3. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Písomne je ešte prihlásený do rozpravy pán poslanec Kaník.

Vážené dámy, vážení páni, touto témou sme sa zaoberali už veľakrát a veľa hodín diskusie jej bolo venovaných. A ja začnem tým, čo som povedal mnohokrát pred tým. To, že peniaze potrebujeme, že Európa potrebuje mať silný balík peňazí, silnú, veľkú palebnú silu, aby riešila problém, ktorý, zdá sa, sa nezmenšuje, ale naopak, zväčšuje, je isté z môjho pohľadu. Ale rozhodujúce je, ako sa tie peniaze budú používať. To je ešte dôležitejšie ako to, že tieto peniaze sa nejakým spôsobom vytvorili alebo že sme prijali záväzky, ktoré smerujú k príspevku, a z pohľadu Slovenska k obrovskému vynaloženiu finančných prostriedkov, aby sme sa o niečo pokúsili. Ale to, o čo sa pokúsime, to je to rozhodujúce. Lebo ten pokus môže byť absolútne nezmyselný, absolútne neefektívny, absolútne zbytočný, môže to byť vyhodenie peňazí z okna, hodenie peňazí do čiernej diery, a to by bolo určite veľmi zlé. Ale môže to byť aj pokus alebo krok, ktorý naozaj bude riešiť problém, ktorý vznikol, reálne vznikol a pomôže ten problém vyriešiť.
Preto je naozaj kľúčové a dôležité, aby sme pri každom súhlase, ktorý náš zástupca, alebo každý mandát, ktorý náš zástupca v príslušných orgánoch bude mať, aby podporil alebo naopak, aby nesúhlasil s niečím, aby tento mandát vznikol na základe dôkladnej, odbornej a hlbokej diskusie. A tá diskusia by mala prebehnúť na pôde Národnej rady. Nemyslím si, že je správne, aby sa vláda zatvorila do svojej rokovacej miestnosti a aby na základe návrhu ministerstva financií, ktorý predtým nebol nejako prediskutovaný, prijala rozhodnutie o stovkách miliónov alebo o stovkách miliárd eur. Veď sa pozrime okolo seba. Hľadáme riešenie problému napr. dôchodkového systému. Valí sa na nás vlna, ktorá znamená, že naši občania prídu o viac než o polovicu dôchodkových úspor na základe rozhodnutia tejto vlády. A zdôvodnenie je, že musíme znižovať dlh, že si nemôžeme dovoliť vynakladať tieto peniaze v prospech občanov tejto krajiny. A preto, ako sa pozrieme občanom do očí a ako budeme vysvetľovať, či sme naložili s ich peniazmi zodpovedne a či sme dali súhlas na tú alebo onú pomoc tak, že to bolo dobré rozhodnutie, že tá pomoc bola naozaj nevyhnutná, že to neznamenalo len urobenie zadosť nejakým lobistickým záujmom alebo predĺženie času, ktorý tak či tak speje k nejakému negatívnemu záveru? My musíme naozaj si byť všetci stopercentne istí, že to rozhodnutie bolo správne, a keď si aj nebudeme všetci istí, lebo stopercentný jednotný názor pravdepodobne nikdy nebude, ale že sa to tu naozaj dôsledne prediskutuje a dá sa šanca tomu, aby sa prijalo dobré rozhodnutie.
Neviem, kde odišiel teraz predkladateľ, aha, dobre, pardon, som ťa len nevidel, lebo chcem položiť pár otázok pánovi ministrovi financií. Tá najaktuálnejšia vec, ktorou sa bude musieť vláda zaoberať, a ja si myslím, že by sa ňou mala zaoberať aj Národná rada, je pomoc pre španielske banky. Požiadal Cyprus o pomoc a možno veľmi rýchlo budú ďalšie. Ale taká najznámejšia z hľadiska času, koľko uplynulo od avizovania, že táto pomoc bude požiadaná, je pomoc pre španielske banky. A ja sa opätovne pýtam a úplne priamo a žiadam od pána ministra, aby nás informoval a pokiaľ možno aj hneď, vo svojej reakcii alebo záverečnom slove, čo už vieme o tejto žiadosti? Ako sme, do akej hĺbky sme o nej informovaní? Ktorým bankám sa má toto pomoc poskytnúť? Sú tieto banky všetky, aj ich udržanie, aj pomoc týmto bankám nevyhnutná pre stabilitu v eurozóne? Nie je lepšie vybrať len niektorú z týchto bánk a niektoré banky povedať, sorry, tak bude bankrot? Koľko amerických bánk zbankrotovalo a nie každá bola zachraňovaná. Koľko slovenským bankám sme pomáhali z našich vlastných zdrojov.
