú sa osobitné prechodné ustanovenia.
2. V § 53 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy."
Doterajšie odseky 11 až 15 sa označujú ako odseky 12 až 16.
Navrhuje sa explicitne ustanoviť osobitná norma, ktorá sleduje potvrdenie a precizovanie už dnes daného a z iných noriem na ochranu spotrebiteľa plynúceho zákazu pre dodávateľa, či už priamo alebo nepriamo ponúkať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať vzájomne závislé zmluvy, a to osobitne tie, ktorých predmetom je plnenie, ktoré má byť spotrebiteľovi poskytované dodávateľovi aj bez takýchto záväzkov. Cieľom je okrem iného aj ustáliť generálny zákaz dodávateľa akýmkoľvek spôsobom participovať na uzatváraní vzájomne závislých zmlúv, a to v prípadoch, ak plnenia z týchto má poskytovať sám dodávateľ titulom svojich zákonných povinností alebo odbornej starostlivosti. Definíciu odbornej starostlivosti ustanovuje pritom zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná úprava reaguje na protiprávne konanie dané už podľa platného právneho stavu, ktorého sa dodávatelia dopúšťajú tým, že predražujú spotrebiteľom poskytované služby ich osobitným spoplatňovaním a dojednávaním viacerých zmlúv, ktorých predmetom sú niektoré služby, ktoré by dodávateľ mal spotrebiteľom poskytovať aj bez takýchto zmlúv a bezodplatne. Ide o cielené protiprávne konanie, ktorým sa obchádza zákon, znetransparentňuje sa celková cena poskytovaných tovarov a služieb a spotrebiteľ má plniť z ďalších záväzkových titulov, aj keď z ich uzatvorenia nemá nijaký prospech. Ide najčastejšie o služby poradenstva, vyberania splátok v domácnosti, osobitné spôsoby úhrady záväzku a podobne.
Dámy a páni, nechcem tu jednu skupinu ľudí naozaj nejakým spôsobom ako haniť, ale to, za čo si dokážu vybrať napr. nebankové spoločnosti peniaze, za to, že k vám budú každý týždeň klopať na dvere a doliezať za vami, hoci by vám mohli kľudne dať číslo účtu, na ktoré by ste plnili úver, a vďaka tomu sa vám predraží o 100 % pôžička, ktorú ste si zobrali. Navrhnutou úpravou sa prispeje k zjednodušeniu a zrýchleniu postihovania opísaného konania, ktoré je už aj doposiaľ protiprávne, ale jeho postihovanie bez explicitnej zákonnej úpravy je dosiaľ málo efektívne a pomerne zdĺhavé.
3. V § 525 ods. 2 sa za slovo „odporovalo" vkladajú slová „zákonu alebo".
Napriek všeobecne uznávanej výkladovej zásade lex posterior derogat legi priori sa navrhuje upraviť všeobecnú zákonnú úpravu o postupovaní pohľadávok v Občianskom zákonníku tak, aby do vymedzenia prípadov vylúčenia postupovania pohľadávok, ktoré obsahuje § 525 Občianskeho zákonníka, bola doplnená a reflektovaná aj možnosť vylúčenia postúpenia pohľadávok osobitným zákonom, čím sa zabezpečí explicitná harmonizácia všeobecnej zákonnej úpravy o postupovaní pohľadávok v Občianskom zákonníku so špecifickým vylúčením postupovania pohľadávok, najmä podľa navrhnutej novelizácie § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, tak ako ho predniesla tento pozmeňovací návrh pani poslankyňa Vitteková.
4. V § 528 ods. 1 sa pred slovo „podať" vkladajú slová „bez zbytočného odkladu".".
Navrhuje sa upraviť § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, aby postúpenie zabezpečenej pohľadávky bol povinný postupca bezodkladne oznámiť poskytovateľovi zábezpeky, ručiteľovi, záložnému dlžníkovi. Navrhnutou úpravou sa zabezpečí harmonizácia § 528 ods. 1 s už existujúcim znením § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postupca musí postúpenie pohľadávky oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Takto sa zamedzí zneužívaniu rozdielov medzi dikciou § 526 ods. 1 a § 528 ods. 1 tak, že veritelia (postupcovia ani postupníci) dlhodobo neinformujú poskytovateľov zábezpeky (ručiteľov, záložných dlžníkov) o postúpení zabezpečenej pohľadávky, čím sa sťažuje to, aby poskytovatelia zábezpek (ktorí sú často blízke osoby dlžníkov spotrebiteľov) mohli lepšie chrániť svoje oprávnené záujmy.
Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.
2. V čl. IV sa vkladajú nové body 1 až 11 a 13 až 26, ktoré znejú:
"1. V § 1 ods. 2 druhá veta znie: „Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, poznámka pod čiarou č. 1."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 1) znie:
"1) Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Návrh nového znenia reaguje na pokračujúce protiprávne konania veriteľov, ktorí obchádzajú zákonný zákaz poskytovania spotrebiteľských úverov v hotovosti.
Dámy a páni, toto je veľmi, veľmi dôležitá zmena, ktorá je navrhovaná. Keďže sa negatívne koncipovaná dikcia neosvedčila, navrhuje sa uzavretým pozitívnym spôsobom vymedziť prostriedky, ktorými bude možné zákonom súladným spôsobom poskytnúť spotrebiteľský úver. Inými slovami, navrhujeme tri možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru, inak nie. Nová formulácia potvrdzuje a precizuje aj dnes platný právny stav: zákaz poskytovania spotrebiteľských úverov hotovostným spôsobom. Ak veriteľ poruší zákonom ustanovenú povinnosť a čo i len v časti poskytne spotrebiteľský úver hotovostne, bude založený následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru. Zákonom dovolenými spôsobmi poskytovania úverov budú preto výhradne bezhotovostný prevod finančných prostriedkov na platobný účet sporiteľa, prevod poštovým poukazom, ktorého adresátom je výlučne spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vystaveným priamo na meno spotrebiteľa.
2. V § 1 ods. 1 písm. a) sa odkaz 1 nad slovami „osobitného predpisu," nahrádza odkazom 1aa.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
"1aa) § 68 a 69 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Jedná sa, dámy a páni, o legislatívno-technickú úpravu vyvolaná práve bodom 1, ktorý bol pred chvíľkou prečítaný.
3. Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:
"6) Napríklad § 2 ods. 1, 5 a 8 a § 5 písm. ab) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, čl. 4 ods. 1 bod 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176 z 27. 6. 2013)."
Navrhuje sa v článku V aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 6, ktorá je zavedená v § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom touto úpravou sa zohľadňuje presun definície finančnej inštitúcie, ku ktorému medzičasom došlo v novelizovaných ustanoveniach zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.
4. V § 2 písm. g) sa slová „náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok" nahrádzajú slovami „poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebitel'ského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,".
Navrhuje sa v súvislosti s novou koncepciou doplneného ustanovenia § 9 a v súlade s recitálom 20 Smernice 2008/48/ES zmeniť výpočet celkových nákladov spotrebiteľa, a to najmä z dôvodu, že už nebude možné okrem poistnej zmluvy a zabezpečovacích zmlúv uzavierať akékoľvek zmluvy o doplnkových službách.
