Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si využiť druhé čítanie návrhu tohto zákona z dôvodu, že štandardným spôsobom je v tomto zákone otvorený aj Trestný zákon. Novelizujeme teda aj Trestný zákon okrem prijímania úpravy, ktorou sa menia anabolické látky a látky s iným hormonálnym účinkom, a to dáva možnosť, aby sme hovorili aj o trestnej politike tohto štátu trošku širšie.
Dôvodom, prečo som si dovolil vystúpiť, je na Slovensku veľmi dlho zaužívaný, zneužívaný problém, ktorý sa týka úžery. Dámy a páni, ak by som sa mal vyjadriť úplne jednoducho a jasne, mohol by som povedať, že už dlho nás to nebaví, aby sme videli, akým spôsobom sa často zneužívajú právne predpisy, akým spôsobom sa zneužíva aj justícia na vymáhanie neprimeraných plnení voči ľuďom. Naozaj nás to nebaví a v mnohých prípadoch úžera, o ktorej budeme hovoriť, a dovolím si ju trošku aj obšírnejšie definovať, úžera ako taká je dneska, nie je nijakým spôsobom alebo nie je účinným spôsobom postihovaná. Chcel by som povedať, že tento parlament za ostatné štyri roky urobil obrovský kus práce. A rád by som vyzdvihol aj novelizácie kolegov poslancov aj z nášho poslaneckého klubu Martvoňa, Brixiho, za snahy aj kolegov z opozície, ktorí predkladali návrhy zákonov, a aj vládne návrhy zákonov, ktorými boli alebo ktorými civilnými prostriedkami sme sa snažili dlhodobo bojovať proti úžere.
Dámy a páni, keď si robíte prieskum trhu, keď sa rozprávate s ľuďmi na Slovensku, musíme objektívne povedať, že prostriedkami civilného práva to asi nestačí. Asi to tým ľuďom nedochádza, že môžete prijať akúkoľvek úpravu o maximálnej výške ročných percentuálnych nákladov, o miere ročných percentuálnych nákladov, inými slovami podľa Občianskeho zákonníka o maximálnej odplate, ktorú môžu vyžadovať poskytovatelia úverov a nebankových pôžičiek, bankových pôžičiek, častokrát sa v praxi stretávate, že niekoľkonásobne sa prekračujú tieto maximálne hranice, ktoré sú v tomto prípade dovolené.
Ja by som chcel povedať, dámy a páni, že to, že sme rok za rokom v tomto volebnom období sprísňovali spotrebiteľské právo v oblasti civilného práva, naozaj sme zväzovali nekalé obchodné podmienky, zväzovali sme Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch naozaj tak, aby sa nedal obchádzať, niekomu to asi naozaj nestačí. Niekto si vymýšľa rôzne inštitúty od zmeniek a ďalších, ktoré sú už dávno zakázané v spotrebiteľských veciach, a chŕli veľké množstvo žalôb, ktoré idú voči spotrebiteľom a požadujú naozaj, ja si to dovolím povedať, úžernícke príslušenstvo.
Chcem vyzdvihnúť ešte v tejto súvislosti počínanie aj pána ministra spravodlivosti, ktorého osobitne musím v tejto súvislosti spomenúť. Mnohí v tejto rozprave určite vystúpia a oprávnene pochvália určite aj sami seba a poukážu na to všetko, čím sme prešli, aby sme dospeli až k dnešnému stavu. A chcem poďakovať pánovi ministrovi spravodlivosti, že po štúdiu istého problému s veľkým množstvom sporov v Slovenskej republike ohľadne uplatnenia práv a nárokov zo zmeniek veľmi rýchlo zareagoval a podal na Najvyšší súd návrh na zjednocujúce stanovisko. Najvyšší súd v tejto veci vyriekol svoj verdikt, dve kolégiá Najvyššieho súdu na spoločnom zasadnutí prijali zjednocujúce stanovisko.
A v zásade si myslím, že na toto zjednocujúce stanovisko aj v ďalšej novelizácii Občianskeho súdneho poriadku a nadväzujúcich právnych predpisoch reagujeme a zabezpečujeme to, aby prostriedkami civilného práva nebolo možné alebo bolo sťažené uplatňovať úžernícke príslušenstvo a uplatňovať spôsoby, ktoré šikanujú ľudí a šikanujú dokonca aj štát a súdy. My sme totižto veľmi v rukavičkách a slušne tri roky sprísňovali civilné predpisy a urobili sme obrovský kus práce. Ale dneska, keď prichádzajú tisíce žalôb na súdy nedôvodných, o ktorých účastníci vedia, že im štát nevyhovie, to je už šikana voči štátu.
Robíme veľké množstvo práce v tejto oblasti. Nadväzujem na tento zákon práve kvôli tomu, že je otvorený Trestný zákon a rád by som rozvinul túto diskusiu, aby sme si povedali, že sú tu aj iné prostriedky, právne prostriedky, ako bojovať proti takzvanej úžere. My sme úžeru definovali už prostriedkami civilného práva, kde sme zabezpečili limity odplaty pre ľudí, aby neplatili viacej. Pokiaľ napríklad sa dojedná v spotrebiteľskej zmluve príslušenstvo, ktoré je nad hranicu, ktorú ustanovuje nariadenie k Občianskemu zákonníku, má sa za to, že takáto zmluva je bezodplatná, že poskytnutie úveru je bezúročné. Častokrát sa ale stretávame s tým, že tieto dojednania sú prekračované. Ľudia – či už z nevedomosti, alebo tiesne – podpisujú zmluvy, kde chcú získať finančné prostriedky, ale štát reguluje, a predsa dochádza k dosť častému porušovaniu právnych predpisov.
Pretiekol asi pohár trpezlivosti a môžeme si povedať, že úžera, a vystupujem pri Trestnom zákone, úžera patrí nielen pred kontrolu Národnej banky Slovenska, o ktorej dneska efektívnosti mám veľké pochybnosti a mám skôr pocit, že alibisticky zatvára oči, ale úžera pri hrubom nepomere plnení, pri tom akými praktikami a metódami sa častokrát realizuje, patrí aj na riešenie orgánmi činnými v trestnom konaní. Jednoducho povedané, úžerníci nepatria do smotánky, úžerníci patria na výsluch pred políciu. Aj z tohto dôvodu, dámy a páni, sme veľmi dlho pracovali a rozmýšľali, akým spôsobom sa chytiť tejto témy a zvýšiť ochranu a oprávnené záujmy občanov, ktorí by boli chránení aj prostriedkami trestného práva.
Ten, voči komu sa vymáha neprimerane vysoké príslušenstvo, inými slovami, od koho sa požaduje plnenie v hrubom nepomere k plneniu, ktoré mu bolo poskytnuté, ten sa podľa môjho názoru stal obeťou úžery. Pokiaľ k tomu pridáme druhý kumulatívny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty, ktorú navrhujeme, a to, že osoba konala v rozpore s vydaným povolením bez povolenia, alebo porušila zákonom chránené práva spotrebiteľa, dôjde k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty nanovo navrhovaného trestného činu alebo novej skutkovej podstaty samostatnej v rámci trestného činu úžery. (Potlesk.)
Dámy a páni, pretiekol pohár trpezlivosti a pokiaľ si niekto nedá povedať prostriedkami civilného práva, slušne sme tu, a vymenoval som to, a určite v reakciách na faktické poznámky pochválim aj kolegov z opozície, možno aj konkrétne, mnohí tu mali oprávnené snahy bojovať za spotrebiteľov tri a pol roka a urobili to, sprísnili sme právne predpisy v oblasti civilného práva, že ich máme dobré. A pokiaľ to niekomu nestačí, a ja vám hovorím, že nestačí, môžem vám dať na nahliadnutie mnohé príklady, či už sťažností ľudí alebo dokumentov, ktoré podpísali, pokiaľ to nestačí a dochádza k úžere, túto úžeru musíme riešiť prostriedkami trestného práva.
Ja chcem vysloviť presvedčenie, dámy a páni, že od účinnosti zákona v prípade, pokiaľ dôjde k schváleniu tohto pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa možno zdá vzhľadom na jeho jednu veľkú zloženú vetu relatívne jednoduchý, ale táto skutková podstata trestného činu je tak šitá na mieru aktuálne šíriacemu sa problému poskytovania pôžičiek a úverov s obrovským a neprimeraným príslušenstvom, ktoré sa naspäť vymáha, bude mať závažné trestnoprávne dopady.
Ak si niekto povie, dámy a páni, či tento navrhovaný právny predpis nie je príliš tvrdý, ja si poviem, tvrdý je, ale príliš nie. Pokiaľ sme v minulosti napríklad farmárskym zákonom sa snažili postihovať veľmi časté protispoločenské javy, kde sa nám na poliach strácala úroda, ľudia už nemali vôbec pomaly záujem riešiť poľnohospodársku činnosť, pretože na druhý deň sa im to, čo sa zasialo, stratilo, tak sa prijala skutková podstata trestného činu, ktorá nie je viazaná na žiadnu škodu a je relatívne prísna, ale funguje. Má veľký účinok z hľadiska generálnej prevencie.
Ja chcem vysloviť, dámy a páni, nádej, že tí, ktorí chodia k dôchodcom po bytoch, po domoch, že si budú dávať oddnes väčší pozor, aby plnenia, ktoré požadujú naspäť za poskytnuté úvery, boli v súlade tak s civilnými prostriedkami a s civilnou úpravou ochrany spotrebiteľa a tým súčasne aby neprekročili hranice trestnosti svojho konania.
Tento pozmeňovací návrh nie je o tom, aby sme nejakým spôsobom bojovali proti trhu poskytovania úverov a pôžičiek. To určite nie. Držíme každému podnikaniu palce, ale to podnikanie, dámy a páni, musí byť v súlade so zákonom. A pokiaľ sa nám rozširujú rady ľudí, ktorí sú poškodení, a obete takéhoto protispoločenského konania, štát má právo a má aj povinnosť proti tomuto zakročiť. Predtým, dámy a páni, než skončím, dovoľte, aby som predniesol pozmeňovací návrh, tak ako sa patrí, v rámci rozpravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. II sa za bod 15 vkladajú nové body 16 a 17, ktoré znejú:
"16. V § 235 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto poskytuje plnenie bez povolenia, v rozpore s vydaným povolením alebo poruší zákonom chránené práva spotrebiteľa a dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie."
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5."
17. V § 235 odsek 3 až 5 sa v úvodnej vete na konci pripájajú slová "alebo odseku 2".
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Dámy a páni, len veľmi v krátkosti. Týmto sa ustanovuje osobitný prípad skutkovej podstaty úžery koncipovaný v domácich reáliách poskytovania pôžičiek alebo úverov spotrebiteľom. Pri ustálení skutkovej podstaty sa objektívna stránka konštruuje na báze kumulácie dvoch znakov. Prvý z nich je alternatívny, spočívajúci v konaní veriteľa. K tejto zložke objektívnej stránky pristupuje kumulatívne podmienka plnenia, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a ktoré osoba dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť.
Dámy a páni, toľko asi skrátene odôvodnenie, ktoré som aj na úvod uviedol. Chcem vysloviť presvedčenie, že tento pozmeňovací návrh bude schválený Národnou radou v čo najväčšej podpore, a chcem vysloviť presvedčenie, že ak sa stane súčasťou nášho Trestného zákona, bude minimálne dostatočným efektívnym odstrašujúcim ustanovením na to, aby sa na Slovensku nezneužívala situácia mnohých ľudí, ktorí síce pristúpia k podpísaniu úverovej zmluvy, ale sami osebe ako spotrebitelia nie sú tak kvalifikovaní, aby skúmali dopodrobna, či táto zmluva je v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami. To je povinnosťou toho, kto úver poskytuje. A hlavne ten, kto poskytuje úvery, má s odbornou starostlivosťou dodržiavať zákon a všetky právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Nemôže to vedome, ale nemôže to vedome porušovať a nemôže to vedome obchádzať, pretože takéto skutky sa, žiaľ, na Slovensku dejú.
Prosím vás o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a vopred veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja mám návrh, pán predseda, aby Národná rada pokračovala v rokovaní až do skončenia z toho dôvodu, že ostáva 13 minút do konca rokovacieho dňa, a mám za to, že to nie je taká dlhá lehota na to, aby bolo nutné prerušovať schôdzu Národnej rady.
Navyše z § 66 ods. 4 rokovacieho poriadku nevyplýva povinnosť predsedu Národnej rady prerušiť rokovanie schôdze. Samozrejme, zvolávanie poslaneckého grémia je na zvážení predsedu Národnej rady tak, aby bolo bezodkladné. Neznamená, že okamžite zastáva schôdza Národnej rady. V okolnostiach prípadu mám za to, že v prípade, ak sa dokončí rokovací deň, následne bude poslanecké grémium, a je už bezpredmetné, či bude o 19.00 alebo o 8.30 ráno, pretože schôdza Národnej rady ďalej nebude pokračovať, kým neprebehne.
Ďakujem pekne.

