39. schôdza

Reakcia pána poslanca Hlinu.

Ono... Amnestie by mal, prísne vzaté, dávať prezident. Keď pán minister sa pletie do remesla, asi si to potrebuje vychutnať na viackrát. Čiže ono, to má svoj zmysel, že je tu tretíkrát. Vždycky sa to dá nejakým spôsobom odprezentovať. Som asi rovnako nekorektný, jak ste boli vy vo vašom záverečnom slove. Ďakujem.

Dávam teraz priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A pýtam sa, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Hlina, môžete zabaliť - to sa ani nehodí povedať čo - do ľubovoľného ružového obalu, furt to bude to isté. Čiže keď sa rozhodnete nerešpektovať zákon o rokovacom poriadku, tak ho proste nerešpektujete bez ohľadu na to, akú spásonosnú myšlienku máte. Ale to je vaša obľúbená vlastnosť a vy ju robíte stále a vidím, že už aj rezignovala pani predsedajúca na to, aby proste vás na to upozornila. Ale tým reprezentujete len svoj vzťah k rešpektovaniu zákonov a tým aj ukazujete ostatným ľuďom, že vám je to jedno! Lebo keď vy si myslíte, že máte pravdu, tak môžte všetko. To je prvá vec.
Po druhé. Myslím si, že všetky tie pamiatky, ktoré sa nachádzajú na Hrade, sú zachovávané. A opätovne nemá význam vás o tom presviedčať. To je vlastne úplne jedno. Čiže ani to robiť nebudem.
To, čo je vecná vec, to bola pripomienka pána poslanca Beblavého. Priznám sa vám, že vám tak spakruky ani nepoviem. Viem, že tam nejaké dve-tri veci tomu bránia, aby to bolo nepretržité. Súvisí to s tým, že vy vlastne to, čo je, naozaj v tejto súvislosti máme zákon o nedovolenom ozbrojovaní, teda trestný čin nedovoleného ozbrojovania. A preto v tom období sme mimoriadne citliví na to, keď niekoho aj stíhame za nedovolené ozbrojovanie, pretože vtedy to aj pri tom prvom kole amnestie bolo, že budú hovoriť: "No, viete, ja som práve bol na ceste do obvodného oddelenia PZ odovzdať zbraň počas zbraňovej amnestie," napriek tomu, že ju mal pri sebe.
Čiže je to zaujímavý nápad a priznám sa, že je to dobrá myšlienka. Ale neviem, či úplne sme to schopní zrealizovať. Ale ak to budeme schopní zrealizovať ako nepretržitý fakt, že v určitých okolnostiach osobitného zreteľa... (Reakcia z pléna.) Jaj, že nech to nie je zákon. Nie, to je preto, že to je trestný čin. To je vlastne to, že na chvíľku je, mohli by sme to uprieť a urobiť nejakú blanketu v Trestnom zákone, že za určitých okolností, keď povie ministerstvo, tak niektoré trestné činy nie sú trestné? Áno. Jasné. Zamyslím sa. Dobrý, dobrý nápad. Ako v každom prípade dobrý nápad. Všetky... (Reakcia z pléna.) Prehovoril poľovník práve. (Zasmiatie sa v sále.)
Takže ďakujem, ďakujem všetkým za podporu tohto zákona.
Všetko dobré.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vzhľadom k tomu, že na 16, na 16.30 máme naplánované prerokovanie bodu návrh na voľbu kandidáta na člena disciplinárneho senátu, pristúpime práve k rokovaniu o tomto bode programu, návrh má tlač 1264.
Chcem vás tiež informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Antona Martvoňa, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

(Rokovanie o návrhu na voľbu kandidáta na člena disciplinárneho senátu – nová voľba, tlač 1264.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, Súdna rada volí na obdobie troch rokov členov disciplinárnych senátov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a Národnou radou. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na členov disciplinárnych senátov alebo kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov.
NR SR bola doručená žiadosť Súdnej rady, na základe ktorých má Národná rada navrhnúť Súdnej rade desať kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to šiestich sudcov a štyroch kandidátov z osôb iných ako sudcov. Dôvodom je zánik funkcie piatim členom disciplinárnych senátov uplynutím ich funkčného obdobia.
Vzhľadom na skutočnosť, že NR SR na 37. schôdzi nezvolila požadovaný počet kandidátov zo sudcov, je potrebné vykonať novú voľbu.
Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa ustanovenia § 119b zákona o sudcoch a prísediacich zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 2. októbra 2014 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne oprávnené subjekty predložili iba jeden návrh, ktorý ústavnoprávny výbor na 83. schôdzi 7. októbra 2014 prerokoval.
Uznesením č. 503 konštatoval ÚPV, že navrhnutá JUDr. Mária Tóthová spĺňa podmienky ustanovené v § 119b zákona o sudcoch a prísediacich.
Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku a o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením NR SR zo 17. júna 2011 č. 498.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím vás, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (tlač 1133).
Prosím pána ministra, pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, prosím ho zároveň, aby sa dostavil do rokovacej sály, a rovnako prosím pána poslanca Milana Halúza, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci Viliam Novotný a Ľudovít Kaník.
Dávam slovo zároveň pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1133.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, tak som rád, že ešte pred hlasovaním o 17. hodine sme sa vrátili k zákonu, ktorý sa rozdiskutoval včera poobede, k zákonu, k vládnemu návrhu novely zákona o službách zamestnanosti.
Myslím si, že môj kolega pán poslanec Jurzyca, ktorý včera k tomuto zákonu vystúpil, vysvetlil vnímanie SDKÚ - DS tohto vládneho návrhu zákona, ktorý dnes prerokúvavame v druhom čítaní v pléne Národnej rady, a v intenciách, ja viem, že bola medzitým nejaká prestávka, a ono je to potom veľmi ťažké nadviazať na tú diskusiu, ale ktorí ste včera počuli vystúpenie môjho kolegu Eugena Jurzycu, tak pochopíte, že vlastne sa snažím z údajov, o ktorých on hovoril, alebo s myšlienkami, ktorými on operoval, v týchto intenciách sa snažím pokračovať ďalej.
Chcel by som na úvod povedať, že toto opatrenie, ktoré obsahuje vládny návrh zákona o službách zamestnanosti, je jedným z opatrení tzv. sociálneho balíčka, ktorý na pracovnom zjazde strany SMER oznámil pán premiér Fico v letných mesiacoch, ktorý sa nachádza aj na tej povestnej tabuli na Úrade vlády, kde sa dávajú fajky pri splnených bodoch, takže predpokladám, že aj tento bude po schválení v Národnej rade už odfajknutý.
Musím povedať, že toto opatrenie, o ktorom budeme dnes rokovať, je vedené určite šľachetným úmyslom. To by som hneď na úvod chcel povedať. Že cieľ je určite šľachetný, vláda chce riešiť zamestnanosť mladých ľudí na Slovensku, chce nájsť nejaký mechanizmus, aby mladí ľudia po skončení školy si vedeli nájsť pracovnú príležitosť a získali pracovné návyky, získali mzdu za svoju prácu, a musím povedať, že skutočne hlavne ľudia s nízkou kvalifikáciou, mladí ľudia, ktorí majú základné vzdelanie alebo učňovské vzdelanie, ako sme to niekedy hovorili, teda skončenú strednú odbornú školu, hlavne v tých chudobnejších regiónoch Slovenska, na východe a strede Slovenska, majú veľký problém nájsť si prácu. Stačí sa ísť pozrieť do nejakého menšieho mestečka na Slovensku, koľko mladých ľudí hľadá prácu a nemá prácu. Možno trošku zloprajne by som povedal, že asi tak veľa ich nikdy nebolo, ako práve za vlády istôt Roberta Fica.
Faktom ale je, že títo ľudia mnohokrát buď za prácou musia cestovať ďaleko, hľadať si ju v Českej republike alebo v Bratislave, čo je pre človeka z východu ďaleko, alebo dokonca hľadajú túto prácu v zahraniční.
Musím ale povedať, že keď chcete riešiť problém zamestnanosti, a tu už sa budeme výraznejším spôsobom líšiť v pohľade s pánom ministrom Richterom, ale aby som bol férový, nie je to iný pohľad medzi Viliamom Novotným a pánom ministrom Richterom, ale skôr medzi občianskou demokraciou a pravicovou SDKÚ - DS a socialistickou stranou SMER. A predpokladám, že táto dilema, o ktorej teraz budem hovoriť, je prítomná v celej Európe. Lebo tá predstava, ako chce riešiť tento problém vláda Roberta Fica, je, že vymyslela ďalšiu dotáciu. Vymyslela ďalší príspevok. A ja veľmi dobre viem, že na to sú finančné prostriedky z Európskej únie a existuje dohoda s Európskou komisiou. To je všetko v poriadku. Nič to ale na veci nemení, že vláda sa chce vysporiadať s problematikou nezamestnanosti mladých ľudí tým, že vymyslela ďalší príspevok pre zamestnanie týchto mladých ľudí.
