Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď by som mal hodnotiť, že či skutočne niekoho teší prijímať možno legislatívne normy, ktoré sa týkajú tohto, tak rešpektujúc alebo s prihliadnutím na to, čo sa dialo ohľadne voľby generálneho prokurátora a čo sa v tejto veci vyvíja už dva roky, tak musím povedať, že asi nikoho v slovenskej spoločnosti ani v Národnej rade neteší, že...
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď by som mal hodnotiť, že či skutočne niekoho teší prijímať možno legislatívne normy, ktoré sa týkajú tohto, tak rešpektujúc alebo s prihliadnutím na to, čo sa dialo ohľadne voľby generálneho prokurátora a čo sa v tejto veci vyvíja už dva roky, tak musím povedať, že asi nikoho v slovenskej spoločnosti ani v Národnej rade neteší, že táto téma je stále živá. Napriek tomu predpokladám, že vláda uplynutím určitého času prišla na to, že je potrebné reagovať na situáciu, ktorá vznikla aj na Ústavnom súde.
Dámy a páni, veľmi často používate, kolegovia z opozície, pri vystúpeniach isté obvinenia, v ktorých sa dotýkate vo vzťahu k vláde, že ako keby súčasná vládna moc mohla za to, čo sa stalo s voľbou generálneho prokurátora. Ja chcem pripomenúť vám, aby ste pri svojich vystúpeniach, a požiadať vás, aby ste boli aspoň trošku sebakritickí, aby ste si priznali, kto za túto situáciu môže. A ja by som určite, možno pán poslanec Kadúc to nie je, ale je to väčšina pravicových strán, ktoré sedíte tu, poslanci, v parlamente.
Apropo, pána poslanca Kadúca chcem ubezpečiť, že rokovania ohľadne týchto bodov idú podľa rokovacieho poriadku. Bol zvolaný ústavnoprávny výbor aj v súlade s pravidlami, ktoré schvaľoval a zahlasoval za ne pán poslanec Kadúc. Chcem ho ubezpečiť, že dostal pozvánku a že aj na zasadnutí výboru, na ktorom bol, bol pozvaný na zasadnutie výboru ďalšieho. To, či sa niektorí koaliční, resp. hlavne opoziční poslanci zúčastňujú rokovania výborov, musia si vstúpiť do vlastného svedomia sami. Dnes je rokovací deň, bol zvolaný ústavnoprávny výbor. Kto chce alebo nechce, by sa ho mal zúčastniť. Ale nebudem to ja, kto bude robiť policajtov. Zhodnotia prácu poslancov a aj prácu pána poslanca Kadúca jeho voliči. Držím palce.
Pokiaľ ide o voľbu, dámy a páni, tak voľba generálneho prokurátora bola jedna tragédia, bola "jedna fraška", ako to nazvala vaša pani expremiérka Radičová. Celé traumatizovanie spoločnosti si musíte obnoviť vo svojich pamätiach, že ste začali vy.
Iveta Radičová 5. februára 2011 uviedla, citujem: "V mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší. Voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou." Citujem Ivetu Radičovú z februára 2011.
Ja rešpektujem to, že nie sme v najlepšej situácii a riešení si môžme predstaviť mnoho, ale musíme vidieť, že realizácia určitého problému má svoju prvotnú príčinu, a musíme riešenia prijímať a zohľadňovať aj z hľadiska príčin, ktoré tieto problémy vyvolali. A ja tvrdím, že príčinou ste vy. A určite aj pôsobenie bývalej vládnej koalície, keď bola ministerkou spravodlivosti pani Lucia Žitňanská.
Zohrali sa tu v tomto parlamente v minulom volebnom období politické šarvátky. Bola to "jedna fraška", ako povedala pani Radičová, ktorej súčasťou bol možno aj ten kandidát, ktorý sa momentálne pertraktuje na verejnosti, a uvádza na jednej strane, že tu boli nejaké podozrenia z korupcie, neskôr mu už nevadili.
