3. schôdza

Chce sa k rozprave vyjadriť pani spravodajkyňa?

Tak ja rovnako, ako navrhovateľ tohto legislatívneho zámeru, vás vyzývam k tomu, aby ste ho podporili. Opäť uvádzam, aplikačná prax ukazuje, že nepostačujú zákony, ktoré tu boli spomenuté, aj zákon o cene. A chcem uviesť, že okrem toho, že schválenie tejto legislatívnej iniciatívy bude mať pozitívny dopad na zvýšenie ochrany práv spotrebiteľov, na ich lepšiu orientáciu na trhu, bude mať aj pozitívny vplyv na posilnenie zdravého konkurenčného prostredia medzi cestovnými kanceláriami. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o poslednom návrhu,

návrhu poslancov NR SR Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 87, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 73.
Dávam slovo poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby návrh zákona uviedol.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k dlho očakávanému poslednému bodu rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a preto mi dovoľte, aby som bol stručný a stručne vás oboznámil s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
Predkladaný návrh zákona vychádza z výsledkov experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia, ktoré prebiehalo počas sedemnástich rokov na Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine a ktorého cieľom bolo získať čo najviac relevantných údajov o koncepcii šesťročného štúdia a zistiť, či je z hľadiska rozvoja žiakov a dosiahnutých výsledkov efektívna, alebo efektívnejšia ako v gymnáziách s inou koncepciou a dĺžkou štúdia.
Predmetom experimentálneho overovania bol návrh novej formy obsahového zamerania prijímacích skúšok, učebný plán a učebné osnovy povinných predmetov, nimi determinovaný výchovno-vzdelávací proces, jeho výsledky a realizácia koncepcie maturitnej skúšky. Gestorom experimentálneho overovania bol Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Čiže tento projekt bol schválený v roku 1995 a vlastne myšlienka šesťročného štúdia na gymnáziu nadväzuje na myšlienky Jana Amosa Komenského, ktorý navrhoval vo svojom diele "Veľká didaktika" pre každý stupeň vzdelávania šesťročný cyklus.
Viackrát novelizovaný zákon č. 542/1990 Zb. umožňoval organizovať gymnáziá ako štvor- i viacročné, maximálne osemročné. Pri šesťročnom gymnáziu bolo základnou myšlienkou, bolo vytvoriť túto šesťročnú formu popri štvorročnej.
Podotýkam to preto, lebo v žiadnom prípade teraz nejde o vytváranie nových škôl. Vieme, aká je situácia, že problémy v školstve sú vážne. Napríklad len v Turci končí 9. ročník 700 absolventov, pričom stredné školy ponúkajú až 1 700 voľných miest. Čiže tá situácia je naozaj neudržateľná, ale touto novelou zákona nejde o vytváranie nových škôl.
Základné dôvody pre vznik šesťročného gymnaziálneho štúdia vyplývajú z dlhoročných, sedemnásťročných skúseností a poznatkov. Je tu snaha poskytnúť alternatívnu školu, alternatívne vzdelávanie, odstrániť uniformitu škôl, umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť svoje schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa v priestore starších spolužiakov.
Aj podľa pedagogicko-psychologických zistení, ktoré sú vedecky potvrdené, 12- a 13-roční žiaci predstavujú vekovú kategóriu, pre ktorú je z hľadiska poznávacích schopností typický prechod od konkrétneho k abstraktnému mysleniu, od mechanického k logickému zapamätávaniu. Aj z vývinového hľadiska je táto veková kategória skôr pripravená na zmenu, ako 10-ročné deti. To umožňuje už v tejto vekovej kategórii využívať metódy a formy práce charakteristické pre gymnaziálne štúdium. V 7. a 8. ročníku základných škôl sa začínajú výraznejšie presadzovať talentovaní žiaci, ktorí ak nemajú dostatočný priestor na rozvoj svojho talentu, začínajú stagnovať.
