39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 15:37 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ja budem reagovať v zásade na obidvoch predrečníkov a aj ku kolegyni Žitňanskej, aj ku kolegovi Frešovi. Tento návrh je úplne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Je legitímny, nevkladám tam žiaden nový článok a zasahujem len do zákonu, ktorý bol otvorený. Idem nad rámec zákona, ktorý bol predložený ministrom financií. Toto bolo s ministrom financií odkonzultované a bol vyjadrený súhlas s takýmto postupom. To znamená, to znamená, že nevidím v tom absolútne žiaden problém.
Ja si osobne myslím, že v tomto parlamente bola ďaleko horšia prax, ktorá bola v predchádzajúcom období a toto nepovažujem za absolútne žiaden, za absolútne žiaden prehrešok. Možno budem kritizovaný, že predložím v školskom zákone rozsiahlejšiu novelu, kde vkladám niekoľko článkov, ale musím povedať, že všetky tieto návrhy boli prerokované na výbore, kde ale nezískali dostatočnú podporu, a teda sa neobjavili v spoločnej správe. Takže v tom ďalšom prípade neobstojí ani tvrdenie, že by o týchto problémoch nebolo, nebolo rokované.
A ešte jedna poznámka k pánovi kolegovi Frešovi. Ja nehovorím o tom, že je ideologicky nesprávne zobrať daň. Ja hovorím o tom, že je ideologicky správne, aby každá samospráva mala určitý priestor pre vlastnú tvorbu. Ale hovorím, že nepovažujem za takýto priestor a za vhodný priestor pre vyššie územné celky ako daň z motorových vozidiel. Bavme sa o tom, že dôjde k zmene daňového systému a že aj vyššie územné celky dostanú daň, kde by boli nejakým spôsobom zainteresované na rozvoji regiónu. Nech majú podiel možno z dane z príjmu právnických osôb alebo z niečoho tak, aby nejakým spôsobom boli nútené sa podieľať na tvorbe pracovných miest a rozvoj regiónu.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Ľubomír PetrákJa si osobne myslím, že v tomto parlamente bola ďaleko horšia prax, ktorá bola v predchádzajúcom období a toto nepovažujem za absolútne žiaden, za absolútne žiaden prehrešok. Možno budem kritizovaný, že predložím v školskom zákone rozsiahlejšiu novelu, kde vkladám niekoľko článkov, ale musím povedať, že všetky tieto návrhy boli prerokované na výbore, kde ale nezískali dostatočnú podporu, a teda sa neobjavili v spoločnej správe. Takže v tom ďalšom prípade neobstojí ani tvrdenie, že by o týchto problémoch nebolo, nebolo rokované.
A ešte jedna poznámka k pánovi kolegovi Frešovi. Ja nehovorím o tom, že je ideologicky nesprávne zobrať daň. Ja hovorím o tom, že je ideologicky správne, aby každá samospráva mala určitý priestor pre vlastnú tvorbu. Ale hovorím, že nepovažujem za takýto priestor a za vhodný priestor pre vyššie územné celky ako daň z motorových vozidiel. Bavme sa o tom, že dôjde k zmene daňového systému a že aj vyššie územné celky dostanú daň, kde by boli nejakým spôsobom zainteresované na rozvoji regiónu. Nech majú podiel možno z dane z príjmu právnických osôb alebo z niečoho tak, aby nejakým spôsobom boli nútené sa podieľať na tvorbe pracovných miest a rozvoj regiónu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 15:37 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ja budem reagovať v zásade na obidvoch predrečníkov a aj ku kolegyni Žitňanskej, aj ku kolegovi Frešovi. Tento návrh je úplne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Je legitímny, nevkladám tam žiaden nový článok a zasahujem len do zákonu, ktorý bol otvorený. Idem nad rámec zákona, ktorý bol predložený ministrom financií. Toto bolo s ministrom financií odkonzultované a bol vyjadrený súhlas s takýmto postupom. To znamená, to znamená, že nevidím v tom absolútne žiaden problém.
Ja si osobne myslím, že v tomto parlamente bola ďaleko horšia prax, ktorá bola v predchádzajúcom období a toto nepovažujem za absolútne žiaden, za absolútne žiaden prehrešok. Možno budem kritizovaný, že predložím v školskom zákone rozsiahlejšiu novelu, kde vkladám niekoľko článkov, ale musím povedať, že všetky tieto návrhy boli prerokované na výbore, kde ale nezískali dostatočnú podporu, a teda sa neobjavili v spoločnej správe. Takže v tom ďalšom prípade neobstojí ani tvrdenie, že by o týchto problémoch nebolo, nebolo rokované.
A ešte jedna poznámka k pánovi kolegovi Frešovi. Ja nehovorím o tom, že je ideologicky nesprávne zobrať daň. Ja hovorím o tom, že je ideologicky správne, aby každá samospráva mala určitý priestor pre vlastnú tvorbu. Ale hovorím, že nepovažujem za takýto priestor a za vhodný priestor pre vyššie územné celky ako daň z motorových vozidiel. Bavme sa o tom, že dôjde k zmene daňového systému a že aj vyššie územné celky dostanú daň, kde by boli nejakým spôsobom zainteresované na rozvoji regiónu. Nech majú podiel možno z dane z príjmu právnických osôb alebo z niečoho tak, aby nejakým spôsobom boli nútené sa podieľať na tvorbe pracovných miest a rozvoj regiónu.
Neautorizovaný
15:39
Vystúpenie v rozprave 15:39
Jaroslav BaškaBolo tu aj doteraz v rozprave povedané, že je tu určitá obava. Áno, je pravda, že daň z motorových vozidiel je jediná daň, ktorú si samosprávne kraje nejakým spôsobom, spôsobom určujú, je to ich jediná, jediná vlastná daň. Hovorilo sa, že túto daň si vieme nejakým spôsobom naplánovať, vieme mať stabilné rozpočty a tak ďalej. Hovoril to aj pán poslanec, poslanec Frešo, že ak táto daň z motorových vozidiel bude zobraná, zobraná zo správy samosprávnych krajov, že si budú asi ťažko vedieť naplánovať, naplánovať svoje rozpočty, svoje daňové, svoje daňové príjmy. Tak ja skúsim len, skúsim len v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja, koľko tvorí daň z motorových vozidiel, a hovoril to tu aj pán poslanec Demian, mal dobrú pripomienku, že koľko, aké je to percento, akým, koľko percent celkových daňových príjmov si vie samosprávny kraj takýmto spôsobom určovať, resp. meniť. No u mňa je to 23 %, daň z motorových vozidiel je celkový výber z daňových príjmov. Možno v Bratislavskom kraji je to viac, pretože je známe, že najviac dane z motorových vozidiel si vyberie, vyberie práve Bratislavský samosprávny kraj, a zbytok, čiže tých 70 % daňových príjmov tvorí daň z príjmov fyzických osôb, ktorú my si žiadnym spôsobom nevieme, nevieme nejakým spôsobom zadefinovať alebo, alebo meniť a určiť, určiť tuto toto percento.
Takže ja si myslím, že neohrozujeme žiadnym spôsobom stabilitu rozpočtov vyšších územných celkov, a to ešte nehovorím nielen o týchto daňových príjmoch, ale máme, napr. určujeme si poplatky od klientov za využívanie sociálnych zariadení, hej. Máme tam lepší rok, keď je lepší rok, tak predáme viac, máme príjmov z kapitálových aktív, kde predávame nejaké staré budovy. Niekedy je to horšie, niekedy lepšie. Takže ja sa neobávam z toho, že by naše rozpočty vyšších územných celkov po platnosti tohto zákona od 1. januára by mali byť nejakým spôsobom ohrozené a nemali by sme si vedieť nejakým spôsobom určiť, určiť tie príjmy do každého roka. A myslím si, že to DPFO určuje zákon o štátnom rozpočte aj to percento. Čiže príde minister financií a to je jedno, ktorý tam, ktorý tam bude sedieť, povie, zle sa nám vyvíja DPFO, daň z príjmov fyzických osôb, alebo sa nám lepšie vyvíja, tak vždy vie to percento v tom zákone o štátnom rozpočte nejakým spôsobom zmeniť, koľko pôjde na samosprávu miest a obcí, koľko ostane rezerva, koľko pôjde na samosprávu vyšších územných celkov. Sú tu aj starostovia a primátori a bolo tu povedané a porovnávali sa vlastne aj tie vlastné príjmy teda dane z nehnuteľností, ktoré vyberú jednotlivé mestá a obce. To percento týchto vlastných daňových príjmov je ešte nižšie ako u samosprávnych krajov, čo sa týka dane z motorových vozidiel. Možno pán poslanec Demian vie asi, koľko, koľko mu tvorí daň z nehnuteľností z celkových daňových príjmov a koľko percento mu tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Ja si myslím, ja som sa bavil s niektorými starostami, že je to niekde v rozmedzí 10 až 15 %. Takže ty si ešte horšie ovplyvňujú alebo vedia naplánovať celkové daňové príjmy, resp. príjmovú stránku a stránku svojich rozpočtov.
Zaujímavé, zaujímavé je jedno tvrdenie a jedna správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad robil pred, neviem, pred polrokom alebo pred rokom takú kontrolu na vyšších územných celkoch, čo sa týka jednak výberu dane z motorových vozidiel, a hlavne použitia tejto dane z motorových vozidiel, či tá daň z motorových vozidiel je použitá na opravu ciest, ciest II. a III. triedy. Skúste hádať, ako to dopadlo. Najlepšie na tom dopadli, najviac tých finančných prostriedkov, ktoré vybrali z dane, daň z motorových vozidiel a použili ju na opravu ciest II. a III. triedy, ktoré majú vyššie územné celky v kompetencii, tak najlepšie dopadli Prešovský a Trenčiansky kraj, no a nebudem hovoriť, ktorý kraj dopadol najhoršie, ktorý vybral teda daň z motorových vozidiel a nepoužil ju na opravy ciest II. a III. triedy. Tu spomínal aj pán poslanec, pán poslanec Petrák, že naozaj je otázne, či fakt tá daň z motorových vozidiel má byť práve tá daň, ktorú si určujú samosprávne, vyššie územné celky samostatne, a ja si myslím, že by tá daň alebo tie príjmy tých samosprávnych krajov by mali byť viazané na viacero daní. Spomínal daň, daň z príjmov. Možno fakt v budúcnosti porozmýšľa aj pán minister financií, ale tú by sme riešili možno asi so samosprávou miest a obcí, že by neboli naviazané len na daň z príjmov fyzických osôb mestá, obce a samosprávne kraje, ale aj na viacero rôznych iných daní, aby naozaj ten príjem z týchto daní bol, bol stabilnejší v budúcnosti nielen pre kraje, ale aj pre samosprávu, samosprávu miest a obcí. Čiže to prerozdelenie a výber, naozaj a výber, prerozdelenie výberu daní z motorových vozidiel bola podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu naozaj, naozaj katastrofálne.
Čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb, samozrejme, je to daň, keď sa ekonomike darí, darí dobre, tak ide veľmi hore, je zamestnanosť, zvyšuje sa zamestnanosť a tak ďalej. Ale tiež to má svoje tie ekonomické cykly, keď sa nedarí, tak, samozrejme, tá DPFO pôjde ide zase dole a tam by sme to mali takýmto spôsobom zastabilizovať v budúcnosti. Ako som povedal dať viacero rôznych daní, daní pre mesta a obce, ale aj pre samosprávu vyšších územných celkov. Pán minister aj spomínal, že v roku 2016 je ochotný dať až 30 % z DPFO práve samospráve, teda samospráve vyšších územných celkov, a ten zbytok, tých 70 % pôjde teda samospráve miest a obcí, my sa naozaj, my sa naozaj, my sa naozaj, naozaj tešíme, už som to viackrát počul. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Tak, takže, takže na to sa, na to sa, na to sa naozaj tešíme.
A ešte sa chcem dotknúť, nepriamo to súvisí aj s financovaním alebo so získaním finančných prostriedkov na opravu ciest II. a III. triedy. Je to zákon, je to mýtny zákon o výbere, o výbere mýta zasa. Od 1. januára tohto roku platí, že na cesty III. triedy je zákaz tranzitovania kamiónov a na cesty II. triedy, tam, kde je aj nadradená cestná infraštruktúra a kde je naozaj veľká intenzita, intenzita dopravy, ako hovoril aj pán poslanec Frešo, spomínal Bratislavu, Bratislavu – Senec, je možné, aby samosprávne kraje po prepočte, samozrejme, keď to bude pre nich výhodné, zaviedli mýtne brány a mali finančné prostriedky, prostriedky z tohto mýta. To mýto by nebolo, nebolo príjmom do štátneho rozpočtu, ale príjmom samosprávneho, samosprávneho kraja.
