3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne pánovi Hudackému za túto otázku. Myslím si, že situácia, v ktorej sa nachádzame, momentálne je taká, že ktorákoľvek vláda by musela hľadať doplnkové zdroje, ako rešpektovať naše konsolidačné záväzky v tomto roku a v tom roku budúcom. A viem, že je to mimoriadne zložité, hlavne v čase krízy, hľadať doplnkové zdroje do štátneho rozpočtu. Avšak Slovenská republika je v situácii, že keď sa pozrieme na ten pomer vybraných daní k celkovému HDP, tak vidno, že to číslo 28 % patrí k najnižším v rámci Európskej únie, ak nie je vôbec najnižšie. Takisto vieme, že nejaký systém takého celkového plošného šetrenia by bolo veľmi zložité uplatniť. A viem, že je aj pomerne zložité hľadať tie rôzne presne zamerané opatrenia na úsporu. Čiže faktom je to, že väčšina toho konsolidačného úsilia sa musí hľadať na strane príjmov, čo je veľmi citlivé pre, samozrejme, obyvateľov, pre podnikateľské prostredie aj pre celkovú atmosféru v krajine. Čiže uvedomujem si zložitosť tohto kroku s tým, že zo strany Európskej komisie sme odporúčali, aby to daňové zaťaženie bolo smerované hlavne do takých oblastí, ktoré by nemali negatívny dopad na rast a ktoré by boli v tomto prorastovom úsilí, na ktoré sa všetky členské krajiny teraz zameriavajú čo najneutrálnejšie.
Myslím si, že znižovanie daňových únikov je veľmi dôležitou úlohou ako pre Slovenskú republiku, tak pre celú Európsku úniu. A som si istý, že aj v Slovenskej republike budeme musieť veľmi výrazne v tomto smere pokročiť, lebo tie straty, ktoré sa pohybujú na úrovni vyše 2 mld. eur ročne, sú naozaj tak významné, že majú veľmi negatívny vplyv na to, akým spôsobom môžeme využívať štátny rozpočet, kde nám tieto prostriedky chýbajú, a ako by sme ich vedeli lepšie využiť. Čiže myslím si, že úsilie na národnej úrovni, ktoré, verím, bude čoskoro aj správnym spôsobom zosieťované aj s tými návrhmi, ktoré budú prichádzať zo strany Európskej komisie na zjednodušený výber DPH na zamedzenie tých rôznych kolotočových schém, cez ktoré sa strácajú veľké množstvá daňových prostriedkov, ale takisto aj spoločný postup voči daňovým rajom, kde Európska komisia, bohužiaľ, doposiaľ nedostala mandát na to, aby mohla v tejto oblasti konať a stále nám chýbajú dve krajiny, ktoré tento mandát blokujú a ktoré vzhľadom na to, že v daňovej oblasti prevláda jednomyseľnosť, potrebujeme, verím, tá spoločná kombinácia úsilia z európskej a takisto národnej úrovni bude viesť k tomu, aby sa aj daňová disciplína a daňový výber na Slovensku zlepšil. A je to určite jedna z kľúčových priorít. A je to jedno z tých odporúčaní, ktoré aj Európska komisia zaslala vláde Slovenskej republiky. A som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby táto téma bola riešená a aby sa ňou vláda Slovenskej republiky zaoberala.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Európskej komisie, za váš príhovor. A dovoľte, aby som silne ocenil najmä iniciatívu Európskej komisie, čo sa týka dane z finančných transakcií, takzvanej Tobinovej dane, ktorej cieľom je nielen prispieť ku konsolidácii, keďže, ako vieme, európske štáty naliali do finančného sektora za posledné roky veľmi veľa peňazí, ale zároveň cieľom je odradiť špekulatívny kapitál a finančných predátorov, ktorí vlastne stáli za krízou a stoja za tým, v akej finančnej situácii sa dneska Európska únia nachádza. Veľmi silne oceňujem túto iniciatívu, na druhej strane sa pýtam, prečo Európska komisia zvolila spôsob zdaňovania ako kombináciu veľmi nízkej sadzby a širokého rozsahu. Tá sadzba je 0,1 % na finančné transakcie. Vzhľadom na to, koľko sme naliali do finančného sektora, vzhľadom na to, čo spôsobil finančný sektor v dnešnom svete a naozaj ako veľmi ovplyvnil životnú úroveň v rámci Európy, nezaslúžili by si byť zdanení viac? Neuvažovala Európska komisia nad vyššou sadzbou, týmito prostriedkami, a to si povedzme, 60 mld. eur je možné vyzbierať cez 0,1 %, prečo túto sadzbu nezvýšiť, prečo nevybrať viac, prečo nedať tieto peniaze na rast, na sociálne programy a tak ďalej? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za túto otázku. Je to, samozrejme, téma, ktorá je mimoriadne citlivá. A každé zasadnutie ministrov financií k tejto téme je poznačené veľmi búrlivou diskusiou. Keď sme prichádzali s týmto návrhom, tak takým hlavným motívom, prečo predložiť takýto projekt, bolo to, aby sme hľadali spôsob, ako získať takú určitú spravodlivú, férovú kompenzáciu zo strany finančného sektora späť k európskym občanom, daňovým poplatníkom, späť k štátnym rozpočtom. Spomínali ste, že záchrana finančného sektora nás stála veľmi veľa. Je to skutočne tak. Ak zoberieme všetky náklady, ktoré boli s týmto spojené, tak Európsku úniu a jej daňových poplatníkov vlastne všetky tieto krízové opatrenia voči bankovému sektoru doposiaľ stáli 4 600 mld. eur, čo je obrovská suma, čo je suma, ktorá je jednou z príčin, prečo sa nám dlh verejných financií vlastne dostal na úroveň, ktorá atakuje 90 % európskeho HDP. Z tohto dôvodu sme navrhli daň z finančných transakcií, od ktorej očakávame, že by mohla prispieť do národných rozpočtov a európskeho rozpočtu sumou od 57 mld. až, niektoré iné odhady hovoria o 100 mld. eur ročne, čo, súhlasím s vami, je vcelku skromný príspevok. Ale považovali sme to ako dobrý úvodný návrh, aby sme jednak sa politicky dohodli, že takúto daň chceme zaviesť, aby sme si vyskúšali, aký to bude mať následok na ekonomiku, aký ozdravný vplyv to môže mať na obchodovanie v tejto finančnej oblasti, aký pozitívny výsledok to môže mať na obmedzenie takzvaného vysokofrekvenčného obchodovania, ktoré je často realizované len prostredníctvom softvérov vysoko výkonných komputerov bez nejakého ľudského zásahu. A spôsobuje to tú obrovskú volatilitu na finančných trhoch. Navyše sme považovali za potrebné takýto návrh predložiť, lebo obdoba dane z finančných transakcií už existuje v desiatich členských krajinách Európskej únie. Takže bolo by veľmi dobré, aby sme aj k tejto téme pristupovali koordinovane, aby sme mali k tomu rovnaký prístup. No a, samozrejme, je pre nás dosť ťažko pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré podobnú daň majú zavedenú, tak sú jej najväčšími odporcami. Čiže tá diskusia ohľadom tejto témy bude určite pokračovať. Ten hlavný kontraargument, ktorý často používame alebo počúvame proti zavedeniu tejto dane, je to, že ak takúto daň zavedieme, tak finančný sektor, finančné centrá, finančné bankové domy opustia Európsku úniu a odsťahujú sa do teritórií, kde takáto daň nie je zavedená. No myslím si, že to bude veľmi komplikované, lebo tá daň je nastavená tak, že každý, kto chce realizovať svoje finančné transakcie a finančné aktivity alebo podnikateľské aktivity smerom k najväčšej ekonomike na tejto planéte, k európskej ekonomike, tak bude musieť túto daň zaplatiť. A neverím, že kvôli dani, ktorá je tak skromne nastavená, ako ste spomínali, by to malo mať za následok alebo nejaký exodus firiem, alebo nejakým spôsobom obmedzenie finančných aktivít v tejto oblasti. Takže myslím si, že ide skôr o takú politicko-psychologickú bariéru. A z tohto dôvodu, aj po tých rozhovoroch, ktoré som absolvoval v Berlíne, aj po tých rozhovoroch, ktoré som absolvoval v parlamentoch viacerých členských krajín, tak si myslím, že bude veľká snaha pokračovať spoločne, priniesť túto tému na globálnu úroveň, na úroveň G8, G20. V prípade, ak to nebude možné, určite budeme hľadať riešenie v rámci eurozóny alebo budeme zvažovať aj inštitút posilnenej spolupráce, lebo verím, že akonáhle táto daň bude zavedená a bude fungovať, tak sa stane vcelku príťažlivým spôsobom, ako hľadať dodatočné zdroje do štátnych rozpočtov aj v tých krajinách, ktoré ju zavedenú mať nebudú. Ďakujem.

