46. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, teda vystúpili všetci poslanci, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Kuffu, Hraška, Mičovského. Pán poslanec Hlina, ten bude posledným. Takže, kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Kuffovi.

Ďakujem za slovo. Tak v úvode, pán predsedajúci, by som poprosil, keby pán kolega si zobral tie transparenty preč. Pán kolega Kollár, poprosím, toto keby si si zobral. Tak si to daj pred seba, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Dajme tým pádom, pán kolega, mám pocit, že tie symboly nebudú sprevádzať jeho vystúpenie, takže ak je to možné, poprosím. Ďakujem pekne. (Poslanec Kollár berie preč tri názorné tabule, ktoré boli počas jeho prejavu umiestnené pred hlavným rečníckym pultom.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
(Reakcie z pléna.) Do obývačky zoberieš potom, tam si to zavesíš.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov, ja nebudem taký dlhý ako pán kolega Kollár, to skrátim.
Ale hneď v úvode chcem jednu vec ako podotknúť, to bola taká hlboká finančná analýza a možno pán minister bude so mnou súhlasiť a možno nie, ale otázka riešenia problémov v zdravotníctve a v podstate kvality služieb, to nie je len otázka peňazí. Lebo ak by sme to zúžili, teda zdravotníctvo a kvalitu zdravotníckych služieb, len na finančné, na tú finančnú otázku, bolo by to veľmi málo. Ja som to včera vo faktickej spomenul, dovolím si to hneď v úvode tuná povedať, lebo to vyše hodinová prednáška bola len o financiách.
Ja som sa tak aj včera nad tým zamyslel, ja osobne si myslím, pán minister, budem hovoriť svoj názor a nechcem sa vás nejak dotknúť alebo že by vás to nejak tak urazilo, samozrejme, máme tuná rôzne tie názory aj v priebehu toho včerajška tu odzneli. Ale nedá mi, aby som v úvode hneď nespomenul, že postaviť nemocnicu s kapacitou 900 lôžok, mne sa zdá, že to je strašne veľa. Prepáčte za výraz, ale mne to pripadá skoro ako taký megalomanský projekt aj na Bratislavu. Aj na Bratislavu.
A už včera som to možno spomenul, že lepšie by to bolo strategicky rozdeliť pre celú túto našu krajinu, ale keď už, tak ja si to viem predstaviť, že by sa to aj strategicky rozdelilo aj v rámci hlavného mesta, že by možno tento projekt bol realizovaný na troch miestach v Bratislave. A ono, hej, možnože sú tri riadenia, ale jedno riadenie, jeden manažér pri takomto veľkom kolose veľmi ťažko zvláda túto vec.
Z toho predloženého materiálu, ktorý mám tuná pred sebou a som ho mal tuná, z toho budem vychádzať, tak tá kapacita tu je presne uvedená 880 lôžok. Jednodňová starostlivosť približne 65-, ukončené hospitalizácie približne 44-tisíc ročne, jednodňová ambulantná starostlivosť približne 28-tisíc ročne, ambulantná starostlivosť 87-tisíc ročne atď. Tuná idú tieto. A priemerná obsadenosť približne 90 %, pričom priemerná dĺžka hospitalizácie je približne 6,5 dňa. Dosiahnuť túto priemernú dĺžku, teraz ak z celkového toho balíka tých počtov, ktoré tuná je, tak si to viem predstaviť, ale ak by to bola 6,5 dňa pri tých lôžkach, pri tej čiste len tej lôžkovej časti, predpokladám, že to nie je, sa to nevzťahuje len na tú lôžkovú časť tých 900 lôžok. Lebo tá priemerná dĺžka pre mňa by bola veľmi, veľmi krátka, hej, čo ja si myslím, že dlhšia, keď aj v tej správe sa hovorí, že tu budú pacienti, ktorí budú akútni a nielen akútni, ale teda aj veľmi vážne a ťažké stavy.
Potom tá priemerná obsadenosť, materiál tiež uvádza, že bude teraz oscilovať kdesi okolo 90 %. Myslím si, že títo manažéri, ak by sa zrealizoval tento projekt, a ktorí budú viesť túto nemocnicu, budú veľmi často ako menení.
