42. schôdza

Pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán minister, mám pocit, že ste mali úlohu jasnú vy, ako aj ostatní ministri, ktorí obhajujú pána premiéra. Čísla ste nám predstavili naozaj ako ukážkové. Rada by som ešte vedela, ak by nebolo obdobie dvojročného vládnutia vlády Ivety Radičovej, či by ste takýto trend v týchto krásnych číslach mali, pretože vaša predchádzajúca vláda bola naozaj nastavená presne opačným spôsobom, mala som skôr pocit, priviesť Slovensko do záhuby. Takže ten trend, v ktorom teraz pokračujete pri šetrení, je vlastne len vďaka predchádzajúcej vláde Ivety Radičovej.
Na jednej strane opatrenia, ktoré robíte, chápem, že sú dôležité, a je dobré, že pokračujete v tomto trende, na druhej strane spôsob, akým to robíte, to musíte uznať, nemôžeme prijať, hlavne z toho dôvodu, že o tom, čo vy vravíte, že nepostihujú najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, som presvedčená, že ich postihujú, naozaj postihujú aj tých, ktorí sa snažia samoživiť, bohužiaľ.
A čo je veľmi dôležité. Máme sa tu baviť o korupcii. Hovoríme, že je to veľký systémový problém, že je tu chobotnica, ktorá nejakým spôsobom tým, že odstrihnete dva článočky tejto veľkej chobotnice, tak s tým neprestane ani to neskončí. Toto je veľmi dôležité. Piešťany sú tu jeden prípad, pričom máme okrem toho Trenčín a Martin, čo vyzerá veľmi podobne. Predpokladám, že je to presne tá istá situácia, ako aj pri Piešťanoch.
Minulý týždeň sme odvolávali pána ministra Richtera kvôli kauze EU Star. To je takisto jedna pekná korupčná chobotnica. A verím že takýchto chobotníc je tu naozaj veľa. A je mi ľúto, že s týmto vy nechcete nič robiť.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja sa chytím toho, čo ste povedali v závere svojho vystúpenia, keď ste spomenuli, že takto o mesiac tu budeme mať vážnu debatu o štátnom rozpočte, a využívam túto príležitosť na to, aby som vás poprosil, keby § 6, ktorý sa už obligátne zjavuje v štátnom rozpočte a ktorý sa venuje mimoriadnemu odvodu Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, ste mohli zo štátneho rozpočtu predsa len ako minister financií, ako minister sociálnej vlády a ako aj východniar vypustiť. Viete, je to strašne nesociálne a doslova ničivé, keď práve tú hladovú dolinu, ktorú, myslím, dnes spomenul aj pán predseda vlády, že budete mať o chvíľočku výjazdové rokovanie v Uliči alebo v Ubli, by ste opäť ničili takým spôsobom naozaj, že by ste tam posledného ako tak fungujúceho zamestnávateľa, ktorým LPM Ulič je, zaťažili tým nepochopiteľným odvodom. Takže napadlo mi to ad hoc, pre tú chvíľu, ste sa nevenovali vtedy korupcii, pričom práve spomenuli ste štátny rozpočet. Prosím vás o to úprimne, ak to myslíte sociálne a tak trocha aj srdcom východniarskym, skúste tento paragraf vypustiť. Ďakujem.