5. V § 3 odsek 2 znie:
„(2) Ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok aj uzavretie poistnej zmluvy súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ak náklady súvisiace s touto poistnou zmluvou nemožno určiť vopred, uvedie sa v reklame zrozumiteľne, stručne a zreteľne aj informácia o povinnosti uzavrieť aj poistnú zmluvu."
Navrhuje sa preformulovať ustanovenie o reklame tak, aby nevznikal dojem, že poskytovateľ spotrebiteľského úveru môže uzatvoriť so spotrebiteľom ďalšie zmluvy, napríklad o doplnkových službách, prostredníctvom ktorých bude vyberať od spotrebiteľa plnenia, ktoré sa nebudú zarátavať do RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Návrh nadväzuje na zákaz dojednávať doplnkové služby a príkaz, aby všetky služby, plnenia boli uvedené v zmluve o úvere a zarátavané v odplate, ktorá sa započítava do RPMN. Dikcia sa preto spresňuje, a to v nadväznosti na doplnenie ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Pritom navrhnutou úpravou nie je dotknutá protiprávnosť ani postihovanie doterajších nekalých praktík, ktorými sa obchádzajú zákonné pravidlá o reklame.
6. V § 4 ods. 1 písmeno k) znie:
„k) povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu alebo zmluvu o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ak uzavretie takejto zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok,".
Navrhuje sa v súvislosti s novou koncepciou doplneného ustanovenia § 9 zmeniť výpočet povinných informácií poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to najmä z dôvodu, že už nebude možné okrem poistnej zmluvy a zabezpečovacích zmlúv uzavierať akékoľvek zmluvy o doplnkových službách.
7. V § 9 ods. 10 sa čiarka za slovami „Obchodného zákonníka" nahrádza slovom „alebo" a vypúšťajú sa slová: „alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa".
V súlade s logikou zákazu dojednávania a spoplatňovania vzájomne závislých zmlúv a zmlúv o doplnkových službách sa navrhuje vypustiť časť dikcie, ktorá umožňovala pri súčasnom fungovaní skutočného súhlasu a vôle spotrebiteľa predražovať služby poskytované spotrebiteľom, a to konkrétne obchádzaním ustanovení o najvyššej prípustnej odplate, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytovaní pôžičiek alebo úverov. Vypustením dikcie sa navyše zvýrazňuje skutočnosť, že platí zákaz spoplatňovania a uzavierania zmlúv o osobitných službách, ktorý je bližšie upravený v § 9 ods. 12 až 14 zákona.
8. § 9 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
"(12) Všetky plnenia, ktoré pre spotrebitel'a vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(13) Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
(14) Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov. Odkaz 18aa). Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu; odkaz 18ab), na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ab znie:
"18ab) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov."
Navrhuje sa precizovať ustanovenia o zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to jednak výslovným ustanovením, že všetky dojednania, ktoré súvisia s plnením záväzku spotrebiteľa a vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru, musia byť obsiahnuté v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím sa nadväzuje na aktuálne znenie § 9 ods. 9 zákona. Je nanajvýš spravodlivé požadovať, aby spotrebiteľ zo zmluvy vedel, čo bude mať plniť. Uvedená norma plne korešponduje aj so závermi nálezu Ústavného súdu Českej republiky pod spisovou značkou I ÚS 3512/2011 (pozn. red.: správne má byť "I ÚS 3512/11") zo dňa 11. 11. 2013. Návrh v odsekoch 13 a 14 nadväzuje na zákaz uvedený v novonavrhovanom odseku 12 tým, že výslovne zakazuje obchádzanie zákona prostredníctvom plnení prostredníctvom tretích osôb.
Návrh z pohľadu normatívnej motivácie reflektuje na súčasný výber plnenia od spotrebiteľa nad rámec RPMN prostredníctvom iných, často fiktívnych služieb v iných zmluvách. Ustanovuje sa rigidný rámec poskytovania služieb cez takzvané doplnkové služby, ktorými veritelia a iné subjekty najčastejšie obchádzajú; a verme, že už je to len minulosťou, takže obchádzali zákon. V praxi bolo dokonca zistené, že veritelia používajú model, kedy cez tretie zdanlivo nespriaznené spoločnosti vyberajú plnenia tak, aby obišli úmyselne ustanovenia predpisov o najvyššej prípustnej odplate za pôžičky a úvery poskytované spotrebiteľom. Takýto stav je neudržateľný a spochybňuje všetky opatrenia prijaté na ochranu spotrebiteľov pred úžerou.
Je potrebné však podotknúť, že nemožno vylúčiť, že niektoré druhy produktov by nebolo možné poskytovať, ak by podmienkou nebolo uzavretie poistnej alebo zabezpečovacej zmluvy, a to za zákonom ustanovených podmienok, čo sa v odseku 13 vymedzuje expressis verbis, pričom sa vymenúvajú zákonom dovolené právne prostriedky zabezpečenia takéhoto spotrebiteľského úveru. Súčasne sa však týmto žiadnym spôsobom nelegitimizuje sporné konanie veriteľov, ktorí neraz na škodu spotrebiteľov zneužívajú prostriedky zabezpečenia alebo ich používajú v rozpore s platným právom.
Navrhuje sa súčasne výslovne nadviazať na limit uvedený v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch odkázať na limit podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa navrhuje uviesť, že akékoľvek plnenia, ktoré by spotrebiteľ platil hoci aj tretej osobe, sa budú považovať za plnenia veriteľovi. Týmto sa reaguje na rozšírené obchádzanie zákona, keď veritelia vyberajú plnenia nad rámec povolenej odplaty cez tretie osoby. Súčasne sa potvrdzuje zákonná povinnosť evidencie platieb spotrebiteľa, keďže z aplikačnej praxe plynie, že veritelia neevidujú riadne plnenia prijaté od spotrebiteľov. Pritom navrhnutou úpravou nie je dotknutá protiprávnosť ani postihovanie doterajších nekalých praktík, ktorými sa obchádzajú zákonné pravidlá o spotrebiteľských úveroch.
9. V § 11 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet sporiteľa (pozn. red.: správne má byť "spotrebiteľa"), poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, odkaz č. 1."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reaguje na zmenu spôsobu poskytovania spotrebiteľského úveru uvedenom v bode 2.
10. V § 11 sa odsek 1 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:
"f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov, odkaz 18aa)."
Navrhuje sa rozšírenie dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov, a to jednak v prípade porušenia zákazu poskytnúť spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, a jednak v prípadoch, keď veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, alebo keď vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných predpisov. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia bude nevyhnutné posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jednoduchým porovnaním ustáliť, či je daný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
Uvedené právne následky plne korešpondujú s osobitným režimom postihovania úžery podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a tento dopĺňajú, keďže platí, že jednak ročná percentuálna miera nákladov by najvyššie prípustnú odplatu podľa Občianskeho zákonníka nemala prevyšovať, a aj keby tomu tak nebolo, je vždy založená absolútna neplatnosť právneho úkonu. Navrhované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. preto nie je a nemôže byť lex specialis k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že pri citovaných normách ide o rozdielny predmet právnej úpravy spojený s rozdielnym právnym účinkom.
Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je lex specialis ku všetkým právnym predpisom upravujúcim úvery a pôžičky poskytované spotrebiteľom a s ním spojené právne účinky vedúce k absolútnej neplatnosti zmluvy ex tunc vylučujú právne účinky bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Ak súd vykoná test neplatnosti právneho úkonu a ustáli jeho neplatnosť, nebude možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, ak zmluva nebude neplatná pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a súd zistí, že RPMN prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pôjde o úver bezúročný a bez poplatkov.
V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, keď veritelia zaťažujú spotrebiteľa značnými fiktívnymi poplatkami, ktorými spoplatňujú tzv. bezúročné úvery, čo vyvoláva pri jednorazových platbách tlak na RPMN, ktorá dosahuje stovky až tisíce percent, aj keď nie je založená neplatnosť právneho úkonu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale výhradne neplatnosť konkrétneho poplatku podľa § 53 ods. 1 alebo 4 písm. t) Občianskeho zákonníka. Práve v týchto prípadoch veritelia budú vedieť, že hoci nedôjde k uzavretiu neplatného právneho úkonu, musia režim splátok spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi nastaviť tak, aby ročná percentuálna miera nákladov neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v prípade pôžičiek a úverov poskytovaných spotrebiteľom vzhľadom na skutočnosť, že tento stav indikuje excesy najčastejšie spojené so zneužívaním poplatkov účtovaných spotrebiteľom, dokonca pri fiktívne bezúročných úveroch.
11. V § 13 ods. 4 sa vypúšťa slovo „doplnkovú" a slová „zmluva o doplnkovej službe" sa nahrádzajú slovami „táto zmluva".
Navrhuje sa v súvislosti s novou koncepciou doplneného ustanovenia § 9 formálne upraviť dikciu § 13 ods. 4, a to najmä z dôvodu, že už nebude možné okrem poistnej zmluvy a zabezpečovacích zmlúv uzavierať akékoľvek zmluvy o doplnkových službách.
13.V § 19 odsek 2 znie:
„(2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Náklady na vedenie platobného účtu, odkaz 1), na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov, odkaz 1), na platobné transakcie, odkaz 1), a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie, odkaz 1), sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver."
Navrhuje sa spresniť základné ustanovenie pre výpočet RPMN, ktorými sú celkové náklady spotrebiteľa. Uvedené spresnenie je dôslednou transpozíciou smernice 2008/48/ES a je plne v súlade s interpretáciou Európskej komisie a s ohľadom na jazykové mutácie koncipovania smernice 2008/48/ES.
Dámy a páni, RPMN, to je jedna veľká tragédia! Rôzne jazykové mutácie smernice majú naozaj rôzne, rôzne variácie, a to bolo dôvodom, prečo si nebankovky a niektoré subjekty dovolili zneužívať práve znenie, ktoré sa prevzalo do zákona. Veríme, že toto znenie je správnejšie.
Výslovne sa za náklady spotrebiteľa budú považovať akékoľvek a všetky plnenia spotrebiteľa voči veriteľovi alebo tretím osobám súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nad rámec istiny. Jedinou výnimkou sú sankcie za omeškanie, ktoré sa do celkových nákladov nezarátavajú, ako aj skutočné náklady na strane predávajúceho súvisiace s kúpou tovaru alebo uskutočnením služby bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Aj zo spresnenej dikcie plynie, že tzv. iné náklady, ktoré sa do RPMN nebudú započítavať, môžu vznikať len na strane predávajúceho, a to len za predpokladu, že ide o skutočné, reálne náklady ekvivalentné hotovým výdavkom, ktoré predávajúci musel vynaložiť.
Nová formulácia RPMN nijakým spôsobom nemení koncept už dnes vychádzajúci z citovanej smernice a predstavuje kontinuitu logiky výpočtu RPMN. V dikcii sa výraznejšie pretavuje bod 20 recitálu smernice 2008/48/ES s poukazom nielen na nové znenie § 19 ods. 2 zákona, ale aj § 2 písm. g) zákona, ktoré nie je menené substantívne, ale aspekt plnenia sa v súlade s predmetným bodom recitálu zakotvuje práve v § 19 ods. 2 zákona.
14. V nadpise nad § 20 sa slovo „Register" nahrádza slovom „Zoznam".
Navrhuje sa spresniť nadpis nad § 20 zákona o spotrebiteľských úveroch tak, aby tento predpis korešpondoval s obsahom ostatných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, napríklad ustanovením § 20 až 23 a § 8a), podľa ktorých sa už nevedie register veriteľov, ale zoznam veriteľov.
15. V § 20a sa odsek 3 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
„r) rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu, odkaz č. 22ea), ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané."
Poznámka pod čiarou k odkazu 22ea) znie:
„22ea) § 53a Občianskeho zákonníka."
V bode 15 a nasledujúcich bodoch 16 až 18 sa dopĺňa režim vydávania povolení veriteľom o atribút opakovaného používania neprijateľných zmluvných podmienok v súlade s mechanizmom ustanoveným v § 53a Občianskeho zákonníka. Porušenie zákonnej povinnosti obsiahnutej v citovanom ustanovení je potrebné považovať za osobitne závažné, keďže vykazuje znaky nerešpektovania rozhodnutí súdov a recidívy protiprávneho konania. V aplikačnej praxi je činnosť niektorých aj licencovaných subjektov založená priamo na tom, že hľadajú spôsoby, ako zákonný režim § 53a Občianskeho zákonníka obchádzať a sústavne zaťažovať sústavu súdov uplatňovaním tých istých nemorálnych nárokov v tisícoch konaniach, a to aj napriek tomu, že vo veciach neprijateľných zmluvných podmienok súdy vydali početné množstvo rozhodnutí podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.
Navrhuje sa preto rozšíriť definíciu dôveryhodnosti fyzickej osoby a vhodnosti právnickej osoby a uložiť súčasne povinnosť žiadateľovi o povolenie predkladať rozhodnutia súdov podľa § 53a Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmenou sa zabezpečí, aby subjekty na trhu nedostali povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, ak už v čase podania žiadosti porušovali normy určené na ochranu spotrebiteľa a zákaz sústavného používania neprijateľných zmluvných podmienok.
16. V § 20a sa odsek 14 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) nespôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý v posledných piatich rokoch porušil povinnosť podľa osobitného predpisu, odkaz 22ea)."
Odôvodnenie je obdobné, obsiahnuté, tak ako bolo prednesené pri bode 15.
17. V § 20a sa odsek 15 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) ktorá v období piatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie neporušila povinnosť podľa osobitného predpisu, odkaz 22ea)."
Takisto odôvodnenie je uvedené a obsiahnuté v bode 15, totožné.
18. V § 20b ods. 2 sa slová „§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), p) a q)" nahrádzajú slovami „§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), p) až r)".
Odôvodnenie je totožné ako citované odôvodnenie k bodu 15 s poukazom na toto.
19. V § 20b sa odsek 5 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu, odkaz 22ea), ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané."
Odôvodnenie je totožné s poukazom na odôvodnenie obsiahnuté pri bode 15.
20. V § 23 ods. 1 sa slová „odseky 2 až 6" nahrádzajú slovami „odseky 2 až 7".
Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu doplnenie § 23 o nový odsek 4.