Druhú vec, ktorú môžem, pán poslanec Frešo, poradiť, väčšinou to býva tak, že ak sa zistia intenzity na cestách II., resp. III. triedy, boli aj tie merania prvý polrok v roku 2014. Viem, že Slovenská správa ciest to preklasifikuje, tú dvojku napr. na cestu I. triedy a tým pádnom sa samosprávny kraj o to nestará. Neviem, či ste toto už urobili, ale môžete, môžete o toto, o toto požiadať a bude sa o to starať Slovenská správa ciest zo štátneho rozpočtu.
No, čo sa týka, a teraz nakoniec chcem povedať, teda mám tu jeden pozmeňovák. Pán poslanec Frešo sa nemusí báť, nebude sa ten pozmeňovák týkať žiadnych iných zákonov, ale naozaj tohto vládneho návrhu zákona o dani z motorových vozidiel. A ten znie takto:
V čl. I § 4 sa ods. 1 sa dopĺňa novým písm. e), ktoré znie:
"e) správcu pozemných komunikácií"
Je tam osmička, poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
"§ 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon); pri právnickej osobe založenej štátom, samosprávnym krajom alebo obcou s ich výlučným majetkovým podielom alebo s ich výlučnou majetkovou účasťou."
Doterajšie poznámky pod čiarou je potrebné primerane prečíslovať.
Druhý pozmeňovací bod:
V čl. I v § 4 ods. 2 sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) až e)".
Dovoľte mi zdôvodniť tento pozmeňovací návrh. V zmysle čl. 6 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami je stanovená možnosť členského štátu používať znížené sadzby alebo oslobodenie od dane i pre vozidlá používané na údržbu ciest.
My chceme vlastne týmto urobiť to, že samosprávne kraje, ktoré majú vlastne svoje organizácie, ktoré sa starajú o tieto cesty II., III. triedy, resp. podľa zmluvy o cesty I. triedy pre Slovenskú správu ciest, aby nemuseli platiť túto daň z motorových vozidiel. Viem, že doteraz sú oslobodené tie špeciálne vozidlá, zametače, sypače atď., ale sú tam aj nejaké iné ďalšie vozidlá, ktoré, ktoré sa podieľajú na opravách týchto ciest II. a III. triedy a tým pádom chceme, aby trošku viac tých finančných prostriedkov ostalo v rozpočtoch samosprávnych krajoch práve na opravy týchto ciest II. a III. triedy a dodávateľským spôsobom aj ciest I. triedy, ale jedná sa iba o spoločnosti, kde má samosprávny kraj 100 %. Napr. má zriadená svoju príspevkovú, rozpočtovú organizáciu alebo akciovú spoločnosť, kde má samosprávny kraj 100 %, resp. má eseročku, kde je teda samosprávny kraj samostatný, nemá tam ďalších, ďalších partnerov.
Takže toto je ten malý, krátky pozmeňovák. Neviem, či s ním bude pán minister, pán minister súhlasiť. Je tam trošku nárast, nárast finančných prostriedkov na štátny rozpočet, ale myslíme si, že tieto finančné prostriedky pomôžu tým, ktorí sa starajú o tieto cesty II., III. triedy, resp. o cesty I. triedy.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2014 o 15:39 hod.
Ing.
Jaroslav Baška
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel nielen teda ako poslancovi Národnej rady, ale trošku aj z tej praktickej skúsenosti ako županovi Trenčianskeho samosprávneho kraja. V prvom rade chcem povedať, že táto novela vádneho, tento vládny zákon hovorí o zjednotení daní z motorových vozidiel. Ja si myslím, že je to správne mať jednotnú daň z motorových vozidiel, nie tak, ako bola doteraz, že táto daň z motorových vozidiel bola v jednotlivých krajoch rozdielna, pretože tie kamióny alebo tie automobily, ktoré musia platiť daň z motorových vozidiel, nejazdia len v kruhu v rámci toho jedného kraja, ale jazdia aj v rámci celého Slovenska, čiže idú do, do iných krajov a využívajú tie cesty, tie cesty aj v iných krajoch. Tá cesta v jednom kraji nie je iná ako cesta v druhom kraji, tak ja naozaj vítam túto filozofiu, ktorá sa zavádza na zjednotenie dane, dane z motorových vozidiel.
Bolo tu aj doteraz v rozprave povedané, že je tu určitá obava. Áno, je pravda, že daň z motorových vozidiel je jediná daň, ktorú si samosprávne kraje nejakým spôsobom, spôsobom určujú, je to ich jediná, jediná vlastná daň. Hovorilo sa, že túto daň si vieme nejakým spôsobom naplánovať, vieme mať stabilné rozpočty a tak ďalej. Hovoril to aj pán poslanec, poslanec Frešo, že ak táto daň z motorových vozidiel bude zobraná, zobraná zo správy samosprávnych krajov, že si budú asi ťažko vedieť naplánovať, naplánovať svoje rozpočty, svoje daňové, svoje daňové príjmy. Tak ja skúsim len, skúsim len v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja, koľko tvorí daň z motorových vozidiel, a hovoril to tu aj pán poslanec Demian, mal dobrú pripomienku, že koľko, aké je to percento, akým, koľko percent celkových daňových príjmov si vie samosprávny kraj takýmto spôsobom určovať, resp. meniť. No u mňa je to 23 %, daň z motorových vozidiel je celkový výber z daňových príjmov. Možno v Bratislavskom kraji je to viac, pretože je známe, že najviac dane z motorových vozidiel si vyberie, vyberie práve Bratislavský samosprávny kraj, a zbytok, čiže tých 70 % daňových príjmov tvorí daň z príjmov fyzických osôb, ktorú my si žiadnym spôsobom nevieme, nevieme nejakým spôsobom zadefinovať alebo, alebo meniť a určiť, určiť tuto toto percento.
Takže ja si myslím, že neohrozujeme žiadnym spôsobom stabilitu rozpočtov vyšších územných celkov, a to ešte nehovorím nielen o týchto daňových príjmoch, ale máme, napr. určujeme si poplatky od klientov za využívanie sociálnych zariadení, hej. Máme tam lepší rok, keď je lepší rok, tak predáme viac, máme príjmov z kapitálových aktív, kde predávame nejaké staré budovy. Niekedy je to horšie, niekedy lepšie. Takže ja sa neobávam z toho, že by naše rozpočty vyšších územných celkov po platnosti tohto zákona od 1. januára by mali byť nejakým spôsobom ohrozené a nemali by sme si vedieť nejakým spôsobom určiť, určiť tie príjmy do každého roka. A myslím si, že to DPFO určuje zákon o štátnom rozpočte aj to percento. Čiže príde minister financií a to je jedno, ktorý tam, ktorý tam bude sedieť, povie, zle sa nám vyvíja DPFO, daň z príjmov fyzických osôb, alebo sa nám lepšie vyvíja, tak vždy vie to percento v tom zákone o štátnom rozpočte nejakým spôsobom zmeniť, koľko pôjde na samosprávu miest a obcí, koľko ostane rezerva, koľko pôjde na samosprávu vyšších územných celkov. Sú tu aj starostovia a primátori a bolo tu povedané a porovnávali sa vlastne aj tie vlastné príjmy teda dane z nehnuteľností, ktoré vyberú jednotlivé mestá a obce. To percento týchto vlastných daňových príjmov je ešte nižšie ako u samosprávnych krajov, čo sa týka dane z motorových vozidiel. Možno pán poslanec Demian vie asi, koľko, koľko mu tvorí daň z nehnuteľností z celkových daňových príjmov a koľko percento mu tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Ja si myslím, ja som sa bavil s niektorými starostami, že je to niekde v rozmedzí 10 až 15 %. Takže ty si ešte horšie ovplyvňujú alebo vedia naplánovať celkové daňové príjmy, resp. príjmovú stránku a stránku svojich rozpočtov.
Zaujímavé, zaujímavé je jedno tvrdenie a jedna správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad robil pred, neviem, pred polrokom alebo pred rokom takú kontrolu na vyšších územných celkoch, čo sa týka jednak výberu dane z motorových vozidiel, a hlavne použitia tejto dane z motorových vozidiel, či tá daň z motorových vozidiel je použitá na opravu ciest, ciest II. a III. triedy. Skúste hádať, ako to dopadlo. Najlepšie na tom dopadli, najviac tých finančných prostriedkov, ktoré vybrali z dane, daň z motorových vozidiel a použili ju na opravu ciest II. a III. triedy, ktoré majú vyššie územné celky v kompetencii, tak najlepšie dopadli Prešovský a Trenčiansky kraj, no a nebudem hovoriť, ktorý kraj dopadol najhoršie, ktorý vybral teda daň z motorových vozidiel a nepoužil ju na opravy ciest II. a III. triedy. Tu spomínal aj pán poslanec, pán poslanec Petrák, že naozaj je otázne, či fakt tá daň z motorových vozidiel má byť práve tá daň, ktorú si určujú samosprávne, vyššie územné celky samostatne, a ja si myslím, že by tá daň alebo tie príjmy tých samosprávnych krajov by mali byť viazané na viacero daní. Spomínal daň, daň z príjmov. Možno fakt v budúcnosti porozmýšľa aj pán minister financií, ale tú by sme riešili možno asi so samosprávou miest a obcí, že by neboli naviazané len na daň z príjmov fyzických osôb mestá, obce a samosprávne kraje, ale aj na viacero rôznych iných daní, aby naozaj ten príjem z týchto daní bol, bol stabilnejší v budúcnosti nielen pre kraje, ale aj pre samosprávu, samosprávu miest a obcí. Čiže to prerozdelenie a výber, naozaj a výber, prerozdelenie výberu daní z motorových vozidiel bola podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu naozaj, naozaj katastrofálne.
Čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb, samozrejme, je to daň, keď sa ekonomike darí, darí dobre, tak ide veľmi hore, je zamestnanosť, zvyšuje sa zamestnanosť a tak ďalej. Ale tiež to má svoje tie ekonomické cykly, keď sa nedarí, tak, samozrejme, tá DPFO pôjde ide zase dole a tam by sme to mali takýmto spôsobom zastabilizovať v budúcnosti. Ako som povedal dať viacero rôznych daní, daní pre mesta a obce, ale aj pre samosprávu vyšších územných celkov. Pán minister aj spomínal, že v roku 2016 je ochotný dať až 30 % z DPFO práve samospráve, teda samospráve vyšších územných celkov, a ten zbytok, tých 70 % pôjde teda samospráve miest a obcí, my sa naozaj, my sa naozaj, my sa naozaj, naozaj tešíme, už som to viackrát počul. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Tak, takže, takže na to sa, na to sa, na to sa naozaj tešíme.
A ešte sa chcem dotknúť, nepriamo to súvisí aj s financovaním alebo so získaním finančných prostriedkov na opravu ciest II. a III. triedy. Je to zákon, je to mýtny zákon o výbere, o výbere mýta zasa. Od 1. januára tohto roku platí, že na cesty III. triedy je zákaz tranzitovania kamiónov a na cesty II. triedy, tam, kde je aj nadradená cestná infraštruktúra a kde je naozaj veľká intenzita, intenzita dopravy, ako hovoril aj pán poslanec Frešo, spomínal Bratislavu, Bratislavu – Senec, je možné, aby samosprávne kraje po prepočte, samozrejme, keď to bude pre nich výhodné, zaviedli mýtne brány a mali finančné prostriedky, prostriedky z tohto mýta. To mýto by nebolo, nebolo príjmom do štátneho rozpočtu, ale príjmom samosprávneho, samosprávneho kraja.
Druhú vec, ktorú môžem, pán poslanec Frešo, poradiť, väčšinou to býva tak, že ak sa zistia intenzity na cestách II., resp. III. triedy, boli aj tie merania prvý polrok v roku 2014. Viem, že Slovenská správa ciest to preklasifikuje, tú dvojku napr. na cestu I. triedy a tým pádnom sa samosprávny kraj o to nestará. Neviem, či ste toto už urobili, ale môžete, môžete o toto, o toto požiadať a bude sa o to starať Slovenská správa ciest zo štátneho rozpočtu.