232.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pána podpredsedníčka, dámy a páni, veľmi v krátkosti.
Tento návrh zákona, novela zákona o organizácii Ústavného súdu nadväzuje len na zákon o e-Governmente v tom, že podľa zákona o e-Governmente niektoré druhy podaní voči Ústavnému súdu môžu ísť elektronicky. Navrhujeme, aby elektronicky mohol Ústavný súd komunikovať vo viacerých konaniach, najmä v konaniach podľa tretej časti druhej hlavy 1. až 5. a 7. až 15. oddielu s tým, že v rámci toho by sme chceli rozšíriť, pokiaľ to dovolia technické možnosti, aby sa rozšírila elektronická komunikácia Ústavnému súdu s účastníkmi konania.
Ďakujem veľmi pekne. Prosím o podporu návrhu zákona.

230.
Ďakujem veľmi pekne. Ja už len v krátkosti chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, pánovi poslancovi Hlinovi, pánovi poslancovi Zajacovi, pánovi poslancovi Martvoňovi, všetkým, ktorí doposiaľ túto tému na Slovensku rozvíjali v prospech ľudí.
Máme čo robiť, pretože tie praktiky sú rôzne a stále sa menia. Je našou úlohou, aby sme my legislatívu prispôsobovali tak, aby možno niektorým výmyselníkom sme čo najskôr efektívne prišliapli topánku, aby sa nemohli posunúť ďalej.
Ja pevne verím, že to takto pôjde. A raz možno aj naša spoločnosť, aj naše súdy budú už samostatne rozhodovať racionálne, keď im príde návrh, že predsa toto nemôžem voči tomu človeku urobiť a takýto nárok priznať.
Je to trošku aj také memento pre tých, ktorí o tom rozhodovali, že mohli trochu urobiť viacej pri tých ľuďoch. My meníme, dobre, meníme zákony na to, aby bolo v manuáli povedané: musíš dávať pozor, ide o človeka spotrebiteľa, voči ktorému nemôžme priznať úžernícky úrok. O toto nám ide.
Ďakujem veľmi pekne a pevne verím, že sa nám podarí posunúť v tomto legislatívu vpred.

