46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Možno fakticky chcel by som k tým číslam, ktoré pre mňa sú až donebavolajúce. Tri percentá zamestnancov, jedna šestina z hľadiska celého obratu a 50 percent zisku, a ja chcem len doplniť jedno číslo, pretože dnešný deň by sme mohli nazvať ochrana, deň ochrany malého a stredného podnikateľa, lebo idú v rade jeden návrh za druhým s tým, aby sme ten sektor, ktorému sa nikto nevenuje, a to je malé a stredné podnikanie, ktoré, naopak, nieže zamestnáva tri percentá, ale zamestnáva podľa údajov aliancie podnikateľov a podobne 38 percent ľudí. Čiže nieže si nedovolí tu nikto navrhnúť mýtny systém do daňovej sadzby dane z monopolov, nikto z vládnej strany, lebo predpokladám, že ja ho vnímam, že už bol niekedy jeden, dvakrát tento návrh predložený, ale opäť a zase ignorácia. Ignorácia návrhov o reštrukturalizácii, ignorácia návrhov o vyhovení reálnych nastavení podmienok, aby tí, ktorí najviac zamestnávajú ľudí, a to sú malí a strední podnikatelia, sa mohli aspoň nadýchnuť.
Ja tento návrh vítam, žiadam o podporu, keďže túto podporu, a predkladateľ je opäť z opozície, nechce zakceptovať alebo neakceptuje ani jeden člen vládnej strany. A dokonca si myslím, že ak by chcel vyhovieť nejakému sociálnodemokratickému momentu vo vládnutí našich sociálnych demokratov, tak je to prioritný návrh, ktorý by sa mal medzi vládnou iniciatívou objaviť alebo vládnou legislatívnou iniciatívou. Nemáme to šťastie, ja teda chcem predkladateľovi popriať veľa trpezlivosti s tým, aby vystavoval toto zrkadlo naďalej. A napriek tomu, že viem, ako toto plénum reaguje a že nie je tu ani toľko úcty medzi nami, že niekto zareaguje aspoň z vládnej strany a povie, nepamätám si ich všetky tie dôvody, politologicky, filozoficky, právny, ekonomický alebo iný dôvod, prečo nepodporiť monopol na vyberanie mýtnych poplatkov, prečo nepodporiť návrh, ktorý chce zaťažiť tohto podnikateľa monopolnou daňou. Ja by som jeden jediný dôvod chcel počuť tak isto.
Ďakujem.

Ďakujem. Myslím si, že je treba využívať stále možnosti také, aké máme, a rozprávať hlavne o mýtnom systéme a naňho napojených ďalších teda, ktorí v ňom sú tiež zaangažovaní, pretože tak ako je urobený a tak ako bol vysúťažený, myslím, čo sa týka aj spôsobu, aj ceny, je to unikátne riešenie, ale unikátne teda v tom zmysle, že v negatívnom zmysle unikátny. Tak nevýhodne, neverím, že by niekde v Európe alebo na svete ešte niektorý štát mohol vybrať mýtny systém, ako máme my.
Samozrejme, aj teraz, keď hovoríme o obchvate Bratislavy, tak jeden z argumentov, prečo PPP musí byť, je ten, že nemáme dosť finančných prostriedkov v rozpočte. No ale my ich nemáme aj preto, že napríklad od toho odčerpáva neprimerane aj mýtny systém. A aby toho nebolo ešte dosť, tak nielenže samotný mýtny systém, ale ktosi prišiel na to, že palivové karty sú iné karty ako iné platobné karty a ešte z toho takým malým cícerkom, ktorý je vyše 100-miliónový, čerpá ešte či už FlickPay, alebo Paywell.
