39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ide o veľmi závažný návrh zákona, pretože predpokladá systémovú zmenu platenia dane z motorových vozidiel, a systémovú nielen z pohľadu dopadu na daňovníkov, v tomto prípade dopravcov, ale aj z pohľadu príjemcov, kde v podstate zásadným spôsobom meníme spôsob príjemcu tohto dane, a to z vyšších územných celkov na štát.
Cieľom predmetného návrhu zákona je zaviesť daň z motorových vozidiel ako štátnu daň s jednotnými ročnými sadzbami. Pre vašu informáciu, z pôvodného počtu 868 sadzieb, ktoré dnes na Slovensku vo ôsmich vyšších územných celkov máme, navrhujeme zaviesť iba 49 ročných sadzieb. Z 868 ideme na 49, a to od 1. januára 2015.
Daň z motorových vozidiel sa tak po prijatí tohto návrhu zákona stane príjmom štátneho rozpočtu s tým, že samosprávnym krajom bude výpadok ich príjmu kompenzovaný navýšením podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb, z tzv. podielových daní.
Návrh zákona umožňuje znížiť základnú ročnú sadzbu dane v závislosti od prvej evidencie vozidla, a to po dobu 9 rokov, počnúc mesiacom, v ktorom bolo vozidlo prvýkrát evidované, ako aj pre hybridné motorové vozidlá, hybridné elektrické vozidlá a vozidlá používajúce alternatívny zdroj pohonu. Nulová ročná sadzba dane sa navrhuje pre elektromobily. Tieto zvýhodnenia majú za cieľ posilniť pozitívny prístup k životnému prostrediu.
Súčasne sa navrhuje zaviesť jednotné oslobodenia pre vozidlá, ktoré plnia celospoločensky významné aktivity, napr. ochranu ľudského zdravia, majetku, zabezpečujúce prepravu cestujúcich vo verejnom záujme alebo sa používajú výhradne v poľnohospodárskej výrobe a lesnej výrobe.
V rámci výborov boli predložené pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom bolo najmä spresnenie zaokrúhľovania pomernej časti dane a zníženej či zvýšenej ročnej sadzby dane na eurocenty nadol, precizovanie prechodného ustanovenia s cieľom zmeniť rozpočtové určenie cestnej dane v prospech štátu do zániku práva vyrubiť daň a ide o doplnenie, že za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje sprístupnenie alebo oznámenie výšky splatnej dane právnickej osoby na základe údajov z verejnej časti registra účtovných závierok. Veľmi nenápadné opatrenie. Ale v podstate rušíme daňové tajomstvo v oblasti platby daní z právnických osôb zákonom, de facto to bolo prístupné cez register účtových závierok už dnes, ale aby to bolo úplne jasné, rušíme daňové tajomstvo v tejto oblasti.
Dve-tri politické vety na záver. Jasným víťazom návrhu tohto zákona, ak prejde v Národnej rade, jasným víťazom sú podnikatelia, ktorí sa venujú doprave, čiže dopravcovia. Dopravcovia budú na ročnej báze platiť asi o 20 mil. eur menej. Víťazom sú aj, víťazom je aj naše životné prostredie, pretože v tomto návrhu zákona je prvýkrát jasne premietnutý taký ten ekologický pohľad a z pohľadu toho, aby sme motivovali dopravcov používať motorové vozidlá mladšie, a z tohto pohľadu aj menej zaťažujúce životné prostredie. A víťazmi sú aj sedem z ôsmich žúp, vyšších územných celkov, ktoré cez nový spôsob podielu na podielových daniach z tohto pohľadu budú mať väčšie príjmy ako, ako doteraz.
Kto stráca na tomto návrhu zákona, stráca štátny rozpočet, spomenutých 20 mil. eur v prospech lepšieho podnikateľského prostredia. A treba priznať, že stráca aj Bratislavský kraj, ktorý legitímne voči tomuto protestuje a týmto spôsobom sa rieši tu niekoľkoročná, možno desaťročná krivda z tohto pohľadu alebo krivda komunikovaná hlavne inými župami na Slovensku z pohľadu prerozdelenia dane z motorových vozidiel. A ten príbeh poznáte veľmi dobre.
Toľko na úvod, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1322 zo 16. septembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 344 zo dňa 7. októbra 2014, ústavnoprávny výbor uznesením č. 500 zo dňa 7. októbra 2014 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 182 zo dňa 7. októbra 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 352 zo 14. októbra tohto roku. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len taký krátky úvod o tom, o čom o 14.00 hod. budem hovoriť. Ja tam nemám nejak veľmi dlhé, ale za to bude pomerne jasné. A myslím si, že to prvé, čo ma vlastne napadlo, že veľmi pekne to pán minister uviedol, tých jasných víťazov pomenoval. Akurát, že to urobil zle, hej. Úplne jasné, pán minister, jasným víťazom v tejto chvíli na prvom mieste je vláda ako taká, ktorej sa podarilo prvýkrát od toho, čo tu máme samosprávu, urobiť výrazný recentralizačný krok, že odobrala konkrétnej samospráve možnosť určovať si výšku jednej dane. To sa nepodarilo nikomu, to si zatiaľ nikto netrúfol a je to proste presný protiklad toho, čo tu vlastne od konca 90. rokov na Slovensku máme, to znamená jasnú decentralizáciu aj čo sa týka právomocí, povinností, aj čo sa týka financií. Čiže to je prvý, akože jasne vláda víťazí, lebo sa jej posilňuje výrazným spôsobom moc. Druhým a možno víťazom, nech sa páči, pomyselným sú dopravcovia v čase úľavy, ale nepomerne menším ako vláda Slovenskej republiky.
