3. schôdza

Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi.

Ďakujem. Dovolím si predložiť spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 98, a to v prvom čítaní.
Dovolím si, vážená Národná rada, pani predsedajúca, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podať túto správu v prvom čítaní, a to k návrhu poslanca Martina Chrena na vydanie zákona, ktorý som odcitoval v úvode.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zároveň konštatujem, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy v súlade s návrhom zákona, s Ústavou Slovenskej republiky, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zároveň odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň si dovoľujem požiadať pani predsedajúcu, aby otvorila k danému bodu rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem spravodajcovi Jozefovi Viskupičovi.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.
Pán Martin Chren, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Návrh zákona o zavedení nového pamätného dňa, Dňa daňovej slobody, som do Národnej rady Slovenskej republiky predložil symbolicky 1. júna, čo bol tento rok deň, kedy bežní občania oslavovali Deň daňovej slobody pre rok 2012. Nejde o žiadnu novinku. Spolu s viacerými slovenskými ekonómami sme kampaň za Deň daňovej slobody odštartovali na Slovensku už v roku 1999. Dokonca aj tento parlament v roku 2000 už raz prerokúval návrh uznesenia o vyhlásení Dňa daňovej slobody ako pamätného dňa.
Koncept Dňa daňovej slobody však vznikol omnoho dávnejšie. Už v roku 1948 ho ako prvý vytvoril floridský podnikateľ Dallas Hostetler v rámci kampane proti prudkému zvyšovaniu sadzieb daní z nehnuteľností.
Z tohto pohľadu sa dá nájsť dokonca aj paralela so Slovenskom a s aktuálnym plánom vlády prudko a bezprecedentne zvyšovať majetkové dane, čo sa dotkne ľudí bez ohľadu na výšku ich príjmu a najtvrdšie možno dopadnú možno najslabšie príjmové skupiny. Dôchodcovia, ktorí žijú v mestách, či mladé rodiny, ktorých tzv. bohatstvo spočíva v 30-ročných hypotékach, vďaka ktorým sa dokázali osamostatniť a získať vlastnú strechu nad hlavou, ktorú budú možno splácať do konca svojho života, no podľa predstavených plánov sú vládou strany SMER považovaní za boháčov.
Vráťme sa ale k podstate. Cieľom tohto návrhu je, aby vláda bola povinná každoročne po schválení štátneho rozpočtu informovať občanov o výške celkového daňového a odvodového zaťaženia prostredníctvom tzv. daňovej kvóty pre nasledujúci rok. Prepočítaním na pracovné dni v roku sa následne vypočíta aj Deň daňovej slobody. Na Slovensku by tak šlo o unikátny prvý pamätný deň, ktorého dátum by bol pohyblivý.
Deň daňovej slobody symbolicky vyjadruje, dokedy občania Slovenskej republiky pracujú pre štát, v podstate pre nás politikov a pre verejné služby, ktoré dostávajú, a odkedy začínajú pracovať sami pre seba. Symbolicky teda platí a napríklad na Slovensku podľa medializovaných informácií, že čo slovenskí pracujúci zarobili do 1. júna tohto roka, všetko odviedli štátu a oddnes teda začínajú pracovať, alebo teda od 1. júna začali pracovať sami pre seba.
Ak sa Deň daňovej slobody posúva bližšie k 1. januáru, k začiatku roka, znamená to, že vláda necháva občanom viac peňazí v ich peňaženkách. Ak sa ale Deň daňovej slobody posúva bližšie ku koncu roka, občania sami dokážu posúdiť, či za vyššie dane a odvody dostávajú aspoň adekvátnu protihodnotu v podobe verejných služieb, v podobe kvalitnejších ciest, lepšej lekárskej starostlivosti či vyšších dôchodkov. Deň daňovej slobody je teda jednoduchým a zrozumiteľným ukazovateľom, vďaka ktorému môžu všetci občania porozumieť tak zložitej téme, akou sú verejné financie.