216.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie podpredsedníčky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil poslanecký návrh zákona, ktorým by sme veľmi radi riešili možno súčasnú veľmi negatívnu prax, ktorá sa nám dneska vo vzťahu k spotrebiteľom zaviedla v slovenskom súdnictve.
Stáva sa to veľmi často, že voči ľuďom spotrebiteľom sú uplatnené nároky zahraničnými spoločnosťami zo zmeniek. Keď si spomínate, dámy a páni, v minulosti boli zmenky ako také zakázané v spotrebiteľských vzťahoch. Nevadí to však, pretože sa na Slovensku objavilo obrovské množstvo zmeniek aj z minulosti, ktoré boli žalované na slovenských súdoch. Boli žalované na slovenských súdoch zo zahraničia, pretože slovenská zmenka bola indosovaná, teda postúpená do cudzieho štátu Európskej únie a naspäť vymáhaná z cudzieho štátu na Slovensko.
Bohužiaľ, sa tak do istej miery ale aj laxnosťou niektorých, ktorí o týchto nárokoch rozhodovali, stalo, že mnohé z nárokov, ktoré je sporné, či by priznané mali byť, boli voči spotrebiteľom priznané. Nedávna prax ukázala, že pani, ktorá si požičia 600 eur, podpíše zmenku na 1 100 eur, je voči nej v exekučnom konaní vymáhané 8 000. To je jeden z tisícov príkladov, ktoré na Slovensku môžete vidieť.
Problém je v tom, že zmenkovým konaním sa dodnes na kauzu, teda základný pôvodný vzťah, neprihliada, a napriek tomu, že už dnes jasná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie hovorí, že aj v zmenkovom konaní sú súdy členských štátov povinné prihliadať na ochranu spotrebiteľa, je tomu napríklad v rozsudku európskeho Súdneho dvora pod spisovou značkou C419/2011 Česká sporiteľňa proti nemenovanému pánovi, tak naše súdy, žiaľ, pri tom, ako boli zmenky uplatnené na súdoch, sa na nič iné nepýtali.
Aj vzhľadom k tomu je veľké množstvo rozhodnutí a možno očakávať ďalšie veľké množstvo rozhodnutí, ktoré idú proti spotrebiteľom, proti ľuďom na Slovensku, pretože v tých rozhodnutiach nie je uplatnená, dámy a páni, iba istina, ale v tých nárokoch je, uplatnených, aj príslušenstvo v neúmernej, neprimeranej výške: 0,25 % denne; 0,25 % denne, keď niekto vydá rozsudok, tak sa mu to zdá akože suma, ktorá je úplne v pohode. Dámy a páni, ale keď si prepočítate a vynásobíte 0,25 x 365 dní v roku, tak vám vyjde, že slovenské súdy priznávajú v zmenkovom konaní proti slovenským spotrebiteľom 91,25 % ročne, k tomu ešte zákonný úrok z omeškania 6 %, tak sme na 97,25 %, čo je vlastne pomaly 100 %, každý rok navyšuje sa dlh spotrebiteľov a ľudia sa dostávajú do situácie, keď nie sú schopní splácať úvery.
Či je to šikovnosť, alebo skôr nedbanlivosť súdov, môžeme polemizovať. Môžeme polemizovať preto, že nie je možné povedať, že máme úplne zlé zákony. Niektoré súdy ich aplikujú, bohužiaľ, tak, iné inak. Napríklad Krajský súd v Prešove chráni spotrebiteľov a svoje rozhodnutia smeruje k tomu, aby nároky, ktoré sú uplatnené voči spotrebiteľom, napríklad zo zmeniek, ktoré už aj vtedy boli obmedzené, keď ich ľudia vystavovali a boli postúpené do Čiech, nepriznáva.
Sú súdy, napríklad v obvode Krajského súdu v Bratislave, ktoré priznajú istinu, ten človek asi predsa je dlžný, ale to úžernícke príslušenstvo 91 % povie, že je to v rozpore s dobrými mravmi. A v časti príslušenstva návrh zákona zamietne.
Sú súdy, napríklad v obvode Krajského súdu v Trenčíne, konkrétne Krajský súd v Trenčíne, ktoré, keď je uplatnený nárok zo zmenky voči spotrebiteľovi a okresný súd v obvode Krajského súdu v Trenčíne rozhodne, že prizná istinu a odmietne príslušenstvo, 91 % ročne úrok neprizná, tak Krajský súd v Trenčíne zmení rozsudok okresného súdu v časti príslušenstva a ešte prizná aj 91 % ročne.
Môžeme teda konštatovať, že je nejednoznačná a rozporná aj rozhodovacia činnosť súdov. To treba oceniť skutky, ktoré aj v nedávnej dobe po dlhodobom štúdiu naozaj náročnom v rozhodovacej činnosti vykonalo ministerstvo spravodlivosti. Minister spravodlivosti sa obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby túto nejednoznačnú prax, rozhodovaciu prax súdov, aby ju Najvyšší súd posúdil, vydal zjednocujúce stanovisko a tak usmernil krajské súdy, ako vlastne majú, dámy a páni, rozhodovať. Je to štandardný, bežný krok, ktorý by minister spravodlivosti a iné oprávnené subjekty mohli v takýchto prípadoch urobiť. A ja oceňujem to, že minister spravodlivosti to aj urobil.
Náš návrh zákona, a verím pevne, že to je prvý krok, ktorý povedie k tomu, že na Slovensku spotrebitelia budú do istej miery pred takýmito úkonmi chránení.
Druhá vec, ktorá s týmto priamo, dámy a páni, súvisí, je, že na Slovensku sa môžu objaviť zmenky aj zo zahraničia voči spotrebiteľom, ktorú náš spotrebiteľ zmenku podpíše v cudzine. Alebo sa môže objaviť zmenka aj zo Slovenska, ktorá je indosovaná znovu do zahraničia a vráti sa naspäť. Ale my chceme plne dodržiavať európske právo, dámy a páni, a súčasťou európskeho práva sú aj rozhodnutia európskych súdnych orgánov. A keď už citujem, Súdny dvor Európskej únie povie, že v zmenkovom konaní je potrebné ex offo prihliadať na postavenie spotrebiteľa, musíme tomu prispôsobiť, dámy a páni, naše zákonodarstvo tiež. Je pravdou, dámy a páni, že v zásade by sme si mohli povedať, že to netreba, pretože rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú priamo záväzné aj pre nás v rámci acquis communautaire. Ale nič nebráni tomu, aby sme takúto úpravu, keď sa náhodou objaví zmenka v súdnom konaní, aby sme takúto úpravu dali aj do našich zákonov. Možno je to proti alibizmu tých, ktorí o tom rozhodujú, aby nemohli povedať, že prišiel mi návrh, je to zmenkové konanie, nemohol som robiť inak, len som rozsudok vydal.
Poukazujem, dámy a páni, na rozhodnutie a rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove a dokonca vo veci príslušenstva neprimerane vysokého na rozhodovaciu prax iných krajských súdov, ktorí aspoň v časti uplatňovaných nárokov 91 % proti ľuďom ročne nepriznávali a treba im za to poďakovať a pochváliť.
Toto opatrenie, pevne verím, že do budúcnosti nás uchráni, ale aj tam, kde sú zmenky dovolené v iných štátoch, keď sa budú vymáhať proti našim občanom, im zabezpečí, aby aj tie zmenky, ktoré boli legálne vystavené, tak bolo možné prihliadať na neprimerané neprijateľné zmluvné podmienky voči spotrebiteľovi.
Nehovoriac o tom, ak máme dneska zmenkové konanie a na druhej strane hmotné právo zakazuje používať zmenku, tak v takom prípade síce zmenka vystavená v rozpore s hmotným právom sa uplatní v zmenkovom konaní a procesne vám súd povie, že predsa on nepreskúmava zmenku ako cenný papier a nemôže prihliadať na kauzu, to znamená, nárok zo zmenky prizná. Takže jedno, čo robí, hmotné právo zakazuje, nemáme garantované v procesnom práve, dámy a páni, že by nároky, nároky, ktoré sú uplatnené voči spotrebiteľom, sa odfiltrovali od tých, ktoré pri zmenkách určené majú byť.
Chcel by som uistiť aj pána poslanca Zajaca, ktorý nepochybne príde k mikrofónu rozprávať, že toto všetko objavila opozícia, že tomu tak neni, pán poslanec Zajac. Celé leto sme strávili štúdiom rozhodovacej činnosti slovenských súdov, päťsto, vyše päťsto rozsudkov sme prečítali a musím sa poďakovať aj ďalším kolegom z Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými som na tomto intenzívne spolupracoval, za energiu, ktorú sme tomu naozaj venovali.
Považujem to za veľmi dôležité a je pravdou, keď niektorí odborníci povedia, že zmenkové právo, zmenka, zákon zmenkový a šekový, ktorý je už z 50. roku, ja si uvedomujem, že tu máme nejaký dohovor, ktorý síce vydaný je, ale ratifikovaný úplne nie. A máme veľmi pekný čistý zákon, ale dnes v podmienkach Slovenskej republiky, tak ako sa zmenky používajú a používali, nemôžeme konať inak, ako chrániť ľudí. Dámy a páni, tisíce ľudí. To by som chcel povedať a odkázať odborníkom aj na zmenkové právo.
Dámy a páni, pokiaľ ide o ďalšie návrhy, dotknem sa už len dvoch tém, a to je Exekučný poriadok. Dnes v Slovenskej republike je obrovské množstvo rozsudkov, ktoré, môžeme povedať, že boli vydané v konaniach príliš rýchlych, možno trochu alibistických, kde sa priznávali úroky neprimerané, a to je veľmi slušné slovo. A analogicky poukazujem na rozhodcovské rozhodnutia, rozhodcovské rozsudky, kde sa v exekučnom konaní povedalo, pokiaľ je tam výhrada verejného poriadku, pokiaľ je exekučný titul v rozpore s právnym poriadkom, tak v takýchto prípadoch je možné exekúciu zastaviť.
Prinášame riešenie, ktoré bude aj do budúcnosti možno mementom pre tých, aby sa nezbavovali svojej roboty možno príliš rýchlym vyhádzaním sa rozsudkami proti spotrebiteľom, proti ľuďom na Slovensku, pretože zavádzame nový dôvod na zastavenie exekúcie. Pokiaľ boli rozhodnutia vydané zo zmeniek a neprihliadalo sa na ochranu spotrebiteľa, naozaj budeme veľmi radi, pokiaľ bude zákon posunutý do druhého čítania, hovoriť o týchto veciach prakticky, čo to bude znamenať.
Posledný bod z tejto novely, dámy a páni, je nemenej dôležitý. Zažili ste, keď pohľadávku bankovú alebo nebankovú, to je už jedno akej spoločnosti, vymáha cyperská firma? Pán poslanec Hrušovský zažil. Určite mnohí na Slovensku. A vychádzame z jedného, jedného veľmi dôležitého predsavzatia, že spotrebiteľský vzťah nezačína a nekončí len uzavretím zmluvy, ale spotrebiteľský vzťah začína od poskytnutia napríklad pôžičky po jej splatenie, resp. pri nezaplatení, až po jej vymáhanie, až po jej celkové vymoženie. Keď si povieme, že spotrebiteľský vzťah musíme kontrolovať, pretože sa veľmi často voči ľuďom na Slovensku zneužíva, zaviedli sme tu dozor, dohľad Národnej banky Slovenska nad finančným trhom, tak si myslím, že je veľmi dôležité, aby pohľadávka voči spotrebiteľovi bola vždy pod kontrolou Národnej banky. V návrhu zákona navrhujeme, aby pohľadávky zo spotrebiteľských úverov okrem výnimočných zákonných situácií nebolo možné postúpiť práve z dôvodu, a to je náš hlavný motív, aby pohľadávka voči spotrebiteľovi a celkové jej vymáhanie bolo pod kontrolou dozorového orgánu, orgánu dohľadu nad finančným trhom, ktorým je Národná banka. Máme za to, že aj pri vymáhaní pohľadávok sa môžu uskutočňovať nekalé praktiky a práve kvôli tomu vymáhať by mal len ten, kto má licenciu od Národnej banky Slovenska, a tým pádom môže byť voči nemu uplatnená sankcia.
Nehovoriac o tom, dámy a páni, že keď niekto postúpi pohľadávky do cudzieho štátu - kde generuje zisk, kde platí dane, kde platí odvody?
Prišli sme v dobrej viere so spotrebiteľskými vzťahmi na Slovensku tu trochu poupratovať a pevne verím, že sa nám to touto novelou podarí. Tisíce ľudí na Slovensku, voči ktorým sú uplatňované úžernícke úroky, si to zaslúžia.
Preto prosím o podporu návrhu zákona.