21. V § 23 ods. 2 písm. b)... (rečník sa krátko rozprával s okoloidúcim poslancom); prečítam odznova bod.
21. V § 23 ods. 2 písm. b) sa slová „70 000 eur" nahrádzajú slovami „150 000 eur" a slová „140 000 eur" nahrádzajú slovami „500 000 eur".
Vzhľadom na závažnosť porušení právnych povinností veriteľov, ku ktorým dochádza v praxi, sa navrhuje zvýšiť sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka za porušenie zákona v prípade, ak sa porušení dopustia právnické osoby.
22. V § 23 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nemá udelené povolenie podľa tohto zákona, poskytuje spotrebiteľské úvery alebo iné úvery alebo pôžičky spotrebiteľom, môže jej uložiť pokutu do 150 000 eur a pri opakovanom nedostatku alebo závažnom nedostatku až do 500 000 eur, ako aj opatrenia na odstránenie a nápravu zisteného protiprávneho stavu."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
Predmetné ustanovenie, dámy a páni, zakladá Národnej banke Slovenska povinnosť uložiť administratívnu sankciu subjektom, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery a iné úvery spotrebiteľom bez povolenia. Vzhľadom k veľkej závažnosti správneho deliktu sa navrhuje možnosť orgánu dohľadu uložiť pokutu až do výšky 500 000 eur.
Len krátke vysvetlenie, dámy a páni, v tom, že Národná banka Slovenska môže ukladať pokuty tým, ktorí sú regulovaní, licencované. Keď sa dozvie, že podniká alebo v tomto trhu poskytuje pôžičky nelicencovaný subjekt, nemá právomoc voči tomu subjektu konať. Je to absurdné, ale zavádzame možnosť, aby Národná banka v správnom konaní mohla trestať aj subjekty bez licencie.
23. V § 23 ods. 5 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odsekov 2 až 4".
Navrhnutá legislatívna úprava § 23 novoočíslovaného odseku 5 (pôvodne 4) zohľadňuje doplnenie § 23 o nový odsek č. 4.
24. V § 23 ods. 6 prvá veta znie: "Opatrenia na nápravu, pokutu a iné sankcie podľa odsekov 2 až 4 možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku."
Navrhnutá úprava prvej vety v § 23 novoočíslovanom odseku 6 (pôvodnom odseku 5) jednak zohľadňuje doplnenie § 23 o nový odsek 4 a jednak predlžuje lehoty na sankcionovanie nedostatkov zistených pri dohľade nad dodržiavaním zákonnej regulácie pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov pre spotrebiteľov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pritom sa zohľadňuje už existujúca objektívna lehota podľa § 50 ods. 10 zákona o bankách a zároveň sa zohľadňuje, že od roku 2016 budú medzi spotrebiteľské úvery patriť aj dlhodobé úvery na bývanie podľa nového zákona o úveroch na bývanie.
25. V § 23 ods. 7 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odsekov 2 až 4".
Navrhnutá legislatívna úprava § 23 novoočíslovaného odseku 5 (pôvodne odseku 4) zohľadňuje doplnenie práve § 23 o nový odsek 4.
26. Za § 25f sa vkladá § 25g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 25g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. Odkaz 33b)"."
Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na princípe nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy. Pritom navrhnuté prechodné ustanovenie je obsahovo analogické ako napríklad prechodné ustanovenia v § 25f zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úverov pre spotrebiteľov, ktorý bol zavedený novelizačným zákonom č. 35/2015 Z. z.
Doterajší text v čl. IV sa označuje ako bod 12.
Dámy a páni, toľko ako predkladateľ aj tohto pozmeňovacieho návrhu. Verím, že jeho predloženie už nie je potrebné viac odôvodňovať. Len chcem povedať, že sme pracovali na rozsiahlom odôvodnení najmä práve preto, aby autentický výklad a právna prax mohla vychádzať z autentického výkladu a písomných odôvodnení, ktoré sú uvedené.
Ešte aby som to ako zástupca predkladateľov aj uviedol a bolo to férové vo vzťahu k poslancom, ktorí vystupujú k pozmeňujúcim návrhom. Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Mezenskej, pozmeňujúci návrh, ktorý som touto cestou predložil ja, a pozmeňujúci návrh, ktorý bude predložený v rozprave pánom poslancom Kondrótom, súhlasíme s ich predložením a s tým, aby Národná rada o nich hlasovala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som bol v zásade vyzvaný kolegom, aby som sa vyjadril.
V prvom rade, pokiaľ ide o legitímne očakávania, absolútne správne ste, pán poslanec, identifikovali, že ten veriteľ, ktorý uplatnil svoju pohľadávku na súde a dostal rozsudok bez ohľadu na to, či si myslíme, že je správny, morálny, zákonný, dôvodný, tak má legitímne očakávanie súčasne potvrdené aj súdom. Na to, aby sme mohli na jednej strane pomôcť ľuďom, to znamená zastaviť exekučné konanie, zastaviť exekučné konanie, aby už voči tej osobe nebolo vedené exekučné konanie na podklade takéhoto exekučného titulu, sme sa museli vysporiadať práve s legitímnymi očakávaniami veriteľa a dať mu šancu, aby tú svoju pohľadávku, ktorú uplatnil, mohol uplatniť v novom konaní, v ktorom by ale už podľa riadnych predpisov sa prihliadalo na spotrebiteľské právo. Tým sú naplnené jeho legitímne očakávania. Naozaj išli sme na maximálnu možnú hranicu, do ktorej sme sa mohli dostať z hľadiska ústavnosti tohto právneho predpisu a súladu aj z hľadiska s dohovorom o ochrane základných práv. Samozrejme, uvidíme, ako v aplikačnej praxi k tomu pristúpia všeobecné súdy, Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva.
Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, tak ja by som vám tu chcel, pán poslanec, verejne deklarovať, že aj tento veľký pozmeňovací návrh, ako aj návrh zákona samotný videli tak kolegovia z ministerstva spravodlivosti, videli kolegovia z ministerstva financií a videla Národná banka. Dokonca niektoré nápady, a to potom poviem, aj keď budem čítať pozmeňovací návrh, boli práve z Národnej banky. Patrí im za to vďaka, pretože práve všetci títo sa spojili, aby odstránili neduhy, ktoré sú pri spotrebiteľských veciach dnes.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh poslaneckej novely Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich právnych predpisov.
Pokiaľ by som mal povedať hlavný úmysel predkladateľov, tak ten je vyvolaný tým, že pohár trpezlivosti nás predkladateľov, ktorí sa snažíme vnímať to, čo sa deje v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a pôžičiek, náš pohár trpezlivosti pretiekol. Boli sme svedkami, dámy a páni, veľkého množstva, naozaj veľkého množstva porušovaní zákona, kde na trhu so spotrebiteľskými pôžičkami si mnohí dovoľovali, čo sa im zachcelo. Pre niekoho nebolo sväté to, čo je napísané v zákone, a buď zákon porušovali priamo, alebo zákon obchádzali. Pri komunikácii s niektorými zástupcami som mal dokonca pocit, že nevychádzali z údivu, keď sme im povedali, že ale predsa vôľa zákonodarcu sa nedá napĺňať tým, že zákon obchádzate, a naozaj pozerali prekvapene, ako keby práve prileteli na planétu Zem.