Ale nad jednou vecou som sa tiež zamyslel, kolega tuná aj včera kolegovia to spomínali, že v podstate má to byť to partnerstvo štát a súkromník. Doposiaľ, čo sa ukazuje v tejto našej krajine, kde bol taký hybrid, kde bol súkromný investor a štát, tak, žiaľ, musím povedať, že štát bol stále ten, ktorý ťahal za kratší koniec.
Ja preto, mne tento materiál, ktorý je tuná predložený, tak ja s ním osobne nesúhlasím, neviem sa s tým ako stotožniť, lebo aj pri tých možno garanciách, ktoré sa tuná spomínajú v tejto správe, dovolím si povedať, že štát naozaj bude ten, ktorý len na to doplatí. Keď tá zmluva medzi tým potenciálnym investorom by mala byť podpísaná na 30 rokov, a teda, hej, má to aj prevádzkovať tam, ten generovaný zisk, resp. ten výnos kdesi sa pohybuje okolo 6,3 mld. a tie záruky, ktoré dáva tuná štát tomu súkromníkovi, myslím si, že ten súkromný investor je vo veľmi veľkej výhode.
Spomínali sme, však už sa to spomínalo aj dávnejšie a Bratislava naozaj má problém s nemocnicami, ktoré sú na Mickiewiczovej, potom Kramáre a Ružinov, že sú tieto budovy a vôbec aj tá prevádzka je veľmi náročná a sú v dezolátnom stave. V niektorých som sa bol aj pozrieť, nie som Bratislavčan, ale naozaj sú vo veľmi zlom stave. A ja napríklad tiež zastávam ako ten názor, že je lepšie a výhodnejšie investovať do čohosi nového a postaviť čosi na zelenej lúke, ako nejaké už staré budovy, kde už vlastne nevyhovujú ani tie priestory súčasným moderným požiadavkám, myslím si, že investovať do novej budovy a novej nemocnice, tento úmysel je dobrý. Aj keď na druhej strane ja si tiež pamätám a v programovom vyhlásení vlády to je, že sa dobudujú Rázsochy, upúšťa sa zrejme asi od toho, ten investičný náklad predpokladaný na dobudovanie je 480-tisíc eur, čo si myslím, že ani do toho balíku by sme sa nezmestili. Jednak sú tam staré projekty, myslím, že majú viac ako 30 rokov, resp. 40 rokov, samotná výstavba, ktorá sa začala a je to rozostavané stavenisko, je tam narušená statika, jednoducho v podstate "čosi nové", čo bolo pred 30 rokmi rozostavané, teda nové medzitým to zostarlo a investovať do toho bolo by to veľmi nerozumné a myslím si, že tá investícia by bola veľmi zlá.
Rovnako aj to miesto, kde tá nemocnica bude stáť, je tiež ako veľmi dôležité. Včera to tu bolo spomenuté, že to je medzi diaľnicou a vlakmi z druhej strany. Pacienti, ktorí majú zdravotný problém aj v rámci možno nejakej tej rekonvalescencie, potrebujú mať pokoj, kľud, teda neni to celkom jedno.
A ďalšia vec je aj tá dostupnosť. Dostupnosť, mám na mysli, hej, že ak je to kdesi len excentricky v meste, tak aj tá dostupnosť možno tých sanitiek, keď potrebujú možno aj tu rýchlo zasahovať, ale aj samotných tých pacientov, myslím si, že aj táto vec je tak na zváženie.
Z toho materiálu, tiež som sa zamyslel nad takouto vecou, že tá vypracovaná štúdia, ktorá doposiaľ bola vypracovaná, stála 740-tisíc eur. Vychádza to, takmer tá jedna strana vychádza na úrovni okolo 2-tisíc eur, čo sa mi zdá, že je strašne veľa a ešte sa ráta nejakých 2,2 mil. na dopracovanie. Je to naozaj investícia, ktorá pre mňa je veľmi, veľmi veľká.