73.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy, páni dovolím si oznámiť, že zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru na dnes o trinástej hodine. Ďakujem veľmi pekne.

107.
Ďakujem veľmi pekne. Všetkým veľmi krátko.
Pán poslanec Hlina, veľmi pekne ďakujem.
Pán poslanec Lipšic, rád by som len povedal, že presne tak, ako ste povedali, len si musíte uvedomiť, že v tomto prípade ako navrhovateľ je Dopravný podnik a zaťažený súdnym poplatkom je Dopravný podnik. To znamená tí, ktorí vymáhajú, samozrejme. O to, aký výsledok konania bude, samozrejme, to je druhá vec. Ale zaťažený poplatkom súdnym je spoločnosť, ktorá vymáha, a práve kvôli tomu, práve kvôli tomu máme najväčšie počty podaní pri vymáhaní v spotrebiteľských veciach. A súdny poplatok je do istej miery, je do istej miery aj bariérou pre to, aby sa súdy nezaťažovali. Toto je veľmi dôležitá vec. Nič sa nezvyšuje. Nič sa nezvyšuje. Zostáva zachovaný právny stav pre tých, len nechceme, aby sa to úžerníkom zľahčovalo.
Pán poslanec Zajac, ďakujem aj za vaše vystúpenie, len musím povedať, ste trochu vedľa. Tento pozmeňovací návrh vyplynul prvýkrát v rozprave počas rokovania ústavnoprávneho výboru, kolegovia, členovia ústavnoprávneho výboru sú svedkami, odvtedy sa pracovalo na technickom riešení, akým spôsobom na súdoch vieme zistiť tú podmienku, koľko podaní na koľkých, ktorom súde či v rámci celej Slovenskej republiky a tak ďalej. Toto je technicky riešiteľné podanie vzhľadom na prepojenosť jednotlivých súdov, aby sme vedeli kontrolovať prvých päť podaní na konkrétny súd. Pán poslanec, s týmto nemá, naozaj nemajú kolegovia z opozície nič spoločné a ja vám garantujem, že budeme predkladať za SMER - sociálnu demokraciu ďalšie návrhy, o ktorých síce budete hovoriť, že sú vašimi riešeniami, nápadmi, ale nikdy z vašich úst nevyšli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Ani vy. Takže pristúpime k hlasovaniu.
Poprosím vás, pán poslanec Panáček, aby ste uviedli hlasovanie najprv o bodoch zo spoločnej správy.
Nech sa páči.

[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1578.]

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, v rozprave som vystúpil ja, podal som jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh a dnes vystúpili dvaja páni poslanci a poslanec Madej podal tiež jeden pozmeňujúci návrh.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 45 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 45, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125, za hlasovalo 77, zdržalo sa 48. Tieto body sme schválili.

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Teraz, pán spravodajca, prosím.

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Teraz dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Panáčka.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 77, zdržalo sa 50, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili váš pozmeňujúci návrh.

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Keďže pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja bol podaný dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty v zmysle rokovacieho poriadku.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu skrátiť lehotu na prerokovanie, nakoľko bol podaný pred malou chvíľou pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 114, zdržalo sa 15.
Rozhodli sme o skrátení lehoty.
Pardon, pán spravodajca.

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 117, zdržalo sa 13 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili tento pozmeňujúci návrh.

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Pán predseda, keďže sme schválili body spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať návrh zákona ihneď.
Pani poslankyňa Gibalová, potom po skončení hlasovania sa odhláste s faktickou poznámkou, prosím vás.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 82 poslancov, zdržalo sa 48.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca.

Panáček, Milan, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 79, zdržalo sa 50 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o e-Governmente.

Pán poslanec Goga teraz bude uvádzať hlasovanie o bode 58 programu. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 1722).

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1722.)

Goga, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Fronc.
Prosím, pán predseda, dajte najskôr hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 130 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada jednomyseľne posunula tento návrh do druhého čítania.

Goga, Pavol, poslanec NR SR
Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport; zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme prosím o návrhu prideliť výborom, určenie gestorského výboru, ako aj určení lehôt.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 120 poslancov.
Tento návrh sme, pán spravodajca, schválili.