No, čo sa týka, a teraz nakoniec chcem povedať, teda mám tu jeden pozmeňovák. Pán poslanec Frešo sa nemusí báť, nebude sa ten pozmeňovák týkať žiadnych iných zákonov, ale naozaj tohto vládneho návrhu zákona o dani z motorových vozidiel. A ten znie takto:
V čl. I § 4 sa ods. 1 sa dopĺňa novým písm. e), ktoré znie:
"e) správcu pozemných komunikácií"
Je tam osmička, poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
"§ 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon); pri právnickej osobe založenej štátom, samosprávnym krajom alebo obcou s ich výlučným majetkovým podielom alebo s ich výlučnou majetkovou účasťou."
Doterajšie poznámky pod čiarou je potrebné primerane prečíslovať.
Druhý pozmeňovací bod:
V čl. I v § 4 ods. 2 sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) až e)".
Dovoľte mi zdôvodniť tento pozmeňovací návrh. V zmysle čl. 6 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami je stanovená možnosť členského štátu používať znížené sadzby alebo oslobodenie od dane i pre vozidlá používané na údržbu ciest.
My chceme vlastne týmto urobiť to, že samosprávne kraje, ktoré majú vlastne svoje organizácie, ktoré sa starajú o tieto cesty II., III. triedy, resp. podľa zmluvy o cesty I. triedy pre Slovenskú správu ciest, aby nemuseli platiť túto daň z motorových vozidiel. Viem, že doteraz sú oslobodené tie špeciálne vozidlá, zametače, sypače atď., ale sú tam aj nejaké iné ďalšie vozidlá, ktoré, ktoré sa podieľajú na opravách týchto ciest II. a III. triedy a tým pádom chceme, aby trošku viac tých finančných prostriedkov ostalo v rozpočtoch samosprávnych krajoch práve na opravy týchto ciest II. a III. triedy a dodávateľským spôsobom aj ciest I. triedy, ale jedná sa iba o spoločnosti, kde má samosprávny kraj 100 %. Napr. má zriadená svoju príspevkovú, rozpočtovú organizáciu alebo akciovú spoločnosť, kde má samosprávny kraj 100 %, resp. má eseročku, kde je teda samosprávny kraj samostatný, nemá tam ďalších, ďalších partnerov.
Takže toto je ten malý, krátky pozmeňovák. Neviem, či s ním bude pán minister, pán minister súhlasiť. Je tam trošku nárast, nárast finančných prostriedkov na štátny rozpočet, ale myslíme si, že tieto finančné prostriedky pomôžu tým, ktorí sa starajú o tieto cesty II., III. triedy, resp. o cesty I. triedy.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
15:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39
Pavol FrešoVážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, takto presne, si myslím, že to nemá vyzerať, že hovorí jeden župan, že my sa tešíme, lebo pán minister je ochotný dať až 30 %. Takto presne vychádza ten cársky model, kedy my sa tešíme, lebo panovník je ochotný, a...
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, takto presne, si myslím, že to nemá vyzerať, že hovorí jeden župan, že my sa tešíme, lebo pán minister je ochotný dať až 30 %. Takto presne vychádza ten cársky model, kedy my sa tešíme, lebo panovník je ochotný, a uvidíme, či to spraví. Presne o tomto bola fiškálna decentralizácia, pán kolega Baška, aby ste sa nemuseli tešiť, ale mohli ste si zobrať pero do ruky a jednoducho veci naplánovať. Ja potom vo svojom príhovore presne vám poviem, ako sa plánuje na župe. Aj o tej správe NKÚ vám vysvetlím, ako sa tieto veci podrobne, podrobne robia a čo to znamená finančný plán.
Ale v tejto faktickej poznámke chcem povedať, že presne keby ste skutočne verili tomu, že pán minister dá tých 30 %, tak je to napísané rovno v tomto zákone. A to nie. Zatiaľ vám zostáva len to, že vy sa môžete tešiť, lebo zatiaľ je ochotný, a vlastne celá vaša župa závisí od jeho ochoty a od vášho tešenia. Ale myslím si, že takto to proste nemá byť, a preto som zásadne proti tomuto, tomuto zákonu ako takému. Veľmi, veľmi skratkovito. Pán minister alebo teda pán bývalý minister obrany, poplatky od klientov, že vyvážiť to poplatkami od klientov v domovoch sociálnych služieb, to bol ako vážny návrh? Že zoberieme napr. Bratislavskej župe na budúci rok 5 mil. eur a my si to máme vybrať od klientov v domoch sociálnych služieb? To je ako vážny návrh? Lebo to ste spomenuli, že napr. to je náš príjem a tým by sme to mohli niečo vyriešiť. K tým ostatným vašim výborným návrhom, čiže ten tešiť sa na pána ministra a druhé, že poplatkami od klientov, k tým ďalším sa potom vyjadrím priamo v rozprave.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 15:39 hod.
Ing. Bc.
Pavol Frešo
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja musím oceniť fantastické vystúpenie pána poslanca Bašku, lebo ukázal v praxi to, čo som ja možno nevedel slovami presne popísať.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, takto presne, si myslím, že to nemá vyzerať, že hovorí jeden župan, že my sa tešíme, lebo pán minister je ochotný dať až 30 %. Takto presne vychádza ten cársky model, kedy my sa tešíme, lebo panovník je ochotný, a uvidíme, či to spraví. Presne o tomto bola fiškálna decentralizácia, pán kolega Baška, aby ste sa nemuseli tešiť, ale mohli ste si zobrať pero do ruky a jednoducho veci naplánovať. Ja potom vo svojom príhovore presne vám poviem, ako sa plánuje na župe. Aj o tej správe NKÚ vám vysvetlím, ako sa tieto veci podrobne, podrobne robia a čo to znamená finančný plán.
Ale v tejto faktickej poznámke chcem povedať, že presne keby ste skutočne verili tomu, že pán minister dá tých 30 %, tak je to napísané rovno v tomto zákone. A to nie. Zatiaľ vám zostáva len to, že vy sa môžete tešiť, lebo zatiaľ je ochotný, a vlastne celá vaša župa závisí od jeho ochoty a od vášho tešenia. Ale myslím si, že takto to proste nemá byť, a preto som zásadne proti tomuto, tomuto zákonu ako takému. Veľmi, veľmi skratkovito. Pán minister alebo teda pán bývalý minister obrany, poplatky od klientov, že vyvážiť to poplatkami od klientov v domovoch sociálnych služieb, to bol ako vážny návrh? Že zoberieme napr. Bratislavskej župe na budúci rok 5 mil. eur a my si to máme vybrať od klientov v domoch sociálnych služieb? To je ako vážny návrh? Lebo to ste spomenuli, že napr. to je náš príjem a tým by sme to mohli niečo vyriešiť. K tým ostatným vašim výborným návrhom, čiže ten tešiť sa na pána ministra a druhé, že poplatkami od klientov, k tým ďalším sa potom vyjadrím priamo v rozprave.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:55
Jaroslav BaškaHovoril som o tom, že aké percento príjmov celkových vy ovplyvňujete svojou sadzbou dane z motorových...
Hovoril som o tom, že aké percento príjmov celkových vy ovplyvňujete svojou sadzbou dane z motorových vozidiel. O tom som hovoril. Že je to úplne minimum a nemá to nejakým spôsobom výrazný dopad na to, na plánovanie ďalších rozpočtov.
Mňa nemusíte učiť, jako sa, jako sa plánuje a jako sa pripravuje rozpočet samosprávneho kraja. Myslím si, že my sme za ten rok aj ten rozpočet, ktorý plánujeme aj v rámci Trenčianskeho kraja, naplánovali veľmi dobre. Šetríme veľmi veľa finančných, veľmi veľa finančných prostriedkov. Takže to si, to si vyprosujem. A naozaj nebudú ohrozené, keď túto daň z motorových vozidiel nám zoberie ministerstvo financií a ten príjem z dane z motorových vozidiel bude príjmom štátneho rozpočtu. Ale veď, veď horšie by bolo - a to môže urobiť aj teraz hociktorý iný minister, že nám vždy raz do roka v zákone o štátnom rozpočte určí percento dane z príjmov fyzických osôb - to je oveľa horšie. To je oveľa horšie. Nás nezachráni tá naša daň z motorových vozidiel, ktorá je napr. v našom kraji len, tvorí 23 % z celkových daňových príjmov, hej. Viac ma ovplyvňuje daň z príjmov fyzických osôb, nie daň z motorových vozidiel.
Takže, myslím si, že takýmto spôsobom neprídeme, neprídeme o stabilné rozpočty do ďalších, do ďalších rokov.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 15:55 hod.
Ing.
Jaroslav Baška
Videokanál poslanca
Pán poslanec Frešo, vy ste ma vôbec nepočúvali. Ja som hovoril, že je treba nahradiť poplatkami, nie, ja som hovoril, že aké ďalšie príjmy, resp. poplatky má na strane, na príjmovej stránke každý vyšší územný celok. Nikto nehovoril o tom, že ich máme nahradiť, daň z motorových vozidiel máme nahradiť týmto poplatkami od klientov.
Hovoril som o tom, že aké percento príjmov celkových vy ovplyvňujete svojou sadzbou dane z motorových vozidiel. O tom som hovoril. Že je to úplne minimum a nemá to nejakým spôsobom výrazný dopad na to, na plánovanie ďalších rozpočtov.
Mňa nemusíte učiť, jako sa, jako sa plánuje a jako sa pripravuje rozpočet samosprávneho kraja. Myslím si, že my sme za ten rok aj ten rozpočet, ktorý plánujeme aj v rámci Trenčianskeho kraja, naplánovali veľmi dobre. Šetríme veľmi veľa finančných, veľmi veľa finančných prostriedkov. Takže to si, to si vyprosujem. A naozaj nebudú ohrozené, keď túto daň z motorových vozidiel nám zoberie ministerstvo financií a ten príjem z dane z motorových vozidiel bude príjmom štátneho rozpočtu. Ale veď, veď horšie by bolo - a to môže urobiť aj teraz hociktorý iný minister, že nám vždy raz do roka v zákone o štátnom rozpočte určí percento dane z príjmov fyzických osôb - to je oveľa horšie. To je oveľa horšie. Nás nezachráni tá naša daň z motorových vozidiel, ktorá je napr. v našom kraji len, tvorí 23 % z celkových daňových príjmov, hej. Viac ma ovplyvňuje daň z príjmov fyzických osôb, nie daň z motorových vozidiel.
Takže, myslím si, že takýmto spôsobom neprídeme, neprídeme o stabilné rozpočty do ďalších, do ďalších rokov.
Neautorizovaný
15:55
Vystúpenie v rozprave 15:55
Peter KažimírPre vás k benzínu, u ostatného, kto má i stým problém.
Ale ja by som poprosil, pán Frešo, keby, lebo vy tu hovoríte o cároch a podobných, ja tiež vás poprosím, keby ste si ponechali aristokratické oslovovanie tam, kde to možno patrí, u vás v Bratislavskej župe alebo v...
Pre vás k benzínu, u ostatného, kto má i stým problém.
Ale ja by som poprosil, pán Frešo, keby, lebo vy tu hovoríte o cároch a podobných, ja tiež vás poprosím, keby ste si ponechali aristokratické oslovovanie tam, kde to možno patrí, u vás v Bratislavskej župe alebo v Bratislave - Staré Mesto, kde sú na to zvyknutí, lebo, pán Frešo, ak hovoríte o tom, že tu minister financií tej alebo onej politickej farby rozhoduje o tom, aké percento podielových daní bude mať župa, tak si vám dovolím pripomenúť, že dodnes, dodnes máte také percento podielových daní, aké v tomto parlamente presadil v roku 2011 váš minister financií Ivan Mikloš a ako ste si to tu odsúhlasili poslanci Národnej rady za vládnu koalíciu. A to bolo percento, ktoré vám bolo znížené a bolo to znížené rovnako aj samospráve. To číslo dohromady je 150 mil. eur z roka na rok. (Potlesk.) Neviem, ako ste to chceli pomenovať, ale to sa proste stalo a pomenujme to, veci pravými menami, a ak teraz budete reagovať na mňa tým spôsobom, že vy ste vtedy nebol a boli ste niekde inde a tamtí a hentí, proste to je pravda. Dodnes majú vyššie územné celky také podielové dane, aké im SDKÚ to proste nadelilo v roku 2011 aj s tými všetkými sťažnosťami, aj problémami, ktoré, ktoré tam máte. To je pravda.