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán podpredseda. Mám na vás konkrétne tri otázky, ale pred tým by som rád chcel v jednej veci si dovoliť trochu odlišný názor od vášho. Povedali ste, že ESM je v podstate to isté čo Medzinárodný menový fond. No ten podstatný rozdiel je taký, že Medzinárodný menový fond je tu na to, aby pomáhal krajinám, keď majú devízové problémy napr. pri svojich obchodných bilanciách a podobne. ESM vznikol len preto, aby pomáhal krajinám, keď majú rozpočtové problémy. Toto je fundamentálny rozdiel a aj v podstate hlavný dôvod, prečo mám veľké obavy, že trvalý euroval nebude fungovať presne tak, ako nefunguje dočasný euroval, resp. všetky tie ostatné úkony a to zachraňovanie.
No a teraz k mojim otázkam.
Vo vašom prejave ste povedali, že dva roky veľmi náročného krízového manažmentu, z ktorého sú občania medzičasom už frustrovaní, máme za sebou. A moja otázka znie: Čo konkrétne sa zlepšilo po dvoch rokoch náročného krízového manažmentu, dva roky celá Európska únia zachraňuje, ale chcel by som poprosiť o nejaký konkrétny údaj, nie o všeobecné, pekne povedané, diplomatické odpovede, ale konkrétne čo sa za tie dva roky zlepšilo (nejaké úrokové sadzby, nejaké ratingy, nejaká miera zadĺženia a podobne)? Totiž ja vnímam za tie dva roky len zhoršenie, a to výrazné.
Druhá moja otázka patrí projektovým dlhopisom. Povedali ste, že za 50 mld. eur sú pripravené alebo teda plánujete tzv. projektové dlhopisy. No moja otázka znie: Odkiaľ tých 50 mld. eur zoberiete, či vytvoríte ďalšie dlhy, to znamená, či budeme dlhovú krízu opäť riešiť ďalšími dlhmi tak ako doteraz a opäť sa ešte viacej zadlžovať? Aj tu by som vás poprosil o konkrétnu odpoveď.
Moja posledná otázka je, dúfam pani predsedajúca, že ešte 1 minútku dostanem,...

Poprosím, zapnite pána poslanca Sulíka.

Moja posledná otázka sa vzťahuje na váš výrok, že je dôležité prísne kontrolovať nastavené podmienky. Uviedli ste ako príklad Írsko a Portugalsko. A treba teda aj povedať, že v prípade Írska badať už určité zlepšenie. No a tá moja otázka znie a tiež by som poprosil o konkrétnu odpoveď: Prečo Európska únia nekontroluje prísne a, samozrejme, aj nepostihuje, resp. nevyvodzuje z toho dôsledky aj Grécko, ktoré v podstate sa na vôbec nič nedrží a stálo ďaleko, ďaleko viac peňazí, ako pôvodne bolo práve Európskou komisiou, respektíve expertmi tzv. trojky avizované. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne aj za úvodnú poznámku, aj za všetky tri otázky.