Dovolím si citovať pána Čentéša z 13. mája 2011: "Vzal som späť súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora, pretože v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora sa objavili podozrenia z údajného korupčného správania a údajného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní."
Údajného, údajného. Slúži mu ku cti, že ako právnik si dáva pozor, že presne nikoho predsa neobviňuje.
"Nakoľko informácie", citujem ďalej, "o týchto podozreniach sa opätovne objavili v médiách, tak za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií. V prípade, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík vyhlási verejnú voľbu generálneho prokurátora a budem navrhnutý, tak túto kandidatúru prijmem."
Ja len chcem ozrejmiť, že pokiaľ tu na niekoho niekto uvádza, kto, ako, s kým koná v zhode, tak politizácia tejto voľby a konanie v zhode bývalého alebo kandidáta na generálneho prokurátora, jedného z kandidátov, s minulou voľbou je celkom evidentná.
Ku korupcii a ďalším spôsobom správania sa vyjadrovali aj ďalší poslanci, dámy a páni. Igor Matovič, asi si lepšie spomenie dátum, netrúfam si povedať, ale citujem: "Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či je to pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa to hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali." Citoval som Igora Matoviča.
O tom, čo sa dialo pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, si s veľkou radosťou rozprávali aj pán Sulík, aj s pánom Kočnerom. Dokonca sa objavil nejaký videozáznam. Citujem pána Kočnera: "Otázka je, prečo zradili?" Pán Sulík na to odpovedá: "Hovorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká suma chodila po parlamente včera."
Mohli by viacej ozrejmiť obsah svojich rozhovorov a čo za týmito slovami skutočne je. Doposiaľ sa ale nehovorilo.
Ja chcem pripomenúť kolegom z opozície, že to bolo volebné obdobie, keď ste boli vo vláde a keď ste vy silou a mocensky presadzovali kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý v takýchto voľbách, neskôr uvediem, že aj v rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu, konaním v zhode sa presadzovali v týchto voľbách.
Dňa 3. novembra Marián Kočner napísal Richardovi Sulíkovi, že asi bude ako prvý vedieť výsledok volieb, že ak bude vedieť výsledok volieb, tak ho prosí, aby on bol druhý. Richard Sulík ho skutočne informoval o počte hlasov pre jednotlivých kandidátov skôr, ako bol výsledok hlasovania zverejnený. Pred opakovanou voľbou sa Marián Kočner pýtal Richarda Sulíka: "Ideme na to?" Myslím fotenie lístkov. A Richard Sulík odpovedal: "Hej."
Apropo, s fotením lístkov ako jedným s absolútne neústavných princípov, ktorý sa preukazoval vo voľbách na kandidáta na generálneho prokurátora, máte, kolegovia z opozície, bohužiaľ, veľmi dobré skúsenosti.
Celá tá voľba generálneho prokurátora, keď hovoríte o mocenskom zápase, bola o tom, že bývalá vládna koalícia si riešila svoje vnútorné problémy vzájomným vydieraním sa, do ktorého už došla aj bývalá premiérka, ktorá začala vydierať svojich bývalých pravicových poslancov koaličných, že pokiaľ nebude zvolený kandidát na generálneho prokurátora taký, akého ona chce, dokonca položí svoju funkciu.
K tomu ste doplnili neústavné princípy voľby, kde ste voľbu, ktorá bola v prvom rade tajnou voľbou, začali znásilňovať. Začali ste sa kontrolovať, lebo už tak ďaleko ste, dámy a páni, došli, že ste jeden druhého museli začať kontrolovať v tajnej voľbe. Nectili ste si ani zákon a začali ste si riešiť problémy po svojom.
Citujem z tlačovej správy agentúry TASR: "Zároveň opäť došlo k tomu..." z 2. decembra 2011. "Zároveň opäť došlo k tomu, že poslanci SaS si svoju voľbu dokumentovali fotografiou na mobilný telefón." My sme to zaznamenávali prostredníctvom svedeckých výpovedí poslancov.