Z pohľadu sociálnych služieb, ktoré sa teraz tu tiež nejak zamiešali, tiež si vám dovolím pripomenúť, že ak sa tu teraz chcete prekladať poznámku pána poslanca o tom, že či si máte vyzbierať peniaze od dôchodcov, tak tiež vám pripomeniem, lebo som tu sedel ako opozičný poslanec, že vy a bývalá vládna koalícia ste schválili spolufinancovanie 50 % pre dôchodcov v domovoch dôchodcov alebo v organizáciách sociálnych služieb. A potom, si to pamätám veľmi dobre, po voľbách ako ste robili tlačové konferencie o tom, aké to je nemožné, ako to treba zmeniť. Veď to je, to nie je ďaleko od, od lži alebo takého proste akože dvojtvárneho ako, ako pohľadu na vec.
A tretia vec, to je odkaz aj pani Žitňanskej, ktorú by som asi mal vnímať podľa jej vystúpenia ako kráľovnú legislatívnej čistoty, ktorá sa tu rozčuľuje na Ľuba Petráka z hľadiska zákona o miestnych daniach, ku ktorým sa tiež vyjadrím v závere, len mám tu upozornenie od svojich ľudí, že aj pán poslanec Frešo, aj pani poslankyňa Žitňanská sú podpísaní pod pozmeňovací návrh pána poslanca Beblavého k zákonu o dani z príjmov, kde otvárate článok, nový článok a nový zákon o cenách. Normálne ste pod ním podpísaní. Do zákona o dani z príjmov idete vsunúť nový článok. To má svoje politické pozadie a zrejme evidentne účel svätí prostriedky, ale nerozčuľujte sa tu potom pri veci, ktorá je pomenovaná, mediálne pomenovaná a trikrát ospravedlnená z pohľadu toho, čo sa tu stalo v prípade vládneho, ani nie vládneho, ale poslaneckého návrhu zákona. Pomenujme si veci také, aké sú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ja veľmi krátko, ja, samozrejme, vystúpim ešte aj v závere rozpravy, ale aby som trošku prilial trochu oleja do ohňa, zareagujem na pána Freša. (Reakcia z pléna.)
Pre vás k benzínu, u ostatného, kto má i stým problém.
Ale ja by som poprosil, pán Frešo, keby, lebo vy tu hovoríte o cároch a podobných, ja tiež vás poprosím, keby ste si ponechali aristokratické oslovovanie tam, kde to možno patrí, u vás v Bratislavskej župe alebo v Bratislave - Staré Mesto, kde sú na to zvyknutí, lebo, pán Frešo, ak hovoríte o tom, že tu minister financií tej alebo onej politickej farby rozhoduje o tom, aké percento podielových daní bude mať župa, tak si vám dovolím pripomenúť, že dodnes, dodnes máte také percento podielových daní, aké v tomto parlamente presadil v roku 2011 váš minister financií Ivan Mikloš a ako ste si to tu odsúhlasili poslanci Národnej rady za vládnu koalíciu. A to bolo percento, ktoré vám bolo znížené a bolo to znížené rovnako aj samospráve. To číslo dohromady je 150 mil. eur z roka na rok. (Potlesk.) Neviem, ako ste to chceli pomenovať, ale to sa proste stalo a pomenujme to, veci pravými menami, a ak teraz budete reagovať na mňa tým spôsobom, že vy ste vtedy nebol a boli ste niekde inde a tamtí a hentí, proste to je pravda. Dodnes majú vyššie územné celky také podielové dane, aké im SDKÚ to proste nadelilo v roku 2011 aj s tými všetkými sťažnosťami, aj problémami, ktoré, ktoré tam máte. To je pravda.
Z pohľadu sociálnych služieb, ktoré sa teraz tu tiež nejak zamiešali, tiež si vám dovolím pripomenúť, že ak sa tu teraz chcete prekladať poznámku pána poslanca o tom, že či si máte vyzbierať peniaze od dôchodcov, tak tiež vám pripomeniem, lebo som tu sedel ako opozičný poslanec, že vy a bývalá vládna koalícia ste schválili spolufinancovanie 50 % pre dôchodcov v domovoch dôchodcov alebo v organizáciách sociálnych služieb. A potom, si to pamätám veľmi dobre, po voľbách ako ste robili tlačové konferencie o tom, aké to je nemožné, ako to treba zmeniť. Veď to je, to nie je ďaleko od, od lži alebo takého proste akože dvojtvárneho ako, ako pohľadu na vec.
A tretia vec, to je odkaz aj pani Žitňanskej, ktorú by som asi mal vnímať podľa jej vystúpenia ako kráľovnú legislatívnej čistoty, ktorá sa tu rozčuľuje na Ľuba Petráka z hľadiska zákona o miestnych daniach, ku ktorým sa tiež vyjadrím v závere, len mám tu upozornenie od svojich ľudí, že aj pán poslanec Frešo, aj pani poslankyňa Žitňanská sú podpísaní pod pozmeňovací návrh pána poslanca Beblavého k zákonu o dani z príjmov, kde otvárate článok, nový článok a nový zákon o cenách. Normálne ste pod ním podpísaní. Do zákona o dani z príjmov idete vsunúť nový článok. To má svoje politické pozadie a zrejme evidentne účel svätí prostriedky, ale nerozčuľujte sa tu potom pri veci, ktorá je pomenovaná, mediálne pomenovaná a trikrát ospravedlnená z pohľadu toho, čo sa tu stalo v prípade vládneho, ani nie vládneho, ale poslaneckého návrhu zákona. Pomenujme si veci také, aké sú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
15:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:59
Pavol FrešoPráve ten, nazval by som submisívny ton, ktorý do toho niekto zaniesol, bol váš predrečník, pán minister. Lebo výrazy, pán minister je ochotný,...
Práve ten, nazval by som submisívny ton, ktorý do toho niekto zaniesol, bol váš predrečník, pán minister. Lebo výrazy, pán minister je ochotný, tešíme sa z toho, že pán minister je ochotný, sú presne tie výrazy, ktoré, si myslím, hovoria, že nie je to dobré pre, pre samosprávu. Jednoducho samospráva nemá byť v nejakom predklone a sledovať psychologické pochody ministra, či je ochotný alebo nie je ochotný, bez ohľadu na to, pán minister, kto tam sedí. Nemá čo sledovať, či je ochotný, a tešíme sa, ak nie je ochotný, mračí sa, tak netešíme sa. Preto som použil ten výraz, ten cársky, lebo proste, naozaj, tam patria tieto termíny. Vy máte rozhodovať normálne na základe pravidiel, ktoré sú pre všetkých platné, a jedno z pravidiel, ktoré, mimochodom, bolo dodržiavané a bolo to správne, bolo, že na tieto podiely sa nešiaha. To znamená, že samospráva si môže robiť dlhodobé finančné plánovanie a bude sa musieť potom vyjadriť, potom sa bude musieť v skutočnosti vyjadriť aj v tej rozprave, čo to znamená, a či štvrtina rozpočtu je málo alebo, alebo je veľa.
A ohľadne toho, že proste stále pripomínať, že ten, kto proste niečo zmenil v histórii, povedal to aj pán kolega Petrák, povedali ste to aj vy, že vlastne zle sa nastavili tie dane, zlá daň sa vybrala, že sa to tu osekalo, práve počas krízy, práve uprostred krízy, keď sa rokovalo o tom, aby sme išli pod 3 % rozpočtu, na čo ste, mimochodom, vy, pán minister, hrdý, no môžme sa takto o tom sporiť. Ale mali by sme si z toho urobiť jeden spoločný záber, že, myslím si, že v samospráve nemožno za behu stále meniť pravidlá a treba sa k tomuto vracať potom aj v našej vzájomnej diskusii.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 15:59 hod.
Ing. Bc.
Pavol Frešo
Videokanál poslanca
Ďakujeme veľmi pekne pánovi ministrovi za tú reakciu. Skúsim to z tej osobnej roviny zasa preniesť do takej normálnej vecnej technokratickej. Ministerstvo financií je známe tým, že tento technokratický postoj uplatňuje dokonca aj krížom cez výmeny ministrov, tak sa toho skúsme chvíľu držať.
Práve ten, nazval by som submisívny ton, ktorý do toho niekto zaniesol, bol váš predrečník, pán minister. Lebo výrazy, pán minister je ochotný, tešíme sa z toho, že pán minister je ochotný, sú presne tie výrazy, ktoré, si myslím, hovoria, že nie je to dobré pre, pre samosprávu. Jednoducho samospráva nemá byť v nejakom predklone a sledovať psychologické pochody ministra, či je ochotný alebo nie je ochotný, bez ohľadu na to, pán minister, kto tam sedí. Nemá čo sledovať, či je ochotný, a tešíme sa, ak nie je ochotný, mračí sa, tak netešíme sa. Preto som použil ten výraz, ten cársky, lebo proste, naozaj, tam patria tieto termíny. Vy máte rozhodovať normálne na základe pravidiel, ktoré sú pre všetkých platné, a jedno z pravidiel, ktoré, mimochodom, bolo dodržiavané a bolo to správne, bolo, že na tieto podiely sa nešiaha. To znamená, že samospráva si môže robiť dlhodobé finančné plánovanie a bude sa musieť potom vyjadriť, potom sa bude musieť v skutočnosti vyjadriť aj v tej rozprave, čo to znamená, a či štvrtina rozpočtu je málo alebo, alebo je veľa.
A ohľadne toho, že proste stále pripomínať, že ten, kto proste niečo zmenil v histórii, povedal to aj pán kolega Petrák, povedali ste to aj vy, že vlastne zle sa nastavili tie dane, zlá daň sa vybrala, že sa to tu osekalo, práve počas krízy, práve uprostred krízy, keď sa rokovalo o tom, aby sme išli pod 3 % rozpočtu, na čo ste, mimochodom, vy, pán minister, hrdý, no môžme sa takto o tom sporiť. Ale mali by sme si z toho urobiť jeden spoločný záber, že, myslím si, že v samospráve nemožno za behu stále meniť pravidlá a treba sa k tomuto vracať potom aj v našej vzájomnej diskusii.
Neautorizovaný
16:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:01
Miroslav KadúcVystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 16:01 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán minister, ja, ja nechcem sa k tej vecnej rovine moc vyjadrovať, lebo zdá sa mi, že, že hodnotné argumenty sú na obidvoch stranách, ale čo ma zaujalo je to, čo ste povedali na kolegyňu Žitňanskú a na pána Freša v podstate. Predstavte si, že by som to isté, čo povedala kolegyňa Žitňanská, povedal aj ja, pretože to, čo povedala, bola pravda a ako keby mi hovorila z duše. Ja som tu nebol minulé volebné obdobie, som tu prvýkrát, pán minister, a nič takéto by som nedopustil. Ale vašimi argumentmi, keď hovoríte, že, spravili to oni, spravíme to aj my, považujem to za smutné a nešťastné. Inými slovami, ako keby ste to uznávali za správne, o čom silno pochybujem. Takže bol by som rád, ak by tu takýto legislatívny proces už nebol, a vy, si myslím, že máte na to alebo máte minimálne taký aparát na ministerstve, že by sa to nemalo diať.
Neautorizovaný
16:02
Vystúpenie v rozprave 16:02
Helena MezenskáBudem veľmi rada, pán minister, ak mi...
Budem veľmi rada, pán minister, ak mi vysvetlíte, prečo sme z krajín, prečo sme krajinou, ktorá je v poradí, druhá za Írskom, ktorá má najvyššiu sadzbu dane z motorových vozidiel. Ja tomu naozaj nerozumiem, prečo Slovensko má tak vysokú daň z motorových vozidiel. A rovnako by som si požiadala vysvetliť, prečo, ak minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pán a aj štátny tajomník, pán Viktor Stromček uskutočnili dohodu s úniou autodopravcov o tom, že ak budú otvárať zákon, tak znížia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcich cenu nafty na štandardné úrovne Európskej únie, tak sa pýtam, prečo tento návrh zákona o dani z motorových vozidiel nebol nastavený tak, aby nielen unifikoval sadzbu dane v rámci regionálnych rozdielov, ale aby táto sadzba dane vzhľadom na to, aká je hospodárska, finančná kríza, ako sa ľuďom a autodopravcom život sťažuje, prečo táto novela nie je nastavená tak, aby bola prístupná ľuďom, aby ich odbremenila od neúnosnej daňovej záťaže.
