44. schôdza

Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán kolega, za výborný prejav. Plne sa s ním stotožňujem, to už vlastne ani nie je čo dodať. Presne tak, SMER si tu robí politický marketing, mojou témou teda je hlavne zákon o zdravotnom poistení a to nie je nič iné, ako politický marketing. Nech pozerám do tohto kalendárika, ako pozerám, všetko sa krásne dalo stíhať, pretože prvá, veľmi konkrétna informácia o tom, ako to bude fungovať, bola zverejnená ešte v polovici augusta a až teraz sa to zjaví na portáli, až teraz to príde do skráteného konania do parlamentu, takže to nemôžem hodnotiť nijako inak, ako čistá špekulácia. Špekulovanie s tým, že kedy je to najvýhodnejšie a samozrejme, samozrejme, také dôležité veci, ako sú obidva zákony, keď sú v skrátenom konaní, tak to znamená, že sa veľmi zužuje priestor na nejakú tú odbornú diskusiu.
Mne sa veľmi páči, ako nový pán predseda parlamentu vyhlásil, ako citujem z webovej stránky tejto inštitúcie, čiže slovenského parlamentu: "Pellegrini chce vytvárať aj priestor pre vyváženú diskusiu s opozíciou, načúvať jej argumentom a to isté očakáva od nej," atď. No, to je veľmi zlý začiatok, keď nový predseda parlamentu začína svoje pôsobenie tým, že máme tu dve skrátené legislatívne konania, kde možno veľmi úspešne pochybovať o dôvodoch takéhoto postupu, takže jedna, to je typické, jedna, jednou vetou povedia, smeráci povedia, ako sú ústretoví, ako budú počúvať argumentom opozície, ale na druhej strane reálne kroky tieto silné vyjadrenia reálne, reálne popierajú, viď tieto dve skrátené legislatívne konania. Toto sa jednoducho nerobí.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kadúc.

Ďakujem veľmi pekne za pozitívne hodnotenie. Ja by som len zdôraznil jednu dôležitú vec, ktorá môže dospieť k nejakému výsledku a to je práve to, že pýtajme sa tých ministrov, pýtajme sa ich do nemoty, prečo je mimoriadne, prečo je skrátené konanie potrebné, kde sú tie dôvody? Ako som povedal, ako som sa pýtal ministra Richtera, ešte nemám odpoveď, budem sa pýtať aj ostatných ministrov, ak budem mať pochybnosti o tom, že to konanie nie je v súlade s rokovacím poriadkom. A tá otázka na ministra Richtera bola tak úzko postavená, že to, no ja viem, že oni dokážu všetko, ale ja sa tú otázku opýtam ešte raz, to právo tu je a ja to právo využijem a využijem ho veľmi rád, pretože skrátené konanie nepatrí do tejto siene zákonnosti, ak sú na to nie výnimočné, mimoriadne okolnosti.

Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Jánovi Hudackému.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno tým, čo tu už vlastne bolo povedané a konštatované, že nemyslím si tiež, že je nejaký vážny dôvod na to, aby sme takto urýchľovali tento proces, pretože to zneužívanie verejných zdrojov nie je záležitosť len niekoľkých týždňov v súvislosti s nákupom predraženého CT prístroja v Piešťanoch. Tiež si myslím, že vláda, ako to už bolo povedané viacerými, chce veľmi rýchlo nechať zabudnúť na tento problém a preto toto rýchle konanie prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Ja sa skôr, keďže tu máme pána ministra, budem prihovárať, aby sme minimálne, lebo viem, že to prejde a to legislatívne konanie v skrátenom legislatívnom konaní teda tento proces naštartuje, nie je to v našich rukách, hlavne nie v rukách opozície, ale aby sme minimálne natiahli ten priestor na prípravu možno pozmeňovacích návrhov medzi prvým a druhým čítaním a aby skutočne to nebolo hneď, aby sme v podstate našli čo najviac najlepších riešení na to, aby sme povedzme s týmto, s touto novelou zákona o verejnom obstarávaní poslúžili tým, ktorí to potrebujú a teda obstarávateľom, či už je to samotný, teda vláda, alebo aj ďalšie inštitúcie, ktoré majú na to právo, lebo verejné obstarávanie, respektíve kto môže sa uchádzať o verejné zdroje na realizáciu konkrétnych projektov, to je skutočne veľmi hlboký proces a problém, aj vzhľadom na to, že predovšetkým, čo potrebujeme zabezpečiť, to je transparentnosť celého procesu. To nie je len teraz, že sme natrafili skrze ten jeden problém na schránkové firmy a ideme okamžite riešiť schránkové firmy, pretože toto vyčerpáva najviac zdrojov. Nevieme jednoznačne posúdiť, že koľko je odčerpávané cez takéto prostredie, kde vlastne tieto zdroje plynú kdesi do daňových rajov. Skôr ide o to, aby sme posúdili všetky tie opatrenia, ktoré budú slúžiť k tomu, aby sme stransparentnili tento proces ako taký a aby sme sa zamerali na konkrétneho uchádzača, či to je schránková firma, alebo je to firma, ktorá má riadne, alebo jasné vlastnícke štruktúry. Myslím si, že to nie je až taký rozdiel. Potrebujeme poznať, kto je ten uchádzač, skutočne, kto je ten uchádzač? Čo je to za firma? Čo je to za spoločnosť? Referencie, tu nestačia len referencie.