A ďalšia otázka. Ako preukázala španielska vláda alebo čím preukázala španielska vláda, že vyčerpala všetky svoje vnútorné možnosti, získavanie svojich prostriedkov pre to, aby si zabezpečila prostriedky pre záchranu svojich bánk? Je to už naozaj vyčerpané alebo sú tam ešte rezervy? Pretože až na tieto otázky nebudú odpovede typu, že áno, všetko sme dôsledne preskúmali, tak si myslím, že je namieste, aby zástupca Slovenska povedal nie, nesúhlasíme s pomocou španielskym bankám alebo nesúhlasíme v plnom rozsahu. Ale či áno, či nie, na to nemáme zatiaľ dostatok informácií. A ja si myslím, že by sme ich mali mať. Mali by sme ich žiadať a mali by sme byť s nimi oboznámení. Takže žiadam pána ministra, aby nám zodpovedal na tieto otázky. A myslím, že aj z toho dôvodu na tomto príklade je vidieť, aké to rozhodovanie nie je jednoduché a nie je čiernobiele.
Určite sa nájde mnoho ľudí, ktorí povedia, prečo by sme mali pomáhať bankám? Ja zas hovorím, je rozumné pomáhať bankám, keď je to opodstatnené a nevyhnutné a keď sa tým zabráni kolapsu celého finančného systému. Pretože kolaps finančného systému Európy by znamenal kolaps európskeho hospodárstva, s následnou dramatickou nezamestnanosťou a s veľmi negatívnymi dopadmi na Slovensko. Ale tá pomoc nemá byť automatická. Tá pomoc má byť naozaj posudzovaná veľmi kriticky a veľmi detailne. A preto si myslím, že pozmeňovacie návrhy, ktoré, jeden z nich už zaznel, ale zaznejú aj ďalšie, sú plne namieste. A myslím si, že by mali byť Národnou radou podporené, aby sme naozaj v Národnej rade a po širokej diskusii a po tom najlepšom a najdôslednejšom zvážení rozhodovali, či pomoc poskytnúť, alebo pomoc neposkytnúť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kaníka pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nie, pán Kollár sa chce hlásiť do rozpravy.

Áno, ďakujem pekne. No, Ľudovít, nariekaš dnes, že riziko, že hodíme peniaze do čiernej diery je veľké a musíme byť opatrní. No asi si si nevšimol, že najmä vďaka SDKÚ my už dnes peniaze usilovne hádžeme do čiernej diery. Pripomínam záruky, ktoré už boli vystavené a už vstupujú do slovenského verejného dlhu vo výške viac ako jednej miliardy eur.
Hovoríš, že ako sa pozrieš občanom do očí, no mňa by zaujímalo, ako sa im pozrieš do očí potom, čo si schválil trvalý euroval. A teraz sa môžeš akurát tak dotazovať, či pomoc je nevyhnutná a prosíkať o pozmeňovacie návrh, tu kolegov SMER-u. Pred pár mesiacmi ste boli vedúcou vládnou stranou a stačilo trochu odvahy a povievať nie. Lenže tu, skrátka, hlava, nehlava, muselo to byť schválené. Brusel si želal, aby to bolo, a teraz akurát je to také štekanie psov a karavána ide ďalej.
No ale podstatná otázka, ktorú mám na teba, Ľudovít, ako predsedu poslaneckého klubu SDKÚ, čo spravíš, keď smeráci odignorujú tento váš návrh, ako odignorovali všetky doteraz? Tiež poslušne dvihnete ruku, ako ste dvihli za trvalý euroval? Lebo, keď to spravíte, tak si si to mal celé ušetriť.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať? Zapnite pána poslanca Kaníka. Už to bude.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za technické nedostatky, som nemal kartu zasunutú. Richard, točíme sa v kruhu. Ja som vystúpil, myslím, že viackrát a veľmi rozsiahlo v rozprave o príslušných mechanizmoch, ktoré sme tu schvaľovali. A na zložité otázky nebývajú jednoduché odpovede, preto ani tuto sa to nedá povedať veľmi jednoducho.