Poslanec SaS Juraj Droba vníma fakt, že si odfotil svoj hlasovací lístok, ako vec princípu: "Mňa vo voľbách krúžkovalo asi šesťtisíc ľudí a tí majú právo vedieť, koho som volil."
A, viete, keď sa bavíme o SaS-ke, tak mi je veľmi zaujímavé, že ako prebiehal súboj vo vnútri SaS. Vy tak spravodlivo bojujete za verejnú voľbu, ktorá podľa mňa je oveľa menej demokratická, pretože pri verejnej voľbe je poslanec ovplyvňovaný, či už svojím politickým prostredím, alebo kýmkoľvek zvonku, pretože viete dohľadať výsledky voľby. Tak práve tajná voľba, ktorá je tu od starého Ríma, zabezpečuje demokratické rozhodnutie a je pravda, že nezabezpečuje výsledok, ktorý chcete vedieť vy v rámci politického súboja. Ale zabezpečuje istotu, že ten, kto volí, sa vie rozhodnúť slobodne, bez vonkajších vplyvov, že jeho vnútorné rozhodnutie padne.
Tak celá demagógia SaS-ky, dúfam, že tu bude kolegov viac, aby vedeli reagovať, je v tom, že zoberte si jeden jednoduchý príklad, dámy a páni, ako v SaS-ke volili predsedu strany? Súboj medzi Kollárom a Richardom Sulíkom bol verejná voľba alebo tajná voľba? Súboj bol tajnou voľbou. Ale tu, keď prídete do parlamentu, neštítite sa hovoriť, že má byť voľba verejná.
Kvôli voľbe kandidáta na generálneho prokurátora ste potom zmenili, dámy a páni, zákon. Zmenili ste zákon o rokovacom poriadku Národnej rady na to, aby ste z tajnej voľby urobili voľbu verejnú. Práve kvôli tomu, aby ste mohli svojich poslancov kontrolovať, pretože už premiérka bola netrpezlivá, expremiérka bola netrpezlivá a vyhrážala sa odstúpením z funkcie, pokiaľ by sa nezabezpečil výsledok taký, aký si bývalá pani premiérka želala.
Dovolím si citovať pána Figeľa k hlavnému motívu spôsobu koaličnej voľby k obštrukciám a vzájomnej kontrole lístkov. Citujem: "Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády."
Zmenili ste zákon, na základe ktorého ste zaviedli tajnú, pardon, z tajnej verejnú voľbu. Tento zákon bol napadnutý na Ústavnom súde. Ústavný súd v čase, keď už rozhodol, keď už rozhodol o pozastavení účinnosti zákona, toto rozhodnutie Ústavného súdu išlo do Zbierky zákonov. Vy ste využili tri alebo štyri dni od rozhodnutia Ústavného súdu do publikovania tohto rozhodnutia, to znamená do času, kým rozhodnutie nadobudlo účinnosť, a zorganizovali ste si spolitizovanú voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Ste to vy, dámy a páni, ktorí napríklad takýmto svojím skutkom ste preukázali, že si právo nectíte.
Dovolím si citovať Radoslava Procházku z 5. januára 2013, citujem: "To bola podľa mňa akože jedna z najčiernejších hodín bývalej vládnej koalície." Takto sa vyjadril k voľbe pána Čentéša.
Dámy a páni, prečo to hovorím? Možno je tých informácií trošku viac, ako by ste boli ochotní zvládnuť. Ale hovorím k tomu preto... (Reakcie z pléna.)
Ďakujem potom veľmi pekne, že to pána poslanca Viskupiča a ďalších teda zaujíma, o to som radšej.
Ale hovorím k tomu preto, lebo pri prijímaní právnej úpravy musíte počítať aj s určitými východiskami. Tie nie sú v žiadnom prípade pozitívne a, naopak, zase potvrdzujem, že vôbec ani mňa netešia.