Novela je, dámy a páni, motivovaná tým, čo sa dialo s pohľadávkami zo spotrebiteľských úverov, ktoré boli v minulom období zabezpečené zmenkou. Už aj v tých konaniach, dámy a páni, boli tie zmenky vystavené v rozpore so zákonom, contra legem, pretože pokrývali viac ako istinu úveru, pokrývali aj poplatky tieto zmenky a už v tých časoch platný právny stav dovoľoval zabezpečiť úver zmenkou len do výšky 30 % istiny úveru. Tieto zmenky, ktoré mali plniť len zabezpečovací charakter, zabezpečovací účinok, tak boli postupované samé ako abstraktný cenný papier do cudziny. To je určite jeden z motívov, ale tých motívov je viac, prečo následne v súdnych rozhodnutiach, prečo sme prišli s návrhom zákona o súdnych rozhodnutiach. Sa objavovali rozsudky, ktoré priznávali nároky voči ľuďom zo zmeniek ako abstraktných cenných papierov, hoci, a žiadne konanie, vykonávanie dokazovania sa neprebiehalo, kde sa priznávali nároky nielen na istinu, ale, žiaľ, a to poviem na vrub súčasným súdom, žiaľ, v stovkách a možno v tisícoch vecí sa priznávalo aj úžernícke príslušenstvo, 0,25 % denne znamená 91,25 % úrok per annum zo zmenky. Keď toto súd prizná voči fyzickej osobe, tak ja rešpektujem rozsudky súdov, ale môžem vysloviť len veľké poľutovanie.
Chcel by som touto cestou oceniť návrh, ktorý dal minister Borec, návrh na zjednocujúce stanovisko na Najvyšší súd, o ktorom návrhu rokovali dokonca dve kolégiá Najvyššieho súdu. Bolo to kolégium občianskoprávne a kolégium obchodnoprávne, ktoré sa zaoberalo otázkami nárokov uplatnených zo zmeniek, ktoré zmenky pochádzali pôvodne zo spotrebiteľských vzťahov. Oceňujem, že pán minister podal tento návrh, pretože prišlo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, a rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo v tom zmysle, že súdy sú povinné pozerať sa aj na nekalú podstatu nároku, to znamená spôsob aj toho možno prevodu a podstaty tej zmenky, ako bola vystavená. A druhú vec, samozrejme, majú prihliadať aj na to, či príslušenstvo nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Najvyšší súd dal ministrovi a našim podaniam, samozrejme, ktoré sme dávali pánovi ministrovi, za pravdu a pevne verím, že aj v zmenkovým konaniach pro futuro, do budúcnosti, budú chránené naozaj oprávnené záujmy ľudí. Oprávnené záujmy ľudí v tom zmysle, že keď si niekto vymení podpis zmenky, ktorá je v hmotnom práve zakázaná, tak toho človeka musí chrániť civilné právo procesné, aby takýto hmotnoprávne nezákonný nárok nebolo možné priznať v súdnom konaní, teda v procese.
To, čo je problém dnešnej právnej úpravy, je problém práve v tom, dámy a páni, že zmenky boli obmedzené a dneska sú už úplne zakázané v spotrebiteľských veciach, ale na druhej strane procesné právo prostredníctvom inštitútu, ako je konanie, samotné občianskoprávne konanie, kde je uplatnená zmenka, toho človeka nechráni a nikto, ani ten súd, sa do rozhodnutia Najvyššieho súdu vôbec necítil povinný pozerať na to, že je to spotrebiteľská zmenka, účelovo prevedená na, indosovaná na tretiu, na inú právnickú osobu, dokonca v inom členskom štáte, dokonca veľmi zjednodušene vymožiteľná, veľmi jednoducho vymožiteľná vzhľadom na to, že ide o cezhraničný súdny spor, lebo sa použije nariadenie o drobných sporoch.
Dámy a páni, lajtmotívom, ktorý som popísal, je dosť veľké množstvo konaní, ktoré práve táto novelizácia má riešiť. Má riešiť aj krivdy, ktoré sa stali. Krivdy, ktoré by sa mohli stať, rieši rozhodnutie Najvyššieho súdu, ale v jeho intenciách, v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu ideme ďalej, pretože to, čo povedal Najvyšší súd v zjednocovacom stanovisku, dávame do zákona. Pokračujeme v tej právnej úprave a, samozrejme, pomáhame aj tým ľuďom v dôsledku nového inštitútu zastavenia exekúcie, tým ľuďom, voči ktorým už boli nároky uplatnené a priznané v súdoch, sú právoplatné a tam nie je možné urobiť nič, len do istej miery prelomiť nezrušiteľnosť právoplatných rozsudkov a dať možnosť zastaviť exekúciu, pokiaľ je tam napríklad úžernícke príslušenstvo z konaní pochádzajúcich zo zmenky. A na druhej strane ale dať možnosť obnoviť konanie, aby ten veriteľ mohol uplatniť svoje nároky, ale v riadnom konaní, tak, aby sa demaskovalo to, čo bolo skryté, že ide o nárok uplatnený voči spotrebiteľovi. Lebo doteraz sa na to neprihliadalo.
Chcem vysloviť presvedčenie, a teraz odídem od kauzality, ktorá bola možno do istej miery podnetom na to, aby sme pripravili túto právnu úpravu, ale právna úprava má byť univerzálna. A chcem vysloviť presvedčenie, že táto právna úprava je univerzálna, pretože do budúcnosti zamedzí, aby pokiaľ niekto poruší hmotné právo, bolo možné takýto nezákonný nárok uplatňovať pred súdom. Vysvetlím. Ak dneska sú zakázané spotrebiteľské zmenky a Národná banka Slovenska len pred pár dňami ohlásila, dámy a páni, len pred pár dňami ohlásila, že v obrovskej miere sa porušujú spotrebiteľské predpisy, a ja som počul, že existujú dneska aj pôžičkové spoločnosti, ktoré ešte stále pýtajú od spotrebiteľov zmenky. Ešte dnes a hmotné právo im to zakazuje! A na druhej strane budeme mať zmenkové konanie, v ktorom sa bude prihliadať iba na abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a ten nárok sa prizná a je jedno voči komu a pre koho a vôbec sa nebude posudzovať, že tá zmenka bola vystavená contra legem.
Inými slovami, táto právna úprava bude riešiť a rieši aj situácie, keď si niekto dovolí vyžiadať od spotrebiteľa zmenku, hoci ani dnešná právna úprava to nedovoľuje. Ale ad absurdum máme tisíce príkladov na súdoch, že nároky sú uplatnené zo zmeniek, ktoré boli obmedzené, respektíve zakázané, a nechránili sme spotrebiteľov. Inými slovami, táto právna úprava bude prevenciou tomu, aby zmenky, ktoré sú už dnes zakázané, nebodaj ak sa vystavia, bolo možné takýmto spôsobom uplatniť pred súdom.