A na stranu porazených, pán minister, a budem to naozaj zdôvodňovať veľmi presne a precízne, no v žiadnom prípade, že sedem žúp plus jedna. Osem žúp je porazených, lebo miera (reakcia z pléna), lebo miera, je to pravda, lebo miera ich schopnosti plánovať si financie klesá. Kľudne si to dajme a rozdajme v rozprave poobede, ľudia si to môžu vypočuť. Vieme dokázať, že miera ich autonómie klesá a posúvame sa od modelov decentralizovaných, napr. nech sa páči cez Dunaj sa pozrieť, ako to vyzerá v Dolnom Rakúsku, v Burgenlande, keď je riadna decentralizácia, smerom k centralistickým štátom. A tam naozaj to nefunguje. Nech sa páči, o druhej tú diskusiu môžeme urobiť.
Čo sa týka samotných čísel, ja rozhodne si nechcem, aby táto diskusia vyznela tak, že Bratislava oproti zbytku Slovenska, lebo to by bolo neférové, nečestné a nesprávne. Nesprávne nielen z pohľadu mňa ako poslanca Národnej rady, ale aj z pohľadu ako vlastenca, lebo ja si myslím, že takéto hlasy sú zlé. Preto to naozaj zdôvodním na príkladoch, jak to poškodí ostatné župy, ja neviem, napr. Trenčiansku, ktorúkoľvek ďalšiu. To znamená, o tom budem hovoriť, samozrejme, o 14.00 hod. Teším sa na tú debatu. Prajem všetkým dobrú chuť.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, že som mohol vystúpiť, a o 14.00 hod. sa vidíme. Všetko dobré.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, trochu ma prekvapuje, že vystupujem v tejto rozprave ako prvý, keď máme v pléne Národnej rade troch županov, predsedov VÚC, ale nevadí.
Najprv k tomu prečo a myslel som si, že o tom budú hovoriť predsedovia VÚC, poslanci Národnej rady, prečo vlastne ministerstvo prišlo s takýmto návrhom zákona, keď motorová, cestná daň sa už roky a roky vyberá spôsobom, že to je daň, ktorú si určovali a určujú ešte dneska samosprávne kraje a vyberá sa od firiem, ktoré majú sídlo v príslušnom samosprávnom kraji a cez daňový úrad, ktorý to zadministruje, dneska im táto motorová daň príde, jednotlivým VÚC-kam. A toto spôsobuje už roky určitú nespravodlivosť, pri ktorej sa ozývajú nielen predsedovia VÚC-iek, ktoré máme v celej republike, ale aj poslanci, ale aj obyvatelia, ktorí nie sú spokojní so stavom ciest II., III. triedy a sťažujú sa na nich. Prial by som si, aby som mohol niektorých kolegov aj poslancov previesť po ceste II., III. triedy v Prešovskom kraji, ktoré dôverne poznám. Naozaj vlastním automobil, ktorý je typu SUV, ale po niektorých cestách je problém aj s týmto autom, ktoré je vhodné do terénu, prejsť. Sú kraje, ako Banskobystrický, Prešovský, Košický, ktoré majú, dúfam, že sa nemýlim, okolo 3,5-tisíc ciest, ciest druhej, tretej triedy, ale firmy, ktoré sídlia v ich krajoch a jazdia po týchto cestách, nevyprodukujú tej motorovej dane toľko, aby jednotlivé župy sa adekvátne dokázali postarať o tieto cesty. A nastáva problém, keď veľké firmy, ktoré majú celoslovenskú pôsobnosť, veľakrát zahraničné firmy, ale aj štátne firmy, energetické giganty, pološtátne firmy majú sídlo v Bratislave, v Bratislavskom kraji, ale ich autá nákladné alebo osobné niekedy aj celý rok fungujú v prevádzkach, napr. na východnom Slovensku alebo na strednom Slovensku, a tieto autá dennodenne zaťažujú cesty II., III. triedy v inom kraji, v akom platia túto motorovú daň. Naozaj bolo až také úsmevné, keď sme pred týždňom s viacerými kolegami poslancami boli vo Veľkých Kapušanoch v jednej pološtátnej nemenovanej firme a vošli sme do areálu a všetky automobily osobné, aj nákladné mali bratislavské značky. Samozrejme, oni celý rok jazdia na východe až na pár služobných ciest. Veľakrát veľké firmy stavebné majú sídlo v Bratislave, a keďže stavajú diaľnice pri Žiline alebo na východnom Slovensku, tak aj celý rok ich nákladné autá tam sú a zaťažujú a ničia cesty druhej, aj cesty druhej, tretej triedy a na to neustále sa sťažovali roky a roky nielen predsedovia VÚC-iek, nielen poslanci, ale občania, ktorí vidia, že motorová daň sa platila v Bratislave, autá zaťažovali cesty v inom kraji, na strednom alebo východnom Slovensku.
Takže tento problém tu, tu roky bol, vláda Roberta Fica, ministerstvo tento problém uchopili a snažia sa ho aj asi cez konzultácie s jednotlivými županmi riešiť, ale ja nepovažujem toto riešenie, ktoré dneska máme na stole za dobré a ani za spravodlivé, musím povedať. A vysvetlím aj prečo.