Takže z toho pohľadu, ak nie sú iné riešenia, zrejme opozičný politik iné nemôže navrhnúť ako to, čo teraz navrhuje kolega Lipšic, preto ho treba podporiť. Je potrebné o tom rozprávať a keď aj je tu teraz málo kolegov poslancov či poslankýň, ktorí sedia ináč na pravej strane, ale mnohí počúvajú aj mimo rokovaciu sálu, tak ja predsa si len myslím, že tie argumenty sú faktické a praktické a riadne človek, keď sa nad nimi trošku zamyslí bez nejakého nátlaku, tak ich vie vyhodnotiť, že áno, je tam neprimeraný zisk, preto je potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, spomínaš, pán kolega, ten možný alebo nad slnko jasnejší oligarchický dôvod a ja by som do tejto debaty, a to, čo som aj snažil sa v rozprave spomenúť, pozval ľudí, ktorí tu často rozprávajú o prerozdelení, o funkcii štátu, či už to bude pán podpredseda Číž, alebo pán predseda výboru Blaha, aby prišli povedať, že monopolné zdanenie monopolu výbercu mýtneho systému má nejaký reálny dôvod, prečo s týmto neprídu do tejto rokovacej sály. Vyzval som vo vystúpení v rozprave iba vládu, týmto si dovoľujem vyzvať týchto dvoch, tieto dva piliere, ideologické piliere sociálnej demokracie, aby prišli nám možno neznalým vecí z hľadiska vládnej agendy SMER-u vysvetliť, prečo SMER nechce zaviesť daň jednému zo svojich kamarátov.
Ja, keďže už reagujem na kolegu z KDH, možno trošku odľahčím, by som chcel vidieť, keďže navrhujete do zákonu dať do dôvodovej správy aj vplyv na rodinu, ktovie, či by sa v tomto návrhu zákona v dôvodovej správe neobjavila tá konkrétna rodina, ten konkrétny oligarcha, ktorému toto slúži na to, aby mal neoprávnené, ktorý mal to, akým spôsobom to bolo vysúťažené, prvé zisky a tie zisky nad rámec všetkých normálnych parametrov slušnej a spravodlivej spoločnosti trvajú dodnes. Dokým tá monopolná daň nebude, tak tu bude stále výkričník, že je to iba a v prospech nejakého kamaráta oligarchu vládnej strany SMER.

Áno, v princípe tu je takpovediac na tácke 140 mil. eur. A ja som rád, že hovoril pán kolega Viskupič, že proste ideológovia tuná v parlamente prerozdeľovania, ani ma nezaujíma, čo budú hovoriť, ako budú hlasovať. Tuná rozprávajú o tom všetkom, čo prečítali zaujímavé, čo nové napísal Noam Chomsky a fajn, fajn, fajn. Ale dôležité bude, ako budú hlasovať.
A viete, minulý rok, pred dvomi rokmi prišli učitelia, chceli zvýšenie platov, 50 mil. eur, prišli zdravotné sestry, tento rok začínajú štrajkovať zamestnanci v súdnictve, nie sudcovia, zamestnanci v súdnictve. Čo im poviete? Učiteľom poviete, nemáme, zdravotným sestrám poviete, nemáme, zamestnancom v súdnictve poviete, nemáme, ale na to, aby niekto ryžoval v elektronickom mýte bez monopolnej dane, máme. Na to máme. Nie je problém. Je tu 140 mil. eur ročne, ktoré by mohli ísť zdravotným sestrám, učiteľom, učiteľkám, zamestnancom, ktorí majú naozaj mzdy blízke minimálnej mzde, ktorým hovoríte rok čo rok, že nemáme peniaze na to, aby ste im zvýšili mzdy, ale oligarchom peniaze máme, aby mali monopol a veselo mohli bačovať. To je ten problém podľa mojej mienky. A môžete citovať od, ja neviem, od politológov, historikov, proste rozprávať tu, čo ste si nové kúpili v Artfore, čo ste si prečítali, fajn, veľmi zaujímavé na odbornú konferenciu.