Ja normálne v rozprave budem hovoriť o jednom konkrétnom príklade a to dopredu poviem teraz, Doprastav. Ako bola táto firma pripravená na to, aby mohla povedzme prevziať ďalšie verejné zákazky, keď už sa vedelo o tom, o jej finančnom zdraví, resp. o jej finančnej chorobe? Ako mohla táto firma získať ďalšie verejné zákazky?
A ideme ďalej, ďalší proces. To znamená, ako sa správa už po tom procese, realizácie tejto verejnej zákazky? Vieme dobre, že firma Doprastav má dlhy vo výške 458 mil. eur. Na to doplácajú ďalšie a ďalšie firmy, subdodávatelia. My musíme zobrať do úvahy aj celý ten proces a práve aj tento náš zákon, ktorý sme dávali už opakovane trikrát o ochrane subdodávateľov. Štát, respektíve obstarávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, že len vyberie v súťaži a koniec.
Jednoducho musí sledovať celý ten proces, veď to sú verejné zdroje. To sú zdroje všetkých daňových poplatníkov. My musíme vedieť od toho generálneho dodávateľa, respektíve od obstarávateľa a to sú tiež záležitosti, či aj tento nemešká s platbami, či aj tento dodržiava všetky tie podmienky v rámci tej finančnej disciplíny. Musíme prejsť potom od toho generálneho dodávateľa, toho úspešného uchádzača, ako ďalej on narába s tými verejnými zdrojmi, ako idú k tomu prvému sprostredkovateľovi, tomu subdodávateľovi, atď. V konečnom dôsledku musíme brať, či to dielo, tá, ten tovar, služba alebo nejaká práca bola odovzdaná načas, bola odovzdaná v riadnej kvalite. Však to za to obstarávateľ musí niesť zodpovednosť.
Toto je celé, to musíme zakomponovať do celého zákona o verejnom obstarávaní. To predsa nemôže byť len o schránkových firmách.
Na jednej strane si poslúžili niektorí, ktorí vyhnali túto záležitosť až do ulíc, na druhej strane si vláda teraz rieši tú svoju boľačku tým, že prichádza s populistickým návrhom a rýchle, rýchle ideme riešiť schránkové firmy. Veď to nie je o tom a my tu rozprávame už tri roky prakticky o probléme, o komplexnom probléme.
Vy, pán minister, aj niektorí ďalší ministri sa už vyjadrili, ako pripravujete už komplexný návrh zákona, tri roky tu nie je, problém na problém. V konečnom dôsledku na to doplácajú, to je paradox, že verejné zdroje plnia, alebo štátnu kasu plnia ľudia cez svoje dane, daňoví poplatníci. A nad realizáciou tých verejných zdrojov vlastne doplácajú opäť títo ľudia, ktorí cez tie malé firmičky, ktoré v konečnom dôsledku prerábajú vlastne na týchto verejných zákazkách a tie dopady sú na konkrétne rodiny, čiže opäť na tých daňových poplatníkov.