V prvom rade musím povedať, že je tu snaha o centralizáciu, to znamená, odoberieme túto právomoc samosprávnym krajom, centralizujeme ju na, na úroveň štátu, štát bude vyberať túto motorovú daň, bude vyberaná, naozaj dnes je povedané, že bude vyberaná na najnižšej úrovni Banskobystrického kraja, čo je prospešné pre autodopravcov na Slovensku, mimo Banskobystrického kraja, tí zostanú na tom, na čom sú, a tí ďalší budú mať nižšiu daň. Myslím si, že to sa dalo riešiť aj pri zachovaní právomocí samosprávnych krajov, nemuselo sa to centralizovať. Naozaj odoberanie kompetencie samosprávam, s tým nebudem súhlasiť nikdy - ani KDH -, lebo takto centralizovať moc znamená, že samosprávne kraje budú príliš závislé a odkázané na to, ako sa vláda rozhodne im tieto financie, napr. aj motorovú daň, prerozdeliť. A tá závislosť môže byť taká silná, že časom štát, vláda, vláda, teda ktorá bude, povie, že nuž načo vôbec samosprávne kraje, keď, keď vlastne aj jedinú rozhodovaciu kompetenciu v oblasti výberu daní, mimochodom, obce a mestá túto právomoc majú, obce a mestá vyberajú daň z nemovitosti, takže aj túto jednu kompetenciu, ktoré samosprávne kraje majú, odoberieme štátu, príde tu vláda, ktorá povie, že samosprávne kraje netreba. Alebo možno len tri, tak ako bolo za bývalého režimu, tri kraje. Počuli sme to z úst pána premiéra pred voľbami do VÚC-ky zhruba pred rokom a pol. To nie je niečo, čo som si práve vymyslel. Z úst pána premiéra na sneme ZMOS-u sme počuli, chceme tri kraje len po voľbách do VÚC-ky, keď SMER má dneska šiestich, šiestich predsedov VÚC, odrazu takéto vyhlásenia nepočujem. A to je dobré, že ich nepočujeme, aj keď ja osobne, aj KDH si myslíme, že samosprávnych krajov malo byť viacej, mali rešpektovať prirodzené regióny Slovenska, ale týchto 8 samosprávnych krajov, ktoré už dneska máme vyše 12 rokov, ukázalo svoj zmysel. Som presvedčený o tom, že čím na nižšiu úroveň riadenia ideme, tým viacej rozhoduje, prepáčte mi za výraz, zdravý rozum, rozumné riešenia a je menej korupcie, klientelizmu a viacej rozumných rozhodnutí. Mám na mysli úroveň štát, samosprávne kraje, obce a mestá. A preto odoberanie kompetencií samospráv, s tým teda nesúhlasím a odoberanie právomoci rozhodovať o tom, akú motorovú daň budú mať.
Čo sa týka spravodlivosti, o ktorej som hovoril, naozaj súčasný model výberu motorovej dane spôsoboval to, čo som povedal na začiatku, že tu boli kraje, ktoré mali pocit, nieže pocit, akože informácie o tom, že motorová daň sa platí inde a automobily jazdia v ich kraji. Toto už dneska by sme v prípade nákladných automobilov už mali veľmi jednoducho vyriešiť. Dneska monitorovací systém, ktorý prevádzkuje SkyToll, ktorý bol vysúťažený, ako bol vysúťažený, ale od tohto roku SkyToll monitoruje nákladné automobily cez 3,5 tony aj na cestách druhej aj tretej triedy. Dneska ak by sme si vypýtali na konci roka od tohto prevádzkovateľa, koľko automobilov prešlo a aké dĺžky po cestách II., III. triedy, tieto informácie by sme mali dostať. Nemal by s tým byť problém. Nastáva určitý problém dneska, pri osobných automobiloch do 3,5 tony, pri trocha dobrej vôli dalo by sa riešiť napríklad v daňových priznaniach aj to, ak by firmy - a to berte ako len môj momentálny nápad -, ak by firmy mali povinnosť v daňovom priznaní zaškrtnúť, prevažne v ktorých krajoch sa ich automobil v priebehu roka bude pohybovať, a buď by označili všetky kraje, alebo by označili jeden-dva kraje, dalo by sa to riešiť. Aj tieto osobné automobily. Alebo potom ísť na intenzitu dopravu, ktorá je na úsekoch ciest známa. Ona sa síce nerobí každý rok, ale sú štatistiky, ktoré hovoria o tom, aká je intenzita dopravy na jednotlivých cestách. Takže týmto spôsobom by sa dalo vypočítať každý rok, koľko autokilometrov v príslušnom kraji sa v tom roku ako prevádzkuje, a motorová daň by sa mohla na základe týchto informácii prerozdeľovať. Teraz ide sa prerozdeľovať tak, ako je navrhnuté, a teda nie je ešte ani navrhnuté v tomto návrhu zákona. V tomto návrhu zákona je zadefinované, že VÚC-kam sa odoberie právomoc rozhodovať o motorovej dani. Bude ju vyberať štát a v tomto návrhu zákona, opravte ma, keď sa mýlim, nie je ešte zadefinovaný samotný spôsob, ako sa bude táto motorová daň prerozdeľovať jednotlivým krajom. To sa má udiať až na základe vyhlášky, nariadenia 668, kde sa to má udiať prerozdelením dane z príjmu fyzických osôb, kde sa navýši koeficient jednotlivým župám. To znamená, zjednodušene povedané, vyberieme motorovú daň od firiem a prerozdelíme ju cez počet obyvateľov v príslušnom kraji a cez koeficient. Samozrejme, po mne vystúpi pán predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý povie, že ani dneska to prerozdelenie na obyvateľa nie je spravodlivé a je úplne iné rozdelenie na obyvateľa v Bratislavskom kraji a v Banskobystrickom kraji, ale to takisto nie je súčasť tohto návrhu zákona, takže vyberieme motorovú dať a prerozdelíme ju cez počet obyvateľov a koeficient. Nezdá sa mi to spravodlivé.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, vystupujem síce pred kolegom Hraškom, ale aj ja som mu podpísal pozmeňujúci návrh, ktorý on predloží, ktorý vychádza z požiadaviek únie autodopravcov, ktorí rokovali alebo sa pokúšali rokovať s ministerstvom financií podľa mojich informácií. Ministerstvo financií odpovedalo, že ono jednalo s ČESMAD-om. Bavíme sa o výškach motorovej dane, ktorú dneska na Slovensku máme, veľmi zhruba to poviem, asi o 30 % vyššiu, ako je v susednej Českej republike, a preto súhlasím s jeho pozmeňujúcim návrhom, aby táto úroveň motorovej cestnej dane klesla na úroveň, aká je v susednej Českej republike. Samozrejme, bol by to značný výpadok podľa návrhu zákona už štátneho rozpočtu a ja poviem, ako by sa to dalo aj nahradiť. Motorová cestná daň je jediný spôsob, ako môže štát po prijatí tohto návrhu zákona ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov voči tým zahraničným. Dneska slovenský autodopravca je v tvrdom konkurenčnom boji s ďalšími, s okolitými krajinami, no a keď máme na Slovensku cenu nafty jednu z najvyšších oproti okolitým krajinám, keď motorovú daň máme o 30 % vyššiu ako v susednej Českej republike, ale keď poplatky za mýto, za prejazd aut cez diaľnice a cesty I. triedy platia všetci rovnako aj zahraniční, aj tí slovenskí, tak slovenskí autodopravca z toho vychádza, že jeho náklady sú vyššie ako toho zahraničného.
