Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom ústavnoprávneho výboru tiež zvolanú schôdzu ústavnoprávneho výboru o 19.00 hodine hneď po skončení rokovania pléna Národnej rady. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh je uvedený pod číslom tlače 64. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to, samozrejme, obmedzenie a riešenie poslaneckej imunity.
Predložený návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh ústavného zákona nepredpokladá ani dopad na verejné financie, zamestnanosť a ani vplyv na životné prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a ani nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2012 pod č. 42 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor odporúčam a navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za faktické poznámky a dovolím si zareagovať.
Pán poslanec Krajcer, v snahe čo najkonštruktívnejšie vám odpovedať, musím uviesť, že absolútne nesúhlasím s tým a je to skutočne účelovou obranou, keď poviete, že nie je ustálená hodnota záväzku. V prvom rade, opakujem a tvrdím, pani riaditeľka RTVS je povinná zo zákona túto hodnotu záväzku si určiť sama. Vy, najtransparentnejšia pravica pri zavádzaní tej transparentnosti, o ktorej ste hovorili a ktorá sa vám častokrát aj nedarila, dámy a páni, pri verejnom obstarávaní ste povinní takisto určiť hodnotu obstarávania a podľa toho konať. Podľa toho určiť metódu obstarávania. A následne, dámy a páni, z toho vznikajú povinnosti. Apredstavte si, predstavte si, že by niekto účelovo dával priamym zadaním zákazky s tým, že nemohol predtým určiť, nemohol predtým určiť hodnotu záväzku. To mi nejako nejde. Nejako ste porušili zásady transparentnosti, o ktorých ste doteraz hovorili.
Čo sa týka, že nie je vôbec isté, že RTVS, pán poslanec Krajcer, bude chcieť realizovať tento zámer. No, to je možné, ale ten zámer vyslovila pani riaditeľka RTVS ako štatutárny orgán RTVS s tým, že vyhlásila verejnú obchodnú súťaž. Tým pádom naplnila podmienky, že tu zámer daný j,e a nemôžete teraz tvrdiť, že zámer nie je, keď je vyhlásená verejná obchodná súťaž. Skutočne ide o účelové, podľa môjho názoru účelovú právnu obranu, ktorá nie je vôbec dôvodná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som pôvodne nemal záujem vystúpiť v rozprave, ale ako inšpiráciou mi bolo vystúpenie pani riaditeľky RTVS PhDr. Zemkovej, ktorá predniesla niektoré právne argumenty, ktoré ma minimálne zaujali, s ktorými nesúhlasím a ktoré si dovolím spochybniť.
Z hľadiska dôvodov na odvolanie pani riaditeľky Zemkovej, pani riaditeľka vo svojom vystúpení uviedla, citujem, že podmienky na jej odvolanie musia byť naplnené vtedy, keď existuje zámer, keď existuje plnenie nad 100 tis. eur do zmluvného záväzku, s ktorým by mala RTVS vstúpiť, a poukázala na to, že neexistuje lehota, ktorá by jej určovala, kedy má radu informovať. Z hľadiska týchto argumentov, si dovolím povedať, dámy a páni, nasledovné.
Nesúhlasím s názorom pani riaditeľky Zemkovej, že z hľadiska podmienky naplnenia existencie zámeru, táto podmienka naplnená nebola. Vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť, resp. na budovu mediálneho komplexu, je nepochybne dôkazom toho, že zámer ako prvá podmienka existoval, teda táto naplnená bola.
Myslím si, že ďalším argumentom, pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že nebola ustálená hodnota zmluvného záväzku, ide len o účelovú obranu pani riaditeľky. Pokiaľ chce riaditeľ RTVS naplniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona, je jeho povinnosťou, jeho povinnosťou vyčísliť správne hodnotu zmluvného záväzku. Inými slovami, nemôže sa riaditeľ RTVS vyhovárať, že táto hodnota nie je známa. Je jeho povinnosťou a zodpovednosťou za to, aby zmluvný záväzok, do ktorého hodlá vstúpiť, vyčíslil správne. Táto obrana je v skutočnosti z tohto dôvodu účelová.
