3. schôdza

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, Jozef Viskupič, ďalší prihlásený rečník.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ aj spoločný spravodajca, pristúpili sme k rokovaniu o bode, ktorý, si myslím, od tohto parlamentu očakáva slovenská verejnosť už dlho. Málokedy sa stáva, že vzhľadom na to, čo chceme v parlamente reprezentovať, viem vystúpiť za klub s jednotným stanoviskom. Myslím si, že jednotné stanovisko ohľadom úpravy ústavy a nasledujúcich právnych predpisov v bode zrušenia trestnoprávnej imunity je presne tým momentom, kde sme vyvinuli aj my, možno v mojich očiach nováčikovia parlamentu, nemalé úsilie. Preto ma teší, že aj vďaka mobilizácii občanov, ich iniciatívam, ktoré vyvinuli spoločenský tlak na politikov, ktorí sú tu dlhšie ako my, a aj na nás, tu máme predložený tento návrh novely zákona, novely ústavného zákona a je podpísaný všetkými predsedami poslaneckých klubov, ktoré sú v šiestom volebnom období zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky. Môžem teda konštatovať, že pravdepodobne tu neexistuje žiadny poslanec, ktorý by mal, aspoň vyjadrené teda podpisom predsedov klubov, problém pri hlasovaní o zrušení trestnoprávnej imunity. Zároveň ma teší, že táto iniciatíva ide naprieč politickým spektrom a že aj strana, ktorá disponuje v Národnej rade najväčším počtom hlasov, ako i strany ktoré majú ten počet menší, sa k tejto iniciatíve pridali.
Osobne sa teším na moment, keď si z pohľadu zákona nebudú politici a občania tejto krajiny pripadať, že existuje meradlo rovný a rovnejší, ale trestnoprávna zodpovednosť sa bude vzťahovať na občanov rovnako a bez rozdielu. Imunita je v podstate vyňatie z môjho pohľadu zo zásady rovnosti pred zákonom. Táto nedotknuteľnosť politickej reprezentácie alebo v tomto prípade iba poslancov, pretože vieme, že neupravujeme imunitu súdnej moci, slúži pre slobodné vykonávanie mandátu a chráni poslanca pred zákonným stíhaním, pred trestným činom. Imunita z môjho pohľadu však neplnila tento účel mnohokrát a myslím si, že mnohokrát ukázala, že táto ochrana mu neprináleží a že ak spáchal čin mimo výkonu svojho mandátu, neexistuje opodstatnenosť výsady imunity a tým pádom nerovného stavu, ktorý takto v spoločnosti bol vnímaný. Myslím si, že občania už majú dosť neopodstatnene zákonom chráneného druhu papalášov. A preto dúfam, že konečne príde k historickému momentu a toto plénum schváli zrušenie trestnoprávnej imunity.
Rovnako ako môj predrečník spomeniem referendum z roku 2010, kde bola účasť 22,84 % voličov a až 95 % z nich vyslalo politikom jasný signál, že treba zrušiť v tom čase priestupkovú imunitu. Zrušená bola, nie síce týmto referendom, ale až následne, a to pod tlakom možno najväčšej občianskej vzbury od roku 1989 evidovaná pod označením kauza Gorila, ktorú spustila jednou stranou kritizovaný a jednou stranou odobrovaný spis, ktorý pod názvom Gorila všetci poznáme. Zrušená bola v predvolebnom období. A myslím si, že to bol ten tlak, ktorý bol vyvinutý na politikov, pretože v predvolebnom období sa veľmi ťažko bojuje s názorom voličov tým spôsobom, že budú sa tu diať, ako hovoril môj predrečník, marketingové hry, môžeme povedať, aj divadlo o tom, že existuje nejaká politická vôľa na úpravu parametrov výkonu mandátu poslanca ako voleného zástupcu zrušením akýchkoľvek výhod, ktoré my sme aj v tom čase považovali za veľký biľag pôsobenia parlamentarizmu v našej republike. Nechcem to používať ako dôkaz, ktorý môže platiť všeobecne. Ale myslím si, že uvedením tohto príkladu sa dá predpokladať, že táto požiadavka verejnosti nebola neopodstatnená, a takmer milión ľudí, ktorí sa vyjadrili k zrušeniu trestnoprávnej imunity, zároveň sa vyjadrovalo k tomu, aby aj privilégium trestnoprávnej imunity bolo odstránené, sa prejavila a dokážeme teraz tu rokovať skutočne o reálnej šanci toto privilégium z nášho právneho systému odstrániť.