A ako nahradiť ten výpadok štátneho rozpočtu, ktorý by takto nastal? Nuž napr. spoplatnením obchvatov miest. Diaľnice, cesty prvej triedy, obchvaty miest dneska, dámy a páni, nie sú spoplatnené mýtom. Chvíľu boli, potom ich vláda Roberta Fica na jar, myslím si, že v marci zrušila. Podľa mňa nemá to logiku. Použijem príklad obchvatu Bratislavy. Naozaj kamión ide po diaľnici od Žiliny, všade platí mýto, príde ku Bratislave, obíde Bratislavu a na bratislavskom obchvate už ako mýto neplatí. Len na bratislavskom obchvate príde takto štát ročne o 8,4 mil. eur. To je to riešenie, ktoré hovorím. Slovenskému autodopravcovi znížme cestnú daň, ale za obchvaty ciest budú platiť všetci autodopravcovia aj tí zahraniční, aj slovenskí. Ale tam to je spravodlivé. Ten, kto prejde, ten tamadiaľ zaplatí, ale napr. na bratislavskom obchvate je každý druhý kamión zahraničný. To znamená, polovičku týchto príjmov by platili zahraničné kamióny a slovenskému autodopravcovi vieme pomôcť iba motorovou cestnou daňou - znížením - alebo spotrebnou daňou na palivo, na naftu. Iné opatrenia, iné páky štát nemá. Ak by teda chcel pomôcť tomu, aby slovenskí autodopravcovia boli schopní konkurovať tým zahraničným, môže nastať situácia, ja ju nechcem privolávať, že ak naše motorové dane budú vysoké, že firmy prejdú do susednej Českej republiky. Dialo sa to aj pri tom, keď jednotlivé kraje mali rôzne sadzby motorové. Zažil som situáciu, že veľká dopravná firma, oplatilo sa jej presťahovať sídlo firmy do iného kraja len preto, že za svoje kamióny potom platila nižšiu motorovú daň. Toto môže nastať, takáto situácia, že slovenský autodopravca sa rozhodne, že presťahuje firmu do susednej Českej republiky a nebude musieť ani premiestniť haly, ani kamióny. Kamióny aj tak jazdia po celej Európe. Takže preto som podpísal pozmeňujúci návrh Igora Hraška, ktorý vychádza z požiadaviek únie autodopravcov.
Takže, dámy a páni, rozumiem tomu problému, ktorý tu roky existoval, že sú kraje, ktoré majú väčší počet kilometrov ciest II. a III. triedy. Bratislavský kraj napríklad nemá také veľké množstvo kilometrov, samozrejme, intenzita dopravy v Bratislavskom kraji je oveľa, oveľa vyššia ako v iných krajoch. Firmy sídlia v Bratislave, jazdia po celom Slovensku. Tento problém, tomu rozumiem, ale toto riešenie, ktoré máme na stole, je proti samosprávnemu fungovaniu jednotlivých žúp a nepripadá mi ani spravodlivé.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem ti pekne, kolega Zajac, za tvoj príspevok aj za podporu nášho pozmeňováku, ktorý za chvíľku prednesiem, a ja by som sa neobával, že by nám autodopravcovia, teda malí autodopravcovia odišli do Českej republiky. Obával by som sa ešte horšieho scenára, a keďže už momentálne mám čerstvé informácie, tak o tom budem viacej hovoriť vo svojom príspevku v rozprave, ale naozaj nám tuná hrozí, že ten návrh, ktorý je tu, ohrozí, a nielen autodopravcov ako takých, ale ako som hovoril aj v rozprave v prvom čítaní, ohrozí aj zamestnanosť v rámci tohto sektora. Ale ako hovorím, o tom už viacej v mojom príspevku.

Ďakujem vám pekne za slovo, pán predsedajúci. No, k predrečníkovi pánu poslancovi Zajacovi, len toľko poviem, že úplne, úplne podpíšem celú tú časť, v ktorej hovorí o odmontovávaní samosprávy, resp. o tom, aká je to hrozba pre samosprávu vrátane všetkých tých analýz ohľadne intenzity. Jednoducho to je praktický dôkaz toho, že ani ľudia z Prešovského kraja, lebo pán poslanec je za Prešovský kraj, si nemyslia, že to je také strašné víťazstvo, tento návrh zákona, a myslím si, že to je, ďakujem za to, za to vôbec uvedenie, lebo to je presne o tom, že nie je to otázka toho, že kto kde sídli a kto odkiaľ koho zastupuje, ale v tomto prípade a v prípade tohto návrhu zákona je to otázka zdravého rozumu, či chceme mať samosprávu vôbec samosprávnou, alebo ju nechceme mať, a potom v tej ďalšej časti je to pomerne odborná diskusia, že o tom, ako rátať cestnú daň, ako narábať s dopravcami, koho všetkého do toho zahrnúť. K tomu sa tiež v rozprave vyjadrím.