Znova opakujem, ja som presvedčený, že ten vývoj je negatívny a jeho následky bude treba nejakým spôsobom sanovať. Aa na to budeme potrebovať peniaze. Ale rozhodujúce je, ako tie peniaze použijeme. A v tom nemáme absolútne zhodu. Lebo ty hovoríš, žiadne peniaze nepotrebujeme, kašlime na to, nech sa stane, čo sa stane, aj tak nejako prežijeme. No ja si myslím, že sa máme k tomu postaviť aktívne. Ale stále budem hovoriť a hovorím to od samého počiatku, to neznamená automatický súhlas s každou žiadosťou len preto, že sme malá krajina. To znamená veľmi kritické a veľmi dôsledné posudzovanie práve z hľadiska slovenských skúseností a z hľadiska tej tŕnistej cesty, ktorú sme si my sami prešli k zdravej a výkonnej ekonomike, či tá krajina naozaj vyčerpala všetky svoje možnosti a či aj prípadný bankrot tej krajiny je vec, proti ktorej sa, je potrebné bojovať.
Nemyslím si to, že vždy je potrebné proti tomu bojovať, naopak si myslím, že oddeľovanie nevyhnutných bankrotov je škodlivé a že treba k nim pristúpiť, keď je to potrebné, bez odkladov, a preto hovorím to, čo hovorím. Ale zároveň hovorím, že finančný sektor je kľúčová vec, a preto netreba zatvárať oči nad tým, čo sa deje a aké dopady má dlhová kríza... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Kaník bol posledný písomne prihlásený. Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Kollár, vy ste boli predtým prihlásený. Končím možnosť sa prihlásiť. Prehoďte poradie, prosím vás, pán Kollár bude ako prvý v rozprave. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod uviedol jeden osobný pocit, ktorý by som nazval dvomi slovami, odvaha zlacnela. Teraz ste boli pred chvíľočkou svedkami toho, že sa tu roztrhlo vrece, doslova, dopísmena, s pozmeňujúcimi návrhmi. Počuli sme pred chvíľočkou plamenné vystúpenie kolegu poslanca Kaníka, ako mu záleží na tom, aby sa účelne, efektívne a podľa možnosti, s čo najnižším rizikom používali finančné prostriedky z eurovalu.
Keď si spomínate, uplynulý týždeň, keď sme schvaľovali v piatok 22. júna, keď sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k zmluve o ESM, tak odznel tu takisto návrh z dielne SDKÚ - DS, opäť poslanca Kaníka, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré hovorilo o tom, že Národná rada môže požiadať vládu, aby vláda predtým než rozhodne o použití prostriedky a dá, udelí mandát nášmu zástupcovi v Rade guvernérov, čiže ministrovi financií, že Národná rada môže požiadať vládu, aby to prišla odkomunikovať do pléna Národnej rady. Rovnako sme ten istý piatok uplynulého týždňa, ak si spomínate, väčšinovým hlasovaním odmietli ďalšie dva návrhy na uznesenie Národnej rady, jeden z dielne KDH, ktorý predkladal predseda strany Ján Figeľ, a druhý, keď si spomínate, predkladal Daniel Lipšic. Ten návrh Daniela Lipšica bol nevykonateľný, on má síce svoje ratio, svoje opodstatnenie, aby poskytnutie konkrétneho programu finančnej pomoci konkrétnej krajine bolo viazané zárukami, aby boli poskytnuté nejaké zábezpeky, garancie, ale jednoducho takýto návrh už teraz v tomto okamihu nie je na úrovni bruselských štruktúr vyrokovateľný, a preto hovorím, že nie je feasibilný, proste nie je reálny. Akokoľvek obsahovo má svoje ratio, ale nedá sa vykonať v súčasnom štádiu.
No a dnes sme boli svedkami opäť, to roztrhnuté vrece pokračovalo ďalej. Ako som povedal, plamenné reči kolegu Kaníka o tom, ako mu na srdci leží efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie peňazí z Európskeho stabilizačného mechanizmu. To je naozaj dojímavé takto sledovať starostlivosť niektorých poslancov o verejné zdroje Slovenskej republiky. No ale naozaj vrátim sa k tomu, čo hovoril pred chvíľočkou vo faktickej poznámke Richard Sulík. Čo urobíte, páni z KDH, z SDKÚ - DS, čo urobíte v prípade, že ani jeden z vašich pozmeňujúcich návrhov neprejde? A to, že neprejdú, je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. Čo urobíte potom? Dvihnete ruky za tento zákon, domáci vykonávací zákon, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu stabilizačnému mechanizmu? Ja som naozaj zvedavý, keď dnes v popoludňajších hodinách dôjde k hlasovaniu, či uvedené poslanecké kluby, predovšetkým v tomto prípade KDH a SDKÚ, zahlasujú za tento zákon. Pretože logika je neúprosná, vaše pozmeňujúce návrhy neprejdú, takisto ako neprejde ten, ktorý o chvíľočku prednesiem ja v mene poslancov SaS, ale aj niektorých poslancov klubu Obyčajných ľudí - nezávislých osobností. No len my máme integritu našej osobnosti poistenú tým, že my budeme hlasovať proti zákonu, ktorý práve prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade, ako som už hovoril, SDKÚ - DS a KDH s vysokou pravdepodobnosťou budú hlasovať za, napriek tomu, že ich pozmeňováky neprejdú. Tak sa teda pýtam, hráme sa tu na nejaký marketing alebo nám naozaj leží na srdci efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie finančných prostriedkov verejných zdrojov Slovenskej republiky?