Goga, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem, skončil som.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.
A teraz pán poslanec Petrák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o športe (tlač 1723), je to bod 59 schváleného programu.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1723.)

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona poľa § 73 ods. 3 písm. c) v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za hlasovalo 124 poslancov, proti bol 1, zdržali sa 2 poslanci.

Konštatujem, že sme postúpili aj tento návrh zákona do druhého čítania.

Veľmi pekne ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, navrhujem, aby vládny návrh zákona v druhom čítaní prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že gestorským výborom bude výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prideliť tento návrh určeným výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.
Ďakujem, pán spravodajca.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 128 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.
Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.
Pani poslankyňa Grečková uvedie hlasovanie o bode 60 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/98 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov na trhových miestach (tlač 1643).

[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1643.]

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR
Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za bolo 117, zdržali sa 13 poslanci, nehlasoval 1.

Návrh sme schválili.

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 9. novembra a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 126 poslancov, zdržali sa 3 poslanci, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie o bode 61 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o zrušení Fondu národného majetku (tlač 1697).
Nech sa páči, pán poslanec.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1697.)

Kondrót, Maroš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 116, zdržalo sa 12 poslancov.

Postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

Kondrót, Maroš, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti; ďalej aby za gestorský výbor určil hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prideliť návrh zákona výborom, určenie gestorského výboru, ako aj príslušných lehôt na prerokovanie tohto zákona.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 124 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pred tým, ako pani poslankyňa Grečková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58/2014 o výbušninách (tlač 1698), bod 62 schváleného programu, dovoľte na balkóne privítať študentov z Gymnázia z Myjavy. Vitajte u nás. (Potlesk.)
Pani poslankyňa, uveďte hlasovanie, nech sa páči.

[Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 1698.]

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR
Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa zákona o rokovacom poriadku prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za bolo 108, zdržalo sa 23 poslancov.

Konštatujem, že váš návrh sme schválili, pani spravodajkyňa.

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 9. novembra a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že pridelíme návrh príslušným výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 128 poslancov, zdržali sa 3.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Pán poslanec Holeva teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody (tlač 1702), bod 63 schváleného programu.
Nech sa páči, pán spravodajca.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1702.)

Holeva, Viliam, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme vládny návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 101 poslancov, zdržalo sa 30.

Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

Holeva, Viliam, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 9. novembra a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme. Výbory, pán kolega Poliačik.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 124 poslancov, zdržali sa 7 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Pán poslanec, uveďte ešte hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii (tlač 1703).

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1703.)

Holeva, Viliam, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme aj tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 102 poslancov, zdržalo sa 29.

Tento návrh sme schválili, postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

Holeva, Viliam, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 9. novembra a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 127 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1.
Návrhy sme schválili.
Budeme pokračovať záverečným hlasovaním o bode 65 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (tlač 1716).
Pani spravodajkyňa Grečková uvedie hlasovanie.
Nech sa páči.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1716.)

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR
Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadne návrhy, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 84, zdržalo sa 47 poslancov.

Návrh sme schválili.

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 9. novembra a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.

99.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, k doterajšej rozprave len toľko, že mrzí ma, že vzhľadom na to, že je rozdaný aj pozmeňujúci návrh, pán poslanec Hlina sa výnimočne nezaoberal tou jeho najobľúbenejšou témou, ktorú on rozoberá v rozprave a my ju radi realizujeme v zákonoch, a na tejto schôdzi je množstvo tých vecí, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľov a toho, aby sme tie podmienky minimálne nerobili lepšie, ale zhoršovali úžerníkom a spoločnostiam, ktorí to ľuďom na Slovensku robia horšie.
Aj v týchto intenciách, dámy a páni, by som si dovolil predložiť pozmeňovací návrh, na ktorom museli po technickej stránke sa vyjadrovať dva rezorty, a z toho dôvodu som si dovolil to predložiť až v tejto rozprave. Jedná sa o to, že v prípade elektronických podaní by mala byť poskytnutá zľava 50 % zo súdneho poplatku. Tento návrh, samozrejme, je predložený alebo urobený na to, aby sa zvyšovala elektronizácia na Slovensku. Aby každý bežný občan mohol byť motivovaný predložiť elektronické podanie na súd a mal z toho pozitívny efekt, teda zľavu na súdnom poplatku. Sú ale spoločnosti, ktoré toto nepotrebujú, takú zľavu. Banky, sporiteľne, nebankovky, spoločnosti, ktoré kupujú pohľadávky a vo veľkom ich vymáhajú na slovenských súdoch, mnohokrát dochádza k žalobám, k podaniam na súdy, ktoré sú nedôvodné, nezákonné, šikanózne. Práve z toho dôvodu si myslím, že týmto by sme nemali uľahčovať život a najmä nemali by sme zaťažovať a preťažovať aj naše súdnictvo, ktoré rieši státisíce konaní ročne práve ešte motivovaním niektorých veľkých spoločností na to, aby dostávali neprimerane vysoké zľavy.
Za tým účelom, aby zostala zachovaná elektronizácia, aby sme podporovali bežných občanov, navrhujeme, aby zľava zo súdneho poplatku patrila pri piatich podaniach na jeden príslušný súd jedného navrhovateľa ročne. Keď si predstavíte, že na Slovensku je 53 okresných súdov, uznáte, že aj tak táto zľava sa jedného občana, jedného navrhovateľa, jednej právnickej osoby bude týkať, 5-krát 53, asi v 250 veciach. Ale určite nesúhlasíme s tým, aby v tisícoch, desaťtisícoch podaní, ktoré sa aj tak realizujú a musia vybaviť na Slovensku, dostali spoločnosti, o ktorých type som už hovoril takúto neprimeranú zľavu, pretože oni motiváciu na elektronické podania nepotrebujú. Oni sú už len radi z toho, že podávajú desaťtisíce podaní a súdy si to musia vytlačiť sami.
Kolegyne, kolegovia dovoľte mi, aby som preto predložil pozmeňovací návrh v tomto znení:
V čl. IV 2. bod znie:
"2. § 6 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
(5) Ak sa sadzba poplatku v sadzobníku určuje za počet začatých strán a úkon sa vykonáva v elektronickej podobe, spoplatňuje sa celý úkon sadzbou poplatku určenou v sadzobníku, inak sadzbou poplatku v najnižšej sume ustanovenej v sadzobníku, ak je táto v sadzobníku ustanovená; na počet strán sa v tomto prípade neprihliada. Ustanovenie odseku 4 o znížení poplatku sa nepoužije.
(6) Ustanovenie odseku 4 o znížení poplatku sa nepoužije na šieste a každé ďalšie podanie podané tým istým navrhovateľom na jeden súd v jednom kalendárnom roku."
Ako už bolo povedané, navrhovaním doplnením nového odseku 6 sa reaguje na negatívnu recentnú prax v podávaní hromadných podaní, ktoré majú často šikanózny charakter. Ďalej myslím si, že odôvodnenie bolo prednesené a povedané ústne.
Kolegyne, kolegovia, veľmi pekne ďakujem a ešte na margo doterajšej rozpravy od pána poslanca Hlinu by som vyžadoval aspoň miernu pochvalu.
Ďakujem pekne.