Ale za to úplne prioritné považujem, že toto je hrozba, ktorá reálne hrozí, nieže ohrozuje, nieže lenže ohrozuje samosprávnosť žúp ako takých, po príliš čiernej dekáde sa na ňu siaha, ale nepriamo ohrozuje samosprávu ako takú, lebo keď to dnes zoberie sa kompetencia župám robiť si svoju vlastnú daň, zajtra sa príde s výborným nápadom, zobrať kompetenciu robiť si vlastnú daň mestám a obciam. Je to mimoriadne zlý signál, je to čistá centralizácia.
A to, čo chcem povedať, asi je také možnože viacej ľudské, je, že pripadá mi to veľmi, veľmi nešťastné, keď v takejto, povedal by som, napriek tomu, že dôležitej, ale parciálnej veci ideme zásadným spôsobom meniť pomery v krajine, čo sa týka rozloženia zodpovednosti, práv a povinností jednotlivých inštitúcii. Je to naozaj veľmi nešťastné a skutočne by sa to malo hneď zastaviť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Zajac, vy ste v úvode svojho vystúpenia uviedli veľké množstvo pozitív tohto zákona, a preto ma prekvapilo, že ste ho podrobil na konci takej kritike. Uviedli ste, že spokojní by mali byť autodopravcovia kvôli tomu, že tá sadzba dane by mala byť nižšia, ako keby sme urobili priemer podľa Banskobystrického kraja. To je jedno pozitívum.
Druhé. Dali ste za pravdu, že všetkých ostatných sedem samosprávnych krajov okrem Bratislavy by si malo, by si malo polepšiť, preto ja vidím v tom naozaj, že je to solidárnejšie a spravodlivejšie. Hovorili ste aj o tom, ďalšie pozitívum, čo vidím na tomto návrhu zákona, a je to aj, sám ste s tým prišli aj vy a pomenovali ste ho, že mali sme viacero firiem, ktoré využívali cesty na východe republiky, a pritom sídlili v Bratislavskom samosprávnom kraji, takže toto sú všetky plusy tohto zákona, návrhu zákona, o ktorý ste hovorili, a na konci ste uviedli, že sa vám to nezdá spravodlivé, solidárne. Ja práve naopak súhlasím alebo viem pochopiť pána predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Freša, lebo naozaj oni prídu o určitý balík peňazí, ale pre ostatné samosprávne kraje to bude výhodou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, tiež som chcel začať tým ako kolega Kéry, lebo ste začali s tými pozitívami, ktoré tento zákon prináša, a potom ste skĺzol a povedal, čo by to alebo ako by to malo, alebo prečo sa vám nepáči ten návrh. Možno som čakal, že by ste povedal, ako potom to riešiť inak tie, tie veci, ktoré ste spomínal v úvode, to, že máme rozdielny počet kilometrov ciest, rozdielny výber dane, objemy dane a tak ďalej. Správne si aj poznamenal, že už sa nebude prerozdeľovať daň z motorových vozidiel. Tá zostane príjmom štátu a rozdeľovať sa bude podiel na dani z príjmu fyzických osôb, kde sa zvyšuje percentuálny podiel o 7,3 %, a podľa vplyvov k tomuto zákonu, ktoré je priložené, tam je aj napočítané, ako bude, akými objemami sa to navýši v nasledujúcich rokoch.
Hovorí sa aj o tom, že sa samosprávy stanú príliš závislé od štátu tým, že sa táto daň bude na úrovni teda zákonom, na úrovni štátu a tak ďalej. Tak sa chcem opýtať, lebo viete povedať, aké percento z celkových príjmov samosprávneho kraja, Prešovského napr., tvorí daň z príjmu z motorových vozidiel. Lebo všetko ostatné sú príjmy alebo teda gro príjmov je práve podiel na dani z príjmu fyzických osôb. Takže treba sa na to takto pozrieť a možno hľadať mechanizmus.
A už len poznámku k tomu, že by sme vedeli možno vykryť väčší výnos s daňou motorových vozidiel, napr. spoplatnením obchvatov miest, no ja si myslím, teda že tí zahraniční tiráci alebo tie nákladné autá si kupujú už tú známku niekde pri vstupe do Slovenskej republiky, neprejdú obchvat z Bratislavy bez známky a potom idú ďalej, kde jednoducho, prípadne kde platia, prípadne kde platia mýto, takže si myslím, že toto, toto asi nebude ten, ten, to, čo by malo nahradiť možný prípadný výpadok.

Ďakujem pekne za všetky reakcie, od pána Demiana od konca začnem.
No kamión si nekupuje žiadnu známku, on má palubnú jednotku, ktorá ho monitoruje cez satelit, to znamená, či ide po diaľnici, dvojke triede, jednotke triede, trojke triede, ho monitoruje všade. To znamená, že on sa nemá ako vyhnúť tomu, aby neplatil mýta na diaľnici a ceste I. triedy, a keď jazdí po ceste II. a III. triedy, tak na základe objektívnej zodpovednosti môže dostať pokutu, ak tam nevykladal tovar. Čiže on nemá čo jazdiť po dvojkách, trojkách.
Čo sa týka k tomu, že som pochváli ten návrh zákona, ja som na úvod svojho vystúpenia pomenoval problém a určité napätie, ktoré tu už niekoľko rokov existuje, a povedal som, že ani doteraz som nepovažoval za celkom spravodlivé, ako bola rozdeľovaná motorová daň, ale ani toto riešenie, keď štát vyberie motorovú daň na úrovni celej republiky a rozdelí ju cez daň z príjmu fyzických osôb cez koeficient, sa mi nezdá spravodlivé. Naozaj tie samosprávy budú príliš odkázané na vládu. Ja neviem, akú tu vládu budeme v budúcnosti mať, ako sa zodpovedne alebo nezodpovedne k tomu postaví, že svojou vyhláškou alebo nariadením tu, tu tieto percentá zmení alebo bude rozdeľovať len možno svojim, druhým nie. Neviem, to na to stačí jednu vyhlášku, jedno nariadenie. Toto je zákon, ktorý bude platiť, ktorý odoberá dneska samosprávam túto právomoc, a preto som spomínal aj určité riešenia, ktoré by boli spravodlivejšie cez počet km a intenzitu na nich by sa napočítalo množstvo, a tak by sa vedelo, ktoré cesty sú viacej zaťažované, ktoré menej.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tá obedná pauza bola, samozrejme, dobrá na to, že si človek môže prehodnotiť to, čo počul v úvodnom slove pána ministra.