Veď to je šialené niečo, čo sa tuto robí. My máme vytvorenú takú schránku, webovú stránku, nezaplatili mi faktúru. Ja som sa stretol s mnohými zástupcami rodín, malými živnostníkmi, ktorí vlastne sú na dlažbe, ktorí bojujú o holú existenciu, ktorí nemajú zaplatené faktúry a ktorí prichádzajú cez exekútora o vlastný majetok a my sa tu bavíme o schránkových firmách, o jednom probléme, maličkom probléme v rámci verejného obstarávania. Už keď to dávame teda, že urýchľujeme tento proces, tak aspoň pripravme ten návrh zákona čo najkomplexnejšie, pretože to nerieši, schránkové firmy jednoducho neriešia nič, vám poviem otvorene, nič, momentálne nič. Takže chcel by som vás poprosiť, pán minister, aby ste zvážili prípravu tohto návrhu zákona, respektíve tejto novely, aby sme hľadali skutočne možnosti riešenia a prispeli k transparentnosti celého procesu, ešte raz opakujem, celého procesu.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Mal by nasledovať pán poslanec Lipšic, ktorého v sále nevidím, takže stratil úplne poradie a dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
A dávam slovo jedinému prihlásenému pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ja tiež k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu asi kratšie, lebo kolegovia vlastne povedali do istej miery, čo som tu mal v hlave pripravené, ale nedá mi, aby som stále opakujúco neupozornil na to, že máme tu zákon. Máme tu rokovací poriadok, ktorý je alfou - omegou pre našu prácu. A keď sa budeme k nej správať tak, ako sa správame, tak potom nebudeme môcť požadovať ani od občanov tejto krajiny, aby dodržiavali zákony, keď my tu, v tejto sále, v Národnej rade Slovenskej republiky zákony nedodržiavame.
O čom je reč? Pravidlá pre skrátené legislatívne konanie sú jasné. Vymedzuje ich § 89 ods. 1, čiže za akých konkrétnych okolností je možné vybočiť z normálneho rámca legislatívneho procesu a použiť skrátené legislatívne konanie. Je to za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Po druhé, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a po tretie, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Toto skrátené legislatívne konanie, čo sa týka verejného obstarávania, je subsiované po ten posledný bod, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Hrozia stále. Stále hrozia štátu značné hospodárske škody, keď sa tu kradne a keď nikto nebude za to postihnutý. Aj keď prijmeme tento zákon, aj v minulosti, aj v budúcnosti, stále budú hroziť štátu značné hospodárske škody, lebo budeme mať stále na Slovensku ľudí, ktorí budú porušovať zákon. Len problém je, že my nevyužijeme prostriedky, ktoré máme. Zas zo mňa prehovorí právnik, ale pán minister spravodlivosti, vy ste predkladateľom, neviem, prečo tu nesedí pán minister vnútra, lebo zastupujete, v poriadku, len keď sme pred rokom a pol veľmi narýchlo všili tú poslednú veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, tak tu vehementne ten zákon obhajoval, že už aký bude perfektný, stopercentný, neomylný, zabetónovaný a už veky-vekúce proste vyrieši všetko. No nevyriešil.
Ale problém nie je ani v tejto poslednej novele, problém nebude ani v žiadnej novele, problém je v prístupe štátnych orgánov k celej záležitosti. A teraz už idem na to troška právnicky. My tu fakt chceme mať každý zákon nejaký dvesto stranový? Že budeme musieť v každom zákone myslieť na to, že tu stále bude ten ľudský faktor zlyhávať? To sa nedá. Čo je zákon, pán minister? Všeobecne, všeobecne záväzná právna norma. Všeobecne. Proste ten zákon analogicky sa musí vzťahovať na podobné prípady. Čiže my tu zbytočne ideme teraz zmeniť zákon a to myslím, že a práve v skrátenom legislatívnom konaní, kde nemáme priestor na to, aby sme vychytali všetky tie priepasti, tie míny, ktoré tam budeme mať stále. Preto ten, takýto návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý.
A najhoršie je na tom, že celú záležitosť tento zákon nebude riešiť. Nám by teraz postačoval zákon, ktorý máme, platný právny poriadok. Tých, ktorí kradnú, nech zavrú, verejné obstarávania nech sú transparentné, hospodárne a nech je verejná kontrola. Aj politická. Prečo stále nemáme na čele NKÚ predsedu? Odtiaľ začneme. To je dôležitejšie. Nie jak toto skrátené legislatívne konanie, že spravíme teraz pre ľudí, ktorí aj možno už aj teraz sú na ulici, nejaké, hm, nejakú kozmetickú úpravu. Lebo to je kozmetická úprava, dámy a páni. Schránkové firmy.