Slovenská republika je, dámy a páni, aj členom nejakého priestoru, Európskej únie. Máme voľný pohyb osôb, tovarov, služieb, kapitálu a v súvislosti s tým naši občania alebo akíkoľvek iní občania majú právo presídliť sa, majú právo vziať si úver niekde inde a môžu nastať situácie, keď bude spotrebiteľ žalovaný vzhľadom na jeho trvalý pobyt, bude žalovaný v Slovenskej republike. Mohol si vyžiadať úver, požiadať o pôžičku alebo zabezpečiť si nejaký tovar, službu na splátky v zahraničí a tam je teoreticky možné, teoreticky je možné, že podpíše zmenku v zahraničí. Dokonca podľa práva tamojšej krajiny to nemusí byť ani v rozpore so zákonom. Ale pokiaľ si dodávateľ služby alebo tovaru uplatní voči nemu nárok potom pred slovenským súdom, tak opäť my ako Slovenská republika sme povinní zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a na takúto zmenku, ktorá by bola v zahraničí, hoci aj vystavená v súlade so zákonom, sme povinní prihliadať ako na zmenku, ktorá bola vystavená v rámci spotrebiteľského vzťahu, a chrániť práva spotrebiteľa. Inými slovami, ako z môjho úvodu, dámy a páni, je zrejmé, že riešime touto zákonnou úpravou viacero prípadov, ktoré môžu nastať v prípade, keď je voči spotrebiteľovi uplatnený nárok zo zmenky.
Ja by som si dovolil ešte uviesť jednu ďalšiu a asi najpodstatnejšiu zmenu, ktorá je zavedená touto právnou úpravou. Tá zmena spočíva v obmedzení, respektíve už podľa spoločnej správy a pozmeňovacích návrhov, ktoré budú veci len dolaďovať, obmedzení práva postupovať spotrebiteľské pohľadávky. Veľmi v krátkosti poviem, sú to neduhy aj bánk, nielen nebankoviek, ale aj bánk. Predstavte si, že existuje spotrebiteľská pohľadávka, konkrétny spotrebiteľ, ktorý si zoberie úver, a následne nato tento úver zlyhá, nie je splácaný. Následne nato takáto pohľadávka, ktorá je spoplatnená a častokrát pri nebankovkách živé fungujúce úvery sú postupované tretím osobám, právnickým osobám. V niektorých prípadoch sú postupované napríklad na Cyprus a iné do iných štátov. Čo sa stane? Stane sa to, že ten úver v okamihu poskytnutia je poskytnutý osobou, ktorá je licencovaná Národnou bankou a je pod kontrolou. To znamená, že vieme zisťovať porušenia spotrebiteľských vzťahov. Ale akonáhle je pohľadávka prevedená na tretiu osobu, tretia osoba, ktorá dodnes alebo dnes podľa súčasného platného právneho stavu nemusí byť licencovaná Národnou bankou, nemá licenciu a už to, ako sa táto tretia osoba správa voči spotrebiteľovi, tomu chudákovi človeku, tak to už pod kontrolou štátnych orgánov nie je. Národná banka vám napíše, keď dáte podnet na také niečo, že nemá právomoc a kompetenciu kontrolovať.
Lajtmotívom a naším hlavným cieľom je, aby spotrebiteľský vzťah bol od samého začiatku, teda od poskytnutia úveru, až po samotný koniec, to znamená po zaplatenie, po vymoženie, po úhradu toho dlhu, ale po samotný koniec pod kontrolou Národnej banky. Nie je možné, keď v okamihu úveru, poskytnutia úveru, živý úver prevedú na tretiu spoločnosť. Nie je možné, keď v prípade zlyhania úveru, nesplácania, niekto prevedie zlyhaný úver a pohľadávku z neho na tretiu spoločnosť. Táto spoločnosť môže začať používať praktiky, ktoré nie sú v súlade so zákonom a prakticky nemá takú zodpovednosť ako licencovaný subjekt, ktorý je pod dohľadom Národnej banky.
A ja by som chcel ešte povedať, že táto právna úprava, ktorú navrhujeme, má aj pozitívny dopad na štátny rozpočet. Nie je totižto asi náhoda, že sa pohľadávky postupujú na Cyprus. Postúpite pohľadávku na Cyprus za zlomok tej sumy a následne nato nejaká spriaznená osoba tie pohľadávky predáva naspäť na Slovensko. Ide o dvojnásobné postúpenie. Postúpite ich na Cyprus, tam vygenerujete stratu pravdepodobne, znákladujete toho, koho znákladovať treba, teda toho veriteľa, na Cypre spriaznená osoba nadobudne pohľadávku a už ju následne predáva hoci aj na Slovensko tomu, kto ju chce kúpiť a vymáhať, a tam na Cypre sa vygeneruje zisk. Takto behajú dvojnásobne postúpené pohľadávky po území Slovenskej republiky a po našich súdoch. My zamedzíme touto právnou úpravou aj daňovú optimalizáciu, ale podľa môjho názoru neférovú a nekalú daňovú optimalizáciu, a je to sekundárny pozitívny efekt tejto právnej úpravy, ale o to viacej sa naňho, dámy a páni, veľmi teším.
V rámci rozpravy si dovolím následne ešte neskôr prihlásiť sa do rozpravy, ja by som na záver chcel poprosiť všetkých kolegov a všetky kolegyne o podporu tohto návrhu zákona, lebo je to komplex zmien právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorý zabezpečí, že hlavné neduhy, ktorých sme svedkami zo strany poskytovateľov spotrebiteľských úverov, či ide o banky alebo nebankovky, verím, že aktuálne hlavné neduhy tento návrh zákona rieši. Pomôže ľuďom, ktorým bolo ublížené, a pevne verím, že zabezpečí istú spravodlivosť, ktorú človek od súdov a od štátu očakáva, aby ho súdy a štát chránili, pokiaľ ide o slabší subjekt a tým spotrebiteľ nepochybne je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne.
Pán poslanec Hlina, ja by som sa chcel veľmi aj pridať k tomu apelu na pána prezidenta v tom, že naozaj z vrátenia tohto zákona vzniká obava, že sa nebude z prezidentskej kancelárie hľadieť naozaj na záujmy ľudí. Ja hovorím, momentálne tento vrátený návrh tak do istej miery odpustíme, pretože je to jeden maličký dôvod.
Ale takisto som ja hovoril a nadviažem na vás, pán poslanec, že prichádza veľmi dôležitá novela, ktorá má chrániť ľudí, a je v našom záujme pomôcť im čo najskôr a bojovať proti úžerníkom. Ja tiež sa pridávam k tomu apelu na pána prezidenta, aby sme nepodľahli tlaku úžerníkov a hocikoho, aj legitímnych záujmových organizácií združujúcich akékoľvek právnické osoby, ktoré môžu na rôznych trhoch poskytovania úverov fungovať. Ale aby sme nepodľahli takým tlakom, aby sme pomohli ľuďom, pretože sme veľmi, veľmi povinní dbať na záujmy ľudí, keď vieme, že Slovensko z hľadiska domácností je predlžené a je obrovské množstvo úverov a sme jedna z najzaúverovanejších krajín, pokiaľ ide o rodiny, v Európskej únii.
A možno, aby sme pomohli ľuďom rýchlo, ako ste uviedli, mi napadla jedna myšlienka. Ak by súhlasili všetci kolegovia z opozície, mohli by sme o jedenástej hlasovať o tom, aby sme poslaneckú novelu OSP predradili ako návrh, ktorý by sa prerokovával hneď po hodine otázok. Ak by ste s tým, pán poslanec, súhlasili vy a vaši kolegovia v opozícii, možno o tom rokovať a hlasovať už dnes, aby sme pomohli ľuďom čo najskôr. Možno by bolo dobré vyjadriť sa aj k tomuto nápadu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval na pána poslanca Beblavého.