Zároveň oceňujem aj prístup najsilnejšej politickej strany, ktorá viac-menej hneď pri prvom stretnutí po voľbách s opozíciou deklarovala záujem vyhovieť tomuto tlaku verejnosti, tejto požiadavke niektorých volebných programov niektorých strán. Takže bola vytvorená komisia, ktorá sa mala zaoberať cez politické spektrum úpravou ústavy alebo ústavných zákonov. A po niekoľkých rokovaniach, pre mňa až natoľko vyčerpávajúce neboli, myslím si, troch rokovaniach, veľmi rýchlo a veľmi rázne prišlo k dohode, že priestupková imunita bude zrušená.
Zároveň by som chcel troška naznačiť vývoj tejto debaty, ktorý spracoval aj parlamentný inštitút. A je to sedemdesiatstranová štúdia vývoja tejto otázky v tomto parlamente. Tak ako hovoril môj predrečník, existovalo, myslím, sedemnásť návrhov. Ak môžem, dovolím si odcitovať z tohto materiálu, ktorý sa vyčerpávajúco snaží osvetliť priebeh debát, ktoré sa tu diali od prvého volebného obdobia až po toto šieste volebné obdobie. A tuná sú uvádzané údaje o tom, akým spôsobom sa už Národná rada zaoberala otázkou riešenia imunity. Ak si môžem dovoliť zacitovať prehľad navrhnutých zmien poslaneckej imunity, z celkovo podaných návrhov boli v druhom volebnom období dva, v treťom volebnom období päť, vo štvrtom volebnom období šesť a v piatom. volebnom období štyri, boli schválené a neschválené časti, niekedy prišlo k nejakej miernej úprave, ktorú, myslím si, verejnosť veľmi neocenila, pretože celý čas čakala na narovnanie nezákonného stavu nerovnosti pred zákonom. Z hľadiska vývoja a celej histórie tejto debaty v tomto parlamente je dôležitý ten fakt, že tuná môžeme stáť skutočne pri reálnom rušení imunity. A som rád, že aj za náš poslanecký klub sa k tomuto bodu vie pripojiť šestnásť ľudí, ktorí v poslaneckom klube sedia. Ak by som to mohol kratučko pomenovať, pretože tá štúdia, ktorú som ukázal, má sedemdesiat strán, obsahuje okrem zadefinovania stavu poslaneckej imunity aj možný prehľad, a možno ju odporúčam aj niektorým kolegom z klubu, a môžem si dovoliť možno ju odporučiť aj niektorým ďalším, je to skutočne zaujímavé čítanie, akým spôsobom je upravovaná imunita v iných štátoch Európskej únie a miestami aj sveta. Myslím si, že nerobíme nič, čo nie je štandardné. Mňa zaujal napr. spôsob upravenia tohto inštitútu vo Veľkej Británii, ktorú mnohí považujeme za kolísku parlamentarizmu a nastavovania niektorých inštitútov, ktoré máme aj my v našom právnom a ústavnom systéme. A tu sa málokedy viac-menej spomína to, že napr. vo Veľkej Británii nedisponujú žiadnou inou ochranou alebo trestnoprávnou imunitou volení zástupcovia proti občanom krajiny Veľkej Británie. Ak odcitujem, žiaden člen parlamentu v Anglicku nemá trestnoprávnu imunitu, v trestnoprávnom konaní má postavenie ako ostatní občania, obe komory parlamentu využívajú právo upravovať svoje vnútorné záležitosti nezávisle, toto v sebe však nezahŕňa právo na to, aby bolo vytvárané alebo porušované, alebo zneucťované nejaké pravidlo, a vytváranie nadprivilégií parlamentu, členovia parlamentu sú braní na zodpovednosť ako ostatní občania za všetko konanie mimo parlamentu, dokonca aj vtedy, ak ide o konanie majúce súvis s výkonom jeho mandátu ako napr. povinnosť poslanca voči voličom obvodu, za ktorý bol zvolený, preto aj listy napísané v mene svojich voličov adresované ministrom, ministerstvám a iným orgánom štátnej správy by pravdepodobne súdy neposudzovali ako spadajúce pod parlamentnú imunitu, ale môžu byť toho názoru, že sa na ne vzťahuje tzv. qualified privilege podľa zvykového práva. V tejto štúdii sú vlastne rozobraté všetky štáty Európskej únie. A nemyslím si, že je priestor na citácie do tejto miery. A nebudem sa venovať tomu podrobnejšie. Myslím si, že daný materiál je z hľadiska vypracovania prípravy pre tento bod a kvalifikované hlasovanie veľmi dobrý.