Takže ja musím pochváliť pána ministra za to, že teda naozaj sa teda obklopuje schopnými ľuďmi, lebo považujem to - a nemám lepší výraz, aj keď nie je úplne dobre spisovný - za mazané, postaví to tak, že všetci sú víťazi okrem Bratislavy, ktorá prehrala. Je to mazané, pán kolega Kéry to, samozrejme, pochopil po svojom a to znamená, že vlastne oznamuje, čo sa čudujete, keď všetci zvíťazili, však si zoberte z Bratislavy. To je presne to, čo si myslím, že je zlé, a poviem to otvorene, pán kolega Kéry, nevlastenecké, ak to chcete takto počuť. Je to nevlastenecké, lebo stavať hlavné mesto a jeho kraj proti zbytku Slovenska je nezodpovedné voči Slovensku samotnému a nechcem v tomto duchu viesť tú diskusiu. Takže vrátim sa naspäť na začiatok, kde sú tie najťažšie body pre ktoré tento návrh zákona treba odmietnuť, resp. dopracovať.
Ten prvý je úplne zrejmý, odoberá sa možnosť toho, že stanoví daň z motorových vozidiel alebo akúkoľvek daň samospráva. Dnes je to tak pre tých, ktorí by náhodou v tomto mali nejakú medzeru, že samospráva si určí buď daň z nebytových priestorov, resp. daň z... (reakcia z pléna), z nehnuteľnosti, ďakujem pekne za to slovo, a potom samospráva regionálna si určí z motorových vozidiel. To má, samostatným nástrojom môže robiť vlastnú daňovú politiku na svojom území a má na to právo preto, lebo jej predstavitelia sú priamo volení ľuďmi - poslankyne, poslanci župy a, samozrejme, župani - dnes o 10.00 hod. tu bolo do 20 župných poslancov z Bratislavskej župy, kde všetci okrem jedného odsúhlasili, že tento zákon odmietajú. Stáli tu na tlačovej konferencii o poschodie nižšie. Tí ľudia majú tak jasný mandát, jak vy tu, tak oni majú v rámci svojho kraja, samozrejme, mandát a v rámci tohoto mandátu napr. stanovujú výšku tejto dane. To je veľmi, veľmi dôležité. Ak sa odoberie táto právomoc ktorejkoľvek samospráve, tak sa vraciame zhruba 10, možno ešte viac rokov dozadu pred fiškálnu decentralizáciu, kedy samosprávy boli totálne závislé na vláde. A to je argument, ktorý ani sa neskúšajme nejak že spochybniť, je to jednoducho holý fakt. Je úplne jedno, čím to nahradíme, keď raz zo zákona máte právo, že vás zvolia do župného zastupiteľstva, a rozhodnete o výške dane, tak môžete tu sľúbiť ktokoľvek čokoľvek - aj váš premiér alebo aj ktokoľvek po ňom - tu môže sľúbiť čokoľvek, nie je to to isté, ako keď to rozhodujú ľudia, ktorí sú priamo v tom území zvolení.
A poviem vám v praxi, ako to skončí, aby sme to mali medzi sebou úplne jasné. V praxi to skončí tak, že zatiaľ čo - a nielen v Bratislavskom kraji, v Prešovskom kraji, v každom inom - je známe, kto je županom a kto sú župní poslanci, tak to nakoniec budú rozhodovať o tom úradníci niekde v Bratislave, ako sa tie peniaze prerozdelia. A pán kolega Zajac mňa veľmi príjemne prekvapil, ja som od neho čakal teda vystúpenie na úrovni, ale toto naozaj, naozaj bolo excelentné, lebo popísal tú hrozbu úplne presne. Tá hrozba je, že príde ďalšia a ďalšia vláda, ktorá bude od stola rozhodovať o krajoch ako o svojich vlastných lokajoch cez túto daň. A ja len pripomeniem ďalej, aby sme to mali úplne jasné, on hovoril veľmi správne, že nie zákonom sa tie pomery budú rozdeľovať, ale vyhláškou vlády. A to je úplne iný orgán ako tento. To znamená, niekde za zavretými dverami sa rozhodne, tento je náš, tento nie je náš, tomuto to dáme, tomuto to nedáme. Samozrejme, môžu kolegovia z vlády namietnuť z vládnej strany, že to sa predsa nestane. Však sa to stalo iba predvčerom v Žiline! Ste to nevideli? Predvčerom v Žiline sa to stalo. Či už sa to nikdy nestane? 17 mil. odpustíme Žiline. Mimochodom, to je taká suma, to je taká suma, na ktorú my sa budeme skladať v rámci tohto zákona, Bratislavská župa, 3 roky. To znamená, že áno, takéto rozhodnutia sa dejú, to nie je nič osobné, nič proti iným krajom. To, čo si myslím, že majú právo obyvatelia nie Bratislavského kraja, ale Slovenska, aby sa nerobili rozhodnutia, ktoré sú na úkor niekoho ďalšieho, po slovensky povedané, keď nemáte, páni, lepšie riešenie, tak nenavrhujte to, čo situáciu zhorší. To je jediná správa, ktorú vám hovorím. To, že to trvá roky, no áno, trvá to roky, lebo je to pomerne komplikované rozhodnutie. Ale to akože také veci sa dejú. Dane sú vždy, vždy ťažkou témou.
Chcel by som zareagovať úplne pri tejto príležitosti na niekoľko takých - aspoň na úvod - hlúpostí, ktoré sa okolo tohto zákona mytologizujú.