Rovnako sa budem pýtať na to, prečo pri formulácii a zadefinovaní tohto zákona, novely, sme nesledovali vzory pre nás príkladných krajín Nemecko a Rakúsko, kde hneď potom, ako zaviedli mýto, mýtny poplatok, bola znížená sadzba dane. A to nie o zlomok, ale o výraznú časť. V dôsledku takto navrhovaného zákona sa zníži sadzba dane iba o zlomok. Avšak na podmienky, o ktorých hovorím, a tieto argumenty, ktoré máme podložené, je žiaduce, aby táto sadzba dane bola znížená na tú úroveň, ako sme to deklarovali, naniesli a navrhli v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Ak za tento návrh vládna strana nebude hlasovať, nepresvedčí ma opakovane, tak ako som na to poukazovala aj v iných ďalších prípadoch, o tom, že má v sebe sociálny rozmer, pretože cesta, ktorou idete, že v daňových úpravách alebo v návrhoch na nastavenie výšky daní, sadzby daní - a to už je jedno o akú, aký typ dane ide, či o daň z motorových vozidiel, alebo o daň z pridanej hodnoty, nastavenie toho typu -, že deficit ideme vykrývať čoraz väčšou záťažou smerom k občanom, zvyšovaním daní, zvyšovaním poplatkov, zvyšovaním odvodov, táto cesta vypĺňania dier v rozpočte, deficitov je nesprávna. Obzvlášť ak sa to deje na pozadí toho, že sme svedkami toho, ako sa štát pod vaším vedením sám zbavuje príjmov z nášho štátneho, spoločného bohatstva, strategických subjektov, strategických surovín v prospech nadnárodných a finančných skupín. Toto nie je správna cesta. Ak uvoľňujete opraty a vytvárate priestor pre to, aby sa na úkor nášho obyvateľstva a na úkor ochrany našich národných, ekonomických, finančných hodnôt a záujmov obohacovali finančné skupiny. A toto je ďalší príklad z dielne vašich návrhov, ktorý vás v tomto usvedčuje. Tento postup je nenáležitý. Ak chcete naozaj prijať dobrý zákon o dani z motorových vozidiel, rešpektujte a reflektujte na požiadavky ľudí, ktorých sa táto novela a jej dopady dotýkajú. Tí volajú po tom, na čo majú nárok a k čomu ste sa zrejme vy ako vláda a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zaviazali. Zaviazali ste sa k tomu, že sa priblížite daňou z motorových vozidiel k štandardom Európskej únie. A faktom je, že daň z motorových vozidiel na Slovensku je štvornásobne vyššia ako minimálna sadzba dane odporúčaná predpisom európskej smernice. (Reakcia z pléna.) Je to poburujúce, je to poburujúce! A usvedčuje vás to v tom, že so sociálnym rozmerom nemáte nič spoločné. Vykrývanie deficitov a dier štátneho rozpočtu tým, že na tých najslabších a na tých posledných v reťazci uvijeme naj-, najsilnejší a najväčší bič, nie je sociálna cesta. Toto nie je príklad sociálnej politiky. Práve naopak.
A rovnako sa to týka aj toho nášho návrhu v druhej časti, v ktorom upozorňujeme, že čo sa týka správneho nastavenia daňových úľav, sa potrebujeme pre, pre podporu a motiváciu v nákupe nových motorových vozidiel, sa potrebujeme priblížiť českým štandardom. Ak to dokážu naši susedia nastaviť tak, aby tie úľavy boli čo najvyššie, prosím pekne, sledujme kroky našich susedov. Ak chceme ľuďom pomáhať, tak ja verím tomu, že návrhy, ktoré tu prednesiete a ktoré budeme prerokovávať, budú vyzerať úplne inak. Verím, že takto pripravený návrh, ak sa zaňho nezahlasuje, ste pripravení niesť aj svoju politickú zodpovednosť.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2014 o 16:02 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zareagovať, a to podporne k tomu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý predniesol Igor Hraško, ktorého som vlastne spoluautorkou. Chcem podporiť všetky tie jeho argumenty a ešte raz zvýrazniť a zdôrazniť potrebu úpravy dane z motorových vozidiel tak, ako sa na požiadavky autodopravcov a odporúčania smernice Európskej únie patrí.
Budem veľmi rada, pán minister, ak mi vysvetlíte, prečo sme z krajín, prečo sme krajinou, ktorá je v poradí, druhá za Írskom, ktorá má najvyššiu sadzbu dane z motorových vozidiel. Ja tomu naozaj nerozumiem, prečo Slovensko má tak vysokú daň z motorových vozidiel. A rovnako by som si požiadala vysvetliť, prečo, ak minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pán a aj štátny tajomník, pán Viktor Stromček uskutočnili dohodu s úniou autodopravcov o tom, že ak budú otvárať zákon, tak znížia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcich cenu nafty na štandardné úrovne Európskej únie, tak sa pýtam, prečo tento návrh zákona o dani z motorových vozidiel nebol nastavený tak, aby nielen unifikoval sadzbu dane v rámci regionálnych rozdielov, ale aby táto sadzba dane vzhľadom na to, aká je hospodárska, finančná kríza, ako sa ľuďom a autodopravcom život sťažuje, prečo táto novela nie je nastavená tak, aby bola prístupná ľuďom, aby ich odbremenila od neúnosnej daňovej záťaže.
Rovnako sa budem pýtať na to, prečo pri formulácii a zadefinovaní tohto zákona, novely, sme nesledovali vzory pre nás príkladných krajín Nemecko a Rakúsko, kde hneď potom, ako zaviedli mýto, mýtny poplatok, bola znížená sadzba dane. A to nie o zlomok, ale o výraznú časť. V dôsledku takto navrhovaného zákona sa zníži sadzba dane iba o zlomok. Avšak na podmienky, o ktorých hovorím, a tieto argumenty, ktoré máme podložené, je žiaduce, aby táto sadzba dane bola znížená na tú úroveň, ako sme to deklarovali, naniesli a navrhli v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Ak za tento návrh vládna strana nebude hlasovať, nepresvedčí ma opakovane, tak ako som na to poukazovala aj v iných ďalších prípadoch, o tom, že má v sebe sociálny rozmer, pretože cesta, ktorou idete, že v daňových úpravách alebo v návrhoch na nastavenie výšky daní, sadzby daní - a to už je jedno o akú, aký typ dane ide, či o daň z motorových vozidiel, alebo o daň z pridanej hodnoty, nastavenie toho typu -, že deficit ideme vykrývať čoraz väčšou záťažou smerom k občanom, zvyšovaním daní, zvyšovaním poplatkov, zvyšovaním odvodov, táto cesta vypĺňania dier v rozpočte, deficitov je nesprávna. Obzvlášť ak sa to deje na pozadí toho, že sme svedkami toho, ako sa štát pod vaším vedením sám zbavuje príjmov z nášho štátneho, spoločného bohatstva, strategických subjektov, strategických surovín v prospech nadnárodných a finančných skupín. Toto nie je správna cesta. Ak uvoľňujete opraty a vytvárate priestor pre to, aby sa na úkor nášho obyvateľstva a na úkor ochrany našich národných, ekonomických, finančných hodnôt a záujmov obohacovali finančné skupiny. A toto je ďalší príklad z dielne vašich návrhov, ktorý vás v tomto usvedčuje. Tento postup je nenáležitý. Ak chcete naozaj prijať dobrý zákon o dani z motorových vozidiel, rešpektujte a reflektujte na požiadavky ľudí, ktorých sa táto novela a jej dopady dotýkajú. Tí volajú po tom, na čo majú nárok a k čomu ste sa zrejme vy ako vláda a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zaviazali. Zaviazali ste sa k tomu, že sa priblížite daňou z motorových vozidiel k štandardom Európskej únie. A faktom je, že daň z motorových vozidiel na Slovensku je štvornásobne vyššia ako minimálna sadzba dane odporúčaná predpisom európskej smernice. (Reakcia z pléna.) Je to poburujúce, je to poburujúce! A usvedčuje vás to v tom, že so sociálnym rozmerom nemáte nič spoločné. Vykrývanie deficitov a dier štátneho rozpočtu tým, že na tých najslabších a na tých posledných v reťazci uvijeme naj-, najsilnejší a najväčší bič, nie je sociálna cesta. Toto nie je príklad sociálnej politiky. Práve naopak.
A rovnako sa to týka aj toho nášho návrhu v druhej časti, v ktorom upozorňujeme, že čo sa týka správneho nastavenia daňových úľav, sa potrebujeme pre, pre podporu a motiváciu v nákupe nových motorových vozidiel, sa potrebujeme priblížiť českým štandardom. Ak to dokážu naši susedia nastaviť tak, aby tie úľavy boli čo najvyššie, prosím pekne, sledujme kroky našich susedov. Ak chceme ľuďom pomáhať, tak ja verím tomu, že návrhy, ktoré tu prednesiete a ktoré budeme prerokovávať, budú vyzerať úplne inak. Verím, že takto pripravený návrh, ak sa zaňho nezahlasuje, ste pripravení niesť aj svoju politickú zodpovednosť.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:09
Vystúpenie v rozprave 16:09
Juraj BlanárTak poďme si to rozobrať pekne od začiatku, aby sme vedeli, že o čom vlastne rozprávame. Keď samosprávne kraje vznikali, tak v roku 2001 sa odsúhlasil zákon č. 302 o samosprávnych krajoch. No a v tomto zákone o samosprávnych krajoch bolo aj nastavené financovanie. To znamená, bolo povedané, aké budú ďalšie, lebo na to nadväzovali ďalšie zákony, ale bolo to súčasne s týmto aj schválené, ako vlastne budú samosprávne kraje fungovať. Mimochodom, to bolo dôvodom alebo bola to podmienka, že samosprávne kraje vzniknú, podmienka vstupu do Európskej únie. A nemusím vôbec pripomínať, že v roku 2001 vládla ešte prvá Dzurindova vláda a vychádzala z nejakého predpokladu, čo je podľa mňa asi správne, pretože keď neviem niečo presne kvantifikovať, presne pomenovať, tak vychádzam z nejakého predpokladu a nastavujem nejaké pravidlá, ktoré postupne vyhodnocujem. Nuž a pri tom nastavení pravidla, že daň z motorových vozidiel bude určená práve pre účely údržby ciest, krajských ciest, teda ciest II. a III. triedy, a rovnako aj pre dopravu ako takú a podporu dopravy ako takej, tak sa vychádzalo, že táto daň, keďže súvisí s dopravou, môže byť práve pre účely financovania ako priamych príjmov do samosprávnych krajov tá najlepšia. Čiže toto bolo východisko a s týmto východiskom vstupovali všetci pri schvaľovaní vzniku samosprávnych krajov a ich financovania.
Nuž ale prax začala ukazovať, že to nie je celkom v poriadku. A určite si budú mnohí poslanci, ktorí tu sedia niekoľko volebných období, pamätať, že tu bola neustála snaha, ako zlepšiť toto nastavenie tak, aby nedochádzalo k tej deformácii, ktorá od začiatku sa ukazovala ako problematická, a to je to, že príslušný právnický subjekt alebo podnikateľský subjekt platí daň z motorových vozidiel tam, kde má evidované sídlo firmy. No ale povedzme si otvorene, že mnohé veľké celoslovenské firmy, ale povedzme si možno aj štátne, ktoré podnikajú, majú sídlo v Bratislave a ergo, to znamená, odvádzajú daň z motorových vozidiel iba tu, do rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja napriek tomu, že tieto vozidlá pôsobia po celom Slovensku v rôznych filiálkach, závodoch, vysunutých pracovísk a tak ďalej a tak ďalej.
Preto bola snaha, napr. pamätám si, teraz neviem, ktorý poslanec to bol, že sa tu predkladal návrh, že aby tieto podnikateľské subjekty museli preevidovať tieto vozidlá do príslušných krajov, kde podnikajú, čo sa, samozrejme, ale neuskutočnilo, pretože nebolo to takmer vykonateľné, a nemohli sme prinútiť firmy len preto, že pôsobia v tom alebo onom kraji, a dokonca niektoré hovorili, že však pôsobíme na dvoch, na troch územiach krajov, aby si ich práve mohli zaregistrovať v troch krajoch, to asi by nešlo.
Čiže ukázalo sa praxou a my sme to v samosprávnych krajoch každý rok videli, keď sa schvaľovali všeobecne záväzné nariadenia, ktorými sa určovali sadzby pre daň z motorových vozidiel, že toto prosto sa nedalo odstrániť, že táto deformácia tu stále pokračuje a nevieme s ňou nič urobiť. A táto deformácia zároveň hovorí o tom, že Bratislavský kraj, ktorý má niečo okolo 500 km ciest II. a III. triedy, teraz hovorím o faktoch, a tu by som chcel, aby bolo brané, že to nie je o tom, že budem, že som proti Bratislavskému samosprávnemu kraju, vôbec nie, ale že 500 km ciest II. a III. triedy a výber je 33 mil. eur z daní motorových vozidiel, Žilinský samosprávny kraj má 1 450 km, takmer trikrát toľko a vyberie 16 mil. eur.