Na záver by som sa chcel zastaviť pri možnej definícii tohto pojmu, pretože často sa stretávam s tým, že neexistuje skutočný názor, čo to tá parlamentná a poslanecká imunita je. Doteraz bolo nahliadané na imunitu ako neoddeliteľnú súčasť poslaneckého mandátu. Imunita v právnom zmysle podľa definície v podstate je vyňatím zo zásady rovnosti pred zákonom. Imunita však nie je právom poslanca a neznamená jeho osobnú beztrestnosť. Jej podstata, zmysel a cieľ bol v chránení zákonodarného zboru tak, aby mohol plniť svoju funkciu a ústavné úlohy, a to aj prostredníctvom ochrany poslancov. Chráni sa tak sloboda rozhodovania parlamentu, a nie osobná sloboda poslanca. Ide o nástroj proti prípadnému neodôvodnenému šikanovaniu či politicky motivovanému vydieraniu. A malo ísť o ochranu zo strany výkonnej moci, súdnej moci. A nemôže mať charakter osobnej výhody poslanca. Inštitút poslaneckej imunity však prešiel historickým vývojom. Jeho pôvodným účelom bola ochrana členov. Avšak v histórii sa vyskytli prípady, keď bola nadmierou zneužívaná, preto ten názor verejnosti, preto ten tlak verejnosti, aby toto privilégium poslancom nepatrilo. Pre výkon mandátu zostáva kľúčové, aby poslanec v parlamente, a mnohokrát to zdôrazňujeme, hlasoval a vystupoval a konal slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, podľa stupňa ochrany. Teda imunita rozlišuje tzv. vnútornú imunitu alebo indemnitu, hmotnoprávnu, exempciu, absolútnu a bezpodmienečnú beztrestnosť, ktorú nemožno odňať, a tzv. vonkajšiu imunitu, nestíhateľnosť, čiže procesnoprávnu ochranu. Trestné stíhanie sa vylúči, ak naň parlament nedá súhlas. Vnútorná imunita bezprostredne súvisí s výkonom parlamentnej práce poslanca. Mala by zostať a do bodky byť chránená výroková imunita v parlamente, takisto pri hlasovaní a nielen v parlamente, ale aj v orgánoch. Myslím si, že z hľadiska tejto definície a histórie zneužívania inštitútu, keď sa poslanci viac-menej k tomuto inštitútu stavali tak, že to tvorí súčasť ich osobnej ochrany, sa táto téma natoľko sprofanovala a stala toľkokrát predmetom politického boja, že je dobrý moment, ak verejnosti vydáme signál, že táto imunita bude zrušená.
Na záver by som chcel poznamenať, že ak sme čo len trošku prispeli k tomu, že vo februári 2012 bola zrušená priestupková imunita a dnes tu rokujeme o zrušení trestnoprávnej imunity, môžem vyjadriť osobnú radosť a potešenie, že bola obetovaná časť úsilia, námaha, aby sme aj my v pôvodnom parlamente štyria a dnes šestnásti prispeli k tomu, že tento inštitút bude odstránený z právneho systému Slovenskej republiky. Preto za seba aj za poslanecký klub vyjadrujem podporu a budeme hlasovať za zrušenie, za predložený návrh, ktorý tento inštitút z právneho systému a ústavného systému Slovenskej republiky odstraňuje. Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi.
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán Gábor Gál, Jánoš Vladimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán Gábor Gál.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Viskupič, ďakujem za právnu exkurziu, čo sa týka imunity, indemnity. To nie je prvý, ale, dúfam, posledný pokus o zrušenie poslaneckej imunity, aj tej trestnoprávnej. Však za tie roky sa tá imunita dosť oklieštila. Teraz by sme už tento proces, dúfam, mali už dnes dovŕšiť.