170.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja veľmi v krátkosti vystúpil k tejto téme. Určite čelíme vážnemu problému, ktorý by som nazval migračná kríza, pretože v prvom rade je to o osobách prekračujúcich vonkajšie hranice Schengenu, teda schengenského priestoru Európskej únie.
Na tento problém z môjho pohľadu a myslím si, že sa zhodneme asi všetci, mnohé názory v iných krajinách, ktoré sú presne také iracionálne a do istej miery, do istej miery nemajú ani vlastný pud sebazáchovy, môžeme povedať, že normálny človek by si myslel, že sa Európska únia zbláznila. Dámy a páni, že sa Európa zbláznila. Podľa môjho názoru čelíme obrovskému problému v tejto politike, pretože nateraz to vyzerá a verím, že len nateraz, že sme stratili zmysel pre dodržiavanie zákonov, že sme stratili zmysel pre dodržiavanie medzinárodných zmlúv a že sme v Európskej únii stratili pud sebazáchovy.
V prvom rade vám chcem, dámy a páni, povedať, že ja si vážim každého človeka, ktorý trpí vojnovým konfliktom a potrebuje pomoc. Na druhej strane by som bol veľmi rád, aby sme sa pozerali racionálne, bez ovplyvnenia médií a možno toho, čo je dneska "in", toho, čo produkujú médiá a niektoré aj západné názory ohľadne problémov, ktoré v tejto situácii máme. Som aj za solidaritu a solidárnosť, ale naozaj len pre tých, ktorí to potrebujú.
Dámy a páni, ak sa tu niečo dnes deje, tak naozaj, to naozaj nie je častokrát tak, ako sa to zo strany médií a západných politikov podsúva. Migračná kríza, ktorá je dnes, spôsobila, že sa tu, po prvé, dámy a páni, prestali dodržiavať zákony. Po územiach členských štátov sa pohybujú neidentifikované osoby.
Dámy a páni, predstavte si, prekračovali ste schengenskú hranicu autom? Prezrú vám auto, pozrú vám kufor, náhodou či o desať mililitrov alkoholu neveziete tam alebo naspäť navyše, nieto viesť o osobu alebo psa, mačku cez hranicu schengenskú vonkajšiu, a máte prirodzený rešpekt pred touto hranicou bez ohľadu na to, či máte cestovný pas, služobný pas alebo nebodaj diplomatický pas. Máte rešpekt.
Dneska sa nám tu cez túto hranicu pohybujú ľudia, ktorí nemajú rešpekt k hranici, ku kontrolám hraničným, ktorí častokrát v rámci davovej psychózy odmietajú dodržiavať zákony ako také. Dneska si pozrite nemenovaný denník na webe, podarilo sa tým zúboženým, ktorí sú v tom nebezpečí, v tom Srbsku, podarilo sa im prelomiť hranicu v Maďarsku. Maďarsko zasiahlo vodou a dokonca slzotvorným plynom.
Dámy a páni, ale treba povedať, že krajiny, ktoré majú svoje vonkajšie hranice, majú právo si ich chrániť a majú právo, aby vyžadovali dodržiavanie zákonov, a to aj zákonov pri prekračovaní hraníc. Po územiach sa pohybujú neidentifikované osoby, ja poviem migranti. Dámy a páni, migranti preto, lebo ešte nemajú štatút utečenca. O tom budem hovoriť neskôr. Sú to migranti, ktorí sú tu nelegálne. Prišli bez toho, aby splnili administratívne podmienky našich migračných zákonov, či už v maďarských alebo v ďalších krajinách. Sú to osoby, a hovorilo sa o tom, s bezpečnostným rizikom. Nevieme, kto to je, nevieme, či sa tam neskrývajú aj osoby, ktoré sa skrývajú pred trestným stíhaním v tých svojich domácich krajinách. Nevieme, z ktorých krajín sú. Dneska je "in" zahodiť svoj pas a každý povie, že som zo Sýrie. Sú to osoby, ktoré, ako povedal pán poslanec Jarjabek, sú rizikom zdravotným. Navštívili sme Medveďov a môžu vám povedať škálu chorôb, ktoré častokrát migranti donášajú.
Nechcem hroziť, dámy a páni, ale problém aj nášho zákona, našich zákonov je ten, že od nelegálneho migranta nemôžete vyžadovať to, aby sa podrobil zdravotnej prehliadke. Musíme sa naozaj v súlade so všetkými konvenciami a možno našimi niektorými aj mäkkými zákonmi – napriek tomu, že si myslím, že sú dostatočne prísne, preto nás obchádzajú –, musíme sa k nim správať veľmi, veľmi slušne.
Na území členských štátov, dámy a páni, osoby, ktoré odhodia pas, tak sa snažia získať aj novú identitu. Stalo sa niekoľkokrát, že v jednom, druhom, treťom členskom štáte použijú už tretiu identitu, ktorá sa overuje v domácej krajine a trikrát to vyjde. A trikrát vyjde niečo iné. Môžu sa za tým skrývať osoby, ktoré páchali trestnú činnosť, môžu sa za tým skrývať teroristi, ale, samozrejme, a priznávam, môžu to byť ľudia aj ohrození, lenže dneska pri tom, ako sa prechádzalo cez hranice, to nevieme, dámy a páni, rozlíšiť.
Nedodržiava sa zákonnosť a ja sa chcem opýtať, prečo to je. A ja to pomenujem veľmi presne. Je to preto, lebo lídri veľkých európskych krajín vyzývali s otvorenou náručou: Príďte k nám, treba vám všetkým pomáhať, ktorí nelegálne, nelegálne prekračujete schengenskú hranicu, bez ohľadu na to, kto ste. A keď lídri veľkých krajín vyzývajú alebo mlčky, z ich vyjadrení vyplýva, že sa nemusia dodržiavať zákony, tak potom sa nečudujte zúfalstvu polície v Maďarsku, nečudujte sa zúfalstvu aj našej hraničnej a cudzineckej polície, ktoré by nasledovalo, keby sme trpeli takouto krízou.
Dámy a páni, prestali sa dodržiavať medzinárodné záväzky. Readmisia a návrat do štátov, ani to už neplatí. Neplatí to preto, lebo keď vám prejde jeden nelegálny imigrant, zákony sú dobré, viete ho vrátiť. No ale keď sú to stovky, tisíce, nedá sa vrátiť ani do Maďarska, nedá sa vrátiť ani do Srbska, ako ste počuli. A ako chcete toho človeka vrátiť, keď máte povinnosť ho prepustiť a rozhodovať prípadne o tolerovanom pobyte? On pôjde tam, kam chce, do Nemecka. A to je fakt pravda, že v takomto prípade, v takomto prípade sú kvóty úplne zbytočné.
Dámy a páni, pokiaľ sa nezabezpečia vonkajšie hranice Schengenu, to je jeden z našich najväčších zmluvných záväzkov medzi členskými štátmi Európskej únie, Schengen skončí. Treba podporiť Maďarsko podľa môjho názoru, aby všetkými zákonnými prostriedkami ochraňovalo vonkajšiu hranicu. Len tým, že dáte najavo, že nelegálna migrácia nebude fungovať ďalej, pretože si svoje hranice vieme strážiť a že keď niekto chce do našich krajín pricestovať, musí prísť v súlade s našimi administratívnymi a zákonnými postupmi, len v takomto prípade vieme zastaviť migračnú krízu, ktorá začala.
Je treba povedať, že naozaj sa môžu nájsť ľudia a nájdu ľudia, ktorí trpia vojnovým konfliktom. Ale keď si pozriete napríklad správy dnes, tí, ktorí prelamovali plot medzi Srbskom a Maďarskom, ktorí boli agresívni – medzi nami, pán poslanec Poliačik, to boli mladí muži vo veku vašom alebo pána poslanca Kadúca, neboli tam žiadne ženy, ktoré útočili na ten plot –, tak títo asi neboli tlačení žiadnym vojnovým frontom. V Srbsku neni žiadna vojna, aby niekto nelegálne útočil na hranice suverénneho štátu a prelamoval ich, prekračoval agresívnym spôsobom.
A ja sa pýtam, keď nedokážeme identifikovať týchto ľudí pri prechode cez hranice, ako môžeme zaručiť, že títo ľudia, ktorí takýmto násilným spôsobom prekračujú hranice, budú dodržiavať zákony platné v európskych členských štátoch? Ako toto chceme zabezpečiť? (Potlesk.) Neni to vôbec otázka na nás. Je to otázka na západných lídrov, lebo ja verím, dámy a páni, že my sa tu v tomto zhodneme.