Deň daňovej slobody je konceptom, ktorý môže fungovať len vo vyspelej spoločnosti, v ktorej sú občania naozaj považovaní za tých, ktorí sú zdrojom politickej moci a v ktorej sa politici neboja prezentovať im, ako kvalitne dokážu hospodáriť s ich peniazmi.
Deň daňovej slobody je zároveň konceptom, ktorý vyvoláva v občanoch potrebu informovať sa a pýtať sa na to, ako kvalitne vláda hospodári s hodnotami, ktoré oni vytvárajú, a či dostávajú za svoje peniaze, za svoje dane adekvátnu protihodnotu.
Deň daňovej slobody sám osebe nemusí vyvolávať tlak na to, aby dane boli čo najnižšie, čo očakávam ako kritiku od niektorých ideológov z ľavej časti politického spektra. Mnohí kolegovia si to môžu myslieť a chápem, že toto by bolo v rozpore s ich ideologickým pohľadom na svet, napriek tomu, že teda ja osobne som skôr zástancom prístupu Miltona Friedmana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý povedal, že je zástancom znižovania daní pod akoukoľvek zámienkou, z akéhokoľvek dôvodu a kedykoľvek je to možné.
Sebavedomí občania, ktorí majú pocit, že od štátu dostávajú adekvátne služby, jazdia po upravených cestách, dostávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, chodia po bezpečných uliciach, totiž nemajú dôvod spochybňovať výšku daní, ktoré platia.
Na druhej strane je treba priznať a je treba jasne pomenovať, že práve teraz sa na Slovensku chystá najbrutálnejšie zvyšovanie daní v celej novodobej histórii našej krajiny. Ak by sa naplnili očakávania vlády Roberta Fica, predstavené v balíku konsolidačných opatrení, ktoré teda v skutočnosti nie sú konsolidačnými opatreniami, ale len praobyčajným zvyšovaním daní pre všetkých občanov a podnikateľov, Deň daňovej slobody vypočítaný podľa tohto návrhu zákona by sa na budúci rok posunul o sedem pracovných dní.
Ešte raz, ak bude prijatý konsolidačný balík vlády Roberta Fica, na budúci rok budú slovenskí občania oslavovať Deň daňovej slobody o sedem pracovných dní neskôr. To znamená, najmenej o deväť kalendárnych dní neskôr, pretože do 7 pracovných dní vždy vstupuje aspoň víkend. A to už je dôvodom, aby sme naozaj dali ľuďom možnosť jednoducho kontrolovať, ako vláda hospodári, a to aj prostredníctvom inštitútu takéhoto pamätného dňa.
V rozprave o voľbe členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť povedal pán minister financií Peter Kažimír - a je mi ľúto, že tu dnes s nami nie je, pretože ja som, musím povedať, naozaj som rád, keď tu pán minister financií s nami v tejto sále sedí, pretože to je chvíľa, kedy ho mám pod dohľadom a vidím, že zrovna v tých pár okamihoch nezvyšuje dane pre slovenských občanov.
V tejto rozprave povedal pán minister financií, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude fungovať ako akýsi ježko v nohaviciach vlády. Cením si tento férový prístup pána ministra financií, ktorým sa aj strana SMER rozhodla posilniť verejnú kontrolu nad kvalitou svojho hospodárenia. Návrh na zavedenie Dňa daňovej slobody ide v rovnakej línii, tiež má byť takým ježkom v nohaviciach vlády, ktorá chystá zvyšovanie daní. Áno, pre vládu, ktorá nechce robiť škrty a radšej siaha občanom hlbšie do peňaženiek, môže byť tento ježko poriadne pichľavý. Ale ak sme politikmi, ktorí si vážia občanov, ktorí im do rúk zverili moc, nemali by sme sa takejto pichľavosti vyhýbať.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver ešte raz zdôrazniť, že tak ako som tento návrh zákona predložil, vyhlásenie pamätného dňa na rozdiel od iných štátnych sviatkov nevyvoláva žiadne dodatočné náklady pre štát alebo podnikateľov. Zlepšuje však transparentnosť vládnych financií a informovanosť občanov o tom, ako politici hospodária s ich peniazmi. Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie päť, piati poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Čiže pán poslanec Blaha, Brixi, Viskupič, pani poslankyňa Mezenská, Mihál Jozef. Už bola ukončená, Alojz, takže prosím pána Hlinu vymazať.