A teraz by som mohol ísť ďalej, lebo pán poslanec Zajac tu mal vystúpenie, že to nie je dobre nastavené, že tie kritériá by mohli byť iné, dokonca pán poslanec Hraško, že sa nezohľadňujú rôzne dĺžky cestnej siete a tak ďalej. Áno, však ale potom by sme mohli ísť aj ďalej, môžeme rozprávať aj o ňom, že určite asi Bratislavský kraj nemá také náklady na zimnú údržbu, ako má napr. Žilinský kraj alebo Prešovský. Nemá toľko zmrazovacích cyklov, ktoré narušujú povrch komunikácie, a o to viacej je potrebné mať finančných prostriedkov na ich údržbu. Nuž ale takýmto spôsobom keby sme to išli definovať, tak asi veľmi ťažko dospejeme k nejakému spoločnému návrhu a v konečnom dôsledku, dámy a páni, tak či tak by to malo dopad na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, pretože, ešte raz podotýkam, na začiatku, keď vznikal tento zákon, za prvej Dzurindovej vlády, to nebolo dobre nastavené. Čiže niekto, kto chce spochybniť snahu, že chceme túto deformáciu odstrániť, tak sa snaží len konzervovať chybu, ktorá tu vznikla hneď na začiatku, a z roka na rok sa potvrdzovala táto chyba.
Boli tu aj také argumentácie, ktoré hovorili o tom, že ak má obecná a miestna samospráva napr. daň z nehnuteľnosti, tak ju predsa nemôžeme dnes zo dňa na deň prevziať na štát, pretože príde o príjmy a tak ďalej. Áno, ale nemôžeme porovnávať daň z nehnuteľností s daňou z motorových vozidiel, pretože daň z nehnuteľností sa platí iba z tých nehnuteľností, ktoré sú preukázateľne na území toho mesta alebo obce. Preukázateľne. A porovnávať to s daňou z motorových vozidiel, kde preukázateľne vieme, že motorové vozidlo síce je zaregistrované v Bratislavskom samosprávnom kraji, ale podniká na území iného kraja, je takisto preukázateľné, že je to iné. A preto takéto porovnanie s daňou z nehnuteľností obcí a miest je absolútne nemiestne a myslím si, že kríva na obidve nohy, nedá sa použiť. (Reakcie z pléna.) No pre niekoho na pol nohy. Možno z KDH, pretože KDH tiež odsúhlasovalo tento zákon, keď vznikali samosprávne kraje, ale ja to chápem. Ešte raz, nič nemám za zlé, pretože boli východiská, na základe ktorých sa stanovovalo financovanie samosprávnych krajov. Nič viacej sa nevedelo asi vtedy vymyslieť. Ale za 12 rokov fungovania krajskej samosprávy sa ukázalo, že jednoducho táto deformácia sa nedala a nepodarila sa odstrániť.
Hovorilo sa tu rovnako o tom, že dnes bez ladu a skladu sa bude niekde, za nejakým stolom, alebo nejaký úradník, meniť daň z fyzických osôb, ktorá zostane ako jediná. Ja sa ešte vyjadrím k tomu, že ako sa pozerám na to financovanie samosprávnych krajov. No môžem vás ale ubezpečiť, že bolo to z úst práve tých, čo také niečo urobili a pán minister aj to povedal v roku 2011, ale zasa, povedzme si, bola kríza, možnože kriticky si môžeme priznať a pán poslanec Frešo to aj povedal, že bola kríza, že musela aj samospráva nejakým spôsobom prispieť. Ja si myslím, že samospráva prispela. A bolo to po dohode s ministerstvom. Ale v tomto prípade môžem povedať, že nie vždy sme boli vypočutí tak, ako sme si predstavovali. Ale to už vždy tak býva.
Rovnako tu bolo povedané, že pokiaľ by tu bolo naozaj niečo také, že sú tu veľké rozdiely daní motorových vozidiel, tak už by sa dávno prehlasovali tie podnikateľské subjekty do iných krajov. Bolo to povedané iba tým rečníkom, ktorý tu stál, pretože nikto nikdy také niečo nepovedal. Tie rozdiely v daniach motorových vozidiel medzi krajmi nie sú také veľké. Je pravda, že sú rozdiely, ale nie sú také veľké, aby to motivovalo sa prehlasovať do jednotlivých krajov. Ale ja si ani neviem predstaviť, žeby niekto kvôli tomu, že má podnikateľský subjekt zaregistrovaný v Bratislave len preto, že by bola v Žilinskom samosprávnom kraji nižšia daň, že by z Bratislavy odišli. Lebo to majú asi preto, že globálne pôsobia na celom Slovensku. Ja hovorím o týchto firmách. A toto sa nepodarilo odstrániť dodnes. Čiže to nie je žiadne sťahovanie sa firiem do jedného alebo do druhého kraja, ale je to len logické vyústenie poznania za dvanásť rokov fungovania tejto dane, že jednoducho nesplnila svoj účel, a je potrebné, aby sme si naliali čistého vína a povedali, ako ideme ďalej.
Samosprávne kraje pri určovaní výšky daní z motorových vozidiel - a teraz poviem aj to, čo ja som prežíval, keď sme pripravovali každoročne všeobecne záväzné nariadenie - tak sme v prvom rade sa snažili hľadať, aby sme získali z tejto dane ako príjmu čo najviac finančných prostriedkov, tak aby sme mohli ten modernizačný dlh, ktorý máme v cestnej sieti, dobehnúť čo najskôr. Ale zároveň vzápätí sme si uvedomili, keď sme ich porovnávali napr. s daňami z motorových vozidiel v iných krajinách, kde sa ináč vyberajú, že tie aspekty, ktoré by mala daň z motorových vozidiel napĺňať, nedokážeme splniť. A mnohí, ktorí sa vyjadrujete napr. k environmentálnym zákonom, vyčítate, že sa na životné prostredie nemyslí, že robíme len pre podnikateľov, ktorí na životné prostredie nedbajú, zákony a tak ďalej a tak ďalej, a teraz jedným dychom to spochybníte, pretože ani my v samosprávnych krajoch sme neboli schopní tento environmentálny aspekt uplatniť tak, aby naozaj bol motivujúci pre tých, ktorí si kúpia vozidlá, ktorí maj euro päť alebo euro šesť, aby platili nižšie dane, pretože menej znečisťujú životné prostredie, ako tí, ktorí majú veterány, ktoré sú staršie ako trinásť rokov. Všetci dobre poznáte, keď idete za nákladným vozom a v prvom rade, čo hľadáte v osobnom vozidle, je vnútorný okruh, aby ste ho zapli, aby ste nemuseli nasávať to, čo dávajú do prostredia. No toto predsa všetci chceme, aby sme dosiahli. A toto môže zabezpečiť naozaj len centrálna vláda. Iným spôsobom to nejde, pretože my sme boli tlačení, pretože tak bola určená táto daň, aby sme čo najviac vyberali, aby sme mohli opravovať cesty. Nám to nestačilo v niektorých krajoch na to, aby sme tieto finančné prostriedky použili na to, aby sme opravili cesty. Zato v jednom kraji to postačovalo na to, aby to ešte mohlo byť použité aj na iné účely.
Ja objektívne zasa priznávam, že ak teraz sa dostanem k dani fyzických osôb, to znamená, podielových daní, že sa nastavovali tak, že postupne zohľadňovali regionálne rozdiely. Ale treba povedať aj to, že odvtedy, ako bol nastavený vzorec pre daň fyzických osôb pre samosprávu, a to potvrdia všetci - dúfam, že aj vy, pán Zajac -, že postupne sa rokom tie koeficienty menia a sa zmenšujú. Ale to tu nikto nepovedal. Len preto, že radšej, aby to vyzeralo, že to je horšie. Oni sa menia, aby sa, jednoducho, sa vyrovnali postupne. A to je, podľa mňa, korektné. A myslím si, že v každej rodine aj v každom slušnom štáte vždy ten bohatší pomáha chudobnejšiemu. Tu neni niečo, že by niekto chcel parazitovať na niekom druhom.
Preto, samozrejme, že cítime do určitej miery aj také, ako by som to povedal, niečo, že opúšťame teraz príjem, ktorý je originálny pre samosprávne kraje, pretože sme si to priamo určovali, ale urobili sme to po zrelom zvážení, že jednoducho je to potrebné urobiť, keďže my nedokážeme túto deformáciu, ktorá bola od začiatku do tohto systému vložená, odstrániť. A náš cieľ je, aby všetky tieto finančné prostriedky a v tomto zákone, ktorý je predkladaný, je to aj zahrnuté, sme dostali, ktoré je spôsobené výpadkom z daní motorových vozidiel cez podielové dane, a to dostaneme s tým, že našou ambíciou samosprávnych krajov, a to sme už dlhšie o tom diskutovali - a to nikto tu nespochybní, dúfam, že ani pán poslanec Frešo, lebo oni boli prví, ktorí predkladali tzv. daňový mix, bol to pán minister Mikloš, ktorý to predkladal, tento daňový mix -, aby sme jednoducho dostali sa na príjmy aj z iných daní, napr. daní právnických osôb. Tak ako je to napr. v Poľsku, kde vojvodstvá, ktoré sú rovnakou samosprávou ako u nás samosprávne kraje, majú dane aj z právnických osôb, čiže ergo sú aj do určitej miery motivované určitým spôsobom vytvárať lepšie prostredie pre podnikateľov a možno aj investorov, lebo majú aj nadväznosť na ich príjem z daní právnických osôb, čo je podľa mňa správne.
Preto, ja som to už povedal vo svojej faktickej poznámke, ako použiť argument, že Žilina dostala 17 mil. eur, keď investor, ktorý tam bol podporený z úrovne štátu, a Žilina ako mesto pomohlo, aby to tam mohlo byť, bolo to len, bola to len, bol to len vzorec, ako pomôcť, veď predsa daň z právnickej osoby, ktorú tam dnes zastupuje tento investor, slúži pre celé Slovensko, pre celé Slovensko a jeho príjem, nielen pre Žilinu. Preto si myslím, že ten argument bol absolútne nekorektný vo vystúpení, ktorý tu odznel.
Pán poslanec Hraško, ja neviem, či by som mal použiť slovo Božie, ako to povedal pán minister. Takého odborníka som ešte nevidel na opravu ciest, ako je on. Keby tu bol, tak by som to ešte povedal. Vodováha a poklopy a toto všetko, tak to teda klobúk dolu. Ale vecne. Pán poslanec Hraško evidentne hájil záujmy jedného subjektu, ktorý podniká v doprave, ja to nezazlievam, každý poslanec sa môže rozhodnúť, ale nepovedal, že táto únia, ktorá tu dnes je, je v porovnaní s ČESMAD-om, je len percentuálny zlomok z toho, čo zastrešuje ČESMAD. Nechcem tým povedať, že by sme ho mali ignorovať. To vôbec nie. Ale nie je to v tej pozícii, že sú to mienkotvorní podnikatelia v tomto priestore z hľadiska objemu, ktorý oni vytvárajú. A rovnako som za to ale, aby postupne táto daň slúžila naozaj na ten účel, čo má, to znamená, aby motivovala ekologizáciu dopravy, aby motivovala to, že budeme zohľadňovať tých, ktorí sa snažia tú dopravu robiť poctivo a hlavne kvalitne aj s ohľadom na životné prostredie, od tých, čo jednoducho to nemajú. Áno, samozrejme, pán poslanec Hraško na jednej strane to povedal, že to bude viesť, zánik niektorých dopravcov, ktorí majú staršie autá a nemajú na nákup nových. Áno, ale však na tom by sme sa mali všetci zhodnúť, pán poslanec Mikuláš Huba mi to určite potvrdí ako človek, ktorý sa venuje ochrane životného prostredia. Všetci chceme predsa, aby tu skôr jazdili autá, ktoré majú nižšie emisie, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie. Ak to nechceme, tak nech to povie priamo pán poslanec Hraško. Ja to chcem. Ale v rámci samosprávnych krajov sme neboli schopní takéto niečo urobiť. A kde-tu sa nám podarilo, že sme dali pre poľnohospodárov nižšiu sadzbu, u nás v kraji to bolo 20%, tak to bola len taká maličká náplasť na to, čo sme mohli urobiť.