Pokiaľ ale budete, dámy a páni, namietať, že kto za danú situáciu môže, tak ja si dovolím tvrdiť, že za vznik tejto situácie môže opozícia z obdobia, keď ešte vládla v rámci pravicovej koalície pod taktovkou expremiérky Radičovej.
Po tomto všetkom, po spolitizovanej voľbe, ktorá obchádzala rozhodnutie Ústavného súdu, po kontrole poslancov, hlasovacích lístkov, po Radičovej kóde, kde ste sa jeden druhého navzájom kontrolovali, po tom všetkom prišiel obrovský tlak na prezidenta, že z tejto frašky, ako to nazvala expremiérka, musíte vymenovať tohto kandidáta na generálneho prokurátora.
Ja sa nečudujem, a nehnevajte sa, v tomto poviem, že sa nečudujem prezidentovi Slovenskej republiky, že odmietol sa podrobiť takémuto násilnému rozhodnutiu Národnej rady, za ktoré môžete vy z tohto obdobia.
Ohľadne tejto veci sa viedlo niekoľko sporov na Ústavnom súde. A veľkým víťazstvom práve súčasných opozičných kolegov, ktorí podali návrh na Ústavný súd, je výklad ústavy, ktorý poskytol Ústavný súd vo veci čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.
Iniciovali ste ho zase vy, ale neviem, či to nebolo také Pyrrhovo víťazstvo. Lebo, dámy a páni, zase Ústavný súd dal za pravdu prezidentovi Slovenskej republiky, že za určitých okolností prezident nie je povinný vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora. Dovolím si to citovať, pretože opakovanie je matkou múdrosti, a predpokladám, že by to bolo potrebné počuť, čo povedal Ústavný súd na možnosť nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora.
Citujem: "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov." To je povinnosť prezidenta a právo súčasne nevymenovať kandidáta, o ktorom má prezident pochybnosti.
Dámy a páni, a s čím ste prišli následne vy? Keď ste zistili, že ani toto vám nepomôže, tak ste po dvoch alebo troch mesiacoch vytvorili výbornú mediálnu aktivitu, ktorá nemá, bohužiaľ a chvalabohu, okrem tohto jedného populistického opatrenia históriu v histórii Slovenskej republiky obdobu. Vy ste prišli s obžalobou prezidenta Slovenskej republiky. Prišli ste s obžalobou prezidenta zo závažného porušenia ústavy, a to aj za predpokladu, že máte takýto výklad Ústavného súdu v tejto veci, kde nemôžete ani za mak tvrdiť, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že prezident ústavu porušil.
Kto chce z Národnej rady robiť trhací kalendárik? Tak predsa, keď vaše argumenty v tom čase boli, však podajme obžalobu, vysporiada sa s tým Ústavný súd, je toto hodné odborného a právnického prístupu, podanie obžaloby? Mnohí, ktorí ste tento dokument, dámy a páni, podpísali, bolo vás viac ako 40, si môžu doposiaľ vstúpiť do svedomia.
Ústavný súd má veľmi ťažké postavenie. Na jednej strane sa od neho očakáva, aby rozhodol. Nepochybne je to jeho povinnosť. Na druhej strane účastníci aj v tejto veci spustili námietkovú vojnu, ktorá spôsobila, že Ústavný súd je do istej miery alebo v zásadnej miere blokovaný. Opäť sa môžme pýtať, kto je príčinou takéhoto postupu? Ja si dovolím tvrdiť, že zase je potrebné jednoduché, jednoduché riešenie. Pozrite sa, kto bol prvý?
Pán poslanec Kadúc vyslovil podozrenie, že má pochybnosti ohľadne prerozdeľovania vecí. No keby to tak bolo, že by to bola pravda, nie je mojou úlohou obhajovať Ústavný súd a spôsob prerozdeľovania vecí, hoci ja o tom pochybnosť nemám. Ale keby to tak bolo, tak si viem predstaviť, že by ste tu do jedného kričali, že tie veci boli, boli prerozdelené nesprávne. Pokiaľ ja mám vedomosť, na zasadnutí pléna, kde sú všetci sudcovia, sa verejne prerozdeľujú veci a takýmto spôsobom, takýmto spôsobom sú prideľované veci jednotlivým spravodajcom Ústavného súdu.