Ja by som si, dámy a páni, na tomto príklade a z hľadiska tohto argumentu dovolil poukázať analogicky na možno podobný problém, a to sú napr. verejné obstarávania. Vy, pravicové strany v opozícii, ste sa hrdili transparentnosťou, častokrát sa to samozrejme nepodarilo, od platiny až po mnohé ďalšie kauzy. Ale viete si predstaviť, že by váš obstarávateľ vyčíslil hodnotu záväzku alebo hodnotu zákazky v rámci verejného obstarávania nižšie, dal priamym zadaním, ale nakoniec zmluvu by uzatvoril nad 100 tis. eur? S tým, že tvrdil by, dámy a páni, že viete, my sme v čase vyhlásenia súťaže, keď sme uzatvárali zmluvu priamym zadaním, nevedeli, že hodnota zákazky bude taká vysoká, tak preto sme to dali na priamo. Asi by ste kričali, veľmi hlasno, asi by ste kričali, že došlo k porušeniu zákona. Z § 15 ods. 3 písm. h) jednoznačne vyplýva, že riaditeľ RTVS písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur. Koho je to povinnosť vyčísliť túto sumu a hodnotu zmluvného záväzku? Je to povinnosťou riaditeľa RTVS. Ale je to, samozrejme, jeho zodpovednosť aj za prípadné porušenie tejto zákonnej povinnosti. Je nepochybné, keď sa pani riaditeľka momentálne istou argumentáciou vyhovára, že takto vyčísliť záväzok nevedela. Je to len účelovou obranou z hľadiska veľkosti verejnej súťaže, verejnej obchodnej súťaže, ktorú ona sama vyhlásila. Buď je to potom dôkazom neschopnosti vyčísliť hodnotu zmluvného záväzku, alebo je to len čisto účelová obrana.
Dámy a páni, a pokiaľ sú tu ďalšie argumenty ohľadne neexistencie lehoty, kedy má pani riaditeľka informovať Radu RTVS, ja si myslím, že aj v tejto oblasti sa pani riaditeľka zásadne mýli. Existuje tzv. systematický výklad právnej normy, dámy a páni, keď systematický výklad vykladá a upravuje, vykladá právnu normu podľa jej charakteru a spojenia s inými právnymi normami. A tu sa, dámy a páni, pri tomto účelovom výklade a obrane zabúda na spojenie § 15 ods. 3 písm. e) s § 18 ods. 4 písm. c). Inými slovami § 15 ods. 3 písm. h) upravuje povinnosť, upravuje povinnosť informovať Radu RTVS, ale keď si vyložíme toto ustanovenie práve v spojení s § 18 ods. 4 písm. c), prídeme na to, v akej lehote je povinný riaditeľ RTVS radu informovať.
Je to z toho dôvodu, pretože práve § 18 ods. 4 písm. c) upravuje ako sankciu možnosť odvolať riaditeľku, pokiaľ predtým, ako vo veci samej začala konať, si nesplní informačnú povinnosť voči Rade RTVS. Zákon teda, dámy a páni, upravuje, aké konanie je v súlade s právom. To je ten § 15 ods. 3 písm. h), v súlade s právom je, informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, hodnota ktorého je viac ako 100 tis. eur. A súčasne zákon upravuje aj aké konanie je protiprávne, a to je ten § 18 ods. 4 písm. c). Protiprávnym konaním, za ktorým ihneď nasleduje sankcia - možnosť odvolať, je vtedy, keď si nesplní informačnú povinnosť pred tým, ako vo veci začala konať. Logicky uvažujúci človek pri spojení týchto dvoch ustanovení, zistí teda presne lehotu, ktorá vyplýva z tohto zákona. Konanie v súlade s právom je, keď riaditeľ RTVS informuje radu pred tým, ako vo veci začne konať, a protiprávne konanie, za ktoré ihneď nasleduje sankcia, je vtedy, keď poruší túto povinnosť a informuje radu neskôr, resp. neinformuje radu vôbec. Pokiaľ teda zákon presne upravuje hranicu a od akého okamihu je, určuje, aké je toto konanie protiprávne, nemôžete, dámy a páni, tvrdiť, že nie je v zákone ustanovená lehota na informovanie Rady RTVS.