Ale čo je podstatné, je, ako budete hlasovať, ako budete hlasovať. A bolo by fajn, keby pri tom hlasovaní o tom, že tu je 140 mil. z monopolnej dane, ste si predstavili tie zdravotné sestry, tých učiteľov, tých zamestnancov v justícii s ich platmi. Možno viacerí z vás poznajú konkrétnych ľudí z týchto profesií. Ako sa im pozriete do očí a poviete im: Nedá sa, radi by sme to v SMER-e urobili, radi by sme to zvýšili, nedá sa. Ťažká situácia, kríza je.
Nie je kríza, je to problém toho, kto je zvýhodňovaný. Či oligarchovia, alebo bežní ľudia.
A musím povedať, že ak si má SMER vybrať, áno, ak je nejaké opatrenie, kde si nemusí vybrať, tak sem-tam prihodí aj bežným ľuďom. Ale ak si musí vybrať medzi finančnými skupinami, oligarchami a bežnými ľuďmi, vyberie si neomylne a vždy tých prvých. To je zaujímavé. 140 mil. idea SMER-u monopolná daň, ale tuná SkyToll, aha, SkyToll, to nie. Tí nech proste majú čo najväčšie zisky.
Z diaľničných nálepiek mal tento štát, čo sa týka nákladnej dopravy, rovnaký príjem, ako má dnes z elektronického mýta štát, ten súkromný partner, samozrejme, má obrovské zisky. Štát mal z diaľničných známok 95-percentný príjem, niečo išlo na tlač a tak ďalej. Všetko išlo do štátu. Teraz elektronické mýto oveľa drahšie pre, samozrejme, kamióny, však fajn, ale štát dostáva ten istý peniaz, lebo väčšina ide SkyTollu. Geniálne! A hlavne, aby ešte nepodliehali monopolnej dani. To je niečo, čo proste je nevysvetliteľné, však sa o to ani nikto nepokúša z vládnej strany to vysvetliť, samozrejme.
Osemdesiattrojka bude hlasovať, ale pri tom hlasovaní si spomeňte na tú konkrétnu sestru, na toho konkrétneho učiteľa, na toho konkrétneho probačného úradníka na súde, ktorí pracujú za smiešne peniaze len preto, aby nejaký monopol mohol mať čo najväčšie zisky. To je sociálny štát jak vyšitý! Možno, možno pre niekoho áno. Ale sociálne spravodlivý určite nie je.

Ďakujem veľmi pekne. Niekoľko týždňov prebiehala na Slovensku diskusia ohľadne rodiny, ochrany rodiny. Jeden z fenoménov, ktorý ohrozuje rodinu, samozrejme, že sú hazardné hry, nielen, ale aj.
Táto novela má dva ciele. Jedným z tých cieľov je, aby právna úprava zakazovala prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže, a to nielen mimo herní, ako je tomu podľa súčasne platného právneho stavu, ale aj v herniach. Inými slovami, aby herne neboli v tejto vzdialenosti od miest, kde sa nachádzajú deti a mládež, ktoré sú zraniteľnou skupinou obyvateľstva.
Druhá vec sa týka možnosti obmedziť prevádzkovanie hazardných hier na základe petície obyvateľov obce. Ako viete, ten právny stav je dnes taký, že pokiaľ minimálne 30 percent oprávnených voličov sa petíciou sťažuje na narúšanie verejného poriadku kvôli prevádzkovaniu hazardných hier, tak je obec povinná rokovať o návrhu všeobecne záväzného nariadenia a pokiaľ ho neschváli, tak sa vyhlási miestne referendum. Ale je problém v Bratislave a v Košiciach, že napriek tomu, že to VZN-ko vydáva mestská časť, tak tú petíciu musia podpísať obyvatelia celej Bratislavy a Košíc. To znamená, že keď niekto chce obmedziť hazard v Rusovciach, v Petržalke, v Dúbravke alebo proste na KVP-čku v Košiciach, tak v takom prípade musí zozbierať 30 % oprávnených voličov z celého mesta. Z celého mesta! To je blbosť, to je, to proste asi ušlo niekomu, kto ten návrh tvoril, a neviem, kto ho tvoril, čiže nie je to na nikoho myslené, lebo to by sa malo naozaj brať ten 30-percentný podiel na iniciovanie VZN-ka a potom referenda z obyvateľov tej mestskej časti, ktorá je kompetentná v tej veci konať a vydávať VZN-ko, ktoré by koniec koncov, ak by nebolo vydané, referendum by bolo v tej mestskej časti. Nie je logické, aby sa zbierali podpisy v celej Bratislave a, samozrejme, že zozbierať podpisy tretiny voličov v celej Bratislave, v celých Košiciach kvôli jednej mestskej časti je nonsens, nezmysel, nemožné.