No keby bola v niektorom kraji daň z motorových vozidiel tak veľmi vysoká, že sa oplatí prehlásiť do iného kraja, tak sa to masovo deje, kolegyne, kolegovia. Ale oni sú skoro alebo pomerne približne rovnaké. To je takisto mýtus, že niekde sú extrémne vysoké dane. To je obdobná klasika. Na začiatku 90. rokov si pamätám, hrávali sme nejakú počítačovú hru, kde bolo treba habilitovať, že máme 18 rokov, a bola tam otázka, že aké sú dane, a štyri možnosti, zapamätal som si vždy tú jednu, bola to hra americká, dane sú vždy vysoké. To je fakt, s tým môžte rátať vždy, každý vám povie, že dane sú vysoké. Tak naozaj potom buďme k ľuďom úprimní, keby naozaj boli tak strašne vysoké, ja neviem, napr. v Trenčíne, no tak v Trenčíne nikto nejazdí s trenčianskou značkou a neplatí tam dane, prehlási si auto niekde inde. Inými slovami, nie je pravda, že sú v tom také obrovské rozdiely, a dôkaz máte, keď vyjdete na ulicu, vidíte všetky značky týchto nákladných automobilov. Sú tam tie autá prihlásené v každom kraji. Takže ani toto nebude skutočný problém. Čiže pre skutočný problém ani nie je to, že sa jedná o 25 mil. za štyri roky, veď to je strašne veľká suma, lebo príklad Žiliny, ale ani to, že by tie dane boli tak strašne rozdielne. To, čo je skutočný problém, a to je to, čoho sa obávam, lebo potom ten zákon sa zle volá, je v skutočnosti centralizácia, ktorá je za tým skrytá, to znamená zobrať túto jednu daň, de facto zrušiť fiškálnu decentralizáciu na úroveň vlády, rozhodovať z vládnej úrovne a v podstate, čo tým dosiahneme.
No dosiahnete tým, lebo ja za to hlasovať, samozrejme, nebudem, dosiahnete tým to, že župy, ale aj celá samospráva prestanú dlhodobo plánovať. Lebo keď niekto nemá k dispozícii nástroj, ktorým môže podoprieť svoje dlhodobé plánovanie, napr. jednu z daní, no tak potom, samozrejme, prestanú dlhodobo plánovať a robiť nejaké dlhodobejšie investície, lebo predpokladom dlhodobej investície alebo hocijakej dlhodobej stratégie dobrý vzťah s vládou. V opačnom prípade riskujú, že vláda im potom niekedy v budúcnosti na tie peniaze siahne. To je mimoriadne zlé posolstvo pre celú samosprávu, lebo na druhej strane, keď sa pozrieme do svojho okolia, hovoril som o tom doobeda, tak vidíme, že sa dobre darí tým krajinám, kde samospráva je relatívne slobodná, ľudia si ju vyberajú svojich predstaviteľov a o ten svoj región, o to svoje mesto sa ľudia starajú. Však to bol princíp, princíp normálne zavedenia samosprávy a princíp decentralizácie, že ľudia v konkrétnych mestách, v konkrétnych regiónoch vedia podstatne lepšie zhodnotiť tú situáciu ako ministerskí úradníci niekde ďaleko od nich a naviac, ktorí nie sú nijakým spôsobom volení, nijakým spôsobom volení. To je podľa mňa úplne základná, základnou alfou a omegou pri debate o tomto zákone a hlavným dôvodom, prečo to treba, treba odmietnuť ako celok. Pokiaľ by ten zákon bol myslený úprimne, že dobre, nejak to vykompenzujeme, proste že teda máme lepší mechanizmus, tak ten lepší mechanizmus dnes máme na stole v tomto zákone. Žiaden nemáme v tejto chvíli, žiaden nemáme. Treba len zobrať, treba rýchlo centralizovať a potom sa uvidí. Znova to zopakujem, čo som hovoril predtým. Pozrite sa do Dolného Rakúska, akú má mieru autonómie, alebo do Burgenlandu, jak tie krajiny vyzerajú, a pozrite sa, prepáčte mi to, na Ukrajinu, kde je obrovská miera centralizácie, kde, mimochodom, všetkých tých gubernátorov vymenúva prezident bez ohľadu na to, kto tam je šéfom. To nie je o tom, to je o princípe. Buď veríte ľuďom v území, že si dokážu zvoliť dobrú reprezentáciu, alebo veríte úradníkom, prepáčte, v Bratislave, že to rozhodnú lepšie za nich.
Ja, samozrejme, môžem mať rád úradníkov v Bratislave, dali mi kopec hlasov, za čo ďakujem, ale v skutočnosti viacej verím ľuďom v regiónoch, o tom, že vedia si svojich predstaviteľov lepšie vybrať. Skutočne to je nie o tom, že proste aby sme toto stavali proti sebe, ale aby sme dali ľuďom dôveru, že vedia svojich predstaviteľov vybrať a tí môžu robiť aj dlhodobé rozhodnutia, lebo, mimochodom, systém je stabilný aj v tej časti, v ktorá je dôležitá, napr. vo finančnom plánovaní. A vy vlastne robíte v tejto chvíli destabilizáciu tohto finančného plánovania.
To ďalšie, čo by som chcel povedať z tých praktických čísel, aby sme nežili zase v nejakých ilúziách, tak dovolil som si prerátať na hlavu inú daň, daň z príjmu fyzických osôb, ktorá zjavne s týmto problémom súvisí, o ktorom dnes debatujeme. Tak, mimochodom, v Bratislave generujeme zhruba 330 eur na hlavu dane z príjmu fyzických osôb a dostávajú práve cez túto daň župnú 55 eur ľudia, ktorí v tomto kraji už žijú. Vo všetkých ostatných krajoch sa prerozdeľuje a sme solidárni, samozrejme, ja s tým súhlasím, podstatne viacej. Od 77, 79, 82, 77 až k najvyššiemu piku v Banskej Bystrici 97 eur na hlavu dostávajú z dane z príjmu fyzických osôb. Po slovensky povedané, ukážem graf, vyzerá to zhruba takto (prezentácia grafu), nech sa páči, to znamená, toto je to, čo sa vyrobí na dani z príjmu fyzických osôb, a to je toto, čo sa prerozdeľuje.