Keby som teraz ešte zostal chvíľu v politologickej rovine pohľadu na riešenie ekonomiky a riešenie zamestnanosti, tak by som si možno pomohol známym citátom, ktorý budem voľne parafrázovať, amerického prezidenta republikána Ronalda Reagana, ktorý onehdy hovoril, že "keď chcú ľavičiari riešiť ekonomiku, tak používajú tri nástroje: keď sa to hýbe, tak to zdania, keď sa to stále hýbe, tak to regulujú, a keď sa to prestane hýbať, tak to dotujú". Tak tento zákon je práve o týchto príspevkoch, takýchto dotáciách.
Musím konštatovať, že aj keď je cieľ šľachetný, pohnútka je šľachetná, to, že cieľ je sám osebe šľachetný, ešte nestačí na to, aby naozaj pomohol ekonomike, aby naozaj pomohol zamestnanosti, aby naozaj pomohol mladým ľudom, pre ktorých je tento príspevok na zamestnávanie určený.
A znovu zopakujem, nech nás nemýli ani skutočnosť, že Brusel odporúča venovať maximálne úsilie zamestnávaniu mladých a dáva nám na to aj finančné prostriedky, celkový objem by sa mohol pohybovať niekde okolo 200 mil. eur, keď mám teda dobré informácie. Obávam sa, že tieto finančné prostriedky budú vyhodené von z okna, že dlhodobo - podobne ako sme o tom diskutovali včera či už pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi, či už pri ostatných zákonoch, ktoré opravovali len škody, ktoré spôsobila Ficova vláda - nebude to fungovať. Bude to fungovať krátkodobo. Krátkodobo určite, ale dlhodobo to problematiku zamestnávania mladých ľudí a hlavne kontinuitu v zamestnaní mladých ľudí nevyrieši.
Obávam sa, že to dopadne ako veľa podobných projektov, tieto peniaze skončia vo vreckách vyvolených zamestnávateľov, ktorí akože budú vytvárať obrovské množstvo pracovných príležitostí pre týchto mladých ľudí, získajú na tom nemalé, veľmi zaujímavé finančné prostriedky, ale je to veľmi ďaleko od reálnych potrieb mladých ľudí.
Spomeňme si na sociálne podniky, evergreen prvej Ficovej vlády, tiež tu boli oznamované s veľkou pompou a veľmi dobre vieme, s koľkými škandálmi boli tieto sociálne podniky spojené, veľmi dobre vieme, že zďaleka nepomohli zamestnanosti tak, ako si to prvá vláda Roberta Fica od nich sľubovala.
Alebo si spomeňme, aby som teda nešiel do archeológie, o tom hovoril dneska pán poslanec Hlina pred chvíľou, aby som sa venoval aktuálnemu obdobiu. Určite sa pamätáte na jar 2012, keď sa pán premiér Fico s veľkou pompou vrátil z Bruselu a ohlásil, že s predsedom Európskej komisie pánom Barrosom vyjednal 200 mil. eur na podporu zamestnanosti. Ako to skončilo s týmito finančnými prostriedkami? No skončili na účtoch vyvolených firiem zamestnávateľov, ktorí na papieri vytvorili pracovné príležitosti, ale žeby sa to nejako dramaticky prejavilo v poklese nezamestnanosti na Slovensku alebo vytvorení trvalo udržateľných pracovných miest, to by sme klamali.
Aj to je jeden z dôvodov, ten opomenul jeden z mojich predrečníkov pán minister Kaliňák, z dôvodov, prečo bruselskí audítori dnes odmietajú, resp. veľmi opatrene zvažujú preplácanie eurofondov pre Slovensko. Aj to bol jeden z dôvodov. Nielen tie formálne chybičky, o ktorých tu pán minister Kaliňák hovoril.
Takže sa, dámy a páni, veľmi obávam, že ak to dnes alebo zajtra Národná rada Slovenskej republiky schváli, schválime ďalšiu fintu, ktorá reálne bude stáť veľmi veľa peňazí, v praxi ale nepomôže vytvoriť udržateľné pracovné príležitosti pre mladých ľudí, naopak, tento príspevok na podporu vytvorenia pracovných miest v prvom pravidelne platenom zamestnaní pomôže vyvoleným zamestnávateľom, ktorí si prídu na veľmi pekné finančné prostriedky.