Ale musím povedať, prečo v minulosti tieto snahy neuspeli. A bojím sa, že dneska budem asi svedkom nie toho neúspechu, ale toho dôvodu, prečo neuspeli. Vždy sa našla nejaká politická strana alebo politik, ktorý sa snažil tento návrh si osvojiť za svoj ako za jediný, ale ostatné politické strany z politickej taktiky alebo z ješitnosti nepodporili ten daný návrh. Dúfam, že sa to dneska neudeje. Netreba tu nejaké podporné stanovisko dávať k tomuto návrhu zákona. Však každý predseda poslaneckého klubu to podpísal, keď sme boli na tej komisii, každý poslanecký klub vyjadril podporu k tomuto. A ja to považujem skôr za vývoj. A konečne, že sme sa k tomu dostali, že dnes máme možnosť túto debatu ukončiť a posunúť tento návrh zákona, zmeny ústavy, do druhého čítania a ukončiť tento marazmus. Za to tiež veľmi rád zahlasujem. Len nerobme z toho nejaký ten zápas, že ja som bol ten lepší, ja som to navrhol, my štyria, my šestnásti sme to navrhli. Nie, pozrite sa, kto to navrhol. Bolo to celé plénum. Keď sa budeme na to hrať, tiež sa môžem prihlásiť do rozpravy a budem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme pánovi poslancovi Gálovi.
Pán Jánoš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Politický kapitál. Vážený pán poslanec Viskupič, nechápem jednu vec, prečo tu vytĺkate takýmto spôsobom. Pomaly dvadsať minút ste tu rečnili a citáty ste tu a ja neviem cvičenie z rétoriky ste tu skúšali. Poviem vám možno trošku iný názor. Ja už som v minulosti hlasoval za zrušenie imunity. Bohužiaľ, nebola väčšina tohto parlamentu za zrušenie imunity. Imunita fungovala, aj priestupková, aj trestnoprávna.
Chcem povedať jednu vec a možno názor, ktorý si myslia viacerí, ale možno nemajú odvahu ho povedať. Ak nemám už čo ponúknuť, ak som absolútne, absolútne prázdny, tak vytiahnem imunitu a začnem tu šermovať imunitou. Prosím vás pekne za rok a pol predchádzajúca vláda ponúkla občanom iba biedu, zníženie hrubého domáceho produktu, zadlženie Slovenskej republiky a obrovskú nezamestnanosť. Keď už nemám nič, vytiahnem imunitu a začnem ňou šermovať. Je to absolútne, absolútne o ničom. Sú štáty, ktoré majú imunitu a absolútne to nikomu nevadí. Samozrejme, ja budem hlasovať za zrušenie trestnoprávnej imunity. Ale chcem sa spýtať jednu vec. Prosím vás pekne, veď keby tu niekto niekoho zavraždil alebo niečo podobné by urobil, mal by poslaneckú imunitu alebo trestnoprávnu imunitu, ako si predstavujete, že by tu fungoval? Je to absolútne, absolútne trápna scéna. Odpustite si už debaty o imunite a vytĺkanie politického kapitálu. Dajte hlasovať o tom. Odhlasujeme to všetci stopäťdesiati a bude pokoj. Len nevytĺkajte, prosím vás, na tom politický kapitál. Skôr sa postavte a vyprávajte o tom, čo ste ponúkli občanom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme za veľmi zaujímavý diskusný príspevok.
S reakciou na faktické poznámky pán Viskupič.

Ďakujem.
Pán poslanec Gál, nehovoril som o štyroch ani šestnástich ani v jednom momente. Hovoril som aj o štyroch a hovoril som, že existuje zhoda. A oceňujem aj prístup vládnej strany, aj všetkých predsedov poslaneckých klubov, ktorí sa pod to podpísali. Zároveň v duchu toho, ako som mal možnosť sledovať vývoj, keď vy hovoríte, že to bol vývoj, tak vývoj tejto debaty sa nepáčil. A sa nepáčil verejnosti ako aj mne. A ja si myslím, že tuná sme na jednej lodi, keď hovorím, že prichádza k zrušeniu a je to dobrý stav.