Ja som človek, ktorý naozaj je vlastencom, a nemám problém s tým, že sme solidárni, ale s čím mám problém, je, že sa najmenej prerozdeľuje v Bratislavskom kraji, a ideme mu znova ďalej zobrať a naviac ideme zrušiť možnosť, aby občania v Bratislavskom kraji cez svojich volených zástupcov urobili nejaký typ nápravy. Preto som tak zásadne proti tomuto zákonu, nie kvôli tomu, pán minister, že mi niekto niečo berie, že nevieme šetriť, to vieme šetriť a vy na ministerstve máte naše výkazy celé roky a dobre viete, že šetriť vieme. Ale kvôli tomu, že, nieže nám, ale všetkým nástupcom beriete možnosť, aby urobili vlastné projekty a rozhodli sa v tomto území samostatne. Inak povedané, znemožňujete - a v tomto prípade nieže Bratislavskému kraju, ale všetkým župám - stať sa niekedy v budúcnosti takými bohatými, ako je Dolné Rakúsko alebo Burgenland, lebo ten základný nástroj nám týmto zákonom beriete. Preto si ja myslím, že tak zásadný zásah do samosprávy nemal ani predkladať minister financií, od ktorého, proste názory jeho odborných kolegov, si myslím, že určite, určite s veľkou časťou tých argumentov, ktoré hovorím, by súhlasili. Ale tak nech to dajú predniesť premiéra, povie, že ruší samosprávu, lebo si myslí, že rakúsky model je horší ako, ja neviem, ruský a chceme nasledovať ruský.
Skutočne by som veľmi chcel pekne poprosiť, aby sme tú debatu viedli teda naozaj na úrovni jedného po druhom, to znamená od najvážnejšieho po menej vážne alebo menej dôležité, ale aj tak dôležité. Čiže prvé je rušenie samosprávy, druhou je, že už v tejto chvíli Bratislavská župa alebo Bratislava ako taká, obyvatelia Bratislavy výrazným spôsobom solidarizujú, to znamená z 330 eur, ktoré na dani z príjmu odvedú, sa im vracia 55 eur, čo je naozaj, naozaj veľmi málo v tomto pomere, a ďalej, ak máme robiť zmenu, tak ju urobme spravodlivú pre všetkých, nie na úkor niekoho a už vôbec nie tú filozofiu, hovorím, ktorú som nazval na začiatku mazaná, ospravedlňujem sa za ten výraz, ale ktorú pán Kéry pochopil veľmi správne, že však berú v Bratislave, tak všetci ostatní buďte spokojní. To je nevlastenecké!
To, čo chcem povedať ďalej, lebo tie debaty sa vedú o tom, že ako to teda rozdelíme, či podľa kilometrov, alebo podľa čoho. Keď sem zavoláte ktorékoľvek odborníka na cesty, ktorý dbá trochu o svoju reputáciu, tak vám povie, že intenzita dopravy najviac ničí cesty. Po slovensky povedané, znova, keď mám cestu k vlastnému domu a nikto po nej nechodí, nejazdí, resp. prejdem sa po nej na bicykli alebo peši, tak ju neničím skoro vôbec oproti tomu, keď tam mám obrovskú intenzitu, to znamená premávku áut. A tuto je napr. jedna z ďalších nespravodlivostí, ktorá je v tomto zákone a vôbec v tých debatách chýba. Cesta Bratislava - Pezinok alebo cesta Bratislava - Senec nemá nikde na Slovensku konkurenciu, čo sa týka intenzity dopravy. Nemá, znamená, tak kýva kolega zo Slovenského Grobu hlavou a, samozrejme, má pravdu, lebo pozná tento kraj rovnako dobre jak ja, nemá konkurenciu, znamená, že najbližšiu cestu, ktorá má podobnú intenzitu, sme zistili niekde v Banskobystrickom kraji, a je to štyrikrát menšia. Nemá, kto máte o tom pochybnosti, nech sa páči, môžeme rovno pozrieť auto, ísť sa pozrieť, ako to vyzerá, koľko áut je v tejto chvíli na tej ceste smerom do Pezinka a do Senca. Čiže tvrdiť o tejto ceste, sa rovnako ťažko udržiava jak cesta niekde inde, kde nechodia skoro žiadne autá alebo kde ich chodí desaťkrát, päťdesiatkrát, možno stokrát menej, takisto nie je čestné.
Preto si myslím, že táto debata vôbec nemala byť v takom formáte, že naraz zasahujeme voči samospráve a naraz vedieme odbornú debatu, že ako rátať dane, ako opravovať cesty. Mala byť čestne rozdelená, a preto navrhujem, aby bolo, dva také návrhy, a pevne verím, že aspoň jeden z nich, aspoň jeden z nich si osvoja kolegovia, ktorí podporujú túto vládu.
Prvý je, nepokračovať v prerokovaní tohto zákona, pán spravodajca, a druhý je vrátiť ho na prepracovanie. Jeden alebo druhý, si myslím, že by mal prejsť a, samozrejme, sme pripravení nielen z úrovne župy, ale kľudne aj z úrovne opozície debatovať o tom férovo, čestne, ale na základe toho, že sa budeme baviť o všetkých aspektoch, ktoré som vymenoval. Kľudne som ochotný baviť sa aj o ďalších aspektoch, pán minister, kľudne aj verejne, ale bol by som veľmi rád, keby sme boli k sebe féroví a povedali všetky dopady tohto zákona, tak aby sme ľudí na Slovensku nevodili za nos.
Ďakujem pekne za pozornosť.