Pán poslanec Frešo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ďakujem pekne za ten exkurz, za veľmi široký záber o predvolebnej panike, tajných službách, schémach a stratenej noci a tak ďalej a tak ďalej. Mám teda taký praktický návrh. A ja poprosím, ak môžete, na to zareagovať, nech teda nemáme za sebou stratenú noc. Úplne jednoducho aké prostriedky máte vy ako minister financií, respektíve vy ako člen vlády, vláda ako celok na to, vypátrať konečného beneficienta schránkovej firmy kdesi v Belize, rozumej, konečného beneficienta, znamená presne to, komu do vačku sa v Piešťanoch skladáme miliónom eur, čiže do ktorého vrecka tento milión eur ide, lebo to je to čo v tejto chvíli, keďže ste hovorili o tom, že treba urobiť niečo pre ľudí, tak verte mi, že všetkých tých ľudí, ktorí si nosia príbor do nemocnice, ktorí tam nemajú toaletný papier, ktorí sú zhrození tými otrasnými podmienkami, ktoré v zdravotníctve vládnu, špeciálne v týchto štátnych nemocniciach, by veľmi zaujímalo, kto si tento milión eur odniesol, bolo by to veľmi prospešné, aby sme vedeli, kto to je. Ja som to už hovoril predtým, že pán premiér by mal buchnúť do stola a jednoducho so svojimi kolegami, ktorých má okolo, nám to objasniť a veľmi rýchlo všetkým povedať, milión eur si do vrecka napchal ten a ten. Teda upozornil ma, že ešte si ho nikto nenapchal do vrecka, ale ešte si ho len napcháva, lebo ja som si to zistil na internete, stále tá zmluva je platná. A podľa nej jednoducho ak ten stroj bude dodaný, tak ten milión eur do vrecka príde. Tak nám povedzte, aké možnosti máme, či ste už pátrali, či to vieme dnes v noci zistiť alebo či na to potrebujeme skutočne potom zasa až niekoľko mesiacov alebo prípadne rokov, než toto zistíme. Takže miesto tej retrospektívy môžeme robiť niečo akčné, komu ten milión eur z Piešťan mal ísť do vrecka, respektíve do vrecka pôjde. To ľudí skutočne zaujíma. A verte nám píšu nám každému jednému celú noc.

Pán minister, reakcia.

No ja som začal pri pánovi Hraškovi aj pri ňom skončím. keď on hovoril v podstate o tom, aké čísla som tu odprezentoval. No ja si naozaj nemyslím, že Slovensko je nebo na zemi, ja si to nemyslím, ja len tvrdím, že to čo mám na starosti, a to, čo hovorí o parametroch verejných financií, je úplne v inom stave, ako sa snaží opozícia dva a pol roka podávať verejnosti. Nie je to žiadny armagedon, je to proste ťažká tŕnitá cesta smerom k vyrovnanému rozpočtu.
A problém, s ktorým sa musíte vy, pán Hraško, vyrovnať, je to, že na zozname ste spolu naozaj s ľuďmi, ktorí napríklad sa nepýtajú na to, kto je majiteľom schránkovej firmy, ktorá sa nakŕmila na KONS-e, no taká je, CROSSCLIFF sa to tuším volalo, niekde vo Veľkej Británii.
No skúste sa takisto na to opýtať. Systémovo vám odpoviem, pán Frešo. Vy by ste sa možno mohli opýtať na to svojich straníckych kolegov, kto tam je. Systémová odpoveď je na to tá, že minulý týždeň sme podpísali v Berlíne Protokol o automatickej výmene daňových informácií a zrušení daňového tajomstva. Tam 51 krajín sa stalo signatármi a sa dá dostať aj k tzv. beneficial owners. To znamená, to sú skutoční majitelia, za tým, neviem vám teraz odpovedať na to, či tá alebo oná krajina je na tom zozname. Slovensko na tom zozname je aktívne z rozhodnutia vlády aj môjho ako z hľadiska aktivity čiže, a začne to fungovať od roku 2017, bohužiaľ, z hľadiska času, vás, ale možno by ste mohli tým ľuďom, ktorí vám teda píšu, a vy im píšete, naozaj potvrdiť, že naozaj do cudzích vreciek žiadne euro ani cent v tomto prípade ani zo štátnej kasy, ani z účtu tej firmy alebo NGO neodišli. Skúste to urobiť.

O slovo požiadal pán minister Čislák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca Národnej rady Slovenskej republiky, ctené poslankyne, ctení poslanci, budem sa snažiť byť stručný aby to netrvalo pol hodinu alebo hodinu, ako to bolo povedané.
Začal by som nemocnicou v Piešťanoch. O nemocnici v Piešťanoch už bolo povedané dnes dosť, ale nezazneli tu dôležité fakty. A síce toho času tam prebieha šetrenie Generálnej prokuratúry, ÚVO a NKÚ. Ako už bolo povedané, pani ministerka odvolala minulý týždeň správnu radu piešťanskej nemocnice, konkrétne štyroch ľudí, ktorí sú v nej za štát. Ja v štvrtok som bol menovaný ministrom zdravotníctva a v piatok ráno som vymenoval správnu radu piešťanskej nemocnice, štyroch ľudí za štát, ktorí tam v pondelok začnú analyzovať situáciu.