Pán poslanec Jánoš, málokedy sa mi stalo, že som tu počul po strašne dlhej dobe takéto slovné spojenie vytĺkanie politického kapitálu. Neviem, kto ho sem zaviedol. Mám pocit, že ste boli veľmi nekorektný v tom, čo ste povedali, pretože túto tému sme sem predložili aj my v roku 2011. Je to takmer identický návrh. Mali ste možnosť zahlasovať zaň, nezahlasovali ste zaň. Takisto ho predkladala predchádzajúca vláda. A takisto ste nehlasovali zaň. Takže tuná vyjadrenie k tomu, že tento bod podporíme, bol namieste. A myslím si, že to, že príde k zrušeniu imunity, je dobrá vec. Ostatné veci sa mi zdali ako podpásovky, ktoré ste použili. Ďakujem.

Ďakujem.
Posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ľubomír Galko. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja som na začiatok trošku zareagoval na to, čo sa tu udialo teraz.
Najprv by som chcel oceniť, že po viac ako dvadsiatich rokoch naozaj to už tak vyzerá, že takým nejakým všeobecným súhlasom alebo spoločnou vôľou odbúrame ďalší nezmysel, ktorý občanov delil na rovných a rovnejších.
Ale nepáčil sa mi ten výstup tuto, čo tu predviedol pán poslanec Jánoš, pretože si myslím, že každý poslanec parlamentu, každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má právo sa sem postaviť a povedať tu v rozprave to, čo si myslí. A v prípade, že sa to niekomu nepáči, tak nie je dôvod mu tu vyčítať dĺžkové vystúpenia a potom tu teatrálne búchať dverami a odchádzať z miestnosti. To nie je nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Tak mu to, prosím vás, odkážte.
K pánovi Gálovi by som predsa len dovolil poznamenať, že som presvedčený, že podobne ako pri riešení priestupkovej imunity má strana SaS leví podiel na tom, že dnes trestnoprávnu imunitu zrušíme. Tým som nepovedal, že niektoré iné strany ten podiel nemajú. Ale je typicky príznačné, že to povedal pán poslanec Gal, ktorý je predstaviteľom strany, ktorá si veľmi žiarlivo strážila aj počas uplynulých dvoch rokov, kto čo povedal a kedy to povedal. To len na margo toho, čo ste povedali.
Ja by som vám povedal dva príklady a z toho vyplývajúci môj osobný postoj k tomu, čo dnes prerokúvame. A súvisí to aj s tým, čo povedal pán poslanec Jánoš, veď si predsa nemôžeme predstaviť, že by tu niekto niekoho zavraždil alebo neviem čo by s ním spravil a že by sme ho tu bránili.
No tak, prosím pekne, v apríli v roku 2006, kvôli korektnosti nebudem uvádzať meno toho poslanca ani stranu, ktorú zastupoval, ale on mal takú prezývku Karolko, pán poslanec údajne obšťastňoval nejakú slečnu alebo nejakú dámu niekde v nejakej osade pravidelne za nejaké zlaté retiazky a čo ja viem čo za to všetko jej dával. No táto dáma mala, samozrejme, nejakého kamaráta v tej osade, alebo partnera. A ten údajne pánovi poslancovi rozbil okno na aute, pravdepodobne. Bolo to v roku 2006 v apríli, ešte vlastne pred voľbami. Tohto pána, nádejného poslanca, nenapadlo nič múdrejšie, len chytiť tohto mladého Róma, alebo Cigána, nech si každý doplní, čo chce, napchať ho do kufra svojho auta a odviezť ho do garáže a tam ho zmlátiť. Osobne nebudem hodnotiť, či bolo správne, že ho zmlátil, keď mu to okno rozbil, ale absurdné bolo to, že on sa schoval za imunitu. On sa schoval za imunitu na najbližšie štyri roky. A keď prišla žiadosť z Generálnej prokuratúry na to, aby bol vydaný na trestné stíhanie, tak mandátový a imunitný výbor v tom čase rozhodol, že nebude vydaný na to stíhanie a že tie úkony treba ešte nejakým spôsobom doplniť a treba nejaké ďalšie úkony urobiť. Generálna prokuratúra sa vtedy nevzdala a opakovane požiadala o to, aby vlastne tento poslanec bol vydaný na trestné stíhanie. A vtedy tento pán poslanec Karolko to nejakým spôsobom zamotal tým, že on sám požiadal o to, aby o tom jeho vydaní na trestné stíhanie rozhodlo plénum Národnej rady. No tak plénum Národnej rady rozhodovalo o trestnom stíhaní. Aby som teda len nekritizoval, tak ja by som chcel povedať, že ja veľmi oceňujem vtedajšie hlasovanie súčasnej podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, ktorá ako jediná poslankyňa za vtedajšiu koalíciu SMER, HZDS a SNS hlasovala za vydanie tohto Karolka na trestné stíhanie, prosím pekne, ako jedna jediná poslankyňa. Tak mi nerozprávajte o tom, že keď by boli nejaké jasné prípady, tak že to plénum by rozhodovalo v súlade so zdravým rozumom, pretože mnohí z vás tu dnes sedia a tohto Karolka ste na to trestné stíhanie vtedy nevydali.