A budem veľmi konkrétny a znovu si pomôžem tým, čo už tu včera prezentoval môj kolega z poslaneckého klubu SDKÚ - DS Eugen Jurzyca. Naozaj v skupine mladých ľudí, ktorí majú základné alebo stredoškolské vzdelanie bez maturity, prípadne odborné vzdelanie, je pomerne veľká nezamestnanosť a, ako to hovorím, čím ďalej od Bratislavy, tým ťažšie si títo ľudia vedia nájsť pracovnú príležitosť. Vláda sa to snaží riešiť práve týmto príspevkom pre zamestnanie týchto mladých ľudí.
Moje veľké prekvapenie, ale tam je zaradená aj skupina, keď si prečítate dôvodovú správu, na ktorú sa pán minister Richter, alebo pre ktorú chce pán minister Richter takisto použiť tento príspevok na získanie prvého plateného zamestnania, a to sú mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov. Faktom ale je, že nezamestnanosť v tejto kategórii mladých ľudí vo veku 25 až 29 rokov nie je o nič väčšia, ale ani o nič menšia ako v kategórii 45 až 49 rokov, alebo v tých ďalších, 50 až 54, 55 až 59 rokov. Vytváranie pracovných príležitostí v týchto vyšších kategóriách nad 50 rokov už aj dnes je zvýhodnené určitou minimálnou dotáciou. Ale čo sa týka kategórie medzi 45 až 49 rokov, tak títo zvýhodnení nie sú vôbec.
Takže poďme sa trošku zamyslieť nad tým, ako to v praxi bude fungovať. Vysokoškolák doštuduje vysokú školu, má 24-25 rokov a vďaka tomuto príspevku na prvé platené miesto mladého človeka vo veku 25 až 29 rokov získa prácu u určitého vybratého zamestnávateľa. Bude sa tešiť. Veď to je dobré, že získa prácu, získa nejaké pracovné návyky. Čo bude o dva roky? O dva roky sa tento mladý človek zapracuje, bude podávať dobré výkony, zamestnávateľ by mu aj zvýšil plat. Ale nebude pre zamestnávateľa v tej chvíli výhodnejšie zamestnať niekoho nového, nového absolventa?
Čiže sme znovu pri tom istom modeli, ako sme tu riešili včera pri zákone o hmotnej núdzi, že, viete, na 12 rokov príspevok pre dlhodobo nezamestnaného k jeho mzde do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy. (Reakcia z pléna.) 12 mesiacov, ďakujem. Ale čo po 12 mesiacoch? Po 12 mesiacoch o tento príspevok príde. Znovu je v pasci chudoby, má len tú minimálnu mzdu. No tak možno bude preňho zaujímavejšie byť dlhodobo nezamestnaným.
A tu sme v tej istej rovine. Čiže 26-27-ročný mladý človek, už by sa pomaly aj oženil, dneska sa to všetko posúva do vyššieho veku, už by si zobral aj nejakú hypotéku na byt, chce mať dieťa, a vtedy príde o prácu. No príde o prácu, lebo pre zamestnávateľa bude zaujímavejšie si zobrať nového absolventa, na ktorého dostane túto vysokú dotáciu. A toto je problém takejto dotačnej politiky. Toto je problém takýchto príspevkov.
Argument, že nám na to Brusel dá peniaze, no tak ich teda miňme, je podľa mňa nedostačujúci argument, pretože treba riešiť problémy, ktoré reálne máme na trhu práce, aby sme vytvárali trvalo udržateľné zamestnanie a trvalo udržateľné pracovné miesta.
Preto, dámy a páni, tvrdím, že záruka pre mladých ľudí v Slovenskej republike, tak ako to honosne volá vláda Slovenskej republiky, je dosť vzdialená od reálnych potrieb mladých ľudí, ktoré na Slovensku majú. Znovu zopakujem, nemám nič proti tomu, aby sme hľadali možnosti, aby mladí ľudia získali prácu. Je to veľmi dôležité, aby získali pracovné návyky. Ale takto nastavený dotačný mechanizmus povedie k tomu, že sa vyhodí strašne veľa peňazí. Vyvolené firmy na tom veľmi dobre zarobia a mladí ľudia získajú možno prvú prácu, ale po dvoch rokoch budú nezamestnaní. Čiže ten problém len posunieme ďalej. To je celé, k čomu povedieme.