Je podľa môjho názoru nepredstaviteľné, ako je možné, že máme takýto prienik migrantov cez hranice. Vznikol z toho obrovský biznis. Už sa hovorilo, že z toho môže byť financovaný Islamský štát a mnohé ďalšie nelegálne organizácie a je to jeden z veľmi ťažkých zločinov asi v každom členskom štáte Európskej únie. A tiež vyzdvihujem to, dámy a páni, že Slovenská republika 78 km našej východnej vonkajšej hranice strážiť vie. A je treba podporiť Maďarsko, aby vedela strážiť aj svoju hranicu táto krajina, lebo len keď ochránime svoje vonkajšie hranice, môžeme mať poriadok vo vnútri. Inak to, dámy a páni, nejde.
Keď chcete uvažovať o tom, ako bude vyzerať právny štát a zákonnosť, tak sa pozrite, ako sa polícia nečinne prizerala nelegálnemu prekračovaniu hraníc. Ja len dúfam, že tak isto keď niekto spácha jeden trestný čin, právo funguje, ale keď nám tu ktokoľvek, masy, keď si zvyknú - či už naši občania alebo ktokoľvek, keď si zvyknú na to, že sa hromadne môžu porušovať právne predpisy, vtedy už právny systém nefunguje, to je koniec právneho štátu a možno aj Európy.
Dámy a páni, práve preto hovorím o tretej téze, že Európa stratila pud sebazáchovy. 120-tisíc kvóta, čo to je? My nikoho podľa pravidiel, ktoré máme, nemôžme držať ani v tom Gabčíkove, tam mu môžeme ponúknuť posteľ, na druhý deň sadne na taxík, autobus a odíde. Nikoho tu nemôžme držať, pretože máme zákony také, že aj po istom čase zadržania musíte cudzinca pustiť a má tolerovaný pobyt, pokiaľ ho nemôžte vrátiť do krajiny pôvodu, o ktorej sa nedozviete ani, odkiaľ je. Z tohto vyplýva, že oni idú tam, kam chcú, a pokiaľ sa nezavedie poriadok, tak prestane platiť v Európe zákonnosť. Prestanú si ľudia vážiť právo a prestanú dodržiavať zákony, a to je začiatok konca.
Dámy a páni, aby som nevyzeral tak akčne, ja by som chcel povedať ešte jednu podľa môjho názoru veľmi dôležitú vec. Verím, že hovorím za všetkých z vás. Slovenská republika sa teší každému príchodu cudzinca na územie Slovenskej republiky, ktorý sa bude správať priateľsky a dodržiavať naše zákony. Verím, že sa v tomto vyjadrení všetci zhodneme. V Slovenskej republike máme 73-tisíc cudzincov, dámy a páni, nie je to žiadna veľká vec. Žijú medzi nami, tešíme sa z toho, prinášajú hodnoty a navzájom aj kultúrnu a inú výmenu. Sú dôležití pre rozvoj nášho štátu. Dámy a páni, ale každý z nich prišiel na územie Slovenskej republiky legálne. Každý z nich splnil procedúru podľa našich imigračných zákonov. Každý z nich požiadal o povolenie na pobyt na cudzineckej polícii a každý zo zákona bol povinný absolvovať zdravotnú prehliadku. Zákonná povinnosť pre toho, kto je tu legálne. Oproti tomu, máme ich 73-tisíc, tešíme sa z toho, príďte ďalší, buďte hodnotou pre našu krajinu.
Ale na druhej strane tu máme tisíce, desaťtisíce ľudí, ktorí denne prekračujú schengenské hranice, ktorým nič nehovorí povinnosť registrovať sa, dodržiavať platné zákony a prechádzať. A my si tu hovoríme, dámy a páni, že sú, majú strach, už pán premiér povedal, že majú strach v Srbsku? Keď majú strach v Srbsku, v Maďarsku, v Rakúsku? A ak chcú skončiť v Nemecku, tvrdím aj ja, dámy a páni, že je to špekulácia. Ale keď niekto za účelom dostať sa do Nemecka dokáže do istej miery častokrát porušovať zákony a pri mnohých prípadoch je to aj s tým, že istým agresívnym spôsobom, ako môžete vidieť v niektorých príspevkoch, akú istotu budeme mať, že v takomto prípade bude dodržiavaná zákonnosť v členských štátoch?
Nepoznáme identitu osôb, nepoznáme ich zdravotný stav. A práve kvôli tomu, dámy a páni, treba povedať, že dneska máme problémy s migráciou, nie zatiaľ s utečencami. Ja ešte neviem, že by niektorá krajina v hromadnej miere priznala týmto osobám štatút utečenca. Štatút utečenca si treba zaslúžiť.
Dovolím si citovať, dámy a páni, z dohovoru o právnom postavení utečencov. To, že je niekto utečencom, dámy a páni, treba preukázať. Situácia, keď sa naschvál napríklad odhadzujú pasy a ľudia hovoria, že som z tej a tej krajiny, ešte neznamená, že tejto osobe bude priznaný štatút utečenca. Podľa dohovoru utečencom je akákoľvek osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodu rasových, náboženských, národnostných, z dôvodov príslušnosti k určitej skupine a tak ďalej. Čo je ale podstatné v kontexte Európskej únie, tieto záväzky preberá smernica. Z nej citujem: "Postavenie utečenca znamená uznanie členským štátom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva za utečenca." A podľa článku 4 smernice "žiadateľovi o štatút utečenca môže byť uložená povinnosť považovať za povinnosť žiadateľa predložiť čo možno najskôr všetky dôkazy potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Dôkazy pozostávajú z vyhlásení žiadateľa a celej dokumentácie, ktorá je k dispozícii žiadateľovi" a tak ďalej, a tak ďalej.
Dámy a páni, treba poskytnúť útočisko ľuďom, ktorí sú ohrození vojnou. Obávam sa, úprimne sa obávam, že v tomto modernom trende nelegálneho prekračovania schengenskej hranice obrovská miera, obrovský počet ľudí prešla nelegálne cez schengenskú hranicu zo špekulatívnych dôvodov, dôvodov ekonomickej migrácie, ktorá nie je akceptovaná ani ženevským dohovorom o utečencoch a nemala by byť ani akceptovaná členskými štátmi.
Mnohí tu hovoríme o tom, čo sa deje. Pokiaľ viem, tak kolega Poliačik bol rozdávať, myslím, minerálku. Ja som sa tiež vybral medzi ľudí, ktorí naprieč Európu cestujú nie veľmi štandardným spôsobom, a to počas návštevy kolegov z českého ústavnoprávneho výboru Senátu Parlamentu Českej republiky a s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Miroslavom Antlom sme v piatok navštívili Nickelsdorf a Parndorf. Išli sme oblečení v civile, oproti nám išiel húf migrantov a my sme išli proti prúdu opačným smerom, dvaja ľudia bez akéhokoľvek sprievodu. Rád by som sa s vami, dámy a páni, podelil o svoje zistenia. Áno, medzi týmito húfmi ľudí boli aj ženy a deti. Ale naozaj, 90 % aj z mojich očí, ak to môžem prezentovať, boli mladí ľudia, takí ako pán poslanec Poliačik, pán poslanec Kadúc a ďalší. Mladí muži. Keď si chcete nejaké fotografie pozrieť, pozrite si web pána poslanca, pána predsedu Antla. Preto si myslím, dámy a páni, že sú trápne otázky niektorých kolegov z opozície, lebo nakoniec sme všetci zajedno, že odkiaľ to vieme. No choďte sa pozrieť, kto prekračuje naše hranice, Parndorf, Nickelsdorf, Hegyeshalom, to sú dediny, ktoré sú, obce, ktoré sú veľmi blízko. Ľuďom treba pomáhať, ľuďom treba pomáhať, ale treba dodržiavať aj zákony, ktoré tu máme, pretože nedodržiavanie zákonov je snehová guľa, ktorá sa bude nabaľovať.