Ja keď som robil taký možno prepočet, alebo z tých výnosov, ak by sme stavali v rámci našej krajiny čosi menšie a rozsah investície by bol kdesi na úrovni 3 mil. s kapacitou zdravotnícke zariadenie, ktoré by bolo 30, ja som zrobil to na takýto prepočet, tak mi to vychádza, že by to bolo v rámci našej krajiny, tak by to bolo 2 100 takýchto zdravotníckych zariadení v rámci celej krajiny. Ale, samozrejme, to by bolo veľmi nízke, nerátal som tam možno tú technológiu a tie IT, hej, tie informačné technológie, ktoré sú, samozrejme, vo fakultnej nemocnici drahšie a oveľa nákladnejšie, ale základnú štandardnú ako výbavu pre malé zdravotnícke zariadenie.
Na záver by som len toľko spomenul, ešte túto vec, že ja sa veľmi tiež často nad tým zamýšľam a možno by bolo to vhodné sa zamyslieť aj na ministerstve, že v podstate je potrebné v našej krajine predovšetkým skvalitňovať zdravotnícke služby. A tak ako som to v úvode povedal, že to nie je len otázka peňazí a objemu peňazí, lebo údajne zo 100 %, čo sa zo štátneho rozpočtu investuje do zdravotníctva, 40 % končí mimo zdravotníctva, mimo zdravotníckych služieb. Toto je tiež jedna z vecí, ktorá je tu bolestivá.
Na záver mi nedá, aby som nespomenul, a tiež som sa nad tým zamýšľal, že pri bezplatnom, alebo zdravotníctve, ktoré je zadarmo, zavádzame, od 1. apríla zavádzame registračné pokladne. To tiež nekorešponduje s tou skutočnosťou, čo deklarujeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem dlhý, aj napriek tomu, že som si zobral notebook sem so sebou, pretože som si tam napísal zopár poznámok, ktoré vyplynuli aj z dnešnej rozpravy už od rána.
Dnes prejednávame správu o možnosti postavenia novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave formou PPP projektu, teda verejno-súkromného partnerstva. Takéto projekty sú však momentálne na svete dva, jedným je táto nemocnica a druhým je projekt výstavby diaľnice D4 a R7 pri Bratislave. Nakoľko sú podobné podozrenia z tendenčného pozmeňovania určitých čísiel alebo ich interpretácie, sú tu teda podozrenia s možným nehospodárnym nakladaním s verejnými zdrojmi. A na tie musíme ako opozícia poukazovať, či sa to niekomu páči, alebo nie.
Možno tu ide aj o pchanie peňazí do súkromných vreciek, koniec koncov videli sme to, že v prípade toho, že by prešiel projekt výstavby univerzitnej nemocnice formou PPP projektu, súkromný investor by na tom dokázal ryžovať každoročne pár desiatok miliónov.
Dotknem sa ešte utajenia štúdií, pretože aj táto štúdia najskôr bola utajená, aj Štúdia uskutočniteľnosti výstavby D4 a R7 bola takisto utajená, ktorá koniec koncov pod tlakom opozície bola nakoniec zverejnená a nedávno dokonca tento týždeň zorganizovaná aj konferencia, na ktorej chcelo ministerstvo presvedčiť všetkých, že tie údaje, ktoré sú tam použité, sú skutočne relevantné a že tá výstavba formou PPP projektu vychádza skutočne výhodnejšie oproti tomu, keby to mal stavať štát.
Nedostali sme ani tam odpovede na niektoré otázky, ktoré sa týkali niektorých statí Štúdie uskutočniteľnosti, uvidíme, aké odpovede dostaneme dnes od pána ministra, a verím, že ich dostaneme naozaj relevantné a že sa skutočne zamyslí nad tým, čo tu prezentoval kolega Kollár, pretože prezentoval alternatívu, a myslím si, že výbornú alternatívu, ktorá môže pomôcť nielen štátu, ale aj občanom Slovenskej republiky.
Prečo sa utajovali Štúdie uskutočniteľnosti a prezentovali sa, alebo dali sa na svetlo sveta až tak tesne pred tým, než sa okolo toho niečo začne diať? Tak možno si niekto myslel, že za taký krátky čas sa nenájde nikto, kto si skutočne hĺbkovo prečíta a preštuduje 400- alebo 700-stranovú štúdiu uskutočniteľnosti. Našťastie sa našli odborníci, ktorí sa tomuto venovali aj tak v krátkom čase a dokázali tie výstupy z týchto štúdií interpretovať tak, že je polemické, či skutočne výsledky, ktoré vychádzajú v tej štúdii, sú relevantné a či skutočne výstavba pomocou PPP projektu, či už univerzitnej nemocnice, alebo obchvatu Bratislavy a príjazdovej R7 do Bratislavy, sú skutočne pomocou PPP projektu tak výhodné nielen pre štát, ale, samozrejme, aj pre občanov aj do budúcnosti.