A napr. táto právna úprava; na zdravie; táto právna úprava zapríčinila, že v uplynulom roku, v roku 2014 sa v hlavnom meste, v Bratislave rozšíril počet herní, a to tak v centre Bratislavy, ako aj v okrajových mestských častiach.
Hazard, ak chceme ľudí chrániť, najmä mladých ľudí, tak naozaj nedáva zmysel, aby herne boli tak blízko škôl, to je prvá vec. A druhá vec je, že ak hovoríme že ľudia majú mať väčšie možnosti rozhodovať, tak nech rozhodnú ľudia, ale reálne by mali šancu rozhodnúť, že hazard proste vo svojej obci, vo svojom meste, vo svojej mestskej časti nechcú, lebo narušuje verejný poriadok. To nie je nič, čo my zakazujeme v parlamente, práve naopak, my to dávame v rámci subsidiarity na tú lokálnu úroveň, fajn. Ale tá chyba, ktorá sa stala tuná v parlamente, že sa nezohľadnilo, že Bratislava, Košice majú aj mestské časti, tým sa táto právna úprava stala pre Bratislavu a Košice v princípe nevykonateľnou, lebo nikto nezozbiera tretinu voličov Bratislavy pre obmedzenie hazardu v Karlovej Vsi, hej? Čiže vás chcem poprosiť, aby ste tento návrh zákona do druhého čítania podporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, predkladám informáciu k predmetnému návrhu zákona a konštatujem, že návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov všetky náležitosti. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému návrhu zákona kolegu Lipšica pozitívne. Ja aj klub KDH tento návrh zákona podporíme. Veď ako inak, keď podobný návrh zákona, v prvej časti dokonca taký istý, sme tu asi pred trištvrte rokom predkladali za KDH, to znamená, aby o možnosti zakázať prevádzkovanie hracích automatov nerozhodovali celé mestá, ale jednotlivé mestské časti. Lebo v prípade miest, ako je Bratislava, Košice, naozaj zozbierať petíciu 30 % občanov v rámci celej Bratislavy vrátane, alebo celých Košíc je obrovský problém.
Ja osobne som to kritizoval, aj keď pred dvoma, skoro troma rokmi tu vládny návrh zákona prišiel, ktorý týmto spôsobom obmedzil mestské a obecné zastupiteľstvá, aby nemohli prijať VZN-ko bez predchádzajúcej petície. To bol vlastne ten návrh zákona vládneho, ktorý prišiel z ministerstva financií a podmienil najprv vyzbieranie petície 30 % občanov a až tak obecné, mestské zastupiteľstvo môže vydať VZN-ko o zákaze hracích automatov.
V prípade tej Bratislavy a Košíc je to nerealizovateľné, aj v prípade menších miest nad 10-tisíc obyvateľov, si dovolím povedať, už je to problém: vyzbierať 30 % podpisov pod petíciu na zákaz hracích automatov. Nie, že by to občania nechceli, občania, si myslím, že v drvivej väčšine sú proti prevádzkovaniu hracích automatov na ich území a hlavne dôsledkom hrania na hracích automatoch, ktoré prinášajú obrovské problémy tým, ktorí sa stanú takýmito gamblérmi a privádzajú do obrovských ekonomických a sociálnych problémov vlastné rodiny.