Osobne sme komunikovali aj s niektorými migrantami a môžem povedať, že to čo od nás chceli, samozrejme, usmernenie, kde sa ide na stanicu, vlak, či sa dá nájsť taxík, chceli si kúpiť SIM kartu do svojho mobilu, niekde sme videli aj i-phony, nechcem robiť reklamu, ale to čo je podstatné, keď som sa pýtal, odkiaľ sú, tak povedali dve veľmi zaujímavé slová, poučení, predpokladám, asi situáciou. V tom okamihu prestala komunikácia a povedali: No English. Vtedy už neviem odpovedať na otázku, odkiaľ som. Sýria je veľmi "in", že som zo Sýrie, automaticky dostanem právo na azyl. To, že som z inej krajiny sveta, Sýriu som v živote ani nevidel, nevadí, však prejdem nelegálne cez Európsku úniu.
A my musíme byť schopní, dámy a páni, vyselektovať, ktorí si zaslúžia postavenie utečenca a medzinárodnú ochranu a ktorí nie. A ak dovolíme nedodržiavať zákony, ak dovolíme týmto ľuďom odhadzovať pasy a povedať bez akýchkoľvek dokladov, som zo Sýrie, pomôžte mi, rezignujeme na dodržiavanie zákonnosti.
Už keď naše oči nestačia a možno ani oči pána Poliačika, pevne verím, že aspoň niekoľkokrát opakované štatistiky, keď z 14-tisíc migrantov požiada v Rakúsku, asi je to Rakúsko postihnuté vojnou, že len 700 požiada o azyl, prajem Rakúsku naozaj, aby v Rakúsku navždy vládol mier tak ako v našich všetkých krajinách. Ale asi je v niečom problém, keď len 5 % tých ľudí, ktorí sa dostanú do bezpečnej Európy, chcú zostať v krajine, v ktorej sa nachádzajú, ale pokračujú ďalej.
Dámy a páni, v tejto ťažkej medzinárodnej situácii som rád, že Slovensko má takú vládu, ako má, pretože len v tejto situácii vláda Roberta Fica, neviem si predstaviť zlepenec akejkoľvek pravicovej opozície, ako by hájil národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a našich občanov. Ako by hájil bezpečnosť občanov. A je treba kričať v Európskej únii, je treba kričať, môžeme sa báť, že nás prehlasujú, ale tomuto, tejto diskusii a tomuto problému nebude koniec ani po pondelkovom stretnutí Rady ministrov. Pokiaľ Európska únia nedostane rozum, tak nebude tomu naozaj koniec.
Preto si myslím, dámy a páni, že našu politickú reprezentáciu Slovenskej republiky, vládu, premiéra a ministra vnútra treba podporiť a hlavne v tom, aby mohli ďalej presviedčať našich západných partnerov v troch veciach. Na tie by som sa ja osobne rád zameral:
Aby azylová politika krajín bola pomocou a záchranou v núdzi, ale aby nebola založená na príspevkoch osobám, ktoré im dlhodobo dovolia nepracovať, využívať sociálne benefity, aby neboli tým lákadlom pre migráciu.
Dámy a páni, Slovenská republika poskytuje azylantovi tri jedlá denne. Postará sa oňho, prežije, veď sa bojí vojny a dostane, samozrejme, 42 centov na deň príspevok, to je 12 euro 60. No ale sú štáty, kde dostane azylant 900 euro príspevok a pár, mladý pár v Dánsku 2 200. Povedzme si, toto je lákadlom ekonomickej migrácie, bohužiaľ. Treba sa o ľudí postarať a treba ich chrániť v ťažkej, veľmi ťažkej situácii, ale zase porovnávajme si aj situáciu našich občanov.
Treba podporiť našu politickú reprezentáciu v tom, aby sme dôsledne trvali na zabezpečení vonkajšej hranice. Schengenská hranica musí byť nepriepustná a naše štáty musia rozhodovať vonku alebo vo vnútri po legálnom prekročení hraníc, či niekomu udelia azyl alebo nie. Veď len ten, kto dodrží zákon, a do Európskej únie sa dá, dámy, dostať aj s pasom a prípadne vízami, tak ten, tomu môžeme dôverovať, že tu bude ďalej dodržiavať zákony.
Musíme teda zabezpečiť schengenskú hranicu – tak v Stredozemí, ako aj na balkánskej ceste na juhu, a dodržiavať azylové a imigračné zákony v našich štátoch.
No, dámy a páni, ja nechcem detailne rozoberať, ale pokiaľ to pôjde takto, tak sa môžeme pripraviť aj na zavedenie kontrol na našich vnútorných hraniciach. Pripravme sa na to a môžem vám tu, dámy a páni, citovať z nariadenia Európskeho parlamentu, že v prípade závažnej hrozby pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť môžu štáty na 30 dní a potom predĺžiť, zaviesť vnútorné kontroly. Nemci to spravili na hranici s Rakúšanmi a nepomôže im to, kým nezistia, čo je príčina imigrácie do Nemecka, tak im to, bohužiaľ, nepomôže. A ja pevne verím, že tie kvóty sú to prvé a posledné, ktoré možno nejako prejdú. Ale ten problém zostane a v Európe sme boli jedna z prvých krajín, ktoré mali rozum, použili ratio pri riešení imigračnej krízy.
Naozaj ale nechcem, aby moje vyjadrenie bolo pochopené príliš radikálne, treba ľuďom pomáhať, ale treba vedieť a mať právne nástroje na to, aby sme vedeli ľudí rozdeliť. Na tých, ktorí azyl vyžadujú, potrebujú, a tí, ktorí sú tu zo špekulatívnych dôvodov. Zistenia ľudí vám už povedali mnoho.
Dámy a páni, mali by sme odporučiť ale aj lídrom veľkých západných štátov a poslať im nejaký odkaz. Možno aj pani kancelárke a ďalším, pretože ich vyjadrenia spôsobili najväčšiu pozvánku tejto nelegálnej imigrácie, ktorá by mi nevadila, keby sme ju vedeli zákonným spôsobom udržať v rámcoch práva. To sa dneska nedeje. Mali by sme prestať tolerovať porušovanie imigračných zákonov, pevne verím, že to neni z radosti toho, že niektorej krajine sa naplní deficit pracovníkov na trhu práce a vyrieši sa tak nepriaznivá demografická situácia. Nechcem veriť, že je to kvôli tomu. Zlé jazyky hovoria, že áno, ale dneska už Nemecko zatvára hranice, asi už pretiekol pohár trpezlivosti aj tam. Verím, že v týchto dňoch sa začnú hľadať reálne riešenia.
Rovnako by si mali naši partneri uvedomiť, kto spôsobil nestabilitu v regióne severnej Afriky a kto nekonaním spôsobuje nestabilitu, čo sa týka existencie a ďalšieho trvania Islamského štátu. Len jedna poznámka. Islamský štát a vojnový konflikt, ktorý začal, je jediný vojnový konflikt, pri ktorom klesá cena ropy. Pri každom vojnovom konflikte cena ropy stúpa, ale pri tomto klesá cena ropy. Prečo asi?
Ďalej by sme mali odporučiť našim lídrom, aby sa trvalo na riadnej ochrane schengenských hraníc. Už to asi pochopili tento týždeň a treba im uznať, že hoci dosť neskoro, ale aspoň konečne. Verím, že svojimi vyhláseniami už všetci lídri členských štátov prestanú vyzývať na porušovanie alebo prestanú tolerovať porušovanie imigračných zákonov a naozaj cez naše hranice budú musieť ľudia prechádzať tade, kade majú, lebo ja ako občan chcem dodržať zákon a chcem ísť cez hraničný priechod.
No a možno by bolo dobré, treba hľadať aj príčiny ekonomické, pre ktoré využíva tá časť imigrácie, ktorá je tu zo špekulatívnych dôvodov, príchod do západných štátov Európy a možno sa pozrieť ešte stále na neprimeranú výšku benefitov. Ja by som vzhľadom na to, čo bolo povedané a aké opatrenia prijala vláda Slovenskej republiky, povedal, že môžeme sa pripraviť ešte na horšie, ale za tie opatrenia a za tie vyhlásenia, ktoré boli urobené doteraz, môžeme byť veľmi vďační, pretože Slovensko je na okraji záujmu porušovania zákonnosti a dosť rozsiahlej aj trestnej činnosti spojenej s priekupníctvom, pašeráctvom a nelegálnym prevádzačstvom.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)