Pán poslanec Kadúc hovoril ďalej o spôsobe, o spôsobe, akým je, akým sú, ktorý vychádza z navrhovanej právnej úpravy. Hovorilo sa o Bangalórskych zásadách správania sa sudcov a doktríne nevyhnutnosti, to znamená, keď musí Ústavný súd rozhodnúť, keď musí Ústavný súd rozhodnúť aj v prípade, že by nejakým spôsobom bol blokovaný.
Každý tu hovorí o doktríne nevyhnutnosti, ale možno nikto ju nijakým spôsobom, dámy a páni, nepomenoval. Každý tu opisuje, parafrázuje, čo to vôbec znamená, ale ja si ju dovolím citovať. Bangalórske princípy vychádzajú, vychádzajú aj z odporúčaní Benátskej komisie a sú výslovne, výslovne uvedené a naformulované tak, aby im mohlo byť porozumieť aj v slovenskom jazyku.
Dámy a páni, dovolím si citovať: "Mimoriadne okolnosti si môžu vyžadovať odchýlenie sa od vyššie uvedenej zásady. Doktrína nevyhnutnosti umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci, ak by nevykonanie viedlo k nespravodlivosti. Uvedené môže vzniknúť, ak nie je primerane dostupný žiaden iný sudca, ktorý nie je podobne vylúčený, alebo ak odročenie alebo zmätočné konanie", ku ktorému na Ústavnom súde začína dochádzať, "by spôsobili extrémne vážne ťažkosti, alebo ak dotknutý sudca nie je členom súdu zriadeného pojednávať a rozhodovať v spornej veci." Takého prípady budú, samozrejme, ojedinelé a špecifické. Z času na čas sa však môžu vzniknúť pred malým počtom konečných súdov poverených významnými ústavnými a odvolacími funkciami, ktoré nemôžu byť delegované na iných sudcov.
Áno, máme Ústavný súd, ktorý má celkovo počet 13 sudcov. Boli v rámci konania namietnutí takmer všetci sudcovia a je možnosť len legislatívnym spôsobom sa s touto, s touto situáciou vysporiadať.
S prihliadnutím na to, čo bolo uvedené, dámy a páni, nemusíte súhlasiť. Ja som sa snažil prezentovať fakty, že dvojročná trauma, ktorú spoločnosť ohľadne voľby kandidáta na generálneho prokurátora má, začala u vás, aby ste sa pozreli do vlastných radov, akým spôsobom ste spôsobili zápas o funkciu generálneho prokurátora, akým spôsobom ste krútili právo, rokovací poriadok Národnej rady a nerešpektovali rozhodnutia Ústavného súdu. Akým spôsobom ste tak vážny inštitút, ako je obžaloba prezidenta, zneužili na svoju politickú moc. Aj vaši niektorí kolegovia obžalobu prezidenta nepodpísali, pretože s ňou nesúhlasili.
Vychádzajúc z toho, že je to trauma, ktorá trápi Slovensko už viac ako dva roky, a sami, dámy a páni v opozícii, kričíte, že už dávno sa malo v tejto veci rozhodnúť, ja si dovolím povedať, že súhlasím s tým, čo povedali moji predrečníci kolegovia, že mohol, mohla by akákoľvek parlamentná väčšina zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Ale práve citlivosť riešenia ja osobne vidím v tom, že kandidáta na generálneho prokurátora alebo kandidát zvolený nebude, kým aspoň nebude naznačené alebo rozhodnuté v týchto pochybnostiach na Ústavnom súde.
Ďakujem veľmi pekne a pevne verím, že napriek podnetnej a odbornej diskusii bude táto diskusia konštruktívna. Ďakujem.
Skryt prepis