Nech sa páči, pán Blaha.

Pán kolega, dovoľte mi v súvislosti s vaším, podľa mňa absurdným návrhom zacitovať slovenského ekonóma Michala Poláka a jeho článok "Deň daňovej slobody? Sviatok hlúposti, chudoby a ohrozenia.". Pán Polák sa vo svojom článku odvoláva na amerického ekonóma Paula Krugmana, ktorý odhaľuje jeden z obľúbených pravičiarskych trikov, totiž meranie slobody.
A teraz citujem: "Čuduj sa svete, úroveň slobody je štatisticky významne spojená s nižšou úrovňou vzdelania, menšou hustotou obyvateľstva, nižším HDP na obyvateľa, zvýšenou detskou úmrtnosťou, zvýšenou nehodovou úmrtnosťou, zvýšeným výskytom samovrážd, zvýšenou úmrtnosťou v súvislosti so strelnými zbraňami, zníženým priemyselným výskumom a vývojom a zvýšenou príjmovou nerovnosťou. Nuž kto by to bol povedal. Chcete veľkú mieru ekonomickej, osobnej, daňovej slobody? Vitajte na Divokom zapadákove: nevzdelanom, riedko osídlenom, chudobnom a nebezpečnom. Je skutočne len náhodou, že tento opis tak veľmi pripomína iný slávny opis toho, ako bol kedysi život osamelý, chudobný, ohavný, hrubý a krátky?" píše Michal Polák.
Pán kolega, platí, že čím viac daňovej slobody, tak ako ju definujete, tým horšia je životná úroveň. To naozaj štatisticky platí.
Porovnajte si krajiny, ako je Švédsko, s krajinami, ako sú iné rozvojové štáty, ako je Burkina Faso alebo Bangladéš, to sú asi vaše vzory.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Chren, ja osobne za všetky zmysluplné a poctivé návrhy zákonov, ktoré prispejú k transparentnému informovaniu o verejných zdrojoch, hlasovať stále budem. Tento návrh, ktorého jediným cieľom je zámerná politizácia a skresľovanie ukazovateľov národného hospodárstva, medzi ne určite nepatrí.
Chcem vás upozorniť, že nie všetko, čo sa dočítate v amerických think tankoch, je aplikovateľné na krajiny stredoeurópskeho priestoru.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Myslím si, že v médiách sme zachytili viacerí, že Deň daňovej slobody je už de facto ako keby pamätným dňom a často sa používa, hlavne teda v mediálnom priestore je označovaný. A na základe tohoto vznikajú porovnania medzi jednotlivými krajinami. Tento rok, ak sa nemýlim, sme o sedem dní predbehli napríklad Českú republiku a je teda vidieť, akým spôsobom sa verejný sektor správa k daniam.
Trošička ma zarazila argumentácia o ježkoch v nohaviciach, lebo skutočne sa mi nechce hlasovať za ježka v nohaviciach súčasnej vlády, ale myslím si, že tento bonmot skôr vnímam tak, že ak existuje akékoľvek zjednodušenie, ktoré môžme verejnosti predstaviť ohľadom toho, ako sa verejný sektor správa k našim daniam a či daňové zaťaženie zdvíha a s prostriedkami občanov nakladá zodpovedne, resp. či ich chce vyberať vo väčšej alebo menšej miere. Pretože mám za to, že hlavným problémom našej krajiny je to, že existuje v spoločnosti názor, že čím menej im do vlády alebo do rozpočtu pošleme, tým menej rozkradnú, je nezdravý moment a hlavne s týmto momentom by sme si mali urobiť poriadok.
Takže ja tento návrh vítam, budem, nechcem vystúpiť v rozprave, podporím ho a myslím si, že de facto je už zavedený, a teším sa tomuto inštitútu.
Ďakujem.