46. schôdza

Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

No, ja v úvode chcem poďakovať pánovi poslancovi Dzurindovi za to, že vlastne nám vytvoril podnet pre to, aby sme mohli reagovať vlastnými postojmi. Ale chcem upozorniť na to, že na to, čo on vlastne poukazoval, nejednoznačnosť formulovania nejasných, bezzásadových stanovísk sa možno dívať aj z iného hľadiska. Ja to vnímam z môjho uhla pohľadu ako voľbu opatrného a citlivého prístupu, možno aj zodpovedného prístupu, vzhľadom nielen na dané zahraničnopolitické, medzinárodné záväzky, ale aj vzhľadom na to, ako sa odlišujú postoje samotných občanov k tejto aktuálnej téme, k situácii na Ukrajinu, čo sa týka aj napríklad vstupu vojsk NATO na naše územie, budovania základní.
Chcem povedať, že reálny stav našej spoločnosti je ten, že existujú občania, ktorí trvajú na tom, aby sa zastavili iniciatívy, ktoré umožňujú vstup vojsk NATO na naše územie. Sú občania, ktorí dokonca sa teraz angažujú v tom, že spúšťajú petíciu za vystúpenie Slovenska z NATO. Takže nedá sa na túto situáciu dívať jednostranne. A toto má byť téma, ktorá má práve, naopak, spojiť pravicu a ľavicu do jedného konsenzuálneho postoja.
Rovnako tiež chcem vyjadriť sa k tej výhrade, že Slovensko by malo byť a malo by jednoznačne stáť, byť súčasťou západného sveta. Zdá sa mi to byť v súčasnosti, naozaj z pohľadu novodobých hľadísk, taký fanatický postoj. Slovensko predsa nie je súčasťou západného sveta. Slovensko je uprostred Európy, a to si priznajme. Aj napriek tomu, že nás viažu medzinárodné záväzky a zmluvy, som presvedčená o tom, že Slovensko, keďže je geopoliticky v strede Európy, má formulovať a hľadať také konsenzuálne riešenia, ktoré majú vytvárať stabilitu nielen v našej krajine, ale v celej Európe.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja na rozdiel od pána predrečníka si myslím, že multikulturalizmus skutočne zlyhal. To vidíme najlepšie napríklad na Nemecku, Veľkej Británii, Francúzsku, kde im prerastá hlavu, nevedia čo s tým, prakticky aj sami sú si vinní, že to tak je. Už v roku 1970, keď som tam bol, tam bolo 4 mil. Turkov ako gastarbeiterov a odvtedy je tam, napríklad v Nemecku, omnoho, omnoho je horšie. Čiže tam nemôžme prísť, čiže tieto skúsenosti musíme brať v Európe, u nás na Slovensku.
Na druhej strane Slovensko skutočne vymiera, je nás stále menej, čiže imigrácie slušných, kvalifikovaných ľudí, ktorí nám môžu pomôcť, je tiež naša cesta ako u všetkých iných štátov sveta. Kanada, USA, Austrália stále pozýva, nech sa páči, príďte, bla-bla-bla, na každom svojom maile to vidím, takéto ponuky. No v tomto nemáme nejakú jasnú politiku. Ja som dal ministrovi vnútra niekoľko interpelácií na túto tému a skutočne, najmä na to, že tie úrady, ktoré môžu prijímať, alebo ich vypočúvajú, alebo sú často nekvalifikované, nevedia rečové znalosti, sú neochotné k týmto. Nevedia rozlíšiť, kto je dobrý a kto sem prichádza na veľkú, vážnu aj služobnú cestu, má na to. Sú prípady rôzne. Tak on mi na to odpovedal, dal mi veľký zoznam tých žiadateľov, je ich naozaj veľa. Čiže chápem, že to neni ľahká situácia.
Upozorňujem ešte, posledné, na austrálsku premiérku. K tomuto povedala jasný, jasné slovo, iste to všetci poznáte, dvakrát to obletelo internet. Proste ľudia, ktorí sa nechcú zaintegrovať, nechcú našu ústavu, nechcú naše, nás uznať, tak choďte domov, nemáte tu čo robiť. Ale v Rakúsku to už majú. Tam nedávno ministerka jedna, s ktorou som dobrý priateľ, minule mi povedala, tam je situácia strašná v tom, že keď nejaký moslim napríklad je v banke a neuznáva riaditeľku banky, keď je žena. Keď je v škole, neuznáva ženu, keď je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fedor, nech sa páči.

Ďakujem. Chcem zdôrazniť jeden z bodov, ktorý zaznel z úst pána poslanca Dzurindu, a myslím si, že je správne konštatovanie, ako uviedol, že súčasný predseda vlády prevzal ruskú či putinovskú rétoriku. Propaganda, ktorá je vedená nebývalou silou, ale aj novými prostriedkami, sa v súčasnosti považuje za jedno z vážnych bezpečnostných ohrození. Na možné manipulovanie verejnej mienky tak, aby bolo dosahované cieľov niektorých štátov usilujúcich sa o revíziu medzinárodného usporiadania, upozorňuje dokonca aj aktualizovaná česká bezpečnostná stratégia. A som presvedčený o tom, že vláda by mala s takýmto novodobým fenoménom hybridnej vojny, informačnej vojny, bojovať a nie podporovať, a to ústami jedného z najvyšších ústavných činiteľov.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.