Ešte vo svojom prejave som zabudol uviesť jednu skutočnosť a citovať našu Národnú banku Slovenska, že Slovensko je pre banky dobrým trhom, pre banky aj ostatné nebankové inštitúcie je dobrým trhom. Slovenské domácnosti sú jedny z najzadlženejších v Európskej únii. Sme dobrým trhom. Prečo tomu asi tak je?
A my musíme vychovávať nielen spotrebiteľov, aby si dali pozor, ale my sme povinní naozaj regulovať aj ten trh, aby tí, ktorí úvery poskytujú, to nepreháňali a boli v zákonných limitoch, ktoré budú pre ľudí čo najvýhodnejšie a najpriaznivejšie. Ak sme dobrým trhom, súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Beblavý, že asi za ostatné obdobie zarobili dosť peňazí a tieto veci nie sú pre nich určite likvidačné, ale sú v zmysle férového podnikania a ochrany spotrebiteľa.
A ešte si dovolím druhú poznámku a nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Beblavý, a doplním to, čo uviedol. Pripomienka prezidenta, kolegyne, kolegovia, to je vlastne pozmeňujúci návrh, to, čo navrhol pán prezident vo svojich pripomienkach, vo svojej jedinej pripomienke, je pozmeňujúci návrh – vypustiť to ustanovenie o jednom percente. On mohol kľudne navrhnúť, aby sme prerobili spôsob výpočtu nákladov, on mohol kľudne navrhnúť pripomienku, kde by sa jednalo toto ustanovenie len pre veci týkajúce sa do budúcnosti. On to neurobil. On urobil to, že namiesto týchto argumentov, ktoré by boli pretaviteľné do pripomienky samostatnej, to použil na spôsob vyhodenia jedného percenta ako takého. To je neúprimné.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k prezidentom vrátenému zákonu o úveroch na bývanie a hlavne k dôvodom a rozhodnutiu pána prezidenta o tom, vrátiť tento zákon schválený parlamentom.
Dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky, a musím tu oceniť aj spoluprácu s kolegami tak z vládnej strany SMER – sociálna demokracia, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami, ktorí vystúpia po mne, pánom poslancom Beblavým, pánom poslancom Hlinom a mnohými ďalšími, je veľmi citlivá v poslednom období na ochranu spotrebiteľa a na to, aby sme naozaj veľmi citlivo hľadali vyvážený pomer záujmov medzi tými, ktorí poskytujú napríklad úvery, splátkové úvery alebo peňažné pôžičky, a tými, ktorí si ich berú, to znamená bežnými ľuďmi, spotrebiteľmi, ktorí nemôžu oceniť dosah toho, akým spôsobom je podnikanie týchto finančných inštitúcií, ktoré si ony nastavujú samy. A my sme tu nato, aby sme zavádzali do istej miery prísnu reguláciu, aby sme mohli chrániť ľudí.
Preto práve veľmi citlivo, ja pevne verím aj tento parlament a hovorím teraz naprieč celého politického spektra, veľmi citlivo vníma akékoľvek presadzovanie záujmov proti ľuďom, akékoľvek presadzovanie záujmov, ktoré by smerovalo k tomu, že vyhovieme práve tomu opačnému brehu, aby sme mohli žmýkať ľudí viac. Toto by sme nechceli a na toto je tento parlament veľmi citlivý. Posledný rok, posledných dvanásť, ostatných dvanásť mesiacov tu robíme všetko preto, aby to bolo naopak. Snažíme sa chrániť ľudí pri zmenkových rozsudkoch, ktoré sú uplatňované proti ľuďom, snažíme sa, resp. minister spravodlivosti sa maximálnym spôsobom snažil o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, aby pomohol ľuďom v súdnych konaniach pri nárokoch, ktoré sú uplatňované. Aj vďaka konsenzu naprieč politickým spektrom sme predsa zaviedli novú skutkovú podstatu trestného činu úžery, aby bolo možné stíhať úžeru aj korporátnu, to znamená tých firiem, tých jednotlivých poskytovateľov. Úžeru ako trestný čin sme predsa zahrnuli medzi trestné činy právnických osôb. Mohol by som menovať množstvo ďalších opatrení a máme tu zákon o úveroch na bývanie, kde tiež bola veľká spolupráca aj s kolegami, za ktorú chcem touto cestou poďakovať.
Zákon o úveroch na bývanie sme upravili tak, aby po prvé nebol zneužiteľný nebankovkami a bankami, aby úvery na bývanie neboli spôsobom, ktorým by nebankovky nebodaj obišli súčasný zákaz použitia záložného práva na nehnuteľnosť pri poskytovaní úveru. My sme totižto za šesť-sedem rokov spotrebiteľského práva urobili obrovský kus práce napríklad v tom, že pri spotrebiteľských úveroch nie je možné prísť so záložným právom na nehnuteľnosť, so záložným právom, ktorého hodnota je neprimeraná poskytnutému úveru. Toto je zakázané. Robili sme všetko preto, aby tento inštitút, ktorý sme povinný prebrať z Európskej únie, pretože je osobitná smernica, ktorej znenie sa pretavuje do tohto zákona a to treba rešpektovať, ale my sme urobili všetko preto, aby to boli skutočné úvery na bývanie, aby to neboli nejaké spotrebiteľské pôžičky a nebodaj niekto podľa špeciálneho zákona, hurá, dostane záložné právo na nehnuteľnosti.
Zavádzali sme do tohto zákona v druhom čítaní na výboroch a v parlamente odkaz na osobitnú ochranu spotrebiteľa v Občianskom zákonníku, zavádzali sme presné znenie, podobné znenie toho, že záložné právo pri úveroch na bývanie tiež nemôže byť neprimerané výške poskytnutého úveru, aby sme bránili, samozrejme, tomu, aby sa úžera prípadne cez tento zákon vrátila. Opakujem, tento zákon sme povinní prevziať podľa príslušných ustanovení smernice z Európskej únie.
Jednu veľmi dôležitú vec, ktorú si dovolím ešte pripomenúť, kolegyne, kolegovia, sme do tohto zákona zaviedli maximálnu hranicu, limit odplaty, pri ktorej bude možné a budeme môcť poskytovať, budú môcť inštitúcie poskytovať úver na bývanie, aby sa náhodou nestalo, že z úveru na bývanie si niekto spraví spotrebiteľský úver za 26 percent. Práve kvôli tomu sa do toho zákona dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že vláda v nariadení, ktorým už limituje maximálne výšky odplaty, osobitnú maximálnu výšku odplaty, určí aj pre úvery na bývanie a pevne verím, že to všetko zabráni tomu, aby úžera prenikla a použila tento zákon, lebo tento zákon má byť naozaj veľmi dobrý nástroj pre ľudí, ktorí chcú bývať a ktorí si chcú úver zobrať. Robili sme všetko preto, aby sme chránili spotrebiteľov, a to som si na úvod dovolil povedať.