Ako sme videli údaje, ktoré boli použité a interpretované kolegom, boli použité zo Štúdie uskutočniteľnosti, ktorá už je vonku. Takže neboli vymýšľané nové, boli len dané do iných súvislosti. Teda otázkou je to uhla pohľadu a správnej interpretácie obsahu štúdie. Pretože sme videli, že čísla, ktoré boli prezentované v tejto štúdii uskutočniteľnosti na výstavbu nemocnice, boli interpretované trochu inak a aj čísla potom vychádzali trochu inak a už sa dá spochybniť to, že naozaj ten PPP projekt je jedinou možnou alternatívou a najvýhodnejšou pre štát a pre občanov Slovenska.
Hovorilo sa aj o tom, že ak niečo robí štát, dochádza k časovým posunom, väčšinou, samozrejme, negatívnym, preto sa niektoré veci snažia tak trochu uponáhľať a, samozrejme, chápem tomu dôvodu. A presne tak je to aj na diaľnici D4 a R7, pretože ak dôjde k finančnému uzatvoreniu PPP projektu, už sa potom nebude dať nič meniť a je otázne, či sa výstavba začne v stanovenom termíne, alebo nezačne v stanovenom termíne. Pretože je tu naozaj polemických viacero vecí a ide hlavne o výkup pozemkov, ktorý môže posunúť začiatok výstavby, nie úplne však celej, možno jeden malý úsek sa začne, aby sa povedalo, že, áno, už sa začalo stavať, ale komplet celej trasy obchvatu, teraz hovorím v paralele, aby sme boli na jasnom, že máme tu dnes Štúdiu uskutočniteľnosti nemocnice, ale dochádza tu k paralele. Takže ten výkup pozemkov môže posunúť výstavbu diaľnice aj formou PPP projektu o 3 až 4 roky. Tým pádom socioekonomické dopady, ktoré boli prezentované ako pozitívne v hodnote vo vyčíslení 1 mld., už nebudú relevantné, pretože dochádza k tomu časovému posunu štyroch rokov. A tým pádom sa približujeme k výhodnosti stavania štátom, pretože tam bolo deklarované, že štát to nemôže začať skôr ako o 7 rokov.
Takže skutočne niektoré veci sa potrebujú tak trošku zrejme uponáhľať, pretože keď sa uzavrie koncesná zmluva a urobí sa finančné uzatvorenie, už v tomto prípade sa nebude dať nič meniť, podmienky ostanú také, ako sa dohodnú. A tým pádom je jasné, že niekto na tom bude do budúcnosti kráľovsky zarábať, ale nebudú to občania Slovenskej republiky. Pre nich bude poskytnutá určitá služba, ktorá by mala byť, samozrejme, štandardom, to bude tak či tak, keby sa to stavalo či verejno-občianskym partnerstvom, alebo verejno-súkromným partnerstvom.
Po vydaní dlhopisov by občania naozaj uverili, to bola jedna z tých alternatív, ktorá bola tuná ponúknutá, že táto vláda je naozaj sociálna a že chce pomôcť v prvom rade občanom Slovenskej republiky. Len ťažko je uveriť, keď poslanci vládnej strany neodsúhlasili v predchádzajúcich dňoch ani zníženie DPH na potraviny z 20 % na 10 %. Preto je to naozaj otázne, čo a komu chce táto vláda prilepšiť aj na výstavbe infraštruktúry pomocou PPP projektov. Naozaj budem čakať, že pán minister vystúpi v rozprave, aby sa naňho dalo reagovať, a že nám povie, že skutočne ešte počkáme a že sa ešte bude diskutovať o novom návrhu, ktorý tuná je, aj o nových možnostiach výstavby nemocnice, a že to nemusí byť presne tak, ako je určené v Štúdii uskutočniteľnosti formou PPP projektu, ale práve pomocou verejno-občianskeho partnerstva, ktoré tu bolo navrhnuté.
Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcem sa priznať, že ešte vo mne rezonujú tie dozvuky z vystúpenia pána poslanca Kollára. Myslím si, vážený pán minister, a chcem využiť v úvode teda ozaj takú úprimnú prosbu. Viem si predstaviť, že z politických dôvodov sa dá nájsť veľa argumentov, prečo sa pán Kollár asi v niečom mýli. A ja to sám neviem posúdiť, či naozaj je tá jeho reč na 100 % presne taká, ako to vyplývalo z jeho presvedčivosti.
Úprimne prosím. Ak nám ide o spoločnú vec a to zdravotníctvo je spoločným menovateľom nás všetkých, však kto by bojoval proti fungujúcemu zdravotníctvu, prosím vás, nezmietnite to zo stola, skúste nájsť spôsob, ako túto vec alebo teda zoponovať tak, že naozaj vecne vyvrátiť, alebo potom prijať aj takúto možnosť.
Tá nemocnica čaká už dlho, tak nech ešte počká mesiac, dva. Nájdite riešenie, ktoré nebude politické, ale bude pre ľudí občianske. Myslím, že toto je vec, ktorá nemôže zaváňať politikárčením.
Ja, samozrejme, si nedovolím púšťať sa do nejakej veľmi odbornej ani medicínskej exkurzie, tobôž nie ekonomickej. Po tejto brilantnej reči, myslím si, že by to bol dosť teda nezrelý pokus, a nemám to ani tak premyslené, ale niektoré veci ma zaujali.
Teda dávam za prvé také presvedčenie do pléna, že určite každý z nás je presvedčený, že Slovensko potrebuje špičkovú nemocnicu so špičkovým vybavením, s priestormi pre medikov, ktorí sa budú učiť špičkovému prístupu k zvládnutiu špičkovej techniky a že jednoducho to bude zároveň aj vedecké pracovisko, ktoré nám bude robiť dobré služby a že ho veľmi akútne potrebujeme.
Čo ma zarazilo, to je vlastne ten prístup tej Štúdie uskutočniteľnosti, kde sa hovorí o tom, že teda vyrieši sa to pre Bratislavu tak, lebo ide tam reč o spádovej oblasti Bratislava, že sa teda ruší Staré Mesto, Ružinov a Kramáre a namiesto toho sa ponúka ako najlepšia varianta vybudovanie tejto novej nemocnice na Patrónke na priestore tej nemocnice súčasnej, svätého Michala, alebo teda proste v tej časti Bratislavy.
Zarazila ma tam veta, trocha som sa aj pousmial, ale toto neni treba na úsmevy, že bude to dobré riešenie preto, že obidve strany Dunaja ponúknu Bratislavčanom rovnocenné možnosti. Nuž chcem odkázať z tohto miesta autorom tejto štúdie, že nielen Dunaj má dve strany, ale aj Slovensko má východ a západ, a že nevidím dôvod na to, že ak sme sa zhodli na tom, že treba nám špičkovú nemocnicu pre Slovensko, špičkovú po každej tej stránke, ako som rozprával, prečo zakaždým sa musíme teda dostať k tomu, že ju budujeme len tak, že zrušíme tieto tri nemocnice a vystavíme to v Bratislave. Ja teraz nechcem byť protibratislavský, ale takúto nemocnicu s týmto obsahom špičkovým potrebuje predsi celé Slovensko. Prečo sme sa dostali, a nezaznelo to tu ani raz, k presvedčeniu, že takáto nemocnica musí stáť buď len kdesi na Patrónke, alebo na opačnom konci Bratislavy? My naozaj nemôžme sa dostať k názoru, že takáto špičková nemocnica, ktorú potrebujeme všetci pre tie najzložitejšie prípady, by mohla stáť na strednom Slovensku? Vy ste, pán minister, voľakedy lietali na vrtuľníkoch ATE Poprad a pre vás otázka dostupnosti je zrejme veľmi jasná. Určite ste to neraz ako praktický lekár zažili, že čo to znamenajú minúty, čo sekundy.
My si myslíme, že aj Uličania a Medzilaborčania a Sobrančania majú teda pre takéto špičkové výkony dochádzať až do Bratislavy? Nemáme Turiec? Nemôže to byť Turiec, nemôže to byť pri Martine? Nemôže to byť medzi Zvolenom a Bystricou?