Možnosť vnútorne diferencovať štúdium na základnej škole spôsobuje, že v 1. ročníku štvorročného gymnázia sa vzdelávajú žiaci s rozdielnou kvalitou vedomostí z prírodovedných predmetov a cudzích jazykov, čo spôsobuje značné problémy žiakom v 1. ročníku. Výborní žiaci v tomto období prevažne stagnujú. V druhom polroku 9. ročníka sa celé ťažisko učenia prenáša na prípravu na prijímacie pohovory a najmä na testovanie deviatakov. Žiaci, ktorí sa na základe študijných výsledkov na stredné školy dostanú bez prijímacích pohovorov, strácajú motív na učenie. Stagnácia týchto žiakov pokračuje istý čas aj v 1. ročníku strednej školy.
Uvedené negatíva boli eliminované zavedením kontinuálneho gymnaziálneho štúdia. Jedným z účelov experimentu bolo uvedené negatíva úplne odstrániť a získaný časový priestor použiť na efektívne vzdelávanie.
Ťažisko zmien v šesťročnom gymnáziu bolo založené na posune od stratégie prinucovania ku stratégii aktivizácie a usmerňovania žiaka. Z tohto vyplýva posilnenie motivačnej funkcie vyučovania ako základného predpokladu udržania záujmu o štúdium a neskoršie celoživotné vzdelávanie.
Cieľom tohto pokusného overovania bolo získať poznatky, skúsenosti a podnety na vytvorenie alternatívneho programu vzdelávania pri sústredení nadaných a talentovaných žiakov vo veku 12 až 13 rokov, vytvoriť im optimálne podmienky pre rozvoj ich talentu a nadania pod vedením skúsených, vysoko kvalifikovaných pedagógov.
Na uvedenú formu štúdia sa napríklad robili veľmi komplikované prijímačky, prijímacie skúšky, ktoré pozostávali zo spoločensko-vedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov slovenský jazyk a literatúra, a taktiež z prírodovedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov matematika, fyzika, prírodopis. K uvedenej zmene prijímacích skúšok viedlo poznanie, že zisťovanie vedomostí len zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky nedáva dostatočný obraz o schopnostiach uchádzača pre štúdium na škole gymnaziálneho typu. Takéto širšie koncipované prijímacie skúšky umožňovali vybrať najkvalitnejších žiakov, ktorí sú po krátkom čase, potrebnom na ich adaptovanie sa na nové prostredie, pripravení aktívne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu, veľmi dobre pracovať rôznymi metódami a formami práce.
Experimentálne overovanie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia prinieslo i požiadavku novej maturitnej skúšky. Model maturitnej skúšky vrátane pedagogickej dokumentácie, ktorý bol na šesťročnom gymnáziu odskúšaný, bol s minimálnymi úpravami použitý pri dnešnej celoštátnej maturitnej skúške. Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia sa dospelo k záverom, že pôjde o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý žiackej časti populácie poskytne kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam.
Ja mám k dispozícii, podarilo sa mi získať Správu o ukončení projektu experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia a dovoľte mi naozaj len v krátkosti prečítať zaujímavé, dve zaujímavé state z tejto správy.
"Úroveň vedomostí a zručností žiakov sa overovala na začiatku a na konci 3. ročníka prostredníctvom písomných skúšok. Testy z vyučovacích predmetov slovenský jazyk, slovenská literatúra, matematika, dejepis, fyzika, chémia a geografia vypracovali didaktici uvedených predmetov zo Štátneho pedagogického ústavu.
Dosiahnuté výsledky žiakov korešpondujú s výsledkami psychologického sledovania, dosiahnutými v neverbálnom inteligenčnom teste, ktoré potvrdzujú nadpriemerné výsledky žiakov v šesťročnom štúdiu. V porovnaní s výsledkami žiakov vo štvorročnom gymnáziu, kde sa realizovali tie isté testy z tých istých predmetov, žiaci šesťročného gymnázia dosiahli v priemere o 10 % lepšie výsledky.
Výsledky maturitnej skúšky ukazujú na vysokú a v mnohých prípadoch nadštandardnú úroveň vedomostí, zručností a prispôsobilostí žiakov a ich pripravenosť na ďalšie štúdium.