Nehovoriac už o tom, že keď už má existovať, a pán minister Richter o tom rád hovorí, o nejakej medzigeneračnej solidarite, tak si predstavte tohto mladého človeka, na ktorého dostane firma, keď ho zamestná po skončení vysokej školy, dotáciu, a predstavte si tohto kmeňového zamestnanca vo veku 45 až 49 rokov. Otec dvoch detí, jedno končí základnú školu, druhé je pred maturitou. No čo poviete, čo by ste vy urobili ako zamestnávateľ? No vyhodím ho, nie, a zoberiem si absolventov, tak keď mi ich dotujú. A jednoduchá logika, nie? A mám 10 takých zamestnancov vo veku 45 až 49 rokov a ja si zoberiem 15 mladých absolventov, lebo tí ešte nemajú také skúsenosti, a dostanem na nich plnú dotáciu. A z tohto starého čo mám pred päťdesiatkou? Ten akurát má doma dve deti a hypotéku na krku. To je ten problém, to je tá medzigeneračná solidarita!
A, viete, to je vždy tak, keď si vyberiete jednu konkrétnu skupinu, tú začnete dotovať, tej dáte nejaké výhody na úkor iných skupín. To je tá diskriminácia, o ktorej som hovoril, znovu sa vrátim, pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Že, viete, no, dlhodobo nezamestnaný, ktorý bol nezamestnaný 12 mesiacov a viac, získa prácu a dostane 12 mesiacov nejaký príspevok k jeho minimálnej mzde. No ale čo ten, ktorý po 10 mesiacoch si našiel prácu? No tak ten nenastúpi do práce, lebo ešte musí počkať 2 mesiace, aby tých 126 euro prvých 6 mesiacov získal a potom 63 euro. Rozumiete tú scestnosť? Znovu sa deformuje trh práce. Znovu sa deformuje prirodzené správanie ľudí.
Takže, dámy a páni, na záver, aby som už veľa nerečnil, možno som si znovu pomohol s grafom, ktorý pripravil môj kolega Jurzyca, ale žiadalo sa mi to možno ešte raz podrobnejšie vysvetliť.
Na záver mi dovoľte, aby som skonštatoval len toľko, že zamestnanosť mladých ľudí nevyrieši ani nejaký príspevok, ani nejaká dotácia. Zamestnanosť mladých ľudí dokonca nevyriešia ani daňové úľavy pre zamestnanie týchto mladých ľudí, ani nejaké odvodové prázdniny, keď zamestnáte mladých ľudí. Udržateľné pracovné miesta pre mladých ľudí budeme vedieť v tejto spoločnosti vytvárať vtedy, keď sa poctivo naštartuje ekonomika, keď prebehne odvodová reforma, nie diskriminačná pre vybratú skupinu nejaká úľava alebo dotácia, ale pre všetkých rovnaká, a keď sa zlepší kvalita našich škôl, aby absolventi z týchto škôl boli omnoho lepšie pripravení pre prax a boli teda zaujímavou pracovnou silou pre zamestnávateľov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Ja nepodporím tento vládny návrh zákona.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vonku som počúval, a preto som aj prišiel, lebo som si vás vypočul vonku. Viete, je vidieť, že vy ste nikdy nezamestnávali ľudí. Ste teoretik, a preto si dovolíte povedať to, čo ste povedali.
Každý slušný, normálny zamestnávateľ si radšej nechá staršieho, skúseného zamestnanca, ktorý mu odvádza poctivú prácu niekoľko rokov, a nebude kvôli pár eurám vyhadzovať ho z práce, len aby si zobral niekoho mladého. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Tento návrh zákona pomôže naštartovať mnohým mladým absolventom, aby sa zaradili do pracovného procesu. To neznamená, že pôjdu do toho zamestnania, kde zamestnávateľ bude vyhadzovať ľudí len preto, aby si zamestnal mladých. Netvrdím, že sa taký nepoctivý človek nájde. Určite sa nájde zamestnávateľ. Ale zhodiť to tak, ako ste to vy zhodili, tento návrh, takým spôsobom, ako ste vystúpili, je minimálne neslušné, pretože aj toto je jedna z foriem, ako pomôcť mladému človeku zapojiť sa do pracovného procesu.
Ďakujem.