42. schôdza

Nech sa páči, Daniel Lipšic.

Pán Číž, keď sme pred dvomi rokmi prerokovávali novelu zákona k PPC, kde ste chceli prihrať Pente 30 mil. ročne, tak tiež dali vyhlásenie, že sa od toho dištancujú. Také sú dôveryhodné vyhlásenia Penty a gratulujem vám, že vy a vaši poslanci ich tu čítate. Ja by som sa na vašom mieste skôr hanbil.
Druhá poznámka. Už som vysvetľoval okolnosti okolo Gábora Grendela a mám jedno vážne podozrenie, keď to všetci teraz čítate. Mňa v piatok večer informovali, že ľudia okolo Roberta Fica a Pavla Pašku obvolávajú médiá, aby ako pomstu, že som vyniesol na svetlo nepriznanie majetkov pána Pašku, hrali akúsi kauzu pána Grendela pred komunálnymi voľbami. Nechcelo sa mi tomu veriť, ale teraz to asi pravda je, keď to všetci rozprávate tuná od mikrofónu. Je mi z toho naozaj dosť zle. Snažili ste sa zneužiť políciu aj pred prezidentskými voľbami, informoval som o tom osobne. Robíte to znovu, je mi z toho zle. Je mi z toho zle, pán Číž.
A to, že ľudia okolo pána Fica a Pašku takýmto spôsobom tlačia na médiá, to je teda tiež vizitka toho, ako sa bojíte, keď vám dochádzajú argumenty a keď sú na stole dôkazy. Lebo ja som dal na stôl dôkazy, že pán Paška nepriznal svoje príjmy, nie domnienky. Dôkazy! Písomné dôkazy. Čo povedal pán Paška? Že zatiaľ mu to nikto nevytkol na výbore. Nič iné nepovedal. K tomu ste boli ticho.
A keď hovoríte ešte o daňovom prerozdeľovaní, ja som tuná dával párkrát návrh, aby bolo podrobené monopolnej dani elektronické mýto. Lebo to je monopol! Ale ten monopol prevádzkujú vaši olichargovia. A vy ste ako hlasovali? V prospech prerozdeľovania ako sociálny demokrat alebo v prospech vašich olichargov? V prospech vašich olichargov.
Pán Číž na vašom mieste by som naozaj tíško sedel a šúchal nohami a pozrel si vaše hlasovania.

S ďalšou faktickou Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Číž, spomenuli ste vo svojom vystúpení politickú etiku. Priznám sa, že z vašich úst mi to znelo dosť nepresvedčivo, a donútili ste ma spomenúť si na jeden dosť smútočný okamih, ktorý bol z môjho pohľadu pôsobenia tu v sieni zákonnosti jeden z najsmutnejších.
Bolo to vlani, bolo to vlani pred letnou prestávkou, keď sme prvýkrát predložili zákon o ochrane, podpore a prípadnom odmeňovaní ľudí, ktorí bojujú s korupciou, teda s tým, čo je leitmotívom tejto mimoriadnej schôdze. Viete, ten smútok je spojený s tým, že vy ste boli jeden z tých poslancov SMER-u, ktorí veľmi razantne odmietli takýto návrh, a to odmietnutie neni dôvodom toho smútku, ale tá argumentácia z vašej strany, tá, verte, aj roky po tom, ak mi to bude dopriate, po odchode z parlamentu, bude pre mňa nezabudnuteľná. Vy ste tým razantným spôsobom sebe vlastným povedali, že takýto zákon je pre túto krajinu nepotrebný, že ho odmietate, lebo je to zákon pre udavačov. To sú slová, ktoré, možno využite túto chvíľu, však niektoré veci ste už zázračne popriznávali, že nie všetko je tak, ako chce, a možno by to bolo politicky celkom chytré, keby ste sa pridali k vášmu pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorý uznal, že to nie je zákon pre udavačov, samozrejme, až vo chvíli, keď ste ho dali z vládnej dielne. Ale, viete, aj keby ste urobili tento krok, keby ste v duchu tej etiky, ktorú ste tu spomenuli, povedali, že mýliť sa je ľudské, mýlim sa ja, mýlite sa vy, pre mňa by to už bolo neskoro.
Naozaj, smútok spojený s vaším prehlásením je pre mňa veľmi žalostným zážitkom, a preto vaša zmienka o politickej etike je pre mňa viac ako nedôveryhodná.
Ďakujem.