Pán minister, vy ste veľmi úspešný advokát. Zaoberáte sa obchodným právom tiež. Tak ten nekorektný človek túto svoju schránkovú firmu napíše na konkrétnu fyzickú osobu, ktorá bude mať nejakú podnikateľskú minulosť a už nebude tá firma schránkovou firmou. Už bude mať konkrétneho majiteľa a naďalej tu budeme mať netransparentné verejné obstarávania a naďalej kšeftíky budú môcť bežať ďalej, ako bežali doteraz. Nie, my musíme to verejné obstarávanie nastaviť tak, aby bolo čo najobjektívnejšie, najhospodárnejšie a najotvorenejšie. A my nejdeme tou cestou.
Mne osobne ani by nevadilo, že verejné obstarávanie by vyhrala firma, ktorej majiteľom je nejaká verejne činná osoba, pre mňa to nevadí, ale nech tá firma vyhrá, nech tá firma vyhrá korektným, transparentným spôsobom. Nejde nám o to, že aby sme verejných, a však to je úmyslom verejného obstarávania, aby sa najlepšie dosiahli nejaké hospodárske výsledky s tým, že budeme mať najlepšieho obstarávateľa. Najlepšieho dodávateľa. Takže v tomto smere mne by to nevadilo, kebyže tá firma toho verejného činiteľa by dala najlepšiu podmienku. Ale to je fikcia, bohužiaľ, na Slovensku, zatiaľ. Ale toto, že nebudú schránkové firmy, tak budú dobre, tak budú, budú firmy adresné na konkrétnej adrese, nie v nejakom "office house", budú mať konkrétne nejakého majiteľa, ale stále to môže mať v rukách nejaký verejný činiteľ cez rôzne zmluvy, síce zákon o konflikte záujmov tiché spoločenstvo nedovoľuje, ale poznám iks prípadov, ako sa zmocniť, ako ovládať nejakú tú obchodnú spoločnosť aj mimo tichého spoločenstva, takže naďalej to bude fungovať. Ale prapríčinu tej celej záležitosti a to, že je tam nezdravý politický alebo mocenský lobing na verejné obstarávanie, neodstraňujeme. A preto si myslím, že toto skrátené konanie nie je na mieste, tá značná hospodárska škoda v zmysle vnímania tohto tu bude stále, čiže každý zákon by sme potom mohli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, preto my toto skrátené konanie by sme mali prehodnotiť a hlavne by sme mali prehodnotiť ten zákon, ktorý navrhujete.
A ešte idem prízvukovať jednu vec, lebo sa môže stať tá vec, ktorú som opísal, že nejaký verejný funkcionár, verejný činiteľ napíše svoju firmu na nejakú fyzickú osobu a tá fyzická osoba po zaplatení dane z príjmov, odvodu do zdravotnej poisťovne, to je 34 % na základe vašich skvelých hlasovaní, odvedie tých 34 %, ale predsa len tomu verejnému funkcionárovi donesie v kufríku domov peniaze a bude ich utrácať v hotovosti. Síce máme obmedzenie, čo sa týka výdavkov do 15-tis. eur v prípade fyzických osôb, nepodnikateľov, ale to sa kľudne dá. A na druhej strane my budeme mať zviazané ruky, pán poslanec Beblavý a pani poslankyňa Žitňanská o tom vedia rozprávať, ja som tiež bol štyri roky predsedom toho výboru, tiež viem o tom niečo povedať, že my nebudeme môcť skontrolovať tých verejných funkcionárov, ktorý bude mať doma v kufríku peniaze, či nežije náhodou nad svoje pomery, lebo ten zákon, ústavný zákon o konflikte záujmov je taký bezzubý. Čiže nevieme skontrolovať, že ten daný verejný funkcionár koľko zarobil, aké sú jeho konkrétne majetkové pomery a či nežije nad svoje pomery, či nie je tu podozrenie, že má nejaké nečestné zdroje. No ale ten návrh zákona tiež tu je v parlamente a budem zvedavý, s akou vehementnosťou budete hlasovať aj za tú zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem za pozornosť.