No a teraz mi dovoľte ešte uviesť niekoľko, niekoľko poznámok. Na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet, ktoré bolo dnes ráno, v spoločnej správe, ak sa mýlim, tak ma opravte, pán predseda výboru, prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý, ako som hovoril, v spoločnej správe a ten je viac-menej, myslím, že z dielne ministerstva financií. A ten hovorí práve o tom, že je na určitý kompromis pripravená aj vláda Slovenskej republiky. Ten kompromis má pozostávať v tom, že na rozhodnutí vlády by sa ponechalo odsúhlasenie výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie. To znamená, z tých 5,1 mld. eur, čo je ten Call Capital alebo Capital Diamond, kapitál na zavolanie. Takže ak dôjde k takémuto rozhodnutiu na úrovni eurovalu, takže o tomto bude u nás v národných schvaľovacích procedúrach rozhodovať vláda.
Kompromis spočíva v tom, ktorý ponúka ministerstvo financií, že na Národnú radu Slovenskej republiky, teda na rokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by sa de facto preniesli dve kompetencie. Tá prvá je, ak by došlo k zmene základného imania Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a tá druhá je, pokiaľ ide o aktualizáciu distribučného kľúča, to znamená, ktorá krajina, akým podielom vstupuje do tohto mechanizmu.
No tu chcem ale uviesť jednu poznámku veľmi dôležitú, kľúčovú. Základné imanie eurovalu je dnes, toho trvalého eurovalu, 700 mld. eur. Veď ak v budúcnosti dôjde k navýšeniu tohto základného imania, tak či tak, akákoľvek vláda bude pri moci bude musieť prísť do Národnej rady Slovenskej republiky a vypýtať si k tomuto súhlas. Vy si viete predstaviť, že to základné imanie by sa navyšovalo na 1400 mld. eur, čiže na dvojnásobok zo 700 na 1400 a niekto by to len tak odsúhlasil na zasadnutí vlády? No určite nie. Čiže tak či tak by si tá vláda prišla podiel Slovenskej republiky na takomto navýšenom základnom imaní vypýtať súhlas do pléna Národnej rady.
A pokiaľ ide o aktualizáciu distribučných kľúčov, tá prichádza do úvahy, táto aktualizácia, len v prípade, že do Európskeho stabilizačného mechanizmu pristúpi nejaká nová krajina. Pripusťme, a to naozaj s veľkou mierou rezervovanosti teraz hovorím, že jedného dňa sa rozhodne Česká republika prijať euro, alebo že do toho mechanizmu by jedného dňa v budúcnosti, v roku 2040 vstupovalo Chorvátsko, no tak sa budú meniť podiely jednotlivých krajín, bude sa meniť distribučný kľúč. A toto navrhuje ministerstvo financií ako kompromisné riešenie, ako kvázi nejaký ústupok, nazvime to, že s takouto zmenou distribučného kľúča by boli ochotní prísť vypýtať si, jednoducho povedané, súhlas do pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Opakujem ešte raz, vítam na jednej strane aj takýto milimetrový posun, alebo takúto, takýto skôr signálny efekt, že predsa chceme len nejaké kompetencie z vlády preniesť na rozhodovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ale opakujem, v praxi je to viac-menej beh na dlhé trate niekedy v roku 2030 - 40. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je 12.03 h. Môžem vás požiadať, aby sme prerušili na obedňajšiu prestávku rokovanie a pokračovali by ste až po hodine otázok a po interpeláciách a pokračovali by sme v rokovaní o tomto bode?

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Dobre.

113.
Ďakujem pekne.
Takže prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hod. začíname obvyklým bodom programu, ktorým je hodina otázok, a po ňom bod programu interpelácie poslancov na členov vlády.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k

hodine otázok,

ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram.
Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov. To znamená, po hodine otázok a odpovedí budú interpelácie.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 25 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 27 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.