Čo sa týka CT-čka ako takého, ako to tu zaznelo a bolo povedané, to CT-čko ešte nebolo namontované, to znamená, tie peniaze, ešte ani jeden cent za to CT-čko nešli. Preto je aj mojou snahou zistiť, aká je tam situácia a prečo takýto stav nastal.
Samozrejme, neziskové organizácie, ktoré fungujú, môžeme kontrolovať, ktorých máme tridsaťšesť, iba takým spôsobom, že do správnej rady si nominujeme vlastných ľudí. Títo ľudia, samozrejme, sú nám za to zodpovední. Oni sami vedia, že sú aj právne zodpovední za ich konanie. Tak, samozrejme, do určitej miery, by som povedal, je smutné, že takáto situácia nastala, ale ešte raz opakujem, urobím všetko pre to, aby som zistil čo najskôr, ako je to možné, to, aby sme situácii zabránili. To je jedna vec.
Samozrejme, nemocnice, ktoré sú pod našou gesciou ako fakultné nemocnice, ako univerzitné nemocnice, čo sa týka verejného obstarávania, majú priamo príkaz nám odoslať na súhlas, či môžu alebo nemôžu verejné obstarávanie realizovať. Tieto nemocnice, ktoré sú neziskové organizácie, samozrejme, tento pokyn nemajú a konajú na základe svojho rozhodnutia.
No chcel by som povedať iný príklad. A to je príklad s jednou zo ziskových organizácií, nemocníc, ktoré sú v rámci Slovenska. Ako som povedal, je ich tridsaťšesť. A jedná sa o Nemocnicu s poliklinikou Kráľovský Chlmec. Ak dovolíte, prečítal by som tak text, ktorý bol podpísaný 28. 2. 2012 pánom poslancom, vtedajším pánom ministrom Uhliarikom, škoda, že tu nie je: „Na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 28. 2. 2012 schválenej a podpísanej Ivanom Uhliarikom, ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, konajúc za štát došlo k zlúčeniu štátnej neziskovej organizácie s názvom Nemocnica s polikliniku Kráľovský Chlmec so súkromnou neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby s názvom Nemocnica s poliklinikou Kráľovský Chlmec, kde sa nástupníckou organizáciou po zlúčení stala Nemocnica s poliklinikou, nezisková organizácia, Kráľovský Chlmec, na základe zániku štátnej neziskovej organizácie štát Slovenská republika disponuje len právami súvisiacimi s prioritným majetkom štátu, ktorý je vložený do neštátnej neziskovej organizácie vo výške 1,789 172 mil. eur.“ Tým chcem povedať toľko, že v tejto chvíli rozoberáme piešťanskú nemocnicu, ktorá je v štádiu šetrenia. A v tejto chvíli nevieme povedať, kde sa stala chyba alebo ako chyba nastala, ale ja dávam príklad, keď pán bývalý minister zdravotníctva podpísal papier, keď sa z neziskovej organizácie štátnej stala neštátna organizácia.
Ďalej by som chcel pripomenúť, že pán exminister Uhliarik podpísal zmluvu zo zahraničnou firmou Sanaplasma, ktorá vlastne garantovala vývoz plazmy od slovenských pacientov alebo slovenských občanov do zahraničia bez toho, že by bola vnútorná kontrola, či tej plazmy na Slovensku je dosť alebo či je jej reálna potreba pre slovenských občanov dostatočná. Musím povedať, že bola to jedna z prvých vecí, ktorú som realizoval ako štátny tajomník ministerstva zdravotníctva a túto zmluvu som vypovedal.