Vážené dámy a páni, milí poslanci, preto si myslím, že čas ukázal, že táto daň nebola dobre nastavená a je potrebné ju zmeniť. Návrh novely zákona, ktorý tu máme pred sebou, hovorí o tom, ako to bude do budúcnosti, hovorí o tom, ako bude táto daň slúžiť aj na ekologizáciu dopravy, ktorá, mimochodom, veľmi významne prispieva aj k skleníkovým efektom a všetkým tým negatívnym veciam, ktoré berieme aj my do úvahy pri mnohých zákonoch a ktoré máme aj zakotvené v mnohých zákonoch, a v každom prípade bude spravodlivejšie a o to nám ide. Dostaneme finančné prostriedky, ktoré budú vykrývať túto daň, ale prostredníctvom podielových daní a v budúcnosti, som presvedčený, že dospejeme s vládou k dohode k tomu, aby pri audite, ktorý sa robí v samospráve, sme nastavili aj financovanie tak, že bude krajská samospráva naviazaná aj na inú daň a nielen na daň z fyzických osôb, tak ako to bude teraz. Ale som presvedčený, že tento krok, ktorý dnes tu robíme, je potrebné urobiť, a ešte raz podotýkam, nie je to niečo, čo by malo byť proti Bratislavskému samosprávnemu kraju, ale je to niečo, čo by nám malo záležať, ak tu je niekde nerovnováha, tak tú nerovnováhu napraviť. A nie je to ani nič osobné voči môjmu kolegovi, s ktorým mnoho problémov riešim, samosprávy, bez toho, aby sme si dávali nejaké politické prívlastky, pretože na oboch nás jednoducho leží aj na pleciach kompetencia napĺňať to, čo sa od nás vyžaduje.
Preto plne podporujem tento návrh zákona a chcel by som aj vás požiadať, aby ste ho podporili vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s mojím kolegom Jarom Baškom, ktorý umožňuje to, aby sme finančné prostriedky, ktoré by sme za vozidlá, ktoré poskytujú, za určité vozidlá, ktoré poskytujú údržbu na verejných cestách, to znamená verejných cestách, cestách II., III. triedy, I. triedy, aby tieto finančné prostriedky ostali radšej u nás v rozpočte a mohli sme ich použiť na opravu ciest, a nie aby išli do rozpočtu, ktorý, z ktorého už by sa nám to nedostalo, pretože toto nám už nebude dané. Takže podporujem aj tento pozmeňujúci návrh a chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2014 o 16:09 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako prispel aj v druhom čítaní do rozpravy a predniesol zopár takých dôležitých postrehov súvisiacich s touto novelou a priblížil to aj trošku z historického hľadiska. A nechcem vôbec, aby to vyznelo, pretože je to prosto záležitosť, ktorá by mala byť v tej vecnej rovine, že je to nejaký problém, ktorý sa odvíja medzi samosprávnymi krajmi, a že je tu nebodaj problém nedostatočného vlastenectva, ako to odznelo zo strany pána poslanca Freša, a boja proti Bratislave, a neviem, ešte čo všetko bolo povedané.
Tak poďme si to rozobrať pekne od začiatku, aby sme vedeli, že o čom vlastne rozprávame. Keď samosprávne kraje vznikali, tak v roku 2001 sa odsúhlasil zákon č. 302 o samosprávnych krajoch. No a v tomto zákone o samosprávnych krajoch bolo aj nastavené financovanie. To znamená, bolo povedané, aké budú ďalšie, lebo na to nadväzovali ďalšie zákony, ale bolo to súčasne s týmto aj schválené, ako vlastne budú samosprávne kraje fungovať. Mimochodom, to bolo dôvodom alebo bola to podmienka, že samosprávne kraje vzniknú, podmienka vstupu do Európskej únie. A nemusím vôbec pripomínať, že v roku 2001 vládla ešte prvá Dzurindova vláda a vychádzala z nejakého predpokladu, čo je podľa mňa asi správne, pretože keď neviem niečo presne kvantifikovať, presne pomenovať, tak vychádzam z nejakého predpokladu a nastavujem nejaké pravidlá, ktoré postupne vyhodnocujem. Nuž a pri tom nastavení pravidla, že daň z motorových vozidiel bude určená práve pre účely údržby ciest, krajských ciest, teda ciest II. a III. triedy, a rovnako aj pre dopravu ako takú a podporu dopravy ako takej, tak sa vychádzalo, že táto daň, keďže súvisí s dopravou, môže byť práve pre účely financovania ako priamych príjmov do samosprávnych krajov tá najlepšia. Čiže toto bolo východisko a s týmto východiskom vstupovali všetci pri schvaľovaní vzniku samosprávnych krajov a ich financovania.
Nuž ale prax začala ukazovať, že to nie je celkom v poriadku. A určite si budú mnohí poslanci, ktorí tu sedia niekoľko volebných období, pamätať, že tu bola neustála snaha, ako zlepšiť toto nastavenie tak, aby nedochádzalo k tej deformácii, ktorá od začiatku sa ukazovala ako problematická, a to je to, že príslušný právnický subjekt alebo podnikateľský subjekt platí daň z motorových vozidiel tam, kde má evidované sídlo firmy. No ale povedzme si otvorene, že mnohé veľké celoslovenské firmy, ale povedzme si možno aj štátne, ktoré podnikajú, majú sídlo v Bratislave a ergo, to znamená, odvádzajú daň z motorových vozidiel iba tu, do rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja napriek tomu, že tieto vozidlá pôsobia po celom Slovensku v rôznych filiálkach, závodoch, vysunutých pracovísk a tak ďalej a tak ďalej.
Preto bola snaha, napr. pamätám si, teraz neviem, ktorý poslanec to bol, že sa tu predkladal návrh, že aby tieto podnikateľské subjekty museli preevidovať tieto vozidlá do príslušných krajov, kde podnikajú, čo sa, samozrejme, ale neuskutočnilo, pretože nebolo to takmer vykonateľné, a nemohli sme prinútiť firmy len preto, že pôsobia v tom alebo onom kraji, a dokonca niektoré hovorili, že však pôsobíme na dvoch, na troch územiach krajov, aby si ich práve mohli zaregistrovať v troch krajoch, to asi by nešlo.
Čiže ukázalo sa praxou a my sme to v samosprávnych krajoch každý rok videli, keď sa schvaľovali všeobecne záväzné nariadenia, ktorými sa určovali sadzby pre daň z motorových vozidiel, že toto prosto sa nedalo odstrániť, že táto deformácia tu stále pokračuje a nevieme s ňou nič urobiť. A táto deformácia zároveň hovorí o tom, že Bratislavský kraj, ktorý má niečo okolo 500 km ciest II. a III. triedy, teraz hovorím o faktoch, a tu by som chcel, aby bolo brané, že to nie je o tom, že budem, že som proti Bratislavskému samosprávnemu kraju, vôbec nie, ale že 500 km ciest II. a III. triedy a výber je 33 mil. eur z daní motorových vozidiel, Žilinský samosprávny kraj má 1 450 km, takmer trikrát toľko a vyberie 16 mil. eur.
A teraz by som mohol ísť ďalej, lebo pán poslanec Zajac tu mal vystúpenie, že to nie je dobre nastavené, že tie kritériá by mohli byť iné, dokonca pán poslanec Hraško, že sa nezohľadňujú rôzne dĺžky cestnej siete a tak ďalej. Áno, však ale potom by sme mohli ísť aj ďalej, môžeme rozprávať aj o ňom, že určite asi Bratislavský kraj nemá také náklady na zimnú údržbu, ako má napr. Žilinský kraj alebo Prešovský. Nemá toľko zmrazovacích cyklov, ktoré narušujú povrch komunikácie, a o to viacej je potrebné mať finančných prostriedkov na ich údržbu. Nuž ale takýmto spôsobom keby sme to išli definovať, tak asi veľmi ťažko dospejeme k nejakému spoločnému návrhu a v konečnom dôsledku, dámy a páni, tak či tak by to malo dopad na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, pretože, ešte raz podotýkam, na začiatku, keď vznikal tento zákon, za prvej Dzurindovej vlády, to nebolo dobre nastavené. Čiže niekto, kto chce spochybniť snahu, že chceme túto deformáciu odstrániť, tak sa snaží len konzervovať chybu, ktorá tu vznikla hneď na začiatku, a z roka na rok sa potvrdzovala táto chyba.
Boli tu aj také argumentácie, ktoré hovorili o tom, že ak má obecná a miestna samospráva napr. daň z nehnuteľnosti, tak ju predsa nemôžeme dnes zo dňa na deň prevziať na štát, pretože príde o príjmy a tak ďalej. Áno, ale nemôžeme porovnávať daň z nehnuteľností s daňou z motorových vozidiel, pretože daň z nehnuteľností sa platí iba z tých nehnuteľností, ktoré sú preukázateľne na území toho mesta alebo obce. Preukázateľne. A porovnávať to s daňou z motorových vozidiel, kde preukázateľne vieme, že motorové vozidlo síce je zaregistrované v Bratislavskom samosprávnom kraji, ale podniká na území iného kraja, je takisto preukázateľné, že je to iné. A preto takéto porovnanie s daňou z nehnuteľností obcí a miest je absolútne nemiestne a myslím si, že kríva na obidve nohy, nedá sa použiť. (Reakcie z pléna.) No pre niekoho na pol nohy. Možno z KDH, pretože KDH tiež odsúhlasovalo tento zákon, keď vznikali samosprávne kraje, ale ja to chápem. Ešte raz, nič nemám za zlé, pretože boli východiská, na základe ktorých sa stanovovalo financovanie samosprávnych krajov. Nič viacej sa nevedelo asi vtedy vymyslieť. Ale za 12 rokov fungovania krajskej samosprávy sa ukázalo, že jednoducho táto deformácia sa nedala a nepodarila sa odstrániť.
Hovorilo sa tu rovnako o tom, že dnes bez ladu a skladu sa bude niekde, za nejakým stolom, alebo nejaký úradník, meniť daň z fyzických osôb, ktorá zostane ako jediná. Ja sa ešte vyjadrím k tomu, že ako sa pozerám na to financovanie samosprávnych krajov. No môžem vás ale ubezpečiť, že bolo to z úst práve tých, čo také niečo urobili a pán minister aj to povedal v roku 2011, ale zasa, povedzme si, bola kríza, možnože kriticky si môžeme priznať a pán poslanec Frešo to aj povedal, že bola kríza, že musela aj samospráva nejakým spôsobom prispieť. Ja si myslím, že samospráva prispela. A bolo to po dohode s ministerstvom. Ale v tomto prípade môžem povedať, že nie vždy sme boli vypočutí tak, ako sme si predstavovali. Ale to už vždy tak býva.
Rovnako tu bolo povedané, že pokiaľ by tu bolo naozaj niečo také, že sú tu veľké rozdiely daní motorových vozidiel, tak už by sa dávno prehlasovali tie podnikateľské subjekty do iných krajov. Bolo to povedané iba tým rečníkom, ktorý tu stál, pretože nikto nikdy také niečo nepovedal. Tie rozdiely v daniach motorových vozidiel medzi krajmi nie sú také veľké. Je pravda, že sú rozdiely, ale nie sú také veľké, aby to motivovalo sa prehlasovať do jednotlivých krajov. Ale ja si ani neviem predstaviť, žeby niekto kvôli tomu, že má podnikateľský subjekt zaregistrovaný v Bratislave len preto, že by bola v Žilinskom samosprávnom kraji nižšia daň, že by z Bratislavy odišli. Lebo to majú asi preto, že globálne pôsobia na celom Slovensku. Ja hovorím o týchto firmách. A toto sa nepodarilo odstrániť dodnes. Čiže to nie je žiadne sťahovanie sa firiem do jedného alebo do druhého kraja, ale je to len logické vyústenie poznania za dvanásť rokov fungovania tejto dane, že jednoducho nesplnila svoj účel, a je potrebné, aby sme si naliali čistého vína a povedali, ako ideme ďalej.