Zdá sa mi, že toto rozhodnutie, kde sa hovorí o potrebe takejto vysokovýkonnej nemocnice a zároveň sa bavíme len o spádovej oblasti Bratislava, že to je ten bratislavský centralizmus, ktorý možno v tejto chvíli, by sme mohli sa zhodnúť na tom, že by mohol byť nejakým spôsobom narušený.
K tomu ešte aj mám ďalší argument, ktorý tiež zaznieva v štúdii. V štúdii sa hovorí, že teda tá Bratislava je špecifický prípad, pretože nie je možnosť využiť na území Bratislavy eurofondy. No to sa mi zdá, že to je až podporný argument pre to, aby sme s takouto nemocnicou uvažovali tam, kde tieto eurofondy tobôž, teraz nechcem polemizovať s návrhom pána poslanca Kollára, kde by sme ich mohli využiť.
Takže ak by som to veľmi stručne zrátal, ale naozaj nechcem dlho k tomu rozprávať, tak sa mi zdá, že tento moment tu ešte nezaznel, ak je tu potreba špičkovej nemocnice a vieme, že eurofondy nie je možné na území Bratislavy využiť, ak vieme, že dostupnosť je významný faktor pre pacientov potenciálnych, nuž tak potom sa spytujem, to už je nemenné rozhodnutie, že takáto špičková nemocnica musí stáť ako ďalších veľa špičkových inštitúcií na území hlavného mesta?
Nič proti Bratislave, ale z pohľadu týchto troch argumentov sa mi zdá, že teda by sme urobili naozaj zadosť celému obyvateľstvu, keby sme sa zhodli na tom, že stredné Slovensko je tá správna lokalita pre situovanie takejto vysokovýkonnej nemocnice.
Mám už iba dve poznámky. Jedna sa týka, opäť je to téma, ktorá ešte nezaznela a ja si ju dovolím povedať, aj keď určite nie je z pohľadu merita veci podstatná. O dva mesiace 25. apríla bude tomu 200 rokov, čo sa narodil Slovák na území Slovenska, špičkový lekár, ktorého dvestoročnicu, verím, že si pripomenieme, Ľudovít Markušovský. Človek, ktorý je nesmierne významný, po prvé zapísaný v svetovej medicíne, autor prvého uhorského zdravotníckeho zákona, zakladateľ tretej katedry hygieny na svete, zakladateľ katedry verejného zdravotníctva, veľmi plodný človek z hľadiska publikovania závažných materiálov, profesor, navyše aj objaviteľ toho zrkadielka, ktoré poznáme od nosných lekárov, vyjde, teda jeho vynálezca, nie objaviteľ.
Dávam k dobru ako naozaj bočnú tému k tejto úvahe, že keďže vieme, že nová nemocnica vznikne a bavíme sa len o tom, že akým spôsobom, keby, pán minister, možno mohla mať názov, že to je nemocnica Dr. Ľudovíta Markušovského. Dvesto rokov za dva mesiace uplynie, verím, že si pripomenieme nielen na Štrbe, Štrbania teda na svojho rodáka nezabúdajú, ale Slovensko o ňom veľa nevie, bolo by dobré, keby sme aj túto súvislosť, možno nie celkom najpodstatnejšiu, akceptovali ako niečo, čo tiež vytvára vzťah k nášmu zdravotníctvu aj k našej národnej postati.
Musím povedať na konto našich maďarských kolegov, že tí naňho nezabúdajú, oni majú ten problém, že celkom nerozlišujú Uhorsko a Maďarsko, a teda tvrdia o ňom, že to bolo občas na nesprávnych miestach tak napísané, že to bol veľký maďarský lekár, nuž bol to veľký uhorský lekár, súčasť našej histórie. Bolo by veľmi fajn, keby nielen naši maďarskí susedia, ktorí majú po ňom pomenované nemocnice, štipendiá, ulice, sochy, ale aj my jeho spolurodáci sme si pripomenuli, aj na to tá dvestoročnica je skvelá príležitosť.