Čo sa konkrétne zlepšilo za tie dva roky, ktoré, ako sa určite obidvaja zhodneme, sú veľmi náročné pre európskych občanov. Tak v prvom rade musím povedať, že sme úplne reformovali komplexne systém, akým sa riadia ekonomiky v rámci Európskej únie. Celý tento balíček toho, čo sa nazýva v Bruseli Economic Government, spôsob, akým sa stávajú deficity verejných financií záväznými, akým spôsobom je možné vymáhať neplnenie rozpočtovej disciplíny priamo finančnými pokutami, aký dôraz sa dáva na konsolidáciu verejných financií, to je niečo, čo skutočne v rámci Európskej únie s takouto vehemenciou a s takouto prísnosťou doposiaľ vymáhané nebolo. Takisto si myslím, že tie krajiny, ktoré prechádzajú cez tie jednotlivé programy, tak zaznamenávajú pozitívny vývoj. My sme zabudli na to, že cez takýto podobný program prešlo Lotyšsko, ktorý bol veľmi tvrdý, a z výrazného poklesu HDP dnes rastie. Situácia v Írsku sa tak isto otáča. Íri majú najkvalitnejšiu sezónu za sebou v oblasti priemyslu pre výpočtovú techniku, farmaceutického priemyslu, farmári mali za sebou najlepšiu sezónu, ich exportná sila sa výrazne zvýšila. A čo ich, samozrejme, stále drží pri zemi a brzdí ich v rozlete, to je to veľké bremeno, ktoré si nesú so sebou v súvislosti s obrovskými dlhmi, ktoré spôsobil nafúknutý bankový sektor. Podobná situácia je v Portugalsku, kde sa len za obdobie tohto roku zvýšila exportná sila portugalskej ekonomiky o vyše 11 %. Takže máme, si myslím, aj veľmi pozitívne príklady toho, že tieto programy, ktoré sú veľmi prísne, veľmi tvrdo kontrolované, fungujú a pomáhajú týmto krajinám preklenúť toto ťažké obdobie a dostať ich späť do dobrých čísel a dostať ich späť do dobrej ekonomickej kondície.
Čo sa týka projektových dlhopisov, tam som spomenul dve veci, prvú vec som spomenul, že ich zavedieme v júli a že tá prvá investícia sa bude týkať investície zhruba vo výške, myslím, 260 mil. eur. Pôjde o pilotnú fázu, kde budeme vlastne testovať, ako v reálnom živote tieto projektové dlhopisy budú fungovať, akým spôsobom budeme môcť aj v spolupráci s Európskou investičnou bankou využiť jej veľmi solídny rating na to, aby sme získali dodatočné prostriedky na finančných trhoch a nasmerovali ich do projektov v oblasti infraštruktúry. O 50 mld. eur som hovoril v spojitosti s tzv. nástrojom na spájanie Európy, to je ten Connecting Facility Europe, ktorý vlastne bude súčasťou budúceho sedemročného rozpočtu Európskej únie. Nepôjde o nejaký nový program, budú to prostriedky, ktoré budú na infraštrukturálne projekty vyčlenené z jednotlivých štrukturálnych fondov pre členské krajiny. A budú ako keby preprogramované na to, časť týchto prostriedkov, ktoré jednotlivé krajiny dostanú ako prostriedky vo forme štrukturálnych fondov, aby sa využívala na tieto infraštrukturálne projekty. Čiže nepôjde o dlhy, bude to financované zo strany rozpočtu Európskej únie a zo strany jednotlivých alokácií, ktoré budú pridelené jednotlivým členským krajinám.
A čo sa týka kontroly podmienok v Grécku, tak musím povedať, že tieto podmienky sú kontrolované veľmi prísne. Tam je veľký počet expertov v podstate permanentne. Ja som musel robiť veľmi zložité operácie v rámci Európskej komisie, aby sme vytvorili dodatočné pracovné miesta na sformovanie tzv. Task Force čiže špeciálnej jednotky, ktorá kontroluje a spolupracuje s gréckymi orgánmi v Bruseli, ale priamo v Aténach. A, samozrejme, vzhľadom na tú úlohu, ktorú majú vzhľadom na tú situáciu, ktorá je často veľmi náročná, veľmi výbušná, ich majú veľmi zložité. A akékoľvek neplnenie týchto podmienok rezultuje do ďalších rokovaní, do oddialenia platieb, do sprísnenia týchto podmienok. A som presvedčený, že aj teraz po sformovaní novej gréckej vlády jeden z prvých úkonov, ktorý sa zrealizuje, bude cesta trojky do Atén, kde Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia znova posúdia, v akej situácii sa reformný program Grécka nachádza, kde je potrebné pridať, ako je potrebné ho optimalizovať vzhľadom na ten fakt, že vlastne dva mesiace sa v tomto programe nenapredovalo kvôli politickej diskusii, ktorá bola spojená s predvolebnou situáciou, a akým spôsobom znovu spolupracovať s gréckou stranou tak, aby tie podmienky, ktoré sú veľmi prísne, ktoré budú veľmi jasne vyžadované, boli aj splnené.

Pani poslankyňa Vášáryová.