Téma CT-čka. Chcem povedať, že pán minister Uhliarik v januári 2012 podpísal súhlas so začatím na kúpu CT prístroja vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. A teraz počúvajte tú cenu. Tá cena bola 1,5 mil. eur. Pritom to CT-čko malo 64 sliceov, pričom súčasné, o ktorom sa bavíme v Piešťanoch, ich má 128. To znamená, svojou kvalitou bolo o polovičku menšie. Takže ja by som nerád predbiehal, a preto by som bol veľmi rád, aby sme dali ten čas a priestor tomu, aby sa tá kauza v Piešťanoch došetrila, pretože nie je ľahké porovnávať dve CT-čká, pretože tá komparácia alebo tá kapacita tých CT-čiek je niekedy veľmi zložitá. Takže ja by som povedal, že nechajme čas, aby sme tú kauzu vyšetrili. A ešte raz poviem, ja osobne dbám na to, aby správna rada, ktorú som vymenoval v piatok, čím skôr pre mňa pripravila analýzu.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k určitým slovám, ktoré tu zazneli ohľadom zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku, eventuálne zdravotnej starostlivosti, aby som bol presnejší. Dvakrát tu zneli slová, že to je v úbohom stave a že nemocnice chátrajú a čo sme vlastne pre to urobili.
Chcel by som povedať toľko, že v poslednej dobe sa nám podarilo zrealizovať, poviem príklad, minulú stredu sme schválili na vláde zákon o poplatkoch. Je to stav alebo situácia, ktorá tu nebola riešená niekoľko desiatok rokov. A je to veľmi citlivá téma, pretože, samozrejme, dotýka sa aj pacientov, dotýka sa aj lekárov. Ale urobili sme v tom poriadok, keď sme vlastne určité úkony dali k výkonom, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, pretože považujeme za samozrejmé, že zdravotná starostlivosť bez toho, aby pacient bol pozvaný k lekárovi, bez toho, že by mu bol vypísaný recept alebo poukaz do kúpeľov, nemôže byť považovaná za kompletnú zdravotnú starostlivosť. To je jedna vec.
Začali sme realizovať Rezidentský program, kde, samozrejme, dlhé roky, vieme, máme problém so všeobecnými lekármi, ktorých na jednej strane je málo a ktorí na druhej strane majú vysoký vek, takže za podpory eurofondov snažíme sa vyriešiť tento problém. Dneska už máme 150 študentov, ktorí končia vysokú školu a tento program napĺňajú.
Týchto programov je viacej, samozrejme. Sú tam aj rozbehnuté aj väčšie projekty ako Unitár alebo Veľká nemocnica. Samozrejme, tých by som sa teraz nechcel dotýkať.
Čo sa týka ekonomiky, ktorá tu takisto zaznela, toho, ako sa hospodári v nemocnici. No iste, problém zdravotníctva nevznikol ani teraz, ani včera. Dvadsaťpäť rokov tu zdravotníctvo nejakým spôsobom funguje. Pokiaľ je to možné, každé štyri roky jeho filozofia sa úplne mení. A myslím si, že najviac, čo sa týka nejakej filozofickej zmeny alebo prístupu, hlavne tá zmena nastala v rokoch 2004 a 2005, keď sa zdalo alebo filozofiou bolo, že trh všetko vyrieši. No zdá sa, že v zdravotníctve to tak nie je. A ja si myslím, že práve teraz je tá doba, keď nás, povedal by som, tie nedostatky dobiehajú a keď vlastne asi najviac trpíme, čo sa týka tých financií.
Ale chcem povedať, že naše nemocnice, a teda tých sedemnásť nemocníc, ktoré sú pod gesciou ministerstva zdravotníctva, priemerne znížilo dlh nemocníc medziročne o 50 mil. eur, takisto zvýšila sa efektívnosť a výkonnosť v jednotlivých nemocniciach o 10 %, čo sa týka výkonov a preplácania zo zdravotných poisťovní, takisto znížili sme náklady, čo sa týka liekov a čo sa týka aj zdravotníckej techniky.
Takže toľko by som povedal.
A ešte raz opakujem, veľmi ma to zaujíma, ako to v Piešťanoch prebiehalo. A som na to zvedavý, ale ja si myslím, že pokiaľ nemáme záver žiadneho šetrenia, tak nemôžeme zatiaľ vyriecť žiadny ortieľ. Ďakujem pekne za pozornosť.