A veľmi zaujímavý je záver tejto správy, ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav, kde: "Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia je možné konštatovať, že ide o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý časti žiackej populácie poskytuje kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam." Avšak vzhľadom na to, že zákon č. 245/2008 Z. z. nepozná formu šesťročného štúdia, Štátny pedagogický ústav aj napriek tomu, že táto forma dosiahla veľmi dobré a merateľné výsledky, odporúča ukončiť toto šesťročné vzdelávanie.
Čiže vzhľadom na to, že keď bolo ukončené šesťročné vzdelávanie na jednom z najstarších slovenských gymnázií na Slovensku, na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine, vznikli tam aj veľké občianske protesty, spisovali sa petície, bolo mojou povinnosťou predložiť takúto novelu zákona, pretože si myslím, že je dobré naozaj, keď sa odstráni uniformita v školách, a je dobré, keď bude existovať takáto forma štúdia, aby si mali možnosť rodičia vybrať, na akú školu, pokiaľ to má byť gymnázium, svoje dieťa dajú.
Samozrejme, že sa otvorí určite v rozprave, alebo sa bude namietať ten súčasný stav v školstve. Ja som tiež zato, aby sa strážilo otváranie nových škôl, pretože tá situácia je naozaj neúnosná. Ale podľa medializovaných informácií ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona, kde napríklad vyššie územné celky budú mať možnosť a právo limitovať napríklad otváranie tried. Čiže neobstojí argument, že takáto forma štúdia by znamenala veľký odliv žiakov zo základných škôl, pretože práve vyšší územný celok ako zriaďovateľ takéhoto gymnázia bude mať možnosť redukovať alebo stanoviť presný počet tried, ktoré sa otvoria.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi predkladateľovi.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Jane Žitňanskej.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 87), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 16 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 73 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, môžte otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem pani poslankyni.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky: pán poslanec Poliačik za klub SaS a pán Richard Vašečka.
Takže nech sa páči, prosím pána Martina Poliačika.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, ak tento zákon neprejde cez Národnú radu, tak žiaci a študenti na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine budú prvými obeťami súčasného vedenia ministerstva školstva. Asi nebudú poslednými podľa legislatívnych zámerov, ktoré máme možnosť vidieť pre nasledujúce týždne a mesiace, ale nie je nutné, aby nimi boli.
To, čo máme možnosť vidieť v Martine, je ukážkové zlyhanie štátu. Zlyhanie parlamentu, zlyhanie ministerstva, zlyhanie inšpekcie. Napriek tomu, že vzdelávací program, ktorý tam bol 17 rokov testovaný, sa vo všetkých parametroch ukázal ako úspešný, nemôže pokračovať ďalej a aj Štátny pedagogický ústav podľa správy, o ktorej hovoril kolega Hrnčiar, povedal, že jedinou prekážkou k tomu, aby ho pustili do plnej prevádzky, je zmena zákona, ktorá medzitým na šesťročné gymnáziá zabudla.
A ja sa pýtam, čo je našou prácou v tomto parlamente? Nemali by sme práve vytvárať podmienky nato, aby to, čo je úspešné, mohlo pokračovať?
V školstve to funguje tak, že existuje nejaká väčšinová tendencia, ktorá sa ukazuje väčšinou na štátnych školách, a potom existujú experimentálne, rôzne nové prístupy ku vzdelávaniu a na ich základe sa môže potom aj tá väčšinová, tá väčšinová cesta na tých väčšinových školách prispôsobiť a zobrať si z nich to najlepšie, aby sme mohli postupne vzdelávací proces a výchovný proces na našich školách zlepšovať.
Častokrát práve súkromné školy zavádzajú nové postupy, nové technológie, pristupujú k deťom inak, a ak sa to overí, potom aj štátne alebo verejné školy môžu si to najlepšie, čo sa z týchto experimentov dozvedia, prebrať do svojich osnov, do svojich štandardov a takýmto spôsobom sa vyvíjať.
Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha nie je súkromná škola, nie je experimentom, je dlhodobo uznávanou výbornou vzdelávacou inštitúciou, ktorá stava(stavia) na dobrých základoch, má výborných učiteľov a všetci študenti, ktorí šesťročné gymnázium absolvovali, hovoria o tejto škole v superlatívoch. Takisto pedagógovia, ktorí tam učia, si pochvaľujú práve prácu s deťmi od 12 rokov nasledujúcich šesť rokov, lebo - presne ako hovoril kolega Hrnčiar - práve ten prechod v období dvanástich rokov od konkrétneho k abstraktnému a ku kreatívnejšiemu mysleniu umožňuje začať s nimi pracovať, s týmito žiakmi, na inej úrovni a vzdelávanie ťahať kvalitatívne lepšie než napríklad na osemročných gymnáziách alebo potom na štvorročných klasických.
To, čo chceme spraviť touto novelou, je jednoducho nechať dobrý projekt pokračovať ďalej. Nechceme zavádzať nové šesťročné gymnáziá, nechceme otvárať nové školy. Napriek tomu, že na mnohé z týchto otázok možno máme každý iný názor, na jednej veci by sme sa mali zhodnúť. Ak v mizérii slovenského školstva máme ostrovček pozitívnej deviácie, ak môžme konkrétne ukázať na konkrétnu školu a konkrétny program, že toto funguje a malo by to mať štátnu podporu, tak je našou psou povinnosťou oceniť prácu tých pedagógov, vedenia školy a oceniť investíciu do sedemnástich rokov vytvorenia kvalitného programu a jednoducho ich nechať, aby v tejto práci pokračovali ďalej.
Oni od nás nežiadajú peniaze, aby sme ich podporili, oni od nás nežiadajú novú budovu ani novú telocvičňu, nežiadajú nič iné, len jednu jedinú vetičku v zákone, ktorá by im umožnila pokračovať v práci, ktorú začali.
Ja viem, že aj medzi kolegami v strane SMER je veľa takých, ktorí nie s každou myšlienkou, ktorú presadzuje minister školstva, súhlasia. Ja veľmi dúfam, že pri tomto zákone ukážeme, že najprv je parlament, až potom je vláda, a umožníme dobrému projektu pokračovať ďalej v práci a umožníme tak aj to, aby sme na Slovensku neboli všetci rovnakí, nebola každá škola rovnaká, ale aby keď sa niečo ukáže ako kvalitné, tak to bolo podporené a mohlo existovať ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili traja páni poslanci: pani Žitňanská, Hlina, pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť pána poslanca Poliačika v tom, čo hovoril. Už menej súhlasím s predkladateľom návrhu, keď hovoril o tom, jak je potrebné strážiť otváranie nových škôl, ale nebudem naňho reagovať, ale chcem reagovať na pána poslanca Poliačika.
Naozaj, zmyslom experimentu je overiť niečo nové v praxi, a pokiaľ je to dobré, zaviesť to do tej praxe. Ak by sme neschválili túto novelu zákona, potom si kladiem otázku, načo máme experimenty? Ak experiment dopadne kladne, ak je pozitívne vyhodnotený, tak potom asi by mal byť aplikovaný do praxe a nie zamietnutý. Čiže naozaj potom možno zrušme vôbec experimenty, lebo keď nemajú slúžiť nato, aby, keď sa niečo osvedčí, sme to aj zaviedli do praxe, tak asi sú zbytočné.
K samotnej myšlienke šesťročných gymnázií, ja sa prikláňam za ich existenciu. Myslím si, že sú dokonca optimálnejšie ako osemročné gymnáziá, pretože tie deti sa rozhodujú neskôr na základnej škole, kedy nastúpia do šesťročného gymnázia, a taktiež trávia menej času potom v tom jednom kolektíve, nie osem, ale šesť rokov. Ale celkovo si myslím, že zákon by ani tak nemal upravovať rôzne podoby, či štvor-, šesť-, osem-, päťročných gymnázií, ale hovoriť skôr o programoch, ktoré sú ukončené nejakým stupňom vzdelania ISCED. Čiže nie nejaké typy škôl, lebo naozaj môžu byť rozmanité a môžu byť, opakujem, štvor-, päť-, šesť-, sedem-, osemročné, pretože ja som tiež za to, aby školy sa mohli líšiť, ale aby teda mali jednotné ukončenie, aby mali jednotný nejaký stupeň vzdelania ukončený tým ISCED, ako je to teraz.
Ďakujem.