Dámy a páni, a povedzme si ešte ohľadne ďalších vecí, ktoré sa týkajú toho, čo znamená práve ustanovenie § 18 ods. 4 písm. c), a to upravenej sankcie a lehoty zo zákona, podľa zákona predtým, ako vo veci začal konať. Pani riaditeľka v ďalšej právnej argumentácii uvádza, že však zmluva uzatvorená nebola. Dámy a páni, ja sa pýtam, kde v § 15 ods. 3 písm. h) je uvedené, že pred tým ako uvedie zmluvu, pred tým ako uzavrie zmluvu? Tam je v spojení s § 18 práve uvedená informačná povinnosť pri zámere a pred tým, ako začne vo veci konať. Inými slovami, nijaký predpis neukladá povinnosť informovať v čase uzavretia zmluvy, ale predpis ukladá povinnosť informovať zo strany riaditeľky vtedy, ešte predtým, ako uskutoční prvý právny úkon pri realizácii tohto zámeru.
Dámy a páni, a položme si otázku, čo je verejná obchodná súťaž? Podľa § 281 Obchodného zákonníka, verejnou obchodnou súťažou sa vyhlasuje neurčitým osobám súťaž o najvýhodnejší návrh na uzavretie zmluvy. Teda robí sa tým výzva na podávanie návrhov na uzatvorenie zmluvy. Tu sa jedná, samozrejme, o verejnú a právne, samozrejme, relevantnú a záväznú výzvu, ktorou sa hľadá nájom, prenajímateľ nehnuteľnosti alebo mediálneho komplexu.
Dámy a páni, a odpoveďou na mnou položenú otázku je, že nepochybne je táto výzva právnym úkonom, ktorý uskutočňuje štatutárny orgán, návrh vyhlasovateľa, teda RTVS a ide teda o prejav vôle, smerujúci k vzniku zmeny alebo zániku tých práv a povinností, ktoré správne predpisy spájajú s týmto prejavom vôle. To znamená, Obchodný zákonník a príslušné ustanovenia týkajúce sa verejnej obchodnej súťaže. Nepochybne teda, pokiaľ pani riaditeľka Zemková uskutočnila právny úkon, to znamená vyhlásila verejnú obchodnú súťaž, ide o vec, ide o konanie v rámci realizácie zámeru. Je to prvý právny úkon. A právny predpis jej nepochybne ukladá, že mala v tejto veci ešte predtým, ako vo veci samej začala konať, mala realizovať povinnosť, a to informačnú povinnosť voči Rade RTVS.
Dámy a páni, teda pokiaľ ustálime názor, že riaditeľ RTVS je povinný predtým, ako veci začal konať, je povinný informovať Radu RTVS, generálna riaditeľka Rady RTVS uskutočnením prvého právneho úkonu, to znamená vyhlásením výzvy, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, porušila povinnosíi vyplývajúce zo zákona, čo sa týka povinnosti, informačnej povinnosti voči Rade RTVS. Z tohto dôvodu mám za to, že sú zákonné dôvody, bez ohľadu na to, ako sa nazdávate, na odvolanie dané a že je rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky, ako sa k tejto právnej skutočnosti zachová.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, vzhľadom na to, že neboli žiadne procedurálne návrhy, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. mája 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Juraja Miškova, Ľubomíra Galka a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovatelia v dôvodovej správe charakterizujú navrhovaný ústavný zákon ako súladný s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poukazujú na skutočnosť, že návrh nebude mať v tomto VI. volebnom období žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, a ďalej konštatujú, že nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívach pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. apríla 2012 pod číslom 21 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.