Takže už vtedy som kritizoval, že tá petícia je pomerne dosť nezmyselnou podmienkou a po dvoch rokoch fungovania si dovolím uviesť dva príklady, čo sa stalo po zavedení tejto podmienky petície. Uvediem príklad mesta Sabinov a uvediem príklad mesta Stará Ľubovňa. Sabinov aj pred tými troma rokmi mal zakázané VZN-kom mestského zastupiteľstva prevádzku hracích automatov. A ja som tu vtedy, keď som argumentoval, aj čítal vyjadrenia primátora pána Molčana, nominanta SMER-u, ktorý veľmi kvitoval to, že hracie automaty zmizli zo Sabinova. Veľmi to kvitoval a povedal, že ani neľutuje, tuším, že tých 80-tisíc eur, ktoré predtým mali ako príjem z hracích automatov. Ten verejný poriadok, kľud v meste, ktorý nastal, takže v meste Sabinov aj po prijatí smeráckeho vládneho návrhu zákona, ktorý obmedzil alebo podmienil VZN-ko petíciou, v Sabinove bola uskutočnená petícia a mestské zastupiteľstvo znova prijalo VZN-ko o zákaze prevádzky hracích automatov a znova v Sabinove nemajú hracie automaty.
A uvediem príklad Starej Ľubovne, kde predtým takisto mali zákaz prevádzky hracích automatov, vyzbierala sa petícia 30 % občanov a prišlo na rokovanie mestského zastupiteľstva a to VZN-ko na mestskom zastupiteľstve neprešlo o jeden hlas. Na toto som tu pred troma rokmi upozorňoval, že tá petícia, ktorou podmieňuje vláda rozhodnutie mestského zastupiteľstva, nemôže ovplyvniť slobodné rozhodnutie poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Preto som bol presvedčený, že túto právomoc mali mať oni bez nejakých podmienok. Oni totiž raz za štyri roky – aj primátori, starostovia, aj poslanci mestskí, obecní – podliehajú ľudovému plebiscitu, voľbám komunálnym a tam im to občania, keď neplnia ich teda požiadavky, môžu spočítať. A neviem, či to je zhoda náhod, ja si nemyslím, že je to zhoda náhod, stalo sa to aj v Starej Ľubovni. Prišli komunálne voľby a občania pánu primátorovi aj tým poslancom, ktorí nechceli vypočuť túto vôľu občanov, dokonca pretavenú aj do petície, prejavili a dneska ten bývalý pán primátor tam nie je, a je tam nový primátor.
Takže trochu som možno odbočil od merita návrhu zákona, ale vždycky je to o tých hracích automatoch, ktoré, mimochodom, v okolitých krajinách sa snažia mestá alebo aj celé štáty sprísňovať ich prevádzku. V susednom Brne, čo je druhé najväčšie mesto v Českej republike, zakázali sa hracie automaty. Ak by tam mali podmienku vyzbierať 30 % podpisov občanov, myslíte si, že v Brne by vyzberali? Ja si myslím, že nie. Česká vláda aj s kresťanskými demokratmi, ktorá je v súčasnosti, pripravuje novelu zákona o prevádzkovaní hracích automatov. Podľa predbežných teda téz je tam definované, že bude musieť sa ten, kto bude chcieť hrať na hracích automatoch, preukázať a prevádzkovatelia budú musieť vstúpiť do nejakého systému, kde človeku, ktorý bude sociálne odkázaný a poberá sociálne dávky, nebude umožnený prístup na hracie automaty. Ale počkáme si, ako tá novela bude vyzerať. Toto, čo kolega Lipšic predkladá, ja a KDH podporujeme aj s tým, že sú tam určené vzdialenosti herní od škôl.
Ďakujem pekne za pozornosť.