No a záverečná poznámka sa týka niečoho, čo si nemôžem odpustiť povedať, a je to, vážený pán minister, otázka práve toho, že hovoríme o špičkovej technike, špičkovom zariadení, špičkových budovách. V tejto súvislosti sa len musím spýtať, či ste presvedčený alebo či sme spolu presvedčení, že môže táto špičkovosť zafungovať, ak sa nám z médií prihovorí špičkový lekár, nespochybňujem jeho odbornosť, ktorý odkáže občanom Slovenska, potencionálnym pacientom, že teda kto nemá peniaze, tak má smolu.
Viete, a tie ekonomické veci, ja verím, že aj vám je ťažko zareagovať, pretože to sú veci, ktoré naozaj nikto od vás nemôže chcieť, aby ste v tejto chvíli vedeli analyzovať, ale túto vec by som, vážený pán minister, od vás predsi len chcel. To je vec, ktorá, možno sa treba vyjadriť tak, že dotyčnému lekárovi treba dať rezortné vyznamenanie, že prvýkrát ako prvý odvážne pomenoval podstatu slovenského zdravotníctva, možno sa treba rozhodnúť, že ak teda máme byť fér, tak takýto človek už nesmie v živote obliecť lekársky plášť. Neviem. Dačo urobiť treba, ale myslím si, že ak sa budeme rozprávať o špičkových nemocniciach a pripustíme, aby takéto vyjadrenie zaznelo občanom Slovenska do tváre, že teda keď nemajú peniaze na úplatky v zdravotníctve, tak majú smolu, a vôbec si nemyslím, že to je charakteristika celého zdravotníctva, ale ak to tak zaznelo, tak vy ako minister máte právo nereagovať presne na Kollárove ekonomické prepočty, ale, prosím vás, toto treba zodpovedať dôsledne a tvrdo.
Z mojej strany všetko. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Muňko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pomiešali ste hrušky s jablkami, všetko možné. Nemocnica v Bratislave na Rázsochách stojí rozostavaná od, pred rokom ´89 začala sa stavať. Uplynulo pomaly 25 rokov. Prvý nástrel, ktorý dneska tuná je, pretože uvažovalo sa, že nemocnica sa, že ten skelet, ktorý tam je, že sa zbúra. Proste pán exminister Uhliarik sa pokúšal, pred ním ďalší sa pokúšali riešiť. Nedodali zatiaľ žiaden materiál. Aj tento prvý nástrel, aby bol vôbec úspešný, možno uplynú ďalšie tri alebo štyri roky.
Lebo to isté ste tu hovorili, pokiaľ sa týkalo obchvatu Bratislavy. Predchádzajúca vláda za dva roky nebola schopná ani len vybrať z troch variant, ktorá by mala riešiť tento obchvat. Pokiaľ sa zoženú prostriedky, tak ako na R1, ste už zabudli, že bol vyprojektovaný projekt a na R1 sa zháňali prostriedky na PP, keď je to tak výnosné, ako vy hovoríte, tri roky. Dneska je, dva roky vláda pani Radičovej, dneska je tri roky vláda Roberta Fica a prakticky s obchvatom sme nespravili nič. Čiže päť rokov uplynulo odvtedy a Bratislava potrebuje.
Takže nerozumiem vám, proste to je len holé táranie tu v parlamente.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne váženému poslancovi Muňkovi aj za teda ocenenie môjho vystúpenia. Môže byť, že teda ste neboli s ním spokojný. Ja som len presvedčený a chcem to zopakovať, že ak na Slovensku nám absentuje špičkové zdravotnícke zariadenie, tak majú naň nárok všetci občania, nemali by sme hovoriť v tejto súvislosti len o spádovej oblasti Bratislava.
Ja nespochybňujem, že tie nemocnice nie sú v perfektnom stave, ale ony nie sú v perfektnom stave ani Rooseveltka v Bystrici, ani v Košiciach, takže, viete, v tej štúdii sa hovorí aj o takom argumente, že prečo tá nemocnica na Kramároch nie je celkom v poriadku, že už tam padá omietka. No zdá sa mi, že v tejto štúdii hovoriť o tom, že tam padá omietka, je dosť nenáležité.
Ja netvrdím, že mám pravdu, len hovorím, že tento argument, že majú nárok na takúto nemocnicu všetci občania Slovenska a nemusí a priori stáť tam, kde stoja štyri slušné nemocnice, ktoré v žiadnom prípade nie sú pod slovenský priemer, má svoju logiku.
Ďakujem.