Samosprávne kraje pri určovaní výšky daní z motorových vozidiel - a teraz poviem aj to, čo ja som prežíval, keď sme pripravovali každoročne všeobecne záväzné nariadenie - tak sme v prvom rade sa snažili hľadať, aby sme získali z tejto dane ako príjmu čo najviac finančných prostriedkov, tak aby sme mohli ten modernizačný dlh, ktorý máme v cestnej sieti, dobehnúť čo najskôr. Ale zároveň vzápätí sme si uvedomili, keď sme ich porovnávali napr. s daňami z motorových vozidiel v iných krajinách, kde sa ináč vyberajú, že tie aspekty, ktoré by mala daň z motorových vozidiel napĺňať, nedokážeme splniť. A mnohí, ktorí sa vyjadrujete napr. k environmentálnym zákonom, vyčítate, že sa na životné prostredie nemyslí, že robíme len pre podnikateľov, ktorí na životné prostredie nedbajú, zákony a tak ďalej a tak ďalej, a teraz jedným dychom to spochybníte, pretože ani my v samosprávnych krajoch sme neboli schopní tento environmentálny aspekt uplatniť tak, aby naozaj bol motivujúci pre tých, ktorí si kúpia vozidlá, ktorí maj euro päť alebo euro šesť, aby platili nižšie dane, pretože menej znečisťujú životné prostredie, ako tí, ktorí majú veterány, ktoré sú staršie ako trinásť rokov. Všetci dobre poznáte, keď idete za nákladným vozom a v prvom rade, čo hľadáte v osobnom vozidle, je vnútorný okruh, aby ste ho zapli, aby ste nemuseli nasávať to, čo dávajú do prostredia. No toto predsa všetci chceme, aby sme dosiahli. A toto môže zabezpečiť naozaj len centrálna vláda. Iným spôsobom to nejde, pretože my sme boli tlačení, pretože tak bola určená táto daň, aby sme čo najviac vyberali, aby sme mohli opravovať cesty. Nám to nestačilo v niektorých krajoch na to, aby sme tieto finančné prostriedky použili na to, aby sme opravili cesty. Zato v jednom kraji to postačovalo na to, aby to ešte mohlo byť použité aj na iné účely.
Ja objektívne zasa priznávam, že ak teraz sa dostanem k dani fyzických osôb, to znamená, podielových daní, že sa nastavovali tak, že postupne zohľadňovali regionálne rozdiely. Ale treba povedať aj to, že odvtedy, ako bol nastavený vzorec pre daň fyzických osôb pre samosprávu, a to potvrdia všetci - dúfam, že aj vy, pán Zajac -, že postupne sa rokom tie koeficienty menia a sa zmenšujú. Ale to tu nikto nepovedal. Len preto, že radšej, aby to vyzeralo, že to je horšie. Oni sa menia, aby sa, jednoducho, sa vyrovnali postupne. A to je, podľa mňa, korektné. A myslím si, že v každej rodine aj v každom slušnom štáte vždy ten bohatší pomáha chudobnejšiemu. Tu neni niečo, že by niekto chcel parazitovať na niekom druhom.
Preto, samozrejme, že cítime do určitej miery aj také, ako by som to povedal, niečo, že opúšťame teraz príjem, ktorý je originálny pre samosprávne kraje, pretože sme si to priamo určovali, ale urobili sme to po zrelom zvážení, že jednoducho je to potrebné urobiť, keďže my nedokážeme túto deformáciu, ktorá bola od začiatku do tohto systému vložená, odstrániť. A náš cieľ je, aby všetky tieto finančné prostriedky a v tomto zákone, ktorý je predkladaný, je to aj zahrnuté, sme dostali, ktoré je spôsobené výpadkom z daní motorových vozidiel cez podielové dane, a to dostaneme s tým, že našou ambíciou samosprávnych krajov, a to sme už dlhšie o tom diskutovali - a to nikto tu nespochybní, dúfam, že ani pán poslanec Frešo, lebo oni boli prví, ktorí predkladali tzv. daňový mix, bol to pán minister Mikloš, ktorý to predkladal, tento daňový mix -, aby sme jednoducho dostali sa na príjmy aj z iných daní, napr. daní právnických osôb. Tak ako je to napr. v Poľsku, kde vojvodstvá, ktoré sú rovnakou samosprávou ako u nás samosprávne kraje, majú dane aj z právnických osôb, čiže ergo sú aj do určitej miery motivované určitým spôsobom vytvárať lepšie prostredie pre podnikateľov a možno aj investorov, lebo majú aj nadväznosť na ich príjem z daní právnických osôb, čo je podľa mňa správne.
Preto, ja som to už povedal vo svojej faktickej poznámke, ako použiť argument, že Žilina dostala 17 mil. eur, keď investor, ktorý tam bol podporený z úrovne štátu, a Žilina ako mesto pomohlo, aby to tam mohlo byť, bolo to len, bola to len, bol to len vzorec, ako pomôcť, veď predsa daň z právnickej osoby, ktorú tam dnes zastupuje tento investor, slúži pre celé Slovensko, pre celé Slovensko a jeho príjem, nielen pre Žilinu. Preto si myslím, že ten argument bol absolútne nekorektný vo vystúpení, ktorý tu odznel.
Pán poslanec Hraško, ja neviem, či by som mal použiť slovo Božie, ako to povedal pán minister. Takého odborníka som ešte nevidel na opravu ciest, ako je on. Keby tu bol, tak by som to ešte povedal. Vodováha a poklopy a toto všetko, tak to teda klobúk dolu. Ale vecne. Pán poslanec Hraško evidentne hájil záujmy jedného subjektu, ktorý podniká v doprave, ja to nezazlievam, každý poslanec sa môže rozhodnúť, ale nepovedal, že táto únia, ktorá tu dnes je, je v porovnaní s ČESMAD-om, je len percentuálny zlomok z toho, čo zastrešuje ČESMAD. Nechcem tým povedať, že by sme ho mali ignorovať. To vôbec nie. Ale nie je to v tej pozícii, že sú to mienkotvorní podnikatelia v tomto priestore z hľadiska objemu, ktorý oni vytvárajú. A rovnako som za to ale, aby postupne táto daň slúžila naozaj na ten účel, čo má, to znamená, aby motivovala ekologizáciu dopravy, aby motivovala to, že budeme zohľadňovať tých, ktorí sa snažia tú dopravu robiť poctivo a hlavne kvalitne aj s ohľadom na životné prostredie, od tých, čo jednoducho to nemajú. Áno, samozrejme, pán poslanec Hraško na jednej strane to povedal, že to bude viesť, zánik niektorých dopravcov, ktorí majú staršie autá a nemajú na nákup nových. Áno, ale však na tom by sme sa mali všetci zhodnúť, pán poslanec Mikuláš Huba mi to určite potvrdí ako človek, ktorý sa venuje ochrane životného prostredia. Všetci chceme predsa, aby tu skôr jazdili autá, ktoré majú nižšie emisie, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie. Ak to nechceme, tak nech to povie priamo pán poslanec Hraško. Ja to chcem. Ale v rámci samosprávnych krajov sme neboli schopní takéto niečo urobiť. A kde-tu sa nám podarilo, že sme dali pre poľnohospodárov nižšiu sadzbu, u nás v kraji to bolo 20%, tak to bola len taká maličká náplasť na to, čo sme mohli urobiť.
Vážené dámy a páni, milí poslanci, preto si myslím, že čas ukázal, že táto daň nebola dobre nastavená a je potrebné ju zmeniť. Návrh novely zákona, ktorý tu máme pred sebou, hovorí o tom, ako to bude do budúcnosti, hovorí o tom, ako bude táto daň slúžiť aj na ekologizáciu dopravy, ktorá, mimochodom, veľmi významne prispieva aj k skleníkovým efektom a všetkým tým negatívnym veciam, ktoré berieme aj my do úvahy pri mnohých zákonoch a ktoré máme aj zakotvené v mnohých zákonoch, a v každom prípade bude spravodlivejšie a o to nám ide. Dostaneme finančné prostriedky, ktoré budú vykrývať túto daň, ale prostredníctvom podielových daní a v budúcnosti, som presvedčený, že dospejeme s vládou k dohode k tomu, aby pri audite, ktorý sa robí v samospráve, sme nastavili aj financovanie tak, že bude krajská samospráva naviazaná aj na inú daň a nielen na daň z fyzických osôb, tak ako to bude teraz. Ale som presvedčený, že tento krok, ktorý dnes tu robíme, je potrebné urobiť, a ešte raz podotýkam, nie je to niečo, čo by malo byť proti Bratislavskému samosprávnemu kraju, ale je to niečo, čo by nám malo záležať, ak tu je niekde nerovnováha, tak tú nerovnováhu napraviť. A nie je to ani nič osobné voči môjmu kolegovi, s ktorým mnoho problémov riešim, samosprávy, bez toho, aby sme si dávali nejaké politické prívlastky, pretože na oboch nás jednoducho leží aj na pleciach kompetencia napĺňať to, čo sa od nás vyžaduje.
Preto plne podporujem tento návrh zákona a chcel by som aj vás požiadať, aby ste ho podporili vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s mojím kolegom Jarom Baškom, ktorý umožňuje to, aby sme finančné prostriedky, ktoré by sme za vozidlá, ktoré poskytujú, za určité vozidlá, ktoré poskytujú údržbu na verejných cestách, to znamená verejných cestách, cestách II., III. triedy, I. triedy, aby tieto finančné prostriedky ostali radšej u nás v rozpočte a mohli sme ich použiť na opravu ciest, a nie aby išli do rozpočtu, ktorý, z ktorého už by sa nám to nedostalo, pretože toto nám už nebude dané. Takže podporujem aj tento pozmeňujúci návrh a chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
16:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:30
Jozef ViskupičPrvý rozpor, vy kritizujete to, že daň bola nastavená zle, ale pri tej kritike používate nasledovnú argumentáciu, čiže sú rôzne kritériá, ktoré môžu pre dane byť...
Prvý rozpor, vy kritizujete to, že daň bola nastavená zle, ale pri tej kritike používate nasledovnú argumentáciu, čiže sú rôzne kritériá, ktoré môžu pre dane byť uplatnené, či to bude intenzita dopravy, alebo to bude dĺžka tej dopravnej infraštruktúry, alebo to budú zmrazovacie cykly, alebo to bude prebraný stav infraštruktúry. A ja si osobne myslím, že tá VÚC-ka to vedela na základe posúdenia pre ten svoj kraj lepšie posudzovať, ako keď teraz štát uplatní aké kritérium, jednotné pre všetkých, a ktoré z nich si vyberie. Čiže tá daň bola nastavená podľa mňa omnoho spravodlivejšie v zmysle systému, ako sa chcem dostať teraz k nej.
Druhé, čo hovoríte, hovoríte, že právnické osoby áno, to by ste si vedeli predstaviť ako unikátnu daň, ale kvôli tomu rušíte inú daň, ktorá je daňou z motorových vozidiel alebo ako to potom chápať, že fyzické osoby, teda daň z fyzických osôb a podielová daň zostane, vedeli by ste si predstaviť inú unikátnu. A kvôli tomu jednu rušíte? Alebo prečo?
A tretia je, že štát očakáva vlastne 20-miliónový výpadok tým, že to zavedie, toto opatrenie. Čo očakávajú VÚC-ky? Predpokladám, že pri tejto zmene budú očakávať nárast tých finančných prostriedkov. A kde ich teda vezmeme? A to, čo sa najviac ľudia obávajú, je, tuná v pléne, že ako budú rozdeľované.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2014 o 16:30 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán župan Blanár, ja som sa snažil aj pri tejto rozprave si urobiť priamo z rozpravy názor, pretože mám unikátnu možnosť tu priamo v pléne zažiť troch županov, ale toto vyše vystúpenie je minimálne v dvoch až troch bodoch značne rozporuplné, budem sa to snažiť opísať.
Prvý rozpor, vy kritizujete to, že daň bola nastavená zle, ale pri tej kritike používate nasledovnú argumentáciu, čiže sú rôzne kritériá, ktoré môžu pre dane byť uplatnené, či to bude intenzita dopravy, alebo to bude dĺžka tej dopravnej infraštruktúry, alebo to budú zmrazovacie cykly, alebo to bude prebraný stav infraštruktúry. A ja si osobne myslím, že tá VÚC-ka to vedela na základe posúdenia pre ten svoj kraj lepšie posudzovať, ako keď teraz štát uplatní aké kritérium, jednotné pre všetkých, a ktoré z nich si vyberie. Čiže tá daň bola nastavená podľa mňa omnoho spravodlivejšie v zmysle systému, ako sa chcem dostať teraz k nej.
Druhé, čo hovoríte, hovoríte, že právnické osoby áno, to by ste si vedeli predstaviť ako unikátnu daň, ale kvôli tomu rušíte inú daň, ktorá je daňou z motorových vozidiel alebo ako to potom chápať, že fyzické osoby, teda daň z fyzických osôb a podielová daň zostane, vedeli by ste si predstaviť inú unikátnu. A kvôli tomu jednu rušíte? Alebo prečo?
A tretia je, že štát očakáva vlastne 20-miliónový výpadok tým, že to zavedie, toto opatrenie. Čo očakávajú VÚC-ky? Predpokladám, že pri tejto zmene budú očakávať nárast tých finančných prostriedkov. A kde ich teda vezmeme? A to, čo sa najviac ľudia obávajú, je, tuná v pléne, že ako budú rozdeľované.
Neautorizovaný