V druhom čítaní chcem oceniť aj spoluprácu s kolegami z opozície a vystúpi pán poslanec Beblavý, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý ďalším spôsobom chráni spotrebiteľov a nastavuje podmienky poskytovania úverov na bývanie. Práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý naprieč celým politickým spektrom bol schválený, sa dostal do znenia zákona. To je jediná pripomienka pána prezidenta, to je jediné ustanovenie, s ktorým je pán prezident nespokojný.
Zopakujem, jedná sa o ustanovenie, ktoré dovoľuje spotrebiteľovi kedykoľvek počas splatnosti úveru na bývanie, počas splatnosti úveru na bývanie kedykoľvek predčasne splatiť úver s tým, že výška nákladov, ktoré si banka za to môže vyžiadať, nepresiahne viac ako 1 percento.
Ja rozumiem, že na trhu sú banky, ktoré pýtajú 1 % za predčasné splatenie, sú banky, ktoré pýtajú 2, 3, 4, 5 a neviem, či sú aj 10? Dámy a páni, ale je asi naším právom a povinnosťou zaviesť reguláciu, ktorá pomôže ľuďom a do budúcnosti naozaj nastaví systém poskytovania spotrebiteľských úverov aj taký, že ľudia sa budú môcť z toho úverového zaťaženia, z toho úverového jarma vymaniť a odísť za primerané náklady, ktoré my asi zákonom, predpokladám, že limitovať môžeme.
Mňa mrzí rozhodnutie pána prezidenta z jedného dôvodu, že táto pripomienka, to je ten jediný dôvod, pre ktorý pán prezident vrátil zákon. To je jediný dôvod, že sa nám nepáči 1 % maximálne, ktoré banky môžu pýtať. Asi že by to mohlo byť 2 % alebo 3 % alebo 4? Ja ako zákonodarca som tiež povinný komunikovať s bankovou asociáciou alebo s ďalšími inštitúciami, ale nie vždy by som napriek férovej komunikácii im vyhovel vo všetkých ich pripomienkach, ktoré môžu uplatňovať, napíšu vám mail, toto treba do zákona. Toto neni dobrá pripomienka, že niekomu sa chce od ľudí pýtať viac ako 1 %, to nie je dobrá pripomienka.
Práve preto si myslím, že asi tá komunikácia pána prezidenta vo vzťahu k bankovej asociácii alebo vo vzťahu k bankám bola veľmi, veľmi laxná v tom, že ak toto má byť jediný dôvod na vrátenie zákona, tak musím povedať, že ma to naozaj osobne veľmi, veľmi mrzí. Dovolím si uviesť aj z diskusie, pretože na ústavnoprávnom výbore sme mali diskusiu so zástupcami Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a tam boli uvedené dva dôvody:
Po prvé, že banky si nejednoznačne uplatňujú náklady. Jedna banka si dá do nákladov to, druhá banka to, tretia banka to a teraz niekto presiahne to jedno percento, niekto nepresiahne, niekto to má dve percentá, lebo tam do tých nákladov započíta aj amortizáciu stoličky a kancelárskeho stola, niekto nie, ale predsa to nie je problém tohto zákona, to je problém aplikácie zákona orgánu dohľadu nad finančným trhom Národnej banky. A pokiaľ si povieme, dámy a páni, že v tomto zákone prezidentova pripomienka išla do vecného riešenia, tak potom pán prezident mal ten zákon vrátiť a navrhnúť pripomienku parlamentu a povedať, ako nastaviť výpočet nákladov, čo všetko zahŕňam do nákladov, ktoré si môžem do toho jedného percenta započítať. To sa nestalo. To sa nestalo!
Druhý argument, ktorý zaznel na ústavnoprávnom výbore, a to ma ešte viacej, kolegovia, mrzí, bol argument, že predsa podľa tohto ustanovenia, ktoré sme schválili, možno predčasne splatiť úvery na bývanie aj tie, ktoré už sú poskytnuté. To znamená, že nadobudne účinnosť tento zákon a aj tie pôžičky, hypotéky, ktoré boli poskytnuté pred desiatimi rokmi, piatimi rokmi, štyrmi rokmi, je možné v prípade schválenia tohto zákona, je možné predčasne splatiť za maximálne jedno percento. Áno, to je pravda, to je pravda. Inými slovami, že ten zákon sa netýka len do budúcnosti, pro futuro, ale do minulosti, to je pravda.
Ale ja sa pýtam zase, pripomienka pána prezidenta neznela na doplnenie prechodných ustanovení, že toto jedno percento zavádzate, máte zaviesť pre úvery, ktoré platia pro futuro, do budúcnosti. Mohli sme kľudne v pripomienke prezidenta hlasovať o tom, že predčasné splatenie a výška tejto odplaty sa vzťahuje na úvery poskytnuté odo dňa účinnosti zákona. Kľudne mohla byť prezidentova pripomienka naformulovaná takto. Ale prezidentova pripomienka takto naformulovaná nebola. Prezidentova pripomienka je naformulovaná vypustiť toto ustanovenie. Aj pre tie úvery, ktoré sú do budúcna, kde by si banky mohli nastaviť, samozrejme, svoje náklady, svoju nákladovosť marže a tak ďalej, tak v takýchto prípadoch, tak v takýchto prípadoch je pripomienka prezidenta nastavená s argumentom, že možno aj do minulosti je nastavená, zrušíme to predsa celé.
Práve kvôli tomu veľmi, veľmi citlivo vnímam vrátenie tohto návrhu zákona, pretože aj argumenty, ktoré sú s týmto spojené, nie sú veľmi poctivé v tom, že ak je to prospotrebiteľské opatrenie, ktoré schválil tento parlament, tak vrátenie tohto zákona je absolútne protispotrebiteľské a dôvody, ktoré boli prezentované, sú naozaj len dôvodmi podľa slovenského hesla a príslovia "Kto chce psa biť, palicu si nájde".
Dámy a páni, ja sa len jedného bojím. Tento parlament má ešte do konca legislatívneho obdobia podľa môjho názoru veľké úlohy. Schvaľovať zákony, ktoré pomôžu v boji proti úžere, a tu vidím zákon, kde je jedno dobré prospotrebiteľské opatrenie a to je dôvod na vrátenie zákona do parlamentu, a to ma mrzí. Ja sa len jedného bojím, že keď budeme schvaľovať ďalšie zákony, ktoré budú prospotrebiteľské a bude tých opatrení v nich ešte viacej, akým spôsobom budú tieto zákony v Prezidentskom paláci posudzované.
Ja pevne verím, že možno toto vrátenie zákona o úveroch na bývanie je len také nedorozumenie pána prezidenta s obsahom tohto zákona a s pripomienkou, ktorá bola formulovaná do znenia zákona. Skúsme to, prosím, pánovi prezidentovi odpustiť, ale na druhej strane, na druhej strane budeme veľmi citlivo vnímať, akým spôsobom pán prezident naloží aj s ďalšími zákonmi, ktoré budú chrániť spotrebiteľov aj v krátkej budúcnosti a aj v ďalšom legislatívnom období.
Dámy a páni, chcem vás veľmi pekne poprosiť, neschváliť pripomienku prezidenta a schváliť zákon v pôvodnom znení. Ďakujem pekne.