Nech sa páči, Mikuláš Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len takú voľnú analógiu si dovolím, opäť historickú, na margo tej masovej voličskej podpory. Nebudem celkom korektný, podobne ako ty si sa priznal, že nie je v akejsi analógii celkom korektný. A pripomeniem, že ešte 17. novembra 1989 mala podľa výsledkov z predchádzajúcich volieb 99,9-percentú podporu v slovenskej spoločnosti istá Komunistická strana Slovenska. A keď sme niekoľko dní po 17. novembri hľadali niekoho z predstaviteľov tejto strany, ktorá o sebe rada vyhlasovala, a mala to aj v ústave, že je vedúcou silou spoločnosti a hegemónom a podobne, niekoho, kto by túto takmer stopercentne podporovanú politickú silu spoločnosti zastupoval v prvom otvorenom dialógu televíznom so zástupcami verejnosti, čuduj sa svete, nenašiel sa nikto. Nakoniec museli vedenie tejto supersilnej strany zastupovať dvaja riaditelia veľkých podnikov a nakoniec sa k nim obetavo pripojil Peter Weiss, ktorý ale v tom čase nemal, pokiaľ si pamätám, žiadnu kľúčovú funkciu v Komunistickej strane, tú získal až neskôr.
Takže toľko k tomu, ako sa ten hegemón môže pomerne rýchlo zmeniť na silu, ktorej predstaviteľa je problém nájsť. A v tom vidím trošku aj analógiu dnešnú, že máme tu takúto dominantnú silu spoločnosti, celé dva dni tu hovoríme o jej najvyššom predstaviteľovi a ten najvyšší predstaviteľ sa kdesi prepadol, podobne ako tí predstavitelia Komunistickej strany pred tými 25 rokmi.
Ďakujem.

Nech sa páči, Jozef Viskupič.

Niektoré vystúpenia vyjdú, niektoré menej. Ja by som chcel povedať, že keď sa v tej časti, keď ste rozoberali personálne obsadenie opozície a zvolávateľov tejto schôdze, som mal až pocit, ako keby sme sa mali ospravedlniť za to, že sme získali dôveru a že sú tu ľudia, ktorí majú silný mandát. Zrovna jeden z tých ľudí, ktorého ste veľmi s dešpektom označili a chceli ho paralelne porovnávať, získal v tých ostatných voľbách v roku 2012, na piatom meste skončil z celého tohoto parlamentu. A ja už by som na vašom mieste opustil túto rétoriku, lebo vy získavate mandát na základe nejakých parametrov, možnože často máme pocit, že sa dá aj využívať na marketingové ciele a vôbec vládnym pôsobením korumpovať voličov. Je to napríklad príklad z tej Žiliny.
No. Ale na druhej strane teda chcem povedať, keď vám tak vadia odborné kvality, ktoré tu reprezentuje pán profesor Huba, pán doktor, inžinier Miroslav Kadúc, pani profesorka Horváthová, tak by som teda chcel pri tejto téme schôdze upozorniť na to, že pána doktora Straku, ktorého sme mali možnosť vidieť na videu a reprezentoval vás v piešťanskej nemocnici, tak toto ako vedie k stabilnému, reálnej správe štátu na centrálnej, regionálnej aj lokálnej úrovni? Toto proste bolo mimo. Teraz tá debata sa netočí okolo Romana Kováča, prvej, druhej Dzurindovej vlády, točí sa okolo toho, že tu máme reálny problém s rozkrádaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, František Šebej.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, začali ste s tým, že akú veľkú a rozsiahlu legitimitu má politická strana SMER vzhľadom na počet starostov, županov a iných rôznych volených funkcionárov. To je všetko pravda. To beriem, je to rozhodnutie ľudu. Ale chcem pripomenúť, ak si dobre pamätám, slová zakladajúceho člena SMER-u, že SMER vznikol ako podnikateľská korporácia založená proste mečiarovskými zbohatlíkmi, ktorí sú doteraz v jeho pozadí, a že korupciu má teda napísanú priamo v rodnom liste.
A k tej korupcii chcem povedať nasledovné, lebo o tom mala byť najmä reč dnes, tak chcem povedať nasledovné. Pred rokom vyšla neobyčajne dôležitá a rozsiahla kniha dvoch autorov Darona Acemoglu a Jamesa Robinsona ktorá má titul „Why Nations Fail“, teda „Prečo zlyhávajú národy a štáty“ a podtitul mal "O pôvode moci prosperity a chudoby“. A korupcia je uvádzaná v tejto štúdii medzi najdôležitejšími zdrojmi toho, že niektoré štáty a niektoré národy jednoducho upadnú do takej mizérie, z ktorej sa nevedia vyhrabať presne vďaka skorumpovanej vládnucej triede. Tá korupcia, to je piesok v ozubených kolesách fungovania akejkoľvek spoločnosti, akéhokoľvek národa.
A chcem povedať, že okrem poškodenia tohto typu korupcia poškodzuje nenapraviteľným spôsobom národy a štáty aj eticky. Jednoducho zmizne vzťah medzi prácou a výsledkom, pretože k výsledku sa nedopracováva prácou, ale korupciou. A to je škoda, na ktorej práve politická strana SMER usilovne pracuje. (Potlesk.)