Druhý prípad, o ktorom chcem rozprávať, tiež súvisí s kufrom auta. A ten sa udial v októbri roku 2002, keď vtedajšia poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky viedla svojho manžela napchatého vo svojom kufri cez diplomatický koridor do Rakúska. Prosím pekne, bol to Jozef Majský ktorý sa, mimochodom, už desať rokov škerí do tvárí množstvu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dostali do zúfalej situácie a prišli o peniaze a o svoje celoživotné úspory pri krachu nebankoviek HORIZONT a B. M. G. INVEST v roku 2002. To, že jej konanie nebolo vtedy posudzované tak, ako podľa môjho názoru malo byť, to tiež tu nebudem hodnotiť. Ja to hovorím z iného dôvodu. Spomínam ten prípad preto, lebo chcem vysloviť svoj osobný postoj a svoj osobný názor.
Podporím zrušenie trestnoprávnej imunity. A oceňujem, že sme sa na tom dohodli. Avšak chcem povedať, že ak by to záviselo len odo mňa, tak by som šiel ešte ďalej a zúžil by som imunitu len na výroky v parlamente. Narážam na to, že naďalej zostáva pravidlom, že poslanca bude možné vziať do väzby, to znamená uväznenie do rozhodnutia súdu o vine a treste po tom, čo sudca rozhodne, že existujú dôvody väzby uvedené v Trestnom poriadku. To sú tri dôvody, to znamená, že hrozí že utečie alebo sa bude skrývať, alebo bude ovplyvňovať svedkov, alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti, potom, čo s tým vysloví súhlas plénum Národnej rady. Osobne si myslím, že to je zbytočné pravidlo, pretože jedine sudca by mal byť kompetentný na to, aby rozhodol o väzbe či už poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ľubovoľného občana Slovenskej republiky. Prípad Karolka, o ktorom som hovoril jasne, ukazuje, že výbor ale ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky nie sú zárukou odbornosti takéhoto rozhodnutia, ale že rozhodujú politicky. Poviem dva príklady. Poslanec zmláti svoju ženu a bude sa jej vyhrážať, že ju zahluší, sudca dá návrh na uvalenie väzby, plénum to neodobrí a poslanec práve preto tú svoju manželku zahluší. Kto potom ponesie zodpovednosť za toto rozhodnutie? Ja viem, že je to extrémny prípad, ale my dnes rozprávame o trestnoprávnej imunite. No a druhý príklad je, že poslanec spácha trestný čin, sudca bude mať dôvody na návrh držať ho vo väzbe, lebo by mohol ovplyvňovať svedkov, a my vieme, že poslanci Národnej rady sú vplyvní ľudia, ktorí majú páky na to, aby mohli ovplyvňovať svedkov, napriek tomu plénum rozhodne, že zamietne túto žiadosť, a tento poslanec naozaj bude týchto svedkov ovplyvňovať a zmarí celé vyšetrovanie a plénum, ktoré nemalo odbornosť na to takú ako sudca, vlastne vyšetrovanie zmarilo.
Teda chcem ešte jedenkrát oceniť to, že trestnoprávna imunita bude naprieč celým politickým spektrom zrušená. Zároveň chcem vyjadriť presvedčenie, že je to ale len taký dobrý a prvý medzikrok a že to nebude trvať ďalších 20 rokov, pokiaľ parlament poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a „bežných ľudí“, tých ľudí tam vonku za múrmi tejto budovy, úplne zrovnoprávni, to znamená, postaví na jednu úroveň nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a občanov, ktorých tu zastupujeme, a trestnoprávna imunita bude zúžená výlučne na výroky v parlamente. Ďakujem vám za pozornosť.